Generálna prokuratúra SR


Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: PE-5C/43/2022
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3622201331
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 07. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Blašková
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2023:3622201331.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Alenou Blaškovou, v právnej veci žalobcu: A. B. nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX A.- C. D., občan SR, právne zastúpeného: A. E., advokát
so sídlom Novomestského 1322/16, 957 04 Bánovce nad Bebravou IČO:31 142 371 proti žalovanej:
Slovenská republika v mene ktorej koná Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, Štúrova 2, 812 85
Bratislava IČO: 00 166 481, o zaplatenie sumy 1425,82 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 1425,82 eur s 5% úrokom z omeškania ročne zo sumy
1425,82 eur od 06.08.2022 do zaplatenia do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca má nárok voči žalovanej na náhradu trov konania vo výške 100 %, o ktorých výške rozhodne
súd prvej inštancie v lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou proti žalovanej domáhal zaplatenia sumy 1425,82eur s 5% úrokom
z omeškania ročne zo sumy 1425,82 eur od 06.08.2022 do zaplatenia a trov konania na tom základe,
že poverený príslušník Obvodného oddelenia PZ Partizánske, Obvodné oddelenie PZ Partizánske
uznesením ČVS: ORP- 210/PE-PE-2016 zo dňa 24.05.2017 podľa § 206 ods.1 Tr. por. vzniesol
žalobcovi obvinenie pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods.1 písm. a/, ods.2 písm. d/ Tr. zákona.
Prokurátor Okresnej prokuratúry Partizánske uznesením sťažnosť podanú žalobcom proti uzneseniu
o vznesení obvinenia zamietol. Prokurátor Okresnej prokuratúry Partizánske podal na žalobcu pod
sp. zn. Pv337/16/3305-65 dňa 05.06.2018 obžalobu. Okresný súd Partizánske uznesením sp. zn.
1T/34/2018-250 zo dňa 21.11.2018 podľa § 280 ods.2 Tr. por. postúpil trestnú vec žalobcu Okresnému
úradu v Prievidzi, odbor všeobecnej vnútornej správy na prejednanie ako priestupok proti občianskemu
spolunažívaniu podľa § 49 ods.1 písm. d/ zákona č. 372/1990 Zb. v znení neskorších predpisov,
pričom proti tomuto uzneseniu prokurátor Okresnej prokuratúry Partizánske podal sťažnosť. Krajský
súd v Trenčíne uznesením sp .zn. 2To/14/2019-260 zo dňa 18.06.2019 podľa § 194 ods.1 písm. b/ Tr.
por. napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a uložil okresnému súdu, aby vo veci znovu konal
a rozhodol. Okresný súd Partizánske uznesením sp. zn. 1T/34/2018-250 zo dňa 21.11.2018 podľa
§ 280 ods.2 Tr. por. postúpil trestnú vec žalobcu Okresnému úradu v Prievidzi, odbor všeobecnej
vnútornej správy na prejednanie ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods.1
písm. d/ zákona č. 372/1990 Zb. v znení neskorších predpisov, pričom proti tomuto uzneseniu
prokurátor Okresnej prokuratúry Partizánske podal sťažnosť. Krajský súd v Trenčíne uznesením sp.
zn. 2To/14/2019-260 zo dňa 18.06.2019 podľa § 194 ods.1 písm. b/ Tr. por. napadnuté uznesenie
v celom rozsahu zrušil a uložil okresnému súdu, aby vo veci znovu konal a rozhodol. Okresný súd
Partizánske uznesením sp. zn. 1T/34/2018-337 zo dňa 23.09.2020 podľa § 280 ods.2 Tr. por. opätovne
postúpil trestnú vec žalobcu Okresnému úradu v Prievidzi, odbor všeobecnej vnútornej správy na



