Krajská prokuratúra


Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/87/2022
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6920202371
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2023:6920202371.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek
senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a JUDr. Denisy Šaligovej, v spore žalobcu: V. C., nar. XX.
XX. XXXX, bytom Obec Hnúšťa, zastúpený JUDr. Jánom Čipkom, advokátom, so sídlom Hnúšťa,
Partizánska 197, IČO: 37 896 164, proti žalovanej: Slovenská republika, v menej ktorej koná Generálna
prokuratúra Slovenskej republiky, Bratislava, Štúrova 2, IČO: 00 166 456, o náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci, o odvolaniach žalobcu a žalovanej proti rozsudku
Okresného súdu Topoľčany zo dňa 22. júna 2022 č. k. 6C/34/2020-180 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Napadnutým rozsudkom (druhým v poradí) súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi
1 522,69 eura s 5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 1 522,69 eura od 03. 07. 2020 do zaplatenia,
a to všetko do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku, čo vo veci samej a úroku z omeškania,
žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 4 ods. 1 písm. f), § 5 ods. 1, § 6 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 16
ods. 4, § 17 ods. 1 až 4, § 18 ods. 1, § 19 ods. 1 až 3 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, § 1 písm. a), b) zák. č. 62/2020 Z. z.
o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby
COVID-19, § 517 ods. 2 OZ, § 3 ods. 1, § 16 ods. 4 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. a vykonaným
dokazovaním zistil, že uznesením povereného príslušníka Útvaru vojenskej polície Topoľčany zo dňa 21.
02. 2012 sp. zn. ČVS: ÚVP TO-145/OOaDTČ-2011 bolo voči žalobcovi vznesené obvinenie za prečin
porušovania služobných povinností podľa § 411 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe,
ako je to uvedené v tomto uznesení. Uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava I zo dňa
16. 03. 2012 č. k. 2 Pv 653/2011-12 bola sťažnosť žalobcu zamietnutá ako nedôvodná. Rozsudkom
Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 03. 05. 2016 sp. zn. 2Tv/1/2014-600 bol žalobca oslobodený
spod obžaloby, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný. Uznesením Krajského súdu v
Trenčíne zo dňa 27. 04. 2017 č. k. 2Tov/4/2016-620 bolo odvolanie prokurátora proti vyššie uvedenému
rozsudku zamietnuté. Zo spisu Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 2Tv/1/2014, zo zápisnice o
verejnom zasadnutí Krajského súdu v Trenčíne dňa 27. 04. 2017, súd zistil, že obžalovaný V. bol
neprítomný, ospravedlnený, požiadal o vykonanie verejného zasadnutia v jeho neprítomnosti. Obhajca
obžalovaného V. C., JUDr. Ján Januška, bol prítomný verejného zasadnutia. Ďalej bolo zistené, že
rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne bolo obžalovanému V. C. doručené dňa 07. 07. 2017. Rozsudok
Okresného súdu Bratislava I (bod 8.3.), nadobudol právoplatnosť dňa 27. 04. 2017.



1.2. Personálnym rozkazom riaditeľa Personálneho úradu Ozbrojených síl Slovenskej republiky
Liptovský Mikuláš č. 3654 zo dňa 20. 04. 2012, podľa § 65 ods. 1 písm. b) zák. č. 346/2005 Z.
z. bol žalobca dočasne pozbavený výkonu štátnej služby profesionálneho vojaka od 26. 04. 2012.
Personálnym rozkazom riaditeľa Personálneho úradu Ozbrojených síl Slovenskej republiky, Personálny
úrad Slovenskej republiky Liptovský Mikuláš č. 5092 zo dňa 03. 06. 2013, podľa § 70 ods. 1 písm. k)
zák. č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov bol žalobca prepustený zo
služobného pomeru profesionálneho vojaka, ktorého služobný pomer skončí 31. 08. 2013. Dňa 04. 03.
2013 žalobca, ako zamestnanec, uzatvoril pracovnú zmluvu so zamestnávateľom BTW Transport spol.
s r. o. Veľká Paka, s dohodnutým pracovným pomerom na dobu určitú do 03. 03. 2014, s účinnosťou
od 04. 03. 2013. Z vyčíslenia náhrady trov konania obhajcu, listom zo dňa 10. 05. 2017, advokátom
JUDr. Jánom Januškom, vyplýva, že po ukončení zastupovania zasiela žalobcovi vyčíslenie náhrady
trov konania obhajcu za úkony vykonané na základe plnomocenstva zo dňa 05. 04. 2012, a to trovy
konania obhajcu spolu 1 522,69 eura s tým, že bol poskytnutý preddavok spolu 1 500,- eur a zostáva k
úhrade 22,69 eura. Z potvrdenia o zrealizovaní transakcie s dátumom realizácie 15. 05. 2017 vyplýva
úhrada zúčtovanej sumy 23,- eur (nedoplatok náhrady trov konania obhajcu) žalobcom na účet obhajcu
JUDr. Jána Janušku. Listom právneho zástupcu žalobcu zo dňa 24. 04. 2020, adresovaným Generálnej
prokuratúre Slovenskej republiky Bratislava, podal žalobca návrh na predbežné prejednanie nároku na
náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci a nesprávnym úradným
postupom v zmysle ustanovenia § 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. Z rovnakého dôvodu, ako je
uvedené v žalobe, si žalobca uplatnil jednotlivé nároky na náhradu škody vo výške 19 116,29 eura,
a to v materiálnej oblasti a titulom nemajetkovej ujmy vo výške 10 000,- eur. K žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku v zmysle ustanovenia § 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z., listom zo dňa 30. 06.
2020 Generálna prokuratúra Slovenskej republiky Bratislava, oznámila žalobcovi, že neboli zistené
zákonné podmienky pre uspokojenie jeho nároku na náhradu škody uplatneného v žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku v zmysle ustanovenia § 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z., keď nie je k tomu
preukázaný základný predpoklad pre uspokojenie nároku na náhradu škody, a to, že vydanie žalobcom
označeného rozhodnutia ako nezákonného, bolo v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky.
Stanovisko Generálnej prokuratúry bolo doručené žalobcovi dňa 02. 07. 2020. Z výpovede žalobcu
súd zistil, že o výsledku rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne (odsek 12.4. rozsudku) ho obhajca
oboznámil, keď vychádzal z miestnosti krajského súdu, keď to bolo ukončené. Zatelefonoval mu, že
vyhrali alebo mu povedal slovami, že je to ukončené. Následne mu poslal vyúčtovanie obhajoby.

1.3. V danom prípade si žalobca uplatňuje svoj nárok na náhradu škody v zmysle zákona č. 514/2003
Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov. V tejto súvislosti súd poukázal na stanovisko zaujaté Najvyšším súdom
SR, v uznesení zo dňa 29. 09. 2020 sp. zn. 9Cdo/65/2020, podľa ktorého v súlade s ustálenou
súdnou praxou zodpovedá štát aj za škodu spôsobenú začatím trestného stíhania, ktoré neskončilo
právoplatným rozhodujúcim rozhodnutím trestného súdu. Táto zásada bola vyjadrená už vo viacerých
skorších rozhodnutiach, ktoré sa týkali náhrady škody spôsobenej štátnym orgánom, v zmysle zákona
č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym
úradným postupom. Rozhodovanie súdov podľa tohto zákona sa ustálilo medzi iným na názore, že ten,
proti komu bolo trestné stíhanie zastavené, alebo ten, kto bol oslobodený spod obžaloby, má podľa
§ 1 až 4 zák. č. 58/1969 Zb. zásadne právo na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení
obvinenia (R 35/1991). Na to nadviazal záver, že ten, proti komu bolo trestné stíhanie zastavené,
alebo ten, kto bol spod obžaloby oslobodený, má pri splnení ďalších zákonných predpokladov podľa
§ 1 až 4 zák. č. 58/1969 Zb. zásadne právo na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení
obvinenia. Na podstate týchto právnych záverov, ku ktorým sa dospelo vo vzťahu k prípadom škôd
vzniknutých za účinnosti zák. č. 58/1969 Zb. zotrváva súdna prax aj po prijatí zákona č. 514/2003 Z. z.
Z uznesenia NS SR ďalej vyplýva, že i keď jedným zo základných predpokladov zodpovednosti štátu za
škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím v zmysle § 6 ods. 1 veta prvá, zák. č. 514/2003 Z. z. je
zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, ktorým bola spôsobená škoda, treba mať na zreteli, že
zmyslu právnej úpravy zodpovednosti štátu za škodu zodpovedá, aby každá majetková ujma spôsobená
nesprávnym, či nezákonným, zásahom štátu bola odčinená (viď bližšie rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 4MCdo/15/2009, uznesením Občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo 06. 12. 2010 navrhnuté na uverejnenie v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a
rozhodnutí súdov Slovenskej republiky). Zákon č. 514/2003 Z. z. výslovne neupravuje nárok na náhradu
škody v prípade oslobodenia obžalovaného spod obžaloby. Judikatúra dospela k záveru, že ide o



