Národný inšpektorát práce


Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11S/35/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4021200158
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 03. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šišková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2023:4021200158.6

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šiškovej a členov senátu
Mgr. Mareka Janigloša a JUDr. Dariny Vargovej, v právnej veci žalobcu: ABMI s. r. o., Doležalova 15,
Bratislava, IČO: 52 331 709, právne zast.: JUDr. Peter Schmidl, advokát, Záhorácka 11/A, Malacky, IČO:
40 227 618, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, Masarykova 1887/10, Košice, IČO: 00 166
405, o správnej žalobe zo dňa 29. 03. 2021 proti rozhodnutiu žalovaného č. O-50/2021, č. spisu: NIP/
NIP_PO/BEZ/2021/2702, zo dňa 12. 03. 2021, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Z administratívneho spisu vyplýva, že dňa 10. 11. 2020 vykonali inšpektori práce u žalobcu kontrolu
fyzických osôb nachádzajúcich sa na kontrolovanom pracovisku „areál cintorína“, T. ul. S., pričom
vykonali kontrolu fyzických osôb vykonávajúcich pomocné stavebné práce a to p. U. S. a A. S., pričom bol
konštatovaný výkon závislej práce u týchto osôb a aj to, že kontrolované fyzické osoby nemali založený
pracovnoprávny vzťah v zmysle Zákonníka práce.

2. Dňa 10. 11. 2020 boli Inšpektorátom práce Nitra spísané Zápisnice o podaní informácií s osobami -
U. S., A. S., P. D., a O. G., ktoré sú obsiahnuté v predloženom administratívnom spise.

3. Dňa 18. 11.2020 bol spísaný protokol o výsledku inšpekcie práce u kontrolovaného subjektu - žalobcu
v ktorom boli konštatované nedostatky a to, porušenie ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm.
a) zákona č. 82/2005 o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých
zákonov.

4. Začatie správneho konania vo veci uloženia pokuty bolo Inšpektorátom práce Nitra oznámené
žalobcovi podaním zo dňa 14. 01. 2021.

5. Žalobca sa k začatiu správneho konania vyjadril v podaní zo dňa 16. 01. 2021 a následne aj v podaní
zo dňa 25. 01. 2021.

6. Rozhodnutím č. IPNR/IPNR_PRODD/ROZ/2021/2144 zo dňa 28. 01. 2021 Inšpektorát práce Nitra
uložil žalobcovi pokutu vo výške 5.000,00 eur podľa ust. § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona o inšpekcii



práce a o zmene doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o
zmene a doplnení niektorých zákonov.

7. Voči tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 08. 02. 2021, o ktorom rozhodol žalovaný
napadnutým rozhodnutím tak, že odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu
prvého stupňa.

8. Súčasťou administratívneho spisu je aj Zmluva o dielo č. 2/2020 zo dňa 26. 10. 2020 spolu s
prílohami, uzatvorená medzi žalobcom a obcou Sekule ako aj odvolanie osôb - U. S., A. S. a K. G. proti
rozhodnutiam o administratívnom vyhostení.

II. Zhrnutie napadnutého oznámenia

9. Rozhodnutím zo dňa 12. 03. 2021 žalovaný podľa ust. § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom
konaní v znení neskorších predpisov (ďalej „Správny poriadok“) zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil
rozhodnutie Inšpektorátu práce Nitra č.: IPNR/IPNR_PRODD/ROZ/2021/2144 zo dňa 28. 01. 2021.

10. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že v období od 10. 11. 2020 do 18. 11. 2020
vykonal Inšpektorát práce Nitra inšpekciu práce zameranú na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálneho
zamestnávania podľa ustanovení zákona č. 82/2005 Z. z. u žalobcu na pracovisku „areál cintorína“,
Cintorínska ul., Sekule. Zistené skutočnosti, zabezpečené dôkazy ako aj nedostatky inšpektori práce
uviedli v protokole o výsledku inšpekcie práce č. INA-174-50-2.3/P-A24,28-20 zo dňa 18. 11. 2020 (ďalej
len „protokol“). Obsah protokolu bol prerokovaný dňa 18. 11. 2020 s p. O. G., konateľkou žalobcu, ktorá
sa ku všetkým zisteným skutočnostiam a nedostatkom vyjadrila tak, že s nimi súhlasí, obsahu protokolu
porozumela a nemá k nemu žiadne pripomienky.

11. Pri výkone inšpekcie práce bolo zistené, že dňa 10. 11. 2020 o 08:30 h pri kontrole osôb
nachádzajúcich sa na pracovisku žalobcu, tento využíval závislú prácu 2 fyzických osôb - U. S. a A. S.
bez písomného založenia pracovnoprávneho vzťahu podľa osobitného predpisu - zákona č. 311/2001
Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, a teda porušil zákaz nelegálneho zamestnávania.
Následne s ohľadom na závery inšpekcie práce začal Inšpektorát práce Nitra, ako prvostupňový správny
orgán, správne konanie vo veci uloženia pokuty žalobcovi. Upovedomenie o začatí konania o uložení
pokuty bolo žalobcovi doručené dňa 15. 01. 2021. V oznámení správny orgán vyzval žalobcu na
uplatnenie jeho procesných práv v súlade s ustanovením § 33 Správneho poriadku. K začatému
správnemu konaniu sa žalobca vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Inšpektorát práce
Nitra sa uvedenému vyjadreniu účastníka konania venoval v odôvodnení rozhodnutia o uložení pokuty.

12. Inšpektorát práce Nitra rozhodnutím zo dňa 28. 01. 2021 uložil žalobcovi pokutu vo výške 5.000,00
eur. Pokuta bola uložená za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania ustanoveného v § 3 ods. 2 v
nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z. z., ktorého sa účastník konania dopustil tým, že
dňa 10. 11. 2020 o 08.30 h využíval závislú prácu 2 fyzických osôb - U. S. a A. S. na pracovisku: „areál
cintorína“, T. ul., S., ktoré pre neho ako zamestnávateľa vykonávali závislú prácu: pomocné stavebné
práce, pričom s nimi nemal založený pracovnoprávny vzťah podľa zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka
práce v znení neskorších predpisov.

13. Žalobca podal odvolanie voči vyššie uvedenému rozhodnutiu o uložení pokuty z dôvodu, že bolo
vydané na základe nedostatočne overeného skutkového stavu zisteného absolútne neakceptovateľným
postupom v rámci správneho konania, kde došlo k radu pochybení, postupov a boli absolútne popreté
práva klientov na objektívne prešetrenie a zistenie stavu v predmetnej veci. Žalobca v odvolaní namietal,
že do konania neboli zákonným spôsobom pribratí tlmočníci alebo tlmočník, ktorý by bol jednotlivým
účastníkom konania prekladal a vysvetľoval veci s obsahom poučenia s ich významom, aby ho tieto
správne pochopili a včas mohli použiť. Podľa žalobcu polícia a aj inšpektorát práce má „rovnaké metódy“,
pri ktorých obchádzajú procesno-právne predpisy v správnom konaní. Bolo evidentné, že uvedené
osoby pracovali pre žalobcu a práve nevysvetlením práv a povinností účastníkov konania došlo k
zápisom, ktoré odporujú realite a tvrdeniam ako fyzických osôb - podnikateľov, tak i organizácie, pre
ktorú pracovali. Správny orgán zistil a preukázal, že kontrolované fyzické osoby boli živnostníkmi a



že vykonávali prácu na základe verbálnej zmluvy, došiel však k názoru, že nebola naplnená dikcia
podnikania podľa živnostenského zákona, pričom sa odvolal na rozhodnutia NS SR - 10Sžso/16/2014
zo dňa 25. 03. 2015, 2Sžo/70/2016 zo dňa 31. 01. 2019, avšak jednalo sa o iné prípady merita veci než
v tomto prípade. V tejto veci však došlo k verbálnej dohode, čo konštatoval správny orgán až v tomto
napadnutom rozhodnutí prvýkrát v odôvodnení, hoci v predchádzajúcom postupe po celý čas tvrdil, že
vlastne žiadna zmluva neexistovala. Pokiaľ zmluva bola, tak bolo treba zistiť na obidvoch stranách, na
čom sa uvedené strany dohodli. Tvrdenie správneho orgánu, že žalobca stanovil čas, stanovil rozsah,
pokyny akým spôsobom budú práce vykonané, neznamená, že muselo ísť o závislú prácu. V tomto
prípade nešlo o závislú prácu, ale o dohodnuté podmienky žalobcu ako objednávateľa prác, ktorý si sám
stanovil, za akých podmienok budú práce v jeho prospech vykonané. Záver správneho orgánu o závislej
práci neobstojí, celé rozhodnutie správneho orgánu „stojí na vode.“ Je tendenčné aj s poukazom na
judikatúru vytrhnutú z kontextu a vzťahujúcu sa na úplne iné prípady.

