Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky


Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/33/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8810209265
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8810209265.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu
JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Marianny Hirkovej, v spore žalobcu DRX-INVEST s.r.o., Brigádnicka
2, Košice, IČO: 36 217 875, zastúpený JUDr. Milošom Kaščákom, advokátom, Kalinčiakova 10, 093
01 Vranov nad Topľou proti žalovanému Slovenská republika - Úrad geodézie, kartografie a katastra
Slovenskej republiky, Chlumeckého 2, Bratislava, IČO: 00 166 260, o náhradu škody s prísl., o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 9C 236/2010-273 zo dňa 17.1.2020 takto

r o z h o d o l :

Návrh žalobcu na prerušenie konania zamieta.

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd žalobu zamietol. Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť
žalovanému trovy konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške tejto náhrady súd rozhodne osobitným
uznesením po právoplatnosti rozhodnutia.

2. Prvoinštančný súd vychádzal zo žaloby, ktorou sa žalobca domáhal náhrady škody voči žalovanému
vo výške 1.767.420 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 1.4.2010 do zaplatenia a náhrady trov
konania.
Prvoinštančný súd vec posúdil podľa zákona č. 514/2003 Z.z., a to podľa ust. § 3 ods. 1, § 5 ods. 1, § 6
ods. 1, 2, § 9 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 17 ods. 1, § 19 tohto zákona a podľa § 132 CSP.
Prvoinštančný súd zistil, že žalobca žiadosťou zo dňa 30.9.2009 adresovanou Úradu geodézie,
kartografie a katastra žiadal o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, ktorá mu mala
vzniknúť nesprávnym úradným postupom, resp. nezákonným rozhodnutím Katastrálneho úradu P.,
Správa katastra X. O. Z., a to z dôvodov, ktoré sú uvedené v žalobe.
Žalovaný listom zo dňa 12.2.2010 nárok žalobcu neuznal.
Prvoinštančný súd uviedol, že predpokladom uplatnenia zodpovednosti za škodu spôsobenú štátom je
1/ nesprávny úradný postup alebo nezákonné rozhodnutie štátneho orgánu, 2/ vznik škody, 3/ príčinná
súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom alebo nezákonným rozhodnutím a vznikom škody, tzv.
kauzálny nexus.
Za nesprávny úradný postup je považovaná akákoľvek činnosť spojená s výkonom právomoci určitého
štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel ustanovených
právnymi normami, alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto
činnosti.



