Astronomický ústav Slovenskej akadémie vied


Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/41/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8413211883
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Wagshalová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8413211883.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov
senátu JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Petra Straku, v spore žalobcu H. S., nar. XX. 1. XXXX, trvale
bytom J. XXX, zastúpeného JUDr. Ľubicou Višňovskou, advokátkou so sídlom Košice, Štúrova 20, proti
žalovanému Astronomickému ústavu SAV, so sídlom Tatranská Lomnica, IČO: 166529, o náhradu za
obmedzenie vlastníctva vo výške 608 600,16 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 4C 371/2013 zo dňa 21.8.2015, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa rozsudok.

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

Predmet konania
1. Predmetom konania je nárok žalobcu na náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva spočívajúce v
zriadení ochranného pásma v prospech žalovaného.
Obsah napadnutého rozhodnutia
2. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol cit.:
„I. Žalobu zamieta.
II. Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.“
3. Skutkovo mal za preukázané, že žalobca je na základe kúpnej zmluvy z roku 2009 vlastníkom
pozemkov evidovaných na liste vlastníctva k. ú. W. J. č. XXX ako parcela č. XXXX/XX ? trvalé trávnaté
porasty o výmere XXXX m2, parcela č. XXXX/XX ? trvalé trávnaté porasty o výmere XXXX m2 a parcela
č. XXXX/XX ? trvalé trávnaté porasty o výmere XXXX m2 a parcela č. XXXX/XXX - trvalé trávnaté porasty
o výmere XXX m2. Táto skutočnosť jednoznačne vyplýva z aktuálneho internetového výpisu z listu
vlastníctva k. ú. W. J. č. XXX, na ktorom žalobca je v súčasnosti zapísaný ako výlučný vlastník týchto
pozemkov, a to na základe kúpnej zmluvy V-XXXX/XX ? XXX/XX. Žalobca v konaní tvrdil, že predmetné
pozemky sa nachádzajú v ochrannom pásme zriadenom rozhodnutím bývalého Okresného národného
výboru v Poprade z 2. 11. 1988 č. k. ÚPaSP 1500/88-Ži za účelom vytvorenia podmienok pre výskumnú
pozorovateľskú činnosť žalovaného. Argumentoval, že vzhľadom na túto skutočnosť zastáva názor, že
skutočným užívateľom pozemkov je žalovaný. Neskôr zmenil tvrdenie tak, že žalovaný ho v dôsledku
existencie tohto ochranného pásma obmedzuje v jeho vlastníckom práve k pozemkom. Z rozhodnutia
bývalého Okresného národného výboru v Poprade z 2. 11. 1988 č. k. ÚPaSP 1500/88-Ži vyplýva, že
bývalý Okresný národný výbor v Poprade, odbor územného plánovania a stavebného poriadku, ako
príslušný stavebný úrad podľa § 33 a § 117 zákona č. 50/1976 Zb. vydal v územnom konaní podľa
§ 39 tohto zákona a § 11 vyhlášky č. 85/1976 Zb. rozhodnutie o ochrannom pásme Astronomického
ústavu Slovenskej akadémie vied v Starej Lesnej. Pre ochranné pásmo vyznačené v situačnom výkrese,
ktorý je súčasťou rozhodnutia, stanovil zákaz vyvíjať stavebnú činnosť, okrem melioračných zásahov



do pôdy a podzemných a vzdušných inžinierskych sieti, zákaz inštalovať nové svetelné zdroje, väčšie
investičné akcie za JZ hranicou ochranného pásma odsúhlasiť ústavom a ústavu uložil po dohode s
TANAPOM Tatranská Lomnica v rámci svojho areálu zrealizovať sadovnícke a parkovné úpravy a použiť
pri nich miestne dreviny. Rozhodnutie platí do doby pokiaľ stavebný úrad nerozhodne inak odo dňa jeho
právoplatnosti. Podľa odôvodnenia rozhodnutia stavebný úrad tak rozhodol na návrh Astronomického
ústavu Slovenskej akadémie vied v Starej Lesnej za účelom vytvorenia nevyhnutných podmienky pre
prácu ústavu, ktorá je zaradená do celej rady celosvetových programov. Rozhodnutie podľa potvrdenia
správneho orgánu nadobudlo právoplatnosť 30. 11. 1988. Z aktuálneho výpisu z LV XXX k. ú. W. J.,
na ktorom sú zapísané predmetné pozemky vo vlastníctve žalobu, je poznámka pod 107, že ide o
chránené nehnuteľnosti- ochranné pásmo chráneného územia. Žalovaný v konaní argumentoval, že
toto ochranné pásmo nevyhnutne potrebuje pre svoju vedeckú činnosť zachovať trvalé trávnaté porasty,
prípadne vodné plochy. Stavebná činnosť by priniesla negatívne vplyvy pre astronomické pozorovania,
a to hlavne svetelný smog - nočné osvetlenie, reflektory áut, nahrievanie parkovísk a budov, rozptýlený
prach v pozemnej vrstve atmosféry. Takto by ústav prišiel o vedecké pozorovania, do ktorých investoval
aj s pomocou štátu a EÚ nemalé prostriedky.
