Inšpektorát práce Bratislava


Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 27Ek/1233/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120353484
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 01. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Matej Labuda
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2021:6120353484.2

Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného Inšpektorát práce Bratislava, so sídlom
Za kasárňou 1, 832 64 Bratislava-Nové Mesto, IČO: 00166367, práv. zast.: Advokátska kancelária
MAJLING & NINČÁK, s.r.o., Palárikova 14, 811 04 Bratislava-Staré Mesto, IČO:35960728 proti T. K.. Ľ.
V., W.: XX.XX.XXXX, M. F. W. F. XXXX/XX, XXX XX F.-N., práv. zast. JUDr. Július Jánošík, so sídlom
Klincová 35, 821 08 Bratislava o vymoženie 1.000,- Eur s príslušenstvom, o návrhu povinného na
zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh povinnej na zastavenie exekúcie z a m i e t a.

II. Oprávnený má voči povinnej nárok na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 86,44 Eur,
ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie po právoplatnosti tohto
uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie podaným dňa 12.08.2020 domáhal od povinnej
vymoženia 1.000,- Eur s prísl., na základe exekučného titulu - rozhodnutia Inšpektorátu práce
Bratislava č.k. IPBA_KHIP/SPR/2019/740 zo dňa 14.08.2019. Poverením zo dňa 14.08.2020 súd
poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Petra Barnaya, so sídlom exekútorského úradu
Ventúrska 16, 811 01 Bratislava, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 362EX 219/20.

2. Povinná v 15-dňovej lehote od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie doručila dňa 07.09.2020
súdnemu exekútorovi návrh na zastavenie exekúcie.

3. Súdny exekútor predložil návrh povinnej na zastavenie exekúcie spolu s prílohami k návrhu na
zastavenie exekúcie dňa 09.10.2020 súdu na rozhodnutie.

4. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný
poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak
a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,
b) exekučný titul bol zrušený,
c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu
neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2),
d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

5. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.



6. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora.
Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa
k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor
vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich
pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie
exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

7. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu
zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.

8. Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), (ďalej len „správny
poriadok“), ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v
mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu
doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží
písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne
písomnosť počas uloženia na pošte, písomnosť sa považuje za doručenú dňom vrátenia nedoručenej
zásielky správnemu orgánu, aj keď sa adresát o tom nedozvedel.

9. Povinná navrhla zastavenie exekúcie z dôvodu, že o existencii exekučného titulu sa dozvedela až
okamihom doručenia Upovedomenia o začatí exekúcie dňa 24.08.2020. Po doručení Upovedomenia
o začatí exekúcie sa povinná listom zo dňa 26.08.2020 obrátila na Inšpektorát práce Bratislava
so žiadosťou o zaslanie predmetného rozhodnutia. Povinná zároveň oznámila Inšpektorátu práce
Bratislava, že nemá vedomosť o začatí, priebehu ani ukončení akéhokoľvek správneho konania voči
jej osobe. V reakcii na list bolo povinnej zo strany Inšpektorátu práce Bratislava elektronicky doručené
písomné vyhotovenie rozhodnutia o uložení pokuty Inšpektorátu práce Bratislava. Predmetným
rozhodnutím Inšpektorát práce
Bratislava ako správny orgán uložil povinnej ako účastníčke správneho konania podľa § 20 ods. I zákona
č. 125/2006 Z. z. o inšpekcií prace a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci
a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
poriadkovú pokutu vo výške 1.000,- Eur za údajné spáchanie správneho deliktu, ktorého sa mala
dopustiť tým, že ako konateľka zamestnávateľky Samurai Slovakia, s. r. o, so sídlom Borinská 23, 841
03 Bratislava, IČO 35 797 461, ani 25. januára 2019 v sídle Inšpektorátu práce Bratislava, Za kasárňou
1, 832 64 Bratislava, neposkytla inšpektorke práce doklady potrebne na výkon inšpekcie práce, a to:
1. pracovné zmluvy zamestnancov
2. evidenciu pracovného času, práce nadčas, nočnej práce, aktívnej časti a neaktívnej
častí pracovnej pohotovosti zamestnancov za mesiace január - jún 2016, čím mala porušiť § 20 ods.
1 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce. V odôvodnení predmetného rozhodnutia sa okrem iného
uvádzajú nasledovné tvrdenia:
1/ kontrolovanému subjektu bola 6. decembra 2018 doručená výzva na predloženie dokladov potrebných
na výkon inšpekcie práce, ktoré sú uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Kontrolovaný subjekt ani do
termínu prerokovania protokolu 25. januára 2019 požadované doklady nepredložil.
- stanovisko povinnej k tvrdeniu - z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé akým spôsobom a na
akú adresu bola výzva na predloženie dokladov kontrolovanému subjektu doručovaná. Z čestného
vyhlásenia Mestskej Časti Bratislava - Lamač zo dňa 14.02.2018 je zrejmé. Že ku dňu 06.12.2018 nemal
kontrolovaný subjekt sídlo, resp. jeho sídlo bolo zrušené. Z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé
ani to, či bola výzva na predloženie dokladov doručovaná kontrolovanému subjektu aj elektronicky do
elektronickej schránky.
2/ Dňa 25. januára 2019 bola kontrolovanému subjektu doručená výzva na prerokovanie protokolu na
25. január 2019, v ktorej sa uviedlo, že prípadná neospravedlnená neúčasť na prerokovaní protokolu
sa považuje za odmietnutie oboznámenia sa s protokolom a vyjadrenia sa k nemu, protokol sa bude
považovať za prerokovaný. Kontrolovaný subjekt sa prerokovania protokolu nezúčastnil ani svoju
neúčasť neospravedlnil. Z uvedeného dôvodu bol protokol o výsledku inšpekcie práce kontrolovanému
subjektu doručený 6. februára 2019, čim bola inšpekcia práce ukončená.
- stanovisko povinnej k tvrdeniu - uvedené tvrdenie je nelogické a nepochybne v rozpore so zásadami
správneho konania. V zmysle ustanovenia § 13 ods. 2 zákona o inšpekcii práce v prípade zistenia
nedostatkov u kontrolovaného zamestnávateľa, je inšpektor práce povinný vypracovať protokol a ten



