Národný inšpektorát práce


Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 11S/79/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3021200305
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Dlugoš, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2022:3021200305.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. a
členov senátu JUDr. Aleny Radičovej a JUDr. Márie Vrtochovej, v právnej veci žalobcu: M-C. s.r.o.,
so sídlom M. námestie XX, XXX XX T., IČO: XX XXX XXX, právne zastúpeného Mgr. Petra Hrubová,
advokátka so sídlom Mierové námestie 93, 019 01 Ilava, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce,
so sídlom Masarykova 1887/10, 040 01 Košice, IČO: 00 166 405, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. O-192/2021, č. sp. NIP/NIP_PO/BEZ/2021/3538 zo dňa 17.06.2021, takto

r o z h o d o l :

Správny súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

O d ô v o d n e n i e

1. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej aj ako „správny súd“) dňa 03.09.2021
sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. O-192/2021, č. sp. NIP/
NIP_PO/BEZ/2021/3538 zo dňa 17.06.2021 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“), potvrdzujúceho
rozhodnutie Inšpektorátu práce Trenčín (ďalej aj ako „inšpektorát práce“) č. IPTN/IPTN_PRAV ODD/
ROZ/2021/546 zo dňa 19.04.2021 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým podľa § 19 ods.
2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005
Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon o inšpekcii práce“ alebo „zákon č. 125/2006 Z.z.“) bola
žalobcovi uložená pokuta vo výške 2.000,- Eur za porušenie povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia §
3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom
zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
č. 82/2005 Z.z.“) spočívajúcej v tom, že žalobca porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že dňa
14.08.2020, v čase začatia inšpekcie práce o 09:15 hod., na pracovisku V. R., M. námestie XX/XX, XXX
XX T., využíval závislú prácu fyzickej osoby M. O., ktorá vykonávala závislú prácu - „čašníčky“ a nemal
s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu - zákona č. 311/2002 Z.z. Zákonník
práce v znení neskorších predpisov.

2. Žalobca, ktorý argumentačne zotrval na obsahu svojich podaní adresovaných do správneho
konania, petitom správnej žaloby požadoval zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj
prvostupňového rozhodnutia a vrátenie veci správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Inšpekcia práce nebola podľa žalobcu vykonaná v súlade s platnými právnymi predpismi, keď Zápisnica
o podaní informácie o vysvetlení dôvodu prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku zo dňa 14.08.2020
je neurčitá, nezrozumiteľná, zmätočná a neobsahuje všetky potrebné informácie. Správnymi orgánmi



nebolo preukázané, že žalobca porušil povinnosť zákazu nelegálneho zamestnávania, keď právny
vzťah s M. O. bol podľa žalobcu platný. Preskúmavané rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho
právneho posúdenia veci, z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú nepreskúmatelné a zmätočné
pre nedostatok dôvodov, skutkový stav veci nebol správnymi orgánmi zistený dostatočne a navyše
správny orgán prvého stupňa, ktorý vykonal kontrolu, porušil právne predpisy tým, že záznam o kontrole
a naň nadväzujúce dokumenty nevykonal správne, čím spôsobil nezákonnosť napadnutého rozhodnutia
a rozhodnutia v prvom stupni.

3. Žalobca namietol, že zápisnica o podaní informácie o vysvetlení dôvodu prítomnosti fyzickej osoby na
pracovisku zo dňa 14.08.2020 neobsahuje názov kontrolovaného subjektu. Na prvej strane zápisnice je
pod nadpisom vybodkované miesto na uvedenie názvu pracoviska, ktoré je prázdne. Nie je teda zrejmé,
v ktorých konkrétnych priestoroch bola kontrola vykonaná a na aké pracovisko sa vzťahovali otázky
kontrolórov. V uvedenom zázname sa hovorí len o kaviarni v Ilave, ale nie je uvedený ani názov ani
lokalita, kde by sa táto kaviareň mala nachádzať. Taktiež zo záznamu nie je zrejmé, o akej výpomoci pre
žalobcu sa zo strany M. O. malo jednať, nakoľko žalobca mal v tej dobe viacero prevádzok. Navyše M.
O. má v budove, kde sa nachádza jedna z prevádzok žalobcu, aj kaderníctvo, kde pracovala od mája
2020. Otázky kontrolórov neboli špecifikované správne bez toho, aby sa jednoznačne dalo usúdiť, na
akú konkrétnu prevádzku sa otázky vzťahovali.