špecifický prípad zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú začatím a vedením trestného stíhania,
pri ktorom treba vychádzať z analogického výkladu úpravy najbližšej, a to z úpravy zodpovednosti za
škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Rovnaký význam, ako zrušenie právoplatného uznesenia
o vznesení obvinenia pre nezákonnosť, má v tomto zmysle tiež zastavenie trestného stíhania alebo
oslobodenie spod obžaloby. Skutočnosť, že nedošlo k zrušeniu rozhodnutia, ktorým sa začína trestné
stíhanie, na tom nič nemení. Podstata nároku na náhradu škody sa totiž v tomto prípade neviaže
na (ne) správnosť postupu orgánov činných v trestnom konaní pri začatí trestného stíhania, ale na
samotný výsledok trestného stíhania. Uvedené právo nemá iba ten, kto si obvinenie sám zavinil, kto
bol spod obžaloby oslobodený alebo proti nemu trestné stíhanie bolo zastavené len preto, že nie je
za spáchaný trestný čin trestne zodpovedný, alebo mu bola udelená milosť, alebo že trestný čin bol
amnestovaný. V zmysle intencií Krajského súdu v Nitre sa súd opätovne zaoberal otázkou námietky
premlčania vznesenej žalovanou. Zákon č. 514/2003 Z. z. ustanovuje v § 19 kombinovanú premlčaciu
dobu. V odseku 1 ide o subjektívnu premlčaciu dobu a v odseku 2 o objektívnu premlčaciu dobu.
Pokiaľ ide o subjektívnu premlčaciu dobu je stanovená v dĺžke troch rokov. Táto začína plynúť od
momentu, kedy sa poškodený dozvedel o škode. Poškodený sa v zmysle ustanovenia § 19 ods. 1 zákona
dozvie o škode vtedy, keď zistí skutkové okolnosti, z ktorých možno vyvodiť vznik škody a orientačne
(približne) aj jej rozsah. Nie je teda potrebné, aby poškodený poznal rozsah škody presne (napríklad na
základe odborného posudku). Pre začiatok plynutia premlčacej doby nie je tiež potrebné, aby poškodený
vedel, kto za škodu zodpovedá, resp. ktorý orgán spôsobil škodu. Poškodený sa o vzniku škody z
pravidla dozvie vtedy, kedy dôjde k zrušeniu nezákonného rozhodnutia, alebo k oslobodeniu spod
obžaloby. Plynutie premlčacej doby podľa § 19 ods. 3 citovaného zákona sa prerušuje od doby, kedy
poškodený podal na príslušný orgán písomnú žiadosť o predbežné prerokovanie nároku podľa § 15 ods.
1 citovaného zákona a prerušenie trvá až do momentu skončenia prerokovania. Najdlhšie prerušenie
plynutia premlčacej doby trvá 6 mesiacov. Táto lehota vychádza z ustanovenia § 16 citovaného zákona,
ktoré umožňuje poškodenému podať žalobu na náhradu škody na súd, ak orgán zodpovedný za škodu
neuspokojí nárok poškodeného na náhradu škody.

1.4. V danej veci začiatok plynutia premlčacej lehoty súd posudzoval podľa ustanovenia § 19 ods. 1
citovaného zákona, podľa ktorého právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky, odo dňa keď sa
poškodený dozvedel o škode. Začiatok posudzovania plynutia premlčacej lehoty je viazaný na deň, kedy
sa žalobca dozvedel o škode. Predpokladom začiatku plynutia premlčacej lehoty je teda okamih, kedy sa
žalobca dozvedel o škode, t.j. skutkových okolnostiach, z ktorých mohol zistiť vznik škody zakladajúcej
jej uplatnenie podľa zák. č. 514/2003 Z. z. Rozhodujúcou skutočnosťou pri priznaní nároku žalobcu
je posúdenie vznesenej námietky premlčania žalovanou. Pre posúdenie, kedy sa žalobca dozvedel
o škode a o tom, že rozhodnutie, od ktorého svoj nárok odvodzoval, bolo zrušené, je podľa súdu
rozhodujúci dátum vyhlásenia uznesenia Krajského súdu v Trenčíne, ktorým bolo odvolanie prokurátora
proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zamietnuté, t.j. dátum 27. 04. 2017. K rozhodnutiu došlo na
verejnom zasadnutí krajského súdu, ktorého sa zúčastnil obhajca žalobcu JUDr. Ján Januška. Žalobca
sa tohto verejného zasadnutia nezúčastnil. Ako vyplýva z výpovede žalobcu na pojednávaní na tunajšom
súde dňa 26. 05. 2022, o výsledku rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne ho obhajca oboznámil
dňa 27. 04. 2017, keď vychádzal z miestnosti krajského súdu, keď to bolo ukončené. Zatelefonoval
mu, že vyhrali alebo mu povedal slovami, že je to ukončené. Z uvedeného potom vyplýva, že žalobca
sa dňa 27. 04. 2017 dozvedel, že na jeho úkor došlo ku škode spôsobenej nezákonným rozhodnutím
orgánu verejnej moci, pretože žalobca bol v konaní riadne zastúpený JUDr. Jánom Januškom, ktorý ho o
výsledku rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne telefonicky v ten istý deň informoval. V zmysle intencií
Krajského súdu v Nitre v danej veci súd, pre stanovenie počiatku premlčania, posudzoval skutočnosť,
kedy sa žalobca dozvedel o škode, teda kedy zistil skutkové okolnosti, z ktorých mohol vyvodiť vznik
škody, ako aj jej rozsah, a to u každého nároku jednotlivo. Prihliadol pri tom na skutočnosť, že nárok
žalobcu na náhradu škody pozostáva z majetkovej škody a to odmeny za poskytnuté právne služby
a náhrady hotových výdavkov v sume 1 522,69 eura, rozdielu medzi jeho hodnostným platom počas
dočasného pozbavenia výkonu služby až do prepustenia zo služobného pomeru v sume 8 366,40 eura
a titulom neposkytovania príspevku na bývanie škoda vo výške 3 688,- eur, rozdielu medzi dosiahnutou
mzdou po prepustení zo služobného pomeru a nárokom na hodnostný plat vo výške 5 539,20 eura, teda
celkovo si žalobca uplatnil náhradu škody v materiálnej oblasti vo výške 19 116,29 eura a nemajetkovú
škodu vo výške 10 000,- eur. Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že ku dňu rozhodovania
Krajského súdu v Trenčíne (t. j. ku dňu 27. 04. 2017) mal žalobca vedomosť o vzniknutej škode
majetkovej aj nemajetkovej. V prípade majetkovej ujmy ide o nárok žalobcu na priznanie rozdielu medzi
jeho hodnostným platom počas dočasného pozbavenia výkonu služby až do prepustenia zo služobného