prejednanie ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods.1 písm. d/ zákona
č. 372/1990 Zb. v znení neskorších predpisov, pričom proti tomuto uzneseniu prokurátor Okresnej
prokuratúry Partizánske podal sťažnosť, ktorú odôvodnil podaním pod sp.zn. Pv337/16/3305-104 zo
dňa 04.01.2021. Následne Krajský súd v Trenčíne uznesením sp.zn. 2To/9/2021-357 zo dňa 10.02.2022
podľa § 193 ods.1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť prokurátora zamietol, pretože nie je dôvodná. Uznesenie
Okresného súdu Partizánske sp. zn. 1T/34/2018-337 zo dňa 23.09.2020 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Trenčíne uznesením sp .zn. 2To/9/2021-357 zo dňa 10.02.2022, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 10.02.2022.V trestnom konaní bol žalobca nútený vyhľadať právnu pomoc, pričom
si zvolil za obhajcu advokáta A. E. so sídlom v Bánovciach nad Bebravou, Novomestského 1322/16.
V príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím o vznesení obvinenia žalobcovi a následným
nezákonným postupom vznikla žalobcovi škoda vo výške 1425,82 eur, ktorá predstavuje vynaložené
náklady na obhajobu advokátom A. E. vzniknuté v predmetnom konaní. O predbežné prerokovanie
vzniknutého nároku na náhradu škody žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu požiadal
žalovanú žiadosťou zo dňa 25.05.2022. Generálna prokuratúra SR Bratislava listom sp. zn. VI/4 Gc
54/22/1000-7 zo dňa 04.08.2022 žalobcovi oznámila, že jeho žiadosť o prerokovanie nároku na náhradu
škody bola ako nedôvodná odmietnutá.

2. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, zástupcu žalovanej, oboznámením sa s obsahom
uznesenia o vznesení obvinenia OR PZ Partizánske, Obvodného odd. PZ zo dňa 24.05.2017 č.l.5-7
spisu, sťažnosti žalobcu proti tomuto uzneseniu č.l.8-9 spisu, obžaloby prokurátora Okresnej
prokuratúry Partizánske sp. zn. PV 337/16/3305-65 zo dňa 05.06.2018 č.l.10spisu, uznesenia
Okresného súdu Partizánske sp. zn. 1T/34/2018-250 zo dňa 21.11.2018 č.l.11-13 spisu, sťažnosti
prokurátora Okresnej prokuratúry Partizánske zo dňa 18.01.2019 proti tomto uzneseniu č.l.14-15 spisu,
uznesenia Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 2To/14/2019-260 zo dňa 18.06.2019 č.l.16-18 spisu,
uznesenia Okresného súdu Partizánske sp .zn. 1T/34/2018-337 zo dňa 23.09.2020č.l.19-23 spisu,
sťažnosti prokurátora Okresnej prokuratúry Partizánske zo dňa 04.01.2021 proti uzneseniu č.l.24-25
spisu, uznesenia Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 2To/9/2021-357 zo dňa 10.02.2022 č.l.26-28
spisu, žiadosti žalobcu zo dňa 25.05.2022 adresovanej Generálnej prokuratúre SR o predbežné
prerokovanie nároku vrátane výpočtu škody 29-30 spisu, vyúčtovanie odmeny advokáta č.l.31-32,
výpisov z účtu č.l.33-37 spisu, stanoviska Generálnej prokuratúry SR k žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku žalobcu č.l.38-39 spisu, výzvy žalovanej na vyjadrenie č.l.63 spisu, vyjadrenia
žalovanej k žalobe zo dňa 25.11.2022 č.l.68-71 spisu, výzvy žalobcu na vyjadrenie k vyjadreniu žalovanej
č.l.75 spisu, vyjadrenia žalobcu k vyjadreniu žalovanej č.l.79spisu, výzvy žalovanej na vyjadrenie
č.l.84 spisu, vyjadrenia žalovanej č.l.88spisu, pripojeného trestného spisu Okresného súdu Partizánske
sp. zn. 1T/34/2018, pripojeného priestupkového spisu Okresného úradu Prievidza sp. zn. OU-PD-
OVVS-2022/021362-002a ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový a právny stav:

3. Žalovaná k žalobe v písomnom vyjadrení zo dňa 25.11.2022 uviedla, že pri osvedčení nároku
na náhradu škody musia byť preukázané všetky atribúty zodpovednosti za škodu tak, že musí
byť preukázaný nesprávny úradný postup orgánu verejnej správy alebo musí byť jasne preukázaný
nesprávny úradný postup orgánu verejnej správy alebo musí byť jednoznačne preukázaný nesprávny
úradný postup verejnej správy alebo musí byť rozhodnutie orgánu verejnej moci pre nezákonnosť
zrušené príslušným orgánom, tiež musí byť jednoznačne preukázaný vznik škody a príčinná súvislosť
vo vzťahu k vzniku nároku na priznanie nemajetkovej ujmy, musia byť tiež splnené atribúty vzniku
zodpovednosti štátu za vznik uplatneného nároku. Musí byť jednoznačne preukázané, že v príčinnej
súvislosti buď v dôsledku nesprávneho úradného postupu orgánu verejnej moci, ktoré pre nezákonnosť
bolo zrušené, došlo k zásahu do osobnostných práv poškodeného a v dôsledku čoho by v priamej
príčinnej súvislosti vznikol poškodenému nárok na priznanie nemajetkovej ujmy. Nepostačuje iba
pravdepodobný záver a splnenie niektorej z podmienok vzniku zodpovednosti štátu za škodu resp.
vzniku nároku na priznanie nemajetkovej ujmy. Žalovaná je presvedčená, že orgány činné v trestnom
konaní, teda polícia, vyšetrovateľ a prokurátor konali v predmetnej trestnej veci v súlade so zákonom
a svojimi povinnosťami v zmysle Trestného poriadku. Žiadne rozhodnutie v danej veci nebolo zrušené
ani zmenené. V prejednávanej veci uznesením o začatí trestného stíhania a uznesením o vznesení
obvinenia vydané orgánmi činnými v trestnom konaní voči žalovanej boli splnené všetky zákonné
predpoklady, z ktorého dôvodu existovala na základe vykonaného dokazovania v trestnom konaní
pravdepodobnosť spáchania tam definovaného skutku žalobcom, ktorý sa však až v priebehu vedeného
trestného konania pred súdom napokon nepotvrdil. Vydanými uzneseniami zo strany orgánov činných