Žalobca sa domáhal náhrady škody z dôvodu nesprávneho úradného postupu, ktorým malo byť
rozhodnutie Okresného úradu Vranov nad Topľou, katastrálny odbor, po doručení zrušujúceho
rozhodnutia Úradu geodézie a kartografie a katastra Slovenskej republiky z 24.6.2000, kde rozhodnutím
č. X dňa X.X.XXXX zrušil vklad do katastra nehnuteľností, povolený na základe kúpnej zmluvy zo dňa
25.6.1996. Dňa 29.1.2001 vydal opravné uznesenie, ktoré výrok pôvodného rozhodnutia z 9.1.2001
zmenil tak, že zamietol návrh na povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na
základe predmetnej kúpnej zmluvy. Žalobca tvrdil, že zápis vlastníckeho práva sa mal vykonať na
základe kúpnej zmluvy zo dňa 25.6.1996, ktorú uzatvárala spoločnosť ILaS, spol. s r.o. ako predávajúci
so spoločnosťou SLOVENKA VRANOV, spol. s.r.o. Mal za to, že vlastnícke právo malo byť zapísané v
prospech spoločnosti kupujúceho Slovenka Vranov, s.r.o., Vranov nad Topľou. Ak Okresný úrad Vranov
nad Topľou, katastrálny odbor tak neurobil a jeho viaceré rozhodnutia boli zrušené, nerešpektoval pokyn
nariadený súdom, že ak Okresný úrad Vranov nad Topľou, katastrálny odbor, mal za to, že označenie
účastníkov konania v zmluve spolu s označením obchodných mien účastníkov, ako sú uvedené v
Obchodnom registri, nie sú zhodné, mal prerušiť konanie a vyzvať účastníkov konania na odstránenie
tejto vady. Uplatnený nárok na náhradu škody odôvodňoval dôvodom, že týmto nesprávnym úradným
postupom bolo odňaté žalobcovi právo vlastniť a aj prenajímať predmetné nehnuteľnosti a získať tým
majetkový prospech za obdobie rokov 2001 - 2010.
Prvoinštančný súd zo stanoviska žalovaného zistil, že nárok nebol pre nesprávny úradný postup v
zmysle zákona predbežne prerokovaný. Namietal premlčanie tohto nároku, pretože ak žalobca uplatňuje
svoj nárok v zmysle rozhodnutia Okresného úradu Vranov nad Topľou, Správa katastra, z 29.1.2001,
od doručenia tohto rozhodnutia mu plynula 10-ročná objektívna premlčacia lehota. Žaloba bola potom
podaná až po uplynutí tejto premlčacej doby na súd, a to dňa 22.10.2010. Žalovaný namietal nedostatok
aktívnej legitimácie žalobcu z dôvodu, že v zmysle platného právneho stavu vlastníkom nehnuteľností,
od ktorých žalobca odvodzuje svoj nárok na náhradu škody pre nesprávny úradný postup žalovaného,
nie je žalobca, patria spoločnosti MAPIER INVEST, s.r.o., ktorá nehnuteľnosti nadobudla a bola zapísaná
ako vlastník týchto nehnuteľností.
Prvoinštančný súd skúmal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu. Nárok žalobcu považoval za
nepreukázaný, keď v konaní žalobca nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu.
Žalobca namietal vkladové konanie kúpnej zmluvy zo dňa 25.6.1996. Z označenia účastníkov tejto
kúpnej zmluvy vyplýva, že predávajúcim je spoločnosť ILaS, spol. s.r.o. a kupujúcim je SLOVENKA
VRANOV, spol. s.r.o. Z výpisu z Obchodného registra spoločnosti SLOVENKA VRANOV, s.r.o. vyplýva,
že došlo k zmene jej obchodného mena, a to na spoločnosť LUKAPOL, s.r.o. Následne táto spoločnosť
bola v likvidácii a zákonne došlo aj k zrušeniu dňa 16.7.2008.
Žalobca, spoločnosť DRX-Invest, s.r.o. žiadnym listinným dôkazom nepreukázal svoju aktívnu
legitimáciu, t.j. nástupníctvo za Slovenku Vranov s.r.o.. Z výpisu Obchodného registra spoločnosti
SLOVENKA, s.r.o. nevyplývajú žiadne právne skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, na základe
čoho si spoločnosť DRX-Invest, s.r.o. uplatňuje nárok na náhradu škody k predmetným parcelám, ktoré
mala kúpiť spoločnosť SLOVENKA VRANOV, s.r.o.
Súd nemal preukázaný naliehavý právny záujem na strane žalobcu na podanie žaloby z dôvodu
chýbajúcej aktívnej legitimácie.
Žalobca si svoju dôkaznú povinnosť na preukázanie tvrdenia, že je aktívne legitimovaný v prejednávanej
veci, do vyhlásenia rozsudku vo veci samej nesplnil.
Žalobca dôvodnosť nároku na náhradu škody, a to nesprávny úradný postup, odôvodňoval tým, že
Okresný úrad Vranov nad Topľou, katastrálny odbor, nepostupoval správne, keď pri rozhodovaní o
vklade vlastníckeho práva, pri zistení nesúladu označenia účastníkov kúpnej zmluvy spolu s označením
obchodného mena účastníkov kúpnej zmluvy v Obchodnom registri, návrh na vklad vlastníckeho práva
zamietol, pričom správne mal vkladové konanie prerušiť a vyzvať účastníkov konania na odstránenie
tejto vady. Tým mal žalobca za to, že bolo mu odňaté vlastnícke právo, od ktorého mohol uplatňovať
svoje ďalšie práva, a to prenajímať predmetné nehnuteľnosti a tým zhodnocovať svoj majetok z titulu
prenájmu predmetných nehnuteľností. Nebolo preukázané, že v príčinnej súvislosti s nesprávnym
úradným postupom žalovaného bola spôsobená žalobcovi škoda.
Nesprávny úradný postup, od ktorého žalobca odvodzuje svoj nárok na náhradu škody, sa prejednával v
rámci správneho súdnictva. Žalobca uviedol, že rozhodnutie, od ktorého uplatňuje svoj nárok na náhradu
škody, je rozhodnutie Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. G. ktorým bolo
vyhovené protestu Krajskej prokuratúry v Prešove č. M. zo dňa XX.X.XXXX a bolo zrušené rozhodnutie
Krajského úradu v Prešove, katastrálny odbor č. X/XX zo dňa XX.XX.XXXX a rozhodnutie Okresného
úradu vo Vranove nad Topľou, katastrálneho odboru č. X zo dňa X.X.XXXX, kde je uvedený ako dôvod
zrušenia rozhodnutia Okresného úradu vo Vranove nad Topľou, katastrálneho odboru, o povolenie