pomeru v sume 8 366,40 eura a titulom neposkytovania príspevku na bývanie škoda vo výške 3 688,-
eur, rozdielu medzi dosiahnutou mzdou po prepustení zo služobného pomeru a nárokom na hodnostný
plat vo výške 5 539,20 eura. Uvedené nároky súvisia s personálnymi rozkazmi riaditeľa Personálneho
úradu ozbrojených síl Slovenskej republiky, tak ako sú uvedené v bodoch 12.5. tohto rozsudku, datované
20. 04. 2012 a 03. 06. 2016 a tiež ako vyplýva z bodu 12.7., keď dňa 04. 03. 2013 uzatvoril pracovnú
zmluvu so zamestnávateľom BTW Transport spol. s r. o. Rovnako k uvedenému dátumu 27. 04. 2017
mal žalobca vedomosť o nemajetkovej ujme, keď ako vyplýva z jeho výpovede, v tejto uviedol, že celé
trestné konanie ho zasiahlo po psychickej stránke, bývalí kolegovia s ním nedebatovali, ovplyvnilo to
jeho rodinný život, ako i spoločenský život. Z výpovede svedkyne V. C., manželky žalobcu, vyplýva,
že do vznesenia obvinenia proti žalobcovi viedli usporiadaný život, toho dňa, keď bol postavený mimo
službu, sa to zmenilo. Z dokazovania mal súd za preukázané splnenie predpokladu začiatku plynutia
premlčacej doby, vzhľadom na uvedené nároky žalobcu, dňom 27. 04. 2017, kedy žalobca mal vedomosť
o škode, to v čase, keď mu boli známe skutočné okolnosti, z ktorých mohol zistiť vznik škody zakladajúcej
jej uplatnenie, t.j. deň keď mu obhajca JUDr. Ján Januška telefonicky oznámil výsledok rozhodnutia
Krajského súdu v Trenčíne, ako uviedol žalobca vo svojej výpovedi, o tomto výsledku ho obhajca
oboznámil keď vychádzal z miestnosti krajského súdu, keď to bolo ukončené a informoval ho telefonicky.
Z ustanovenia § 19 ods. 3 vyššie citovaného zákona vyplýva, že lehota neplynie počas predbežného
prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas
6 mesiacov. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia sa tak plynutie premlčacej lehoty práva na
náhradu škody prerušuje okamihom doručenia žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody orgánu podľa § 4 ods. 1. V danej veci žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody bola na Generálnu prokuratúru zaslaná dňa 24. 04. 2020. Premlčacia lehota tak neplynula od 24.
04. 2020 do 02. 07. 2020, t.j. doručenia stanoviska Generálnej prokuratúry žalobcovi. Z dokazovania
vyplýva, že trojročná lehota na uplatnenie nároku začala plynúť od 27. 04. 2017, kedy sa žalobca
od svojho obhajcu dozvedel o výsledku rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne a uplynula by dňom
28. 04. 2020. Treba však zohľadniť skutočnosť, že premlčacia lehota neplynula počas predbežného
prerokovania nároku, t.j. od 24. 04. 2020 do 02. 07. 2020, v trvaní 5 dní, vzhľadom na uplynutie trojročnej
lehoty dňom 28. 04. 2020, ktorá následne po 02. 07. 2020 začala opäť plynúť a uplynula by dňom 07.
07. 2020. Zákonom č. 62/2020 Z. z., schváleným dňa 25. 03. 2020, došlo v reakcii na mimoriadnu
situáciu, spôsobenú šírením pandémie Covid-19, k prerušeniu plynutia hmotnoprávnych aj procesných
lehôt. Premlčacia lehota podľa § 1a tohto zákona v čase od účinnosti zákona, t.j. od 27. 03. 2020 do 30.
04. 2020, neplynula. Takže podľa tohto opatrenia premlčacia lehota do konca apríla 2020 neplynula, t.j.
35 dní. Pokiaľ z vyššie uvedeného bodu vyplýva, že premlčacia doba by uplynula 07. 07. 2020, vzhľadom
na jej spočívanie v zmysle zákona č. 62/2020 Z. z. je potrebné k uvedenému dátumu 07. 07. 2020
pripočítať ešte 35 dní a tak premlčacia doba uplynula dňom 11. 08. 2020. Preto v časti nároku na náhradu
majetkovej ujmy, týkajúceho sa pozbavenia výkonu služby až do prepustenia zo služobného pomeru v
sume 8 366,40 eura, titulom neposkytovania príspevku na bývanie škoda vo výške 3 688,- eur, rozdielu
medzi dosiahnutou mzdou po prepustení zo služobného pomeru a nárokom na hodnostný plat vo výške
5 539,20 eura, ako aj v časti nemajetkovej ujmy, je nárok premlčaný, keďže žaloba bola podaná pôvodne
na Okresnom súde Rimavská Sobota dňa 21. 08. 2020, teda po márnom uplynutí trojročnej premlčacej
doby. V tejto časti bolo potrebné žalobu zamietnuť, vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zo
strany žalovanej.

1.5. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na zaplatenie majetkovej škody titulom poskytnutých právnych služieb
a náhrady hotových výdavkov vo výške 1 522,69 eura, v zmysle intencií rozhodnutia Krajského
súdu v Nitre, súd vykonaným dokazovaním zisťoval, kedy bolo vyúčtovanie trov konania obhajcu v
trestnom konaní žalobcovi doručené. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že si nepamätá, kedy mu
bolo vyúčtovanie doručené. K dátumu doručenia sa nevedel vyjadriť ani samotný obhajca žalobcu v
trestnom konaní JUDr. Ján Januška, ktorý vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že nemá k dispozícií
doklad alebo list o doručovaní vyčíslenia náhrady trov konania obhajcu, zo dňa 10. 05. 2017, ktorý bol
adresovaný žalobcovi. Má k dispozícií iba vyčíslenie náhrady trov konania vo výške 1 522,69 eura.
Vzhľadom na odstup času si nepamätá bližšie na okolnosti doručovania vyčíslenia náhrady trov konania.
Z uvedeného vyplýva, že presný dátum doručenia vyčíslenia náhrady trov konania obhajcu žalobcovi
nie je možné určiť, pričom je však zrejmé, že k tomu došlo medzi dňom 10. 05. 2017, t.j. list o vyčíslení
trov konania obhajcu a 15. 05. 2017, t.j. dátumom úhrady nedoplatku trov konania obhajcu vo výške 23,-
eur, keď ako vyplýva z vyčíslenia náhrady trov konania obhajcu, žalobca poskytol obhajcovi preddavok
vo výške 1 500,- eur a rozdiel, t.j. nedoplatok predstavoval 22,69 eura, čo je spolu 1 522,69 eura. Podľa
vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu žalobca úhradu zostatku odmeny a nákladov obhajcu uhrádzal v



