Inšpektorát práce Banská Bystrica


Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 24S/181/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6019200480
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6019200480.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v konaní ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Aleny Antalovej a členov senátu Mgr. Ivany Datlovej a JUDr. Petra Molčana v právnej veci žalobcu:
ALFA BIO s.r.o., so sídlom Kremnička 71, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 30 223 041, právne zast.: CEE
Attorneys Lišiak Martinák s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Štefánikova 41, 811 04 Bratislava
- mestská časť Staré Mesto, IČO: 50 989 014, proti žalovanému: Inšpektorát práce Banská Bystrica,
Partizánska cesta 98, 974 33 Banská Bystrica, IČO: 00 166 375, o preskúmanie zákonnosti Protokolu
Inšpektorátu práce Banská Bystrica č. IBB-17-56-2.3/P-E24,25-19 zo dňa 21. mája 2019, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie
1. Inšpektorát práce Banská Bystrica (ďalej len „žalovaný") vykonal dňa 04.04.2019 u žalobcu (ALFA
BIO s.r.o. Kremnička) a v dňoch 10.04., 11.04., 13.05., 14.05., 21.05.2019 u žalovaného inšpekciu práce,
pričom výkon inšpekcie práce u kontrolovaného zamestnávateľa (žalobcu) bol zameraný na kontrolu
uzatvárania pracovných pomerov, skončenia pracovného pomeru, poskytovania mzdy a vykonávania
zrážok zo mzdy, ako aj na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania v zmysle zákona č.
82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 82/2005 Z. z." alebo „ Zákon o nelegálnom zamestnávaní").
Dňa 21.05.2019 bol pod č.:IBB-17-56-2.3/P-E24,25-19 vypracovaný Protokol o výsledku inšpekcie práce
podľa § 7 ods. 3 písm. a) v nadväznosti na § 13 ods. 2 a § 14 ods. 1, 2 a 4 zákona č. 125/2006 Z.
z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom
zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
č. 125/2006 Z. z." alebo „Zákon o inšpekcii práce"), (ďalej len „Protokol") so zisteniami špecifikovanými
v Protokole a zistenými nedostatkami špecifikovanými v časti označenej ako: Pracovnoprávne vzťahy/
B body 1 - 3 a v časti označenej ako: Nelegálne zamestnávanie/B bod 4 Protokolu.

2. Protokol výsledku inšpekcie práce zo dňa 21.05.2019 obsahuje označenie orgánu, ktorý inšpekciu
vykonal, mená a priezviská inšpektorov práce, označenie kontrolovaného subjektu (žalobcu), miesto
a čas vykonania inšpekcie práce, jej predmet a kontrolované obdobie, skutočnosti zistené pri výkone
inšpekcie práce, zistené porušenia zákona s označením porušených ustanovení právneho predpisu a
stručným vysvetlením ich podstaty, uložené opatrenia a povinnosti, ako aj zaznamenanie vyjadrenia
štatutárneho zástupcu žalobcu, ktorý uviedol, že ku všetkým zisteným skutočnostiam uvedeným v
Protokole sa vyjadrí písomne v stanovenej lehote. Protokol obsahuje popis dokladov predložených
kontrolovaným subjektom k výkonu inšpekcie s podrobným členením vo vzťahu k jednotlivým



kontrolovaným zamestnancom (I. F. a O. O.). Protokol ďalej obsahuje v časti: Pracovnoprávne vzťahy
pod písm. A/ „Nesplnené opatrenia z predchádzajúcich výkonov inšpekcie práce" text, že kontrola
plnenia opatrení z predchádzajúcich výkonov inšpekcie práce nebola predmetom teraz vykonanej
kontroly. Ďalej obsahuje bod B/ „Novozistené nedostatky" v členení: Mzdy (1205) body 1, 2 a 3)a v časti:
„Nelegálne zamestnávanie" v bode A/ „Nesplnené opatrenia z predchádzajúcich výkonov inšpekcie
práce" text, že kontrola plnenia opatrení z predchádzajúcich výkonov inšpekcie práce nebola predmetom
výkonu inšpekcie práce a v bode B/ „Novozistené nedostatky", Nelegálne zamestnávanie (1210) bod 4.
Vo vyššie uvedených častiach Protokolu sú pod bodmi 1, 2, 3, a 4 opísané konkrétne zistenia porušenia
zákona s označením porušených ustanovení právneho predpisu so stručným vysvetlením ich podstaty
nasledovne:
Bod 1.: zamestnávateľ neposkytol zamestnancovi (O. O., pracovná zmluva zo dňa 30.05.2014) mzdu
pri skončení pracovného pomeru za mesiac marec 2019 v deň skončenia pracovného pomeru ani v
najbližšom výplatnom termíne, čím porušil § 129 ods. 3 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v
znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce"). Zamestnanec skončil pracovný pomer dňa
24.03.2019, výplatný termín dohodnutý v pracovnej zmluve je 10. deň v mesiaci, zamestnávateľ zaslal
zamestnancovi mzdu bankovým prevodom až dňa 11.04.2019.
Bod 2.: zamestnávateľ za kontrolované obdobie január 2019 až február 2019 pri vyúčtovaní mzdy vydal
zamestnancovi (I. F., pracovná zmluva zo dňa 31.03.2017 a pracovná zmluva zo dňa 04.01.2019)
doklad, ktorý neobsahoval údaje o jednotlivých zložkách mzdy a u jednotlivých plneniach poskytovaných
v súvislosti so zamestnaním, keď celú mzdu z pracovného pomeru uzatvoreného dňa 04.01.2019
uviedol ako „mzda z vedľajšej činnosti", čím porušil § 130 ods. 5 v nadväznosti na § 50 Zákonníka
práce. Zamestnanec I. F. mal uzatvorené dva pracovné pomery, pričom zamestnávateľ mu poskytol
pri vyúčtovaní doklad, kde bol uvedený počet dní odpracovaných dní z dôvodu čerpania materskej
dovolenky a príjem z pracovného pomeru uzatvoreného 04.01.2019 bol vykázaný len ako „mzda z
vedľajšej činnosti".
Bod 3.: zamestnávateľ pri vyúčtovaní mzdy za mesiac marec 2019 vykonal zrážky zo mzdy
zamestnancovi (O. O., pracovná zmluva zo dňa 30.05.2014) bez toho, aby mal so zamestnancom
uzatvorenú dohodu o zrážkach zo mzdy, čím porušil § 131 Zákonníka práce. Zamestnávateľ mal so
zamestnancom uzatvorenú dohodu o zrážkach zo mzdy na sumu 49,65 Eur mesačne. Zamestnávateľ
zamestnancovi urobil zrážku zo mzdy za mesiac marec vo výške 691,76 Eur a ďalšiu zrážku „podnikové
pohľadávky" vo výške 14,40 Eur na ktorú taktiež nemal uzatvorenú dohodu o zrážkach zo mzdy.
Bod 4.: Zamestnávateľ porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že využíval závislú prácu fyzickej
osoby I. F. v čase od 04.01.2019 do 13.02.2019, ktorá pre zamestnávateľa vykonávala prácu: A. v
sídle zamestnávateľa Kremnička 71, Banská Bystrica, mal s ňou uzatvorený pracovnoprávny vzťah
(pracovná zmluva zo dňa 04.01.2019) a nesplnil si oznamovaciu povinnosť voči Sociálnej poisťovni,
neprihlásil zamestnanca do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia do 7-
mich dní od uplynutia lehoty podľa § 231 ods. 1 písm. b) bod 1. zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom
poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o sociálnom poistení"), pričom I. F. prihlásil do
registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia až dňa 14.02.2019 o 11.45 hod.
čím porušil § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z. Zamestnávateľ mal so
zamestnancom I. F. uzatvorenú pracovnú zmluvu zo dňa 31.03.2017, na základe ktorej vykonával prácu:
P. Na tento pracovný pomer bol prihlásený v Sociálnej poisťovni. V rámci tohto pracovného pomeru dňa
04.01.2019 začal čerpať materskú dovolenku, čo bolo v Sociálnej poisťovni nahlásené dňa 14.02.2019.
Zamestnávateľ dňa 04.01.2019 uzatvoril so zamestnancom druhú pracovnú zmluvu na výkon práce
„A.", pričom ho do Sociálnej poisťovne na tento pracovný pomer prihlásil až 14.02.2019. Zamestnanec
vykonával prácu na základe pracovnej zmluvy zo dňa 04.01.2019, bez toho, aby bol prihlásený na tento
pracovný pomer v Sociálnej poisťovni v tieto dní: 04.01., 05.01., 07.01., 08.01., 09.01., 11.01., 14.01.,
15.01., 18.01., 21.01., 22.01., 23.01., 24.01., 28.01., 29.01., 30.01., 31.01., 04.02., 05.02., 06.02., 07.02.,
11.02., 12.02.,13.02.2019. V zmysle § 50 Zákonníka práce práva a povinnosti jednotlivých pracovných
pomerov u toho istého zamestnávateľa sa posudzujú samostatne, to znamená, že aj prihlásenie do
Sociálnej poisťovne na jednotlivé pracovné pomery sa posudzuje samostatne.

3. V časti Protokolu označenej ako „Opatrenia" žalovaný v súlade s § 12 ods. 2 písm. b) zákona č.
125/2006 Z. z. nariadil kontrolovanému subjektu (žalobcovi) odstrániť zistené nedostatky v bode č. 3 do
14.06.2019 a v súlade s § 14 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z. z. uložil zamestnávateľovi povinnosť
a) prijať opatrenia na odstránenie zistených porušených predpisov a ich príčin



b) doručiť Inšpektorátu práce Banská Bystrica, Partizánska cesta 98, 974 33 Banská Bystrica písomnú
správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov uvedených v bode 1 až 4 v
lehote do 18.06.2019.
V závere Protokolu sa uvádza, že obsah Protokolu bol prerokovaný dňa 21.05.2019 s M. U., konateľom
spoločnosti na základe výpisu z obchodného registra, oddiel s.r.o., vložka č. 163/S zo dňa 02.04.2019.
Štatutárny zástupca kontrolovaného subjektu uviedol, že k jednotlivým bodom Protokolu sa vyjadrí v
stanovenom termíne. Štatutárny zástupca žalobca bol oboznámený s nedostatkami zistenými z dokladov
uvedených v Protokole a bol poučený o tom, že ku skutočnostiam uvedeným v bodoch tohto Protokolu
sa má štatutárny zástupca možnosť vyjadriť v lehote 8 kalendárnych dní od prevzatia tohto Protokolu.
Zároveň bol poučený o tom, že má predložiť všetky dôkazy na objasnenie skutkového stavu, ako aj o
tom, že ak sa v určenej lehote nevyjadrí a nepredloží dôkazy na objasnenie skutkového stavu, znamená
to, že nemá žiadne námietky k zisteným nedostatkom, ako aj k ostatným skutočnostiam uvedeným v
Protokole a nemá žiadne dôkazy, ktorými by vyvrátil zistené skutočnosti. Ďalej sa v Protokole uvádza,
že v prípade, že sa štatutárny zástupca v určenej lehote nevyjadrí, Protokol sa bude považovať za
prerokovaný. Z Protokolu je zrejmé, že predmetný Protokol prevzal osobne dňa 21.05.2019 konateľ
kontrolovaného subjektu (žalobcu).

