Krajská prokuratúra


Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6S/179/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019201164
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Otília Belavá
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1019201164.2

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Otílie
Belavej a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovej, v právnej veci žalobcu:
Okresná prokuratúra Bratislava IV, so sídlom Hanulova 9/A, 840 11 Bratislava, IČO: 00 166 448, proti
žalovanému: Mestská časť Bratislava - Devín, so sídlom Kremeľská 39, 841 10 Bratislava, IČO: 00 603
422, zastúpený: JUDr. Branislavom Drgoňom, advokátom, so sídlom, Jesenského 2, 811 02 Bratislava,
zapísaný v registri SAK č. 4745, IČO: 42 133 866, o vyslovenie nesúladu Všeobecne záväzného
nariadenia Miestneho zastupiteľstva mestskej časti Bratislava - Devín č. 4/2018 zo dňa 15.10.2018 s §
4 ods. 3 písm. j), § 6 ods. 1, ods. 3 zákona o obecnom zriadení a s § 11 ods. 6, § 12 ods. 1 písm. a)
stavebného zákona, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

Krajský súd v Bratislave p r i z n á v a žalovanému voči žalobcovi právo na úplnú náhradu trov konania,
o výške ktorej rozhodne po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

I. Všeobecné záväzné nariadenie

1. Na zasadnutí miestneho zastupiteľstva mestskej časti Bratislava - Devín dňa 15.10.2018 bolo
schválené Všeobecne záväzné nariadenie č. 4/2018, ktorým sa vyhlasuje záväzná časť územného plánu
zóny Devín I s účinnosťou od 01.03.2019.

II. Žaloba

2. Žalobou zo dňa 21.08.2019, doručenou tunajšiemu súdu dňa 22.08.2019 sa žalobca domáha podľa
§ 357 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), vyslovenia nesúladu
Všeobecne záväzného nariadenia Miestneho zastupiteľstva mestskej časti Bratislava - Devín č. 4/2018
zo dňa 15.10.2018 (ďalej len „VZN“), ktorým sa vyhlasuje záväzná časť územného plánu zóny Devín I,
s § 4 ods. 3 písm. j), § 6 ods. 1, ods. 3 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení a s § 11 ods. 6, § 12
ods. 1 písm. a) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon).

3. Žalobca preskúmal zákonnosť vyššie uvedeného VZN a dospel k názoru, že nie je v súlade so
zákonom a preto podal protest prokurátora pod č. Pd 127/18/1104-7 zo dňa 27.03.2018. Miestne
zastupiteľstvo mestskej časti Bratislava - Devín na zasadnutí miestneho zastupiteľstva dňa 24.06.2019,
prerokovalo pod bodom programu č. 9 protest prokurátora proti VZN s tým, že protestu prokurátora
nevyhovelo.

4. Žalobca citoval zákonné ustanovenia § 6 ods. 1, ods. 2, ods. 3 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom
zriadení (ďalej len „zákon o obecnom zriadení“), § 1a ods. 2, § 15 ods. 2 písm. a) zákona č. 377/1990 Zb.



o hlavnom meste Slovenskej republiky (ďalej len „zákon o hlavnom meste“), § 11 ods.6, § 12 ods. 1 písm.
a), § 17 ods. 3, § 25 ods. 6 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný
zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“) s odôvodnením, že napadnuté VZN
nezodpovedá uvedeným zákonným ustanoveniam.

5. Žalobca uviedol, že ust. § 12 ods. 1 písm. a) stavebného zákona výslovne upravuje, že územný plán
zóny sa spracúva pre časť obce, ak schválený územný plán obce ustanovuje obstarať územný plán
zóny pre vymedzenú časť obce. Iný postup, ako ten, ktorý zákonodarca stanovil v § 12 ods. 1 písm. a)
stavebného zákona, t.zn., že by obec územný plán zóny obstarala aj pre takú časť obce, pre ktorú by to
v územnom pláne obce predtým všeobecne záväzným nariadením nebolo stanovené, by bol v rozpore
s týmto ustanovením stavebného zákona.
V tejto súvislosti žalobca uviedol, že dňa 10.11.2014 nadobudlo účinnosť VZN hlavného mesta
Slovenskej republiky Bratislavy č. 10/2014, ktorým sa mení a dopĺňa VZN hlavného mesta Slovenskej
republiky Bratislavy č. 4/2007, ktorým sa vyhlasuje záväzná časť územného plánu hlavného mesta
Slovenskej republiky Bratislavy v znení VZN č. 12/2008, VZN č. 17/2011 a VZN č. 5/2014.
Príloha č. 1 VZN hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy č. 10/2014 obsahuje textovú časť
záväznej časti územného plánu, pričom v čl. 2.2.5 bod 11 sú explicitne určené konkrétne časti Bratislavy,
resp. lokality mestskej časti Bratislava - Devín, pre ktoré je možné obstarať a schváliť územný plán zóny.
Konkrétne ide o určené časti územia mestskej časti Bratislava - Devín:
Devín - SV,
Devín - zóna SZ od kameňolomu,
Devín - zóna Kráľova hora,
Zlaté schody,
rekreačné plochy pod lesom a pri rieke Morave, územie OP NKP Slovanské hradisko.
V zmysle § 12 ods. 1 písm. a) stavebného zákona, je potom možné územný plán zóny obstarať len pre
tieto (a žiadne iné) určené časti mestskej časti Bratislava - Devín.

6.Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca konštatoval, že v procese schvaľovania napadnutého VZN č.
4/2018, neboli dodržané ustanovenia bodu 11 čl. 2.2.5 prílohy č. 1 k VZN hlavného mesta Slovenskej
republiky Bratislavy č. 10/2014, ako záväznej časti Územného plánu hlavného mesta Slovenskej
republiky Bratislavy a v spojení s tým ani ustanovenia § 12 ods. 1 písm. a) stavebného zákona.
Preto ak napadnutým VZN bola schválená a vyhlásená záväzná časť územného plánu zóny Devín
I, a to nie len pre Územným plánom hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy určené časti
územia mestskej časti Bratislava - Devín (Devín - SV, Devín - zóna SZ od kameňolomu, Devín -
zóna Kráľova hora, Zlaté schody, rekreačné plochy pod lesom a pri rieke Morave a územie OP NKP
Slovanské hradisko), ale aj pre iné lokality mestskej časti (Pod Fialkovou dolinou, Mokrá jama, Stará
horáreň, Pri Sihoti, Rekreačný koridor Moravského a Dunajského nábrežia (časť), Slovanské nábrežie
- ústredná časť Dunajskej nábrežnej promenády, Ťažobná krajina Kameňolomu Devín, Pod Mokrou
jamou, Geologické múzeum v prírode, Lesná krajina Devínskych Karpát (časť vymedzená hranicou
riešeného územia), Poľnohospodárska krajina na úpätí Devínskych Karpát (časť vymedzená hranicou
riešeného územia), Slovanský ostrov, Vodné toky Dunaj a Morava), pre ktoré však nevyplýva možnosť
spracovať územný plán zóny, je VZN č. 4/2018 zjavne v rozpore s § 11 ods. 6, § 12 ods. 1 písm. a)
stavebného zákona, a aj s § 6 ods. 1 zákona o obecnom zriadení.

7. Žalobca má zato, že Miestne zastupiteľstvo mestskej časti Bratislava - Devín schválením predmetného
VZN, ktorým došlo k vyhláseniu záväznej časti územného plánu zóny, zjavne prekročilo svoje zákonné
kompetencie.
Žalobca svoj názor oprel o rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 2S 35/18-42 zo dňa
05.09.2018, ako aj o Metodické usmernenie k obstarávaniu územného plánu zóny prijatým Ministerstvom
dopravy a výstavby Slovenskej republiky, ako ústredným orgánom územného plánovania (§ 16 ods.
3 stavebného zákona) č. 02001/2018/SV/83879 zo dňa 09.11.2018, prijatým v súlade s § 17 ods. 3
stavebného zákona, podľa ktorého :
„Obec pri výkone samosprávnych funkcií zabezpečuje obstarávanie a schválenie územnoplánovacej
dokumentácie obce a územnoplánovacej dokumentácie zóny podľa § 4 ods. 3 písm. j) zákona č.
369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a podľa § 18 ods. 4 zákona č. 50/1976
Zb. stavebného zákona obstaráva územnoplánovaciu dokumentáciu obcí a zón.
Podľa §11 ods. 6 stavebného zákona, územný plán obce ustanovuje, pre ktoré časti obce treba obstarať
a schváliť územný plán zóny.



