Národný inšpektorát práce


Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 11S/3/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3021200026
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Dlugoš, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2022:3021200026.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. a členov
senátu JUDr. Aleny Radičovej a JUDr. Márie Vrtochovej, v právnej veci žalobcu: EDTS spol. s r.o., so
sídlom Zlín, Strážná 5181, 760 01 Česká republika,
IČ: 499 74 998, zastúpeného JUDr. Michal Novák, insolvenčný správca, so sídlom Litomyšl, Tyršova
231, 570 01 Česká republika, IČ: 034 33 650, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, so
sídlom Masarykova 1887/10, 040 01 Košice, IČO: 00 166 405, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. s. NIP/NIP_PO/BEZ/2020/3993,
č. O-372/2020 zo dňa 26. novembra 2020, takto

r o z h o d o l :

Správny súd zrušuje rozhodnutie žalovaného Národného inšpektorátu práce č. s. NIP/NIP_PO/
BEZ/2020/3993, č. O-372/2020 zo dňa 26.11.2020 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej aj ako „správny súd“) dňa 29.01.2021
sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia č. s. NIP/NIP_PO/BEZ/2020/3993, č.
O-372/2020 zo dňa 26.11.2020 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) potvrdzujúceho rozhodnutie
Inšpektorátu práce Trenčín č. sp. IPTN/IPTN_KHIP/ROZ/2020/871 zo dňa 10.09.2020 (ďalej aj
„prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bola žalobcovi podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z.z.
o inšpekcii práce a o zmene zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 125/2006
Z.z.“ alebo „zákon o inšpekcii práce“) uložená pokuta vo výške 33.000,- Eur za porušenie povinností
vyplývajúcich žalobcovi z § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 392/2006 Z.z. o
minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri používaní pracovných prostriedkov a § 7
ods. 1 písm. a) v nadväznosti na § 7 ods. 3 zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia
pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č.
124/2006 Z.z.“).

Administratívne konanie

2. Žalobca mal so zamestnancom O. Z. riadne uzatvorenú dohodu o provedení práce zo dňa
15.05.2019, v ktorej bola dohodnutá úloha „oprava obracačky paliet, výmena ložiskových domcov,
výmena prevodovky, kompletizácia a mechanické uvedenie do prevádzky.“ V dohode bol dohodnutý
deň začatia práce 17.05.2019. Dňa 18.05.2019 nastúpil O. Z. približne o 7:30 hod. na pracovisko v
areáli Continental Matador Rubber, s.r.o., Púchov, sklad surovín 3 RAMPY na opravu stroja obracačky



paliet PALLET CHANGER. Spolu s ním sa na pracovisko dostavil aj T.. M. R., zamestnanec spoločnosti
EDTS ENGINEERING, s.r.o.. T.. P. E., konateľ žalobcu a zároveň aj spoločnosti EDTS ENGINEERING,
s.r.o. prišiel na pracovisko 3 RAMPY, Púchov, skontrolovať priebeh prác približne v čase o 13:30 hod.
V tom čase bola vykonávaná finálna fáza opravy mechanickej časti stroja obracačky paliet. O. Z. sa
snažil pripevniť prostredníctvom motorového vysokozdvižného vozíka (VZV) s nosnými vidlicami CAT,
typ: W.Q. ET XXD XXXXX, lopatu obracačky paliet na oko piestnice hydraulického valca, ktorý ovláda
pracovné natočenie lopaty. Lopata bola otočne uložená v príslušných ložiskách na ráme stroja a za
pomoci viacerých viazacích popruhov uviazaná pod nosnými vidlicami VZV. Koncové oká horných
popruhov boli prevlečené cez drevený hranol, ktorý bol priečne uložený cez nosné vidlice VZV. Nakoľko
piestnica bola v pracovnej polohe, bolo potrebné zdvihnúť aj lopatu do pracovnej polohy (zvislá poloha).
V čase vzniku pracovného úrazu zdvihol O. Z. nosné vidlice VZV s uviazanou lopatou do výšky približne
2 metre, vypol motor a vystúpil z VZV a ľahol si pod uviazanú lopatu, aby v jej spodnej časti pripevnil
pomocou čapu oko piestnice príslušného hydraulického valca. Pri tejto činnosti došlo k uvoľneniu úväzu
lopaty, k jej následnému pádu a privaleniu poškodeného. V čase vzniku pracovného úrazu odletela
neidentifikovaná časť uvoľneného úväzu, ktorá zasiahla T.. P. E., stojaceho pri stĺpiku na ľavej strane
oplotenia stroja (pri pohľade k VZV), do oblasti tváre a spôsobila mu tržné zranenie. Po zásahu
neznámeho predmetu T.. P. E. spadol na chrbát, avšak postavil sa, nastúpil do VZV, naštartoval ho a
snažil sa pomocou nosných vidlíc zdvihnúť lopatu obracačky paliet z poškodeného zamestnanca, čo
sa mu však nepodarilo. T.. P. E. následne privolal na pomoc z vedľajšej haly pracovníka spoločnosti
Contiental Matador Rubber, s.r.o., Púchov, ktorý bol držiteľom preukazu obsluhy motorových vozíkov,
ale ani tomu sa nepodarilo poškodeného vyslobodiť spod lopaty. Poškodeného zamestnanca vyslobodili
až medzitým privolaní príslušníci Hasičského záchranného zboru. Následne prišla na miesto úrazu aj
rýchla zdravotná služba, ktorá skonštatovala, že poškodený zamestnanec utrpel zranenia nezlučiteľné
so životom.

