Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky


Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/151/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114228355
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Pella
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7114228355.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Pellu, členov senátu
JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Natálie Štrkolcovej v spore žalobcu: SR - Úrad geodézie, kartografie
a katastra Slovenskej republiky, sídlo: Chlumeckého 2, 820 12 Bratislava 212, IČO: 00 166 260,
proti žalovanému: A. B. C., narodený: X.X.XXXX, bytom: D. XX, XXX XX D., zastúpený advokátom:
JUDr. Ján Garančovský, sídlo: E. XX, XXX XX E., v konaní o zaplatenie 10.098,- eur a 10.368,-
eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie, sp. zn.
17Cb/69/2015-166 zo dňa 25. februára 2020, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. 17Cb/69/2015-166 zo dňa 25. februára
2020.

II. Žalovanému voči žalobcovi priznáva náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že vo

výroku I zamietol žalobu (pôvodne išlo o dve samostatné žaloby spojené do jedného spoločného konania
vedeného pod sp. zn. 17Cb/69/2015), ktorou sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy
10.098,- eur a 10.368,- eur a to titulom nároku žalobcu na zaplatenie zmluvných pokút za porušenie
Zmluvy o dielo č. 40/2009 zo dňa 22.10.2010 (predmet zmluvy - spracovanie návrhu registra ROEP
pre katastrálne územie F., okres Nitra) a tiež za porušenie Zmluvy o dielo 6/2010 zo dňa 26.1.2010
(predmet zmluvy – spracovanie návrhu registra ROEP pre katastrálne územie G., H. I. J. I. B.). Vo výroku
II rozsudku bolo žalovanému voči žalobcovi priznané právo na nahradenie trov konania vo výške 100%,
s tým, že o ich výške bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku osobitným uznesením.

2. Zamietnutie žaloby bolo odôvodnené zásadným zistením, že žalobca nie je vo veci dostatočne
hmotnoprávne aktívne legitimovaným subjektom. V tejto súvislosti súd prvej inštancie konštatoval,
že na základe žalobcom predloženej Zmluvy o postúpení práv a povinností uzavretej dňa 16.9.2013
žalobcom a K. E. L. (vo vzťahu ku Zmluve o dielo č. 6/2010) a Zmluvy o postúpení práv a povinností
uzavretej dňa 16.9.2013 žalobcom a K. E. I. (vo vzťahu ku Zmluve o dielo č. 40/2009) nemohlo prejsť
k prevodu všetkých práv a povinností z predmetných zmlúv na žalobcu. Uvedený záver súd prvej
inštancie odôvodnil skutočnosťou, že obsahom týchto zmlúv nemalo byť postúpenie pohľadávok podľa
§ 524 Občianskeho zákonníka, ktoré je možné aj bez súhlasu dlžníka (žalovaného), ale podľa týchto
zmlúv malo dôjsť k zmene obchodnoprávneho záväzku v tom smere, že do postavenia objednávateľa (so
všetkými právami a aj povinnosťami) mal vstúpiť žalobca, čo však podľa § 493 Občianskeho zákonníka
nie je možné bez súhlasu zhotoviteľa, t.j. žalovaného, ktorý však súhlas na zmenu zmluvy neudelil.



3. Súd prvej inštancie nevyhodnotil ako dôvodnú ani námietku žalobcu, že je vo veci hmotnoprávne
aktívne legitimovaný z dôvodu zákonného prechodu (zákonná cesia) na základe reorganizácie štátnej
správy aj na úseku katastra podľa Zákona č. 180/2013 Z.z.. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal
na príslušné ustanovenia z.č. 180/2013 Z.z. a to konkrétne na: § 8 písm. e), ktorým sa zrušili správy
katastra; na § 9 ods. 3, podľa ktorého pôsobnosť správy katastra v sídle kraja prechádza na okresný úrad
v sídle kraja a tiež na ustanovenia, ktorými sa s účinnosťou od 1.10.2013 zmenil Zákon č. 162/1995 Z.z.
v jeho § 18 ods. 1 tak, že „Okresný úrad v sídle kraja zabezpečuje zostavenie návrhu registra obnovenej
evidencie pozemkov“. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd prvej inštancie odôvodnil obsahom §
255 Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“) a skutočnosťou, že žalovaný mal vo veci plný úspech.

4. V zákonnej lehote podal žalobca proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie, ktorým navrhol vydaný
rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové prerokovanie a rozhodnutie.