4. Zo zisteného skutkového stavu prijal právny záver, podľa ktorého obmedzenie vlastníckeho práva
môže mať charakter súkromnoprávny alebo verejnoprávny. Bohužiaľ, moderná spoločnosť sa nezaobíde
bez verejnoprávnych obmedzení. V histórii práva je možné sledovať tendenciu k vzrastajúcemu
verejnoprávnemu obmedzeniu vlastníckych práv k pozemkom súčasne s rastom spoločnosti. Táto
tendencia je vyvolaná technickým pokrokom, v dôsledku ktorého napr. užívanie niektorých vecí
ohrozuje životné prostredie a iné dôležité spoločenské záujmy mierou v minulosti nemysliteľnou a
musí byť regulované. Pokiaľ v prvých obdobiach vývoja práva sa vystačilo s niekoľkými základnými
verejnoprávnymi obmedzeniami vlastníka (najmä v oblasti vodného a stavebného práva), dnes ide
prinajmenšom o desiatky ďalších obmedzení.
5. Prijal právny záver, podľa ktorého k obmedzeniu vlastníckeho práva, ktoré má verejnoprávny
charakter, dochádza aj v prípadoch tzv. ochranných pásiem. Svojim obsahom sú ochranné pásma
blízke vecným bremenám. V ochranných pásmach je obmedzené vlastnícke právo všetkých vlastníkov
nehnuteľnosti v určitom území. Ochranné pásma spravidla susedia s určitými chránenými objektmi
(napr. stavby, vodné zdroje, prírodnými pamiatky), a slúžia k tomu, aby funkcia chránených objektov
ostala zachovaná. Zhoda obmedzení vlastníckeho práva ochrannými opatreniami s vecnými bremenami
spočíva v tom, že vlastník je obmedzený v realizácii úžitkovej hodnoty veci (úžitkovú hodnotu veci môže
realizovať len určitým spôsobom). Odlišnosť od vecného bremena však spočíva v tom, že v zásade
nie je určený nositeľ práva korešpondujúceho uloženému obmedzeniu. Obmedzenie zaťažuje každého
vlastníka dotknutej nehnuteľnosti. Tieto ochranné pásma ako všetky verejnoprávne obmedzenia musia
mať svoj základ v právnom poriadku. V prejednávanej veci podľa právoplatného rozhodnutia bývalého
Okresného národného výboru v Poprade z 2.11.1988 č. k. ÚPaSP 1500/88-Ži ochranné pásmo, do
ktorého sú zaradené aj pozemky žalobcu, bolo zriadené rozhodnutím stavebného úradu vydaným v
územnom konaní podľa zákona č. 50/1976 Zb. Rozhodnutie bývalého Okresného národného výboru v
Poprade z 2. 11. 1988 č. k. ÚPaSP 1500/88-Ži o zriadení ochranného pásma Astronomického ústavu
SAV bolo vydané na základe Stavebného zákona a Vyhlášky správnym orgánom ? stavebným
úradom, ktorý bol oprávnený takého rozhodnutie vydať. Súd je preto týmto právoplatným správnym
rozhodnutím viazaný a nie je oprávnený preskúmavať jeho vecnú správnosť (§ 135 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku). V nadväznosti na námietky žalobcu o nulitnom správnom akte vo vzťahu k tomuto
rozhodnutiu súd uvádza, že táto argumentácia žalobcu je v rozpore so žalobným petitom, nakoľko
pokiaľ by išlo o nulitný správny akt, žalobca by nebol ochranným pásmom zriadeným na základe
takéto nulitného správneho aktu v svojom vlastníckom práve obmedzovaný, a nemal by dôvod z toho
titulu sa domáhať akejkoľvek náhrady. V takomto prípade by to bol dôvod na zamietnutie žaloby.