deň, kedy mu bolo vyúčtovanie doručené, t.j. 15. 05. 2017. Vzhľadom na vyššie uvedené, vychádzajúc
z intencií rozhodnutia Krajského súdu v Nitre, subjektívne určeným začiatkom plynutia premlčacej doby
pre daný nárok je dátum, kedy sa žalobca o výške škody dozvedel, ako vyplýva z vyššie uvedeného,
bolo to dňom 15. 05. 2017. Premlčacia doba začala plynúť od 15. 05. 2017, keďže ako vyplýva z vyššie
uvedeného je trojročná, mala skončiť 15. 05. 2020. Premlčacia doba však bola prerušená od okamihu
doručenia žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, ktorá bola na Generálnu
prokuratúru zaslaná dňa 24. 04. 2020. Premlčacia lehota tak neplynula od 24. 04. 2020 do 02. 07.
2020, ktorým dňom bolo doručené žalobcovi stanovisko Generálnej prokuratúry. Trojročná premlčacia
lehota tak začala plynúť od 15. 05. 2017, uplynula by dňom ako je už uvedené 15. 05. 2020, avšak treba
zohľadniť, že neplynula počas predbežného prerokovania nároku od 24. 04. 2020 do 02. 07. 2020 v
trvaní 22 dní. Trojročná premlčacia lehota začala plynúť po 02. 07. 2020 a uplynula po pripočítaní doby
prerušenia premlčacej lehoty, t.j. 22 dní, teda dňom 24. 07. 2020. Zákonom č. 62/2020 Z. z., schváleným
dňa 25. 03. 2020, došlo v reakcii na mimoriadnu situáciu, spôsobenú šírením pandémie Covid-19, k
prerušeniu plynutia hmotnoprávnych aj procesných lehôt. Premlčacia lehota podľa § 1 písmena a) tohto
zákona v čase od jeho účinnosti, t.j. od 23. 07. 2020 do 30. 04. 2020 neplynula, t.j. 35 dní. Preto súd k
dátumu 24. 07. 2020 pripočítal uvedených 35 dní, takže posledný deň premlčacej doby pripadol na deň
28. 08. 2020. Žaloba žalobcu v predmetnej časti nároku titulom trov obhajcu bola podaná na Okresný súd
Rimavská Sobota dňa 21. 08. 2020, teda ešte pred uplynutím premlčacej doby. Na základe vykonaného
dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba žalobcu v časti čo do zaplatenia sumy 1 522,69 eura,
čo do majetkovej ujmy titulom žalobcom vyplatenej sumy za poskytnuté právne služby a náhradu
hotových výdavkov obhajcu JUDr. Jána Janušku v trestnom konaní, je dôvodná. Oprávnenosť nároku
vyplýva zo stanoviska uvedeného v tomto rozsudku v odseku 22. tohto rozsudku. Pre vznik nároku
na náhradu škody je treba preukázať existenciu základných predpokladov vzniku zodpovednosti za
škodu. Zodpovednosť za škodu spôsobená nezákonným rozhodnutím je objektívnou zodpovednosťou
bez ohľadu na zavinenie a ktorej sa nemožno zbaviť. Je založená na splnení troch podmienok, a to 1.
vznesenie obvinenia a vedené trestné stíhanie, 2. vznik škody, 3. príčinná súvislosť medzi podmienkou č.
1 a č. 2. Prvá podmienka bola naplnená tým, že voči žalobcovi bolo uznesením povereného príslušníka
Útvaru vojenskej polície Topoľčany zo dňa 21. 02. 2012 sp. zn. ČVS: ÚVP TO-145/OOaDTČ-2011 voči
žalobcovi vznesené obvinenie. Uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava I zo dňa 16. 03.
2012 č. k. 2 Pv 653/2011-12 bola sťažnosť žalobcu zamietnutá ako nedôvodná. Rozsudkom Okresného
súdu Bratislava I zo dňa 03. 05. 2016 sp. zn. 2Tv/1/2014-600 bol žalobca oslobodený spod obžaloby,
pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný. Uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo
dňa 27. 04. 2017 č. k. 2Tov/4/2016-620 bolo odvolanie prokurátora proti vyššie uvedenému rozsudku
zamietnuté. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 27. 04. 2017. Pre vznik škody je treba aplikovať
ustanovenie § 442 ods. 1 OZ podľa ktorého, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk). K uvedenému súd uvádza, že škodu treba chápať ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére
poškodeného a je objektívne vyjadriteľná v peniazoch. Škoda ako predpoklad vzniku zodpovednosti
štátu za škodu je daná len vtedy, ak vznikla v príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím. Nakoľko
žalobca bol právoplatne oslobodený spod obžaloby, vyšla v konečnom dôsledku najavo nezákonnosť
uznesenia o vznesení obvinenia (oslobodenie žalobcu spod obžaloby možno obsahovo chápať ako
zrušenie uznesenia o vznesení obvinenia). Súd mal v konaní preukázané naplnenie predpokladov
objektívnej zodpovednosti žalovanej za škodu, ktorá žalobcovi vznikla titulom náhrady trov konania
obhajcu, za úkony vykonané na základe plnomocenstva zo dňa 05. 04. 2012 a tieto boli vyčíslené
a špecifikované obhajcom, tak ako je to uvedené v tabuľke nižšie, v celkovej výške 1 522,69 eura.
Vyčíslenie náhrady trov konania obhajcu bolo vykonané listom zo dňa 10. 05. 2017 s tým, že mu bol
poskytnutý žalobcom preddavok 1 500,- eur a zostalo k úhrade 22,69 eura, ktorý zostatok uhradil žalobca
dňa 15. 05. 2017, ako to vyplýva z potvrdenia o zrealizovaní transakcie. Špecifikáciu výšky trov obhajcu,
uvedenú v spise, súd skúmal podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb a oboznámením sa s obsahom spisu Okresného súdu Bratislava I
sp. zn. 2Tv/1/2014, pričom bolo zistené, že trovy obhajcu boli vynaložené účelne. Na základe vyššie
uvedeného súd žalobe, čo do sumy 1 522,69 eura, vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku.

1.6. O úroku z omeškania rozhodol súd v zmysle citovaného ustanovenia § 517 OZ, § 3 nariadenia
vlády a § 16 ods. 4 citovaného vyššie, keď do omeškania sa žalovaná dostala v nasledujúci deň po
dni doručenia listu Generálnej prokuratúry o odmietnutí uspokojenia nárokov žalobcu, t.j. dňom 03. 07.
2020. Pretože žalobca si uplatnil úroky z omeškania odo dňa 24. 04. 2020 vo zvyšku súd žalobu, čo
do úroku z omeškania, zamietol.



1.7. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 a § 262 ods. 1, 2 a žalovanej, ktorá mala v
konaní podstatnejší úspech náhradu trov konania nepriznal, keďže túto náhradu trov konania nežiadala
a ani podstatné trovy v konaní jej nevznikli.