v trestnom konaní nedošlo k porušeniu základných zásad trestného konania vyjadrených v § 2 Trestného
poriadku, v zmysle ktorého pre vznesenie obvinenia žalobcu podľa zákona ako aj podľa vyššie
uvedeného rozsudku ESĽP vo veci Lavrechov proti Českej republike postačuje, že zistené okolnosti
nasvedčujú tomu, že bol spáchaný trestný čin a že na podklade zistených skutočností je dostatočne
odôvodnený záver, že tento čin bol spáchaný určitou osobou. Poukázala nato, že je v rozpore s dobrými
mravmi, aby osoba, ktorá sa preukázateľne dopustila protispoločenského konania, ktorého posúdenie
závažnosti závisí iba od subjektívneho názoru bola akýmkoľvek spôsobom odškodnená. Zmyslom
právnej úpravy obsiahnutej v zákona č. 514/2003 Z. z. nie je odškodňovať osoby, ktoré sa stíhaného
skutku dopustili a trestné konanie bolo skončené z iných dôvodov. Opačný výklad smerujúci k priznaniu
práva na náhradu škody len s poukazom na zastavenie trestného stíhania, oslobodenie spod obžaloby
a princíp prezumpcie neviny celkom zjavne protirečí zmysle a systematike zákona č. 514/2003 Z. z.
a jeho uplatňovanie v praxi by mohlo viesť k odškodňovaniu páchateľov protispoločenských činov, čo
by bolo v priamom rozpore s dobrými mravmi ako aj zásadou ex iniuria ius non oritur/ z bezprávia
nemôže vzniknúť právo/. V danej veci nie je splnená základná podmienka – existencia nesprávneho
úradného postupu a existencia nezákonného rozhodnutia zo strany žalovanej, preto žiadala žalobu
v celom rozsahu zamietnuť. Žalovaná k vyjadreniu žalobcu uviedla, že rozhodnutím Okresného
úradu Prievidza, odboru všeobecnej vnútornej správy sp .zn. OU- PD-OVVS-2022/021362-002 bol
žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, pritom konanie
o priestupkoch je potrebné chápať ako“ trestné správne konanie“, ktorého predmetom je rozhodovanie
o vine a sankcii za priestupok. Do sféry trestného práva spadajú všetky delikty, za ktoré páchateľom
hrozia tresty, ktorých cieľom je odstrašovať od ich ďalšieho páchania a ktoré zvyčajne pozostávajú
z pokút. Relatívny nedostatok závažnosti trestu, ktorý prichádza pri správnom delikte do úvahy, nemôže
zbaviť delikt jeho vrodeného trestného charakteru. Zásadu ne bis in idem resp. právo nebyť súdený alebo
potrestaný dvakrát možno v zmysle č.l.4 Protokolu vzťahovať tak na činy patriace podľa slovenského
právneho poriadku medzi trestné činy, ako aj na činy patriace medzi priestupky/ resp. správne delikty/
a to vo všetkých kombináciách, ktoré medzi nimi prichádzajú do úvahy. Zmyslom právnej úpravy
obsiahnutej v zákone č. 514/2003 Z. z. nie je odškodňovať osoby, ktoré sa stíhaného skutku dopustili.
Opačný výklad smerujúci v týchto prípadoch k priznaniu práva na náhradu škody len s poukazom na
zastavenie trestného stíhania, oslobodenie spod obžaloby a princíp prezumpcie neviny, celkom zjavne
protirečí zmyslu a systematike zákona č. 514/2003 Z. z. a jeho uplatňovanie v praxi by mohlo viesť
k odškodňovaniu páchateľov protispoločenských činov čo by bolo v priamom rozpore s dobrými mravmi
ako aj so zásadou, že z bezprávia nemôže vzniknúť právo.