vkladu X uvedená skutočnosť, že Okresný úrad vo Vranove nad Topľou, katastrálny odbor, v rozpore s
§ 31 ods. 1 Katastrálneho zákona zamietol návrh na povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy zo dňa 25.6.1996 bez toho, aby účastníkom umožnil odstránil
odstrániteľné nedostatky kúpnej zmluvy.
Na pojednávaní právny zástupca žalobcu doplnil ako ďalší dôkaz aj rozsudok Krajského súdu v Prešove
z 11.8.2009, sp. 5Sp 62/08, ktorým bolo zrušené rozhodnutie správy katastra z 9.6.2008 z dôvodu, že
nebol predložený úplný spis. Žalobca tvrdil, že nesprávny postup spôsobil mu škodu a znemožnil zápis
vlastníckeho práva v prospech žalobcu, od ktorej skutočnosti si odvodzuje svoje právo na náhradu škody.
Doposiaľ nebolo právoplatné rozhodnuté, že ako vlastník nehnuteľností má byť zapísaná spoločnosť
SLOVENKA VRANOV, s.r.o. Vkladové konanie bolo skončené rozhodnutím X ktorým konanie bolo
zastavené. Vlastníkom nehnuteľnosti sa mala stať SLOVENKA VRANOV, spol. s.r.o., alebo žalobca.
Prvoinštančný súd skonštatoval, že ak by malo byť pravdivé tvrdenie žalobcu, že nesprávnym úradným
postupom mu bola spôsobená škoda, mohlo by to byť tvrdené iba v prípade, že by bolo preukázané,
že spoločnosť SLOVENKA VRANOV, s.r.o., resp. žalobca, mal byť zapísaný ako vlastník, čo však
preukázané nebolo. Teda nebolo ani preukázané, že žalobcovi bola spôsobená škoda. V sporovom
konaní Okresného súdu Vranov nad Topľou pod sp. zn. 9C/18/05 bol vyhlásený dňa 15.12.2011
rozsudok, ktorý bol potvrdený rozsudkom odvolacieho súdu 5Co 15/2012 zo dňa 23.1.2013, kde žalobca
spoločnosti DRX-Invest, s.r.o. proti vlastníkovi nehnuteľnosti, zapísanom na liste vlastníctva MAPIER
INVEST, s.r.o. bola zamietnutá.
Súd nevedel posúdiť dôvodnosť uplatnenej námietky premlčania, ktorú vzniesol žalovaný, keďže
spoločnosť DRX-Invest, s.r.o. nikdy nebola účastníkom vkladového konania a nepreukázala ani svoju
aktívnu legitimáciu ako nástupnícka spoločnosť po spoločnosti SLOVENKA VRANOV, s.r.o.
Nárok žalobcu bolo potrebné najskôr predbežne prerokovať. Žiadosťou zo dňa 30.9.2009 žalobca
adresoval Úradu geodézie, kartografie a katastra žalobca podal žiadosť o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody, ktorá mu mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom, resp. nezákonným
rozhodnutím Katastrálneho úradu Prešov, Správa katastra Vranov nad Topľou. Žaloba bola podaná
22.10.2010, avšak nebolo preukázané, že by žalobcovi vznikla škoda, a preto nemohla mu ani začať
plynúť premlčacia doba.
Prvoinštančný súd tvrdenie žalobcu o vzniknutej škode považoval za teoretické tvrdenie, ktoré žiadnymi
dôkaznými prostriedkami preukázané nebolo.
O trovách konania prvoinštančný súd rozhodol podľa § 251 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Z dôvodu úspechu
žalovaného v konaní mu súd priznal plnú náhradu trov konania s tým, že o výške tejto náhrady bude
rozhodnuté osobitným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia.

3. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Žiadal, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Žalobca v odvolaní namietal, že prvoinštančný rozsudok je nesprávny, pretože súd dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Pochybenie v postupe katastrálneho orgánu je v tom, že ani dodatočné zrušenie rozhodnutia o vklade
č. X nadriadeným orgánom neoprávňovalo ho na zásah do zápisov na LV č. XXXX tak, že sa vymazal
vklad vlastníckeho práva pre kupujúceho a obnovil sa zápis vlastníctva pre predávajúceho. Keďže tento
nezákonný stav stále trvá, vznikla pre žalobcu škoda, ktorá je v príčinnej súvislosti s nemožnosťou
brať úžitky z nehnuteľností, ktoré nadobudol podľa platnej kúpnej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX. Ide o
bezprostrednú príčinnú súvislosť, lebo iná príčina nejestvuje.
Kupujúci previedol prevodom tieto práva na terajšieho žalobcu, čo je v žalobe presne doložené. Nie je
preto správne tvrdenie súdu, že žalobca ničím nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu.
Správa katastra povolila vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, nie je oprávnená sama, z
vlastnej iniciatívny tento vklad zrušiť. K zrušeniu došlo na základe rozhodnutia žalovaného, čo žalobca
považuje za nesprávny úradný postup. Vlastníctvo zapísané v roku 2000 bolo zrušené bez toho,
aby účastníci konania boli odkázaní na riešenie otázky vlastníctva súdnou cestou. Následkom toho
žalobca nemohol nehnuteľnosti užívať. Neskôr došlo k prevodu predmetných nehnuteľností, čo malo
za následok, že následné vydávané rozhodnutia vtedajšieho Obvodného úradu, Správy katastra, boli
napádané odvolaním. Náhradu škody si žalobca uplatnil odo dňa, keď došlo k výmazu kupujúceho z
listu vlastníctva. Ako vlastník bola zapísaná spoločnosť ILaS Vranov bez uvedenia právneho dôvodu,
preto ide o nezákonný postup.
Nie je rozhodujúce, kto je v súčasnosti vlastníkom nehnuteľností, pretože náhradu škody si uplatňuje za
stavu, keď kupujúci Slovenka Vranov, spol. s.r.o. bol zapísaný na základe kúpnej zmluvy ako vlastník. O



zániku jeho vlastníckeho práva rozhodol niekto iný, v čom spočíva podstata nároku žalobcu na náhradu
škody.
V odvolaní žalobca žiadal, aby súd rozhodol podľa § 164 CSP o prerušení konania. Žiadal prerušiť
konanie do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom úrade Vranov nad Topľou,
katastrálnom odbore, pod sp. zn. V449/1997. Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 5.8.2015 sp. zn.
3S 51/2014 žalobu žalobcu DRX-Invest, s.r.o. zamietol. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom
zo dňa 27.9.2008 zmenil rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 5.8.2015 sp. zn. 3S 51/2014
tak, že rozhodnutie Okresného úradu Prešov č. X z XX.X.XXXX, v spojení s rozhodnutím Okresného
úradu Vranov nad Topľou, katastrálneho odboru č. X z XX.X.XXXX zrušil a vec vrátil Okresnému úradu
Prešov na ďalšie konanie. Okresný úrad Vranov nad Topľou rozhodnutím katastrálneho odboru č. X zo
dňa XX.X.XXXX konanie znova zastavil. Proti rozhodnutie žalobca podal odvolanie. To je dôvod pre
prerušenie tohto konania.

4. K odvolaniu zaujal písomné stanovisko žalovaný. Je toho názoru, že prvoinštančný súd sa náležite
vysporiadal so všetkými vznesenými námietkami v tomto konaní zo strany žalobcu. Návrhom na
prerušenie konania sa žalobca domáha preskúmať zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu č. X v
administratívnom, resp. katastrálnom konaní, čo nie je dôvodom žalobného návrhu. V prejednávanej
veci neboli splnené predpoklady zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom
orgánu štátu. Nebol preukázaný nesprávny úradný postup orgánu štátu a existencia škody a dokonca
ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom orgánu štátu a škodou. Neexistuje
priama hlavná bezprostredná príčina škody. Žalobca nenapáda preukázané a zistené závery súdu,
ani okolnosti svojej, podľa súdu nepreukázanej, aktívnej legitimácie, nepodáva ani dôkaz opaku, ale
len konštatuje nesprávne skutkové zistenia a právne posúdenia súdu vo veci bez ich vyvrátenia.
Samotným odvolaním nežiada ani o zrušenie rozsudku. Odvolanie považuje za nedôvodné. Žalovaný
žiadal rozsudok prvoinštančného súdu potvrdiť.

5. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 CSP preskúmal napadnutý rozsudok
prvoinštančného súdu podľa zásad uvedených v § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania podľa
§ 385 CSP a contrario a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne.