3. V období od 20.05.2019 do 18.05.2019 vykonal Inšpektorát práce Trenčín (ďalej aj „inšpektorát
práce“) u žalobcu, na pracovisku spoločnosti Continental Matador Rubber, s.r.o., Terézie Vansovej
1054, 020 01 Púchov, sklad surovín X P., vyšetrovanie príčin vzniku pracovného úrazu s následkom
smrti zamestnanca O. Z., ku ktorému došlo dňa 18.05.2019. Zistené skutočnosti, zabezpečené dôkazy
ako aj nedostatky inšpektori práce uviedli v protokole o vyšetrovaní príčin vzniku pracovného úrazu
č. ITN-68-24-2.2/P-J1-19 zo dňa 18.11.2019, ktorý bol v tento deň prerokovaný s konateľom s T..
P. E. a ním aj prevzatý. Konateľ sa priamo v protokole k nemu vyjadril s tým, že v rámci prípravy
práce si zamestnanec O. Z. nevychystal a následne nepoužil žeriavový záves určený na upevnenie na
štandardné vidlice vysokozdvižného vozíka, aj keď takéto zariadenie bolo v tom čase na sklade vo firme
EDTS spol. s r.o., Strážna 5181, 760 01 Zlín. Inšpektor práce reagoval stanoviskom priamo v protokole,
kde konštatoval, že poskytnúť vhodný pracovný prostriedok je úlohou zamestnávateľa, ktorý sa nemôže
spoliehať na zamestnanca. V danom prípade bol na túto prácu určený písomný postup, podľa ktorého
pre výkon bezpečnej práce bolo nevyhnutné použiť vhodné prídavné zdvíhacie zariadenie.

4. Na základe zisteného skutkového stavu inšpektorát práce ako prvostupňový správny orgán začal
správne konanie vo veci uloženia pokuty žalobcovi za porušenie povinností, ktoré boli príčinou
vzniku pracovného úrazu jeho zamestnanca s následkom smrti. Oznámenie o začatí konania zo dňa
31.01.2020 bolo žalobcovi doručené dňa 06.02.2020. Súčasťou predmetného oznámenia bola aj výzva
na uplatnenie procesných práv žalobcu, koncipovaná v súlade s § 33 správneho poriadku. K začatiu
správneho konania sa žalobca vyjadril listom zo dňa 13.02.2020.

5. Inšpektorát práce na základe zisteného skutkového stavu a po vysporiadaní sa s vyjadrením žalobcu
rozhodnutím č. k.: 405/2019/1.2/G, IPTN/KHIP/ROZ/2020/871 zo dňa 03.04.2020 uložil žalobcovi pokutu
v sume 33.000,- Eur. Pokutu inšpektorát práce uložil podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona o inšpekcii práce
za porušenie povinností, ktoré boli príčinou vzniku pracovného úrazu zamestnanca O. Z. s následkom
smrti, konkrétne za porušenie § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 392/2006 Z.z. a § 7 ods. 1 písm. a) v
nadväznosti na § 7 ods. 3 zákona č. 124/2006 Z.z.

6. Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutie inšpektorátu práce zo dňa 03.04.2020 preskúmal
napadnuté, pričom skonštatoval, že prvostupňový správny orgán pri jeho vydaní zásadne pochybil.
Výrok rozhodnutia neobsahoval konkrétny, nezameniteľne identifikovaný popis, akým spôsobom malo
dôjsť k nesplneniu povinností zo strany zamestnávateľa, že na konkrétnom pracovisku pri výbere
pracovného prostriedku neprihliadal na osobitné pracovné podmienky a druh práce, na nebezpečenstvá



existujúce na jeho pracovisku alebo v jeho priestore a na ďalšie nebezpečenstvá, ktoré môžu dodatočne
vyplynúť z používania pracovného prostriedku (druhá veta § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 392/2006
Z. z.). Rovnako v rozhodnutí absentovalo vyhodnotenie dôkazov, konkrétne správna úvaha, ktorou
bol správny orgán pri vyhodnotení zisteného skutkového stavu vedený pri rozhodovaní o porušení
povinností zamestnávateľa a jednoznačnom a presnom vymedzení príčinnej súvislosti medzi vytknutými
porušeniami povinností zo strany žalobcu a vznikom predmetného pracovného úrazu. Preto žalovaný
rozhodnutím č.k. PO/BEZ/2020/3993, O-213/2020 zo dňa 29.07.2020 zrušil rozhodnutie inšpektorátu
práce zo dňa 03.04.2020 a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie.

7. Listom zo dňa 17.08.2020 oznámil inšpektorát práce žalobcovi pokračovanie v začatom správnom
konaní a umožnil mu vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia.