4. Dňa 29.05.2019 bolo žalovanému doručené vyjadrenie k Protokolu z výkonu inšpekcie práce, ktoré
obsahuje vyjadrenie žalovaného k jednotlivým skutočnostiam uvedeným v Protokole. K časti označenej
ako Pracovnoprávne vzťahy žalobca k bodu 1 Protokolu vo vzťahu k zamestnancovi O. O. uviedol,
že vykonal nápravu. K bodu 2 vo vzťahu k zamestnancovi I. F. uviedol, že mu bol odovzdaný doklad
bez jednotlivých zložiek mzdy, ale len ako „mzda z vedľajšej činnosti" na základe Dodatku č. 3 zo dňa
04.01.2019, ktorým došlo k zmene pracovného pomeru a nie na základe pracovnej zmluvy datovanej
04.01.2019, ktorá bola podľa žalobcu reálne uzatvorená a podpísaná až 14.02.2019. Dodatkom č. 3
chcel žalobca uzatvoriť so zamestnancom nový pracovný pomer tak, aby si zamestnanec mohol čerpať
materskú dovolenku z pracovného pomeru na pozíciu: P. na základe pracovnej zmluvy z 31.03.2017
(ďalej aj „Pracovná zmluva 1"). Žalobca uviedol, že jemu známe, že porušil povinnosť v zmysle §
130 ods. 5 Zákonníka práce a vydal zamestnancovi doklad s neúplnými údajmi, šlo však o technický
problém, ktorý žalobca rieši a zaviazal sa vykonať nápravu. K bodu 3 vo vzťahu k zamestnancovi
O. O.alobca nesúhlasil s tvrdeniami uvedenými v Protokole z dôvodu, že s týmto zamestnancom mal
riadne uzatvorenú Dohodu o uznaní škody a spôsobe jej úhrady a Dohodu o zrážkach zo mzdy. Vo
vzťahu ku konštatovanému porušeniu zákazu nelegálneho zamestnávania (zamestnanec I. F.) žalobca
uviedol svoje nesúhlasné stanovisko. Poukázal na to, že s I. F. (ďalej aj „zamestnanec") uzatvoril dňa
31.03.2017 pracovnú zmluvu na pozíciu: P. (pracovná zmluva 1), tento pracovný pomer žalobca riadne
a v zákonných lehotách prihlásil do Sociálnej poisťovne do registra poistencov a sporiteľov starobného
dôchodkového sporenia. Od tohto času je zamestnanec nepretržite registrovaný v Sociálnej poisťovni,
sú za neho riadne a včas podávané výkazy a Sociálna poisťovňa neeviduje a ani neevidovala voči
žalobcovi žiadne nedoplatky na poistnom uvedeného zamestnanca. Vzhľadom na to, že p. F. chcel
čerpať materskú dovolenku, avšak zároveň mal záujem u žalobcu pracovať, bol uzatvorený 04.01.2019
Dodatok č. 3 k Pracovnej zmluve 1, v ktorej bola dohodnutá zmena pracovného zradenia aj zmena
náplne práce, a to ako „vedľajší pracovný pomer" na pozíciu: A. Žalobca uviedol, že tak urobil s dobrým
úmyslom a v presvedčení, že postupuje v súlade so zákonom a takáto forma úpravy pracovného
pomeru je postačujúca pre potreby Sociálnej poisťovne vzhľadom na nástup p. F. na materskú dovolenku
od 04.01.2019. Ďalej žalobca uviedol, že zamestnankyňa žalobcu 14.02.2019 kontaktovala infolinku
Sociálnej poisťovne za účelom ozrejmenia spôsobu podania mesačného výkazu zamestnanca I. F. z
vedľajšieho pracovného pomeru na základe Dodatku č. 3 k Pracovnej zmluve 1, pričom bola upozornená
na to, že pri výkone práce popri materskej dovolenke je potrebné, aby bol zamestnanec prihlásený
v Sociálnej poisťovni na samostatný pracovný pomer na základe novej pracovnej zmluvy a k zmene
pracovnej pozície nie je dostačujúci iba dodatok k pôvodnej Pracovnej zmluve 1, z ktorej si zamestnanec
čerpá materskú dovolenku. Vzhľadom na uvedené žalobca vykonal registráciu zamestnanca I. F. na
pracovný pomer na pozíciu: A. s účinnosťou od 04.01.2019. Napriek uvedenému p. F. bol na pozícii A.
v období medzi 04.01.2019 a 14.02.2019 na základe Dodatku č. 3 k Pracovnej zmluve 1, a preto nebola
potrebná registrácia nového pracovného pomeru Sociálnej poisťovni, k uzatvoreniu druhej pracovnej
zmluvy došlo podľa žalobcu len formálne na základe upozornenia a požiadavky Sociálnej poisťovne
a to so spätnou účinnosťou. Zároveň so zaslaním pracovnej zmluvy na druhý pracovný pomer bola
dňa 14.02.2019 nahlásená materská dovolenka p. F. z tohto pracovného pomeru. Pokiaľ žalovaný
ako dôvod nelegálneho zamestnávania I. F. argumentoval jeho neprihlásením do registra poistencov a
sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, žalobca s týmto záverom nesúhlasil, keďže p. F. bol v



Sociálnej poisťovni nepretržite registrovaný od 01.04.2017 až do súčasnosti a ani p. F. a ani štát neboli
ukrátení na svojich práva, boli za neho riadne a včas podávané výkazy a platené odvody. Skutočnosť,
že p. F. bol nepretržite od 01,04,2017 prihlásený do registra poistencov a sporiteľov dôchodkového
sporenia potvrdila Sociálna poisťovňa. Žalobca mal za to, že v prípade pána F. nenaplnil skutkové znaky
nelegálneho zamestnávania v zmysle Zákona o nelegálnom zamestnávaní a ani účel, pre ktorý bol
tento zákon schválený. Žalovaný by mal konkrétny prípad posudzovať vo všetkých jeho súvislostiach a
neobmedzovať sa len na doslovný a gramatický výklad ustanovení zákona.

5. Žalovaný následne vyhotovil Dodatok č. 1 k Protokolu č. IBB-17-56-2.3P-E24,25-19 zo dňa
21.05.2019, datovaný dňa 05.06.2019 (ďalej len „Dodatok č. 1") a tento preukázateľne doručil žalobcovi
dňa 11.06.2019. Žalovaný v Dodatku č. 1 uviedol obsah vyjadrenia žalobcu k zisteným nedostatkom a k
skutočnostiam uvedeným v Protokole, vrátane dokladov predložených žalobcom k vyjadreniu a následne
ku každému jednotlivému bodu vyjadrenia priradil stanovisko inšpektora so záverom, že jednotlivé body
Protokolu zostávajú nezmenené. Zároveň vzhľadom na obsah vyjadrenia došlo aj k zmene Opatrení
tak, že inšpektor nariadil s poukazom na § 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006 Z. z. odstrániť
zistený nedostatok v bode č. 3 do 30.06.2019 a podľa § 14 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z. z. uložil
žalobcovi povinnosť a) prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin, b)
doručiť Inšpektorátu práce Banská Bystrica, Partizánska cesta 98, 974 33 Banská Bystrica písomnú
správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov uvedených v bodoch 1 až 4
v lehote do 04.07.2019. Žalovaný v závere Dodatku č. 1 uviedol, že Protokol sa týmto považuje za
prerokovaný a výkon inšpekcie práce za ukončený.

Žaloba
6. Žalobca sa žalobou podanou v zákonnej lehote dňa 23.07.2019 domáhal preskúmania zákonnosti
opatrenia žalovaného - Protokolu Inšpektorátu práce Banská Bystrica zo dňa 21.05.2019 v znení
Dodatku č. 1 zo dňa 05.06.2019 (ďalej aj „Opatrenie orgánu verejnej správy" alebo „Opatrenie
žalovaného") a tvrdil, že žalovaný nezákonným postupom v priebehu inšpekcie práce zameranej na
kontrolu dodržiavania pracovnoprávnych predpisov u žalobcu na základe zistení z inšpekcie práce
nesprávne právne posúdil skutkový a právny stav a svojím opatrením žalobcu ukrátil na jeho právach
a právom chránených záujmoch. V bode A/ žaloby žalobca poukázal na výkon inšpekcie práce, na
Protokol z inšpekcie práce v znení jeho Dodatku č. 1 a zopakoval svoju argumentáciu uvedenú vo
vyjadrení k doručenému Protokolu tak, ako je uvedené v bode 3 tohto rozsudku. Uviedol, že napáda
Protokol v znení jeho Dodatku č. 1, t. j. opatrenie v celom rozsahu a považuje ho za nezákonný. V bode
B/ žaloby žalobca uviedol jednotlivé žalobné body a dôvody, pre ktoré považuje Opatrenie žalovaného
za nezákonné nasledovne:
B1/: žalobca namietal nezákonnosť opatrenia v zmysle § 191 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/2015
Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP"), a tvrdil, že porušením
povinnosti žalovaného prerokovať Dodatok č. 1 k Protokolu došlo k podstatnému porušeniu ustanovení
o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia
alebo opatrenia vo veci samej. Žalobca s poukazom na § 13 ods. 2 a § 14 ods. 3 písm. a) zákona č.
125/2006 Z. z. tvrdil, že inšpektor práce je povinný prerokovať skontrolovaným subjektom Protokol, ako
aj všetky jeho súčasti, teda aj dodatky a tým, že Dodatok č. 1 bol žalobcovi doručený poštovou zásielkou,
žalobcovi bola odňatá možnosť na prerokovanie Dodatku č. 1. V tejto súvislosti poukázal na obdobný
názor vyslovený v Rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 31S/7/2017. Žalobca argumentoval, že tým,
že žalovaný neumožnil žalobcovi prerokovať Dodatok č. 1 a zaujať stanovisko k záverom Dodatku č. 1,
došlo zo strany žalovaného k porušeniu § 13 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z. z., keďže Protokol je inšpektor
práce prerokovať so zamestnávateľom a nakoľko v zmysle § 14 ods. 3 písm. a) zákona č. 125/2006
Z. z. je Dodatok k Protokolu súčasťou Protokolu, potom aj Dodatok k Protokolu, ktorý je súčasťou
Protokolu, je povinný inšpektor práce prerokovať so zamestnávateľom. Keďže bolo odopreté žalobcovi
právo na prerokovanie Dodatku, vrátane všetkých jeho častí, došlo podľa žalobcu aj k porušeniu princípu
právneho štátu - princípu legality, ktorý je zakotvený v čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Odňatie možnosti žalobcu
prerokovať Dodatok č. 1 k Protokolu žalovaným považuje žalobca za tak zásadne neoprávnený zásah
do jeho práv, ktorý má podľa názoru žalobcu za následok nezákonnosť Protokolu v znení Dodatku č. 1
ako opatrenia orgánu verejnej správy.
B2/: žalobca namietal nezákonnosť opatrenia spočívajúcu v nesprávnom právnom posúdení žalovaným
v zmysle § 191 ods. 1 písm. c) SSP o existencii druhého pracovného pomeru zamestnanca I. F. od
04.01.2019 do 14.02.2019) a nesplnenie si prihlasovacej povinnosti do Sociálnej poisťovne. Žalobca
považuje postup žalovaného a jeho závery v Protokole a jeho Dodatku č. 1 za nesprávny, formalistický



a nezákonný, pričom inšpektor práce pri vykonávaní inšpekcie posudzoval jednotlivé dôkazy nie v ich
vzájomnej súvislosti, ale vždy jednotlivo, o čom svedčí aj vyjadrenie inšpektora práce v Dodatku č. 1 na
strane 6, že „jednotlivé pracovné pomery sa posudzujú samostatne pri každom nároku a povinnosti".
Podľa žalobcu došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu celého prípadu v jeho komplexnosti a
vzájomných súvislostiach. Žalovaný ako dôvod nelegálneho zamestnávania I. F. argumentoval jeho
neprihlásením do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, pán F. však
bol v Sociálnej poisťovni nepretržite registrovaný od 01.04.2017 až do súčasnosti a navyše ani
pán F. a ani štát neboli ukrátení na svojich právach, dane a odvody boli riadne a v plnej výške
zaplatené a Sociálna poisťovňa počas celej doby registrovania p. F. ako zamestnanca v Sociálnej
poisťovni neevidovala voči žalobcovi ako zamestnávateľovi žiadne nedoplatky. Žalobca mal teda vo
vzťahu k tomuto zamestnancovi od 01.04.2017 až k dnešnému dňu nepretržite splnenú podmienku
jeho prihlásenia do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia v súlade s
príslušnými právnymi predpismi. Žalobca poukázal na to, že Sociálna poisťovňa vo svojom vyjadrení,
ktoré tvorí prílohu žaloby potvrdila, že pán F. bol nepretržite od 01.04.2017 prihlásený do registra
poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia (ďalej len „register poistencov") a zároveň
potvrdila, že žalobca nemá a ani nemal voči Sociálnej poisťovni žiadne nedoplatky. Žalobca poukázal
na § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z. a tvrdil že v prípade pána F. nijakým spôsobom
nenaplnil skutkové znaky nelegálneho zamestnávania v zmysle Zákona o nelegálnom zamestnávaní
a míňa sa aj účelu aj cieľu, pre ktorý bol tento zákon schválený a prijatý do právneho poriadku SR.
Žalobca má za to, že žalovaný by pri skúmaní, či v konkrétnom prípade ide o nelegálne zamestnávanie
v zmysle Zákona o nelegálnom zamestnávaní, mal konkrétny prípad posudzovať vo všetkých jeho
súvislostiach a neobmedzovať sa len na doslovný gramatický výklad ustanovení tohto zákona, ktorý
podľa žalobcu rovnako neobstojí, keďže nikde v zákone sa nehovorí o tom, že každý pomer musí byť
nahlásený samostatne. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.
6Sžo/150/2015. Žalovaný podľa žalobcu pri posudzovaní, či u žalobcu skutočne došlo k nelegálnemu
zamestnávaniu pána F., postupoval v rozpore s ustálenou judikatúrou, keď posudzoval Pracovnú zmluvu
1 (zo dňa 31.03.2017) v znení jej zmeny podľa Dodatku č. 3 zo dňa 04.01.2019 izolovane od následne
uzatvorenej Pracovnej zmluvy 2 (zo dňa 04.01.2019). Formalistickým postupom a nevyhodnotením
predložených dôkazov v ich vzájomnej súvislosti dospel podľa žalobcu žalovaný k zjavne nesprávnym
zisteniam, najmä ak neskúmal skutočný výkon práce zamestnanca v rozhodnom období od 04.01.2019
do 14.02.2019, ale len formalisticky dôvodil o existencii iného pracovného pomeru pána F.. Žalovaný
podľa žalobcu pochybil, keď vôbec nevyhodnotil vplyv spätnej registrácie zamestnanca na už daný
stav veci - skutočnosť, že zamestnanec rozhodný čas odpracoval na základe Dodatku č. 3 nie je
možné zmeniť ani spätnou registráciou zamestnanca do Sociálnej poisťovne. Za nesprávny právny
záver považuje žalobca aj názor žalovaného, že žalobca ako zamestnávateľ využíval prácu fyzickej
osoby I. F. na základe Pracovnej zmluvy zo 04.01.2019, ktorý je v rozpore s jednoznačne daným
jazykovým prejavom vôle zmluvných strán. Spätným datovaním Pracovnej zmluvy 2 nemohlo dôjsť so
spätnou platnosťou k zmene skutkového stavu veci, nakoľko tento už bol daný skutočným plnením
Dodatku č.3 k Pracovnej zmluve 1. Administratívna chyba pri registrácii zamestnanca do Sociálnej
poisťovne (ktorá nemala byť vykonaná spätne), nemôže modifikovať už daný skutkový stav veci, ktorý sa
jednoznačne odvíja od písomne vyjadreného prejavu vôle zmluvných strán k Dodatku č. 3 k Pracovnej
zmluve 1. Zmluvné strany v Dodatku č. 3 k Pracovnej zmluve 1 jednoznačne písomne vyjadrili, že
menia existujúci pracovný pomer z Pracovnej zmluvy 1 a nezakladajú nový pracovný pomer, t. j.
vyvodzovať z ich písomného prejavu iný skutkový záver je nedôvodné a nesprávne. Žalobca v tejto
súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/4/2012 zo 16.08.2012. Skutočnosť,
že žalobca ako zamestnávateľ a zamestnanec I. F. nemali v období od 04.01.2019 do 14.02.2019
uzatvorený ďalší pracovný pomer podporuje i stanovisko Sociálnej poisťovne o tom, že popri materskej
je potrebné prihlásenie zamestnanca na samostatný pracovný pomer, čo sa v danom čase neudialo. Ak
v uvedenom období zamestnanec vykonával prácu na základe Dodatku č. 3, je aj vzhľadom na súdnu
prax nespochybniteľné, že pán F. nemohol mať so žalobcom založený ďalší pracovný pomer na výkon
tej istej pracovnej náplne, bez toho, aby bol pôvodný pracovný pomer riadne ukončený.
B3/: Žalobca namietal nezákonnosť opatrenia spočívajúcu v nesprávnom právnom posúdení žalovaným
v zmysle § 191 ods. 1 písm. c) SSP, spočívajúcom v nesprávnej aplikácii a chápaní súvisiacich právnych
noriem a ďalej nezákonnosť opatrenia spočívajúcu v jeho nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov
a nezrozumiteľnosť v zmysle § 191 ods. 1 písm. d) SSP a tvrdil, že závery žalovaného sú formalistické
a pre žalobcu nezrozumiteľné. Žalobca poukázal na článok 2 ods. 2 Ústavy SR a článok 152 ods. 4
Ústavy SR, z ktorých vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných predpisov musí byť
v súlade s Ústavou SR. Obsah zákonnej právnej normy nemôže byť interpretovaný izolovane mimo



zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje. Podľa žalobcu je potrebné aj tento
prípad hodnotiť aj s ohľadom na účel samotného Zákona o nelegálnom zamestnávaní, čím nie je aj
skúmať dodržiavanie ustanovení Zákona o sociálnom poistení, ale predchádzať situácii nelegálneho
zamestnávania, keď zamestnanci alebo štát môžu byť ukrátení na svojich právach. Žalobca poukázal
na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č.k. 10Asan/5/2016. Poukázal aj na Dôvodovú správu k Zákonu
o nelegálnom zamestnávaní a celkovom účele, ktorý má uvedený zákon sledovať, podľa ktorých
dôvodom nelegálneho zamestnávania zamestnávateľmi má byť „snaha zamestnávateľa ušetriť náklady
na pracovnú silu spojenú s daňovými a odvodovými povinnosťami zamestnanca". Žalobca tvrdil, že
žalovaný pri posudzovaní, či žalobca svojím konaním naozaj naplnil skutkovú podstatu nelegálneho
zamestnávania, absolútne nebral do úvahy účel a zámer Zákona o nelegálnom zamestnávaní, ktorého
cieľom nie je trestať zamestnávateľov za ľudské pochybenia v snahe dodržiavať všetky právne predpisy
a vyhovieť požiadavkám štátnych orgánov, ale skôr trestať tých zamestnávateľov, ktorí účelne a vedome
obchádzajú právne predpisy s cieľom vlastného obohatenia sa. Žalobca poukázal na to, že si vždy
riadne plnil všetky daňové a odvodové povinnosti voči štátu a jeho orgánom a nikdy sa svojim daňovým a
odvodovým povinnostiam nevyhýbal. Aj v prípade pána F. išlo o administratívne pochybenie jednotlivca
a v nijakom prípade nesledoval snahu o úsporu nákladov na svojho zamestnanca, resp. snahu
zamestnávateľa v rozpore s právnymi predpismi a k týmto následkom ani nikdy nedošlo. Žalobca
súčasne namietal, že v prípade Protokolu v znení Dodatku č. 1 ide o nezrozumiteľné opatrenie v zmysle
§ 191 ods. 1 písm. d) SSP, čomu nasvedčuje fakt, že žalovaný ako kontrolný orgán je povinný posúdiť
vyjadrenie kontrolovaného zamestnávateľa k vyhotovenému Protokolu sa v Dodatku č. 1 absolútne
nevysporiadal s argumentami vznesenými žalobcom ako kontrolovaným zamestnávateľom. Žalovaný v
Dodatku č. 1 len zopakoval nelogické a vysoko formalistické dôvody z Protokolu, ktoré podľa názoru
žalobcu boli dôvodmi bez hodnotenia súvislostí a celého prípadu v jeho komplexnosti. V tomto rozsahu
žalobca považoval Protokol za arbitrárny. Žalobca v žalobe súčasne navrhol, aby správny súd s
poukazom na § 185 SSP priznal správnej žalobe odkladný účinok. Správny súd o predmetnom návrhu
rozhodol Uznesením č.k. 24S/181/2019-220 zo dňa 14.11.2019 tak, že návrh zamietol. Predmetné
uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.12.2019.

Vyjadrenie žalovaného
7. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že žiada žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
Následne sa vyjadril k jednotlivým žalobným námietkam. K námietkam týkajúcim sa samotného výkonu
inšpekcie práce, resp. jej výsledku vo forme Protokolu v znení jeho Dodatku č. 1 žalovaný uviedol,
že v Protokole sú zaznamenané všetky skutočnosti vyplývajúce z podkladov zaobstaraných počas
inšpekcie práce. Protokol je vyhotovený v súlade so zákonom č. 125/2006 Z. z., obsahuje všetky
zákonom predpísané náležitosti, čím ho možno považovať za zákonný podklad pre vydanie rozhodnutia.
Poukázal na aplikačnú prax Najvyššieho súdu SR vo vzťahu k otázke prerokovania Protokolu a
jeho prípadných dodatkov. Z administratívneho spisu podľa žalovaného vyplýva, že žalovaný umožnil
žalobcovi písomne sa vyjadriť k nedostatkom zachyteným v prerokovanom Protokole a zaoberal sa jeho
písomným vyjadrením doručeným v stanovenej lehote. Žalovaný vypracoval Dodatok č. 1 k Protokolu, v
ktorom uviedol svoje stanovisko reagujúc na námietky žalobcu, pričom samotné porušenie príslušných
zákonov ponechal zachované. V Dodatku č. 1 k Protokolu je uvedené vyjadrenie žalobcu k zisteným
nedostatkom, s ktorými sa inšpektor práce riadne a preukázateľne oboznámil, v Dodatku č. 1 Protokolu
sa k nim vyjadril a všetky argumenty žalobcu smerujúce ku zmene zistených nedostatkov vyvrátil,
čím potvrdil svoje zistenia uvedené v Protokole. Povinnosť prerokovať Dodatok k Protokolu je zo
zákona č. 125/2006 Z. z. stanovená len vtedy, keď sa v ňom menia zistené nedostatky, resp. keď sa
zistia ďalšie, nové nedostatky. Keďže zistené nedostatky uvedené v Protokole sa v jeho Dodatku č. 1
žiadnym spôsobom nemenili, resp. ďalšie nové nedostatky neboli zistené, nebolo potrebné v zmysle
Zákona o inšpekcii práce Dodatok č. 1 opätovne prerokovať. Vo vzťahu k otázke neprerokovania
Dodatku k Protokolu o výsledku inšpekcie práce žalovaný poukázal na právny názor vyjadrený v
rozsudku Najvyššieho súdu SR č. k. 10Sžk/19/2017 zo dňa 30.05.2018, z ktorého vyplýva, že povinnosť
prerokovať Dodatok k Protokolu so sťažovateľom žalovanému vôbec nevyplýva z príslušnej právnej
úpravy. Námietka žalobcu, že žalovaný porušil zákon, keď Dodatok k protokolu nebol so žalobcom
prerokovaný, je preto podľa žalovaného nedôvodná a táto povinnosť nemá oporu v zákone. K námietke
žalobcu, že žalovaný nesprávne právne posúdil existenciu druhého pracovného pomeru a zároveň
nesprávne aplikoval a chápal súvisiace právne normy, ako aj nespreskúmateľnosť opatrenia pre
nedostatok dôvodov a nezrozumiteľnosť žalovaný uviedol, že podľa aktuálnej rozhodovacej činnosti
súdov vo veciach preskúmavania Protokolov o výsledku inšpekcie práce je zrejmé, že Protokol ako
správny akt sui generis vo všeobecnosti podlieha súdnemu prieskumu len v rozsahu uložených v



opatrení, pretože len tie sa môžu dotknúť subjektívnych práv. Zdôraznil, že Protokol o výsledku inšpekcie
práce nie je rozhodnutím o porušení povinností, resp. o spáchaní správneho deliktu a Protokol možno
považovať podľa obsahu len za záznam o zistených porušeniach, resp. nedostatkoch, pričom zároveň
obsahuje aj opatrenia uložené kontrolovanému zamestnávateľovi na odstránenie zistených porušení.
Zákonná úprava medzi obsahové náležitosti Protokolu nezahŕňa, aby inšpektor práce uviedol aké
skutočnosti zistil, z akých dôkazov a akou úvahou sa pri ich hodnotení riadil. Súd preto nemôže
preskúmavať Protokol z pohľadu toho, či došlo alebo nedošlo k správne zistenému skutkovému stavu
z dôvodu správneho hodnotenia dôkazov, nakoľko z Protokolu v znení Dodatku nie je zrejmá úvaha
inšpektora práce pri hodnotení dôkazov. Žalovaný tvrdil, že v jednotlivých bodoch Protokolu označil
podklady a popísal činnosť, resp. postupy žalobcu alebo ich opomenutie, ktoré neboli v súlade s platnou
právnou úpravou a uviedol v čom videl porušenie zákona, a uviedol aj konkrétne ustanovenie právneho
prepisu, ktoré bolo porušené. Popis týchto skutočností - zistených nedostatkov je podľa žalovaného
zrozumiteľný bez vyvolania pochybnosti o ich obsahu. Poukázal na povahu a zákonom stanovený
obsah Protokolu v zmysle § 14 ods. 1 Zákona o inšpekcii. Ak teda žalobca namieta nesprávne právne
posúdenie veci, resp. nesprávne hodnotenie dôkazov, takéto námietky podľa žalovaného neobstoja,
pretože nemajú oporu v aplikovanej právnej úprave. K námietke žalobcu, že postup inšpektora práce
a jeho závery v Protokole a v Dodatku č. 1 považuje za nesprávny formalistický a nezákonný, pokiaľ
boli posudzované jednotlivé dôkazy nie v ich vzájomnej súvislosti ale jednotlivo, žalovaný uviedol, že
žalobca ako zamestnávateľ má povinnosť pred začatím výkonu práce prihlásiť zamestnanca do registra
poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia na základe každého pracovnoprávneho
vzťahu. Ak by zamestnávateľ uzatvoril niekoľko pracovných pomerov s jedným zamestnancom, na každý
jeden ho musí prihlásiť osobitne, čo vyplýva z § 50 Zákonníka práce. Zároveň neplatí tvrdenie, že ak
je zamestnanec už raz povinne dôchodkovo poistený, nemôže mu vzniknúť počas trvania povinného
dôchodkového poistenia povinnosť byť dôchodkovo poistený znova, a preto ani znova neplynie lehota
podľa § 231 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z., na ktorú odkazuje § 2 ods. 2 písm. b) Zákona o
nelegálnom zamestnávaní. Žalovaný z dôvodu právnej istoty požiadal Sociálnu poisťovňu o stanovisko
k tomu, či musí byť zamestnanec poistený v zmysle § 231 ods. 1 písm. b) zákona o Sociálnom poistení
aj v prípade, ak na iný pracovnoprávny vzťah u toho istého zamestnávateľa čerpá rodičovskú (materskú)
dovolenku. V písomnom stanovisku Sociálna poisťovňa uviedla, že túto povinnosť zamestnávateľ má.
Pokiaľ žalobca uviedol, že pán F. bol v Sociálnej poisťovni nepretržite registrovaný od 01.04.2017
až do súčasnosti, pričom poukázal na Potvrdenie vydané Sociálnou poisťovňou, žalovaný poukázal
na to, že Sociálna poisťovňa, vo svojom vyjadrení, ktoré tvorí prílohu žaloby potvrdila, že pán F. bol
nepretržite od 01.04.2017 prihlásený do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového
sporenia a zároveň potvrdila, že žalobca nemá a ani nemal voči Sociálnej poisťovni žiadne nedoplatky.
Uvedenú skutočnosť žalovaný nerozporuje, no poukazuje na to, že žalobcom predložené Potvrdenie v
jeho závere uvádza, že „druhý pracovný pomer má I. F. v registri poistencov evidovaný so začiatkom
04.01.2019 s prihlásením dňa 14.02.2019". Uvedené je podľa žalovaného porušením zákona, nakoľko
sa jednalo o oneskorené prihlásenie zamestnanca do registra poistencov, na čo žalovaného upozornila
samotná Sociálna poisťovňa. Pokiaľ žalobca argumentoval rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn.
6Sžo/150/2015 žalovaný uviedol, že tento rozsudok nie je na konkrétny skutkový stav aplikovateľný.
Pokiaľ žalobca namietal nepreskúmateľnosť a nezrozumiteľnosť uložených opatrení, pričom bližšie
neuviedol, v čom táto nepreskúmateľnosť spočíva, žalovaný uviedol, že v časti Opatrenia predmetného
Protokolu nariadil žalobcovi, aby odstránil zistený nedostatok v bode č. 3 Protokolu v stanovenej lehote
(po úprave v Dodatku č. 1 do 30.06.2019) a uložil žalobcovi povinnosť prijať opatrenia na odstránenie
zistených porušení predpisov a ich príčin a doručiť žalovanému písomnú správu o splnení opatrení na
odstránenie zistených porušení predpisov uvedených v bodoch 1 až 4 v stanovenej lehote (po úprave v
Dodatku č. 1 do 04.07.2019). Žalovaný uviedol, že vadou nepreskúmateľnosti resp. nezrozumiteľnosti
napadnuté opatrenie netrpí, pretože medzi zákonné obsahové náležitosti Protokolu odôvodnene nepatrí
a tiež z dôvodu, že z jeho obsahu je zrejmé, na čom žalovaný založil svoje opatrenia a z akých skutkových
zistení vychádzal. Žalobca v žalobe nepreskúmateľnosť nesprávne vzťahoval na nedostatočne zistený
skutkový stav veci a takto formulovaná námietka nepreskúmateľnosti má charakter nesúhlasu so
závermi žalovaného, čo nestačí na záver, že žalovaný porušil zákon. Podľa žalovaného nie je možné
hovoriť ani o materiálnej nevykonateľnosti uložených opatrení. Inšpektor práce postupoval v zmysle
§ 14 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z. z, keď uložil žalobcovi povinnosť prijať opatrenia na odstránenie
zisteného porušenia predpisov a jeho príčin a doručiť žalovanému v určenej lehote písomnú správu
o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin. Tým, že inšpektor práce
dal možnosť, resp. ponechával na rozhodnutí kontrolovaného subjektu aké opatrenia prijme vzhľadom
na charakter jeho pracovnej činnosti a jeho špecifickosť, len takéto opatrenia môžu priniesť výsledok