14. Žalobca ďalej v odvolaní poukázal na to, že rozhodujúci orgán sa vôbec nezaoberal námietkami,
ktoré podal a to vo vzťahu k tomuto rozhodnutiu, ktoré súviselo aj s konaním polície, ktoré podal aj v
tomto prípade a priložil ako prílohu k odvolaniu - U. S. - odvolanie proti rozhodnutiu o administratívnom
vyhostení zo dňa 10. 11. 2020 a A. S. - odvolanie proti rozhodnutiu o administratívnom vyhostení
zo dňa 10. 11. 2020. V predmetnej veci nebolo zabezpečené riadne konanie v materinskom jazyku
zúčastnených osôb a následkom toho došlo k výsledkom, ktoré jednostranne a zaujato vyvodil správny
orgán.

15. Žalovaný ako odvolací orgán v zmysle ustanovenia § 59 ods. 1 Správneho poriadku preskúmal
napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu a po zhodnotení právneho a skutkového stavu mal za to,
že prvostupňový správny orgán jednoznačne preukázal, že žalobca porušil v konkrétnom čase, na
uvedenom mieste, pri výkone konkrétne uvedenej činnosti a popísaným spôsobom zákaz nelegálneho
zamestnávania tak, ako je vymedzený vo výroku napadnutého rozhodnutia.

16. Žalovaný mal na základe administratívneho spisu za preukázané, že pri výkone inšpekcie práce dňa
10. 11. 2020 o 08:30 h, pri kontrole nelegálneho zamestnávania a zisťovaní skutkového stavu priamo
na pracovisku žalobcu, bolo inšpektormi práce zistené, že závislú prácu - pomocné stavebné práce
vykonávali pre žalobcu dve fyzické osoby - U. S. a A. S. bez písomného založenia pracovnoprávneho
vzťahu. Zo zápisníc o podaní informácie spísaných dňa 10. 11. 2020 s kontrolovanými osobami
(s odkazom na Zoznam kontrolovaných osôb v predloženom administratívnom spise) vyplynulo,
že kontrolované osoby vykonávali pre žalobcu prácu, ktorá spĺňa znaky závislej práce. Uvedené
konštatovanie sa opiera o vyjadrenia kontrolovaných osôb zachytených v zápisniciach o podaní
informácie spísaných priamo v deň inšpekcie práce inšpektormi práce.

17. Dňa 10. 11. 2020 o 10:22 hod. bola spísaná Zápisnica o podaní informácie s U. S.. Pred spísaním
zápisnice bol menovaný riadne poučený o dôsledkoch nepravdivej výpovede do zápisnice a dôsledkoch
marenia výkonu inšpekcie práce. Menovaný sa vyjadroval do zápisnice za prítomnosti tlmočníka
ukrajinského jazyka U. Z., nakoľko neovládal slovenský jazyk a požiadal ho o tlmočenie. Menovaný na
otázky inšpektora práce do zápisnice uviedol, že na pracovisku pracuje od piatku 06. 11. 2020, dnes
(10. 11. 2020) od 07:00 hod. vykonáva pomocné stavebné práce, výkopové práce, pokladá zámkovú
dlažbu, a to na základe pokynov p. P. D., ktorý mu pridelil prácu, dáva mu úlohy, čo má robiť. Ďalej
do zápisnice uviedol aj to, že nepodpisoval pracovnú zmluvu so žalobcom, ale dohodol sa, že bude
pomáhať za jedlo, ubytovanie, cigarety, príspevok na telefonovanie. V závere zápisnice potvrdil svojím
podpisom, že poučeniu porozumel a inšpektorovi práce poskytol pravdivé informácie.

18. Dňa 10. 11. 2020 o 10:45 hod. bola spísaná Zápisnica o podaní informácie s A. S.. Pred spísaním
zápisnice bol menovaný riadne poučený o dôsledkoch nepravdivej výpovede do zápisnice a dôsledkoch
marenia výkonu inšpekcie práce. Menovaný sa vyjadroval do zápisnice za prítomnosti tlmočníka
ukrajinského jazyka U. Z., nakoľko neovládal slovenský jazyk a požiadal ho o tlmočenie. Menovaný na
otázky inšpektora práce do zápisnice uviedol, že na pracovisku pracuje dnes (10. 11. 2020) od 07:00
hod., vykonáva pomocné stavebné práce, pokladá zámkovú dlažbu, a to na základe pokynov p. P. D.,
ktorý mu pridelil práce, dáva mu úlohy, čo má robiť. Ďalej do zápisnice uviedol aj to, že nepodpisoval
pracovnú zmluvu so spoločnosťou ABMI s. r. o., ale dohodol sa, že bude pomáhať za jedlo a ubytovanie.
Menovaný do zápisnice uviedol aj to, že od augusta 2020 pomáha P. D. na jeho súkromnom rodinnom
dome, kde aj býva. V tomto dome býva aj partnerka p. D. O. G.. Menovaný do zápisnice tiež uviedol,



že má živnosť, bola podaná žiadosť na prechodný pobyt za účelom podnikania na príslušné OCP PZ
Bratislava, ale kartičku nemá, bude hotová cca 2-3 týždne. V závere zápisnice potvrdil svojím podpisom,
že poučeniu porozumel a inšpektorovi práce poskytol pravdivé informácie.

19. Dňa 10. 11. 2020 o 11:27 hod. bola spísaná Zápisnica o podaní informácie s p. P. D., zamestnancom
žalobcu. Pred spísaním zápisnice bol menovaný riadne poučený o dôsledkoch nepravdivej výpovede
do zápisnice a dôsledkoch marenia výkonu inšpekcie práce. Zamestnanec P. D. do zápisnice potvrdil,
že kontrolované menované fyzické osoby pracujú pre žalobcu, vykonávajú pomocné stavebné práce a
pokládku zámkovej dlažby, je ústne poverený konateľkou p. G., aby tu vykonával aj práce parťáka a
zadeľoval im pokyny v mene žalobcu, čo majú robiť, kedy tu budú pracovať, kontroluje ich prácu, pričom
konateľka vie o tom, že tu pracujú v skúšobnej dobe. P. P. D. uviedol aj to, že žalobca vykonáva tieto
práce pre obec Sekule, s ktorou má podpísanú zmluvu. V závere zápisnice potvrdil svojím podpisom,
že poučeniu porozumel a inšpektorovi práce poskytol pravdivé informácie.

20. Dňa 10.11.2020 o 15:05 hod. bola spísaná Zápisnica o podaní informácie s p. O. G., konateľkou
žalobcu, vo veci kontroly dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania kontrolovaných fyzických
osôb: U. S. a A. S. dňa 10. 11. 2020 o 08:30 h na pracovisku „areál cintorína“, T. ul., S.. Pred
spísaním zápisnice bola menovaná riadne poučená o dôsledkoch nepravdivej výpovede do zápisnice
a dôsledkoch marenia výkonu inšpekcie práce. P. O. G. potvrdila do zápisnice, že kontrolované fyzické
osoby pracujú pre žalobcu, pričom je konateľkou žalobcu, pracujú s jej súhlasom, pričom p. D. im
dáva pokyny k práci, prideľuje im prácu, čo majú robiť, kedy budú pracovať, kontroluje ich na základe
jej poverenia. Mimo tejto zákazky jej vypomáhajú na rodinnom dome, za čo im zabezpečuje jedlo,
ubytovanie, kúpila im pracovné topánky. Konateľka p. O. G. uviedla do zápisnice aj to, že s nimi nič
nepodpisovala, žiaden pracovnoprávny vzťah, nie sú dohodnutí ani na odmene. V závere zápisnice
potvrdila svojím podpisom, že poučeniu porozumela a inšpektorovi práce poskytla pravdivé informácie.

21. Žalovaný tiež preskúmal námietku žalobcu, že do konania neboli zákonným spôsobom pribratí
tlmočníci alebo tlmočník, ktorý by bol jednotlivým osobám prekladal a vysvetľoval veci s obsahom
poučenia s ich významom, aby tieto správne pochopili a včas mohli použiť. V tomto konkrétnom prípade
sa jednalo o výkon inšpekcie práce v súčinnosti s príslušníkmi úradu hraničnej a cudzineckej polície,
oddelenie PZ Trnava, príslušníkmi úradu hraničnej a cudzineckej polície, národnou jednotkou boja proti
nelegálnej migrácii OOČaV Západ, Bratislava, predmetné zápisnice o podaní informácie boli spísané s
obidvomi štátnymi príslušníkmi Ukrajiny v prítomnosti tlmočníka U. Z., ktorý bol ustanovený za tlmočníka
NIBPMN OOČaV Západ za podmienky, že obidvaja menovaní Ukrajinci s tlmočením z ukrajinského
jazyka do slovenského jazyka a naopak s tlmočením p. U. Z. súhlasili, čo na znak súhlasu aj vlastnoručne
podpísali (s odkazom na Zápisnicu o podaní informácie spísanú dňa 10. 11. 2020 s pánom U. S. a na
Zápisnicu o podaní informácie spísanú dňa 10. 11. 2020 s pánom A. S.). K tlmočníkovi p. U. Z. žalovaný
uviedol, že v takýchto súčinnostných kontrolách inšpektori práce po dohode využijú na tlmočenie služby
prizvaného tlmočníka, čo bol aj tento konkrétny prípad, pričom sa jednalo o riadne identifikovanú osobu:
U. Z., ktorý bol ustanovený za tlmočníka NIBPMN OOČaZ Západ. Nie je teda pravdou, že správny orgán
nezabezpečil konanie v materinskom jazyku kontrolovaných osôb, nakoľko tieto otázkam tlmočeným
do ukrajinského jazyka rozumeli, s tlmočením súhlasili a poučeniu uvedenému v zápisnici o podaní
informácie porozumeli, čo potvrdili vlastnoručným podpisom.