3. Žalobca k vyjadreniu žalovanej uviedol, že žalovaná navrhuje žalobu zamietnuť, keďže neexistuje
právny titul pre priznanie náhrady škody podľa zákona č. 514/2002 Z. z. Orgány činné v trestnom
konaní – polícia, vyšetrovateľ a prokurátor konali v trestnej veci proti žalobcovi pre prečin výtržníctva
podľa § 364 ods.1 písm. a/, ods.2 písm. d/ Tr. zákona v súlade so zákonom a svojimi povinnosťami
a žiadne vo veci vydané rozhodnutie nebolo zrušené ani zmenené. Môžu existovať prípady dôvodného
podozrenia zo spáchania trestného činu, ktoré pred súdom vyústia do odsúdenia, pričom to, že z dôvodu
relatívneho nedostatku závažnosti trestu/ pokarhania /, ktorým bol žalobcovi uložený v správnom konaní
za priestupok proti občianskemu spolužitiu nemôže zbaviť deliktu jeho vrodeného trestného charakteru,
pričom by bolo v rozpore s dobrými mravmi , aby osoba, ktorá sa dopustila protispoločenského konania
bola akýmkoľvek spôsobom odškodnená. Zmyslom právnej úpravy v zákone č. 514/2003 Z. z. nie
je odškodňovať osoby, ktoré sa stíhaného skutku dopustili a trestné konanie bolo skončené z iných
dôvodov. V prvom rade žalovaná poukazuje na rozhodnutia súdov, ktoré sú už rozhodovacou praxou
prelomené a používa ich účelovo, ktoré sú dávno prelomené, keďže konštatovanie o ich obsahu vytrháva
z celkového kontextu rozhodnutia viď rozhodnutie ESĽP vo veci Lavrechov proti Českej republike.
Náhrada škody podľa § 514/2003 Z. z. je náhradou škody založenou na objektívnom princípe bez zreteľa
na subjektívne zavinenie. Pre vznik nároku na náhradu škody podľa tohto zákona je úplne bez právneho
významu, či orgány činné v trestnom konaní v súvislosti s vydaním uznesenia o vznesení obvinenia
resp. s rozhodovaním o sťažnosti proti takémuto uzneseniu postupovali alebo nepostupovali v súlade
s procesnými ustanoveniami Trestného poriadku/ civilný súd napokon ani nie je oprávnený posudzovať
zákonnosť rozhodnutia orgánu činného v trestnom konaní z hľadiska predpisov hmotného práva/, pričom
je dlhé roky prejudikované, že pre priznanie nároku na náhradu škody podľa uvedeného zákona má
oslobodzujúci rozsudok z dôvodov podľa § 285 písm. a/, b/, c/ Tr. por., ale aj rozhodnutie o postúpení
veci /viď rozsudok NS SR sp .zn. 4Cdo 54/2011 z 30.01.2012/ rovnaký dopad ako zrušenie alebo
zmena právoplatného rozhodnutia v súvislosti s vydaním ktorého vznikla škoda, pre jeho nezákonnosť
príslušným orgánom. Škoda spočívajúca v preukázateľne vynaložených nákladoch na obhajobu by



pritom nebola vznikla, ak by konanie žalobcu bolo správne právne posúdené ako priestupok bez toho,
aby mu bolo vznesené obvinenie pre trestný čin, preto argument, že priznanie takejto škody je v rozpore
s dobrými mravmi je úplne evidentne nesprávny.