a účel samotnej kontroly inšpekcie práce. Žalovaný napokon uviedol, že inšpektoráty práce jednotne
postupujú pri vypracovávaní, resp. vyhotovovaní Protokolu ako výsledku inšpekcie práce v nadväznosti
na metodické postupy inšpekcie práce a ani nadriadeným orgánom nie je bližšie špecifikované, aká
formulácia nariadených opatrení má byť uvedená. Z uvedeného podľa žalovaného vyplýva, že Protokol v
znení jeho Dodatku bol vypracovaný v súlade so zákonom, č. 125/2006 Z. z. Keďže na postup pri výkone
inšpekcie práce ani na vyhotovenie Protokolu sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní,
na vyhotovenie Protokolu o výsledku inšpekcie práce neboli kladené nároky zodpovedajúce obsahovým
náležitostiam rozhodnutia (§ 46 a § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny
poriadok)). Žalovaný uzavrel, že samotný Protokol o výsledku inšpekcie práce (v časti zistených porušení
predpisov) predstavuje základný, nie však jediný podklad pre ďalší postup žalovaného, či už na účely
uloženia opatrení alebo pre samostatné konanie o správnom delikte. Žalovaný oznámením z 26.08.2019
začal voči žalobcovi správne konanie o správnych deliktoch (za nedostatky v bodoch 3 a 4 Protokolu v
znení Dodatku č. 1), avšak z dôvodu doručenia žaloby v predmetnej veci žalovaný ako správny orgán
vydal dňa 07.10.2019 rozhodnutie, ktorým podľa § 29 Správneho poriadku toto správne konanie do
nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici vo veci predmetnej správnej
žaloby prerušil.

Replika
8. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného zopakoval argumentáciu uvedenú v žalobe a vo vzťahu
k tvrdenej nezákonnosti opatrenia v dôsledku neprerokovania Dodatku č. 1 k Protokolu doplnil svoju
argumentáciu o závery vyplývajúce z rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6S/29/2017 a to vo
vzťahu k novo predloženým dôkazom a skutkovým okolnostiam. Vo vzťahu k vyjadreniu žalovaného
k žalobcom uplatnenej námietke nesprávneho právneho posúdenia veci žalobca poukázal na to, že už
samotný Protokol je podkladom na oznámenie prípadu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania
rôznym orgánom verejnej moci, čo môže mať závažné následky pre práva a právom chránené záujmy
žalobcu (napr. Protokol je podkladom pre zápis do zoznamu fyzických osôb a právnických osôb,
ktoré porušili zákaz nelegálneho zamestnávania, ďalej má vyhotovenie Protokolu konštatujúce údajné
porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania za následok zásah do práv a právom chránených
záujmov žalobcu spočívajúcich v nemožnosti čerpania štátnych dotácií podľa zákona č. 523/2004 Z. z.,
nemožnosť účasti na verejných obstarávaniach v zmysle zákona č. 343/2015 Z. z. a má za následok
aj poškodenie dobrej povesti a dobrého mena žalobcu). Vzhľadom na uvedené právne následky
teda podľa žalobcu Protokol predstavuje čo do dôsledkov pre práva žalobcu de facto rozhodnutie o
spáchaní správneho deliktu, resp. rozhodnutie o porušení zákazu nelegálneho zamestnávania. Žalovaný
zopakoval svoju argumentáciu vo vzťahu k posúdeniu Pracovnej zmluvy 1 a Pracovnej zmluvy 2 jeho
zamestnanca I. F., ako aj jeho registrácie v Sociálnej poisťovni i právny názor na posúdenie nelegálneho
zamestnávania v zmysle § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z. s tým, že sa zotrval na svojom
názore, že sa nedopustil nelegálneho zamestnávania a nedošlo ani k neuhradeniu poistného.

Duplika
9. Žalovaný v duplike k doručenej replike žalobcu uviedol, že trvá na svojom vyjadrení k žalobe zo dňa
10.10.2019, nakoľko žalobca ani vo svojej replike neuviedol žiadne nové skutočnosti. Navrhol žalobcu
ako nedôvodnú zamietnuť.

Posúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov
10. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne
príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP prejednal vec na nariadenom prejednávaní, preskúmal zákonnosť
Protokolu v znení Dodatku č. 1 ako opatrenia orgánu verejnej správy z dôvodov uvedených v žalobe
a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zopakoval
argumentáciu uvedenú v bode A / žaloby označenej ako Skutkový a právny stav a sled udalostí a
opis opatrení orgánu verejnej správy, voči ktorému sa žalobca domáha ochrany a uviedol, že podanie
žaloby bolo jediným právnym prostriedkom ochrany pred zásahom do jeho práv na základe vykonanej
inšpekcie práce, ktorá bola ukončená vyhotovením Protokolu a následne po písomnom vyjadrení
žalobcu aj vyhotovením Dodatku č. 1. Zdôraznil, že samotný Protokol je podkladom, na základe
ktorého je oprávnený žalovaný iniciovať vykonanie zápisu žalobcu ako právnickej osoby do registra
nelegálnych zamestnávateľov s dôsledkami opísanými v žalobe, ktorý postup by mohol mať podľa
žalobcu za následok škodu cca 1,7 mil. Eur. Uviedol, že žalobca bol zapísaný do registra nelegálnych
zamestnávateľov. Zdôraznil, že nezákonnosť napadnutého opatrenia (Protokolu v znení Dodatku č. 1)



spočíva v neprerokovaní Dodatku č. 1 k Protokolu, ďalej dôvodom nezákonnosti je nesprávne právne
posúdenie veci vo vzťahu k nesprávnemu vyhodnoteniu pracovnoprávneho vzťahu vo vzťahu k I. F.
(pracovná zmluva druhá v poradí), nesprávna aplikácia právnych noriem, konkrétne Zákona o inšpekcii
práce, Zákona o nelegálnom zamestnávaní, Zákona o sociálnom poistení a Zákonníka práce a namietal
aj nepreskúmateľnosť Protokolu v znení jeho Dodatku č. 1 pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov,
keďže sa žalovaný podľa žalobcu nedostatočne vysporiadal s argumentáciou žalobcu uvedenou v
písomnom vyjadrení. Právny zástupca žalobcu žiadal, aby správny súd opatrenie orgánu verejnej správy
- Protokol v znení jeho Dodatku č. 1 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

11. Podľa § 1 zákona č. 125/2006 Z. z tento zákon
a) upravuje inšpekciu práce, ktorej prostredníctvom sa presadzuje ochrana zamestnancov pri práci a
výkon štátnej správy v oblasti inšpekcie práce,
b) vymedzuje pôsobnosť orgánov štátnej správy v oblasti inšpekcie práce a ich pôsobnosť pri výkone
dohľadu podľa osobitného predpisu (ďalej len "dohľad"),
c) ustanovuje práva a povinnosti inšpektora práce a povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby.

12. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z. inšpekcia práce je
a) dozor nad dodržiavaním
1. pracovnoprávnych predpisov, 2) ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik, zmenu a
skončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov vrátane pracovných podmienok
žien, mladistvých, domáckych zamestnancov, osôb so zdravotným postihnutím a osôb, ktoré nedovŕšili
15 rokov veku, a kolektívne vyjednávanie,
4. právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania,

13. Podľa § 2 ods. 2 a 3 zákona č. 125/2006 Z. z. (2) Inšpekcia práce sa vykonáva
a) na všetkých pracoviskách zamestnávateľov a fyzických osôb, ktoré sú podnikateľmi a nie sú
zamestnávateľmi, vrátane pracovísk nachádzajúcich sa na súkromných pozemkoch a v obydliach
fyzických osôb,
b) vo všetkých priestoroch, v ktorých domácky zamestnanec vykonáva dohodnutú prácu a v ktorých
zamestnanec vykonáva prácu podľa dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.
(3) Zamestnávateľom na účely výkonu inšpekcie práce podľa odseku 1 písm. a) štvrtého bodu je aj
fyzická osoba alebo právnická osoba, ktoré nelegálne zamestnávajú fyzickú osobu.

14. Podľa § 7 ods.3, ods.12 zákona č. 125/2006 Z. z. (3) Inšpektorát práce
písm. a ) zabezpečuje vykonávanie inšpekcie práce v rozsahu ustanovenom v § 2 ods 1 a vykonáva
dohľad, najmä dozerá, či požiadavkám ochrany práce zodpovedajú
1.výber, umiestnenie, usporiadanie, používanie, udržiavanie a kontrola pracoviska, pracovného
prostredia, pracovných prostriedkov, ochranných prostriedkov, chemických faktorov, fyzikálnych
faktorov, biologických faktorov, faktorov ovplyvňujúcich psychickú pracovnú záťaž a sociálnych opatrení.
písm. i) rozhoduje o uložení pokút podľa §19,20 a osobitného predpisu,
písm. j) prejednáva priestupky, rozhoduje o uložení pokút za priestupky a o zákaze činnosti podľa
osobitných predpisov.
(12) Inšpektorát práce je nezávislý pri vykonávaní inšpekcie práce. Inšpektorát práce vykonáva inšpekciu
práce podľa § 2 ods. 1 písm. a) prostredníctvom inšpektorov práce.

15. Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z. z. inšpektor práce je pri výkone inšpekcie práce oprávnený
a) vstupovať voľne a kedykoľvek do priestorov a na pracoviská podliehajúce inšpekcii práce a v
nevyhnutnom rozsahu na súkromné pozemky a komunikácie,
b) vykonávať kontrolu, skúšku, vyšetrovanie a iné úkony s cieľom zistiť, či sa dodržiavajú predpisy
uvedené v § 2 ods. 1 písm. a) a záväzky vyplývajúce z kolektívnych zmlúv,
c) požadovať od zamestnávateľa, fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom,
zamestnanca, zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, príslušného
odborového orgánu a zamestnaneckej rady alebo zamestnaneckého dôverníka v prítomnosti svedka
alebo bez neho informácie a vysvetlenia, ktoré sa týkajú uplatňovania predpisov uvedených v § 2 ods.
1 písm. a) a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv,
d) požadovať predloženie dokumentácie, záznamov alebo iných dokladov potrebných na výkon
inšpekcie práce a požadovať ich kópie,



e) odoberať na rozbor nevyhnutne potrebné množstvo vzoriek materiálov alebo látok, ktoré sa používajú
alebo s ktorými sa manipuluje na pracovisku, po oznámení zamestnávateľovi alebo ním poverenému
zamestnancovi,
f) používať technické prostriedky na zhotovenie fotodokumentácie, videodokumentácie a zvukových
záznamov potrebných na výkon inšpekcie práce, ak ich použitie nezakazujú osobitné predpisy, 7)
g) požadovať preukázanie totožnosti od fyzickej osoby nachádzajúcej sa na pracovisku zamestnávateľa
a vysvetlenie dôvodu jej prítomnosti.

16. Podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006 Z. z. na základe výsledkov inšpekcie práce a podľa
závažnosti zistených skutočností je inšpektor práce oprávnený
b) nariadiť odstránenie zistených nedostatkov ihneď alebo v lehotách ním určených,

17. Podľa § 13 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z. z. v prípade zistenia nedostatkov u kontrolovaného
zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom,
je inšpektor práce povinný vypracovať protokol a ten prerokovať so zamestnávateľom alebo ním
povereným zamestnancom, alebo s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom.
Inšpektor práce je povinný pri vypracúvaní protokolu prihliadať na vyjadrenia a doklady uplatnené
alebo predložené kontrolovaným zamestnávateľom alebo kontrolovanou fyzickou osobou, ktorá je
podnikateľom a nie je zamestnávateľom, počas výkonu inšpekcie práce do prerokovania protokolu.

18. Podľa § 14 ods. 1, 2, 3, 4 zákona č. 125/2006 Z. z. protokol obsahuje označenie príslušného
inšpektorátu práce, meno a priezvisko inšpektora práce, ktorý vykonal inšpekciu práce, označenie
kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je
zamestnávateľom, miesto a čas vykonania inšpekcie práce, predmet inšpekcie práce, zistené porušenia
predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv, podpis a vyjadrenie zamestnávateľa alebo
ním povereného zamestnanca, alebo fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom,
k zisteným porušeniam predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a k ďalším
skutočnostiam uvedeným v protokole, stanovisko inšpektora práce k tomuto vyjadreniu, dátum
vypracovania a dátum prerokovania protokolu, podpis inšpektora práce a odtlačok pečiatky. Protokol
obsahuje aj vyjadrenie právnickej osoby alebo fyzickej osoby ku skutočnostiam uvedeným v protokole,
ktoré sa jej týkajú, ak ide o vyšetrovanie udalosti uvedenej v § 7 ods. 3 písm. b). Ak bolo zistené
porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania, protokol obsahuje aj čas,
keď bolo porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania zistené, a ak boli
preukázané, aj dohodnutú mzdu a dobu trvania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.
(2) V protokole inšpektor práce navrhne opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. a), uloží opatrenia podľa § 12
ods. 2 písm. b), c), g), h) a i) a uloží povinnosť kontrolovanému zamestnávateľovi alebo kontrolovanej
fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom,
a) prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych
zmlúv a ich príčin,
b) doručiť inšpektorátu práce v určenej lehote písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie
zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin.
(3) Inšpektor práce
a) po posúdení písomného vyjadrenia kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej
osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, doručeného v lehote určenej inšpektorom práce,
vyhotoví dodatok k protokolu, v ktorom uvedie toto vyjadrenie a svoje stanovisko k nemu; dodatok k
protokolu je súčasťou protokolu,
b) aj bez návrhu opraví v protokole chyby v písaní, počítaní a iné zrejmé nesprávnosti; o oprave
upovedomí kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanú fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom a
nie je zamestnávateľom.
(4) Protokol sa považuje za prerokovaný aj vtedy, ak sa zamestnávateľ alebo ním poverený
zamestnanec, alebo fyzická osoba, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, odmietne
oboznámiť s protokolom, písomne sa k nemu nevyjadrí alebo ho nepodpíše; táto skutočnosť musí byť
uvedená v protokole.

19. Podľa § 21 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z. z. na konanie podľa § 4 písm. e), § 6 ods. 1 písm. b), d)
a e), § 7 ods. 3 písm. d), e), i) a s), ods. 8 písm. b) a ods. 9, § 12 ods. 2 písm. d) až f), § 19 a 20 sa
vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, 26) ak tento zákon neustanovuje inak. Všeobecné



predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na vydanie oprávnenia, preukazu, osvedčenia a povolenia
podľa tohto zákona.

20. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. zamestnanec na účely nemocenského poistenia,
dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti je, ak tento zákon neustanovuje inak, fyzická
osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm.
a) a ods. 2 a 3, okrem
a) fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov,
b) fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej
činnosti, ktorá má priznaný
1. starobný dôchodok,
2. predčasný starobný dôchodok,
3. invalidný dôchodok,
4. výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu2) a dovŕšila dôchodkový vek,
5. invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu,2)
c) žiaka strednej školy v právnom vzťahu, na základe ktorého vykonáva praktické vyučovanie podľa
osobitného predpisu7aa) a študenta vysokej školy v právnom vzťahu, na základe ktorého vykonáva
praktickú výučbu alebo odbornú prax podľa osobitného predpisu,7aaa)
d) fyzickej osoby v pracovnom pomere alebo štátnozamestnaneckom pomere, ak
1. bola pred vznikom pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru
1a. dlhodobo nezamestnaný občan7a) a dôvodom vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie
bol vznik tohto pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru; ak k tomu istému dňu
vzniklo viac pracovných pomerov alebo štátnozamestnaneckých pomerov, za pracovný pomer alebo
štátnozamestnanecký pomer, ktorý bol dôvodom vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie,
sa považuje ten pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer, na základe ktorého bola podaná
prihláška do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia ako prvá, alebo
1b. vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej šesť po sebe nasledujúcich mesiacov,
má trvalý pobyt v najmenej rozvinutom okrese7b) a dôvodom vyradenia z evidencie uchádzačov o
zamestnanie bol vznik tohto pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru; časť vety za
bodkočiarkou v bode 1a. platí rovnako,
2. suma jej mesačného príjmu podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 z tohto pracovného
pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru nie je vyššia ako 67% priemernej mesačnej mzdy
v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky (ďalej len
"štatistický úrad") za rok, ktorý 2 roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol pracovný pomer
alebo štátnozamestnanecký pomer,
3. jej nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v
nezamestnanosti podľa § 20 ods. 4 písm. a) alebo písm. b),
4. voči jej zamestnávateľovi Sociálna poisťovňa neeviduje ku dňu vzniku tohto pracovného pomeru
alebo štátnozamestnaneckého pomeru pohľadávku na poistnom na sociálne poistenie a príspevkoch
na starobné dôchodkové sporenie, ktorú možno predpísať a ktorá je splatná k poslednému dňu
kalendárneho mesiaca, ktorý 2 mesiace predchádza kalendárnemu mesiacu, v ktorom vnikol tento
pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer,
5. jej zamestnávateľ neznížil počet zamestnancov z dôvodu prijatia tejto fyzickej osoby a
6. odo dňa vzniku tohto pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru neuplynulo viac ako
12 kalendárnych mesiacov a
e) fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohody o zaradení do aktívnych záloh podľa osobitného
predpisu.1c)

21. Podľa § 231 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. zamestnávateľ je povinný
písm. b) prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia
1. zamestnanca podľa § 4 ods. 1 na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie
v nezamestnanosti a zamestnanca podľa § 4 ods. 2 na dôchodkové poistenie pred vznikom týchto
poistení, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca, odhlásiť zamestnanca do ôsmich dní
od zániku týchto poistení okrem zániku povinného nemocenského poistenia a povinného poistenia v
nezamestnanosti podľa § 20 ods. 3, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného
dôchodkového sporenia, ak poistný vzťah podľa § 20 nevznikol,



písm. d) oznámiť pobočke začiatok a skončenie čerpania materskej dovolenky alebo rodičovskej
dovolenky zamestnancom do ôsmich dní od začiatku čerpania a do ôsmich dní od skončenia čerpania
materskej alebo rodičovskej dovolenky.

22. Podľa § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z. nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie
právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, 1) ak využíva závislú prácu
a) fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer
podľa osobitného predpisu, 2)
b) fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa
osobitného predpisu 2) a neprihlásila ju do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového
sporenia do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu 6) na prihlásenie do tohto
registra, najneskôr však do začatia kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, ak kontrola
začala do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu 6) na prihlásenie do tohto registra
alebo

23. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z. z. právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom,
nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať
podľa § 2 ods. 3.

24. Podľa § 50 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce zamestnávateľ môže dohodnúť niekoľko
pracovných pomerov s tým istým zamestnancom len na činnosti spočívajúce v prácach iného druhu;
práva a povinnosti z týchto pracovných pomerov sa posudzujú samostatne.

25. Podľa § 134 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok správny súd je viazaný
rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.

26. Podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok ak správny súd po preskúmaní
rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju
zamietne.

27. Predmetom preskúmavacieho konania je v zmysle podanej správnej žaloby zákonnosť Opatrenia
orgánu verejnej správy - Protokolu o výsledku inšpekcie práce zo dňa 21.05.2019 v znení Dodatku č.
1 zo dňa 05.06.2019 (ďalej aj „Opatrenie orgánu verejnej správy"), v ktorom žalovaný uložil žalobcovi
opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. b) a § 14 ods. 2 zákona č. 125/2016 Z. z. Správny súd predovšetkým
skúmal, či žalobcom označené Opatrenie (Protokol o výsledku inšpekcie v znení Dodatku č. 1) je
takým správnym aktom vydaným orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je v zmysle
ustanovení Správneho súdneho poriadku možné považovať za „Opatrenie" a teda či tento Protokol
podlieha súdnemu prieskumu postupom podľa ustanovení SSP. Do právomoci správneho súdu patrí
podľa § 6 SSP preskúmanie zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej
správy a iných zásahov orgánov verejnej správy. Opatrením orgánu verejnej správy je podľa § 3 SSP
správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť
práva, právom chránené záujmy, alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.
Správne súdy pritom nepreskúmavajú opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej povahy, ak nemohli
mať za následok ujmu na subjektívnych práva účastníka konania (§ 7 písm. e) SSP).

28. Inšpekciou práce sa v zmysle § 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z. presadzuje ochrana
zamestnancov pri práci. Inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním predpisov, vyvodzovanie
zodpovednosti za porušovanie predpisov a záväzkov z kolektívnych zmlúv a poskytovanie poradenstva.
Inšpektor práce je podľa § 13 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z. z. povinný v prípade zistenia nedostatkov
u kontrolovaného subjektu vypracovať o inšpekcii práce protokol a ten prerokovať s kontrolovaným
subjektom. Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z. z. protokol okrem identifikácie orgánu verejnej
správy a kontrolovaného subjektu obsahuje miesto a čas vykonania inšpekcie práce, predmet inšpekcie
práce, zistené porušenia predpisov a záväzkov z kolektívnych zmlúv, podpis a vyjadrenie kontrolovaného
subjektu k zisteným porušeniam predpisov a ku skutočnostiam uvedeným v protokole, stanovisko
inšpektora práce k tomuto vyjadreniu, dátum vypracovania a dátum prerokovania protokolu, podpis
inšpektora práce a odtlačok pečiatky. Protokol obsahuje aj vyjadrenie právnickej osoby alebo fyzickej
osoby ku skutočnostiam uvedeným v protokole, ktoré sa jej týkajú, ak ide o vyšetrovanie udalosti
uvedenej v § 7 ods. 3 písm. b) zákona č. 125/2006 Z. z.. V protokole inšpektor práce zároveň uloží