prerokovať so zamestnávateľom alebo ním povereným zamestnancom, alebo s fyzickou osobou, ktorá
je podnikateľom a nie je zamestnávateľom. Inšpektor práce je povinný pri vypracúvaní protokolu
prihliadať na vyjadrenia a doklady uplatnené alebo predložené kontrolovaným zamestnávateľom alebo
kontrolovanou fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, počas výkonu
inšpekcie práce do prerokovania protokolu. V predmetnom prípade, ako vyplýva aj zo samotného
odôvodnenia rozhodnutia nemal účastník konania (kontrolovaný subjekt) akýkoľvek časový priestor na
vyjadrenie sa k protokolu, nakoľko výzva na prerokovanie protokolu mu mala byť doručená v ten istý
deň, ako k prerokovaniu malo dôjsť. Uvedený postup nie je zákonom aprobovaný a je voči účastníkovi
konania šikanózny.
3/ Správne konanie sa začalo podľa § 18 ods. 1 Správneho poriadku na základe podnetu správneho
orgánu, ktorý podľa § 18 ods. 2 Správneho poriadku začal správne konanie proti účastníčke konania 31.
júla 2019 doručením upovedomenia o začatí správneho konania o uložení pokuty, spôsobom podľa §24
ods. 2 Správneho poriadku. V upovedomení o začatí správneho konania bola účastníčka konania podľa
§ 33 ods. 2 Správneho poriadku poučená o práve vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia k zistenému
skutkovému stavu, k spôsobu jeho zistenia a o práve navrhnúť príslušné dôkazy na podporu svojich
tvrdení, ktoré sú jej známe. Zároveň bola vyzvaná, aby vyjadrenie podala správnemu orgánu v lehote
8 dní ad doručenia
upovedomenia. Účastníčka konania sa v určenej lehote k veci nevyjadrila.
- stanovisko povinnej k tvrdeniu z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé akým spôsobom u na akú
adresu malo byť upovedomenie o začatí správneho konania o uložení pokuty značka
povinnej ako účastníčke správneho konania doručované. Rozhodnutie je preto nepreskúmateľné a teda
protizákonné. Povinná zdôrazňuje a vylučuje, že by sa akýmkoľvek
spôsobom vyhýbala preberaniu zásielok o čom svedčí aj samotný fakt že si riadne prevzala aj
upovedomenie o začatí exekúcie, proti ktorému smeruje tento návrh na zastavenie exekučného konania.
V zmysle ustanovenia § 24 ods. I zákona č. 71/1967 Zb. Správneho poriadku dôležité písomnosti,
najmä rozhodnutia, sa doručujú do vlastných rúk adresátovi alebo osobe, ktorá sa preukáže jeho
splnomocnením na preberanie zásielok. Povinná zdôrazňuje, že na jej adresu jej neboli doručené
akékoľvek dokumenty v priebehu celého správneho konania, a prelo až doteraz nemala vedomosť o
začatí, o priebehu ako ani výsledku správneho konania. Z dôvodu absencie doručovania účastníčke
konania (povinnej) v správnom konaní je vylúčené, aby bolo rozhodnutie v správnom konaní platné a
už vôbec nie spôsobilé byť exekučným titulom.
4/ Správny orgán pri rozhodovaní o výške poriadkovej pokuty za nesplnenie povinnosti podľa 16 ods.
2 písm. a) zákona o inšpekcii práce postupoval v súlade s § 20 ods. I zákona o Inšpekcii práce, podľa
ktorého za uvedené konanie možno uložiť poriadkovú pokutu od 100 do 650 eur,
- stanovisko povinnej k tvrdeniu - odôvodnenie rozhodnutia je v zjavnom rozpore s výrokovou časťou
rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom v rámci tohto exekučného konania. Správny orgán sám uvádza,
že poriadkovú pokutu možno uložiť v rozhraní od 100 do 650 Eur, avšak v samotnom výroku rozhodnutia
uložil povinnej poriadkovú pokutu vo výške 1.000 Eur. Rozhodnutie, ktoré má byť exekučným titulom je
teda zmätočné, nezrozumiteľné a preto protizákonné. Na základe takéhoto rozhodnutia nie je možné
viesť exekučne konanie.
5/ Pri rozhodovaní o výške poriadkovej pokuty vzal správny orgán do úvahy najmä to, že účastníčka
konania ignorovala výzvu na predloženie dokladov potrebných na výkon Inšpekcie práce. Pokiaľ si
fyzické osoby ako štatutárne orgány kontrolovaných subjektov neplnia ani základné povinnosti voči
inšpektorátom práce ignorujúc ich oprávnené požiadavky, správny orgán nemá inú možnosť. Iba pristúpiť
k uloženiu poriadkovej pokuty v takej výške, aby v budúcnosti tieto osoby boli dostatočne výrazne
motivované k spolupráci s dozornými orgánmi. Vzhľadom na tieto skutočnosti správny orgán považuje
za nevyhnutné uložiť poriadkovú pokutu na hornej hranici zákonnej sadzby, nakoľko účastníčka konania
Ignoroval zákonné požiadavky inšpektorátu práce.
- stanovisko povinnej k tvrdeniu - uvedené tvrdenia správneho orgánu absolútne nereflektujú na
skutočnosť, že povinnej ako účastníčke správneho konania neboli zákonom predpísaným spôsobom
doručované akékoľvek dokumenty a teda:
- sa nemala ako dozvedieť o existencii správneho konania,
- sa nemohla vyjadriť k predmetu správneho konania,
- nemala vedomosť o rozhodnutí v správnom konaní,
- nemohla voči rozhodnutiu podať opravný prostriedok.
Predpokladom na vedenie exekúcie voči dlžníkovi je exekučný titul (§ 45 zákona č. 233/1995
Z. z. Exekučného poriadku). Exekučným titulom je iba také rozhodnutie, ktoré je vykonateľné