8. Inšpektorát práce Trenčín vydal rozhodnutie č. sp. IPTN/IPTN_KHIP/ROZ/2020/871 zo dňa
10.09.2020, ktorým podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z.z. uložil žalobcovi pokutu v sume
33.000,- Eur za porušenie povinností vyplývajúcich z ustanovení:
- § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 392/2006 Z.z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných
požiadavkách pri používaní pracovných prostriedkov spočívajúce v tom, že zamestnávateľ EDTS spol.
s r.o. so sídlom Strážna 5181, 760 01 Zlín, Česká republiky, IČO: 49 974 998, na pracovisku spoločnosti
Continental Matador Rubber, s.r.o., E. A. nevykonal potrebné opatrenia, aby pracovný prostriedok,
poskytnutý zamestnancovi na používanie, bol na príslušnú prácu vhodný alebo prispôsobený tak, aby
pri jeho používaní bola zaistený bezpečnosť a ochrana zdravia zamestnanca, nakoľko dňa 18.05.2019
poskytol zamestnancovi O. Z., nar. XX.XX.XXXX, na prácu - montáž lopaty obracačky paliet do
zvislej polohy - pracovný prostriedok - vysokozdvižný vozík s nosnými vidlicami CAT, typ: GP 50
CN, výrobné číslo:N., ktorý však nebol na uvedenú prácu vhodný tak, aby pri jeho používaní bola
zaistená bezpečnosť a ochrana zdravia zamestnanca, nakoľko uvedený motorový vysokozdvižný vozík
nebol opatrený vhodným zdvíhacím zariadením a lopata obracačky paliet bola jednoducho zavesená
pomocnou nosných vidlíc, hranola a viazacích prostriedkov a nebola nijak dodatočne zaistená proti pádu
v polohe, v ktorej sa mala nachádzať. V dôsledku uvedeného konania utrpel zamestnanec O. Z., nar.
XX.XX.XXXX dňa 18.05.2019 pracovný úraz s následkom smrti;
- § 7 ods. 1 písm. a) v nadväznosti na § 7 ods. 3 zákona č. 124/2006 Z.z. spočívajúce v tom, že
zamestnávateľ EDTS spol. s r.o. so sídlom Strážna 5181, 760 01 Zlín, Česká republiky, IČO: 49 974 998,
na pracovisku spoločnosti Continental Matador Rubber, s.r.o., E., sklad surovín X., ku dňu 18.05.2019
zrozumiteľne a preukázateľne neoboznámil zamestnanca O. Z., Dohoda o provedení práce zo dňa
15.05.2019 s pracovným zaradením - oprava obracačky paliet, výmena ložiskových domcov, výmena
prevodovky, kompletizácia a mechanické uvedenie do prevádzky, s bezpečnými pracovnými postupmi
pre opravu stroja - obracačka paliet, pričom tento zamestnanec dňa 18.05.2019 opravu obracačky paliet
vykonával. V dôsledku uvedeného konania utrpel zamestnanec O. Z. pracovný úraz s následkom smrti.

9. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca včas odvolanie. Namietol, že poškodený
zamestnanec mal riadne uzatvorenú dohodu o provedení práce zo dňa 15.05.2019, v ktorej
bola dohodnutá úloha oprava obracačky paliet, výmena ložiskových domcov, výmena prevodovky,
kompletizácia a mechanické uvedenie do prevádzky. Ako vyplývalo z dohody, zaviazal sa dodržiavať
právne a iné predpisy vzťahujúce na nám vykonávanú prácu a to aj na zaistenie bezpečnosti a ochrany
zdravia pri práci. Súčasne bol preškolený podľa osnovy dňa 15.05.2019. Bol teda preškolený aj s
bezpečnostnými pracovnými postupmi pre opravu stroja - obracačka paliet, čo mu bolo vysvetlené, bolo
mu predvedené používanie zariadení a pracovných postupov a bol zoznámený s pracoviskom. Žalobca
namietol, že v doklade o preškolení nie je uvedená každá jednotlivá listina, s ktorou bol zamestnanec
oboznámený, čo nie je vadou, pretože nie je možné požadovať, aby oboznámenie zamestnanca
obsahovalo desiatky až stovky strán textu. Podstatné je, že podľa obsahu osnovy podpísanej aj
zamestnancom O. Z., k preškoleniu došlo. Išlo o dlhoročného zamestnanca, ktorý poznal bezpečnostné
postupy a bol si vedomý nebezpečnosti svojho konania. Ďalej žalobca v odvolaní namietol, že Pavel
Vaněk ako vedúci montér pre riadenie práce na stavbe a ako osoba opakovane preškolená pre prácu
viazača bremien a na obsluhu motorových vozíkov mal povinnosť zaistiť v rámci prípravy práce žeriavový
záves pre upevnenie na vidlice vysokozdvižného vozíka, ktorý bol v uvedenú dobu k dispozícii pre
použitie v sídle spoločnosti účastníka konania Z.. Žalobca mal za to, že týmto si voči zamestnancovi
splnil povinnosť poskytnúť mu na prácu vhodný pracovný prostriedok, nakoľko poškodený mal možnosť
požiadať konateľa aby predmetný žeriavový záves zo J. priviezol, čo poškodený nevyužil a v rozpore so
stanovenými postupmi žeriavový záves nepoužil. Bolo to zjavným porušením povinností O. Z.. Žalobca



namietol, že ani zo záveru znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného
zboru zo dňa 24.06.2019 nevyplýva, že by daný motorový vysokozdvižný vozík nemohol byt' na danú
prácu použitý, resp. že by dôvodom predmetnej udalosti bolo použitie nesprávneho motorového vozíka.
Ďalej sa vyjadril, že pri vzniku pracovného úrazu boli prítomní aj konateľ T.. P. E. a ďalší pracovník
T.. M. R., pričom T.. R. mal poškodeného zamestnanca upozorniť, aby pod zavesenú obracačku paliet
nevstupoval, čo však O. Z. nerešpektoval a vedomý si upozornenia podstúpil riziko vzniku pracovného
úrazu. V závere odvolania žalobca namietol, že inšpektorát práce neodstránil nedostatky vytknuté mu
odvolacím orgánom, pričom nie je ani možné preukázať príčinnú súvislosť vzniku pracovného úrazu.