Podľa §12 ods. 1 stavebného zákona, sa územný plán zóny spracúva pre časť obce, ak schválený
územný plán obce ustanovuje
a) obstarať územný plán zóny pre vymedzenú časť obce,
b) vymedziť pozemok alebo stavbu na verejnoprospešné účely.“

8. V zmysle uvedeného žalobca zdôraznil, že územný plán zóny môže obec obstarať v prípade, ak má
schválený územný plán obce, v ktorom má konkrétnejšie vymedzenú časť obce, pre ktorú sa požaduje
vypracovanie územného plánu zóny. Požiadavka na vypracovanie územného plánu zóny odráža potrebu
obce na zabezpečenie podrobnejšej regulácie územia časti obce, ktorá musí byť určená v územnom
pláne obce, tak ako je to zrejmé aj z rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 2S 35/18-42 z
05.09.2018, v ktorom krajský súd v odseku 31. svojho rozhodnutia uviedol „Iba územný plán príslušnej
obce môže ustanoviť, pre ktoré jej časti je možné obstarať a schváliť územný plán zóny (§11 ods.
6 stavebného zákona). Dotknuté mestské časti smú územný plán zóny obstarať iba pre tie lokality,
v ktorých to povoľuje územný plán obce, ktorej sú súčasťou. Postup nad rámec tohto zmocnenia je
prejavom svojvôle a je protizákonný. Obstaranie územného plánu zóny pre časť obce a jeho následné
spracovanie v procese obstarávania je možné len postupom podľa §12 ods. 1 písm. a) a b) stavebného
zákona a použitie iného postupu je v rozpore s ustanovením zákona.“

9. Žalobca tiež dodal, že hoci Metodické usmernenie je zo dňa 09.11.2018, t.j. vydané neskôr ako bolo
schválené žalobou napadnuté VZN č. 4/2018, avšak reaguje na právny stav pred prijatím napadnutého
VZN a platné doposiaľ.

10. V prípade, ak žalovaný pri prijímaní napadnutého VZN č. 4/2018 postupoval podľa poslednej vety čl.
2.2.5 prílohy č. 1 VZN hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy č. 10/2014 ("Pre ostatné územie
mesta je možné spracovať ÚPN Z podľa potreby mesta a jednotlivých mestských častí."), žalobca je
názoru, že výklad tohoto článku v žiadnom prípade nemôže byť v rozpore so znením a účelom § 11 ods.
6 a § 12 ods. 1 písm. a) stavebného zákona.
Z citovaných ustanovení § 11 ods. 6 a § 12 ods. 1 písm. a) stavebného zákona vyplýva, že jednotlivé
mestské časti Bratislavy nie sú oprávnené na obstarávanie územných plánov zón podľa vlastného
uváženia bez toho, aby príslušná časť mesta (t.j. mestská časť), pre ktorú má byť územný plán zóny
vypracovaný, bola presne špecifikovaná v územnom pláne mesta. Inak povedané, v prípade ak vznikne
potreba obstarať územný plán zóny aj pre iné miesta obce ako tie, ktoré boli vymedzené v územnom
pláne obce, obec môže na účel obstarania územného plánu zóny vymedziť nové územie zóny dodatočne
VZN. Opačným postupom by si mestská časť nezákonne prisvojila právomoc, ktorá jej nepatrí (právo
v územnom pláne určiť časti územia hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy na spracovanie
územného plánu zóny, prislúcha mestu Bratislava), a jej postup by bol v rozpore s § 12 ods. 1 písm. a)
stavebného zákona. Schválenie územného plánu zóny a vyhlásenie jeho záväznej časti VZN je prejavom
svojvôle mestskej časti, pokiaľ na to nemá zákonné splnomocnenie. Takýto postup mestskej časti by
predstavoval aj neúmerný zásah do práv a právom chránených záujmov vlastníkov nehnuteľnosti v
danom území.

11. V zmysle § 27 ods. 3 stavebného zákona, obec schvaľuje územnoplánovaciu dokumentáciu a jej
záväzné časti vyhlasuje VZN.
Z dokladov žalovaného vyplýva, že návrh VZN ktorým sa vyhlásila záväzná časť územného plánu zóny
Devín I, bol na úradnej tabuli mestskej časti vyvesený dňa 28.08.2018. Zo žiadneho z dokladov však
nevyplýva, že by návrh VZN č. 4/2018 bol zverejnený aj na webovom sídle mestskej časti, tak ako
to prikazuje ust. § 6 ods. 3 zákona o obecnom zriadení, a preto VZN č. 4/2018 je v rozpore s týmto
ustanovením ako i s § 6 ods. 1 zákona o obecnom zriadení.

III. Vyjadrenie žalovaného

12. Žalovaný sa vyjadril k žalobe podaním zo dňa 08.11.2019 ktorým žiada žalobu zamietnuť ako
nedôvodnú.

13. Žalovaný poukázal na podstatu podanej žaloby s tým, že
a) podľa názoru žalobcu bol Územný plán zóny Devín I (ďalej len ako ÚPN Z Devín I) obstaraný
a napadnutým VZN schválený aj pre časti územia Mestskej časti Bratislava - Devín, ktoré neboli
vymedzené v územnom pláne Hlavného mesta SR Bratislavy,



b) podľa vedomostí žalobcu návrh VZN nebol zverejnený na webovom sídle žalovaného.

14. Žalovaný uviedol, že obstarávanie ÚPN Z Devín I sa začalo ešte v roku 2008. Miestne zastupiteľstvo
dňa 11.04.2008 na základe vyhodnotenia ponúk dodávateľov odborných projektových prác schválilo
uznesením č. 107/2008 zahájenie prác na obstaraní ÚPN objednaním štúdie využiteľnosti územia a
urbanistickej štúdie územia MČ.
Na základe spracovaných podkladov bol v roku 2010 predložený vtedajšiemu Krajskému stavebnému
úradu v Bratislave, návrh Zadania k ÚPN zóny Devín I. Súčasťou prípravných prác predchádzajúcich
vypracovaniu zadania, bolo v zmysle § 19b stavebného zákona, v znení účinnom v rozhodnom čase, aj
určenie hraníc riešeného územia. Krajský stavebný úrad v Bratislave ako orgán územného plánovania
v zmysle § 20 ods. 5 stavebného zákona posúdil zadanie, pričom obligatórne posudzoval, v súlade
s § 20 ods. 6 stavebného zákona „obsah návrhu zadania v súlade so záväznou časťou schválenej
územnoplánovacej dokumentácie vyššieho stupňa“, t.j posudzoval súlad zadania so záväznou časťou
Územného plánu hlavného mesta SR Bratislavy. Krajský stavebný úrad v Bratislave v stanovisku zo dňa
09.10.2010 konštatoval, že obsah návrhu Zadania ÚPN zóny Devín I „je v súlade so záväznou časťou
schválenej ÚPD vyššieho stupňa, ktorým je Územný plán hl. m. SR Bratislavy 2007“ a odporučil jeho
predloženie na schválenie Mestskej časti Bratislava - Devín v súlade s § 20 ods. 7 písm. c) stavebného
zákona. Miestne zastupiteľstvo žalovaného následne zadanie ÚPN Z Devín I uznesením č. 287/2010
zo dňa 04.11.2010 schválilo.
Následne počas ďalšieho procesu obstarávania ÚPN Z Devín I, bol vypracovaný Návrh ÚPN Z
Devín I, boli vyhodnocované pripomienky dotknutých orgánov, vlastníkov pozemkov na riešenom
území, pripomienok orgánov územného plánovania. Uskutočnilo sa množstvo rokovaní a viacero
verejných prerokovaní. V procese obstarávania a schvaľovania ÚPN Z Devín I boli zachované a neboli
porušené práva žiadnych fyzických ani právnických osôb, práve naopak, všetky pripomienky vlastníkov
nehnuteľností na riešenom území boli podrobne vyhodnotené a brané do úvahy. Aj z týchto dôvodov si
obstarávanie ÚPN Z Devín I vyžiadalo tak dlhú dobu.
Výsledkom tohto procesu bol napokon Návrh ÚPN Z Devín I, ktorý bol v zmysle § 25 ods. 5 stavebného
zákona predložený Okresnému úradu Bratislava na preskúmanie a to aj z hľadiska súladu so záväznou
časťou schválenej územnoplánovacej dokumentácie vyššieho stupňa. Okresný úrad Bratislava, odbor
výstavby a bytovej politiky, ako príslušný odborný orgán územného plánovania, v stanovisku zo dňa
11.09.2018 konštatoval, že „obsah návrhu ÚPN-Z Devín I je v súlade so záväznou časťou Územného
plánu hlavného mesta SR Bratislavy, r. 2007 v znení neskorších zmien a doplnkov, ako schválenej
územnoplánovacej dokumentácie vyššieho stupňa“ a „súhlasí s predložením návrhu „Územný plán zóny
Devín I“ na schválenie miestnym zastupiteľstvom.“
Vychádzajúc z kladného stanoviska Okresného úradu Bratislava, ktorý posúdil návrh aj po stránke
súladu postupu obstarania a prerokovania návrhu ÚPN Z Devín I, súladu s § 17 vyhl. MZP SR č. 55/2001
Z.z. o územnoplánovacích podkladoch a územnoplánovacej dokumentácii, súladu s § 13 stavebného
zákona a súladu so zadaním, miestne zastupiteľstvo Mestskej časti Bratislava - Devín prijalo napadnuté
VZN.
Žalobca protestom prokurátora nenapadol počas procesu obstarávania ÚPN Z Devín I až do marca 2019
žiadne rozhodnutie, opatrenie ani postup žalovaného alebo iného orgánu verejnej správy v procese
obstarávania ÚPN Z Devín I, napadol až VZN a s ním súvisiace rozhodnutie miestneho zastupiteľstva
žalovaného, t.zn. až konečný výsledok procesu územného plánovania.

15. Žalovaný poukazuje, že žiaden všeobecne záväzný predpis neustanovuje legálnu definíciu pojmu
zóna, pričom možno vychádzať z logického predpokladu, že zónou sa rozumie časť územia obce, t.j.
územie menšie ako územie obce. Tento predpoklad územie vymedzené v napadnutom VZN nepochybne
spĺňa.