4. Z vyšetrovacieho spisu vyplýva, že poverený príslušník Obvodného oddelenia PZ Partizánske,
Obvodné oddelenie PZ Partizánske uznesením ČVS: ORP- 210/PE-PE-2016 zo dňa 24.05.2017 podľa
§ 206 ods.1 Tr. por. vzniesol žalobcovi obvinenie pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods.1 písm. a/, ods.2
písm. d/ Tr. zákona. Prokurátor Okresnej prokuratúry Partizánske uznesením sťažnosť podanú žalobcom
proti uzneseniu o vznesení obvinenia zamietol. Prokurátor Okresnej prokuratúry Partizánske podal na
žalobcu pod sp. zn. Pv337/16/3305-65 dňa 05.06.2018 obžalobu. Z trestného spisu Okresného súdu
Partizánske sp.zn. 1T/34/2018 súd zistil, že Okresný súd Partizánske uznesením sp. zn. 1T/34/2018-250
zo dňa 21.11.2018 podľa § 280 ods.2 Tr. por. postúpil trestnú vec žalobcu Okresnému úradu v Prievidzi,
odbor všeobecnej vnútornej správy na prejednanie ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu
podľa § 49 ods.1 písm. d/ zákona č. 372/1990 Zb. v znení neskorších predpisov, pričom proti
tomuto uzneseniu prokurátor Okresnej prokuratúry Partizánske podal sťažnosť. Krajský súd v Trenčíne
uznesením sp .zn. 2To/14/2019-260 zo dňa 18.06.2019 podľa § 194 ods.1 písm. b/ Tr. por. napadnuté
uznesenie v celom rozsahu zrušil a uložil okresnému súdu, aby vo veci znovu konal a rozhodol.
Okresný súd Partizánske uznesením sp. zn. 1T/34/2018-250 zo dňa 21.11.2018 podľa § 280 ods.2
Tr. por. postúpil trestnú vec žalobcu Okresnému úradu v Prievidzi, odbor všeobecnej vnútornej správy
na prejednanie ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods.1 písm. d/ zákona
č. 372/1990 Zb. v znení neskorších predpisov, pričom proti tomuto uzneseniu prokurátor Okresnej
prokuratúry Partizánske podal sťažnosť. Krajský súd v Trenčíne uznesením sp. zn. 2To/14/2019-260
zo dňa 18.06.2019 podľa § 194 ods.1 písm. b/ Tr. por. napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil
a uložil okresnému súdu, aby vo veci znovu konal a rozhodol. Okresný súd Partizánske uznesením sp.
zn. 1T/34/2018-337 zo dňa 23.09.2020, ktoré podľa § 280 ods.2 Tr. por. opätovne postúpil trestnú vec
žalobcu Okresnému úradu v Prievidzi, odbor všeobecnej vnútornej správy na prejednanie ako priestupok
proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods.1 písm. d/ zákona č. 372/1990 Zb. v znení neskorších
predpisov, pričom proti tomuto uzneseniu prokurátor Okresnej prokuratúry Partizánske podal sťažnosť,
ktorú odôvodnil podaním pod sp. zn. Pv337/16/3305-104 zo dňa 04.01.2021. Následne Krajský súd
v Trenčíne uznesením sp. zn. 2To/9/2021-357 zo dňa 10.02.2022 podľa § 193 ods.1 písm. c/ Tr. por.
sťažnosť prokurátora zamietol, pretože nie je dôvodná. Uznesenie Okresného súdu Partizánske sp.
zn. 1T/34/2018-337 zo dňa 23.09.2020 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne uznesením
sp .zn. 2To/9/2021-357 zo dňa 10.02.2022 nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 10.02.2022.V
trestnom konaní bol žalobca nútený vyhľadať právnu pomoc, pričom si zvolil za obhajcu advokáta A. E.
so sídlom v Bánovciach nad Bebravou, Novomestského 1322/16. V trestnom konaní bola vec postúpená
priestupkovému orgánu, teda bolo zistené, že skutok pre ktorý bolo žalobcovi vznesené obvinenie nie je
trestným činom, ale priestupkom proti občianskemu spolunažívaniu, v opačnom prípade, by žalobcovi
škoda spočívajúca v trovách trestného konania, ktoré žalobca vynaložil na obhajobu nebola vznikla.
Z pripojeného priestupkového spisu Okresného úradu v Prievidzi, odboru všeobecnej vnútornej správy
súd zistil, že rozhodnutím sp. zn. OU-PD-OVVS-2022/021362-002 zo dňa 31.05.2022, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 24.06.2022 bol v zmysle § 49 ods.1 písm. d/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch
v znení neskorších predpisov bol žalobca uznaný vinným z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu
na tom skutkovom základe, že dňa 29.04.2016 v čase okolo 16,15 hod v meste Partizánske časť
Veľké Bielice na ul. Víťazná pred bránou rodinného domu č. 379/69 pri preberaní maloletého dieťaťa
vulgárne nadával F. F. slovami "„bastard“, teda úmyselne narušil občianske spolunažívanie iným hrubým
správaním a bolo mu uložené pokarhanie.

5. Žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody spočívajúci z trov obhajoby, ktoré mu vznikli v trestnom
konaní tým, že si zvolil obhajcu A. E., ktorý ho v trestnom konaní zastupoval pred Okresným súdom
Partizánske pod sp. zn. 1T/34/2018 v celkovej výške 1425,82eur, pričom žalobca v konaní preukázal, že
uplatnené trovy konania obhajcovi zaplatil čo mal súd za preukázané výpismi z účtu obhajcu v celkovej
výške 1433,63 eur, z ktorej si žalobca uplatnil sumu 1425,82 eur

6. Žalobca požiadal Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky o predbežné prerokovanie nároku
v zmysle § 15 ods.1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pričom stanovisko bolo negatívne
a žiadosť žalobcu na náhradu škody bola posúdená ako nedôvodná odmietnutá, preto žalobca uplatnil



svoj nárok na súde a zároveň sa domáhal aj zákonného úroku z omeškania odo dňa nasledujúceho po
doručení výsledku predbežného prerokovania nároku teda od 06.08.2022 do zaplatenia.

7. Podľa § 3 ods.1 písm. a/, b/,c/, d/, ods.2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov štát zodpovedá za
podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem
tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.
Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

8. Podľa § 4 ods.1 písm. f/ zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov orgán konajúci v mene štátu. Vo veci
náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu
Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu
v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní.

9. Podľa § 5 ods.1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto
konaní.

10. Podľa § 6 ods.1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie,
ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom.
Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

11. Podľa § 15 ods.1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

12. Podľa § 16 ods.4 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov ak príslušný orgán neuspokojí nárok na
náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak
príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa
poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku
na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný,
a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému
aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.
13. Podľa § 17 ods.1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný
predpis neustanovuje inak.

14. Podľa § 18 ods.1, ods.3 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne
vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné
rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a
inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie
zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.



Súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové
výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta. Súčasťou trov konania
nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.

15. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že nárok žalobcu je
podaný v celom rozsahu dôvodne. Pasívna vecná legitimácia žalovanej je daná v zmysle § 4 ods.1
písm. f/ zákona č. 514/2003 Z. z. V danom prípade bolo trestné konanie skončené právoplatne
uznesením Okresného súdu Partizánske sp. zn. 1T/34/2018-337 zo dňa 23.09.2020, ktoré podľa
§ 280 ods.2 Tr. por. opätovne postúpil trestnú vec žalobcu Okresnému úradu v Prievidzi, odbor
všeobecnej vnútornej správy na prejednanie ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa
§ 49 ods.1 písm. d/ zákona č. 372/1990 Zb. v znení neskorších predpisov, pričom proti tomuto
uzneseniu prokurátor Okresnej prokuratúry Partizánske podal sťažnosť, ktorú odôvodnil podaním
pod sp. zn. Pv337/16/3305-104 zo dňa 04.01.2021. Následne Krajský súd v Trenčíne uznesením
sp. zn. 2To/9/2021-357 zo dňa 10.02.2022 podľa § 193 ods.1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť prokurátora
zamietol, pretože nie je dôvodná. Uznesenie Okresného súdu Partizánske sp. zn. 1T/34/2018-337 zo
dňa 23.09.2020 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne uznesením sp .zn. 2To/9/2021-357 zo