opatrenia podľa jeho oprávnení uvedených v § 12 ods. 2 písm. b), c), g), h) a i) zákona č. 125/2006
Z. z. a zároveň uloží povinnosť kontrolovanej osoby prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení
predpisov a ich príčin a doručiť o splnení týchto opatrení písomnú správu inšpektorátu práce v určenej
lehote. Z uvedenej právnej úpravy vyplýva, že Protokol sa môže týkať subjektívnych práv účastníka
len uloženými opatreniami. V konaní o správnom delikte alebo o uložení poriadkovej pokuty podľa §
19 a § 20 zákona č. 125/2006 Z. z., na ktoré sa vzťahuje Správny poriadok (§ 21 ods. 3 zákona č.
125/2006 Z. z.) je Protokol jedným z podkladov rozhodnutia. V tomto zmysle má Protokol (v znení
Dodatku) s výnimkou uložených opatrení predbežnú povahu a teda je správnym aktom, ktorý podlieha
súdnemu prieskumu len v tom rozsahu, v ktorom sa môže dotknúť subjektívnych práv účastníka
konania. Žalobca sa môže cítiť priamo dotknutý teda len tou časťou Protokolu, ktorou mu žalovaný
uložil opatrenia, pretože - z povahy veci - len nimi mohol zasiahnuť do jeho subjektívnych práv. Z
uvedeného vyplýva, že súdnemu prieskumu podlieha Protokol v rozsahu uložených opatrení. Žalobca
sa cítil dotknutý na svojich právach tým, že podľa neho postup inšpektora práce žalovaného a jeho
závery v Protokole a Dodatku č. 1 sú nesprávne, formalistické, nezákonné, pretože jednotlivé dôkazy
neboli podľa žalobcu posudzované vo vzájomnej súvislosti, čo malo za následok nesprávne zistenia
a nesprávne právne posúdenie veci. Uvedená námietka sa týkala výlučne konštatovaného porušenia
Zákona o nelegálnom zamestnávaní, resp. nelegálneho zamestnávania zamestnanca žalobcu I. F..
Žalobca v replike upresnil, že Protokol s ohľadom na svoje právne následky predstavuje čo do dôsledkov
pre práva žalobcu de facto rozhodnutie o spáchaní správneho deliktu, resp. rozhodnutie o porušení
zákazu nelegálneho zamestnávania (s právnymi a ekonomickými dôsledkami opísanými v žalobe).
Konštatovanie porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania žalobcom vo vzťahu k jeho zamestnancovi
I. F., ktoré je uvedené v Protokole, resp. jeho Dodatku č. 1, však samé o sebe nie je zásahom do
subjektívnych práv žalobcu, pokiaľ z toho nie je vyvodená sankcia. Takýto obsah Protokol v zmysle
zákona č. 125/2006 Z. z. ani nemá. Z toho vyplýva, že právne významné sú len tie skutočnosti obsiahnuté
v Protokole, ktoré zodpovedajú zákonom stanovenému obsahu Protokolu. Sú to zistené porušenia
právnych predpisov, t. j. konanie alebo opomenutie, ktoré je takýmto porušením a zároveň sú to opatrenia
uložené na odstránenie zistených nedostatkov. V preskúmavanej veci žalobca namietal nesprávnosť
skutkových zistení spôsobených nesprávnym hodnotením dôkazov, resp. ich nevyhodnotením vo
vzájomných súvislostiach. Z uvedenej úpravy obsahu náležitosti Protokolu vyplýva, že táto právna
úprava neobsahuje ako povinnú náležitosť Protokolu, aby orgán verejnej správy uviedol, z akých
dôkazov ktoré skutočnosti zistil a akou úvahou tieto dôkazy hodnotil jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti.
Preto správny súd nemôže vykonať prieskum zákonnosti v zmysle toho, či došlo k správne zistenému
skutkovému stavu z dôvodu správneho hodnotenia dôkazov alebo nie, nakoľko nepozná úvahu orgánu
verejnej správy, ktorou boli dôkazy hodnotené. Správny súd nie je ďalšou inštanciou v administratívnom
konaní a preto nemôže vykonať hodnotenie dôkazov sám a tak zisťovať skutkový stav, resp. overovať
správnosť jeho zistenia orgánom verejnej správy. Správny súd môže vykonať dokazovanie len na to,
aby mohol dospieť k záveru, či opatrenie je alebo nie je v súlade so zákonom. Správny súd vo veciach
všeobecných správnych žalôb, a teda v konaní podľa § 6 písm. a) SSP, nie je skutkovým súdom.
Vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy. V prípade, že orgán verejnej správy
dospeje na základe Protokolu a v ňom uvedených zistení (v znení jeho prípadných dodatkov) k záveru,
že boli splnené podmienky na uloženie sankcie (pokuty), a teda, že došlo k spáchaniu správneho deliktu,
tak začne správne konanie podľa § 19 zákona č. 125/2006 Z. z. V tomto konaní, ktoré sa už riadi
Správnym poriadkom, má účastník právo predkladať dôkazy na svoje tvrdenia. Orgán verejnej správy
rozhodnutie v tomto konaní musí náležite odôvodniť a v zmysle § 47 Správneho poriadku uviesť aj
úvahy, ktorými hodnotil dôkazy. Pre úplnosť správny súd poukazuje na to, že takéto rozhodnutie orgánu
verejnej správy nie je možné založiť na domnienkach a predpokladoch a pri deliktuálnej zodpovednosti
ho možno založiť výlučne na preukázaných skutočnostiach. Z týchto dôvodov neboli dôvodné žalobné
body týkajúce sa tvrdenej nezákonnosti Protokolu spočívajúcej v nesprávnosti skutkových zistení, resp.
v tom, že skutkové zistenia sú výsledkom nesprávneho hodnotenia dôkazov a ani z dôvodu, že sú
výsledkom nesprávneho právneho posúdenia veci. O tom, či bol spáchaný správny delikt, orgán verejnej
správy rozhoduje v správnom konaní o správnom delikte, kde súčasne s rozhodnutím o tom, že určitým
vymedzeným konaním alebo opomenutím zákonom stanoveného konania bol spáchaný správny delikt,
orgán verejnej správy rozhodne aj o uložení sankcie páchateľovi správneho deliktu. Protokol nie je
rozhodnutím o spáchaní správneho deliktu a teda ani nie je rozhodnutím, ktorým sa určuje deliktuálna
zodpovednosť žalobcu. Protokol je v zmysle zákonom stanoveného obsahu len záznamom o zistených
porušeniach právnych predpisov a zároveň obsahuje opatrenia uložené kontrolovanému subjektu na
odstránenie zistených porušení.



29. Úlohou Inšpektorátu práce pri výkone inšpekcie práce je kontrola úrovne dodržiavania
pracovnoprávnych predpisov, t. j. overovanie súladu výkonu práv a povinností vyplývajúcich
zamestnancom a zamestnávateľom z pracovnoprávnych vzťahov so zákonom, ako aj overovanie
ďalších skutočností tvoriacich obsah inšpekcie práce podľa § 2 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z.
z. Prekročenie zákonom zverenej právomoci pri postupe v rámci výkonu inšpekcie práce ani vo
vzťahu k jeho výsledku v podobe Protokolu v znení jeho Dodatku zistené nebolo (§ 134 ods. 2
SSP). Preskúmaním obsahu administratívneho spisu žalovaného nebol zistený rozpor so zistenými
nedostatkami - porušeniami právnych predpisov, ani svojvôľa alebo iné zjavné zneužitie práva, ktorému
správny súd poskytuje ochranu. Inšpekcia práce bola vykonaná v súlade so zákonom. Žalovaný pri jej
výkone zdokumentoval všetky relevantné inšpekčné zistenia, ktoré dostatočne určito a zrozumiteľne
zaznamenal do Protokolu, ktorý obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti. Žalovaný nebol
povinný zadovažovať ďalšie podklady alebo dôkazy, pretože zákon, ani iný všeobecne záväzný právny
predpis mu takúto povinnosť neukladá. Dokazovanie sa v rámci inšpekcie práce nevykonáva, nakoľko
na postup pri výkone inšpekcie práce sa Správny poriadok nevzťahuje (§ 21 ods. 3 zákona č. 125/2006)
a ani z platnej právnej úpravy inšpekcie práce nevyplýva žalovanému povinnosť zistené porušenia
predpisov v rámci vyhotovenia Protokolu dokazovať. To znamená, že skutkové zistenia žalovaného
uvedené v Protokole ako zistené nedostatky (porušenia právnych predpisov), nie sú založené na
hodnotení dôkazov, vychádzajú len z posúdenia žalobcom predložených podkladov a vyjadrení počas
výkonu inšpekcie práce. Ak teda žalobca namieta nesprávne právne posúdenie veci, resp. nesprávne
hodnotenie dôkazov, takéto námietky neobstoja, pretože nemajú oporu v aplikovanej právnej úprave.

30. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na to, že v zmysle ustálenej judikatúry: samotný Protokol o
výsledku inšpekcie práce (v časti zistených porušení predpisov) predstavuje základný, nie však jediný,
podklad (skutkový základ) pre ďalší postup žalovaného, či už na účely uloženia opatrení alebo pre
samostatné konanie o správnom delikte. Práve nadväzujúce konanie o správnom delikte podľa § 19
ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z., ktorého začatie bolo žalobcovi oznámené listom žalovaného
zodňa 26.08.2019, bude vedené v súlade so Správnym poriadkom (zákon č. 71/1967 Zb. o správnom
konaní), ktorý poskytuje záruky spravodlivého procesu, v rámci ktorého bude mať žalobca, ako účastník
konania, dostatočne širokú škálu procesných práv použiteľných na účinnú ochranu svojich práv a právom
chránených záujmov. V rámci dokazovania bude mať žalobca právo aj povinnosť a navrhovať všetky
známe dôkazy a iné podklady (§ 33, § 34 Správneho poriadku) preukazujúce jeho tvrdenia. Žalovaný
ako správny orgán bude mať povinnosť zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si
zaobstarať podklady potrebné pre vydanie zákonného rozhodnutia s primeraným odôvodnením, voči
ktorému bude prípustné odvolanie a ktoré bude samostatne preskúmateľné správnym súdom (§ 3,
§ 32 a nasl. a § 46, § 47, § 53 a nasl. a iné Správneho poriadku). Ako už bolo uvedené, Protokol
samotný nevyvodzuje deliktuálnu zodpovednosť žalobcu, pretože neobsahuje opatrenia sankčného
charakteru ani právne posúdenie veci. Správny súd poukazuje na to, že z vyjadrenia žalovaného k
žalobe vyplýva, že žalovaný ako orgán verejnej správy, ktorý v zmysle § 7 ods. 3 písm. i) zákona č.
125/2006 Z. z. rozhoduje o uložení pokút podľa § 19 citovaného zákona, v tomto prípade Oznámením zo
dňa 26.08.2019, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 28.09.2019, začal voči žalobcovi správne konanie
o správnych deliktoch (za nedostatky v bodoch 3 a 4 Protokolu v znení Dodatku) - správne konanie
je vedené pod č. 248/19-1.0/pok. Z dôvodu, že dňa 03.10.2019 bola žalovanému doručená výzva na
vyjadrenie sa k správnej žalobe, žalovaný vydal dňa 07.10.2019 rozhodnutie, ktorým podľa § 29 ods.
1 Správneho poriadku správne konanie do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia Krajského súdu v
Banskej Bystrici vo veci predmetnej správnej žaloby prerušil.

31. Žalobca v žalobnej námietke nezákonnosti Opatrenia orgánu verejnej správy (Protokolu v znení
Dodatku č. 1) namietal nesprávne právne posúdenie o existencii druhého pracovného pomeru
zamestnanca I. F. (od. 04.01.2019 do 14.02.2019) a nesplnenie prihlasovacej povinnosti do Sociálnej
poisťovne, pričom uviedol svoje argumenty zhodne s argumentmi uvedenými v písomnom vyjadrení k
Protokolu a v bodoch 4 a 6 tohto rozsudku s tým, že prezentoval svoje posúdenie pracovnoprávneho
vzťahu I. F., ako aj otázky prihlásenia a registrácie uvedeného zamestnanca v Sociálnej poisťovni
(nepretržite od 01.04.2017 do súčasnosti) a tvrdil, že žalobca nenaplnil skutkové znaky nelegálneho
zamestnávania v zmysle Zákona o nelegálnom zamestnávaní vo vzťahu k tomuto zamestnancovi.
Takýmto spôsobom uplatnenú námietku žalobcu je možné považovať len za vyslovenie nesúhlasu
so skutkovými zisteniami žalovaného zistenými počas výkonu inšpekcie práce a zaznamenanými v
Protokole, resp. vyslovenie nesúhlasu so stanoviskom žalovaného k vyjadreniu žalobcu k zisteniam
k bodu 4 Protokolu uvedeným v Dodatku č. 1. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že vyslovenie