16. Žalobca tvrdí, že napadnuté VZN sa rozsahom riešeného územia líši od území onačených v Prílohe
č. 1 Územného plánu hl. m. SR Bratislavy r. 2007 v znení VZN č. 10/2014 (čl. 2.2.5 bod 11), pričom toto
svoje tvrdenie ničím nepreukázal.
V tejto súvislosti žalovaný poukázal na skutočnosť, to, že určité územie je označené iným názvom ešte
nepreukazuje, že sa jedná o iné územie. Preto žalobca musí preukázať, aké konkrétne územie zahŕňajú
zóny Devín - SV, Devín - zóna SZ od kameňolomu, Devín - zóna Kráľova hora, Zlaté schody, rekreačné
plochy pod lesom a pri rieke Morave, územie OP NKP Slovanské hradisko, ako aj to, že ide o územie
odlišné od územia riešeného v ÚPN Z Devín I.



17. Žalovaný poukazuje na nesprávnosť výkladu právnych noriem žalobcom, ktorý relativizuje
ustanovenia Prílohy č. 1 - záväznej časti Územného plánu hl. m. SR Bratislavy r. 2007 v znení VZN č.
10/2014, konkrétne posledný odsek čl. 2.2.5 (strana 38) a uvádza: „ÚPN Z pre určené časti územia mesta
sú záväzné z hľadiska rozsahu a polohy podľa textovej časti ÚPN. Konkrétne vymedzenie riešeného
územia ÚPN Z môže byť upravené v rámci procesu jeho obstarania. Pre ostatné územie mesta je možné
spracovať ÚPN Z podľa potreby mesta a jednotlivých mestských častí.“
Žalovaný zdôraznil úplné znenie tohto ustanovenia t.j. aj druhú a tretiu vetu, ktoré sú pre posúdenie veci
absolútne rozhodujúce. Podľa tohto všeobecne záväzného právneho predpisu (akým Územný plán hl.m.
SR Bratislavy r. 2007 v znení VZN č. 10/2014 v jeho záväznej časti nepochybne je), totiž Hlavné mesto
SR Bratislava výslovne ponecháva mestským častiam možnosť upraviť, resp. odlišne vymedziť riešené
územie ÚPN zóny v rámci procesu obstarania a pre ostatné územie mesta - t.j. aj územie mestských
častí, ktoré nie sú výslovne označené v čl. 2.2.5, spracovať ÚPN zóny podľa potreby mesta a jednotlivých
mestských častí.
Podľa § 7a ods. 2 písm. b) zákona č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste SR Bratislave, je mestskej
časti vyhradené „zabezpečovať územnoplánovacie funkcie, urbanistický rozvoj mestskej časti a
reguláciu funkcií v území v nadväznosti na celomestské územnoplánovacie regulatívy, najmä
obstarávať urbanistické štúdie a obstarávať a schvaľovať územné plány zón. Pod zabezpečovaním
územnoplánovacích funkcií a urbanistického rozvoja mestskej časti je nepochybne nutné rozumieť aj
vymedzenia územia podľa potrieb mestskej časti a jej obyvateľov, pre ktoré je nevyhnutné územný
plán zóny obstarať. Na tomto mieste žalovaný zdôraznil, že pôsobnosť žalovaného v oblasti územného
plánovania je podľa § 4 ods. 3 písm. j) zákona č. 369/1990 o obecnom zriadení výkonom samosprávy,
t.j. výkonom originálnej právomoci. Túto pôsobnosť vykonáva priamo volené miestne zastupiteľstvo,
zástupcovia obyvateľov mestskej časti, ktorí najlepšie poznajú potreby obce/mestskej časti a sú k
problémom a starostiam obyvateľov mestskej časti najbližšie. O to vyššia je legitimita miestneho
zastupiteľstva rozhodovať o území - zóne, pre ktorú je potrebné územný plán obstarať a o to vyššia je
legitimita na schválenie takého územného plánu.
Z uvedeného výkladu musel vychádzať aj Okresný úrad Bratislava (predtým Krajský stavebný úrad v
Bratislave), v ktorého kompetencii bolo odborné posúdenie návrhu zadania ÚPN Z Devín I v úvodnej
fáze obstarávania i samotný Návrh ÚPN Z Devín I v záverečnej fáze obstarávania územného plánu a
to najmä z hľadiska súladu s nadradeným územným plánom mesta Bratislavy. Okresný úrad Bratislava
žiadne námietky v tomto smere nevzniesol a ÚPN Z Devín I odporučil schváliť, žalovaný preto nemal
dôvod neschváliť ÚPN Z Devín I.

18. Žalovaný zdôraznil, že výklad žalobcu je prísne reštriktívny až nad rámec zákona a jeho účelu.
Žalobca svoju argumentáciu odvíja od premisy, že podľa § 11 ods. 6 stavebného zákona možno obstarať
a schváliť územný plán zóny len k územiam, ktoré sú výslovne uvedené v územnom pláne obce. V
pomeroch Hlavného mesta SR Bratislavy teda len k územiam výslovne označeným a pomenovaným
v čl. 2.2.5 Prílohy č. 1 - záväznej časti Územného plánu hl.m. SR Bratislavy r. 2007 v znení VZN č.
10/2014. Ak ale samotný územný plán Hlavného mesta Bratislavy ustanovuje, že územný plán je možné,
na základe potrieb mesta alebo jednotlivých mestských častí, spracovať aj pre ostatné územie mesta,
nejde o rozpor s § 11 ods. 6 stavebného zákona, pretože ten upravuje len to, že územný plán obce
ustanovuje časti obce, pre ktoré treba (inými slovami je nutné, nevyhnutné, potrebné) obstarať a schváliť
územný plán zóny. Počas platnosti a účinnosti všeobecne záväzného právneho predpisu - záväznej
časti Územného plánu hl.m. SR Bratislavy r. 2007 v znení VZN č. 10/2014, ktorým je žalovaný viazaný,
žalovaný bol oprávnený obstarať a schváliť územný plán zóny aj pre územie mestskej časti, ktoré síce
nebolo označené konkrétnym názvom v časti 2.2.5 územného plánu mesta, ale mestskou časťou bola
identifikovaná potreba jeho spracovania pre celé riešené územie Devín I. V tejto súvislosti žalovaný dal
do pozornosti, že územia označené v Územnom pláne hl.m. SR Bratislavy r. 2007 v znení VZN č. 10/2014
a to: Devín - SV, Devín - zóna SZ od kameňolomu, Zlaté schody, rekreačné plochy pod lesom a pri rieke
Morave, územie OP NKJP Slovanské hradisko, sú súčasťou riešeného územia v rámci ÚPN Z Devín I.

19. Citované ustanovenia Územného plánu hl.m. SR Bratislavy r. 2007 v znení VZN č. 10/2014 nie
sú v rozpore ani s § 12 ods. 1 písm. a) stavebného zákona, ale nadväzujú naň, keď ustanovujú, že
obstarať územný plán zóny možno aj pre časť územia mesta, ktorá síce nie je explicitne označená v
predchádzajúcich ustanoveniach územného plánu mesta, avšak je daná potreba mestskej časti takéto
územie regulovať územným plánom zóny. Potreba zonálneho riešenia územia Devín I bola deklarovaná
o.i. v uznesení MZ žalovaného č. 107/2008 zo dňa 11.04.2008 ako aj v uznesení MZ žalovaného č.
287/2010 zo dňa 04.11.2010.



V čase schválenia napadnutého VZN bol platný a účinný Územný plán hl.m. SR Bratislavy r. 2007 v
znení VZN č. 10/2014, ktorý umožňoval žalovanému spracovať a schváliť ÚPN Z Devín I aj pre územie
- zónu výslovne neoznačenú názvom v územnom pláne mesta pre účely obstarania územného plánu.
Nejde preto o prejav svojvôle žalovaného, ale o výkon originálnej právomoci, ktorá neodporuje zákonu
a pre ktorú je vytvorený priestor všeobecne záväznými právnymi predpismi.

20. Žalovaný je názoru, že pri výklade právnych noriem je nutné uprednostniť materiálny výklad pred
výkladom formalistickým, je potrebné prihliadnuť na ich účel.
Podľa § 1 ods. 1 stavebného zákona, územným plánovaním sa sústavne a komplexne rieši priestorové
usporiadanie a funkčné využívanie územia, určujú sa jeho zásady, navrhuje sa vecná a časová
koordinácia činností ovplyvňujúcich životné prostredie, ekologickú stabilitu, kultúrno-historické hodnoty
územia, územný rozvoj a tvorbu krajiny v súlade s princípmi trvalo udržateľného rozvoja.
Podľa § 8 ods. 3 prvá veta stavebného zákona, je územnoplánovacia dokumentácia základným
nástrojom územného rozvoja a starostlivosti o životné prostredie Slovenskej republiky, regiónov a obcí.
Žalovaný je názoru, že účelom ustanovení §§ 8-15 a §§ 16-25 stavebného zákona je, umožniť nástrojmi
územného plánovania územný rozvoj a starostlivosť o životné prostredie obcí, nie územný rozvoj
a starostlivosť o životné prostredie brzdiť. Čím podrobnejšia je územnoplánovacia dokumentácia,
tým efektívnejšie možno tento účel dosiahnuť. Územný plán zóny je z tohto hľadiska najvhodnejším
nástrojom. V podmienkach Bratislavy je absolútna väčšina územia regulovaná len Územným plánom
hl.m. SR Bratislavy, ktorého podrobnosť je nedostatočná, je neaktuálny a nedokáže flexibilne reagovať
na potreby stavebníkov a jednotlivých mestských častí.