dňa 10.02.2022 nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 10.02.2022, teda v trestnom konaní bolo
právoplatne rozhodnuté, že nejde o trestný čin – prečin výtržníctva podľa § 364 ods.1, písm. a/, ods.2
písm. d/ Trestného zákona s poukazom na § 139 ods.1 písm. a/ Trestného zákona, ale ide o priestupok
proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods.1 písm. d/ zákona č. 372/1992 Zb. v znení neskorších
predpisov, teda uznesenie o vznesení obvinenia v zmysle § 206 ods.1 Tr. por. zo dňa 24.05.2017 pod sp.
zn. ČVS: ORP-210/PE/PE-2016 proti ktorému podal žalobca v zákonnej lehote sťažnosť ktorú prokurátor
zamietol nemalo byť vôbec vydané, teda ide o nezákonné rozhodnutie. Žalobca si riadne podal v
zmysle § 15 ods.1 zákona č. 514/2003 Z. z. žiadosť o predbežné prerokovanie nároku Generálnej
prokuratúre Slovenskej republiky a jeho žiadosť bola ako nedôvodná odmietnutá, preto si uplatnil svoj
nárok na náhradu škody, ktorá mu vznikla v trestnom konaní pozostávajúca z trov obhajoby svojho
obhajcu A. E., ktoré by inak neboli vznikli na súde. Súd pri posudzovaní dôvodnosti nároku vychádzal
z doterajšej rozhodovacej činnosti najvyšších súdnych autorít a to najmä z uznesenia NS SR sp. zn.
4MCdo/15/2009 podľa ktorého základným predpokladom zodpovednosti za škodu v zmysle § 6 ods.1
prvá veta zákona je zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, ktorým bola spôsobená škoda pre
jeho nezákonnosť príslušným orgánom. Podľa názoru NS SR v uvedenom uznesení nestačí vychádzať
len z jazykového znenia tohto ustanovenia, ale je nevyhnutné uplatniť výklad systematický a teologický.
Z hľadiska systematického výkladu objasňujúceho obsah právnej normy vo vzájomných súvislostiach s
inými právnymi normami možno dospieť k záveru, že pokiaľ ustanovenie § 18 ods.1 zákona č. 514/2003
Z. z. je umiestnené vo štvrtej časti označenej ako spoločné ustanovenia, prichádza do úvahy jeho
praktické uplatnenie, teda zahrnutie trov konania, ktoré vznikli v konaní, v ktorom bola vec postúpená
inému orgánu do náhrady škody aj v prípade zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím, ktorej podmienky upravuje § 6 zákona č. 514/2003 Z. z. NS SR v citovanom uznesení
vychádzal z ústavnoprávneho nároku jednotlivca zakotveného v č.l.46 ods.3 Ústavy Slovenskej republiky
na náhradu škody v prípade trestného stíhania, ale aj z článku 1ods.1 Ústavy SR z princípu materiálneho
právneho štátu, keď štát musí niesť zodpovednosť za konanie svojich orgánov, ktoré priamo zasiahli
do základných práv jednotlivca. Na jednej strane je povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní
vyšetrovať a stíhať trestnú činnosť a na druhej strane sa štát nemôže zbaviť zodpovednosti za postup
týchto orgánov, ak sa ich postup ukáže ako mylný zasahujúci do základných práv. V danom prípade
treba vychádzať z toho, že žalobca prečin, ktorý mu bol kladený za vinu v uznesení o vznesení
obvinenia nespáchal a že sa podozrenie o trestnom konaní nepotvrdilo, teda trestné stíhanie voči nemu
nemalo byť ani začaté, teda ide o nárok na náhradu škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím,
teda dôležitý je neskorší výsledok trestného konania. V zmysle rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 30.01.2012 sp. zn. 4Cdo54/2011, podľa ktorého súdna judikatúra dovodila, že zmyslom
právnej úpravy zodpovednosti štátu za škodu je, aby každá majetková ujma, spôsobená nesprávnym
a nezákonným zásahom státu bola odčinená, pričom rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti začatia
trestného stíhania je to, že v danom prípade žalobca skutok, ktorý mu bol kladený za vinu v uznesení
o vznesení obvinenia nespáchal, teda v zmysle § 6 ods.1 zákona č. 514/2003 Z. z. dospel súd prvého
stupňa zhodne s uznesením NS SR z 30.01.2012 sp. zn. 4Cdo 54/2011 k záveru, že aj postúpenie veci
inému orgánu v danom prípade Okresnému úradu Prievidza odboru všeobecnej vnútornej správy na
priestupok má rovnaký význam ako zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia
pre nezákonnosť. Teda podľa názoru súdu prvého stupňa základ nároku je daný a opodstatnený. Ide
o objektívnu zodpovednosť za škodu bez ohľadu na zavinenie.