4. Žalobca ďalej namietol, že M. O. pred podpisom zápisnice o podaní informácie nebola riadne poučená,
nebola ani vyzvaná na vyjadrenie, či obsahu poučenia porozumela. Odpovede na vopred pripravené
otázky zaznamenával do zápisnice kontrolór. Po ukončení bola následne vyzvaná, aby tam, kde jej
kontrolóri ukážu, dala podpis. Nevedela, čo odpovede obsahujú, nakoľko ich nepísala a pre krátkosť
času ani nemala šancu si ich dôsledne prečítať. Záznamu zo dňa 14.08.2020 a Protokolu zo dňa
07.09.2020 žalobca ďalej vytkol, že v nich nie je uvedený opis stavu prevádzky a rovnako chýba
informácia, v akom stave, resp. v akej pozícii alebo pri akej činnosti bola M. O.. Nie je zrejmé či
obsluhovala zákazníkov, či blokovala, resp. chýbajú aj údaje či a koľko zákazníkov malo byť v danom
čase v kontrolovanej prevádzke. Žalobca poukázal na to, že v čase kontroly bola prítomná na mieste
ďalšia jeho zamestnankyňa Zdenka Z., ktorá k veci nebola vypočutá. M. O. a J. Z. žalobcovi po vykonanej
kontrole oznámili, že v prevádzke sa okrem nich a kontrolórov iné osoby nenachádzali. M. O. sedela
za stolom a pila kávu. Neobsluhovala žiadneho zákazníka, nepoužívala žiadne zariadenie a dokonca
ani nebola za pultom. Máme za to, že uvedené nespĺňa podmienky pre vyslovenie porušenia zákazu
nelegálneho zamestnávania.

5. Žalobca zdôraznil, že M. O. mala s ním uzatvorenú ústnu dohodu. Pracuje ako kaderníčka -
živnostník - na poschodí tej istej budovy, v ktorej sa nachádza kaviareň žalobcu. Nie je a ani
nemôže byť žalobcovým legálnym a ani nelegálnym zamestnancom, keďže išlo o dohodu medzi
dvomi podnikateľskými subjektmi. Za údajnú prácu ani nemohla dostať mzdu, rovnako sa nemohla ani
zapisovať do evidencie dochádzky žalobcu. V predmetnom prípade sa jednalo o ústnu dohodu medzi
dvomi rovnocennými subjektmi, nie o stav nadriadený - podriadený. M. O. dohliadala na kaviareň v
čase, kedy konateľka žalobcu bola na vyšetrení v Ružomberku, jednalo sa o záskok na dve až tri
hodiny, kým sa vráti z vyšetrenia, pričom v čase kontroly bola konateľka žalobcu na ceste do prevádzky.
Jednalo o výnimočnú situáciu. Žalobca tiež pripomenul, že M. O. je maďarskej národnosti, o čom
svedčí jej adresa trvalého pobytu a teda nerozumie všetkým položeným otázkam a nevie na ne správne
zareagovať či odpovedať. V konečnom dôsledku sa to dá identifikovať aj pri rozhovore s ňou. Žalobcovi
uviedla, že mala z kontroly strach, nakoľko kontrolóri vystupovali arogantne a navyše v čase mimoriadnej
pandemickej situácie ani nemali na tvári rúška.

6. Žaloba sumarizoval, že na rozdiel od výkonu závislej práce živnostník podniká, a teda jeho
činnosť nespĺňa definíciu závislej práce. Živnostník vykonáva sústavnú činnosť samostatne, nie je teda
podriadený zamestnávateľovi, ktorý mu nedáva pokyny na výkon činnosti, ani mu neurčuje pracovný čas.
Obchodná zmluva, či objednávka môže obsahovať podmienky, za ktorých budú dielo, služba alebo tovar
poskytnuté, ale ďalšie pokyny na konkrétne vykonávanie činnosti už nie sú živnostníkovi dávané. Tento si
riadi, organizuje svoju činnosť sám tak, aby dodržal špecifikácie dané objednávateľom. Živnosť vykonáva
vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, teda na rozdiel od závislej práce, priamo živnostník
zodpovedá za výsledky svojej práce svojmu objednávateľovi a s objednávateľom jedná priamo vo svojom
mene, nie v mene či prostredníctvom zamestnávateľa.