22. Žalovaný vzal na vedomie predložené prílohy k odvolaniu - U. S. - odvolanie proti rozhodnutiu o
administratívnom vyhostení zo dňa 10. 11. 2020 a A. S. - odvolanie proti rozhodnutiu o administratívnom
vyhostení zo dňa 10. 11. 2020, avšak vo vzťahu k tomuto konaniu ich považuje za právne irelevantné
a preto sa nimi nezaoberal.

23. Žalovaný k námietke žalobcu, že prvostupňový správny orgán verbálnu dohodu konštatoval prvýkrát
až v napadnutom rozhodnutí, hoci v predchádzajúcom postupe po celý čas tvrdil, že vlastne žiadna
zmluva neexistovala, uviedol, že po preskúmaní administratívneho spisu Inšpektorát práce Nitra
uvedené konštatoval na základe námietky uvedenej až v Stanovisku k začatiu správneho konania vo veci
uloženia pokuty zo dňa 25. 01. 2021, v ktorej žalobca tvrdil, že on nezamestnával žiadne fyzické osoby,
ale naopak, mal verbálnu zmluvu s podnikateľmi a v čase uzavretia tejto zmluvy sa dohodli a následne
boli vykonané práce, z uvedeného dôvodu sa prvostupňový správny orgán vysporiadal až v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia po prvý raz aj s touto námietkou o prípadnej existencii ústnej zmluvy.



24. Po preskúmaní námietky žalobcu, a to že sa jedná o obchodnoprávny vzťah uzatvorený na základe
verbálnej dohody medzi žalobcom a živnostníkmi - kontrolovanými fyzickými osobami - U. S. a A. S.,
žalovaný dospel k záveru, že prvostupňový správny orgán dostatočne a presne s odkazom na zápisnice
o podaní informácie nachádzajúce sa v spise preukázal naplnenie znakov výkonu závislej práce.
Žalovaný nemal za preukázané tvrdenie žalobcu, že správny orgán nepristúpil k objasneniu skutkového
stavu získaním informácií „na obidvoch stranách“, nakoľko sa v predloženom administratívnom spise
nachádzajú zápisnice o podaní informácie spísané nielen s kontrolovanými osobami (s odkazom na
Zoznam kontrolovaných osôb), ale aj s konateľkou žalobcu, ktorá s odkazom na Zápisnicu o podaní
informácie spísanú dňa 10. 11. 2020 o 15:05 h tieto osoby riadila a kontrolovala pri výkone práce a sama
ich brala ako zamestnancov. Námietku žalobcu, že sa jedná o živnostníkov, žalovaný zobral na vedomie,
avšak samotný Zákonník práce v ustanovení § 1 ods. 3 ustanovuje, že pokiaľ práca, ktorú zamestnanci
vykonávajú, napĺňa znaky závislej práce, táto nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom
vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov. Pre úplnosť žalovaný
poukázal na rozpor vo vyjadrení žalobcu v odvolaní podanom prostredníctvom právneho zástupcu a
informáciami poskytnutými konateľkou žalobcu priamo v deň inšpekcie práce do zápisnice o podaní
informácie. Žalovaný na dodatočnú námietku žalobcu, že nešlo o závislú prácu, ale išlo o zmluvne
dohodnuté podmienky, v ktorých sa bude plnenie v prospech žalobcu vykonávať a ktorú uviedol až po
začatí správneho konania, reagoval tak, že to považuje za účelové tvrdenie v snahe vyhnúť sa uloženiu
sankcie.

25. K námietke žalobcu týkajúcej sa citovaného rozsudku v odôvodnení odvolaním napadnutého
rozhodnutia žalovaný uviedol, že prvostupňový správny orgán citovanú judikatúru - z rozhodnutí NS SR -
10Sžso/16/2014 zo dňa 25. 03. 2015, 2Sžo/70/2016 zo dňa 31. 01. 2019, vo svojom rozhodnutí uvádzal
iba príkladmo, aj keď sa jednalo o iné prípady a merita vecí, než je tomu v tomto konkrétom prípade.

26. Po preskúmaní námietky žalobcu ohľadne vážnych pochybení Inšpektorátu práce Nitra týkajúcich
sa postupu pri zisťovaní skutkového stavu a zabezpečovaní podkladov pre jeho rozhodnutie, dospel
žalovaný k záveru, že Inšpektorát práce Nitra pri výkone inšpekcie práce priamo na kontrolovanom
pracovisku žalobcu nijako neporušil zákon o inšpekcii práce upravujúci postup orgánov inšpekcie práce
pri výkone kontroly u kontrolovaných subjektov. Na samotný výkon inšpekcie práce sa nevzťahujú
predpisy Správneho poriadku, pretože tá sa vykonáva v režime zákona o inšpekcii práce. Správny
poriadok sa aplikuje až počas správneho konania, teda konania o vyvodení administratívno-právnej
zodpovednosti za inšpekciou práce zistené porušenia právnych predpisov. Ani v rámci správneho
konania sa inšpektorát práce nedopustil porušenia ustanovení Správneho poriadku, rozhodnutie o
uložení pokuty je zákonné, vydané na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu s uvedením
dôkazov (zabezpečených zákonným spôsobom) a správnej úvahy, ktorou bol prvostupňový orgán pri
jeho vydaní vedený. Žalovaný tiež pre úplnosť uviedol, že spáchanie správneho deliktu nelegálneho
zamestnávania je postihované na základe zásady objektívnej zodpovednosti bez ohľadu na zavinenie
účastníka konania. V danom prípade, nakoľko sa jedná o objektívnu zodpovednosť žalobcu za zistený
správny delikt, mohol by sa tejto zodpovednosti zbaviť iba za predpokladu, že by predložil taký dôkaz,
ktorým by spochybnil alebo vyvrátil zistený nedostatok, pre ktorý je pokuta ukladaná, a ktorý by
jednoznačne potvrdzoval, že zistené správne delikty nespáchal. V tomto prípade však takéto dôkazy
predložené neboli.

27. Žalovaný mal za to, že prvostupňový správny orgán zodpovedne prihliadol na všetky vyjadrenia
a dôkazy, relevantné dôkazy popísal a vyhodnotil v odôvodnení rozhodnutia o uložení pokuty. S
ohľadom na uvedené fakty, konštatovanie Inšpektorátu práce Nitra o porušení zákazu nelegálneho
zamestnávania žalobcom tak, ako bolo uvedené vo výroku prvostupňového rozhodnutia, vzhľadom na
zabezpečené dôkazy vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Inšpektorát práce Nitra
správny delikt náležite v správnom konaní preukázal. Tento záver o protiprávnom konaní nie je spôsobilý
zmeniť ani odvolanie žalobcu. Porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania patrí medzi správne delikty
postihované bez ohľadu na zavinenie. Nie je podstatné, či sa tohto protiprávneho konania dopustil
úmyselne alebo z nedbanlivosti, právne predpisy neustanovujú žiadne možnosti liberácie.

28. Čo sa týka výšky pokuty, žalovaný zdôraznil, že Inšpektorát práce Nitra v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia bližšie popísal všetky kritériá a okolnosti, na ktoré pri rozhodovaní o výške pokuty prihliadol.
Inšpektorát práce Nitra svoje rozhodnutie pokiaľ ide o výšku sankcie náležíte odôvodnil s prihliadnutím
na zákonné kritériá stanovené v § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce, pričom jeho odôvodnenie



sa neprieči ani obsahu spisu a ani zásadám logického myslenia. Žalovaný bol toho názoru, že zo
záverov Inšpektorátu práce Nitra a vyhodnotení jeho správnej úvahy pri rozhodovaní o výške uloženej
pokuty dostatočne vyplýva, že vyvodená sankcia zodpovedá významu chráneného záujmu, ktorým je
v tomto prípade zabezpečenie ochrany trhu práce a práv a istoty zamestnancov. K porušeniu zákazu
nelegálneho zamestnávania došlo, a teda uloženie pokuty je odôvodnené aj s ohľadom na plnenie
jej výchovnej a preventívnej funkcie do budúcnosti a vo vzťahu k iným subjektom, ktorí sú nositeľmi
rovnakých povinností ako žalobca. Platí zásada očakávaného trestu, a teda v prípadoch obdobných
prípadu žalobcu, aj iné osoby môžu za rovnaké alebo obdobné porušenie zákazu nelegálneho
zamestnávania očakávať obdobný trest. Uložená sankcia nesmie odporovať zásade premietnutej v § 3
ods. 5 Správneho poriadku, čiže správny orgán musí dbať o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných
alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. S ohľadom na prax a výšku ukladaných
pokút v obdobných prípadoch pokuta uložená v stanovenej výške neodporuje tejto zásade a ani zákonu.
Žalovaný sa stotožnil so závermi prvostupňového orgánu, že uloženie pokuty v stanovenej výške je
nevyhnutné jednak z dôvodu postihu protiprávneho správania a jednak z dôvodu potreby a nevyhnutnosti
preventívneho pôsobenia orgánov inšpekcie práce. Pri uložení pokuty prvostupňový správny orgán
správne vychádzal zo základných rovín pre ukladanie sankcie - preventívnej a represívnej, pričom postih
za správny delikt musí mať silu odradiť od nezákonného postupu. Mal za to, že argumentácia žalobcu
nie je dôvodom na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia a žalobca nepredložil žiadne nové
dôkazy, ktoré by mali podstatný vplyv na posúdenie veci.