Súd poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Prešov zo 16. 11. 2010 č. k. 2S 80/2009 - 54 a zo
16. 1. 2014 č. k. 4S/20/2013 ? 75, podľa ktorých ako správne orgány v správnych konaniach podľa
Spravovacieho poriadku, tak aj súd v rámci preskúmavaní týchto správnych rozhodnutí v súdnych
konaniach, predmetom ktorých bolo zrušenie, resp. zmena rozhodnutia bývalého Okresného národného
výboru v Poprade z 2. 11. 1988 č. k. ÚPaSP 1500/88-Ži o zriadení ochranného pásma Astronomického
ústavu SAV, resp. výnimka z tohto rozhodnutia, vychádzali z právoplatnosti tohto správneho aktu. V
prejednávanej veci rozhodnutie z 2. 11. 1988 č. k. ÚPaSP 1500/88-Ži o zriadení ochranného pásma
Astronomického ústavu SAV vydal orgán - stavebný úrad, ktorý mal právomoc rozhodnutie vydať,
vydanie takéhoto rozhodnutia malo svoju oporu vo vtedy platnom právnom poriadku, a podľa názoru
súdu rozhodnutie nemá také vady, ktoré by spôsobovali, že by ho nebolo už možné považovať za
správne rozhodnutie. Rozhodnutie je právoplatne. V konaní nebolo účastníkmi tvrdené ani dokazovaním



zistené, že by prebiehalo konanie o riadnom alebo mimoriadnom opravnom prostriedku podanom voči
tomuto rozhodnutiu. Pri posudzovaní dôvodnosti takéhoto nároku súd vychádzal zo stavu, že právny
poriadok v čase zriadenia ochranného pásma v roku 1988 nestanovoval žiadnu náhradu vlastníkovi
pozemkov za predmetné obmedzenie jeho vlastníckeho práva zriadením ochranného pásma.Keďže
neexistuje žiadny zvláštny právny predpis, ktorý by právo na náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva
zriadením ochranného pásma, ktoré vzniklo pred účinnosťou čl. 11 ods. 4 Listiny základných práv a
slobôd, resp. Ústavy SR, zakladal, súd žalobcovi právo na náhradu nepriznal. Súd nespochybňuje, že
v novembri 1989 došlo v Československu, teda aj v Slovenskej republike, k zásadným politickým a
ekonomickým zmenám. V ich dôsledku bol zavedený nový hodnotový systém modernej demokratickej
spoločnosti, očami ktorého je potrebné vykladať aj staré normy, pokiaľ doposiaľ existujú. Tento systém
poskytuje (okrem iného) aj náležitú ochranu vlastníckemu právu, ktoré patrí medzi základné ľudské
práva. Ochrana v prípade tzv. „ reštitúcii“ však musí mať svoj základ aj v platnom právnom poriadku. Aj
v prípade záveru, že vlastník by mal právo na náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva vzniknutého
pred nadobudnutím účinnosti čl. 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd (8. 2. 1991) alebo čl. 20 ods.
4 Ústavy SR (1. 10. 1992) len na základe týchto článkov, súd zastáva názor, že takéto právo na náhradu
by patrilo len prvému vlastníkovi po nadobudnutí účinnosti tohto ústavného zákona, resp. Ústavy SR.
Žalobca, ktorý pozemky kupoval v roku 2009, si už bol plne vedomý obmedzenia vlastníckeho práva,
ktoré nadobúdal a ktoré už bolo zapísané aj na liste vlastníctva. Preto toto obmedzenie si mal možnosť
zohľadniť v kúpnej cene. Nemožno súhlasiť s argumentáciou žalobcu, že o ochrannom pásme nevedel.
Vzhľadom na zápis na liste vlastnícke, a tiež na okolnosti, že predchádzajúcimi vlastníkmi pozemkov bola
obchodná spoločnosť, ktorej bol jediným spoločníkom a konateľom, a jeho dcéra, nemožno súhlasiť s
jeho tvrdeniami, že o obmedzení nevedel. Žalovaný by preto v tomto prípade nebol právne legitimovaný
na podanie žaloby o náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva.