7. Na výzvu správneho súdu sa k žalobe písomne vyjadril žalovaný. Nariadenie pojednávania nežiadal,
žalobu ako nedôvodnú navrhol zamietnuť. V súvislosti s námietkou, že zápisnica zo dňa 14.08.2020
o podaní informácie o vysvetlení dôvodu prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku, v ktorej nie je
konkretizované kontrolované pracovisko, žalovaný poukázal na písomný doklad, ktorý je obsahom
administratívneho spisu - Zoznam kontrolovaných osôb. Inšpektori práce pri príchode na konkrétne
pracovisko vypíšu toto tlačivo, kde je bližšie uvedené, o aký kontrolovaný subjekt sa jedná, bližšie je
na ňom uvedené i pracovisko, či prevádzka a jej adresa. Taktiež sa v tomto tlačive nachádza časť, kde
je uvedené meno kontrolovanej osoby, jej bydlisko, druh vykonávanej práce a podpis. Na dané tlačivo
sa uvádzajú mená inšpektorov práce, ktorí inšpekciu práce vykonali, ich podpisy a taktiež identifikačné
údaje osoby oprávnenej konať za konkrétny kontrolovaný subjekt. Dané tlačivo podpisuje aj osoba
oprávnená konať za zamestnávateľa, pokiaľ sa na prevádzke nachádza a v prípade, že sa nenachádza,
inšpektori práce informujú túto osobu, pokiaľ je to možné, telefonicky, pričom poznačia na tlačivo túto
skutočnosť. Taktiež v prípade žalobcu inšpektori práce pristúpili k spísaniu Zoznamu kontrolovaných
osôb, kde bližšie uviedli, že inšpekcia práce sa začala vykonávať u žalobcu, spoločnosti M-C. s.r.o.,
M. námestie XX/XX, XXX XX T., na pracovisku V. R., M. námestie XX/XX, XXX XX T.. Ďalej sa na
doklade nachádza IČO žalobcu a meno a priezvisko a ďalšie identifikačné údaje fyzickej osoby, ktorá
bola kontrolovaná za účelom dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania - a teda sa tam nachádza
zapísaná M. O., pričom druh práce je pri nej uvedený - čašníčka. Následne sa pristúpi k spísaniu
zápisníc o podaní informácie, pokiaľ je to potrebné pre vykonanie inšpekcie práce. Nie vždy sa podľa
žalovaného na zápisnicu o podaní informácie zapisujú všetky údaje, nakoľko sú tieto už uvedené v
zozname kontrolovaných osôb, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou dokladov spísaných, či získaných
počas inšpekcie práce, pričom je vždy možné zistiť, kde bola inšpekcia práce vykonávaná. Správny
orgán má za to, že taktiež aj v tomto prípade je možné vychádzajúc z oboch dokladov, ktoré je potrebné
posudzovať vo vzájomnej súvislosti, zistiť, kde bola inšpekcia práce vykonaná. Nie je možné izolovať
zápisnicu o podaní informácie od iných dokladov. Žalovaný sa preto na základe vyššie uvedeného
nestotožnil s námietkou žalobcu o formálnych a obsahových nedostatkoch zápisnice o podaní informácie
zo dňa 14.08.2020, keďže z obsahu spisu je presne možné identifikovať prevádzku, kde inšpekcia
práce bola vykonaná. Žalovaný ďalej doplnil, že počas správneho konania boli zaslané všetky doklady
žalobcovi, nakoľko sa nemohol dostaviť na nahliadnutie do spisového materiálu. Správny orgán mu teda
doklady zaslal prostredníctvom elektronickej schránky. Žalobca mal teda vedomosť aj o tomto doklade
- zozname kontrolovaných osôb. Žalovaný zastáva názor, že zápisnica o podaní informácie zo dňa
14.08.2020, ktorá bola spísaná s M. O., je zákonným dôkazom, pričom v nadväznosti na ďalšie doklady
je možné jednoznačne identifikovať prevádzku a údaje o zamestnávateľovi.