III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe

29. Žalobca sa žalobou zo dňa 29. 03. 2021, doručenou súdu dňa 29. 03. 2021, domáhal zrušenia
rozhodnutia žalovaného zo dňa 12. 03. 2021, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil
rozhodnutie Inšpektorátu práce Nitra zo dňa 28. 01. 2021. Rovnako tak sa domáhal zrušenia rozhodnutia
Inšpektorátu práce Nitra zo dňa 28. 01. 2021.

30. Žalobca v podanej žalobe uviedol, že sa žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia dostatočne
nevysporiadal z právnou argumentáciou, ktorú žalobca prezentoval vo svojom odvolaní zo dňa
08. 02. 2021 proti rozhodnutiu Inšpektorátu práce Nitra. Svoje tvrdenie inšpektorát práce opiera o
protokol č. INA-174-50-2.3/P-A24,28-20 zo dňa 18. 11. 2020, ktorý bol dňa 18. 11. 2020 s konateľom
zamestnávateľa - žalobcu prerokovaný. K tomuto protokolu následne dňa 16. 01. 2021 právny zástupca
žalobcu zaslal Inšpektorátu práce Nitra ako prvostupňovému správnemu orgánu stanovisko, ktoré bolo
dňa 25. 01. 2021 doplnené, kde zásadným spôsobom namietal údajné porušenie zákazu nelegálneho
zamestnávania zo strany žalobcu, pričom bolo poukázané na to, že žalobca mal s osobami U. S., nar.
12. 01. 1964 a A. S., nar. 31. 05. 1969, občania Ukrajiny, uzavretú verbálnu dohodu, ktorej predmetom
bolo dodanie stavebných prác v areáli cintorína v obci Sekule. Taktiež tu bolo poukázané na zásadné
procesné pochybenia správneho orgánu prvého stupňa v správnom konaní, čoho následkom bolo
porušenie práv žalobcu zakotvených v ustanoveniach § 3 a § 4 Správneho poriadku.

31. Proti rozhodnutiu Inšpektorátu práce Nitra podal žalobca prostredníctvom právneho zástupcu
v zákonom stanovenej lehote odvolanie. V ňom poukázal na to, že napadnuté rozhodnutie je
nezákonné, so závermi Inšpektorátu práce Nitra nesúhlasí a poukázal na závažné pochybenia pri
procesnom postupe prvostupňového správneho orgánu, kde boli absolútne popreté práva žalobcu.
Najmä bolo poukázané na nesprávnosť v skutkových zisteniach Inšpektorátu práce Nitra, ktoré
vychádzali z výpovedí kontrolovaných osôb, občanov Ukrajiny, ktorým po tom, čo vyhlásili, že neovládajú
slovenský jazyk, nebol zákonným spôsobom zabezpečený tlmočník, ktorý by riadne prekladal vyjadrenia
pracovníkov Inšpektorátu práce Nitra. Ďalšou odvolacou námietkou zo strany žalobcu bola právna
skutočnosť, že medzi ním a osobami K. G., nar. XX. XX. XXXX, U. S., nar. XX. XX. XXXX a A. S., nar.
XX. XX. XXXX, občania Ukrajiny, došlo k uzavretiu verbálnej dohody, ktorej predmetom bolo dodanie
stavebných prác pri realizácii stavebného diela žalobcom v obci Sekule v areáli cintorína. V žiadnom
prípade nešlo o výkon závislej práce uvedených občanov Ukrajiny, o čom svedčí aj samotné zistenie
správneho orgánu, že tieto kontrolované osoby boli podnikateľskými subjektami na základe výkonu
živnostenského oprávnenia.



32. Žalovaný sa v odôvodnení svojho rozhodnutia dostatočne a správne nezaoberal dôvodmi uvedenými
v odvolaní a nezaujal k nim právne relevantné stanovisko. Tiež odvolaním napadnuté rozhodnutie
nepreskúmal dostatočne, a to aj z pohľadu jeho zákonnosti a správnosti. Podľa názoru žalobcu žalovaný
nepostupoval v súlade s ust. § 59 Správneho poriadku. Uvedenými rozhodnutiami prvostupňového
orgánu a žalovaného došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces, na zistenie objektívneho
stavu, ako aj k porušeniu základných pravidiel správneho konania zakotvených v ustanoveniach § 3
a § 4 Správneho poriadku. Najmä vo vzťahu k ustanoveniu § 3 ods. 1 Správneho poriadku (zásada
materiálnej pravdy), kde si žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán nesplnili svoju povinnosť presne
a úplne zistiť skutočný stav veci, pričom je dostatočne zrejmé, že žalobca v žiadnom prípade neporušil
zákaz nelegálne zamestnávať fyzické osoby podľa ustanovenia § 3 ods. 2 zák. č. 82/2005 Z. z. o
nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, nakoľko dostatočným spôsobom nepreukázal, že žalobca
využíval závislú prácu fyzických osôb - U. S., a A. S.. Základnou žalobnou námietkou v predmetnej
veci je skutkové tvrdenie žalobcu, že v žiadnom prípade nešlo o výkon závislej práce vyššie uvedených
občanov Ukrajiny. Žalovaný svoje rozhodnutie o odvolaní opiera najmä o obsah výpovedí zo zápisníc
o podaní informácie kontrolovaných občanov Ukrajiny, ako aj zo zápisnice o podaní informácie P. D.
a O. G., štatutárneho orgánu žalobcu. Poukázal na nesprávnosť v skutkových zisteniach Inšpektorátu
práce Nitra, ktoré vychádzali z výpovedí kontrolovaných osôb, občanov Ukrajiny, ktorým po tom, čo
vyhlásili, že neovládajú slovenský jazyk, nebol zákonným spôsobom zabezpečený tlmočník, ktorý by
riadne prekladal vyjadrenia pracovníkov Inšpektorátu práce Nitra. Z tohto pohľadu je možné považovať
obsah ich výpovedí za nesprávny. Čo sa týka vyjadrení O. G. a P. D., žalobca uviedol, že z ich vyjadrení je
zrejmé, že P. D. dával pokyny osobám vykonávajúcim pomocné stavebné práce pre žalobcu ako vedúci
poverený a ako organizátor vykonávania dodávaných stavebných prác zo strany kontrolovaných osôb
K. G., nar. XX. XX. XXXX, U. S., nar. XX. XX. XXXX a A. S., nar. XX. XX. XXXX. Po skončení prác, by
p. D. potvrdil dodanie stavebných prác, čo by bolo podkladom pre fakturáciu z ich strany voči žalobcovi.
Skutočnosť, že boli uvedené fyzické osoby (občania Ukrajiny) podnikateľmi, je zrejmá aj z vyjadrenia
prvostupňového správneho orgánu. Z vyjadrení kontrolovaných osôb, ako aj P. D. a O. G., nemožno
prijať skutkový záver, že žalobca využíval závislú prácu fyzických osôb - U. S. a A. S..

33. Ďalej poukázal na zásadu trestného konania, a to stíhania len zo zákonných dôvodov, v zmysle
ktorej z hľadiska hmotného práva ide o realizáciu právneho princípu „nullum crimen sine lege“. Vo
vzťahu k správnemu trestaniu možno túto zásadu analogicky vymedziť ako konanie správneho orgánu
pri vyvodzovaní administratívnej zodpovednosti, ktoré je opodstatnené za predpokladu existencie
dôvodného podozrenia zo spáchania správneho deliktu, pričom musí byť dodržaný príslušný normatívne
stanovený procesný postup. Žalovaný (ani prvostupňový správny orgán) sa teda nemôže zbaviť
zákonnej povinnosti vyplývajúcej z tejto právnej zásady konštatovaním, že sa v danom prípade jedná
o objektívnu zodpovednosť žalobcu a je jeho povinnosťou predkladať dôkazy na zbavenie sa tejto
zodpovednosti. Ďalšou zásadou trestného konania, ktorá je analogicky využiteľná v rámci správneho
trestania, je zásada týkajúca sa používania jazyka, ktorému dotknutá osoba rozumie. Podľa tejto zásady
sú správne orgány povinné zabezpečiť uplatnenie práva na bezplatnú právnu pomoc tlmočníka v zmysle
čl. 47 ods. 4 Ústavy SR. Nepribratie tlmočníka konajúcim orgánom verejnej moci, v danom prípade
pracovníkmi Inšpektorátu práce Nitra, je závažným porušením základného práva na tlmočníka. Postup,
ktorý popisuje žalovaný vo svojom odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ktorý spočíval v tom, že na
tlmočenie z ukrajinského jazyka do slovenského jazyka pre kontrolované osoby bol využitý „prizvaný“
tlmočník U. Z., je absolútne neprijateľný a nezákonný. Najmä, ak zo správneho konania sp. zn. PPZ-
HCP-BA9-119-010/2020-AV, ktoré bolo vedené na Oddelení cudzineckej polície, Riaditeľstva hraničnej
a cudzineckej polície, ÚHCP PPZ SR, vyplýva, že ako tlmočník do tohto konania, kde sa vyjadrovali
kontrolované osoby U. S. a A. S., bol pribratý p. K. T..