16. Po vyriešení horeuvedenej otázky, že základ nároku je daný sa súd zaoberal dôvodnosťou a výškou
žalobcovi spôsobenej škody v zmysle § 18 ods.3 zákona č. 514/2003 Z .z., keď skutočnú škodu
predstavujú trovy obhajoby žalobcu v trestnom konaní, ktoré reálne vynaložil a zaplatil svojmu obhajcovi,
ktorého si zvolil a ktoré by pokiaľ by bol žalobca právoplatne odsúdený za skutok pre ktoré mu bolo
vznesené obvinenie vôbec nevznikli čo predstavuje skutočnú škodu žalobcu v zmysle § 18 ods.3 zákona
č. 514/2003 Z. z. Žalobca v konaní preukázal pripojenými výpismi z účtu č.l.33-36 spisu, že zaplatil
obhajcovi za úkony trestného konania pod sp. zn. 1T/34/2018 sumu 1433,63 eur /14.07.2017 v sume
247,50 eur, 03.10.2017 v sume 45,57 eur 12.03.2018 v sume 129,06 eur, 12.04.2018 v sume 80 eur,
03.10.2019 v sume 200 eur, 13.06.2019 v sume 91,50 eur, 19.04.2022 v sume 100 eur, 29.04.2022
v sume 540 eur / z toho si žalobca uplatnil sumu 1425,82 eur v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z .z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Tarifná odmena za úkony právnej služby /
roky 2017,2018, 2019/ : prevzatie a príprava obhajoby zo dňa 13.07. 2017 v sume 65,08 eur, výsluch
poškodeného F. na OO PZ TO dňa 20.09.2017 od 13,30 hod -15,00 hod v sume 65,08 eur, výsluch
svedkyne F. na OO PZ TO dňa 20.09.2017 od 15,05 hod-16,00 hod v sume 65,08 eur, preštudovanie
spisu na OR PZ Partizánske dňa 01.03.2018 v sume 67 eur, výsluch svedka B. a preštudovanie spisu
na OR PZ Partizánske dňa 06.04.2018 v sume 67 eur , účasť na HP na Okresnom súde Partizánske
03.10.2018 od 08,00hod -12,15 hod. v sume 134 eur, účasť na HP na Okresnom súde Partizánske
dňa 21.11.2018 od 12,15 hod do 14,40 hod v sume 134 eur, vyjadrenie k sťažnosti prokurátora vo veci
samej zo dňa 07.06.2019 v sume 69,91 eur, účasť na HP na Okresnom súde Partizánske dňa06.11.2019
v sume 71,50 eur, účasť na HP na Okresnom súde Partizánske dňa 29.07.2020 v sume 73,66 eur,
účasť na HP na Okresnom súde Partizánske dňa 23.09.2020 v sume 73,66 eur, vyjadrenie k sťažnosti
prokurátora vo veci samej z 25.01.2021 v sume 76,75 eur spolu v sume 962,72 eur. Režijný paušál / rok
2017,2018,2019,2020,2021/: 2 úkony v roku 2017 = 2x 8,84 eur = 17,68 eur, 4 úkony v roku 20148 =
4x9,21 eur =36,84 eur, 2 úkony v roku 2019=2x9,80 eur =19,60 eur, 2úkony v roku 2020 =2x 10,62 eur
=21,24 eur, 1 úkon v roku 2021=1x10,87 eur = 10,87 eur spolu 106,23 eur. Náhrada hotových výdavkov /
rok 2017,2018,2019,2020= dňa 20.09.2017, cesta Bánovce nad Bebravou-Topoľčany a späť /60km/,
náhrada za spotrebované PH =0,66x60 kmx1,185 eur /l= 4,69 eur, paušálna náhrada za kilometer
jazdy /0,183 eur x 60 km/ = 10,98 eur. 7x /dňa 01.03.2018, 06.04.2018, 03.10.2018, 21.11.2018,
06.11.2019, 29.07.2020, 23.09.2020 cesta Bánovce nad Bebravou- Partizánske a späť /46 km/. Náhrada
za spotrebované pohonné hmoty 7x/0,066 x46 km x 46km x 1,185 eur /l=25,18 eur, paušálna náhrada
za kilometer jazdy 4x/0,183eur x 46 km /=33,67 eur, paušálna náhrada za kilometer jazdy 3x/0,193 eur
x 46 km/=26,63 eur spolu 101,15 eur. Náhrada za stratu času / rok 2017,2018,2019,2020/: 2x polhodina
rok 2017 =2x14,73 eur =29,46 eur, 8x polhodiny rok 2018 t .j. 8x15,35 eur = 122,80 eur, 2x polhodina
rok 2019 =2x16,33 eur =32,66 eur, 4x polhodina rok 2020 =4x17,70 eur =70,80 eur spolu 255,72
eur. Celkom 962,72+106,23+101,15+255,72 eur spolu 1425,82eur. Súd mal preukázané, že žalobcovi
vznikli trovy obhajoby spolu vo výške 1425,82eur, ktoré predstavujú účelne vynaložené náklady na trovy
obhajoby obhajcu A. E. v trestnom konaní, teda skutočnú škodu žalobcu, preto súd nároku žalobcu
v celom rozsahu vyhovel. Okrem istiny priznal súd žalobcovi aj 5% úrok z omeškania ročne odo dňa
nasledujúceho po doručení odmietnutia žiadosti žalobcu o predbežné prerokovanie nároku odmietnutia
nároku, ktorá bola doručená 05.08.2022 t.j. od 06.08.2022 do zaplatenia podľa § 3 nar. vlády č. 87/1995
Z. z. 0% ECB+ 5 percentuálnych bodov čo je 5% ročne. Súd stanovil lehotu na zaplatenie nároku do
30 dní od právoplatnosti rozsudku.

17. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods.1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v spore plne
úspešný súd priznal proti žalovanej plnú náhradu trov konania vo výške 100%. o ktorých výške
rozhodne súd prvej inštancie v lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle § 262 ods.2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, v dvoch vyhotoveniach (§ 355 ods. 1, § 362 ods.
1 prvej vety CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)



a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v
podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje
a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie
spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.