2. Proti tomuto rozsudku podala žalovaná v zákonnej lehote odvolanie voči vyhovujúcemu výroku,
odôvodniac ho tým, že s rozsudkom súdu prvej inštancie odôvodneného splnením zákonných
predpokladov pre priznanie nároku na náhradu škody nie je možné súhlasiť, pretože rozhodnutie súdu
prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a je zmätočné. Žalovaná strana je toho
názoru, že subjektívna premlčacia doba začala plynúť dňom 27. 04. 2017, teda dňom, kedy sa žalobca
dozvedel o škode (k tomuto dátumu viaže začatie plynutia premlčacej doby prvoinštančný súd i v časti
odôvodnenia rozsudku). Neplynula počas predbežného prerokovania nároku od 24. 04. 2020 do 02. 07.
2020 v trvaní 22 dní. Následne došlo k prerušeniu plynutia premlčacej lehoty v zmysle zák. č. 62/2020
Z. z., a to od 23. 07. 2020 do 30. 04. 2020 (t.j. 35 dní). Po pričítaní vyššie uvedených lehôt je žalovaná
strana toho názoru, že subjektívna premlčacia lehota uplynula dňa 10. 08. 2020, pričom žaloba žalobcu
v predmetnej časti nároku titulom trov obhajcu bola podaná na Okresný súd Rimavská Sobota dňa 21.
08. 2020, teda po uplynutí premlčacej doby. Žalovaná strana je toho názoru, že úhrada trov právneho
zastúpenia ako záväzku žalobcu vo vzťahu k jeho obhajcovi v trestnom konaní, ku ktorému sa žalobca
zaviazal už uzavretím zmluvy o poskytovaní právnych služieb, je vecou vzájomného právneho vzťahu
existujúceho medzi klientom a jeho právnym zástupcom, pričom spôsob, forma a čas vykonania tejto
úhrady je výlučne na uvážení týchto zmluvných strán. Viazanie začiatku plynutia subjektívnej premlčacej
doby na takto variabilnú skutočnosť by neprispela k zachovaniu právnej istoty vo vzájomných vzťahoch
medzi subjektmi práva. Nemožno pripustiť, aby sa plynutie premlčacej doby odvíjalo tiež od dátumu,
kedy žalobca, po dohode so svojim obhajcom, skutočne uhradil obhajcovi náklady obhajoby. Pokiaľ
prvoinštančný súd bol toho názoru, že premlčacia lehota začala plynúť od 15. 05. 2017, teda od dátumu,
kedy sa žalobca dozvedel o výške odmeny za poskytnuté služby, žalovaná poukázala na skutočnosť, že
dňa 15. 05. 2017 sa žalobca dozvedel iba o výške odmeny vo výške 22,69 eura z celej sumy 1 522,69
eura, pričom tohto dňa bol žalobcom tento zostatok i doplatený obhajcovi (k zaplateniu preddavku vo
výške 1 500,- eur došlo v presne nezistenom čase, ktorý však logicky predchádzal tomuto dátumu,
pričom žalobca zaplatenie tejto sumy k určitému dátumu ničím nezdokladoval. V tomto smere nepredložil
žiaden doklad o úhrade tejto sumy jeho osobou obhajcovi). Rozhodnutie súdu prvej inštancie teda
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci - začatia počítania subjektívnej premlčacej lehoty,
ktorej plynutie sa viaže k momentu, kedy sa poškodený dozvedel o škode. S poukazom na uvedené,
navrhol, aby odvolací súd podľa § 388 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že podanú
žalobu zamietne.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie aj žalobca proti
výroku II. napadnutého rozsudku (zamietajúcemu výroku), odôvodniac ho tým, že rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutej časti nepovažuje za vecne správny. Nie je možné poprieť, že podľa § 19 ods. 1
zákona sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak
je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia,
plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo
zrušené právoplatné rozhodnutie. Nesúhlasí však s tým, že začiatok plynutia premlčacej lehoty súd
ustálil dňom právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu v trestnom konaní, teda dňom 27. 04.
2017. Týmto dňom síce bolo rozhodnutie vyhlásené, avšak na vyhlásení rozhodnutia sa osobne
nezúčastnil. Ak ho aj obhajca informoval o tom, že vyhrali, alebo že je to ukončené, nie je možné takéto
vyjadrenie jeho obhajcu prostredníctvom telekomunikačného rozhovoru považovať za kvalifikované
doručenie, resp. oznámenie rozhodnutia o jeho právoplatnom oslobodení spod obžaloby. Nemožno
uzavrieť, že dňom vyhlásenia rozhodnutia odvolacieho súdu mu bolo toto rozhodnutie kvalifikovaným
spôsobom oznámené. Začiatok plynutia premlčacej lehoty je potrebné datovať dňom, kedy mu bolo
rozhodnutie odvolacieho súdu doručené, teda dňom 07. 07. 2017. Až týmto dňom sa dozvedel, že
nastali účinky zrušenia pôvodného rozhodnutia o vznesení obvinenia. Poukázal na ustanovenie § 79
ods. 1, ods. 5 Trestného poriadku. Za začiatok plynutia premlčacej doby považoval okamih, kedy
sa on osobne dozvedel o zrušení nezákonného rozhodnutia, keďže týmto nezákonným rozhodnutím
mala byť spôsobená škoda jemu ako poškodenému, nie jeho obhajcovi v trestnom konaní. V tomto
prípade ide o nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci.
Obhajca, ktorý ho zastupoval v trestnom konaní s týmto nárokom a právnym vzťahom nie je viazaný
a ani mu vo veci náhrady škody neposkytoval právnu službu. Je to vzťah medzi ním a Slovenskou



republikou, z tohto dôvodu, až keď mu príslušný orgán kvalifikovane doručil, a teda oznámil, ako
rozhodol, možno to považovať za riadne naplnenie predpokladu podľa § 19 ods. 1 veta druhá zákona.
Účelom ustanovenia § 19 ods. 1 veta druhá zákona má byť skutočné nadobudnutie vedomosti o tom, že
došlo k zrušeniu nezákonného rozhodnutia a následne aj o tom, že mu škoda vznikla a v akom rozsahu.
Toto ustanovenie chráni poškodených v tej súvislosti, aby sa mohli dožadovať nároku na náhradu škody v
čase, keď účinky zrušenia nezákonného rozhodnutia sú nesporné. Podľa § 309 ods. 1 a ods. 2 Trestného
poriadku oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.
Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Ak sa
rozsudok oznamuje tak obžalovanému, ako aj jeho obhajcovi a zákonnému zástupcovi, plynie lehota
od toho oznámenia, ktoré bolo vykonané najneskoršie. Z tejto právnej úpravy možno analogicky aj vo
vzťahu k uzneseniu odvolacieho súdu odvodiť, že čo sa týka oznamovania a doručovania rozhodnutí v
trestnom konaní majú obžalovaný a jeho obhajca špecifické, od seba nezávislé postavenie. A právne
významné je najmä to oznámenie, resp. doručenie, ktoré bolo vykonané neskôr. Z vyúčtovania odmeny
síce mal možnosť získať informáciu o tom, že odvolací súd potvrdil rozhodnutie Okresného súdu
Bratislava I, ktorým bol oslobodený spod obžaloby, ale takéto oznámenie nezískal od orgánu, ktorý v
konečnom dôsledku právoplatne rozhodol o zrušení nezákonného rozhodnutia. Preto je dôvodné uznať
jeho argument, že začiatok plynutia lehoty na uplatnenie nároku na náhradu škody je potrebné odvíjať
odo dňa 07. 07. 2017, kedy mu bolo rozhodnutie odvolacieho súdu doručené. Vychádzajúc potom z doby
prerušenia plynutia premlčacej lehoty počas predbežného prerokovania uplatneného nároku na náhradu
škody na príslušnom orgáne za súčasného uplatnenia ustanovenia § 1 písm. a) zákona č. 62/2020 Z. z.
o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby
COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, premlčacia lehota by uplynula 17.
10. 2020. Ak žalobu podal 21. 08. 2020, bolo to v rámci plynutia 3-ročnej premlčacej lehoty na uplatnenie
nároku na náhradu škody. Nemôže preto súhlasiť s prejaveným názorom súdu prvej inštancie, že jeho
nárok na náhradu majetkovej ujmy v časti, v ktorej bola žaloba zamietnutá je premlčaný. Nestotožňuje
sa tiež s tým, že súd prvej inštancie považuje za premlčaný aj jeho nárok na náhradu nemajetkovej ujmy.
Nedôvodné trestné stíhanie a jeho dôsledky, ako zásah do jeho osobnostného života, cti a občianskej
dôstojnosti pociťuje až do dnešného dňa. Súd žiadnym spôsobom neodôvodnil záver v tom smere, či
a z akého dôvodu tento zásah bol ukončený dňom právoplatného rozhodnutia súdu o jeho oslobodení
spod obžaloby. V priebehu jeho výsluchu, ako aj výsluchu jeho manželky bolo nesporne dokázané, že
nedôvodné trestné stíhanie a jeho následky sú trvalého charakteru, preto aj v prípade, že by bol správny
záver súdu o začiatku plynutia premlčacej doby, nie je možné začiatok plynutia premlčacej doby vo
vzťahu k nemajetkovej ujme ustáliť dňom 27. 04. 2017. Je preto toho názoru, že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam vo vzťahu k začatiu plynutia,
ako aj samotnému plynutiu premlčacej doby a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci a z tohto dôvodu súd prvej inštancie nevykonal navrhované dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, čím sú dané odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f) a
písm. h) CSP. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd v napadnutej časti rozsudok súdu prvej
inštancie zmenil a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 27 593,60 eura spolu s úrokom
z omeškania 5% ročne zo sumy 17 593,60 eura od 03. 07. 2020 do zaplatenia. Žiadal priznať nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100%.