34. Žalobca namietal zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. 0-50/2021 zo dňa 12. 03. 2021, keď mal za
to, že žalovaný rozhodol v rozpore so všeobecne záväznou právnou úpravou, a preto žiadal správny
súd, aby nezákonné rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

IV. Vyjadrenie žalovaného

35. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 07. 07. 2021 uviedol, že vyjadrenia poskytnuté
do zápisníc o podaní informácie spísaných s U. S. a A. S., štátnymi príslušníkmi Ukrajiny, boli spísané



v súlade so zákonom o inšpekcii práce, pred spísaním zápisníc boli menovaní riadne poučení o
následkoch marenia výkonu inšpekcie práce. Keďže neovládali slovenský jazyk, požiadali o tlmočníka
a tlmočenie z jazyka slovenského do jazyka ukrajinského a naopak. Na jednotlivé kladené otázky
odpovedali jednoducho, zrozumiteľne, v závere zápisnice potvrdili vlastnoručným podpisom, že súhlasili
s tlmočením, porozumeli všetkým otázkam a informáciám, ktoré boli uvedené v zápisnici, že porozumeli
poučeniu a že poskytli inšpektorovi práce pravdivé informácie, a teda správny orgán nemal dôvod na
ne neprihliadať, resp. ich spochybňovať, nakoľko ich považoval a považuje za plne právne relevantné
dôkazy na objasnenie skutkového stavu v tejto veci. Keďže v tomto konkrétnom prípade sa jednalo o
výkon inšpekcie práce v súčinnosti s príslušníkmi úradu hraničnej a cudzineckej polície, oddelenie PZ
Trnava, príslušníkmi úradu hraničnej a cudzineckej polície, národnou jednotkou boja proti nelegálnej
migrácii OOČaV Západ, Bratislava, predmetné zápisnice o podaní informácie boli spísané s obidvomi
štátnymi príslušníkmi Ukrajiny v prítomnosti tlmočníka U. Z., ktorý bol ustanovený za tlmočníka NIBPMN
OOČaV Západ za podmienky, že obidvaja menovaní Ukrajinci s tlmočením z ukrajinského jazyka do
slovenského jazyka a naopak s tlmočením p. U. Z. súhlasili, čo na znak súhlasu aj vlastnoručne podpísali.
K tlmočníkovi p. U. Z. žalovaný uvádza, že v takýchto súčinnostných kontrolách inšpektori práce po
dohode využijú na tlmočenie služby prizvaného tlmočníka, čo bol aj tento konkrétny prípad, pričom sa
jednalo o riadne identifikovanú osobu: U. Z., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom M. XXXX/XX, XXX XX I..
Žalovaný ani Inšpektorát práce Nitra nemajú vedomosť o ustanovenom tlmočníkovi v správnom konaní
sp. zn. PPZ-HCP-BA9-119-010/2020-A V, ktoré bolo vedené na Oddelení cudzineckej polície. Žalovaný
mal za to, že v zmysle čl. 47 ods. 4 Ústavy SR bolo uplatnené zaručené právo cudzincov na tlmočníka,
v tomto konkrétnom prípade príslušníkov Ukrajiny, ktorí neovládali slovenský jazyk.

36. Žalovaný k námietke žalobcu, že medzi ním a kontrolovanými fyzickými osobami došlo k verbálnej
dohode, uviedol, že sa s touto námietkou vysporiadal na strane 6 a 7 v odôvodnení svojho rozhodnutia,
rovnako ako sa Inšpektorát práce Nitra s touto verbálnou dohodou vysporiadal v odôvodnení svojho
rozhodnutia. Inšpektori práce v priebehu výkonu inšpekcie práce pri zistení nedostatku porušenia ust. §
3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom
zamestnávaní neprihliadali, resp. sa nezaoberali existenciou (neexistenciou) prípadnej verbálnej zmluvy,
nakoľko mali jednoznačne za preukázané jednotlivé znaky závislej práce kontrolovaných fyzických osôb
a už neprihliadali ani na to, či kontrolované fyzické osoby U. S. a A. S. boli alebo neboli živnostníkmi,
nakoľko závislá práca s poukazom na § 1 ods. 3 Zákonníka práce môže byť vykonávaná výlučne v
pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v
tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom
občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov.
Aj touto skutočnosťou sa zaoberal prvostupňový správny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia, kedy
dospel k záveru, že vykonávané práce kontrolovanými fyzickými osobami nenapĺňali znaky živnosti v
zmysle § 2 živnostenského zákona, ale boli naplnené znaky závislej práce podľa ust. § 1 ods. 2 zák. č.
311/2001 Z. z. Žalobca nepredložil v správnom konaní žiaden doklad, ktorým by preukázal existenciu
pracovnoprávneho vzťahu s kontrolovaným zamestnancom U. S. a A. S.. Žalovaný poukázal na to,
že protokol č.: INA-174-50-2.3/P-A24,28-20 zo dňa 18. 11. 2020 o výsledku inšpekcie bol dňa 18. 11.
2020 prerokovaný so štatutárnym orgánom žalobcu - p. O. G., ktorá sa ku zisteným skutočnostiam
pri prerokovaní protokolu vyjadrila, že „Súhlasím so všetkými zistenými skutočnosťami a nedostatkami
uvedenými v prerokovanom protokole, obsahu protokolu som porozumela a nemám k nemu žiadne
pripomienky“. Taktiež z informácií podaných štatutárnym orgánom žalobcu do zápisnice o podaní
informácie spísanej v deň kontroly 10. 11. 2020 bolo jednoznačne preukázané, že k nelegálnemu
zamestnávaniu z jeho strany došlo. Štatutárny orgán žalobcu p. O. G. do zápisnice o podaní informácie
spísanej inšpektorom práce priamo na kontrolovanom pracovisku uviedla, že „kontrolované fyzické
osoby pracujú pre spoločnosť ABMI s. r. o., v ktorej je konateľka, pracujú s jej súhlasom, pričom p.
D. im dáva pokyny k práci, prideľuje im prácu, to čo majú robiť, kedy budú pracovať, kontroluje ich na
základe jej poverenia. Mimo tejto zákazky jej vypomáhajú na rodinnom dome, za čo im zabezpečuje
jedlo, ubytovanie, kúpila im pracovné topánky.“ Konateľka p. O. G. uviedla do zápisnice aj to, že s nimi
nič nepodpisovala, žiaden pracovnoprávny vzťah, nie sú dohodnutí ani na odmene. V závere zápisnice
potvrdila svojím podpisom, že poučeniu porozumela a inšpektorovi práce poskytla pravdivé informácie.
Uvedené nachádza oporu aj v zápisnici o podaní informácie zo dňa 10. 11. 2020 o 11:27 hod spísanej
s kontrolovanou osobou p. P. D.. P. D. do zápisnice potvrdil, že kontrolované menované fyzické osoby
pracujú pre spoločnosť ABMI s. r. o., vykonávajú pomocné stavebné práce a pokládku zámkovej dlažby,
je ústne poverený konateľkou p. G., aby tu vykonával aj práce parťáka a zadeľoval im pokyny v mene
spoločnosti ABMI s. r. o., čo majú robiť, kedy tu budú pracovať, kontroluje ich prácu, pričom konateľka