8. K námietke, že M. O. nebola riadne poučená pred podpisom zápisnice ani vyzvaná, či obsahu
poučenia porozumela, žalovaný uviedol, že zo zápisnice o podaní informácie vyplýva, že M. O. bola
poučená pred spísaním zápisnice, pričom túto skutočnosť potvrdila aj svojím podpisom. Žalovaný
zdôraznil, že inšpektori práce pred každým spísaním zápisnice najskôr kontrolovanú osobu poučia o
jej právach a povinnostiach a až následne pristúpia k spísaniu zápisnice. K námietke, že odpovede do
zápisnice zaznamenával inšpektor práce, pričom sa M. O. následne podpísala do zápisnice, žalovaný
uviedol, že napriek tomu, že odpovede zaznamenávali inšpektori práce, zapisovali do zápisnice presne
tie odpovede, ktoré na položené otázky uvádzala M. O.. Pokiaľ by totiž uviedli iné odpovede, menovaná
by tieto odpovede nepodpísala. Taktiež inšpektor práce musí postupovať pri výkone inšpekcie práce v
zmysle zákona a nie je možné, aby si dané odpovede zaznamenal podľa svojej vôle. Žalovaný však
poukazuje aj na výpovede žalobcu, ktorý sám uvádzal počas správneho konania, že požiadal M. O., aby
ho počas jeho neprítomnosti na danej prevádzke zastúpila, pričom vykonávala všetky potrebné úkony,
ktoré bolo nevyhnutné vykonať na danom pracovisku. Taktiež odpovede zachytené v zápisnici o podaní
informácie sa nerozchádzajú s výpoveďou žalobcu, avšak sa dopĺňajú a vysvetľujú situáciu v daný deň.
Je teda možné s určitosťou uzavrieť, že M. O. sa nachádzala na prevádzke žalobcu, pričom majiteľka
M. M. v tom čase nebola prítomná na prevádzke, keďže bola na lekárskom vyšetrení, pričom M. O. za
ňu vykonávala práce, ktoré súviseli s podnikateľskou činnosťou žalobcu.

9. Žalovaný k námietke, že otázky v zápisnici boli predpripravené, uviedol, že išlo o otázky týkajúce sa
kontroly nelegálneho zamestnávania, pričom tieto otázky vždy smerujú k získaniu tých informácií, ktoré
je potrebné zistiť za účelom vykonania tejto kontroly. Nie je možné položiť iné otázky, ktoré by nesúviseli
s konkrétnou kontrolou. Inšpektori práce teda vždy musia otázky smerovať k tomu, akú prácu konkrétna
osoba vykonáva, pre koho je táto práca vykonávaná, či ju vykonáva na základe pracovnoprávneho
vzťahu a podobne.



10. K argumentácii žalobcu, že v čase kontroly sa na prevádzke nachádzala aj J. Z., ktorá nebola
vypočutá a iné osoby sa na prevádzke nenachádzali, že M. O. sedela za stolom a pila kávu,
neobsluhovala žiadneho zákazníka, nepoužívala žiadne zariadenia a dokonca nebola ani za pultom, a
teda podľa žalobcu nespĺňala podmienky nelegálneho zamestnávania, žalovaný uviedol, že pokiaľ by si
M. O. prišla na pracovisko „iba vypiť kávu“, nemala by dôvod uvádzať iné odpovede na položené otázky.
Avšak do zápisnice uviedla, že pracuje iba na záskok, keď si potrebujú majitelia niečo vybaviť. Taktiež
sama uviedla, že obsluhuje aj registračnú pokladňu, zákazníkov a pracuje ako čašníčka. Žalovaný má
za to, že pokiaľ by tieto činnosti nevykonávala, sama by to inšpektorom práce neuviedla ako odpoveď
na položené otázky. Aj napriek tomu, že by práve v čase príchodu inšpektorov práce neobsluhovala
zákazníkov, bola na výkon práce plne pripravená.

11. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
len „SSP“) každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo
dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu
verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, môže sa za podmienok ustanovených týmto
zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

12. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

13. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou žalobou
napadnuté rozhodnutia a postup žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe,
vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, viazaný rozsahom
a žalobnými dôvodmi. Po zistení, že žaloba bola podaná riadne zastúpenou oprávnenou osobou,
v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci
správneho súdnictva, nariadil na prejednanie veci na žiadosť žalobcu pojednávanie, ktoré vykonal
za prítomnosti právneho zástupcu žalobcu, ktorý zotrval na obsahu správnej žaloby a skôr do spisu
doložených písomných vyjadrení.

14. Predmetom súdneho prieskumu je správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného č.
O-192/2021, č. sp. NIP/NIP_PO/BEZ/2021/3538 zo dňa 17.06.2021, potvrdzujúce rozhodnutie
Inšpektorátu práce Trenčín č. IPTN/IPTN_PRAV ODD/ROZ/2021/546 zo dňa 19.04.2021, ktorým podľa
§ 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z. bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 2.000,-
Eur za porušenie povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a)
zákona č. 82/2005 Z.z. spočívajúcej v tom, že žalobca porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým,
že dňa 14.08.2020, v čase začatia inšpekcie práce o 09:15 hod., na pracovisku V. R., M. námestie XX/
XX, XXX XX T., využíval závislú prácu fyzickej osoby M. O., ktorá vykonávala závislú prácu - „čašníčky“
a nemal s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu - Zákonníka práce.