5. Žalobca svoje odvolanie odôvodnil nasledovne: 1, Zmluva o postúpení práv a povinností uzavretá
dňa 16.9.2013 žalobcom a K. E. L. (vo vzťahu ku Zmluve o dielo č. 6/2010) a tiež aj Zmluva
o postúpení práv a povinností uzavretá dňa 16.9.2013 žalobcom a K. E. I. (vo vzťahu ku Zmluve
o dielo č. 40/2009) boli uzavreté platne. Obidve zmluvy boli riadne a v súlade so zákonom zverejnené
v Centrálnom registri zmlúv. Žalovaný ich platnosť nijako nenamietal, nevyužil zákonné prostriedky
na ukončenie predmetných zmlúv a pri ďalšom zhotovovaní diela riadne komunikoval so žalobcom
ako objednávateľom, pričom takéto postavenie žalobcu nijako nenamietal. Odmenu za vykonanie diela
platil žalobca a pokiaľ by tento nebol v postavení objednávateľa, tak by sa žalovaný uhradením faktúr
za vykonanie diela na jeho úkor bezdôvodne obohatil; 2, Súd prvej inštancie vo svojom rozsudku
nerozhodol o celom uplatnenom nároku, konkrétne nerozhodol o uplatnenej zmluvnej pokute vo výške
10.368,- eur vo vzťahu ku Zmluve o dielo č. 6/2010 zo dňa 26.1.2020 na zhotovenie ROEP pre
katastrálne územie G. a 3, Neskôr (po uplynutí lehoty na podanie odvolania) žalobca ako reakciu na
stanovisko žalovaného k odvolaniu poukázal na obsah rozsudku Okresného súdu Bratislava II sp. zn.
22Cb/265/2016 (v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2Cob/265/2016) a rozsudku
Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 42Cb/184/2016 (v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave
sp. zn. 3Cob/15/2018), ktoré majú obsahovo potvrdzovať stanovisko žalobcu, že je vecne aktívne
legitimovaným subjektom v tomto konaní.

6. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril svojim podaním zo dňa 10.7.2010, ktorým navrhol vydaný
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a zároveň si uplatnil nárok na nahradenie trov
odvolacieho konania.

7. Žalovaný svoje stanovisko odôvodnil tak, že súd prvej inštancie všetky vykonané dôkazy správne
vyhodnotil a vec správne právne posúdil. Nesúhlasil so stanoviskom žalobcu v tom zmysle, že obidve
zmluvy o prevode práv a povinností boli zverejnené v Centrálnom registri zmlúv, z čoho dostatočne
vyplýva jeho aktívna legitimácia. V tejto súvislosti uviedol, že zverejnenie zmlúv v citovanom registri
zmlúv považuje za právne irelevantné, pretože samotné zverejnenie zmlúv automaticky neprezumuje ich
platnosť. K vyjadreniu žalobcu, že žalovaný s ním vo veci predmetných zmluvných vzťahov (zhotovenie
návrhu ROEP) riadne komunikoval poukázal na skutočnosť, že žalovaný nemá právnické vzdelanie a že
to bol žalobca, ktorý ho ohľadom plnenia zmlúv oslovil, pričom žalovaný s ním ďalej komunikoval v dobrej
viere v správnosť a zákonnosť postupu orgánov verejnej moci. Žalovaný poprel, žeby sa prijatím odmeny
za vykonanie diela bezdôvodne obohatil.

8. Žalovaný k odvolaniu tiež uviedol, že nie je opodstatnená námietka žalobcu v tom zmysle, žeby súd
prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol iba o časti uplatneného nároku. K tomuto žalovaný
uviedol, že súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí v odôvodnení (body 1., 2., 21. a 22) zrozumiteľne
a jasne vysvetlil, čo je predmetom tohto konania o čom rozhodoval.

9. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej
lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné
nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP. Odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385 CSP
a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.



10. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne
vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

11. Podrobné, vecne správne a zákonu zodpovedajúce sú závery súdu prvej inštancie vo veci samej, s
ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP). Na doplnenie a zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia z hľadiska hmotného práva, k odvolaniu žalobcu a k podstatným
tvrdeniam strán sporu v tomto odvolacom konaní, odvolací súd uvádza nasledovné:

12. Žalobca podanie odvolania obsahovo v zásade odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods.
1 písm. b) a h) a CSP. Konkrétne namietal nesprávny procesný postup, keď: 1, podľa neho súd prvej
inštancie nerozhodol o celom uplatnenom nároku žalobcu (odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b)
CSP) a 2, nesprávne právne uzavrel, že žalobca nie je hmotnoprávne pasívne legitimovaný, pretože
zmluvy o prevode práv a povinností sú neplatné a nedošlo ani k zákonnej cesii príslušných práv
a povinností na žalobcu (odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP). Odvolací súd z nižšie
uvedených dôvodov dospel k záveru, že odvolacie dôvody prezentované žalobcom nie sú naplnené.

13. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP: Ohľadom námietky žalobcu, že vo
veci nebolo rozhodnuté o celom predmete sporu sa súd v plnom rozsahu stotožňuje so stanoviskom
žalovaného, ktorý konštatoval, že bolo rozhodnuté o celom predmete sporu, pričom poukázal na obsah
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Z obsahu napadnutého rozhodnutia je skutočne dostatočne
zrejmé, čo je predmetom sporu (viď ods. 1 a 2 odôvodnenia rozsudku, kde je jasne uvedené,
že predmetom tohto konania sú 2 rozličné žaloby žalobcu: 1, o zaplatenie 10.098,- eur v konaní
17Cb/69/2015 a 2, o zaplatenie 10.368,- eur v pôvodnom konaní pod sp. zn. 17Cb/70/2015). Ďalej
v ods. 21 a 22 odôvodnenia predmetného rozsudku je tiež jednoznačne vysvetlené, že na základe
uznesenia Okresného súdu Košice – okolie zo dňa 21.5.2019 boli vyššie citované súdne konania spojené
do jedného spoločného konania, ktoré je ďalej vedené pod sp. zn. 17Cb/69/2015. Navyše z kontextu
celého odôvodnenia rozsudku je zrejmé, že sa súd prvej inštancie zaoberal obidvoma nárokmi a s tým
súvisiacimi zmluvnými vzťahmi. Je pravda, že v záhlaví rozsudku je uvedená iba suma 10.098,- eur, to
však nič nemení na tom, čo bolo predmetom konania (t.j. 2 spojené konania).

14. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP: V prvom rade je potrebné uviesť, že
odvolací súd považuje za zákonný a správny záver súdu prvej inštancie v tom zmysle, že žalobca nie je
vo veci hmotnoprávne aktívne legitimovaný, pretože k prevodu a ani prechodu práv z uzavretých zmlúv
o dielo nemohlo dôjsť a to ani na zmluvnom základe (viď ods. 15 a 16) a tiež ani na základe zákonnej
cesie v súvislosti s reorganizáciou miestnej štátnej správy podľa Zákona č. 180/2013 Z.z. o organizácii
miestnej štátnej správy (viď ods. 17 - 19).

15. Žalobca nemohol ním uplatnené nároky na zaplatenie zmluvných pokút získať na základe prevodu
podľa uzavretých Zmlúv o postúpení práv a povinností zo dňa 16.9.2013, ktoré uzavrel so K. E. L.
(vo vzťahu ku Zmluve o dielo č. 6/2010) a so K. E. I. (vo vzťahu ku Zmluve o dielo č. 40/2009).
Uzavreté zmluvy o dielo boli dvojstrannými právnymi vzťahmi uzavretými podľa § 536a nasledujúcich
Obchodného zákonníka, ktorého účastníkmi boli objednávateľ (Správy katastra) a žalovaný ako
zhotoviteľ. Ako správne súd prvej inštancie konštatoval, tak obsah týchto vzťahov sa môže zmeniť
iba na základe súhlasu (dohody) účastníkov tohto vzťahu, čo vyplýva z obsahu § 493 Občianskeho
zákonníka. Pokiaľ žalovaný ako zhotoviteľ nesúhlasil so zmenami uzavretých zmlúv v tom zmysle,
že na miesto objednávateľa vstupuje do predmetných vzťahov žalobca, tak pôvodne uzavreté zmluvy
neboli zmenené. V tejto súvislosti odvolací súd obdobne ako súd prvej inštancie poukazuje na obsah
judikátu – rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Obdo/7/2009 zo dňa 14.10.2010. Ani komunikáciu
strán sporu ohľadom predmetu plnenia nie je možné považovať za zmenu v obsahu záväzku (zmena
objednávateľa). V tejto súvislosti súd považuje obranu žalovaného spočívajúcu v absencii právneho
vzdelania za opodstatnenú, t.j. vo veci komunikoval so žalobcom v dobrej viere. K tomuto však súd
ešte poznamenáva, že napríklad III. etapa návrhu ROEP pre k.ú. F. bola žalovaným dňa 13.10.2014
odovzdaná nie žalobcovi, ale miestne príslušnému orgánu, t.j. Okresnému úradu Nitra.