vie o tom, že tu pracujú v skúšobnej dobe. P. P. D. uviedol aj to, že spoločnosť ABMI s r. o. vykonáva
tieto práce pre obec Sekule, s ktorou má podpísanú zmluvu. Na základe tohto a z predloženého
administratívneho spisu mal žalovaný skutkový stav prvostupňovým správnym orgánom za dostatočne
zistený a nemal pochybnosti o spáchaní správneho deliktu nelegálneho zamestnávania žalobcom tak,
ako je to uvedené vo výroku žalobou napadnutého rozhodnutia. Porušenie právnej povinnosti mal
správny orgán za preukázané nielen z vyjadrenia do zápisníc o podaní informácie p. P. D. a p. O. G., ale
aj z vyjadrení obidvoch kontrolovaných osôb U. S. a A. S., že pracovali pre účastníka konania na základe
jeho pokynov, s jeho súhlasom a v jeho mene, vykonávali osobne prácu - pomocné stavebné práce,
pokládku zámkovej dlažby a práce s tým súvisiace, v pracovnom čase, ktorý im určil žalobca, na jeho
pracovisku, pričom sa zatiaľ na finančnej odmene nedohodli, resp. zatiaľ pracovali za jedlo a ubytovanie,
teda boli naplnené znaky závislej práce - nadriadenosť zamestnávateľa a podriadenosť zamestnanca,
nakoľko prácu museli vykonať podľa pokynov žalobcu, žalobca im pridelil prácu, dával úlohy, prácu
vykonávali osobne, žalobca im určil miesto, kde prácu vykonajú, presne im určil, akú prácu vykonajú a
kedy ju vykonajú, nemohli si sami určiť pracovný čas, kedy prácu vykonajú, určil im presné pokyny čo
majú robiť. Žalovaný námietku žalobcu ako účastníka konania v rámci odvolacieho konania, že nešlo
o závislú prácu, ale išlo o zmluvne dohodnuté podmienky v rámci obchodného vzťahu, považoval za
účelové tvrdenie v snahe vyhnúť sa uloženiu sankcie. Zo zápisnice o podaní informácie p. O. G. a p.
P. D. nebolo zistené, že išlo o zmluvne dohodnuté obchodné podmienky s kontrolovanými fyzickými
osobami. Žalobca mal na tieto práce (pomocné stavebné práce a pokládka zámkovej dlažby) uzatvorený
obchodnoprávny vzťah s obcou Sekule - Zmluva o dielo č. 2/2020 zo dňa 23. 10. a 26. 10. 2020.
Následne žalovaný v rámci odvolacieho konania prijal skutkový záver o porušení zákazu nelegálneho
zamestnávania nielen z vyjadrení p. G. a p. D. do zápisnice, ale aj z ďalších vyhodnotených dôkazov
a zistení inšpektorov práce na danom mieste: a to Zoznamu kontrolovaných osôb zo dňa 10. 11. 2020,
Zmluvy o dielo č. 2/2020 zo dňa 26. 10. 2020, Zápisníc o podaní informácie spísaných s obidvomi
kontrolovanými fyzickými osobami A. S. a U. S. na uvádzanom pracovisku. Vec bola preskúmaná
dostatočne, o čom svedčí aj odôvodnenie žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného.

37. Vzhľadom na vyššie uvedené mal žalovaný za to, že dané námietky žalobcu prostredníctvom
jeho právneho zástupcu sú neopodstatnené. Žalovaný trval na tom, že žalobca porušil zákaz
nelegálneho zamestnávania. Z celého predloženého správneho spisu je teda bez pochýb zrejmé, že oba
správne orgány v danom preskúmavanom prípade disponovali dostatočnými a relevantnými dôkazmi
jednoznačne preukazujúcimi spáchanie zisteného deliktu. Žalovaný vo vzťahu k týmto žalobným
dôvodom právneho zástupcu pristúpil ku konštatácii, že v predmetnom administratívnom deliktuálnom
konaní, tak rozhodnutie Inšpektorátu práce Nitra z úrovne prvostupňového správneho orgánu, ako
i rozhodnutie žalovaného vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu veci, zo správneho
právneho posúdenia veci a že tieto boli vydané za riadnej akceptácie zásady materiálnej pravdy a zásady
voľného hodnotenia dôkazov v intenciách § 3 ods. 1, 2, 3 a 4, § 32 ods. 1, § 33 ods. 1 a 2 a § 46
Správneho poriadku.

V. Ďalší priebeh súdneho konania

38. Žalobca následne vo vyjadrení zo dňa 01. 09. 2021 opätovne poukázal na uzavretie verbálnej
dohody, ktorej predmetom bolo dodanie stavebných prác pri realizácii stavebného diela žalobcom v obci
Sekule v areáli cintorína. V žiadnom prípade nešlo o výkon závislej práce fyzických osôb - U. S. a A.
S., tieto boli podnikateľskými subjektmi na základe výkonu živnostenského oprávnenia. O tejto právnej
skutočnosti svedčí aj to, že mali povolenie na prechodný pobyt na účel podnikania. Žalobca zároveň
považoval za logické, že poverený pracovník žalobcu - p. P. D. dával svojim dodávateľom prác pokyny,
ako majú tieto práce na mieste presne vykonávať. Teda zrejme určoval aj konkrétny technologický
postup.

39. Podľa názoru žalobcu nebolo prípustné, aby v správnom konaní vedenom na Inšpektoráte práce
Nitra vystupoval tlmočník, ktorý bol pribratý do iného správneho konania iným správnym orgánom.
Nepribratie tlmočníka konajúcim orgánom verejnej moci, v danom prípade pracovníkmi Inšpektorátu
práce Nitra, je podľa žalobcu závažným porušením práva žalobcu na tlmočníka v zmysle čl. 47 ods. 4
Ústavy SR. Žalobca zotrval na žalobných dôvodoch.



40. Žalovaný následne vo vyjadrení zo dňa 05. 10. 2021 prakticky už len uviedol tie isté skutočnosti,
ktoré boli predmetom už jeho predchádzajúcich vyjadrení. Na záver vyjadril nesúhlas s tvrdením žalobcu
o nezrozumiteľnosti a nepreskúmateľnosti jeho rozhodnutia, o nedostatočnom zistení skutkového stavu
a o tom, že sú napadnuté rozhodnutia správnych orgánov v rozpore s administratívnymi spismi. Žalobca
nijako v podanej žalobe neodôvodnil, v čom vidí nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť rozhodnutia
žalovaného a žalovaný sa tak nemôže k tejto námietke ani vyjadriť, ani účinne brániť.

41. Dňa 19. 10. 2021 bolo správnemu súdu doručené vyjadrenie žalobcu, kde žalobca konštatoval, že
zo strany žalovaného ide o účelové a ničím nepodložené tvrdenia odporujúce reálnemu stavu. Zároveň
boli predložené rozsudky Krajského súdu v Bratislave č. k. 8Sa/21/2021-45 zo dňa 09. 09. 2021, č. k.
4Sa/20/2021-53 zo dňa 09. 09. 2021 a č. k. 4Sa/19/2021-65 zo dňa 17. 06. 2021.

42. Správny súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 01. 03. 2023, ktorého sa zúčastnila právna
zástupkyňa žalobcu a žalovaný.

43. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní uviedla, že záver o nelegálnej práci bol vyvodený
len z domnienky kontrolnej skupiny resp. jej želania. Následne bol takýto stav prebratý úradom,
kde boli vydané rozhodnutia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a vychádzajú len z
jednostranného posúdenia veci. Toto potvrdzuje i zrušenie rozhodnutí v konaní o administratívnom
vyhostení ukrajinských osôb. Povinnosťou správneho orgánu je svedomito a zodpovedne sa zaoberať
okolnosťami prípadu a na základe toho riadne zistiť skutkový stav, k čomu v danom prípade neprišlo.
Výpovede ukrajinských osôb sú vo všetkých bodoch takmer totožné, jedná sa v podstate o
prekopírované vety z jednej zápisnice do druhej. V spisových materiáloch sa nenachádza ani len
opatrenie o pribratí tlmočníka a už vôbec nie sľub tlmočníka, ktorý by osvedčoval dôveryhodnosť takto
pretlmočených výpovedí. Uvedený tlmočník sa nenachádza v zozname tlmočníkov, teda je otázne, s
akou kvalitou boli pretlmočené otázky inšpektorov a vyjadrenia dotknutých osôb. Tieto navyše vo
svojej výpovedi uvádzajú, že majú založenú živnosť za účelom výkonu pomocných stavebných prác a
prác obdobného charakteru. Na to však inšpektori počas výsluchu nereagovali prípadným položením
doplňujúcich otázok, aby sa objasnilo, na základe akého vzťahu bola skutočne vykonávaná práca.
Osoby A. S. a U. S. nevykonávali prácu ako fyzické osoby, ale fyzické osoby podnikatelia v rámci
živnostenského oprávnenia ako subdodávatelia služieb žalobcu. Z uvedeného dôvodu sa preto javí ako
normálne, že na pracovisko prišli v rovnakom čase, ako mali dohodnuté so žalobcom a rovnako tak,
že im boli zo strany p. D. udelené pokyny k práci, nakoľko žalobca bol hlavným vykonávateľom diela pre
obec Sekule, teda i zodpovedal za prevedenie diela riadne podľa objednávky objednávateľa vo vlastnom
mene a na vlastnú zodpovednosť. Inšpektori sa počas kontroly nezaoberali napr. zdokumentovaním,
aké pracovné pomôcky boli počas práce používané, inak by zistili, že i samotné náradie používané
vyššie uvádzanými osobami bolo v ich vlastníctve, čo len svedčí, že sa nejednalo o závislú prácu v
zmysle Zákonníka práce. Poukázala na zásadu úplného zistenia skutkového stavu, čo znamená zistenie
skutkového stavu v rozsahu a spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, že sa skutok stal, že ho
spáchal žalobca a že sa stal takým spôsobom, ako je žalobcovi kladené za vinu. V prípade akýchkoľvek
pochybností potom platí zásada in dubio pro reo. Na základe vyššie uvedeného navrhla, aby správny
súd rozhodnutia žalovaného a Inšpektorátu práce Nitra zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie žalovanému
a žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v plnej výške.