15. Z administratívneho spisu správny súd pre účely súdneho prieskumu zistil, že inšpektori práce
Trenčín vykonali dňa 14.08.2020 na prevádzke žalobcu v V. R. v T. inšpekciu práce. Zo zoznamu
kontrolovaných osôb vyplýva, že na prevádzke žalobcu sa dňa 14.08.2020 o 09:15 hod. nachádzala M.
O., s ktorou spísali Zápisnicu o podaní informácie a vysvetlení dôvodu prítomnosti fyzickej osoby na
pracovisku. M. O. uviedla, že sa s majiteľmi kaviarne dohodla, že v uvedený deň príde na výpomoc.
Dohoda bola ústna. Takýmto spôsobom začala vypomáhať už v máji 2020. Zdôraznila, že pracuje len na
záskok, keď si majitelia potrebujú niečo vybaviť. V deň kontroly pracovala od 08.00 hod. ako čašníčka.
Prácu jej zadeľuje majiteľka a jej manžel. Na prevádzke obsluhuje zákazníkov, pripravuje nápoje a
obsluhuje registračnú pokladňu.

16. O výsledku inšpekcie práce bol spísaný protokol zo dňa 07.09.2020, v ktorom inšpektori práce
konštatovali u žalobcu porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania tým, že žalobca na prevádzke V.
R. v T. využíval závislú prácu M. O., ktorá vykonávala prácu čašníčky, pričom s ňou nemal založený
pracovnoprávny vzťah v zmysle Zákonníka práce.



17. Podaním zo dňa 16.02.2021 oznámil Inšpektorát práce Trenčín žalobcovi začatie správneho konania
o uložení pokuty.

18. K oznámeniu o začatí správneho konanie žalobca prostredníctvom konateľky uviedol, že s M. O.
mal dohodu o zastupovaní. Nešlo o pracovnoprávny, ale obchodný vzťah medzi dvomi podnikateľskými
subjektmi. M. O. vykonávala v prípade potreby činnosť na prevádzke samostatne, nikto jej nedával
žiadne príkazy ani pokyny, nemala stanovenú pracovnú dobu, neevidovala sa jej dochádzka. Práce,
ktoré vykonala, fakturovala žalobcovi ako živnostníčka. Žalobca tiež poukázal na to, že M. O. je
maďarskej národnosti a nerozumela dobre všetkým otázkam, ktoré jej inšpektori práce kládli.

19. Žalobca predložil správnemu orgánu Zmluvu na zastupovanie zo dňa 01.06.2020, uzatvorenú
podľa Obchodného zákonníka medzi žalobcom ako objednávateľom a M. O. ako dodávateľom. Zmluva
bola uzatvorená za účelom zastupovania počas krátkodobej práceneschopnosti alebo návštevy lekára.
Vykonávanie činnosti malo byť na základe pozvania v priestoroch V. R., konkrétne činnosť zastupovania
obsluhy v kaviarni. Suma za hodinu zastupovania bola dohodnutá na 5 Eur.

20. V administratívnom konaní bolo zistené, že podľa výpisu zo živnostenského registra vykonávala M.
O. kadernícke služby.

21. Inšpektorát práce Trenčín rozhodnutím č. IPTN/IPTN_PRAV ODD/ROZ/2021/546 zo dňa 19.04.2021
podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z. uložil žalobcovi pokutu vo výške 2.000,- Eur
za porušenie povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a)
zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní spočívajúcej v tom, že žalobca
ako zamestnávateľ porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že dňa 14.08.2020 o 09:15 hod. na
pracovisku V. R., M. námestie XX/XX, T., využíval závislú prácu fyzickej osoby M. O., ktorá vykonávala
závislú prácu - „čašníčky“ a nemal s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu -
Zákonníka práce.