6. Poukázal na ust. čl. 20, ods. 1, ods. 3, ods. 4 Ústavy SR, čl. 11, ods. 1, ods. 3, ods. 4 Listiny základných
práv a slobôd, § 123, § 124, § 128, ods. 2 OZ, § 2, ods. 1, § 33, ods. 1, § 177, ods. 1 Stavebného zákona,
§ 11, ods. 2, ods. 3, ods. 4 vyhlášky č. 85/1976 Zb..
7. O trovách konania rozhodol s poukazom na ust. § 142, ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalovanému
nepriznal nárok na náhradu trov konania, keďže mu preukázateľne žiadne trovy nevznikli.
Obsah odvolania žalobcu, vyjadrenia žalovaného
8. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca namietajúc právne
závery súdu, pretože podľa jeho názoru nemôže sa jednať o náhradu za zriadenie vecného bremena
pri obmedzení vlastníckeho práva vo forme jednorazového odškodnenia ale de facto, keďže sa jedná o
časovo neobmedzené zriadenie obmedzenia vlastníckeho práva náhrada za takéto obmedzenie by mala
patriť za každý deň obmedzenia a každému vlastníkovi, ktorý má takto obmedzený výkon vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti. V tomto prípade sa žalobca domáha náhrady za nútené obmedzenie vlastníckeho
práva, ktoré nie je dokonca ani časovo obmedzené a poukazuje na čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. čl. 36
ods. 1 Listiny základných práv a slobôd. Poukazuje na rozpornosť odôvodnenia I. stupňového súdu,
ktorý presne cituje ustanovenia ako Ústavy tak Listiny základných práv a slobôd a ustanovenia OZ na
ochranu vlastníckeho práva, pričom iba stroho skonštatoval, že obmedzenie vlastníckeho práva vzniklo
pred účinnosťou Listiny základných práv a slobôd ako aj čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a teda podľa jeho
názoru vlastník nehnuteľnosti jednoducho nemá právo na žiadnu náhradu. Naproti tomu pripúšťa, že
ak by aj tomu mohlo byť potom prislúcha takéto právo iba prvému vlastníkovi od vzniku čl. 46 ods. 1
Ústavy SR a čl. 36 Listiny základných práv a slobôd avšak ďalšiemu už nie. pretože toto obmedzenie si
už mal zohľadniť v kúpnej cene. Žalobca má právo požadovať od žalovaného náhradu za obmedzenie
výkonu vlastníckeho práva a to s poukazom na rozhodnutie NS SR 6Cdo 230/2013. ktorý skonštatoval,
že obmedzenie výkonu vlastníckeho práva je síce právne najbližšie k vecnému bremenu avšak keďže
žiadna právna norma neupravuje ako práve takéto obmedzenie vlastníckeho práva má byť odškodnené
o čom zase hovorí jednoznačne Ústava SR, potom je nutné vysvetľovať jednotlivé právne normy tak,
že nárok prináleží vlastníkovi za každý deň obmedzenia výkonu vlastníckeho práva a nezáleží na tom,
či sa jedná o pôvodného vlastníka alebo o ďalšieho vlastníka pokiaľ takéto obmedzenie vlastníckeho
práva trvá. Pokiaľ súd uviedol, že vzhľadom na technický pokrok je nutné zriaďovať chránené územia
takéto obmedzenie musí byť finančne odškodnené, pretože v opačnom prípade dochádza k porušeniu
rovnosti účastníkov konania na spravodlivé rozhodnutie vo veci ich právom chráneného vlastníctva.
Je nesporné hodnotenie súdu, že stavebný úrad mal právomoc hore uvedené rozhodnutie vydať, ale
nemohol vydať rozhodnutie bez zákonného podkladu, včítane ďalších vád, ktoré tento správny akt tak
znehodnocujú, že o správnom akte nemožno hovoriť. Rozhodnutie o ochrannom pásme bolo vydané v
prospech neexistujúcej organizácie, Rozhodnutie vydal ONV Poprad a právoplatnosť vyznačil Okresný
úrad v Kežmarku. Znalcovi boli predložené dve rozdielne prílohy o hraniciach ochranného pásma, ale



čo je podstatné nedá sa zistiť, ktorá je platná. Tým, že zo zákona nevyplývala pre ONV Poprad možnosť
určiť ochranné pásmo pre AÚ SAV Stará Lesná došlo k hrubému porušeniu zákona zo strany správneho
orgánu. Taktiež sa nedodržala zásada určenia presnej hranice ochranného pásma. Zápis ochranného
pásma do katastra bol prevedený po 20 rokoch. Žalobca sa v správnom konaní sa domáha poskytnutia
stavebného povolenia v ochrannom pásme, ktoré je určené na základe ničotného správneho aktu.