10. Žalovaný Národný inšpektorát práce rozhodnutím č.s. NIP/NIP_PO/BEZ/2020/3993, č. O-372/2020
zo dňa 26.11.2020 odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Podľa žalovaného
správny orgán prvého stupňa jednoznačne preukázal v napadnutom rozhodnutí, že účastník konania
porušil v uvedenom čase, na uvedenom mieste, pri plnení svojich povinností a popísaným spôsobom
svoje povinnosti tak. ako sú vymedzené vo výroku rozhodnutia. Z výroku napadnutého rozhodnutia je
zrejmé, na základe akého ustanovenia právneho predpisu bolo rozhodnuté, správny delikt je skutkovo
vymedzený tak, aby nedošlo k jeho zameneniu s iným deliktom a jeho právne posúdenie, vyjadrené
konštatovaním o porušení konkrétnych ustanovení právnych predpisov, v dôsledku ktorých vznikol
pracovný úraz, ktorým bola spôsobená smrť zamestnanca, vychádza z riadne popísaného skutku a z
preukázaného skutočného stavu veci vyplývajúceho z odôvodnenia. Taktiež je z výroku rozhodnutia
zrejmé, ako sa vo veci rozhodlo.

11. Žalovaný poukázal na ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 392/2006 Z.z., podľa
ktorého zamestnávateľ je povinný vykonať potrebné opatrenia, aby pracovný prostriedok poskytnutý
zamestnancovi na používanie bol na príslušnú prácu vhodný alebo prispôsobený tak, aby pri jeho
používaní bola zaistená bezpečnosť a ochrana zdravia zamestnanca. Zamestnávateľ je povinný
prihliadať pri výbere pracovného prostriedku na osobitné pracovné podmienky a druh práce, na
nebezpečenstvá existujúce na jeho pracovisku alebo v jeho priestore a na ďalšie nebezpečenstvá,
ktoré môžu dodatočne vyplynúť z používania pracovného prostriedku. Motorový vysokozdvižný vozík
s nosnými vidlicami CAT, typ: W., výrobné číslo: N., ktorý bol zamestnancovi na prácu poskytnutý,
nebol na uvedenú prácu (oprava obracačky paliet, výmena ložiskových domcov, výmena prevodovky,
kompletizácia a mechanické uvedenie do prevádzky) vhodný tak, aby pri jeho používaní bola zaistená
bezpečnosť a ochrana zdravia zamestnanca. Tento motorový vysokozdvižný vozík nebol vybavený
vhodným zdvíhacím zariadením, ktoré by zaručovalo bezpečné zdvihnutie obracačky paliet. To, že
poškodenému zamestnancovi bol k dispozícii žeriavový záves pre upevnenie na vidlice vysokozdvižného
vozíka na adrese sídla žalobcu v Zlíne v Českej republike, vzal žalovaný na vedomie, avšak uvedené
nič nemení na zistenom porušení povinnosti žalobcom. Poškodený zamestnanec v čase vzniku udalosti
vykonával prácu na pracovisku spoločnosti Continental Matador Rubber, s.r.o. v Púchove, teda vo
vzdialenosti viac ako 60 kilometrov od sídla žalobcu, kde sa v čase vzniku pracovného úrazu mal
žeriavový záves pre upevnenie na vidlice vysokozdvižného vozíka nachádzať. Zamestnávateľ je povinný
zabezpečiť zamestnancovi na prácu vhodný pracovný prostriedok, a teda bolo nevyhnutné pred začatím
manipulácie s lyžicou obracačky paliet zabezpečiť aby na jej odmontovanie a následné pripevnenie
bolo použité vhodné zdvíhacie zariadenie tak, ako to vyplýva z Technickej správy k obracačke paliet
vypracovanej práve žalobcom. V tomto prípade žalobca poskytol poškodenému zamestnancovi na výkon
práce nevhodný pracovný prostriedok (VZV s nosnými vidlicami), ktorý nie je určený na bezpečnú
manipuláciu so zaveseným bremenom (lopata stroja - obracačka paliet) ak sa motorový vysokozdvižný
vozík používa ako žeriav. Tak ako uviedol už inšpektorát práce, nebolo účastníkovi konania vytknuté. že
by predmetný vysokozdvižný vozík nebol v primeranom technickom stave, avšak v dôsledku toho, že
na prácu nebol poškodenému pridelený VZV vybavený zariadením na určený na bezpečnú manipuláciu
so zaveseným bremenom, došlo k manipulácii s VZV s bremenom uviazaným na nosných vidliciach
bez použitia vhodného zdvíhacieho zariadenia. V tomto prípade zo Znaleckého posudku ČES: PPZ-
KEU-BA-EXP-2019/7376, vypracovaného Kriminalistickým a expertíznym ústavom Policajného zboru
vyplýva, že sa v danom prípade jednalo o nedovolenú manipuláciu s VZV, pri ktorej bol VZV použitý
ako žeriav, bez použitia špeciálneho žeriavového ramena, ktoré výrobcovia VZV dodávajú ako výbavu
rozširujúcu použitie VZV, alebo aspoň žeriavového závesu, ktorý sa montuje na štandardné nosné
vidlice VZV, ale konštrukčne je riešený tak, aby použité viazacie prostriedky nemohli z neho skĺznuť
a aby aj sám záves nemohol skĺznuť dolu z vidlíc. Tak ako to skonštatoval inšpektorát práce, žalobca
porušil svoju povinnosť, keď poskytol zamestnancovi na prácu po technickej stránke spôsobilý motorový
VZV, ktorý však nebol vybavený vhodným zdvíhacím zariadením, v dôsledku čoho lopatu obracačky



paliet poškodený zamestnanec zavesil pomocou nosných vidlíc, hranola preloženého cez tieto vidlice
a viazacích prostriedkov, čím lopata nebola nijako dodatočne zaistená proti pádu. Žalobca teda porušil
ustanovenie § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 392/2006 Z.z.