22. Správny orgán k argumentácii žalobcu v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia upriamil
pozornosť na ustanovenie § 1 ods. 3 Zákonníka práce, podľa ktorého „závislá práca môže byť
vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za
podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Závislá práca nemôže
byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu
podľa osobitných predpisov.“ Poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 3Sžo/11/2016 zo dňa 20.09.2017, kde vyjadril právny názor k uzatvoreniu príkaznej zmluvy na
výkon práce, ktorá spĺňala znaky závislej práce v zmysle Zákonníka práce: „...je potrebné zdôrazniť,
že pracovná zmluva je typom príkaznej zmluvy, na základe ktorej pracovník vykonáva prácu podľa
príkazov zamestnávateľa. Súkromnoprávna kontraktačná sloboda na právne úkony podľa Občianskeho
zákonníka je obmedzovaná existenciou právnych predpisov verejného práva, ktoré stanovujú jej medze.
Subjekt preto nemôže platne uzavrieť príkaznú zmluvu podľa § 724 Občianskeho zákonníka, ak
obsah tohto záväzku možno súčasne subsumovať pod závislú prácu podľa § 1 ods. 2 Zákonníka
práce.“ V tomto prípade síce nešlo o uzatvorenie príkaznej zmluvy, avšak išlo o podradenie závislej
práce pod zmluvu uzatvorenú podľa Obchodného zákonníka, čo právny poriadok Slovenskej republiky
neumožňuje. Zamestnankyňa M. O. vykonávala pre žalobcu závislú prácu, preto mal byť výkon danej
práce pokrytý prednostne pracovnoprávnym vzťahom a nie vzťahom obchodnoprávnym.

23. Žalobcom predloženú zmluvu zo dňa 01.06.2020 vyhodnotil správny orgán ako pokus o zastieranie
skutočného pracovnoprávneho vzťahu prostredníctvom simulovania existencie obchodnoprávneho
vzťahu. Činnosť, ktorú dňa 14.08.2020 vykonávala M. O., spĺňala všetky znaky závislej práce
podľa § 1 ods. 2 Zákonníka práce (Závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti
zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa
pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom). Predmetná
práca bola vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa (spoločnosti M-C. s.r.o.) a
podriadenosti zamestnanca (M. O.), čo charakterizuje okrem iného aj miesto, spôsob a čas výkonu
práce. Práca bola vykonávaná osobne M. O., pričom bola vykonávaná za účelom plnenia úloh
podnikateľskej činnosti žalobcu v zmysle predmetu podnikania zapísaného v obchodnom registri.
Práca bola vykonávaná podľa pokynov zamestnávateľa, pričom pokyny dávali M. O. podľa jej
vyjadrenia majitelia. Súčasne bola práca vykonávaná v mene zamestnávateľa - spoločnosti M-C. s.r.o.,



nakoľko ju M. O. nevykonávala vo svojom mene, ale v mene žalobcu. Jej pracovný čas bol určený
zamestnávateľom, neurčovala si ho svojvoľne. Na pracovisku sa nachádzala za účelom výkonu práce
pre žalobcu.

24. Správny orgán odmietol námietku žalobcu, že ak M. O. už bola držiteľkou živnostenského
oprávnenia, nebolo možné s ňou uzatvoriť pracovnoprávny vzťah. Takéto obmedzenia právny poriadok
Slovenskej republiky nepozná. K námietke absencie určenia pracovného času M. O. správny orgán
uviedol, že pracovný čas bol určený nepriamo, a to tým, že sa na prevádzke mala nachádzať práve v
čase neprítomnosti žalobcu, resp. konateľky. Nie je podstatné, akou formou bola odmeňovaná, nakoľko
mzda nepatrí medzi znaky závislej práce. Výkon práce čašníčky nepatril do predmetu podnikania M. O.,
preto neexistoval právny dôvod na fakturovanie prác. K námietke, že M. O. je maďarskej národnosti,
správny orgán uviedol, že z inšpekcie práce nevyplynulo, že by inšpektorom práce nerozumela. Sama
prípadné jazykové nedostatky nenamietala a inšpektorov práce neupozornila na to, že im nerozumie.

25. Na odvolanie žalobcu žalovaný Národný inšpektorát práce rozhodnutím č. O-192/2021, č. sp. NIP/
NIP_PO/BEZ/2021/3538 zo dňa 17.06.2021 odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie
potvrdil. Stotožnil sa s postupom a právnym záverom prvostupňového správneho orgánu.

26. Podľa § 1 ods. 2 Zákonníka práce závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti
zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa
pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom.

27. Podľa § 1 ods. 3 Zákonníka práce závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere,
v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v
inom pracovnoprávnom vzťahu. Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom
vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov.

28. Podľa § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná
samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku
alebo na účel dosiahnutia merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu, ak ide o hospodársku činnosť
registrovaného sociálneho podniku podľa osobitného predpisu.

29. Podľa § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z.z. nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie
právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej
osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa
osobitného predpisu.

30. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z.z. právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom,
nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať
podľa § 2 ods. 3.

31. Podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z. inšpektorát práce uloží pokutu
zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000 eur
do 200 000 eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej
5 000 eur.

32. Podľa § 19 ods. 6 zákona č. 125/2006 Z.z. inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 a
2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na
a) závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov,
b) počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa,
c) počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a)
prvého bodu,
d) skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce
u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku,
e) opakované zistenie toho istého nedostatku.

33. Preskúmaním veci dospel senát správneho súdu k jednomyseľnému záveru, že správna žaloba
nie je dôvodná. Rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom a za súladný so zákonom možno



označiť aj procesný postup žalovaného a pred ním prvostupňového správneho orgánu vedúci k
vydaniu ich rozhodnutí. Z listinných dôkazov, ktoré tvoria súčasť administratívneho spisu, vyplýva,
že porušenie povinnosti vyplývajúcej žalobcovi z ustanovenia 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods.
2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z.z. v spojení s ustanovením § 1 ods. 2, ods. 3 Zákonníka práce
bolo jednoznačne preukázané, správne orgány vykonali vo vzťahu k predmetu administratívneho
konania dostatočné dokazovanie. Z vykonaného dokazovania, ktoré má oporu v obsahu pripojeného
administratívneho spisu, vyvodili správne skutkové závery, keď svoje úvahy, vedúce ich k ustáleniu
skutkového stavu, racionálne odôvodnili, takto zistený a ustálený skutkový stav jasne a zrozumiteľne
premietli do skutkovej vety a následne správne právne posúdili právne korektnou aplikáciou relevantných
zákonných ustanovení. Správny súd v napadnutom rozhodnutí nezistil právne pochybenia ani logické
nesprávnosti a ani takú vadu konania, ktorá by mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
V tomto kontexte správny súd považuje napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie
za jazykovo a argumentačne zrozumiteľné a dostatočne odôvodnené, keď správne orgány poskytli
žalobcovi ako účastníkovi administratívneho konania vo svojich rozhodnutiach odpovede na každú
relevantnú otázku, či už bola do administratívneho konania vnesená podaniami žalobcu, alebo jej
primerané zodpovedanie, vychádzajúc z princípu právnej istoty, bolo ex offo povinnosťou správnych
orgánov v záujme dodržania kvalitatívnych štandardov kladených na rozhodnutie orgánu verejnej moci
ukladajúce účastníkovi administratívneho konania sankciu za porušenie zákonom stanovenej povinnosti.

34. V konkrétnostiach správny súd poukazuje na pomerne podrobné odôvodnenie prvostupňového
rozhodnutia ako aj napadnutého rozhodnutia žalovaného. K námietkam týkajúcim sa neúplnosti a
zmätočnosti Zápisnice o podaní informácie o vysvetlení dôvodu prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku
zo dňa 14.08.2020 správny súd v zhode s vysvetlením žalovaného uvádza, že túto zápisnicu je potrebné
vnímať v kontexte a nie izolovane od ostatných dokumentov zabezpečených inšpektormi práce počas
inšpekcie práce. Súčasťou písomných dokladov vytvorených počas výkonu inšpekcie je aj Zoznam
kontrolovaných osôb. Inšpektori práce pri príchode na konkrétne pracovisko vypíšu toto tlačivo, kde
je bližšie uvedené, o aký kontrolovaný subjekt sa jedná, bližšie je na ňom uvedené i pracovisko, či
prevádzka a jej adresa. Taktiež sa v tomto tlačive nachádza časť, kde je uvedené meno kontrolovanej
osoby, jej bydlisko, druh vykonávanej práce a podpis. Na dané tlačivo sa uvádzajú mená inšpektorov
práce, ktorí inšpekciu práce vykonali, ich podpisy a taktiež identifikačné údaje osoby oprávnenej konať za
konkrétny kontrolovaný subjekt. Dané tlačivo podpisuje aj osoba oprávnená konať za zamestnávateľa,
pokiaľ sa na prevádzke nachádza a v prípade, že sa nenachádza, inšpektori práce informujú túto
osobu, pokiaľ je to možné, telefonicky, pričom poznačia na tlačivo túto skutočnosť. Z administratívneho
spisu vyplýva, že v prípade žalobcu inšpektori práce dňa 14.08.2020 pristúpili k spísaniu Zoznamu
kontrolovaných osôb, kde bližšie uviedli, že inšpekcia práce sa začala vykonávať u žalobcu, spoločnosti
M-C. s.r.o., M. G. XX/XX, X. XX T., na pracovisku V. R., M. námestie XX/XX, XXX XX T.. Ďalej sa na
doklade nachádza IČO žalobcu a meno a priezvisko a ďalšie identifikačné údaje fyzickej osoby, ktorá
bola kontrolovaná za účelom dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania - M. O., pričom druh
práce je pri nej uvedený - čašníčka.