(materiálne a formálne). V tomto rozsahu skúma exekučný súd exekučný titul pri rozhodovaní o žiadosti
exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, na pripadnú námietku povinného proti exekúcii,
na prípadný návrh povinného na zastavenie exekúcie. Súd môže zároveň v tomto rozsahu skúmať
exekučný titul počas celého exekučného konania (t. j. v každom štádiu konania na návrh účastníka
konania alebo aj bez návrhu) a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo
formálnej vykonateľnosti, musí exekúciu aj bez návrhu zastaviť. Nutnosť dôsledne skúmať počas celého
exekučného konania, či sú splnene formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie vyslovil
Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku zo dňa 27. 01. 1997 sp. zn. 3 Cdo 164/96 (publikovaný
pod č. 58/1997 v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky vo zv. 5-6, ročník 1997 na
strane 188), aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. I. ÚS 456/2011-19 z 23. II. 2011,
v ktorom uviedol, že: „ okresný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného
titulu, v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia
na vykonanie exekúcie, a to napríklad aj na účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné
už začaté exekučné konania zastaviť". Dôvodom zastavenia exekúcie má byť okrem iného zistenie, že
sa exekúcia nemala vôbec začať z dôvodu, že rozhodnutie predkladané oprávneným (exekučný titul)
nebolo vykonateľné v čase začatia exekúcie a nie je. resp. nebude vykonateľné ani v čase rozhodovania
súdu o zastavení exekúcie. S poukazom na vyššie citovane ustanovenia povinná navrhuje aby súd po
vykonaní dokazovania rozhodol tak, že exekúciu zastaví.