12. Ďalej žalovaný poukázal na ustanovenie § 7 ods. 1 písm. a) zákona č. 124/2006 Z.z., podľa
ktorého zamestnávateľ je povinný pravidelne, zrozumiteľne a preukázateľne oboznamovať každého
zamestnanca s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany
zdravia pri práci, so zásadami bezpečnej práce, zásadami ochrany zdravia pri práci, zásadami
bezpečného správania na pracovisku a s bezpečnými pracovnými postupmi a overovať ich znalosť.
Podľa ustanovenia § 7 ods. 3 zákona č. 124/2006 Z.z. zamestnávateľ je povinný zamestnanca
oboznámiť v súlade s odsekmi 1 a 2 pri jeho prijatí do zamestnania, preložení na iné pracovisko,
zaradení alebo prevedení na inú prácu, zavedení novej technológie, nového pracovného postupu
alebo nového pracovného prostriedku. Poškodený zamestnanec podľa žalovaného nebol riadne
oboznámený s bezpečnostnými pracovnými postupmi pre opravu stroja - obracačky paliet v rámci
preškolenia zo dňa 15.05.2019. Podľa Osnovy vstupného školenia zamestnancov zo dňa 15.05.2019
bol poškodený preukázateľne oboznámený s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, avšak v tejto osnove školenia sa nenachádza žiaden záznam
o tom, že predmetom vstupného školenia bolo oboznámenie poškodeného s bezpečnými pracovným
postupom pre montáž lopaty stroja - obracačka paliet. V dohode o provedení práce poškodeného
zo dňa 15.05.2019 bola dohodnutá práve oprava obracačky paliet, výmena ložiskových domcov,
výmena prevodovky, kompletizácia a mechanické uvedenie do prevádzky. Žalobca síce predložil aj
doklady o predchádzajúcich školeniach poškodeného v oblasti BOZP (v čase kedy bol poškodený v
predchádzajúcom období zamestnancom účastníka konania), ktoré však taktiež neobsahovali žiaden
záznam o tom, že poškodený bol s uvedeným bezpečným pracovným postupom oboznámený. Teda
z vykonaného preškolenia nie je zrejmé, že by bol poškodený oboznámený s bezpečným pracovným
postupom na vykonanie dohodnutej úlohy. Žalovaný poukázal na fakt, že v osnove vstupného školenia
zo dňa 15.05.2019 bolo uvedené, že poškodený zamestnanec bol praktický zoznámený s pracoviskom,
avšak s akým pracoviskom, v akom meste, v akom štáte nie je uvedené, pričom ani z jeho dohody o
provedení práce zo dňa 15.05.2019 nevyplýva, kde sa mala dohodnutá práca poškodeného vykonať.
Z uvedeného teda nie je zrejmé, či bol poškodený skutočne oboznámený s pracoviskom, kde prácu
vykonával a s jeho vybavením. V zápisnici o podaní informácií T.. P. E. (konateľ žalobcu, ktorý sa v čase
vzniku pracovného úrazu nachádzal na mieste vzniku úrazu a osoba, ktorá vykonávala oboznámenie
poškodeného) dňa 02.07.2019 uviedol na otázku inšpektora práce, či majú určený nejaký vnútorný
postup pri osádzaní obracačky paliet na miesto používania, alebo pri jej oprave, že sa pracuje podľa
dokumentácie. Tam sú návody, technická správa, výkresy. Špeciálny postup z hľadiska bezpečnosti
práce daný nemajú. Avšak Technická správa k stroju obracačka paliet predložená inšpektorátu práce
obsahovala aj bezpečný pracovný postup pre opravu stroja obracačky paliet. V osnove zo vstupného
školenia poškodeného zo dňa 15.05.2019 však nie je žiaden záznam o tom, že by poškodený
bol oboznámený s technickou správou k stroju obracačka paliet. Je teda otázne, či T.. E. mal v
čase oboznamovania zamestnanca dňa 15.05.2019 a v čase vzniku pracovného úrazu, ktorého bol
svedkom. vedomosť o bezpečnom pracovnom postupe pri osadzovaní a oprave predmetnej obracačky
paliet. Avšak z vykonaných dôkazov je preto dôvodné bez pochybnosti konštatovať, že žalobca ako
zamestnávateľ neoboznámil poškodeného zamestnanca s bezpečnými pracovnými postupmi pre opravu
stroja - obracačka paliet. Ak teda poškodený nebol oboznámený s bezpečnými pracovnými postupmi
pre opravu stroja - obracačka paliet, teda nemohol vedieť, čo je v tomto prípade bezpečné konanie,
nie je nijako dôvodné tvrdenie žalobcu, že za vznik predmetnej udalosti je zodpovedný poškodený
zamestnanec, pretože konal neobozretne a nesprávne. V tomto prípade konanie zamestnanca nijako
nezbavuje zamestnávateľa povinnosti plniť právnymi predpismi ustanovené opatrenia a povinnosti na
zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Zamestnávateľ je povinný konať tak, aby na pracovisku
a pri výkone činnosti zamestnancov bola náležite zabezpečená ochrana ich zdravia a života. Vzhľadom
na uvedené je preukázané porušenie § 7 ods. 1 písm. a) v nadväznosti na § 7 ods. 3 zákona č. 124/2006
Z. z. účastníkom konania, neoboznámenie Pavla Vaněka s bezpečnými pracovnými postupmi pre opravu
stroja obracačka paliet pred začatím opravy.