21. K výkladu sporných ustanovení § 11 a § 12 stavebného zákona žalovaný poukázal na skutočnosť,
že tieto ustanovenia v ich aktuálnom znení boli do stavebného zákona zavedené novelou - zákonom
č. 237/2000 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom
poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V
dôvodovej správe k zákonu č. 237/2000 Z.z. v častiach týkajúcich sa územného plánu zóny predkladateľ
uviedol, „Územný plán zóny (§ 12) je hierarchicky najnižším a najpodrobnejším územnoplánovacím
dokumentom, pretože rieši najmenšie územie (zónu) a v zásade vykonáva územný plán obce na
konkrétne územie. Jeho obsah upravovala najmä vyhláška č. 84/1976 Zb., čo bolo v podmienkach
národných výborov dostačujúce, ale vzhľadom na čl. 67 ústavy je potrebná zákonná úprava. Zmenou v
porovnaní s platným stavom je vymedzenie zóny, ktorou už nebude územie vymedzené funkčne (napr.
obytná zóna, oddychová zóna, priemyselná zóna) ale územie, ktoré je potrebné z nejakého dôvodu
regulovať (t.j. určiť regulatívy) napr. z dôvodu výstavby. Táto zmena sa premieta aj do obsahu územného
plánu zóny, ktorý tak bude plniť funkciu bývalého regulačného plánu. Zónou tak môže byť určitá štvrť,
pár pozemkov alebo len jeden pozemok. Územný plán zóny môže obec obstarať aj pre akúkoľvek inú
časť obce ak sa tak rozhodne. Územný plán zóny bude priamym základom pre povoľovanie stavieb bez
potreby územného rozhodovania, pre vyvlastňovanie práv k pozemkom a stavbám, pre vymedzovanie
zastavaného územia a ostatného územia obce, pre určenie stavebného uzáveru, atď. Tým sa zvýši jeho
význam v praktickom živote obce.“
Použitím metódy teleologického, autentického a historického výkladu práva, možno dospieť k záveru,
že formulácie použité v § 11 ods. 6 a v § 12 ods. 1 písm. b) stavebného zákona nebránia a umožňujú
obci obstarať a schváliť územný plán zóny aj pre časť obce, ktorá nie je výslovne označená v územnom
pláne obce.

22. Žalovaný opäť zdôraznil, že jeho postup bol aprobovaný stanoviskom odborného orgánu štátnej
správy v oblasti územného plánovania - Krajským úradom v Bratislave, resp. Okresným úradom
Bratislava. Postup ani žiadne rozhodnutie počas procesu obstarávania nebolo napadnuté protestom
prokurátora ani upozornením prokurátora. Konštantná judikatúra aj právna veda vychádzajú z tzv.
prezumpcie správnosti správneho aktu, podľa ktorej i vadný správny akt, ktorý nie je nulitný, sa pokladá
za bezvadný, pokiaľ nie je úradným postupom zrušený alebo zmenený. To znamená, že aj vadný správny
akt, dokiaľ nebol zrušený, vyvoláva zamýšľané právne účinky (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 25. marca 2008 sp. zn. 2 Cdo 68/2007). Vo vzťahu k preskúmavanej veci je
potrebné vziať do úvahy, že v čase schvaľovania napadnutého VZN existovali individuálne správne akty
- stanoviská orgánu územného plánovania (Krajského úradu v Bratislave a Okresného úradu Bratislava)
vydané obligatórne podľa § 20 ods. 6 a § 25 ods. 6 stavebného zákona, konštatujúce súlad s územným
plánom vyššieho stupňa a jednak normatívny - všeobecne záväzný správny akt - Územný plán hl.m. SR



Bratislavy r. 2007 v znení VZN č. 10/2014, ktorý umožňoval, v súlade so zákonom, obstarávať územný
plán zóny pre územie podľa potreby mesta alebo mestskej časti.

23. Vo vzťahu k uzneseniu Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 2S/325/2018-42 zo dňa 05.09.2018,
v ktorom správny súd posudzoval iný skutkový prípad - posudzoval zákonnosť uznesenia Miestneho
zastupiteľstva Mestskej časti Bratislava - Petržalka, ktorým zastupiteľstvo poverilo prednostu obstaraním
územného plánu zóny v lokalite Sad Janka Kráľa. Išlo o prvotné rozhodnutie miestneho zastupiteľstva,
ktorým sa len začal proces obstarávania územného plánu zóny (nebol teda napr. posudzovaný
Okresným úradom Bratislava súlad s nadradenou ÚP dokumentáciou) a žalovaný - Mestská časť
Bratislava - Petržalka sa v konaní žiadnym spôsobom nebránil, dokonca so žalobou súhlasil a súd
vychádzal z iných skutkových okolností. V slovenskom právnom poriadku nemajú rozhodnutia súdov
charakter precedensu, preto je potrebné každú vec posudzovať osobitne s prihliadnutím na skutkové
a právne okolnosti.

24. K porušeniu ust. § 6 ods. 3 zákona o obecnom zriadení žalovaný uviedol, že neporušil citované
ustanovenie zákona, keďže návrh VZN bol riadne, v zmysle zákonných ustanovení zverejnený na
webovom sídle žalovaného po dobu dlhšiu, než po minimálnu dobu 15 dní pred rokovaním miestneho
zastupiteľstva. Pôvodne mal byť návrh napadnutého VZN prerokovaný miestnym zastupiteľstvom na
septembrovom rokovaní dňa 17.09.2018. Návrh VZN bol zverejnený na webovom sídle žalovaného
dňa 04.08.2018. Návrh VZN napokon nebol prerokovaný na septembrovom zasadnutí miestneho
zastupiteľstva, bol z programu rokovania stiahnutý a na rokovanie sa dostal na októbrovom - rokovaní,
kde bol aj schválený. Až do konania októbrového zasadnutia miestneho zastupiteľstva dňa 15.10.2018
bol návrh zverejnený na webovom sídle a po jeho schválení bolo na webovom sídle zverejnené samotné
VZN a návrh bol z webového sídla stiahnutý.

IV. Replika žalobcu

25. Žalobca v replike zo dňa 03.12.2019, doručenej súdu elektronicky dňa 05.12.2019 reagoval na
vyjadrenie žalovaného s tým, že pokiaľ žalovaný spochybňuje rozsah území riešených napadnutým VZN
č. 4/2018 s rozsahom území označených v Prílohe č. 1 Územného plánu Hl. mesta SR Bratislavy, r.
2007 v znení VZN č. 10/2014 (čl. 2.2.5 bod 11) (ďalej len „územný plán Bratislavy“), žalobca poukázal na
záväznú časť ÚPN Z Devín I, ktorá v bode 1.1.2 jednotlivé časti územia mestskej časti Bratislava - Devín,
zahrnuté do ÚPN Z Devín I (§ 1 ods. 2 VZN č. 4/2018) definuje ako samostatné funkčno-priestorové celky
(strany č. 4 a 5). Rovnako tak smerná časť UPN Z Devín I, v bode B.3.1 (strana 12) uvádza „V kapitole
(územného plánu Bratislavy) „Navrhované ÚPN Z na území jednotlivých mestských častí“ je pre MČ
Bratislava - Devín uvedený zoznam lokalít na podrobnejšie spracovanie na úrovni ÚPN Z: • Devín SV, •
Devín - zóna SZ od kameňolomu, • Devín - zóna Kráľova hora, • Zlaté schody, • rekreačné plochy pod
lesom a pri rieke Morave. Vzhľadom na.... je tento zoznam doplnený o ďalšie vybrané územia MČ Devín
- lužnú krajinu pozdĺž vodných tokov Dunaj a Morava a poľnohospodársku a lesnú krajinu v polohách na
juhozápadných svahoch Devínskych Karpát - ako nedeliteľné súčasti obrazu devínskej krajiny, vnímanej
z polohy hradného brala nad sútokom Dunaja a Moravy.“ Následne v bode B.5.4.1 (strana 35 a nasl.)
smernej časti UPN Z Devín I, sú jednotlivé časti územia mestskej časti Bratislava - Devín, zahrnuté
do ÚPN Z Devín, opäť charakterizované ako samostatné funkčno-priestorové celky a regulačné bloky,
ktoré smerná časť ÚPN Z Devín I podrobne špecifikuje. Súčasť bodu B.5.4.1 smernej časti UPN Z
Devín I, tvorí aj grafické znázornenie jednotlivých funkčno-priestorových celkov zahrnutých do ÚPN Z
Devín I, z ktorého je zrejmé, že územia „Pod Fialkovou dolinou, Mokrá jama, Stará horáreň, Pri Sihoti,
Rekreačný koridor Moravského a Dunajského nábrežia (časť), Slovanské nábrežie - ústredná časť
Dunajskej nábrežnej promenády, Ťažobná krajina Kameňolomu Devín, Pod Mokrou jamou, Geologické
múzeum v prírode, Lesná krajina Devínskych Karpát (časť vymedzená hranicou riešeného územia),
Poľnohospodárska krajina na úpätí Devínskych Karpát (časť vymedzená hranicou riešeného územia),
Slovanský ostrov a Vodné toky Dunaj a Morava“ predstavujú iné územia než tie, ktoré spadajú do
území tvoriacich územné časti Devín severovýchod, Devín - zóna severozápadne od kameňolomu, Zlaté
schody, Rekreačné plochy pod lesom a pri rieke Morave a Územie OP NKP Devín - Slovanské hradisko,
pre ktoré územný plán Bratislavy v čl. 2.2.5 bod 11 predpokladá prijatie územného plánu zóny.