10. Oprávnený vo vyjadrení k návrhu povinnej na zastavenie exekúcie uviedol, že nesúhlasí so
zastavením exekúcie a je toho názoru, že neexistujú žiadne skutočnosti, ktoré by bránili vymáhateľnosti
nároku. Exekučný titul a Upovedomenie o začatí správneho konania boli povinnej riadne doručované
na jedinú známu adresu, ktorá bola zapísaná v Obchodnom registri obchodnej spoločnosti Samurai
Slovakia, s.r.o. ako adresa pobytu povinnej ako konateľky tejto obchodnej spoločnosti. Poukazujeme
na skutočnosť, že sama povinná túto adresu uvádza ako adresu svojho trvalého pobytu vo svojom
návrhu na zastavenie exekúcie. Z príloh - kópii obálok je zrejmé, že išlo o opakované doručovanie tak,
ako ho vyžaduje Správny poriadok, ktoré však nebolo úspešné, nakoľko obálky sa v oboch prípadoch
vrátili s poznámkou neprevzaté v odbernej lehote, teda nastala zákonná fikcia doručenia. Neobstojí
preto argument, že povinnej neboli žiadne listiny vrátane exekučného titulu v správnom konaní doručené
a preto nemožno viesť na jeho základe exekúciu. To, že v exekučnom titule nie je uvedené, akým
spôsobom a na akú adresu bola doručovaná výzva na predloženie dokladov ešte v priebehu inšpekcie
práce, nie je podstatné, nakoľko na výzvy, ktoré boli doručené (nie je pritom podstatné, či fikciou
alebo reálnym prevzatím), subjekt a ani povinná ako jeho konateľka, nereagovali. Naviac, správny
orgán podobne ako súd, nemusí dať v odôvodnení rozhodnutia odpoveď na všetky otázky nastolené
účastníkom konania, ale postačuje, ak odpovie na tie otázky, ktorú sú pre vec podstatné, čo v tomto
prípade predstavovalo zodpovedanie otázky, či boli výzvy subjektu doručované a doručené a či došlo
zo strany konateľky subjektu k splneniu povinnosti súčinnosti s inšpektorom práce. Pre upresnenie však
uvádzame, že išlo o doručovanie do elektronickej schránky subjektu „čestné vyhlásenie“ mestskej časti
je aj z tohto dôvodu irelevantné. Tieto skutočnosti vyplývajú aj z protokolu o výsledku inšpekcie práce,
ktorý z dôvodu právnej istoty pripájame k tomuto vyjadreniu. Pokiaľ ide o prerokovanie protokolu, výzva
bola doručená o 6:49 hod., prerokovanie malo začať o 12:30 hod., čo je dostatočný priestor na to, aby
sa zodpovedná osoba dostavila na Inšpektorát práce, alebo kontaktovala inšpektora práce za účelom
dohodnutia náhradného termínu, čo sa však nestalo. Pokiaľ ide o chybné uvedenie hornej hranice
poriadkovej pokuty v odôvodnení, ide o zrejmú chybu v písaní, nakoľko v druhom odseku na strane 3
exekučného titulu, kde je citované predmetné ustanovenie, je tento údaj uvedený správne. Uvedené
nemá vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia, nespôsobuje jeho zmätočnosť či nezákonnosť, nakoľko
pokuta bola uložená v zákonnej hranici. Na záver si dovolíme uviesť, že všetky tvrdenia povinnej boli
vyvrátené a poukázať na skutočnosť, že žiadne z tvrdení povinnej neodôvodňujú zastavenie exekúcie
v zmysle § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok. S ohľadom na vyššie uvádzané
považujeme návrh povinnej na zastavenie exekúcie za bezpredmetný, neopodstatnený a neodôvodnený
a exekučný súd žiadame, aby návrh povinnej na zastavenie exekúcie v celom rozsahu zamietol a ďalej
pokračoval vo vedení exekučného konania. Právny zástupca oprávneného si v súvislosti s predmetným
vyjadrením k návrhu povinnej na zastavenie exekúcie uplatňuje trovy konania vo výške 86,44 Eur (61,41
Eur + RP 10,62 + DPH).

11. Z citovaného zákonného ustanovenia § 61k ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že návrh
na zastavenie exekúcie je procesným inštitútom, ktorým zákon umožňuje povinnému brániť sa
proti nedôvodne začatej exekúcii. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie teda



skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie
je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t.j. moment podania návrhu na vykonanie
exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje
výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku
vymáhaného nároku.

12. Exekučný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené
všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania, a ak kedykoľvek v priebehu konania zistí, že
podmienky núteného vymáhania pohľadávky nie sú splnené, rozhodne o zastavení exekúcie (z
uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III.ÚS 86/2010).