44. Žalovaný v reakcii uviedol, že pre toto konanie sú výsledky iného konania irelevantné. K
tlmočníkovi uviedol, že výkon inšpekcie práce nespravuje správny poriadok, ale zákon o inšpekcii práce
a postup pri zachytávaní informácií do zápisníc bol správny a štandardný v obdobných prípadoch
za účasti príslušníkov cudzineckej polície, ktorí zabezpečili identifikovaného tlmočníka uvedeného v
administratívnom spise. Inšpektori práce a správny orgán rozhodujúci na prvom stupni, rovnako tak
aj žalovaný ako odvolací orgán počas správneho ani odvolacieho konania nespochybnili existenciu
živnostenských oprávnení kontrolovaných osôb, avšak to že fyzická osoba je zároveň aj držiteľom
živnostenského oprávnenia, nepreukazuje fakt, že toto živnostenské oprávnenie oprávňuje tieto fyzické
osoby vykonávať akúkoľvek činnosť na kontrolovanom pracovisku, pretože by takýmto výkladom mohlo
dôjsť k všeobecnej argumentácii všetkých držiteľov živnostenských oprávnení nachádzajúcich sa na
hociktorých pracoviskách bez ďalšieho preukázania obchodno-právneho vzťahu ako takého, pretože
počas správneho konania a rovnako tak aj odvolacieho konania nebolo žalobcom preukázané, že
tieto fyzické osoby vykonávali činnosť na základe živnostenských oprávnení práve pre žalobcu na
jeho pracovisku. Nebola preukázaná objednávka, nebola predložená zmluva o dielo a rovnako tak



nebola predložená ani faktúra, na základe ktorej by títo kontrolovaní zamestnanci boli za vykonanú
prácu náležite odmenení tak, ako to hovorí zákon o živnostenskom podnikaní v § 2. S odkazom
na zápisnice dotknutých kontrolovaných fyzických osôb, z ktorých vyplýva, že tieto osoby budú
pracovať za jedlo, ubytovanie, cigarety a príspevok za telefonovanie, preto nie je možné sa stotožniť
s argumentáciou žalobcu, ktorú podľa názoru žalovaného predložil so snahou vyhnúť sa pokute
simulovaným právnym úkonom. K spochybneniu výpovedí kontrolovaných osôb, že nemohli porozumieť
štátnemu jazyku, uviedol, že bol prítomný tlmočník zabezpečený príslušným útvarom policajného
zboru, pričom kontrolované fyzické osoby svojim podpisom potvrdili, že otázkam rozumeli. Okrem
kontrolovaných fyzických osôb bola vypočutá aj konateľka žalobcu - p. O. G. a rovnako tak aj jej
partner a zamestnanec, ktorý mal na starosti dohľad nad prácou kontrolovaných fyzických osôb, ktorí v
spontánnej výpovedi priamo na pracovisku uviedli, že kontrolovaní zamestnanci vykonávajú pracovnú
činnosť práve pre žalobcu. Kontrolované fyzické osoby pracovali na základe pracovného času, pokynov
a osobne, čo len preukazuje základné zákonné znaky závislej práce a rovnako tak nemožno súhlasiť s
tvrdením právnej zástupkyne žalobcu, že predmetné kontrolované fyzické osoby pracovali s vlastnými
pracovnými nástrojmi alebo pomôckami, pretože konateľka žalobcu v spontánnej výpovedi do zápisnice
uviedla sama svojvoľne bez toho, aby takúto otázku od inšpektora práce dostala, že im za túto výpomoc
zabezpečuje jedlo, ubytovanie a že im kúpila aj pracovné topánky.

VI. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

45. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný, viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby
(ust. § 134 ods. 1, 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ďalej len „SSP“), vychádzajúc
zo zisteného skutkového stavu, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 12. 03.
2021, ako i konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná,
preto ju podľa ust. § 190 SSP rozsudkom zamietol.

46. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) bodu 4. a písm. b), ods. 3 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a
o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (v znení účinnom v čase rozhodovania žalovaného), inšpekcia práce je
a) dozor nad dodržiavaním právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho
zamestnávania, b) vyvodzovanie zodpovednosti za porušovanie predpisov uvedených v písmene a) a za
porušovanie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv. Zamestnávateľom na účely výkonu inšpekcie
práce podľa odseku 1 písm. a) štvrtého bodu je aj fyzická osoba alebo právnická osoba, ktoré nelegálne
zamestnávajú fyzickú osobu.

Podľa § 6 ods. 1 písm. b/ vyššie citovaného zákona, Národný inšpektorát práce je odvolacím orgánom
vo veciach, v ktorých v prvom stupni rozhodol inšpektorát práce.

Podľa § 7 ods. 3 písm. i/, ods. 11 vyššie citovaného zákona, inšpektorát práce rozhoduje o uložení
pokút podľa § 19, 20 a osobitného predpisu. Inšpektorát práce je v správnom konaní správnym orgánom
prvého stupňa.

Podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 vyššie citovaného zákona, Inšpektorát práce uloží pokutu a)
zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000 eur
do 200 000 eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej
5 000 eur.

Podľa § 21 ods. 3 vyššie citovaného zákona, na konanie podľa § 4 písm. e), § 6 ods. 1 písm. b), d)
a e), § 7 ods. 3 písm. d), e), i) a s), ods. 8 písm. b) a ods. 9, § 12 ods. 2 písm. d) až f), § 19 a 20
sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Všeobecné
predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na vydanie oprávnenia, preukazu, osvedčenia a povolenia
podľa tohto zákona.

47. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších
predpisov (účinnom v čase rozhodovania žalovaného), správne orgány postupujú v konaní v súlade so



zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy
fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

Podľa § 59 ods. 1, 2, 4 vyššie citovaného zákona, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v
celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. Ak sú
pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie
potvrdí. Proti rozhodnutiu odvolacieho orgánu o odvolaní sa nemožno ďalej odvolať.

48. Podľa § 2 ods. 2 písm. a/ zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení účinnom v čase rozhodovania žalovaného),
nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je
podnikateľom,1) ak využíva závislú prácu fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah
alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu,2)

Podľa § 3 ods. 2 vyššie citovaného zákona, právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom,
nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať
podľa § 2 ods. 3.

Podľa § 5 ods. 1 vyššie citovaného zákona, kontrolu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania
vykonávajú tieto kontrolné orgány:
a) inšpektorát práce, b) Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny a c) úrad práce, sociálnych vecí a rodiny.

49. Podľa § 1 ods. 2 Zákonníka práce v znení účinnom od 01. 03. 2015, závislá práca je
práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne
zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase
určenom zamestnávateľom.

50. Podľa § 2 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení
účinnom od 01. 05. 2018, živnosťou je sústavná činnosť prevádzkovaná samostatne, vo vlastnom
mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku alebo za účelom dosiahnutia merateľného
pozitívneho sociálneho vplyvu, ak ide o hospodársku činnosť registrovaného sociálneho podniku podľa
osobitného predpisu,1a) a za podmienok ustanovených týmto zákonom.

51. Podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj „SSP“), v
správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej
osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto
zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo
dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu
verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto
zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

Podľa § 134 ods. 1 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené
inak.

Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k
záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

Podľa § 194 ods. 1 a 2 SSP, správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov
verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. Ak
nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia
o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

Podľa § 195 SSP, správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby,
ak a) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie
veci alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo
opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, b) ide o skúmanie otázky
zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo premlčacej lehoty, v ktorej bolo
možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné protiprávne konanie, c) ide



o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na správne
trestanie, d) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť
aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania, e) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej
výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy.

Podľa § 197 SSP, správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, môže
doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy, a to aj na návrh účastníka konania, ktorým
však nie je viazaný.

52. Súd v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia postupu správnych orgánov podľa SSP je povinný
posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov
pre vydanie rozhodnutia, či náležite zistil vo veci skutkový stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi
konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, ako aj dôkazmi
nachádzajúcimi sa v administratívnom spise a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda
či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi
predpismi.

53. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu
predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci súdneho prieskumu súd skúma aj
procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe z hľadiska toho, či takéto namietané
procesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla
mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

54. Súd po preskúmaní spisového materiálu, administratívneho spisu orgánu verejnej správy, ako aj
rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy dospel k záveru, že
napadnuté rozhodnutie žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa (ktoré žalobca žiadal zrušiť) sú
vecne správne.

55. Z dôkazov založených v administratívnom spise je podľa názoru správneho súdu preukázané
porušenie nelegálneho zamestnávania, ktorého sa žalobca dopustil tým, že dňa 10. 11. 2020 využíval
závislú prácu dvoch fyzických osôb U. S. a A. S. na pracovisku „areál cintorína“ Sekule.