26. K žalobcom prezentovanému výkladu čl. 2.2.5 veta posledná územného plánu Bratislavy žalobca
uviedol, že tento (ako obsahová súčasť VZN hlavného mesta SR Bratislavy č. 10/2014) musí byť
vykladaný v súlade s právnymi predpismi vyššej právnej sily, t.j. v súlade s § 11 ods. 6 a § 12 ods.



1 písm. a) stavebného zákona. Žalobca trvá na tom, že ustanovenia § 11 ods. 6 a § 12 ods. 1 písm.
a) stavebného zákona nepripúšťajú iný výklad než ktorý uviedol v žalobe. Formalistický a reštriktívny
výklad týchto ustanovení stavebného zákona si osvojilo aj Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej
republiky, ako ústredný orgán územného plánovania (ktorého právne názory by mal žalovaný ako orgán
územného plánovania rešpektovať), a rovnako i súdna prax a to s poukazom na žalobcom uvedené
uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 2S/35/18-42 zo dňa 05.09.2018, ktorého závery možno
(napriek čiastočne odlišnému skutkovému stavu) v plnom rozsahu aplikovať aj na preskúmavanú vec.
Vo vzťahu k uvedenému uzneseniu žalobca podaním zo dňa 24.06.2020 predložil správnemu súdu
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6Usam/2/2019 zo dňa 21.04.2020, ktorým
kasačnú sťažnosť žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 2S/35/18-42 zo dňa
05.09.2018, zamietol. Predmetom právneho posúdenia v rámci oboch konaní pred správnym súdom
je výklad ustanovení § 11 ods. 6 v spojení s § 12 ods. 1 písm. a) stavebného zákona vo vzťahu na
(ne)možnosť obce schváliť územný plán zóny aj pre tie časti územia obce, ku ktorým územný plán obce
takýto postup nepredpokladá.

V. Duplika žalovaného

27. Žalovaný v duplike zo dňa 17.10.2022, doručenej súdu elektronicky dňa 18.10.2022 reagoval
na podanie žalobcu z júna 2020 v rámci ktorého predložil uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp.zn. 6Usam/2/2019 zo dňa 21.04.2020 (ďalej len „uznesenie NS SR“), ktoré obsahuje
výklad ustanovení § 11 ods. 6 v spojení s § 12 ods. 1 písm. a) stavebného zákona. Žalobca s
poukazom na závery vyjadrené v uznesení NS SR uviedol, že „zákonom predpokladanému postupu by
teda zodpovedalo, aby Hlavné Mesto Slovenskej republiky Bratislava, po dohode s Mestskou časťou
Bratislava - Devín, prijalo všeobecne záväzné nariadenie, ktorým by doplnilo územný plán Bratislavy a
doplnilo by sporné lokality, pre ktoré sa má Územný plán zóny Devín I obstarať.“ Práve v tejto súvislosti
žalovaný dal do pozornosti súdu, že Uznesením Mestského zastupiteľstva hlavného mesta SR Bratislavy
č. 996/2021 zo dňa 21.10.2021 bola schválená územnoplánovacia dokumentácia Územný plán hlavného
mesta SR Bratislavy, zmeny a doplnky 07. Záväzná časť Územného plánu hlavného mesta SR Bratislavy,
zmeny a doplnky 07 bola vyhlásená všeobecne záväzným nariadením hlavného mesta SR Bratislavy
č. 14/2021 z 21.10.2021, ktoré nadobudlo účinnosť dňa 01.01.2022. V aktuálnom znení Prílohy č. 1 k
všeobecne záväznému nariadeniu č. 4/2007 - ÚZEMNÝ PLÁN HLAVNÉHO MESTA SR BRATISLAVY v
znení zmien a doplnkov 01, 02, 03, 05, 06 a 07, TEXTOVÁ ČASŤ C. Záväzná časť, je už v súčasnosti
zapracovaný a výslovne uvedený pre mestskú časť Bratislava - Devín, územný plán zóny ÚPN Z Devín
I. Takže v súčasnosti, v nadradenom územnom pláne - územnom pláne Hl. mesta Bratislavy sa uvádza
výslovne územie zóny Devín I. S poukazom na uvedené, zrušenie napadnutého VZN nebude mať žiaden
praktický zmysel, keďže VZN, ktorým bola schválená záväzná časť územného plánu zóny, v súčasnosti
je výslovne uvedená v územnom pláne hlavného mesta SR Bratislavy. Aktuálne právny a skutkový stav
veci nie je v rozpore so zákonom ani v rozpore s verejným záujmom, zákonnosť ani verejný záujem preto
nie je v súčasnosti potrebné chrániť podanou žalobou. Práve zrušením VZN by vyšlo navnivoč 10 -ročné
úsilie veľkého množstva ľudí, a v neposlednom rade aj značné náklady spojené s obstaraním územného
plánu zóny. V procese obstarania, počas desiatich rokov zo strany žalobcu ani iného orgánu štátu neboli
vznesené žiadne námietky k zákonnosti procesu obstarávania, naopak, zákonom na to určený orgán
proces v jeho jednotlivých fázach opakovane odobril.

28. Žalovaný tiež poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS 155/2017
zo dňa 31.08.2017 v ktorom judikoval: „Orgánom verejnej moci a predovšetkým všeobecným súdom
nemožno tolerovať pri interpretácii zákonných ustanovení prílišný formalistický postup, ktorý vedie k
zjavnej nespravodlivosti. Všeobecný súd nie je absolútne viazaný doslovným znením zákona, ale môže
a musí sa od neho odchýliť, ak to vyžaduje účel zákona, história jeho vzniku, systematická súvislosť
alebo niektorý z ústavnoprávnych princípov. Pri výklade a aplikácii právnych predpisov teda nemožno
opomínať ich účel a zmysel, ktorý nie je vyjadrený len v slovách a vetách toho-ktorého zákonného
predpisu, ale i v základných princípoch právneho štátu.“
V tejto súvislosti žalovaný poukázal na stavebný zákon, jeho prvú časť, v ktorej je upravená oblasť
územného plánovania, účelom ktorej je dosiahnutie cieľov a úloh územného plánovania stanovených v
§ 1 stavebného zákona, t.j. okrem iného sústavné a komplexné riešenie priestorového usporiadania a
funkčného využívania územia. V území menšom ako je územie obce, mesta či mestskej časti sa tieto
úlohy napĺňajú prostredníctvom územného plánu zóny.



V ďalšom sa žalovaný podrobne venoval dôvodovej správe k novelizácii § 11 a § 12 stavebného
zákona, v ktorej zákonodarca vyjadril tiež zmysel a účel tejto právnej úpravy - umožniť mestám a obciam
obstaranie územného plánu zóny pre akúkoľvek časť obce alebo mesta, pre ktorú sa tak rozhodne
urobiť. Zo znenia dôvodovej správy tiež vyplýva, že je na uvážení a rozhodnutí obce, pre akú časť obce
obstará územný plán zóny.
V Bratislave a v jej mestských častiach upravuje vymedzenie území pre územné plány zón územný
plán mesta. Hlavné mesto SR Bratislava sa rozhodlo, že okrem území mestských častí, ktoré sú
výslovne názvom označené v územnom pláne mesta, je zo strany mestských častí možné obstarať a
schváliť územný plán zóny aj pre iné územie, čo hlavné mesto vyjadrilo v záväznej časti územného
plánu mesta. Príloha č. 1 záväznej časti Územného plánu hl.m. SR Bratislavy r. 2007 v znení VZN č.
10/2014, konkrétne posledný odsek čl. 2.2.5 (strana 38), v ktorom sa uvádza: „ÚPN Z pre určené časti
územia mesta sú záväzné z hľadiska rozsahu a polohy podľa textovej časti ÚPN. Konkrétne vymedzenie
riešeného územia ÚPN Z môže byť upravené v rámci procesu jeho obstarania. Pre ostatné územie
mesta je možné spracovať ÚPN Z podľa potreby mesta a jednotlivých mestských častí.“
Totožná úprava je v znení územného plánu mesta v čase pred prijatím Zmien a doplnkov 07 ako aj po
ňom. Hlavné mesto SR Bratislava postupovalo v súlade s ustanoveniami § 7a ods. 2 písm. b) a § 15 ods.
2 písm. m) zákona č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a v súlade s čl. 42
písm. d) Štatútu hlavného mesta SR Bratislavy. Tieto ustanovenia zverujú schválenie územnoplánovacej
dokumentácie zón do pôsobnosti mestskej časti po dohode s Bratislavou. Ustanovenia zákona č.
377/1990 Zb., aj v kontexte naň nadväzujúceho štatútu hlavného mesta SR Bratislavy (ako všeobecne
záväzného právneho predpisu), pritom predstavujú v tomto ohľade lex specialis voči všeobecným
ustanoveniam stavebného zákona, pretože upravujú špecifický vzťah mesta Bratislava a jeho mestských
častí v oblasti územného plánovania.
Ustanovenia stavebného zákona, s ktorými má byť VZN v rozpore, je potrebné vykladať v kontexte
a s prihliadnutím na ustanovenia lex specialis (zákona o hlavnom meste) a podzákonnej úpravy naň
naviazanej (štatútu Hl. mesta SR).
Pri obstarávaní ÚPN Z Devín I žalovaný postupoval v súlade s uvedenými právnymi predpismi a normami
v nich obsiahnutými. Je vylúčené, aby mohol obstarať územný plán zóny bez vedomia a súhlasu
Hlavného mesta SR Bratislavy. Na základe ust.§ 20 a nasl. stavebného zákona, už samotné zadanie
muselo byť prerokované s hlavným mestom, rovnako v neskorších fázach obstarávania územného
plánu zóny sa vyžadovala súčinnosť, resp. stanoviská mesta. Žalovaný v tejto súvislosti predložil
listinu - stanovisko hlavného mesta SR Bratislavy k čistopisu zadania ÚPN-Z zo dňa 07.02.2011
(t.j. dokument vydaný 7 rokov pred schválením napadnutého VZN), v ktorom sa uvádza, že čistopis
zadania ÚPN Z Devín I berie hlavné mesto SR Bratislava na vedomie a dáva k nemu v troch bodoch
konkrétne odporúčania. Prostým logickým výkladom obsahu predmetnej listiny možno dospieť k záveru,
že Hlavné mesto bolo s obstarávaním územného plánu zóny pre zónu vymedzenú ako Devin I od
počiatku uzrozumené, súhlasilo s ním, inými slovami - obstarávanie územného plánu pre túto zónu, s
jej konkrétnym vymedzením a s označením Devín I sa dialo na základe dohody s hlavným mestom SR
Bratislavou.