13. Z obsahu spisu mal súd za nesporne preukázané, že ku dňu začatia exekúcie mal oprávnený voči
povinnej neuhradený dlh v sume 1.000,- Eur s prísl., v zmysle súdu predloženého právoplatného a
vykonateľného exekučného titulu. Z obsahu vyjadrenia oprávneného k návrhu povinného na zastavenie
exekúcie a predloženej doručenky exekučného titulu mal súd za preukázané, že exekučný titul
bol opakovane neúspešne doručovaný na adresu trvalého pobytu povinnej dňa 19.08.2019 a dňa
20.08.2019 a následne vypršaním úložnej lehoty s fikciou doručenia povinnej dňa 10.09.2019 doručený
s poukazom na § 24 ods. 2 správneho poriadku a nadobudol tak právoplatnosť a vykonateľnosť. Súd
vychádza z údajov na doručenke, ktoré zachytávajú postup pri doručení, a kým nie je preukázaný opak,
súd považuje údaje na doručenke za pravdivé. K zvyšným namietaným skutočnostiam súd uvádza, že
exekučný súd nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, resp. preskúmavať
vecnú správnosť rozhodnutia (vrátanie postupu orgánu) vydaných v základnom konaní (tzv. materiálna
vykonateľnosť). Obsahom tohto rozhodnutia je viazaný a musí z neho vychádzať, prípadné vady
základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. To teda
znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu
(NS ČR 20 Cdo 1940/2008). Nerešpektovanie exekučného titulu by totiž znamenalo „neprípustnú
nápravu“ vykonávaného rozhodnutia. Súd po preskúmaní návrhu povinnej na zastavenie exekúcie
a obsahu spisu má za preukázané, že exekučné konanie a aj exekúcia sa teda začali dôvodne na
základe vykonateľného exekučného titulu. Súd má za to, že povinná v návrhu na zastavenie exekúcie
neuviedla žiadne relevantné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu a majú za
následok zastavenie exekúcie. Súd je názoru, že povinná návrhom na zastavenie exekúcie žiadnym
spôsobom nepreukázala skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods.
1 Exekučného poriadku, teda najmä zánik vymáhaného nároku alebo iné skutočnosti, ktoré by bránili
vymáhateľnosti exekučného titulu.

14. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd dospel k záveru, že tu nie je dôvod zastavenia
exekúcie, a preto v súlade s citovaným ustanovením § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, návrh
povinnej na zastavenie exekúcie zamietol.

15. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s
podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

16. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na
vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

17. Podľa § 199e Exekučného poriadku ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát,
odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie
má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony
právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto
trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia
na vykonanie exekúcie.

18. Podľa § 9 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č.655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška č.



655/2004 Z. z.“), základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu
veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška
neustanovuje inak.

19. Podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., ak nie je ustanovené inak, základná sadzba tarifnej
odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty je nad 663,88 eura do 6 638,78 eura je 41,49
eura + 9,96 eura za každých aj začatých 331,94 eura prevyšujúcich sumu 663,88 eura.

20. Podľa § 13a ods. 2 písm. c) vyhlášky č. 655/2004 Z. z., odmena vo výške jednej polovice základnej
sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: ak ide o výkon rozhodnutia alebo
exekúciu, príprava a prevzatie zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takémuto návrhu,
zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.

21. Nakoľko súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, oprávnenému podľa ustanovenia §
199d ods. 1 Exekučného poriadku vznikol nárok na náhradu výdavkov spojených s jeho zastupovaním
v prebiehajúcej exekúcii. Právny zástupca oprávneného navrhol vo vyjadrení k návrhu povinného na
zastavenie exekúcie, aby súd zaviazal povinnú na náhradu trov konania oprávneného. O trovách
konania preto súd rozhodol podľa ustanovenia § 199d ods. 1 Exekučného poriadku a oprávnenému
priznal nárok na náhradu trov konania spojených so zastupovaním oprávneného v exekučnom konaní
vo výške 86,44 Eur, pričom pri výpočte vychádzal z § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., v spojení s
§ 13a ods. 2 písm. c) vyhlášky č. 655/2004 Z. z.

22. Vzhľadom na vyššie uvedené považoval súd trovy právneho zastúpenia oprávneného za
preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré mu vznikli v súvislosti návrhom povinnej
na zastavenie exekúcie, a preto o ich náhrade rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto uznesenia.
Po právoplatnosti tohto uznesenia súd vydá dodatok k povereniu na vykonanie exekúcie pre povereného
súdneho exekútora, ktorým bude povinná zaviazaná na úhradu trov právneho zastúpenia oprávnenému
vo výške 86,44 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.