nesúhlasu s obsahom Protokolu, ktorý obsahuje náležitosti podľa § 14 ods. 1 zákona č. 125/2006 Z. z.
a s obsahom stanoviska žalovaného uvedeného v Dodatku č. 1 k Protokolu, nemôže mať za následok
nezákonnosť Opatrenia žalovaného. Napokon tak, ako je uvedené v bode 30 tohto rozsudku, Protokol o
výsledku inšpekcie práce v znení jeho Dodatku č. 1, resp. jeho obsah bude jedným z podkladov pre ďalší
postup žalovaného v nadväzujúcom administratívnom konaní, v ktorom bude mať žalobca ako účastník
administratívneho konania možnosť využiť všetky procesné opatrenia v zmysle Správneho poriadku na
účinnú obranu svojich práv a právom chránených záujmov. Vzhľadom na uvedené správny súd uvádza
k argumentácii žalobcu k bodu 4 Protokolu (len stručne) nasledovné stanovisko: Pokiaľ žalobca tvrdil,
že žalovaný ako dôvod nelegálneho zamestnávania I. F. argumentoval jeho neprihlásením do registra
poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, takéto tvrdenie nie je presné, resp. nemá
oporu v obsahu Protokolu, keďže žalovaný v Protokole konštatuje, že v Protokole v bode B/ Novozistené
nedostatky: Nelegálne zamestnávanie, bod 4 konštatuje, že „zamestnávateľ porušil zákaz nelegálneho
zamestnávania tým, že využíval závislú prácu fyzickej osoby I. F. (nar. XX.XX.XXXX, s trvalým bydliskom
C. XX, XXX XX D.), v čase od 04.01.2019 do 13.02.2019, ktorá pre zamestnávateľa vykonávala prácu
A. v sídle zamestnávateľa Kremnička 71, Banská Bystrica, mal s ňou uzatvorený pracovnoprávny vzťah
(Pracovná zmluva zo dňa 04.01.2019) a nesplnil si oznamovaciu povinnosť voči Sociálnej poisťovni,
neprihlásil zamestnanca do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia do
siedmich dní od uplynutia lehoty podľa § 231 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o
sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, pričom I. F. prihlásil do registra poistencov a sporiteľov
starobného dôchodkového sporenia až dňa 14.02.2019 o 11.45 hod., čím porušil § 3 ods. 2 v nadväznosti
na § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Z uvedeného vyplýva, že dôvodom
konštatovania porušenia ustanovení Zákona o nelegálnom zamestnávaní bolo nenahlásenie I. F. do
registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia v zákonom stanovenej lehote
vo vzťahu k vykonávaniu závislej práce na základe pracovnej zmluvy uzatvorenej dňa 04.01.2019.
Pokiaľ žalobca v žalobe forsíruje svoje tvrdenie, že I. F. bol v Sociálnej poisťovni nahlásený nepretržite
od 04.01.2017 do súčasnosti, toto tvrdenie je pravdivé len vo vzťahu k pracovnoprávnemu vzťahu
založeného na základe pracovnej zmluvy zo dňa 31.03.2017, na základe ktorej vykonával prácu P., v
rámci ktorého pracovného pomeru dňa 04.01.2019 začal čerpať materskú dovolenku, resp. rodičovskú
dovolenku (ktorá skutočnosť bola Sociálnej poisťovni nahlásená až dňa 14.02.2019, pričom správny
súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že táto skutočnosť bola nahlásená žalobcom rovnako po lehote
stanovenej Zákonom o sociálnom poistení). Tvrdenie žalobcu, že I. F. bol nahlásený nepretržite v
Sociálnej poisťovni od 01.04.2017 je vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti irelevantné vo vzťahu
k zisteniu žalovaného, že žalobca nenahlásil v zákonom stanovenej lehote (zákon č. 461/2003 Z. z.)
tohto zamestnanca do registra poistenca a sporiteľa starobného dôchodkového sporenia do siedmich
dní od uplynutia zákonom stanovenej lehoty vo vzťahu ku pracovnej zmluve uzatvorenej dňa 04.01.2019.
Tento pracovnoprávny vzťah z pracovnej zmluvy uzatvorenej 04.01.2019 žalobca preukázateľne nahlásil
Sociálnej poisťovni až dňa 14.02.2019, čo vyplýva tak z Registračného listu Sociálnej poisťovne,
ako aj z Potvrdenia Sociálnej poisťovne a aj zo samotného tvrdenia žalobcu (s uvedením dôvodu,
pre ktorý tak žalobca urobil, konkrétne na základe údajnej telefonickej konzultácie s pracovníčkou
Sociálnej poisťovne). Práve vo vzťahu k pracovnoprávnemu vzťahu založenému pracovnou zmluvou
zo 04.01.2019 žalovaný v Protokole konštatoval, že žalobca porušil ustanovenia Zákona o zákaze
nelegálneho zamestnávania. Navyše ani žalobcom tvrdená skutočnosť, že ani štát ani zamestnanec
žalobcu p. F. neboli ukrátení na svojich právach, pretože dane a odvody boli riadne a v plnej výške
zaplatené a Sociálna poisťovňa neevidovala voči žalobcovi ako zamestnávateľovi žiadne nedoplatky,
nemá žiadnu relevanciu vo vzťahu ku konštatovaniu porušenia ustanovení Zákona o nelegálnom
zamestnávaní prihlásením uvedeného zamestnanca do registra poistencov a sporiteľov dôchodkového
sporenia vo vzťahu k pracovnej zmluve uzatvorenej 04.01.2019 po uplynutí zákonom stanovenej lehoty.
Pokiaľ žalobca argumentoval, že Sociálna poisťovňa vo svojom vyjadrení potvrdila, že pán F. bol
nepretržite od 01.04.2017 prihlásený do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového
sporenia a zároveň potvrdila, že žalobca a ani nemal voči Sociálnej poisťovni žiadne nedoplatky správny
súd uvádza, že uvedené tvrdenie platí len vo vzťahu k pracovnému pomeru vzniknutému na základe
pracovnej zmluvy z 30.03.2017 (a táto skutočnosť medzi účastníkmi konania ani nebola sporná), pretože
z predmetného Potvrdenia Sociálnej poisťovne zo dňa 28.05.2019 vyplýva, že I. F. má u zamestnávateľa
ALFA BIO, s.r.o. (žalobcu) registrované poistné vzťahy od 01.04.2017 od ktorej doby až do súčasnosti
je nepretržite prihlásený v Sociálnej poisťovni s tým, že zamestnávateľ si riadne plní povinnosť podávať
výkazy a platiť poistné za zamestnanca v zmysle Zákona o Sociálnom poistení. z obsahu predmetného
Potvrdenia sa zároveň vyplýva, že druhý pracovný pomer má I. F. v registri poistencov evidovaný so



začiatkom 04.01.2019 a s prihlásením až dňa 14.02.2019. Pokiaľ žalobca v žalobe konštatoval, že
„nikde v zákone sa nehovorí o tom, že každý pomer musí byť nahlásený samostatne", správny súd v
tejto súvislosti poukazuje na ust. § 4 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v spojení s § 231 ods. 1 písm.
b) bod 1 Zákona o sociálnom poistení. Pokiaľ žalobca poukázal v žalobe na rozsudok Najvyššieho
súdu SR č.k. 6Sžo/150/2015, tento rozsudok je na preskúmavaný prípad neaplikovateľný, pretože sa
jednalo o konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o uložení pokuty za nelegálne zamestnávanie,
teda nie o preskúmanie zákonnosti Protokolu, jednalo sa o iný skutkový stav, predmetom preskúmania
bola skutkovo odlišná právna otázka, pričom v žalobcom označenom prípade išlo o vec, kedy bol
zamestnanec nahlásený v Sociálnej poisťovni v deň nástupu do práce a bolo potrebné zisťovať, kedy
v skutočnosti začal vykonávať pracovnú činnosť. Z uvedeného hľadiska potom argumentácia žalobcu,
že žalovaný postupoval v rozpore s ustálenou judikatúrou (napr. v zmysle vyššie uvedeného rozsudku),
ak neskúmal skutočný výkon práce zamestnanca v rozhodnom období, ale len formalisticky dôvodil
existenciou iného pracovného pomeru I. F. (pracovným pomerom založeným na základe Pracovnej
zmluvy uzatvorenej dňa 04.01.2019), nemá žiaden právny význam v preskúmavanej veci. Pokiaľ žalobca
namietal, že žalovaný posudzoval Pracovnú zmluvu 1 zo dňa 31.03.2017 v znení jej zmeny podľa
Dodatku č. 3 izolovane od následne uzatvorenej Pracovnej zmluvy 2 (zo dňa 04.01.2019), správny súd
uvádza, že jednak právne posúdenie sa v Protokole nevykonáva a žalovaný konštatoval v Protokole
porušenie konkrétneho právneho predpisu konkrétne označeným konaním, resp. opomenutím žalobcu.
Navyše počas inšpekcie práce do prerokovania Protokolu žalobca žalovanému k výkonu inšpekcie
práce predložil len Pracovnú zmluvu z 31.03.2017 v znení Dodatku č. 1 a 2 a Pracovnú zmluvu z
04.01.2019, t. j. Dodatok č. 3 k Pracovnej zmluve zo dňa 31.03.2017 počas výkonu inšpekcie práce
žalobca žalovanému nepredložil a tento predložil až k vyjadreniu k zisteniam uvedeným v Protokole. Tak,
ako je uvedené v bode 34 tohto rozsudku, správny súd poukazuje na skutočnosť, že inšpektor práce
je povinný pri vypracovaní Protokolu prihliadať na vyjadrenia a doklady uplatnené alebo predložené
kontrolovaným zamestnávateľom alebo kontrolovanou fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie
je zamestnávateľom len počas výkonu inšpekcie práce do prerokovania Protokolu a to v zmysle § 13
ods. 2 zákona č. 125/2006 Z. z., t. j. nie je povinný prihliadať a ani vyhodnocovať neskôr žalobcom
predložené doklady. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovanému zo zákona č. 125/2006 Z. z. nevyplýva
povinnosť vyhodnocovať žalobcom dodatočne predložené doklady (v tomto prípade Dodatok č. 3 k
Pracovnej zmluve 1), resp. k nim prihliadať, ale ukladá žalovanému len uviesť svoje stanovisko k
vyjadreniu žalobcu k zisteniam uvedeným v Protokole, je irelevantná aj námietka nesprávneho právneho
posúdenia, resp. právneho záveru o využívaní práce fyzickej osoby I. F. na základe Pracovnej zmluvy
zo 04.01.2019, o ktorom žalobca tvrdil, že tento právny záver je v rozpore s jazykovým prejavom vôle
zmluvných strán. Uvedená argumentácia je napokon aj v rozpore s písomným vyjadrením žalobcu zo dňa
12.04.2019 označeným ako Písomné vyjadrenie k vzniku druhého pracovného pomeru kontrolovaného
zamestnanca, z ktorého vyplýva, že I. F. nastúpil u žalobcu na pozíciu P. 01.04.2017, pričom od januára
2019 nastúpil z tejto pozície na materskú (správne malo byť uvedené na rodičovskú) dovolenku. Z
vyjadrenia vyplýva, že žalobca požiadal zamestnanca, aby s ním uzavrel pracovnú zmluvu na pozíciu
A., pričom snahou bolo, aby „nový pracovný pomer spĺňal všetky požiadavky zákona". Argumentácia
žalobcu uvedená v žalobe sa v tomto kontexte javí ako účelová. Pokiaľ žalobca tvrdil, že pán F. nemohol
mať So žalobcom založený ďalší pracovný pomer na výkon tej istej pracovnej náplne bez toho, aby bol
pôvodný pracovný pomer riadne ukončený (a to s poukazom aj na žalobcom tvrdený názor pracovníčky
Sociálnej poisťovne) správny súd uvádza, že hodnotenie vykonané pracovníčkou Sociálnej poisťovne
je len v rovine žalobcovho tvrdenia, ktoré nie je podložené žiadnym dôkazom, napr. dôkazom o obsahu
tvrdenej telefonickej komunikácie a keby aj by takýto dôkaz existoval, uvedené by bolo irelevantné,
keďže žalobca k inšpekcii práce predložil Pracovnú zmluvu 2 zo dňa 04.01.2019, z obsahu ktorej
jednoznačne vyplýva, že bola podpísaná dňa 04.01.2019 a nebol predložený žiadny dôkaz o žalobcom
tvrdenom spätnom podpísaní uvedenej pracovnej zmluvy.

32. Žalobca ďalej namietal nezákonnosť Protokolu v znení jeho Dodatku č. 1 z dôvodu, že
neprerokovaním Dodatku č. 1 so žalobcom malo dôjsť k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní
pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného opatrenia orgánu
verejnej správy. Túto námietku správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Ustanovenia zákona č. 125/2006
Z. z. presne určujú orgánu verejnej správy postup v prípade zistenia nedostatkov u kontrolovaného
subjektu počas výkonu inšpekcie práce tak, že inšpektor práce je povinný vypracovať protokol a tento
prerokovať s kontrolovaným subjektom, pričom inšpektor práce je povinný pri vypracovaní protokolu
prihliadať na vyjadrenia a doklady uplatnené alebo predložené kontrolovaným zamestnávateľom počas
výkonu inšpekcie práce do prerokovania protokolu (§ 13 ods. 2). Protokol okrem iného obsahuje



vyjadrenie zamestnávateľa alebo ním povereného zamestnanca k zisteným porušeniam predpisov a
k ďalším skutočnostiam uvedeným v Protokole a stanovisko inšpektora práce k tomuto vyjadreniu
(§ 14 ods. 1). Z ustanovenia § 14 ods. 3 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z. vyplýva, že inšpektor
práce po posúdení písomného vyjadrenia kontrolovaného zamestnávateľa doručeného v lehote určenej
inšpektorom práce vyhotoví dodatok k Protokolu, v ktorom uvedie toto vyjadrenie a svoje stanovisko k
nemu; Dodatok k Protokolu je súčasťou Protokolu. Žalobcom tvrdená povinnosť žalovaného prerokovať
Dodatok k Protokolu s kontrolovaným subjektom (žalobcom) nemá teda oporu v zákone (a to ani v
§ 13 ods. 2 ani v § 14 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z. z.). Povinnosť prerokovať Dodatok k Protokolu
s kontrolovaným subjektom nemožno vyvodiť ani zo skutočnosti, že Dodatok k Protokolu je súčasťou
Protokolu. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR, ktorý
napr. v rozsudku č. k. 10Sžk/19/2017 z 30.052018 v bode 27 uviedol: „Ku kasačnej námietke, že
dodatok nebol prerokovaný so sťažovateľom kasačný súd uvádza, že povinnosť prerokovať dodatok k
protokolu so sťažovateľom žalovanému vôbec nevyplýva z príslušnej právnej úpravy, preto kasačný súd
uvedenú námietku vyhodnotil ako nedôvodnú". Neprerokovaním Dodatku č. 1 žalovaným so žalobcom
teda nebol porušený zákon. Pokiaľ žalobca v žalobe poukázal v súvislosti s touto námietkou na rozsudok
Krajského súdu v Žiline sp. zn. 30S/7/2017 správny súd uvádza, že jednak správny súd nie je viazaný
rozhodnutiami prvostupňových správnych súdov, resp. v nimi vyslovenými právnymi názormi, jednak
predmetný rozsudok nebol výsledkom rozhodovania o kasačnej sťažnosti a ďalej v označenom prípade
sa jednalo o skutkovo odlišný prípad, ako je tomu v preskúmavanej veci. Pokiaľ žalobca v replike
poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6S/29/2017, správny súd (okrem vyššie
uvedenej argumentácie uvedenej vo vzťahu k rozsudku Krajského súdu v Žiline) poukazuje na to, že z
jeho odôvodnenia vyplýva záver, že zákon č. 125/2006 Z. z. priamo nezakotvuje povinnosť prerokovať
Dodatok k Protokolu s kontrolovaným subjektom. V preskúmavanom prípade žalobcu nenastali napokon
ani také skutkové okolnosti, za akých ním citovaný rozsudok Krajského súdu v Prešove konštatoval
prípadnú možnosť prerokovania dodatku (a to pri zmene nedostatkov uvedených v Protokole, zmene
právnej normy, ktorá mala byť porušená alebo pri konštatovaní nových nedostatkov). K žalobcom
označeným rozsudkom preto správny súd neprihliadol.