29. Vo vzťahu k uzneseniu NS SR sp.zn. 6Usam/2/2019 zo dňa 21.04.2020 na ktoré poukázal žalobca,
je žalovaný názoru, že v zmysle § 131 SSP ním súd nie je viazaný. Žalobca akcentuje princíp
právnej istoty, avšak vôbec nezohľadňuje princíp spravodlivosti, na ktorom je postavené právo ako
také, vrátane slovenského právneho poriadku. Imperatív interpretácie práva v súlade s princípom
spravodlivosti obsahuje aj zákaz uplatňovania prílišného formalizmu, čo bolo konštatované Ústavným
súdom Slovenskej republiky (napr. IV. ÚS 192/08, IV ÚS 69/2012, I. ÚS 26/2010, III. ÚS 163/2011).
Doktrína potreby materiálneho výkladu a aplikácie práva v súlade s princípom spravodlivosti v judikatúre
európskych súdov, ale aj Ústavného súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
v posledných rokoch jednoznačne prevažuje nad formálnym výkladom a aplikáciou práva.
Žalovaný dal do pozornosti súdu, že žalobca nenapadol okrem VZN a rozhodnutia miestneho
zastupiteľstva žalovaného, ktorým bolo VZN prijaté, žiadne iné rozhodnutie, opatrenie ani postup, či už
žalovaného alebo iných orgánov verejnej správy, ktoré boli zrealizované v procese obstarávania ÚPN Z
Devín I. Žalobca nenapadol ani žiaden iný všeobecne záväzný právny predpis.
Preto môže vzniknúť paradoxná situácia ak súd vysloví nesúlad VZN s ustanoveniami stavebného
zákona, pritom rozhodnutia a opatrenia, ktoré tomuto rozhodnutiu predchádzali, zostanú v platnosti a
účinné. Okrem rozhodnutí a opatrení žalovaného (napr. uznesenie miestneho zastupiteľstva o obstaraní
územného plánu zóny) to bude platiť aj pre správne akty iných orgánov - stanoviská orgánu územného
plánovania (Krajského stavebného úradu v Bratislave a Okresného úradu Bratislava) vydané obligatórne



podľa § 20 ods. 6 a § 25 ods. 6 stavebného zákona, konštatujúce súlad s územným plánom vyššieho
stupňa. Rozpor vznikne aj vo vzťahu k normatívnemu správnemu aktu - všeobecne záväznému
Územnému plánu hl.m. SR Bratislavy r. 2007, ktorý v súlade so zákonom umožňoval a umožňuje
obstarávať územný plán zóny pre územie podľa potreby mesta alebo mestskej časti. Ako už žalovaný
uviedol, súdna prax aj právna veda vychádzajú z prezumpcie správnosti správneho aktu, podľa ktorej i
vadný správny akt, ktorý nie je nulitný, sa pokladá za bezvadný, pokiaľ nie je úradným postupom zrušený
alebo zmenený. To znamená, že aj vadný správny akt, dokiaľ nebol zrušený, vyvoláva zamýšľané právne
účinky (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. marca 2008, sp. zn. 2 Cdo
68/2007).
Z uvedeného vyplýva, že žalovaný pri schvaľovaní napadnutého VZN postupoval v súlade s týmito, na
seba nadväzujúcimi správnymi aktmi, ktorých vydanie bolo zákonnou podmienkou pre pokračovanie
jednotlivých fáz v rámci procesu územného plánovania ÚPN Z Devín I. Schválenie VZN bolo zavŕšením
procesu. Napadnuté VZN je síce prejavom normatívnej činnosti žalovaného, avšak nie izolovaným, ale je
výsledkom zákonom upraveného postupu obstarávania územného plánu. V rámci postupu obstarávania
územného plánu, boli vydané stanoviská iných orgánov, ktoré mali záväzný charakter, a tieto nie je
možné ignorovať. V žiadnom prípade nešlo o svojvôľu žalovaného a postup žalovaného je potrebné
hodnotiť v súlade so zákazom príliš formalistického výkladu a aplikácie právnych noriem, ako súladný
so zákonom, teda aj s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

30. V závere žalovaný uviedol, že Zóna Devín I je v súčasnosti výslovne - aj názvom - uvedená
v územnom pláne mesta Bratislavy. Nie je daný praktický dôvod, aby bol platný a účinný územný
plán pre túto zónu zrušený. Napadnutým VZN neboli negatívne zasiahnuté práva a povinnosti
fyzických a právnických osôb - naopak, ÚPN Z Devín I stanovuje podrobné pravidlá územného rozvoja
územia, podrobnosťou spracovania a stanovením presných záväzných regulatívov zvyšuje právnu
istotu účastníkov územného a stavebného konania, stavebníkom zásadne zjednodušuje administratívne
povinnosti v územnom a stavebnom konaní, významne skracuje čas vydania rozhodnutia stavebného
úradu.
Prostriedky správneho súdnictva nemajú byť prostriedkom uplatňovania pravidla „zákon pre zákon“, t.j.
nemajú byť založené len na striktnom gramatickom a formálnom výklade práva, ktorý akcentuje žalobca,
ale v súlade s princípom spravodlivosti a so základnými princípmi správneho súdneho konania majú
slúžiť na ochranu zákonnosti a verejného záujmu - v zmysle hľadania skutočného zmyslu zákona a jeho
uplatnenia v konkrétnej situácii. Žalobu žiadal ako nedôvodnú zamietnuť.

VI. Administratívne konanie

31. Súčasťou administratívneho spisu je uznesenie č. 107/2008 z 8. mimoriadneho zasadnutia
miestneho zastupiteľstva MČ Bratislava - Devín zo dňa 10.04.2008, v rámci ktorého miestne
zastupiteľstvo zobralo na vedomie výsledok vyhodnotenia ponúk dodávateľov odborných projektových
prác na ÚPN zóny MČ Bratislava - Devín, schválilo zahájenie prác na obstaraní ÚPN zóny MČ Bratislava
- Devín, objednaním štúdie využiteľnosti územia a urbanistickej štúdie územia MČ u spoločnosti F. M..
M. L..T.., požiadalo starostku MČ Bratislava - Devín, aby s dodávateľom F. M.. M. L..T.. uzatvorila zmluvu
o dielo na uvedené projektové práce v rozsahu max. 1 mil. Sk s termínom dodania výsledkov prác do
31.12.2008.

32. Súčasťou administratívneho spisu je stanovisko Krajského stavebného úradu v Bratislave pod
číslom: A/2010/1486-2 HOM zo dňa 19.10.2010 k zadaniu Územného plánu zóny Devín I na území
Mestskej časti Bratislava - Devín v Bratislave, spracovaného a dňa 27.09.2010 upraveného a
doplneného, ktorý v zmysle § 20 ods. 6 stavebného zákona vyslovil, že:
-obsah návrhu Zadania k ÚPN zóny Devín I na území Mestskej časti Bratislava - Devín je v súlade so
záväznou časťou schválenej ÚPD vyššieho stupňa, ktorým je Územný plán hl. m. SR Bratislavy / 2007,
pričom je potrené pred schválením odstrániť vecné chyby v nadradenej ÚPD v zmysle stanoviska KSÚ
v Bratislave k Zadaniu z 20.08.2010,
-obsah návrhu Zadania a postup jeho obstarania a prerokovania je až na vyššie uvedenú diskrepanciu
v súlade s príslušnými právnymi predpismi.
V závere v zmysle § 20 ods. 6 písm. a), b) stavebného zákona odporučil jeho predloženie na schválenie
Mestskej časti Bratislava - Devín v súlade s § 20 ods. 7 písm. c) stavebného zákona, a upozornil
na povinnosť obstarávateľa dokumentácie dodržať konzistentnosť návrhu ÚPN Z so schváleným ÚPN



HMB / 2007, bez ktorej tento nebude možné pred jeho schválením kladne posúdiť v zmysle § 25
stavebného zákona.