6. V prejednávanej veci žalobca v odvolaní žiadal prerušiť konanie podľa § 164 CSP do právoplatného
skončenia konania vedeného na Okresnom úrade Vranov nad Topľou, katastrálnom odbore pod sp. zn. X
Podľa § 164 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo
správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd
dal na také konanie podnet.
Citované zákonné ustanovenie je ustanovením, na základe ktorého je daná fakultatívna možnosť
prerušenia konania. Ako jediným dôvodom na prerušenie konania je skutočnosť, že prebieha súdne
alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu,
alebo ak súd samotný dal na takéto konanie podnet. Fakultatívne prerušenie konania znamená také
prerušenie konania, ktoré nie je pre samotné konanie nevyhnutné. Súd je najskôr povinný urobiť iné
vhodné opatrenia, a až keď tieto zlyhajú, môže konanie prerušiť. Rozhodujúcim hľadiskom je zásada
hospodárnosti konania, preto prerušenie konania bude predstavovať skôr reštriktívnu výnimku, ako
pravidlo.
V prvom rade je potrebné uviesť, že žalobca nepreukázal odvolaciemu súdu, že by pred správnym
orgánom bolo reálne, ku dňu podania odvolania, vedené konanie na Okresnom úrade Vranov nad
Topľou, katastrálnom odbore, pod sp. zn. X Netvrdil, aká otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie
o tejto veci, sa v konaní pred správnym orgánom rieši, pokiaľ si žalobca žalobou uplatnil nárok na
náhradu škody podľa Zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, kedy podľa
žalobcu mal by byť jednoznačne nesprávny úradný postup nielen predbežne prerokovaný so žalovaným,
ale aj kedy skutkové tvrdenia v žalobe by mali odôvodňovať žalobcom uplatnený nárok.
Pokiaľ by aj prebiehalo nejaké konanie, kde sa rieši otázka, ktorá môže mať vplyv na rozhodnutie v
tejto veci, táto otázka by nebola už v odvolacom konaní ako novota akceptovateľná podľa § 366 CSP
a pokiaľ by mala táto otázka zásadný vplyv na nárok žalobcu, musela by byť predmetom predbežného
prerokovania nároku. Preto odvolací súd nezistil, že by bolo prerušenie konania pre samotné konanie o
odvolaní žalobcu proti prvoinštančnému rozsudku nevyhnutné.

7. Žalobca v odvolaní tvrdil, že odvolacími dôvodmi sú dôvody uvedené v ust. § 365 ods. 1
písm. f/ a h/ CSP. Pokiaľ žalobca namietal, že prvoinštančný súd dospel na základe vykonaných



dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ide o skutkové vady rozhodnutia. Súdne rozhodnutie
trpí skutkovými vadami, ak bol nesprávne vytvorený skutkový základ. Táto nesprávnosť môže byť
spôsobená buď chybným vyhodnotením návrhov na vykonanie dôkazov, nesprávnym vyhodnotením
vykonaných dôkazov, alebo tu existuje predpoklad dotvorenia skutkového stavu ďalšími prípustnými
prostriedkami procesnej obrany, či prostriedkami procesného útoku.
Odvolací súd skúmal uvedenú námietku a nezistil žiadne také okolnosti, ktoré by potvrdzovali uvedený
odvolací dôvod. Prvoinštančný súd vykonal všetky navrhnuté dôkazy stranami sporu, ktoré tvorili
procesný útok, resp. procesnú obranu. Na základe vykonaných dôkazov prvoinštančný súd správne
zistil skutkový stav. Zistený skutkový stav bol vyhodnotený na základe hodnotenia dôkazov. Súd hodnotil
dôkazy z hľadiska ich dôležitosti, z hľadiska zákonnosti, individuálne tieto dôkazy vytriedil a hodnotil
ich každý samostatne a vo vzájomnej súvislosti s inými dôkazmi. Prvoinštančný súd sa pri hodnotení
dôkazov nedopustil žiadneho pochybenia a neporušil pravidlá formálnej logiky. Skutkový stav bol
zistený dostatočne pre rozhodnutie o veci samej. V tomto štádiu konania, vzhľadom na to, že dôkazné
bremeno je na strane žalobcu, na základe ktorého žalobca je povinný preukázať nielen svoje právo
voči žalovanému na náhradu spôsobenej škody, ale aj podmienky vzniknutej škody, výšku tejto škody
a príčinnú súvislosť. Keďže žalobca svoje dôkazné bremeno neuniesol, nebolo možné mu poskytnúť
požadovanú ochranu súdnym rozhodnutím.