56. V prvom rade je potrebné uviesť, že z prvotných úkonov vykonaných Inšpektorátom práce Nitra
žiadnym spôsobom nevyplýva existencia tvrdenej verbálnej zmluvy (ktorej predmetom malo byť dodanie
prác) žalobcu s vyššie uvedenými osobami ako živnostníkmi. Správny súd sa stotožňuje so žalovaným,
že vo veciach týkajúcich sa nelegálneho zamestnávania je v zásade potrebné vychádzať z prvotných
informácií získaných od zainteresovaných osôb nachádzajúcich sa priamo na pracovisku, nakoľko sa
jedná o bezprostredné a spontánne vyjadrenia týchto osôb, ktoré nie sú skreslené a zodpovedajú
skutočnému stavu veci. Existencia verbálnej zmluvy nebola v tejto fáze ani len tvrdená. Tvrdenie
ohľadom existencie verbálnej zmluvy súd preto považuje za účelové, nakoľko o zistených nedostatkoch
bol žalobca informovaný už v protokole zo dňa 18. 11. 2020, pričom ani v tejto fáze nebola existencia
zmluvného vzťahu tvrdená a nebolo tvrdené ani vykonávanie prác vyššie uvedenými osobami ako
živnostníkmi, naopak konateľkou žalobcu bol v rámci protokolu vyjadrený súhlas so všetkými zistenými
skutočnosťami a nedostatkami (vrátane nelegálneho zamestnávania) uvedenými v prerokovanom
protokole, čo potvrdila následne aj svojím podpisom.

57. V tomto prípade vykonávané práce kontrolovanými fyzickými osobami nenapĺňajú znaky výkonu
podnikateľskej činnosti, nakoľko tu úplne absentuje vykonávanie tejto činnosti za účelom dosiahnutia
zisku, keďže ako to vyplýva z predložených zápisníc o podaní informácie, práce mali byť vykonávané
len za jedlo, ubytovanie, cigarety, príspevok na telefón, kde absencia dohody o konkrétnej odmene
vyplýva aj z vyjadrenia konateľky žalobcu. Z jednotlivých vyjadrení vyplývajúcich zo zápisníc o podaní
informácie je tiež nespochybniteľné, že uvedené osoby pracovali pre žalobcu vo vzťahu nadriadenosti
a podriadenosti, v čase určenom zamestnávateľom na základe jeho pokynov a osobne, čiže sú tu dané
konkrétne prvky závislej práce, ktoré zvýrazňuje aj vyjadrenie P. D., t. j. osoby, ktorá vyššie uvedeným
osobám zadávala pokyny pri vykonávaní prác o tom, že tieto osoby pracovali v skúšobnej dobe, teda
nie ako živnostníci a že pracovali pre žalobcu, čo vyplýva aj z vyjadrenia konateľky žalobcu.



58. Súd poukazuje na skutočnosť že obidvaja vyššie menovaní ukrajinskí občania s tlmočením
z ukrajinského jazyka do slovenského jazyka a naopak súhlasili, porozumeli všetkým otázkam a
informáciám uvedeným v zápisnici, ktoré im boli tlmočené zo slovenského jazyka do ukrajinského jazyka
a opačne, čo na znak súhlasu aj vlastnoručne podpísali, teda bolo uvedeným osobám zabezpečené
konanie v materinskom jazyku, kde otázkam tlmočeným do ukrajinského jazyka tieto osoby rozumeli.
Z predložených zápisníc ani nevplýva akékoľvek spochybňovanie jazykových schopností prizvaného
tlmočníka a ani zo samotnej žaloby a vyjadrení žalobcu nevyplýva, čo malo byť pretlmočené nesprávne,
čomu nemali vyššie uvedené osoby porozumieť, respektíve kde malo dôjsť k prípadnej dezinterpretácií
položených otázok a podaných odpovedí. Pokiaľ ide o námietku, že tu bol prizvaný tlmočník, ktorý bol
pribratý do iného správneho konania iným správnym orgánom, je potrebné podotknúť, že inšpekcia
bola vykonaná aj v súčinnosti s inými orgánmi (t. j. aj s príslušníkmi úradu hraničnej a cudzineckej
polície, národná jednotka boja proti nelegálnej migrácii OOČaV Západ, Bratislava, ktorá podľa
predložených zápisníc tlmočníka ustanovila), čo vyplýva aj z predloženého protokolu. Poukaz žalobcu
na ustanoveného tlmočníka v konaní sp. zn. PPZ-HCP-BA9-119-010/2020-AV, ktoré bolo podľa žalobcu
vedené na Oddelení cudzineckej polície, nie je žalobcom nijako bližšie zdôvodnený, pričom ustanovenie
tlmočníka v konaní pred iným správnym orgánom nemá relevanciu na zistenia správnych orgánov v
tomto konaní. Porušenie čl. 47 ods. 4 Ústavy SR nie je možné v tomto prípade konštatovať, nakoľko
pre tieto osoby bolo zabezpečené konanie v materinskom jazyku a tieto osoby potvrdili, že porozumeli
položeným otázkam. Jednotlivé výpovede si ani v žiadnych podstatných znakoch neodporujú, pričom
tvrdenie žalobcu, že sú ich výpovede takmer totožné, nemôže v tomto smere zakladať nezákonnosť
postupu Inšpektorátu práce Nitra, keďže podobnosť výpovedí zákonite vyplýva z výkonu rovnakej práce
a v rovnakom čase pre totožnú osobu (žalobcu), teda ani nie je dôvod na to, aby tieto výpovede boli
nejakým podstatným spôsobom odlišné.

59. Správny súd zdôrazňuje, že závislú prácu preukazuje už aj vyššie uvedené vyjadrenie P. D. o tom, že
tieto osoby pracovali v skúšobnej dobe. Skutočnosť, že určitá fyzická osoba je držiteľom živnostenského
oprávnenia ešte automaticky neznamená, že aj v danom mieste a čase vykonáva konkrétnu činnosť
na základe živnostenského oprávnenia, kde takýto výkon nevyplýva ani z jednej zápisnice o podaní
informácie, ani z protokolu zo dňa 18. 11. 2020 a bol tvrdený až následne po vykonaní prvotných
úkonov zo strany Inšpektorátu práce Nitra, čo aj správny súd vyhodnotil ako účelové tvrdenie žalobcu,
aj vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti.

60. Súd ďalej uvádza, že rozhodnutia, ktoré predložil a na ktoré poukazoval žalobca (rozsudky Krajského
súdu v Bratislave č. k. 8Sa/21/2021-45 zo dňa 09. 09. 2021 a č. k. 4Sa/19/2021-65 zo dňa 17. 06.
2021) sa týkajú iných konaní, ktorých predmetom je administratívne vyhostenie fyzických osôb - U. S.
a A. S.. Je potrebné uviesť, že tieto konania prebiehali pred inými orgánmi s iným predmetom konania.
Žalobca bližšie nešpecifikoval, ktoré časti týchto rozhodnutí sa podľa jeho názoru majú vzťahovať
na toto konanie, respektíve ktoré časti odôvodnenia týchto rozsudkov a v čom majú byť relevantné
pre právne posúdenie v tejto prejednávanej veci, pričom základ týchto rozhodnutí spočíva v tom, že
príslušné správne orgány mali dospieť k inej právnej kvalifikácii, respektíve zamieňať nelegálnu prácu s
nelegálnym zamestnávaním, čo spôsobilo nepreskúmateľnosť vydaných rozhodnutí správnych orgánov
v týchto veciach. Uvedené ale nemá podľa názoru správneho súdu relevanciu pre toto konanie a
pre výsledky dokazovania správnych orgánov v tomto konaní a nespôsobuje nesprávnosť respektíve
nepreskúmateľnosť právnych záverov správnych orgánov v tomto konaní, ktoré sú aj podľa právneho
názoru správneho súdu správne a majú podklad vo vykonanom dokazovaní.

61. Záverom súd uvádza, že námietka žalobcu, ktorá sa týkala používania vlastných pracovných
pomôcok osobami U. S. a A. S., nebola obsiahnutá v podanej žalobe, bola uvedená až na nariadenom
pojednávaní dňa 01. 03. 2023, preto súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby na túto neprihliadal,
keď nevzhliadol dôvody pre postup podľa § 195 SSP. Je však potrebné uviesť, že sa jedná len o
nepreukázané tvrdenie žalobcu, kde uvedené ani nemal správny orgán prvého stupňa dôvod zisťovať
pri dôkaznej situácii, ktorá bola zistená pri prvotných úkonoch.

62. Správny súd sa preto stotožnil so záverom žalovaného, že prvostupňový správny orgán prihliadol
na všetky vyjadrenia a dôkazy, relevantné dôkazy popísal a vyhodnotil v odôvodnení rozhodnutia o
uložení pokuty, pričom jeho rozhodnutie vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci a že
sú námietky žalobcu neopodstatnené, a preto správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 190 SSP.



63. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd
žalobu zamietol), nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 168 SSP, nakoľko zo
súdneho spisu nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s predmetným konaním trovy konania vznikli.

64. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z.
o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje
inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon
neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP.
Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je
ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského
súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej
sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
"sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)
a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.