33. Súčasťou administratívneho spisu je uznesenie č. 287/2010 z 21. mimoriadneho zasadnutia
miestneho zastupiteľstva MČ Bratislava - Devín zo dňa 04.11.2010, v rámci ktorého miestne
zastupiteľstvo zobralo na vedomie stanovisko Krajského stavebného úradu v Bratislave pod číslom:
A/2010/1486-2 HOM zo dňa 19.10.2010 k návrhu zadania, ako aj dôvodovú správu o prerokovaní návrhu
zadania ÚPN-Z Devín I, a starostka bola požiadaná zabezpečiť vypracovanie čistopisu zadania ÚPN
zóny Devín I.

34. Súčasťou administratívneho spisu je stanovisko Okresného úradu Bratislava, odbor výstavby a
bytovej politiky číslo: OU-BA-OVBP1-2018/001808 zo dňa 11.09.2018, ktorý vyslovil, že
-obsah návrhu ÚPN-Z Devín I je v súlade so záväznou časťou Územného plánu hl. m. SR Bratislava, r.
2007 v znení neskorších zmien a doplnkov, ako schválenej územnoplánovacej dokumentácie vyššieho
stupňa,
- obsah návrhu ÚPN-Z Devín I, postup obstarania a prerokovania je v súlade s príslušnými právnymi
predpismi,
-návrh ÚPN-Z Devín I je v súlade s § 17 vyhl. Ministerstva životného prostredia SE č. 55/2001 Z.z. o
územnoplánovacích podkladoch a územnoplánovacej dokumentácii,
- návrh ÚPN-Z Devín I v záväznej časti ÚPN navrhovanej na vyhlásenie všeobecne záväzným predpisom
je v súlade s § 13 stavebného zákona,
- návrh ÚPN-Z Devín I je v súlade so zadaním.
V závere ako príslušný orgán územného plánovania súhlasil s predložením návrhu „Územný plán zóny
Devín I“ na schválenie miestnym zastupiteľstvom.

35. Na internetovej stránke MČ Bratislava - Devín bol dňa 04.08.2018 zverejnený návrh VZN ktorým sa
vyhlasuje záväzná časť ÚPZ Devín I.

36. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že na 29. riadne zasadnutie Miestneho zastupiteľstva
MČ Bratislava - Devín dňa 15.10.2018 bol predložený Návrh na schválenie územného plánu zóny Devín
I, ktorý bol schválený uznesením č. 183/2018 a o schválení jeho záväznej časti VZN č. 4/2018 uznesením
č. 184/2018.

37. Na internetovej stránke MČ Bratislava - Devín bolo dňa 05.11.2018 zverejnené VZN č. 4/2018 zo
dňa 15.10.2018.

VII. Právne posúdenie žaloby

38. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods.1
SSP) preskúmal napadnuté VZN a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

39. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

40. Podľa § 6 ods. 2 písm. h) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o žalobách vo veciach územnej
samosprávy.

41. Podľa § 357 ods. 1 písm. a) SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať vyslovenia nesúladu všeobecne
záväzného nariadenia obce, mesta, mestskej časti alebo samosprávneho kraja vydaného vo veciach
územnej samosprávy so zákonom.

42. Podľa § 357 ods. 2 SSP, nesúlad podľa odseku 1 môže spočívať v obsahu všeobecne záväzného
nariadenia, jeho časti, niektorého jeho ustanovenia alebo v porušení postupu pri jeho prijímaní.

43. Podľa § 359 ods. 1 vety prvej SSP, žalobcom je prokurátor, ktorého protestu proti všeobecne
záväznému nariadeniu obce, mesta, mestskej časti alebo samosprávneho kraja nebolo vyhovené.



44. Podľa § 4 ods. 3 písm. j) zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, obec pri výkone samosprávy
najmä obstaráva a schvaľuje územnoplánovaciu dokumentáciu obcí a zón, koncepciu rozvoja
jednotlivých oblastí života obce, obstaráva a schvaľuje programy rozvoja bývania a spolupôsobí pri
utváraní vhodných podmienok na bývanie v obci.

45. Podľa § 6 ods. 1 zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, obec môže vo veciach územnej
samosprávy vydávať nariadenia; nariadenie nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky,
ústavnými zákonmi, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada
Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom.

46. Podľa § 6 ods. 3 zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, návrh nariadenia, o ktorom má rokovať
obecné zastupiteľstvo, zverejní obec jeho vyvesením na úradnej tabuli v obci najmenej 15 dní pred
rokovaním obecného zastupiteľstva o návrhu nariadenia. Návrh nariadenia sa zverejní aj na webovom
sídle obce v tej istej lehote.

47. Podľa § 11 ods. 6 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný
zákon), územný plán obce ustanovuje, pre ktoré časti obce treba obstarať a schváliť územný plán zóny.

48. Podľa § 12 ods. 1 písm. a) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku
(stavebný zákon), územný plán zóny sa spracúva pre časť obce, ak schválený územný plán obce
ustanovuje obstarať územný plán zóny pre vymedzenú časť obce.

49. Podľa čl. 68 zák. č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky, vo veciach územnej samosprávy a na
zabezpečenie úloh vyplývajúcich pre samosprávu zo zákona môže obec a vyšší územný celok vydávať
všeobecne záväzné nariadenia.

VIII. Závery správneho súdu

50. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať, či schválené VZN Miestneho zastupiteľstva
mestskej časti Bratislava - Devín č. 4/2018 zo dňa 15.10.2018, ktorým sa vyhlasuje záväzná časť
územného plánu zóny Devín I, je v nesúlade s § 4 ods. 3 písm. j), § 6 ods. 1, ods. 3 zákona o obecnom
zriadení a s § 11 ods. 6, § 12 ods. 1 písm. a) stavebného zákona.

51. Zákonodarca v ust. § 357 SSP zveril do právomoci súdu konať a rozhodovať o návrhu prokurátora
na vyslovenie nesúladu VZN obce alebo vyššieho územného celku so zákonom, pokiaľ obec, mesto,
mestská časť alebo samosprávny kraj nezruší alebo nezmení na základe protestu prokurátora svoje
VZN. Žalobcom v konaní je prokurátor, ktorého protestu proti uzneseniu zastupiteľstva nebolo vyhovené,
uznesenie zastupiteľstva nebolo zrušené a nebola v ňom vykonaná zmena v lehote podľa osobitného
predpisu.
Úlohou prokuratúry je vo verejnom záujme vykonať opatrenia na predchádzanie porušeniu zákonnosti,
na zistenie a odstránenie porušenia zákonnosti, na obnovu porušených práv a vyvodenie zodpovednosti
za ich porušenie. Prokurátor je preto v zmysle zákona o prokuratúre povinný vykonávať dozor nad
dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy,
a to preskúmavaním zákonnosti, okrem iného, aj uznesení vydaných na zabezpečenie plnenia úloh v
oblasti verejnej správy.

52. VZN obce alebo vyššieho územného celku je normatívny právny akt prijímaný orgánom obce
alebo vyššieho územného celku, ktorým sú riešené zásadné otázky týkajúce sa obce alebo vyššieho
územného celku, alebo osobitne jej obyvateľov, alebo upravujúce právne vzťahy vznikajúce a realizujúce
sa na jej území, a to tak na úseku prenesenej štátnej správy, ako aj územnej samosprávy. VZN
musí byť v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a medzinárodnými
zmluvami s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a
vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom. Práve k preskúmavanej veci, konkrétne v § 4 ods. 3
písm. j) zákona o obecnom zriadení sa ustanovuje, že obec obstaráva a schvaľuje územnoplánovaciu
dokumentáciu sídelných útvarov a zón, koncepciu rozvoja jednotlivých oblastí života obce, obstaráva a
schvaľuje programy rozvoja bývania a spolupôsobí pri utváraní vhodných podmienok na bývanie v obci.
Práve tu ide o zákonnú úpravu, ktorá dáva obci právomoc obstarať a schvaľovať územnoplánovaciu



dokumentáciu sídelných útvarov a zón, koncepciu rozvoja jednotlivých oblastí života obce, obstarať a
schvaľovať programy rozvoja bývania a spolupôsobiť pri utváraní vhodných podmienok na bývanie v
obci.