33. Pokiaľ žalobca v bode B3/ žaloby namietal nezákonnosť Protokolu v znení Dodatku č. 1 ako
Opatrenia orgánu verejnej správy z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia spočívajúceho podľa
žalobcu v nesprávnej aplikácii a chápaní súvisiacich právnych noriem, v žalobe predovšetkým
nešpecifikoval, ktoré konkrétne právne normy, resp. ich ustanovenia neboli správne aplikované, okrem
všeobecného tvrdenia o nerešpektovaní účelu a zámeru Zákona o nelegálnom zamestnávaní, ako aj
Dôvodovej správy k tomuto zákonu. Na pojednávaní žalobca upresnil, že nesprávne boli aplikované
ustanovenia Zákona o inšpekcii práce, Zákona o nelegálnom zamestnávaní, Zákona o sociálnom
poistení a Zákonníka práce (bližšie nešpecifikované ustanovenia). Takto formulovanú námietku správny
súd považoval za všeobecne uplatnenú námietku neumožňujúcu súdny prieskum. Pokiaľ žalobca
argumentoval, že tento prípad, je potrebné hodnotiť s ohľadom na účel Zákona o nelegálnom
zamestnávaní, čím podľa neho nie je skúmanie dodržiavania ustanovení Zákona o sociálnom poistení
správny súd uvádza, že v rámci výkonu inšpekcie práce sa primárne zisťuje dodržiavanie právnych
predpisov, okrem iného tých, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania (§ 2
ods. 2 písm. a) bod 4 zákona č. 125/2006 Z. z.), t. j. ustanovenia zákona č. 82/2005 Z. z., ktorý v § 2
ods. 2 písm. b) definuje nelegálne zamestnávanie ako využívanie závislej práce fyzickej osoby, s ktorou
má založený pracovnoprávny vzťah alebo štátno-zamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu a
neprihlásila ju do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia do siedmich dní
od plynutia lehoty podľa osobitného predpisu na prihlásenie do tohto registra, najneskôr však do začatia
kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, ak kontrola začala do siedmich dní od uplynutia
lehoty podľa osobitného predpisu na prihlásenie do tohto registra. Osobitným predpisom v tomto prípade
je zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, konkrétne ustanovenie § 231 ods. 1 písm. b) citovaného
zákona. Preto súčasťou výkonu inšpekcie práce musí byť logicky zistenie, či žalobca ako kontrolovaný
subjekt dodržal príslušné ustanovenie Zákona o sociálnom poistení (§ 231 ods. 1 písm. b) ods. 1),
resp. v ňom ustanovené povinnosti zamestnávateľa a to konkrétne povinnosť prihlásiť zamestnanca do
registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia v zákonom (Zákonom o sociálnom
poistení) stanovenej lehote. Pokiaľ žalobca poukázal v tejto súvislosti na rozsudok Najvyššie súdu
SR č. k. 10Asan/5/2016 správny súd uvádza, že toto rozhodnutie pojednával o skutkovo odlišnej
veci a jednalo sa o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy o uložení pokuty za
nelegálne zamestnávanie, nie o preskúmanie zákonnosti Protokolu o výkone inšpekcie práce. Pokiaľ
žalobca spochybnil, že svojím konaním naplnil skutkovú podstatu nelegálneho zamestnávania, správny



súd uvádza, že je potrebné rešpektovať povahu a zákonom stanovený obsah Protokolu (§ 14 ods. 1
zákona č. 125/2006 Z. z.), ktorý neukladá žalovanému povinnosť popisovať závery právneho posúdenia
veci a jemu predchádzajúce úvahy, ktorými sa pri hodnotení zistených skutočností, resp. nedostatkov
spočívajúcich v porušení právnych predpisov riadil. V tomto kontexte výkon inšpekcie práce predstavuje
faktickú činnosť spočívajúcu v zisťovaní, zaznamenávaní a zadokumentovaní informácií získaných v
preverovanej oblasti pracovnoprávnych vzťahov u konkrétneho zamestnávateľa (žalobcu) v určenom
období (zisťovanie skutkového stavu). Žalovaný pri výkone inšpekcie práce zadokumentoval všetky
relevantné inšpekčné zistenia, ktoré dostatočne určito a zrozumiteľne zaznamenal do Protokolu, ktorý
obsahuje všetky zákonné náležitosti. Skutkové zistenia žalovaného, uvedené v Protokole ako zistené
nedostatky - porušenia právnych predpisov, nie sú založené na hodnotení dôkazov (kedy dokazovanie
sa v rámci inšpekcie práce nevykonáva, pretože na postup výkonu inšpekcie práce sa správny poriadok
nevzťahuje a to s poukazom na § 21 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z. z.) a táto povinnosť nevyplýva ani zo
Zákona o inšpekcii práce. Skutkové zistenia vychádzajú teda len z posúdenia žalobcom predložených
podkladov a vyjadrení počas výkonu inšpekcie práce, resp. z inšpekčných zistení na mieste samom. Ak
teda žalobca namieta nesprávne právne posúdenie veci, resp. nesprávnu aplikáciu právnych predpisov
(predovšetkým Zákonn o nelegálnom zamestnávaní), takáto námietka neobstojí, pretože nemá oporu
v aplikovanej právnej úprave. Žalobcova argumentácia o tom, že si vždy riadne plnil všetky daňové
a odvodové povinnosti, resp. sa týmto povinnostiam nevyhýbal a nemal snahu zamestnávať svojho
zamestnanca I. F. v rozpore s právnymi predpismi, resp. že išlo o „administratívne pochybenie", nie je
vo vzťahu k preskúmaniu zákonnosti Protokolu v znení Dodatku č. 1 relevantná.

34. Žalobca v žalobe napokon namietal nezákonnosť Protokolu v znení jeho Dodatku č. 1 pre
jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov a nezrozumiteľnosť. Argumentoval, že ide o
nezrozumiteľné Opatrenie v zmysle § 191 ods. 1 písm. d) SSP, pretože žalovaný sa v Dodatku č. 1
absolútne nevysporiadal s argumentmi vznesenými žalobcom ako kontrolovaným zamestnávateľom a
Protokol považoval za arbitrárny. Správny súd vyhodnotil túto námietku ako nedôvodnú. Predovšetkým
je potrebné poukázať na skutočnosť, že žalobca v žalobe nenamietal nepreskúmateľnosť žalovaným (v
Protokole a Dodatku č. 1) uložených opatrení v zmysle § 14 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z. z., ale namietal
nepreskúmateľnosť samotného Protokolu v znení jeho Dodatku č. 1 (ako Opatrenia orgánu verejnej
správy v zmysle § 3 Správneho súdneho poriadku). V tejto súvislosti správny súd opakovane uvádza,
že vykonávanie šetrenia inšpektorov ako aj postup pri vyhotovovaní Protokolu i jeho Dodatku č. 1 sa
neriadi ustanoveniami Správneho poriadku (§ 21 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z. z.), má preto neformálny
charakter upravený osobitným predpisom, konkrétne zákonom č. 125/2006 Z. z. Podľa ustálenej súdnej
judikatúry nespreskúmateľným je rozhodnutie, resp. opatrenie, ktoré neobsahuje vôbec odôvodnenie,
alebo ktorého odôvodnenie je nedostatočné, alebo obsahuje také odôvodnenie, ktoré si vo vzťahu
k výroku rozhodnutia, resp. opatrenia vzájomne odporuje. Namietanou vadou nepreskúmateľnosti a
nezrozumiteľnosti napadnuté Opatrenie (Protokol v znení jeho Dodatku č. 1) netrpí preto, že medzi
zákonom stanovené obsahové náležitosti Protokolu (v znení Dodatku) odôvodnenie nepatrí, pričom je v
preskúmavanom prípade z obsahu Protokolu zrejmé, že obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti
v zmysle § 14 ods. 1, 2 zákona č. 125/2006 Z. z. Rovnako Dodatok č. 1 obsahuje všetky náležitosti
stanovené v § 14 ods. 3 citovaného zákona. Z citovaného ustanovenia totiž vyplýva, že inšpektor
práce má okrem iného povinnosť uviesť svoje stanovisko k písomnému vyjadreniu kontrolovaného
zamestnávateľa, avšak z citovaného ustanovenia nevyplýva pre žalovaného povinnosť, aby sa podrobne
vysporiadal so všetkými argumentmi vznesenými žalobcom v písomnom vyjadrení k Protokolu. Dodatok
k Protokolu o výsledku inšpekcie sám o sebe nemá povahu rozhodnutia vydaného v správnom konaní,
nemá formálne náležitosti takéhoto rozhodnutia, je len úkonom vo vzťahu ku kontrolovanému subjektu, v
ktorom je žalovaný povinný uviesť svoje stanovisko k vyjadreniam kontrolovaného subjektu k zisteniam
uvedeným v Protokole o výkone inšpekcie práce. Námietka žalobcu má tak charakter vyjadrenia
nesúhlasu so stanoviskom, resp. s obsahom stanoviska žalovaného k jeho vyjadreniu, čo nespôsobuje
nezákonnosť predmetného Dodatku č. 1 pre jeho nepreskúmateľnosť. Navyše z obsahu Protokolu v
znení jeho Dodatku č. 1 je zrejmé, na čom žalovaný založil svoje opatrenia uložené žalobcovi v súlade
s § 14 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z. z. a z akých skutkových zistení žalovaný vychádzal (zistené
nedostatky body 1 a 4, ako aj podklady, z ktorých vychádzal). V tejto súvislosti správny súd poukazuje
na to, že zákon č. 125/2006 Z. z. v § 13 ods. 2 ustanovuje inšpektorovi práce povinnosť zaoberať
sa pri vyhotovovaní Protokolu o inšpekcii práce vyjadreniami a dokladmi, ktoré uplatní alebo predloží
kontrolovaný zamestnávateľ len počas výkonu inšpekcie práce a to do okamihu prerokovania Protokolu.
Ak sú návrhy dôkazy, alebo námietky predložené po prerokovaní protokolu inšpektor práce nemusí na ne
prihliadať. Zámerom takejto úpravy je zabrániť prípadnému nekalému konaniu zo strany kontrolovaných



subjektov (napr. dodatočnému vyhotovovaniu dokladov a pod.). Preto po doručení písomného vyjadrenia
kontrolovaného subjektu k zisteniam uvedených v Protokole, ku ktorému kontrolovaný subjekt predložil
nové alebo ďalšie doklady, zákon neukladá žalovanému inú povinnosť, ako posúdiť písomné vyjadrenia
a vyhotoviť Dodatok k Protokolu, v ktorom je uvedené toto vyjadrenie a zároveň je tam uvedené aj
stanovisko inšpektora práce k nemu. Prípadné ďalšie podklady alebo šetrenia už žalovaný nebol povinný
zabezpečiť, resp. vykonať, pretože Protokol (v znení Dodatku č. 1) obsahuje len predbežné zistenia, z
ktorých následne vychádza ďalšie konanie (napr. konanie o uložení pokuty). Až toto následne konanie
sa riadi Správnym poriadkom, v ktorom má účastník procesné právo predkladať návrhy na ďalšie
dokazovanie a preukazovať svoje tvrdenia. Žalobcom uplatnená námietka nereskúmateľnosti Protokolu
v znení Dodatku č. 1 (ako Opatrenia orgánu verejnej správy) spočívajúca podľa žalobcu v tom, že
žalovaný sa nevysporiadal v Dodatku č. 1 s argumentami vznesenými žalobcom, považujúc protokol za
„arbitrárny", tak má charakter vyjadrenia nesúhlasu so závermi žalovaného uvedenými v stanovisku k
vyjadreniu, (keď ich považuje za nelogické a formalistické) a nemožno dospieť k záveru, že Protokol v
znení jeho Dodatku č. 1 je nepreskúmateľný.

35. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd žalobcu podľa § 190 SSP zamietol, pretože
po preskúmaní napadnutého Opatrenia orgánu verejnej správy (žalovaného) zo žalobou uplatnených
dôvodov dospel k záveru, že napadnuté Opatrenie bolo vydané v súlade so zákonom.

36. O trovách konania rozhodol správy súd podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého správny
súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených
trov konania, ak má žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Keďže žalobca nebol v konaní úspešný,
správny súd mu náhradu trov konania nepriznal.

37. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo
rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Krajského súdu
v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
(2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie
právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred krajským súdom.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa



podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie
kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie
podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Sťažovať alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/
(správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom
(§ 449 ods. 2 písm. b/ SSP).