8. Namietané nesprávne právne posúdenie veci zo strany odvolacieho súdu taktiež nebolo zistené.
Nesprávne právne posúdenie veci predstavuje právnu vadu rozhodnutia, keď na správne zistený
skutkový stav súd buď neaplikoval príslušnú právnu normu, alebo aplikoval nesprávnu právnu normu,
alebo obsah správnej právnej normy nesprávne interpretoval, alebo správne zvolenú a správne
interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval.
Odvolací súd nezistil nesprávne právne posúdenie veci. Prvoinštančný súd správne vec aj právne
posúdil, na zistený skutkový stav aplikoval správne právnu normu a odvolací súd sa v celom rozsahu
stotožňuje so správnymi závermi prvoinštančného súdu o nároku žalobcu na náhradu škody spôsobenú
pri výkone verejnej moci. Odvolací súd v podrobnostiach poukazuje na podrobné dôvody uvedené
prvoinštančným súdom v napadnutom rozsudku, ktorý sa zaoberá nielen aktívnou vecnou legitimáciou
v prejednávanej veci, ale vo vzťahu k žalobcovi rozoberá aj podmienky zodpovednosti za škodu
žalovaného, ktoré v každej jednej časti sú viazané na to, či žalobca má alebo nemá nárok na náhradu
škody od žalovaného. Žalobca v žalobe uviedol, že sa cíti postupom správneho orgánu poškodený.
Poukázal na to, že riadne na list vlastníctva nebola zapísaná spoločnosť SLOVENKA VRANOV, spol.
s.r.o., Herľanská 547, Vranov nad Topľou ako vlastník nehnuteľností, ktoré táto spoločnosť mala kúpiť
od predávajúceho, spoločnosti ILaS, spol. s.r.o., Vranov nad Topľou, ul. Herľanská 547. Žalobca
spoločnosť DRX-Invest, s.r.o., Brigádnická 2, Košice v žalobe, a ani v priebehu prvoinštančného konania
nepreukázal, na základe akých právnych skutočností prešlo právo na náhradu škody, ktorá mala byť
spôsobená nesprávnym úradným postupom žalovaného, na jeho osobu zo spoločnosti SLOVENKA
VRANOV, spol. s.r.o., Herľanská 547, Vranov nad Topľou.
Zo žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 30.9.2009, kde si spoločnosť
DRX Invest, s.r.o., Brigádnická 2, Košice, uplatnila nárok na náhradu škody a žiadala predbežne
prerokovať tento nárok u žalovaného, taktiež neuviedla žiadne okolnosti, na základe ktorých toto právo
prešlo na žalobcu. Uvedená okolnosť bola skúmaná prvoinštančným súdom a nebolo zistené, na základe
akej právnej skutočnosti odvodzuje žalobca svoj nárok.
Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím
má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.
Citované zákonné ustanovenie určuje oprávnenú osobu domáhať sa náhrady škody. Teda určuje aktívne
vecne legitimovanú osobu na podanie žaloby v tomto konaní.
Aktívna vecná legitimácia je také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu, teda žalobcovi,
ním uplatňované právo (nárok), resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok
uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie či už aktívnej - existencia tvrdeného práva na strane
žalobcu (alebo pasívnej) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu
skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, pokiaľ to žiaden z účastníkov sporového konania nenamieta.
Preto správne postupoval prvoinštančný súd, keď dospel k záveru po preskúmaní vecnej legitimácie
v spore, že žalobca túto vlastnosť vyžadujúcu od hmotnoprávnych ustanovení zákona č. 514/2003
Z.z. nemá. Žalobca nepreukázal žiadne také vzťahy, dokonca ani zmluvu o postúpení pohľadávok, na
základe ktorej by prípadné nároky, ktoré by si mohol uplatniť subjekt Slovenka Vranov, spol. s.r.o.,
nadobudol.



9. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu ako vecne správny podľa § 387 ods.
1, 2 CSP potvrdil.

10. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP, v spojení s ust. §
255 ods. 1 CSP a čl. 17 Základných princípov CSP.
V odvolacom konaní bol žalovaný úspešný v plnom rozsahu. Žalovanému zo spisu žiadne trovy
nevyplývajú, a preto na základe princípu procesnej ekonómie žalovanému ako úspešnému účastníkovi
odvolacieho konania nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.



Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.