53. Pravdou je a súd sa stotožňuje s námietkou žalobcu, že napadnuté VZN, ktorým bola vyhlásená
záväzná časť územného plánu zóny Bratislava - Devín I, v čase jeho vyhlásenia nebolo možné schváliť,
nakoľko záväzná časť Územného plánu hlavného mesta SR Bratislavy / 2007 v znení neskorších zmien a
doplnkov (územnoplánovacia dokumentácia vyššieho stupňa), nemal určenú-vymedzenú mestskú časť
Bratislava - Devín - zóna Devín I, t.j. územný plán zóny Devín I, v súlade s § 11 ods. 6 a § 12 ods. 1
písm. a) stavebného zákona. Inak povedané, v Územnom pláne hlavného mesta SR Bratislavy / 2007
v znení neskorších zmien a doplnkov, v prílohe č.1 VZN hl.m. SR Bratislavy č. 10/2014 v záväznej časti
územného plánu v čl. 2.2.5 bod 11, sú určené konkrétne časti Bratislavy, lokality MČ Bratislava Devín,
pre ktoré je možné obstarať a schváliť územný plán zóny, avšak bez územia MČ Bratislava - zóna Devín
I. Iba územný plán obce môže ustanoviť, pre ktoré jej časti je možné obstarať a schváliť územný plán
zóny (§11 ods. 6 stavebného zákona). Stavebný zákon v § 12 ods. 1 písm. a) ustanovuje, že územný
plán zóny sa spracúva pre časť obce, ak schválený územný plán obce ustanovuje obstarať územný plán
zóny pre vymedzenú časť obce. Z uvedeného vyplýva, že územný plán zóny možno obstarať len pre
konkrétne vymedzenú časť obce vo VZN obce ktorým sa schvaľuje územný plán obce. Uvedený právny
názor správny súd oprel o uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Usam/2/2019 zo dňa 21.04.2020,
na ktorý poukázal i žalobca.

54. Na druhej strane správny súd vyhodnotil aktuálnu situáciu, ktorú dal do pozornosti súdu žalovaný
(odsek 27. tohto uznesenia) s tým, že uznesením Mestského zastupiteľstva hlavného mesta SR
Bratislavy č. 996/2021 zo dňa 21.10.2021 bola schválená územnoplánovacia dokumentácia Územný
plán hlavného mesta SR Bratislavy, zmeny a doplnky 07. Záväzná časť Územného plánu hlavného
mesta SR Bratislavy, zmeny a doplnky 07 bola vyhlásená VZN hl. m. SR Bratislavy č. 14/2021 z
21.10.2021, ktoré nadobudlo účinnosť dňa 01.01.2022. V aktuálnom znení Prílohy č. 1 k VZN č. 4/2007
- ÚZEMNÝ PLÁN HLAVNÉHO MESTA SR BRATISLAVY v znení zmien a doplnkov 01, 02, 03, 05, 06 a
07, TEXTOVÁ ČASŤ C. V záväznej časti, je v súčasnosti zapracovaný a výslovne uvedený pre mestskú
časť Bratislava - Devín, územný plán zóny ÚPN Z Devín I. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na zákaz
uplatňovania prílišného formalizmu ako je uvedené v odsekoch 28. a 29. tohto uznesenia.

55. Správny súd vychádzal z právneho názoru vysloveným v náleze Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp.zn. I. ÚS 155/2017 zo dňa 31.08.2017, na ktorý poukázal žalovaný, v zmysle ktorého
„Orgánom verejnej moci a predovšetkým všeobecným súdom nemožno tolerovať pri interpretácii
zákonných ustanovení prílišný formalistický postup, ktorý vedie k zjavnej nespravodlivosti. Všeobecný
súd nie je absolútne viazaný doslovným znením zákona, ale môže a musí sa od neho odchýliť, ak to
vyžaduje účel zákona, história jeho vzniku, systematická súvislosť alebo niektorý z ústavnoprávnych
princípov. Pri výklade a aplikácii právnych predpisov teda nemožno opomínať ich účel a zmysel, ktorý
nie je vyjadrený len v slovách a vetách toho-ktorého zákonného predpisu, ale i v základných princípoch
právneho štátu.“
Rovnako Ústavný súd poukázal na už v minulosti vyslovený právny názor, „ ... že k výkladu právnych
predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska ich textu, a to ani v prípade, keď sa text
zákona môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona. ...“ (nález
ÚS SR č. IV. ÚS 71/2013 z 23.05.2013).

56. Na tomto mieste správny súd upriamuje pozornosť na účel stavebného zákona, ktorý v prvej
časti upravuje územné plánovanie, ktorej účelom je o.i. sústavné a komplexné riešenie priestorového
usporiadania a funkčného využívania územia. Zákonodarca pre naplnenie uvedeného účelu, umožnil
mestám a obciam obstaranie územného plánu zóny pre akúkoľvek časť obce alebo mesta (§ 11 a § 12
stavebného zákona).
To, že žalovaný obstaral územný plán zóny ÚPN Z Devín I a tento VZN č. 4/2018 zo dňa 15.10.2018
vyhlásil za záväznú časť ÚP Z Devín I v čase, kedy územie MČ Bratislava - zóna Devín I nebola
definovaná v Územnom pláne hlavného mesta SR Bratislavy / 2007 v znení neskorších zmien a
doplnkov, a aktuálne s účinnosťou dňa 01.01.2022, Územný plán hl. m. SR Bratislavy má definovaný
pre mestskú časť Bratislava - Devín, územný plán zóny ÚPN Z Devín I, súd interpretuje ako situáciu v
extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti v dôsledku napr. prílišného formalizmu (IV. ÚS 192/08,
IV. ÚS 69/2012, IV. ÚS 92/2012, I. ÚS 26/2010, III. ÚS 163/2011, podobne aj Ústavný súd Českej



republiky napr. III. ÚS 150/99). Aj keď právne normy v odsekoch 44. až 48. tohto uznesenia sú
určité a jednoznačné, avšak s ohľadom na poskytnutie materiálnej ochrany tak, aby bola zabezpečená
spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov konania, súd prihliadol na aktuálnu
situáciu. Nie je účelné a ani hospodárne, aby správny súd zrušil napadnuté VZN, pre dôvody ktoré sú
predmetom žaloby, ktoré už boli odstránené tým, že aktuálne územie MČ Bratislava - zóna Devín I je s
účinnosťou dňa 01.01.2022 definovaná v Územnom pláne hlavného mesta SR Bratislavy/2007 v znení
neskorších zmien a doplnkov. Bolo by absolútne nelogické a striktne nehospodárne aby mal žalovaný
zopakovať celý proces obstarania územného plánu zóny ÚPN Z Devín I a následne tento schváliť.
Len formálne zopakovanie celého procesu ktorý trval viac ako desať rokov a stál daňovníkov nemalé
finančné prostriedky sa javí súdu v rozpore s podstatou a zmyslom základného práva na súdnu ochranu.
Formalizmus je aplikácia práva, ktorá vychádza zo znenia právnych noriem, avšak nezohľadňuje cieľ
právnej úpravy alebo konkrétne okolnosti daného prípadu. Inak povedané, ide o prílišné lipnutie resp.
pridržiavanie sa znenia zákona bez určitého nadhľadu. Aj najvyšší súd vo svojej rozhodovacej činnosti
uviedol „ ... súdy sa musia pri aplikácii procesných pravidiel vyhnúť prehnanému formalizmu, ktorý by
zasahoval do zásad spravodlivého procesu. ...“ Pri zásade materiálnej pravdy nemôže súd pri svojom
rozhodovaní vychádzať len z dôvodov uvedených žalobcom, takýto prístup je v rozpore so závermi
Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý poukazuje v svojich nálezoch na spravodlivý proces, pričom
odmieta prílišný formalizmus. Preto súd musí vychádzať aj z tvrdení uvedených žalovaným tak, aby jeho
rozhodnutie zodpovedalo požiadavkám vyplývajúcich z obsahu základného práva na súdnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru.
Správny súd tiež poukazuje na rezumé nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. III. ÚS
833/2016 zo dňa 19.04.2017, že neprimeraný formalizmus pri posudzovaní procesných úkonov a prílišný
tlak na dopĺňanie takých náležitostí, ktoré nemajú základný význam pre ochranu zákonnosti, nie je
v súlade s ústavnými princípmi spravodlivého procesu. Preto hoci gramatický výklad je legitímnym
spôsobom aplikácie práva, pri jeho použití je treba dbať, aby sa nestratil účel právnych inštitútov nielen
priamo upravených, ale aj dotknutých spornou normou.

57. Materiálny prístup ústavného súdu k ochrane ústavnosti vychádza z jeho stabilizovanej judikatúry,
v ktorej uprednostňuje materiálne poňatie právneho štátu, založené na interpretácii a aplikácii právnych
predpisov z hľadiska ich účelu a zmyslu a tiež toho, že pri riešení konkrétnych prípadov nemožno
opomínať požiadavku, aby prijaté rozhodnutie (riešenie) bolo akceptovateľné aj z hľadiska všeobecne
ponímanej spravodlivosti (m. m. IV. ÚS 1/07, IV. ÚS 95/08).

58. V rámci odôvodnenia súd sa nezaoberal všetkými námietkami s odkazom na princíp, že súd nemusí
dávať odpoveď na všetky otázky nastolené žalobcom v žalobe, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.

59. Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že žalobu je potrebné podľa § 190 SSP zamietnuť, nakoľko
preskúmavané VZN s poukazom na aktuálnu skutkovú situáciu z dôvodov uvedených v odsekoch 54.
až 57. tohto uznesenia, neodôvodňovali jeho zrušenie.

IX. Trovy konania

60. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 168 v spojení s § 175 ods.1 SSP tak, že úspešnému
žalovanému priznal voči žalobcovi právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. O výške
trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti uznesenia ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).

61. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods.
4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote
jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP).



Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti
neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo
ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa
podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).