4. Žalobca k odvolaniu žalovanej uviedol, že s odvolaním žalovanej nesúhlasí a napadnutý rozsudok
vo vyhovujúcej časti považuje za vecne správny. Zotrváva na dôvodoch svojho odvolania v tom smere,
že je dôvodné uznať jeho záver, že začiatok plynutia lehoty na uplatnenie nároku na náhradu škody je
potrebné odvíjať odo dňa 07. 07. 2017, kedy mu bolo rozhodnutie odvolacieho súdu doručené a jeho
obsah, ako aj odôvodnenie kvalifikovaným spôsobom zo strany štátneho orgánu oznámené. Nesúhlasí
ani s názorom žalovaného v tom smere, že 15. 05. 2017 sa dozvedel len o výške odmeny v sume 22,69
eura tak, ako to vyplýva z vyčíslenia náhrady trov konania obhajcu. V priebehu konania uhrádzal svojmu
obhajcovi v súlade s jeho nárokom podľa Zákona o advokácii a vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytované právne služby zálohy na odmenu a výdavky. O výške nároku
advokáta sa mal možnosť dozvedieť len po právoplatnom skončení konania, a teda až z vyúčtovania
jeho obhajcu datovaného 10. 05. 2017 sa dozvedel o výške trov obhajoby, a teda aj o výške škody,
ktorá mu bola spôsobená nezákonným rozhodnutím o vznesením obvinenia. Je toho názoru, že v spise
na nachádzajú doklady a to príjmové pokladničné doklady, ako aj výpisy z účtu, z ktorých sú zrejmé
jednotlivé úhrady zálohy vo veci jeho obhajoby v trestnom konaní. Ak by prijali výklad prezentovaný
žalovaným, tak zaplatená záloha vo veci by mala byť premlčaná 05. 04. 2015, teda ešte pred tým, ako sa
dozvedel o tom, že jeho trestné stíhanie bolo vedené na základe rozhodnutia o vznesení obvinenia, ktoré



považuje za nezákonné z dôvodu jeho konečného oslobodenia spod obžaloby prokurátora. Zároveň
prijatím takejto argumentácie žalovaného by mohla nastať aj situácia, keď zaplatený preddavok by bol
vyšší ako skutočná výška odmeny a náhrada hotových výdavkov. Z uvedených dôvodov navrhol, aby
odvolací súd žalovanou odvolaním napadnutý rozsudok v časti výroku I. potvrdil, lebo je vo výroku vecne
správny.

5. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že žalobca sa o nezákonnom rozhodnutí dozvedel
dňa 27. 04. 2017, kedy bolo vyhlásené uznesenie Krajského súdu Trenčín. Oznamovanie uznesenia je
upravené v § 179 Trestného poriadku. Podľa odseku 1 citovaného §, uznesenie treba oznámiť osobe,
ktorej sa priamo dotýka, ako aj osobe, ktorá naň dala svojím návrhom podnet; uznesenie súdu sa
oznámi aj prokurátorovi. Oznámenie sa robí buď vyhlásením uznesenia v prítomnosti toho, komu treba
uznesenie oznámiť, alebo doručením rovnopisu uznesenia. Podľa odseku 2 prvá veta citovaného §, ak
má osoba, ktorej treba uznesenie oznámiť, obhajcu, prípadne splnomocnenca, postačí, ak sa uznesenie
vyhlási buď tejto osobe, alebo jej obhajcovi, prípadne splnomocnencovi; ak sa oznamuje uznesenie
doručením rovnopisu, doručí sa len obhajcovi, prípadne splnomocnencovi. Žalovaná je toho názoru, že
subjektívna premlčacia doba začala plynúť dňom 27. 04. 2017, teda dňom, kedy sa žalobca dozvedel
o škode. Neplynula počas predbežného prerokovania nároku od 24. 04. 2020 do 02. 07. 2020 v trvaní
22 dní. Následne došlo k prerušeniu plynutia premlčacej lehoty v zmysle zák. č. 62/2020 Z. z., a to od
23. 07. 2020 do 30. 04. 2020 (t.j. 35 dní). Po pričítaní vyššie uvedených lehôt je žalovaná strana toho
názoru, že subjektívna premlčacia lehota uplynula dňa 10. 08. 2020, pričom žaloba žalobcu v predmetnej
časti nároku titulom trov obhajcu bola podaná na Okresný súd Rimavská Sobota dňa 21. 08. 2020,
teda po uplynutí premlčacej doby. Úhrada trov právneho zastúpenia ako záväzku žalobcu vo vzťahu k
jeho obhajcovi v trestnom konaní, ku ktorému sa žalobca zaviazal už uzavretím zmluvy o poskytovaní
právnych služieb, je vecou vzájomného právneho vzťahu existujúceho medzi klientom a jeho právnym
zástupcom, pričom spôsob, forma a čas vykonania tejto úhrady je výlučne na uvážení týchto zmluvných
strán.

6. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku - ďalej
len CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenými stranami - žalobcom a žalovanou,
každým z nich proti výroku, ktorý vyznel v ich neprospech (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu súdu prvej
inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má
zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach
daných rozsahom podaných odvolania (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolaní (§ 380 ods. 1 CSP), viazaný
skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie, bez potreby jeho zopakovania alebo doplnenia (§
383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a po
preskúmaní zákonnosti a vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie dospel k
záveru, že je potrebné ho podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť.

7. Žalobca sa podanou žalobou, podanou na súde dňa 21. 08. 2020 domáhal náhrady škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci, domáhajúc sa uloženia povinnosti žalovanej Slovenskej
republike, v mene ktorej koná Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, povinnosť zaplatiť mu sumu
29 116,29 eura spolu s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 19 116,29 eura od 24. 04. 2020 do
zaplatenia. Žalobu podal žalobca z dôvodu, že podaním zo dňa 24. 04. 2020, v súlade s ustanovením
§ 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z., z dôvodov uvedených v § 4 ods. 1 písm. a) bod. 1 ods. 2 zák. č.
514/2003 Z. z. požiadal Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky o predbežné prejednanie nároku
na náhradu škody, ktorá mu vznikla nezákonným rozhodnutím povereného príslušníka Útvaru vojenskej
polície Topoľčany sp. zn. ÚVPTO-145/OOaDTČ-2011 z 21. 02. 2012, ktorým bolo voči jeho osobe
vznesené obvinenie za prečin porušovania služobných povinností podľa § 411 ods. 1 Trestného zákona
na tom skutkovom základe, že v presne nezistenej dobe od roku 2007 do 25. 11. 2011 u VÚ 4444
Hlohovec neplnením si uložených služobných povinností v rámci starostlivosti, evidovania a účtovania
materiálu na osobné používanie zapríčinil škodu na uvedenom materiály, ktoré mal na základe dohody
o hmotnej zodpovednosti zverené do starostlivosti v súlade s obsahom jeho funkčnej náplne, v dôsledku
čoho spôsobil škodu na majetku OS SR, na materiály na osobné používanie v predbežnej výške 108
441,76 eura. Nakoľko nemá právnické vzdelanie a nedokázal by sa účinne proti vzneseným obvineniam
obhajovať, využil právo obvineného a zvolil si obhajcu JUDr. Jána Janušku, advokáta, so sídlom Trhová
4, 917 01 Trnava. Proti uzneseniu o vznesení obvinenia podal riadny opravný prostriedok - sťažnosť,
ktorá bola uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry v Rimavskej Sobote sp. zn. 2 Pv 653/11-12
zo dňa 16. 03. 2012 ako nedôvodná zamietnutá. Prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava I podal