Argumentácia žalobcu



13. Petitom správnej žaloby sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného z
dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a tiež z dôvodu, že správne konanie je postihnuté
závažnou procesnou vadou, majúcou za následok nezákonné rozhodnutie vo veci. Žalobca odkazom
na konkrétne dokumenty (vymenované v správnej žalobe) prezentoval názor, že poškodený Pavel
Vaněk bol riadne oboznámený s bezpečnostnými postupmi pre opravu stroja - obracačky paliet.
Tieto predpisy mu boli v rámci preškolenia dňa 15.05.2019 vysvetlené a bolo mu predvedené
používanie zariadenia a pracovných postupov a tiež bol zoznámený s pracoviskom. Išlo o preškolenie
zrozumiteľné a preukázateľné, možno teda konštatovať, že žalobca vynaložil maximálne možné úsilie
na preškolenie zamestnanca. To, že nie je výslovne uvedená každá jednotlivá listina, s ktorou sa
zamestnanec oboznámil, nie je vadou, nakoľko nie je možné požadovať, aby oboznámenie zamestnanca
obsahovalo desiatky či stovky strán textu. Poškodenému bolo známe miesto výkonu práce, nakoľko
bol oboznámený s obsahom zákazky oprava obracačky paliet, ako bola pomenovaná v dohode o
vykonaní práce, pričom na pracovisko sa dostavil. Poškodený bol podľa žalobcu navyše osobou, ktorá
so žalobcom spolupracovala opakovane aj v minulosti, a to od roku 2011. Poškodený bol viac ako
5 rokov externým školiteľom každoročne preškolený na prácu viazača s tým, že viazačský preukaz
vlastnil od roku 2011 a na prácu obsluhy motorových vozíkov mal kvalifikáciu W2. Podľa žalobcu
nie je možné od zamestnávateľa vyžadovať, aby pri každom jednotlivom úkone kontroloval, či si
vedúci zamestnanec, navyše preukázateľne odborne skúsený, obstará a použije vhodné pracovné
prostriedky pre plnenie pridelenej pracovnej úlohy. Ak by poškodený pred začatím alebo v priebehu
práce zistil, že nemá pre určitú špecifikovanú prácu potrebnú manipulačnú techniku (napr. žeriavový
nástavec na upevnenie štandardnej vidlice vysokozdvižného vozíka, ktorým žalobca disponuje), bolo
jeho povinnosťou nevystavovať sa zbytočnému riziku pracovného úrazu a prácu mal okamžite prerušiť a
príslušnú techniku si vyžiadať, čo však poškodený neučinil. Poškodený vedel o tom, že je tu k dispozícii
aj iné vhodné príslušenstvo k ním používanému vysokozdvižnému vozíku, resp. že je možné ho obratom
zabezpečiť, avšak oň nepožiadal z dôvodov, ktoré nie sú známe.

14. Žaloba ďalej poukázal na závery znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu
Policajného zboru zo dňa 24.06.2019, podľa ktorých príčinou škody bola nedovolená manipulácia s
vysokozdvižným vozíkom poškodeným a nie to, že by napr. žalobca poškodenému poskytol nefunkčný,
poškodený alebo poruchový vysokozdvižný vozík. Technický stav predmetného vysokozdvižného vozíka
nebol v príčinnej súvislosti so vznikom škody, bola ním nesprávna manipulácia zo strany poškodeného.
Podľa žalobca teda nebola preukázaná existencia príčinnej súvislosti medzi pracovným úrazom
poškodeného a konaním žalobcu.

15. Žalobca poukázal tiež na to, že pri vzniku pracovného úrazu boli prítomný T.. E. (konateľ žalobcu)
a T.. M. R. ako ďalší pracovník na zákazke, ktorý dokonca upozornil poškodeného, aby pod zavesenú
lopatu nevstupoval. Žalobca preto nevie, ako inak mal poškodenému zabrániť vstúpiť pod zavesenú
lopatu. Žalobca pripomenul, že v správnom konaní žiadal, aby bol znovu vypočutý aj T.. P. E. a tiež T.
k tomu, aby sa podrobne zistilo, kto, či a ako upozorňoval poškodeného a aká bola presná nadväznosť
úkonov pred vznikom úrazu. Je zjavné, že správne orgány z tohto deja vybrali iba okolnosti, ktoré by
mohli byť pričítané v neprospech žalobcu.