35. Z administratívneho spisu vyplýva, že M. O. pred podaním informácií inšpektorom práce bola riadne
poučená. Z výkonu inšpekcie práce nevyplynulo, že by inšpektorom práce nerozumela. Sama prípadné
jazykové nedostatky nenamietala a inšpektorov práce neupozornila na to, že im nerozumie.

36. Pokiaľ ide o činnosť, ktorú v prevádzke žalobcu dňa 14.08.2020 vykonávala M. O., táto spĺňala
všetky znaky závislej práce podľa § 1 ods. 2 Zákonníka práce. Pritom nešlo iba o ojedinelú, jednorazovú
činnosť, t.j. takú, ktorá by sa odohrala iba dňa 14.08.2020, ale o činnosť opakovanú, resp. opakujúcu
sa, čo vyplýva nielen z vyjadrení M. O. inšpektorom práce dňa 14.08.2020, ale aj zo zmluvy uzatvorenej
medzi žalobcom a M. O., ktorá predvída opakované „zaskakovanie“ v prevádzke žalobcu. Žalobcom
predložená zmluva zo dňa 01.06.2020 bola správnymi orgánmi správne vyhodnotená a posúdená
ako pokus o zastieranie skutočného pracovnoprávneho vzťahu prostredníctvom simulovania existencie
obchodnoprávneho vzťahu medzi kontrahentmi. M. O. sa na prevádzke žalobcu dňa 14.08.2020
nenachádzala z vlastnej vôle, t. j. bez predchádzajúcej dohody so žalobcom. Ňou realizovaná činnosť,
či už k nej v daný deň do času príchodu inšpektorov práce došlo alebo sa na ňu zatiaľ iba pripravovala
(v zmysle posúdenia, či už stihla v predmetný deň ako čašníčka obslúžiť nejakého zákazníka alebo
nie), bola vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, bola
vykonávaná osobne M. O., pričom bola vykonávaná za účelom plnenia úloh podnikateľskej činnosti
žalobcu v zmysle predmetu podnikania zapísaného v obchodnom registri. Práca bola vykonávaná podľa



pokynov zamestnávateľa. Pokyny dávali M. O. podľa jej vyjadrenia majitelia, opak preukázaný nebol.
Súčasne bola práca vykonávaná v mene zamestnávateľa - spoločnosti M-C. s.r.o., nakoľko ju M. O.
nevykonávala vo svojom mene, ale v mene žalobcu. Jej pracovný čas bol určený zamestnávateľom,
neurčovala si ho svojvoľne. Na pracovisku sa nachádzala za účelom výkonu práce pre žalobcu. M.
O. mala aj určený pracovný čas, hoci nepravidelný a k jeho určeniu dochádzalo nepriamo tým, že sa
na prevádzke mala nachádzať práve v čase neprítomnosti osôb oprávnených konať za žalobcu, napr.
konateľky.

37. Podľa § 1 ods. 3 Zákonníka práce závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom
občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov.
Žalobca tým, že dňa 14.08.2020 na prevádzke V. R. v T. využíval závislú prácu M. O. bez toho, aby s ňou
mal založený pracovnoprávny vzťah podľa Zákonníka práce, porušil povinnosť ustanovenú v § 3 ods. 2
v spojení s § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z.z. Zistenia správnych orgánov, ktoré sa dopracovali
k rovnakému rezultátu, preto možno považovať za právne korektné a dostatočne vyargumentované.

38. S poukazom na uvedené úvahy je zrejmé, že námietky, ktoré žalobca uviedol v správnej žalobe,
neboli spôsobilé privodiť mu úspech v konaní a preto správny súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190
SSP zamietol.

39. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP tak, že úspešnému žalovanému náhradu
trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy v súdnom konaní nevznikli.

40. Tento rozsudok prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní odo dňa
doručenia tohto rozsudku na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu
v Trenčíne.

V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa § 57 SSP, t.j. ktorému
správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová
značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj,
kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo
zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“)
a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri
rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred krajským súdom.



Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) SSP,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.