03. 02. 2014 obžalobu pre prečin porušovania služobných povinností podľa § 411 ods. 1 Trestného
zákona Okresnému súdu Bratislava I. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I zo dňa 03. 05. 2016
v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k.2Tov/4/2016-620 z 27. 04. 2017 bol podľa §
285 písm. c) oslobodený spod obžaloby, lebo nebolo dokázané, že skutok spáchal. V súvislosti s
nedôvodným trestným stíhaním mu vznikla značná majetková ujma. Za obhajobu v trestnom konaní a
v konaní o prejednaní priestupku svojmu obhajcovi JUDr. Jánovi Januškovi, ako odmenu za poskytnuté
právne služby a náhradu hotových výdavkov, zaplatil 1 522,69 eura. Z dôvodu vzneseného obvinenia
personálnym rozkazom riaditeľa Personálneho úradu Ozbrojených síl Slovenskej republiky Liptovský
Mikuláš číslo 3654 z 20. 04. 2012 bol dočasne pozbavený výkonu štátnej služby profesionálneho vojaka.
Následne personálnym rozkazom riaditeľa Personálneho úradu Ozbrojených síl Slovenskej republiky
Liptovský Mikuláš číslo 5092 z 03. 06. 2013 bol podľa § 70 ods. 1 písm. k) zákona č. 346/2005 Z. z.
o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov prepustený zo služobného pomeru profesionálneho
vojaka. Do dočasného pozbavenia výkonu štátnej služby od 01. 03. 2012 bol jeho hodnostný plat 871,-
eur a zároveň mu bol poskytovaný príspevok na bývanie vo výške 230,50 eura, ktorý nárok na príspevok
na bývanie, z dôvodu vznesenia obvinenia, mu zanikol. Počas dočasného pozbavenia výkonu štátnej
služby bol jeho hodnostný plat 348,60 eura. Rozdiel medzi jeho hodnostným platom počas dočasného
pozbavenia výkonu služby až do prepustenia zo služobného pomeru predstavuje sumu 8 366,40 eura
a titulom neposkytovania príspevku na bývanie mu bola spôsobená škoda vo výške 3 688,- eur. Po
prepustení zo služobného pomeru profesionálneho vojaka bol zamestnaný v spoločnosti BTW Transport
spol. s. r. o. Veľká Paka s tým, že od 01. 09. 2013 poberal mesačnú mzdu vo výške 410,- eur. V
prípade, že by nebolo voči nemu nedôvodne vznesené obvinenie, nedošlo by k platnému skončeniu jeho
služobného pomeru profesionálneho vojaka, a preto, argumentujúc ustanovením § 79 ods. 2 Zákonníka
práce, mu vzniká nárok aj na rozdiel medzi dosiahnutou mzdou po prepustení zo služobného pomeru a
nárokom na hodnostný plat a to celkom vo výške 5 539,20 eura. Celkovo si uplatnil náhradu škody v
materiálnej oblasti spôsobenej nezákonným rozhodnutím celkom vo výške 19 116,29 eura. Okrem toho
si titulom nemajetkovej ujmy v peniazoch si žalobca uplatnil zaplatenie sumy 10 000,- eur v súlade s
ustanovením § 17 zák. č. 514/2003 Z. z., nakoľko nedôvodné trestné stíhanie mu spôsobilo ujmu na
právach a právom chránených záujmoch, ktoré mu zaručuje jednak Ústava SR, ale aj ďalšie všeobecne
záväzné právne predpisy. Bol povinný znášať obmedzenia, ktoré mu postavenie obvineného a následne
obžalovaného ukladá Trestný zákon a Trestný poriadok. Všetky okolnosti trestného stíhania však zle
vplývali na celkovú jeho osobnosť a na jeho postavenie pred rodinnými príslušníkmi a známymi. Napriek
podľa neho jednoznačnému záveru o tom, že skutok nespáchal, celé trestné konanie trvajúce viac ako
päť rokov na neho zle psychicky vplývalo a s obvinením sa nevedel a dodnes nevie vyrovnať. Toto
nedôvodné trestné stíhanie považuje za výrazný zásah do jeho občianskej cti a neprimeraný zásah
do jeho práva na ochranu osobnosti a samotné oslobodenie spod obžaloby nepovažuje za dostatočné
odčinenie tejto ujmy.

8. V danej veci je predmetom konania nárok žalobcu na náhradu škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej
nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci, a keďže v priebehu konania bola žalovaným vznesená
námietka premlčania tohto nároku, súd prvej inštancie sa aj po zrušení jeho skoršieho rozhodnutia
odvolacím súdom správne ako prvým zaoberal touto jeho námietkou a po jej vyhodnotení sa zaoberal
posúdením dôvodnosti samotného nároku na náhradu trov právneho zastúpenia, keď len ohľadom tohto
nároku vyhodnotil, že vznesená námietka premlčania nie je dôvodná. Keďže ohľadom ostatných nárokov
(rozdiel medzi hodnostným platom počas dočasného pozbavenia výkonu služby až do prepustenia
služobného pomeru, príspevku na bývanie, rozdielu medzi mzdou a nárokom na hodnostný plat a
nemajetkovej ujmy) súd prvej inštancie dospel k záveru, že námietka premlčania je žalovanou vznesená
dôvodne, k posúdeniu dôvodnosti ostatných nárokov ani nepristúpil. Stále zostalo medzi stranami
sporným, či sa má subjektívna premlčacia lehota počítať od vyhlásenia uznesenia Krajského súdu v
Trenčíne dňa 27. 04. 2017, ktorým bolo odvolanie prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Bratislava
I. zamietnuté, ktorého sa zúčastnil aj obhajca žalobcu v trestnej veci (takéhoto názoru bola žalovaná)
alebo sa má počítať až od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu v trestnom konaní, a teda dňom
07. 07. 2017 (takéhoto názoru bol žalobca).

9. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.



10. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

11. Za právne posúdenie veci treba považovať činnosť súdu spočívajúcu v podradení zisteného
skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach
účastníkov právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky (questio juris). Ich riešeniu
predchádza riešenie skutkových otázok (qustio fakty), teda zistenie skutkového stavu. Právne posúdenie
je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t. j. ak posúdil vec podľa právnej
normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá alebo správne určenú právnu normu nesprávne vyložil,
prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. Nesprávnosť právneho posúdenia veci preto
nemožno vymedziť nesprávnym či nedostatočným zistením skutkového stavu, ale len argumentáciou
spochybňujúcou použitie právnej normy súdom na daný prípad, alebo jej interpretáciu, prípadne jej
aplikáciu súdom na zistený skutkový stav.

12. Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu a z dôvodov uvedených žalobcom a žalovanou v
odvolaní dospel k záveru, že súd prvej inštancie z preukázaných tvrdení strán sporu správne zistil
skutkový stav veci a vec aj správne právne posúdil, pričom v odôvodnení rozhodnutia dal odpovede a
riadne odôvodnil všetky pre posúdenie veci podstatné skutočnosti, preto odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil, a keďže s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia sa stotožňuje, na tieto dôvody podľa § 387 ods. 2 CSP odkazuje. Na potvrdenie správnosti
záverov súdu prvej inštancie a k námietkam uvedeným v odvolaní žalovaných v 1. a 2. rade odvolací
súd uvádza nasledovné.

13. Premlčaním sa rozumie márne uplynutie doby stanovenej v zákone pre vykonanie práva;
znamená výrazné oslabenie subjektívneho práva oprávnenej strany, lebo premlčaním síce jeho nárok
nezaniká, nemôže však byť súdom priznaný, ak sa povinný pred súdom bráni uplatnenému právu
námietkou premlčania. Účelom premlčanie je stimulovať oprávnených k včasnému výkonu subjektívnych
občianskych práv (pohľadávok) a tiež čeliť tomu, aby povinní neboli vystavení po časovo neurčitú dobu
donucujúcemu zákroku (tzv. vynútiteľnosti zo strany súdov).

14. Právo na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci, ktoré je predmetom tohto konania tiež
podlieha premlčaniu. Právna úprava premlčania nie je v zákone o zodpovednosti za škodu komplexná,
keďže tento právny predpis upravuje iba premlčaciu lehotu práva na náhradu škody spôsobenej pri
výkone verejnej moci a osobitný prípad prerušenie jej plynutia. Ostatné otázky premlčania práva na
náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci sa v zmysle § 25 Zákona o zodpovednosti za
škodu spravujú ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Platná právna úprava rozlišuje objektívnu a
subjektívnu lehotu premlčania práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci, pričom v
danej veci je pre posúdenie veci rozhodné posúdenie subjektívnej premlčacej doby.