16. Žalobca postupu správnych orgánov vytkol aj zásadné procesné pochybenie. Dňa 07.02.2019 bolo
vydané uznesenie Krajského soudu v Brne č.j. KSBR 53 INS 17323/2018-A-39, ktorým bol zistený
úpadok spoločnosti EDTS spol. s r.o. a zároveň bol jej insolvenčným správcom ustanovený B.. M. G..
Dňa 07.05.2019 bolo vydané uznesenie Krajského soudu v Brne č.j. KSBR 53 INS 17323/2018-B-35,
ktorým bol vyhlásený konkurz na majetok spoločnosti EDTS spol. s r.o. Vyhlásením konkurzu prešlo na
insolvenčného správcu právo nakladať s majetkovou podstatou, ako aj výkon práv a plnenie povinností,
ktoré prislúchajú spoločnosti EDTS spol. s r.o., pokiaľ súvisia s majetkovou podstatou, a to podľa §
229 ods. 3 písm. c) českého zákona č. 182/2006 Sb. Účinky vyhlásenia konkurzu nastávajú okamihom
zverejnenia uznesenia v insolvenčnom registri. Z ustanovenia § 228 českého zákona č. 182/2006 Sb.
okrem iného podľa žalobcu vyplýva, že insolvenčný správca s dispozičným oprávnením je oprávnený
konať vo veciach dlžníka vo všetkých úkonoch, týkajúcich sa majetku patriaceho do majetkovej podstaty
a výkonu ďalších práv a povinností, pokiaľ sa týkajú majetkovej podstaty, pričom je to insolvenčný
správca, s ktorým majú orgány štátnej správy konať v záležitostiach dlžníka. Žalobca poukázal na to,
že spoločnosť EDTS spol. s r.o. výslovne na to upozorňovala žalovaného, a to v bode č. 13 odvolania
proti prvostupňovému rozhodnutiu „ze strany správního orgánu nebylo jednáno s osobou s dispozičním
oprávnením.“ Správne orgány však s insolvenčným správnom nekonali, neboli mu doručované listiny v



rámci správneho konania, ani rozhodnutia správnych orgánov, nemal možnosť sa k nim vyjadrovať ani
podať opravný prostriedok, čím bol ukrátený na svojich právach.

Argumentácia žalovaného

17. K správnej žalobe sa na výzvu správneho súdu písomne vyjadril žalovaný. Správnu žalobu
ako nedôvodnú navrhol zamietnuť. Nariadenia pojednávania nežiadal. Zopakoval argumentáciu z
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. K procesnej námietke týkajúcej sa vyhlásenia konkurzu na
majetok žalobcu uviedol, že písomnosti boli riadne doručované na adresu žalobcu, kde ich prevzali
osoby, ktoré sa poštovému podniku preukázali ako splnomocnené. Tým sa doručované písomnosti
dostali do dispozičnej právomoci insolventného správcu. Žalovaný namietol, že nemal možnosť
vysporiadať sa s námietkou o tom, že nekoná s osobou s dispozičným oprávnením. V bode 13.
odvolaní žalobcu, na ktoré poukazoval v žalobe, bolo uvedené: „Uvádzame, že naša spoločnosť
nemá 10 zamestnancov, ale už len 1 kmeňového zamestnanca a 1 zamestnanca zamestnaného na
dohodu o provedení práce. Zo strany správneho orgánu nebolo jednané s osobou s dispozičným
oprávnením.“ V tomto prípade bez zmyslu a logickosti druhej vety vo vzťahu k obsahu vyjadrenia o
počte zamestnancov, nepovažoval žalovaný za dôvodné vysporadúvať sa s touto námietkou vo svojich
rozhodnutiach. Uvedené však nič nemení na fakte, že v správnom konaní konal žalovaný so žalobcom
a riadne doručoval prostredníctvom poštového podniku všetky písomnosti na adresu žalobcu, kde ich
prevzali osoby oprávnené na preberanie písomností.

Replika žalobcu

18. Podľa žalobcu nerozlišuje žalovaný medzi dlžníkom a insolvenčným správcom ako dvomi
samostatnými subjektmi so samostatnými právami a povinnosťami. Insolvenčný správca „nesedí“ v
kanceláriách svojich dlžníkov, pretože je bežné, že insolvenčný správca má na starosti desiatky
insolvenčných konaní. Zamestnanci dlžníka sa nestávajú zamestnancami insolvenčného správcu a nie
sú za neho oprávnení preberať poštu ani vykonávať iné úkony, ak ich k týmto úkonom nesplnomocnil.
Preto neobstojí názor žalovaného, že ak doručil listiny dlžníkovi, tak ich v podstate doručil insolvenčnému
správcovi. Jedná sa o dva samostatné subjekty, ktorým sa doručuje samostatne a odosielateľ sám
musí vyhodnotiť, komu z týchto subjektov má písomnosť zaslať, aby doručenie malo zákonné účinky.
Toto správne orgány neučinili. Dlžník nemá žiadnu povinnosť insolvenčnému správcovi odovzdávať
listiny, ktoré obdrží, rovnako tak insolvenčný správca nemusí listiny ďalej odovzdávať dlžníkovi. Dlžník
je samostatný subjekt, ktorý má dokonca aj právo vykonávať v obmedzenom rozsahu vlastné úkony,
napr. sa odvolať proti niektorým rozhodnutiam v insolvenčnom konaní. Správne orgány mali z úradnej
povinnosti zisťovať, ktoré subjekty majú byť adresátom ich písomností v správnom konaní.

Konanie na správnom súde

19. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
len „SSP“) každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo
dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu
verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, môže sa za podmienok ustanovených týmto
zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

20. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

21. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou žalobou
napadnuté rozhodnutia a postup žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe,
vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, viazaný rozsahom a
žalobnými dôvodmi. Po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a proti
rozhodnutiu, ktoré je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, rozhodol



o správnej žalobe verejne vyhláseným rozsudkom, majúc za splnené podmienky na takýto procesný
postup.

Relevantná právna úprava a právne posúdenie veci správnym súdom

22. Podľa § 245 ods. 1 zákona č. 182/2006 Sb. o úpadku a způsobech jeho řešení (insolvenční zákon)
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 182/2006 Sb.“) účinky prohlášení konkursu nastávají
okamžikem zveřejnění rozhodnutí o prohlášení konkursu v insolvenčním rejstříku.