16. K prípadnej možnosti postúpenia samotných zmluvných pokút navyše odvolací súd dodáva, že toto
nebolo možné a to z dôvodu, že ešte v celom svojom rozsahu nemohli tieto nároky existovať. Uvedené
vyplýva zo skutočnosti, že v čase uzavretia Zmlúv o postúpení práv a povinností zo dňa 16.9.2013 ešte



žalovaný nebol v omeškaní s odovzdaním posledných etáp diel, pretože tieto mali byť odovzdané neskôr
až ku dňu 31.12.2013 (ROEP k.ú. F.) a 31.5.2014 ( ROEP k.ú. G.).

17. Zákonom č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy boli s účinnosťou od 1.10.2013
zrušené správy katastra (§ 8 písm. e), s tým že podľa § 9 ods. 3 citovaného zákona prešla pôsobnosť
katastra v sídle kraja na okresný úrad v sídle kraja. Rovnakým zákonom bol zmenený aj Zákon č.
162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností v jeho § 18 ods. 1, podľa ktorého zostavenie registra obnovenej
evidencie pozemkov zabezpečujú okresné úrady v sídle kraja.

18. Predmetom zmluvných vzťahov, na základe ktorých si žalobca uplatňuje zaplatenie zmluvných pokút,
bolo zostavenie návrhu registrov obnovenej evidencie pozemkov pre katastrálne územia F. (nachádza
sa v Nitrianskom kraji) a Podolie (nachádza sa v Trenčianskom kraji). Vychádzajúc z obsahu predmetu
zmlúv a z ustanovení § 9 ods. 3 Z.č. 180/2013 Z.z. prešla pôsobnosť pôvodných správ katastra v daných
zmluvných vzťahoch na okresné úrady v sídle kraja, t.j. na Okresný úrad v Nitre a na Okresný úrad
v Trenčíne. Takýto výklad príslušného zákona potvrdzuje a aj logicky vyplýva zo znenia § 18 ods. 1
Zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností platného ku dňu zrušenia správ katastra.

19. Pre ozrejmenie nemožnosti vstupu žalobcu do uzavretých zmlúv o dielo na základe zákona navyše
považuje odvolací súd za potrebné dodať nasledovné: V § 9 ods. 10 Z.č. 180/2013 Z.z. sa síce nachádza
ustanovenie podľa ktorého majetok, pohľadávky a záväzky, ktoré mali v správe katastrálne úrady v sídle
kraja ku dňu 30.9.2013 prechádzajú do správy ministerstva, prípadne do správy ústredného orgánu
štátnej správy (žalobcu). V tejto súvislosti však súd upriamuje pozornosť nato, že správa majetku
štátu je upravená Zákonom č. 278/1993 Z.z., pričom podľa § 1 ods. 2 sa tento zákon nevzťahuje
na nakladanie s majetkom štátu (veci, finančné prostriedky, pohľadávky a iné majetkové práva - §2),
pri ktorom dochádza k plneniu záväzkov v rámci predmetu činnosti správcu alebo v súvislosti s ním.
Z uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že práva a povinnosti z uzavretých zmlúv o dielo (uzavreté
v rámci predmetu činnosti pôvodných správ katastra) nemohli v rámci prevodu správy majetku štátu
prejsť na žalobcu, nakoľko vo veci ide o plnenie zo záväzkov v rámci predmetu činnosti (zabezpečenie
ROEP), t.j. nejde o situáciu, kde pôvodné správy katastra spravovali majetok štátu.

20. S ohľadom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
Žalobca v odvolacom konaní poukázal na viaceré rozhodnutia slovenských súdov. K tomuto odvolací
súd udáva, že ich obsah súdu nie je známy (neboli žalobcom predložené), pričom tieto neboli zverejnené
v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, takže nech boli tieto rozhodnutia akékoľvek, tak
ich obsah nie je pre toto konanie a rozhodnutie záväzný. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie podľa § 287 ods. 1 CSP potvrdil.

21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný,
priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný žalobca. O výške
trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným
uznesením.

22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( § 393 ods. 2 posledná
veta CSP ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v § 419 CSP.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu,
na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.



Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebo
jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd
dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) CSP.

V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).