15. Keďže predmetom konania boli nárok na náhradu trov právneho zastúpenia, rozdiel medzi
hodnostným platom počas dočasného pozbavenia výkonu služby až do prepustenia služobného
pomeru, príspevok na bývanie, rozdiel medzi mzdou a nárokom na hodnostný plat a nemajetková ujma,
súd prvej inštancie správne posudzoval tieto samostatné nároky na náhradu škody a nemajetkovej ujmy
ako rôzne oddeliteľné udalosti, od ktorých si žalobca svoj nárok odvodzoval, pričom k nim došlo medzi
tými istými subjektmi, nárok odvodzoval od porušenia rovnakej právnej povinnosti, či konania žalovanej
a takto samostatne posudzoval aj námietku premlčania ohľadom týchto samostatných nárokov.

16. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie v tom, že ohľadom nároku na rozdiel
medzi hodnostným platom počas dočasného pozbavenia výkonu služby až do prepustenia služobného
pomeru, príspevku na bývanie a rozdielu medzi mzdou a nárokom na hodnostný plat je potrebné
počiatok premlčania ustáliť dňom nasledujúcim po verejnom zasadnutí konanom dňa 27. apríla 2017
na Krajskom súde v Trenčíne, pretože podľa vyjadrenia samotného žalobcu mu jeho právny zástupca,
ktorý sa tohto zasadnutia zúčastnil už v tento deň zatelefonoval a oboznámil ho s tým, že vyhrali,
je to ukončené, teda odvolanie prokurátora bolo zamietnuté. Týmto bola teda splnená podmienka
zrušenia rozhodnutí, ktorými bola škoda spôsobená. Na uplatnenie náhrady škody však okrem toho bolo
potrebné, aby žalobca mal vedomosť o výške škody. Žalobca o výške škody ohľadom týchto nárokov



už v tento deň vedel, pretože rozdiel medzi hodnostným platom počas dočasného pozbavenia výkonu
služby až do prepustenia služobného pomeru a príspevok na bývanie, o ktorý z tohto dôvodu prišiel, mu
bol známy už po vydaní personálneho rozkazu riaditeľa Personálneho úradu Ozbrojených síl Slovenskej
republiky Liptovský Mikuláš č. 3654 zo dňa 20. 04. 2012, ktorým bol žalobca dočasne pozbavený výkonu
štátnej služby profesionálneho vojaka. Rovnako tak vedel aj o výške škody ohľadom nároku na rozdiel
medzi mzdou a nárokom na hodnostný plat, pretože táto mu bola známa už po vydaní personálneho
rozkazu riaditeľa Personálneho úradu Ozbrojených síl Slovenskej republiky Liptovský Mikuláš č. 5092
zo dňa 03. 06. 2013, ktorým bol zo služobného pomeru profesionálneho vojaka prepustený.

17. Čo sa týka nároku na nemajetkovú ujmu, aj ohľadom tohto nároku podľa odvolacieho súdu platí,
že počiatok premlčania je potrebné ustáliť dňom nasledujúcim po verejnom zasadnutí konanom dňa
27. apríla 2017 na Krajskom súde v Trenčíne, pretože ako už bolo uvedené vyššie, týmto bola
splnená podmienka zrušenia rozhodnutí, ktorými bola škoda spôsobená. Pri nemajetkovej ujme trojročná
premlčacia doba začína plynúť nasledujúcim dňom, po dni, kedy nastala právoplatnosť rozsudku, ktorým
bol žalobca oslobodený spod obžaloby, t.j. 27. 04. 2017. Poukazovanie na ustanovenia § 309
ods. 1 a 2 Trestného poriadku žalobcom v danej veci je podľa názoru odvolacieho súdu nedôvodné,
pretože právoplatnosť a vykonateľnosť uznesenia Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 27. apríla 2017
sp. zn. 2Tov/4/2016 nastala v zmysle ustanovenia § 184 ods. 1 Trestného poriadku už dňom 27.
apríla 2017, pričom to, ako je upravené oznámenie, doručenie rozsudku upravené v Trestnom poriadku
(§ 309 Trestného poriadku) nie je totožné s tým, ako je potrebné vyhodnotiť vedomosť žalobcu o
zrušení rozhodnutí, ktorými mu bola škoda spôsobená pre potreby posúdenia nároku na náhradu škody.
Pre potreby nároku na nemajetkovú ujmu sa žalobca o zrušení rozhodnutí, ktorými mu bola škoda
spôsobená dozvedel už dňa 27. 04. 2017, pre túto jeho vedomosť nebolo potrebné kvalifikované
doručenie v zmysle Trestného poriadku, pričom na tomto závere nemení nič ani to, že obhajca, ktorý ho
zastupoval v trestom konaní mu neposkytoval právnu službu ohľadom náhrady škody. Za nedôvodnú
považoval odvolací súd aj námietku žalobcu ohľadom toho, že nedôvodné trestné stíhanie a jeho
dôsledky, ako zásah do jeho osobnostného života, cti a občianskej dôstojnosti pociťuje až do dnešného
dňa, a preto tento nárok nepovažuje za premlčaný. Právo na nemajetkovú ujmu je majetkové právo,
ktoré sa premlčuje, pričom ku dňu rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne žalobca vedel ustáliť výšku
nemajetkovej ujmy, ktorú si následne uplatnil v tomto konaní. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd
v celom rozsahu stotožnil so záverom súdu prvej inštancie v zamietajúcom výroku (II.), keď súd tieto
nároky žalobcu pre dôvodne uplatnenú námietku premlčania žalovaným zamietol.

18. Ďalším uplatneným nárokom bol nárok na trovy právneho zastúpenia v trestnom konaní v sume 1
522,69 eura, pričom výška tohto nároku nebola sporná. Aj ohľadom tohto nároku zostalo sporným, od
kedy sa má začať počítať subjektívna premlčacia doba a tiež to, či na počítanie má vplyv to, že suma 1
522,69 eura, zaplatená žalobcom z tohto titulu bola zaplatená v dvoch častiach, záloha 1 500,- eur pre
vyhlásením uznesenia Krajským súdom v Trenčíne a suma 22,69 eura dňa 15. 05. 2017, kedy bolo
vyúčtovanie trov právneho zastúpenia podľa žalobcovi podľa jeho tvrdenia doručené, pričom toto jeho
skutkové tvrdenie nebolo žalovaným úspešne popreté a vyvrátené. Aj ohľadom tohto nároku platí, že
žalobca sa o zrušení rozhodnutí, ktorými mu bola škoda spôsobená dozvedel už dňa 27. 04. 2017.
V tento deň mu však ešte nebola známa výška škody z tohto titulu, pretože ešte nemal vyúčtované
trovy právneho zastúpenia. O ich výške sa žalobca dozvedel až z ich vyúčtovania dňa 15. 05. 2017, čo
vyplýva z výpovede žalobcu, a keďže toto jeho skutkové tvrdenie nebolo účinne žalovaným popreté a
ani iný dátum doručenia vyúčtovania v konaní nebol preukázaný, je potrebné vychádzať z tohto jeho
tvrdenia. Rozhodujúce je teda doručenie vyúčtovania trov právneho zastúpenia, a nie to, že trovy (ich
zostatok) boli v tento deň žalobcom aj uhradené. Až dňom vyúčtovania sa žalobca dozvedel, či ním
zaplatená záloha vo výške 1 500,- eur je postačujúca, prevyšuje sumu trov právneho zastúpenia alebo
bude povinný ešte na trovy právneho zastúpenia uhradiť ďalšiu sumu. Z tohto dôvodu sa odvolací súd
nestotožňuje s názorom žalovaného, že dňa 15. 05. 2017 sa žalobca dozvedel len o výške 22,69 eura.
Aj tento záver súdu prvej inštancie ohľadom počiatku premlčacej doby ohľadom tohto nároku považoval
odvolací súd za správny. Keďže podľa názoru odvolacieho súdu sa súd prvej inštancie s námietkou
premlčania ohľadom jednotlivých v žalobe uplatnených nárokov vyporiadal správne, so zohľadnením
neplynutia lehoty počas predbežného prerokovania nároku a tiež podľa zák. č. 62/2020 Z. z., napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

19. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 2 CSP, a
keďže v odvolacom konaní mali obe strany úspech len čiastočný, odvolací súd o trovách odvolacieho



konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).