23. Podľa § 246 ods. 1 zákona č. 182/2006 Sb. prohlášením konkursu přechází na insolvenčního
správce oprávnění nakládat s majetkovou podstatou, jakož i výkon práv a plnění povinností, které přísluší
dlužníku, pokud souvisí s majetkovou podstatou. Insolvenční správce vykonává zejména akcionářská
práva spojená s akciemi zahrnutými do majetkové podstaty, rozhoduje o obchodním tajemství a
jiné mlčenlivosti, vystupuje vůči dlužníkovým zaměstnancům jako zaměstnavatel, zajišťuje provoz
dlužníkova podniku, vedení účetnictví a plnění daňových povinností.

24. Podľa § 249 ods. 1 zákona č. 182/2006 Sb. není-li zákonem stanoveno jinak, je osobou oprávněnou
k podání žaloby nebo jiného návrhu k vymožení nároku dlužníka včetně jeho zajištění, který se týká
majetkové podstaty, po prohlášení konkursu pouze insolvenční správce; návrh podaný jinou osobou
soud zamítne.

25. Podľa § 40 ods. 3 zákona č. 182/2006 Sb. insolvenční správce jedná svým jménem na účet dlužníka,
pokud na něho přešlo oprávnění nakládat s majetkovou podstatou. Označuje se způsobem, z něhož je
patrno, že tak činí při výkonu funkce insolvenčního správce; součástí jeho označení je i nezaměnitelné
označení dlužníka, s jehož majetkovou podstatou nakládá.

26. Podľa § 40 ods. 4 zákona č. 182/2006 Sb. jednáním podle odstavce 3 jsou zejména právní úkony,
jimiž insolvenční správce zpeněžuje majetkovou podstatu nebo s ní jinak nakládá, a jeho úkony v
incidenčních sporech, jakož i v dalších sporech, kterých se účastní místo dlužníka.

27. Preskúmaním veci dospel správny súd k záveru, že správna žaloba je dôvodná. Z výpisu z
obchodního rejstříku, vedeného Krajským soudem v Brně, vyplýva, že uznesením Krajského soudu
v Brně č.j. KSBR 53 INS 17323/2018-B-35 A zo dňa 07.02.2019 bol vyhlásený konkurz na majetok
žalobcu - spoločnosti EDTS spol. s r.o. a za insolvenčného správcu bol ustanovený B.. M. G.. Na
uvedenú skutočnosť mali reflektovať aj správne orgány, nakoľko im nebola neznáma, čo vyplýva aj z
obsahu administratívneho spisu, v ktorom je založený výpis žalobcu z českého obchodného registra,
opatrený podacou pečiatkou Inšpektorátu práce v Trenčíne zo dňa 02.07.2019, kde v časti „údaje o
insolvencích“ sa už nachádzajú zapísané informácie týkajúce sa prebiehajúceho konkurzu aj osoba
správcu. Správne orgány mali ex offo, nečakajúc na upozornenie zo strany účastníka konania, túto
skutočnosť identifikovať, podrobiť právnemu vyhodnoteniu, a to najmä z pohľadu procesných dopadov
na priebeh správneho konania, t.j. posúdenie s kým majú ďalej konať a komu doručovať písomnosti a
rozhodnutia vydané v správnom konaní. Správny súd zastáva názor, že ustanovenie § 246 ods. 1 zákona
č. 182/2006 Sb. je aplikovateľné na prejednávanú vec, nakoľko rezultát správneho konania o uložení
pokuty - finančná sankcia vo výške 33.000,- Eur - bezprostredne súvisí s majetkovou podstatou žalobcu.
K tejto otázke možno poukázať napr. na rozsudok Krajského soudu v Prahe č.j. 45Af 38/2012-53 zo dňa
03.09.2015. Preto písomnosti a rozhodnutia v správnom konaní mali byť doručované insolvenčnému
správcovi, k čomu však nedošlo. Insolvenčný správca tak nemohol v rámci správneho konania navrhovať
dôkazy, vyjadrovať sa k podkladom rozhodnutia, najmä však nemohol podať opravný prostriedok proti
prvostupňovému rozhodnutiu inšpektorátu práce. S poukazom na uvedené správny súd identifikoval v
procesnom postupe žalovaného vadu podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP v spojení s vadou podľa § 191
ods. 1 písm. c) SSP, keď nesprávne právne posúdenie otázky účastníctva v konaní následne viedlo k
podstatnému porušeniu ustanovení pred orgánom verejnej správy s následkom vydania nezákonného
rozhodnutia vo veci samej. Preto správny súd rozsudkom zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného a
vec mu vrátil na ďalšie konanie, v rámci ktorého sa žalovaný bude riadiť právnym názorom vysloveným
v tomto bode rozsudku.



28. Ostatné žalobné námietky správny súd nepodroboval súdnemu prieskumu, nakoľko by vzhľadom na
špecifickosť identifikovanej vady neprivodili iné rozhodnutie o správnej žalobe.

29. Žalobca bol v konaní úspešný preto mu súd priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov
konania (§ 167 ods. 1 SSP).

30. Tento rozsudok prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní odo dňa
doručenia tohto rozsudku na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu
v Trenčíne.

V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa § 57 SSP, t.j. ktorému
správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová
značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj,
kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo
zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“)
a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri
rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) SSP,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.



Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.