Štyri rozhodnutia správnych orgánov vo veci zrušil Krajský súd v Prešove ako nezákonné a znovu
správny orgán po piaty krát rozhodol nezákonne v rozpore so zákonom 71/1967 Z.z. ako aj v rozpore
s rozhodnutím krajského súdu. Ak súd v prejednávanej veci dospel k názoru, že ochranné pásmo
je platné a žalobca označuje určujúci správny akt za nulitný, v záujme spravodlivosti mohol konanie
prerušiť a tak mi vytvoriť časový priestor na vyjasnenie tohto kľúčového problému formou žaloby, aby
správny súd zrušil správny akt ako nulitný, alebo žalobu zamietol. Súd konštatuje, že rozhodnutie ONV
Poprad malo oporu vo vtedy platnom právnom poriadku. Neexistencia zákonného podkladu pre určenie
ochranného pásma bola zo strany ONV nahradená kladným stanoviskom MNV Stará Lesná, ONV
Poprad - odbor kultúry, ONV Poprad - OPLVH, S-TANAP-u Tatranská Lomnica, SLOVOSIVO VŠUZ
VVJ Veľká Lomnica, ČSAV - AsÚ Ondrejov. Absencia zákonného podkladu nemôže byť nahradená
vyjadrením nekompetentných socialistických organizácii, ktoré ONV Poprad použil ako podklad pre svoje
Rozhodnutie. Žalobca sa domáha náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva za čas od 28.11.2010
do 31.7.2015, nakoľko náhrada za obmedzenie vlast. práva pred rokom 2010 je premlčaná. Uplatňuje si
nárok na náhradu za čas platnosti Listiny základných práv a slobôd, resp. Ústavy SR. Existujúca právna
úprava nestanovuje, že vlastnícke právo sa zriadením vecného bremena obmedzuje bezodplatne, iba
otázku odplaty výslovne nerieši. Zákony však možno vykladať jedine a bezpodmienečne v súlade s
Ústavou Slovenskej republiky, ktorá poskytnutie primeranej náhrady považuje za súčasť základného
práva vlastniť majetok. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a
nezrušiteľné. Pokiaľ zákony zriaďujúce zákonné vecné bremeno neriešia zároveň poskytovanie náhrad,
niet prekážky odvodiť ich priamo z čl. 20,odst.4) Ústavy Slovenskej republiky a nie je treba hľadať
riešenie v krajinách kde je v platnosti iný právny poriadok ako náš vlastný. Takúto zaužívanú prax súdov
možno potvrdiť existujúcou judikatúrou. Ak súd akceptuje, že žalovaný nevyhnutne potrebuje mať na
mojich pozemkoch ochranné pásmo pre svoju vedeckú činnosť, potom sa dá dedukovať, že žalovaný
je vlastne aj bezplatným užívateľom týchto pozemkov, lebo ich potrebuje, aby mohol vykonávať svoju
prácu. Či je užívateľom žalobcových pozemkov, alebo ho obmedzuje v užívaní, koná v rozpore s právnym
poriadkom, pokiaľ žalobcu finančne neodškodní. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie
zmenil a žalobe vyhovel.
9. Žalovaný v podanom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
Hodnotenie odvolacieho súdu
10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v ust. § 470
ods. 1, 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP bez nariadenia pojednávania
(§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu
Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že
rozsudok súdu prvej inštancie je správny.
11. Z odôvodnenia prvoinštančného rozhodnutia vyplývajú vzťahy medzi skutkovými zisteniami a
úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Právne
závery súdu prvej inštancie sú v súlade s vykonanými skutkovými zisteniami. Vo svojej argumentácii
obsiahnutej v odôvodnení je koherentný, t.j. jeho rozhodnutie je konzistentné a jeho argumenty
podporujú príslušný záver.
12. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).
13. Medzi stranami sporu je nesporné, že žalobca je na základe kúpnej zmluvy z roku 2009 vlastníkom
pozemkov evidovaných na liste vlastníctva k. ú. W. J. č. XXX ako parcela č. XXXX/XX ? trvalé trávnaté
porasty o výmere XXXX m2, parcela č. XXXX/XX ? trvalé trávnaté porasty o výmere XXXX m2 a parcela
č. XXXX/XX ? trvalé trávnaté porasty o výmere XXXX m2 a parcela č. XXXX/XXX - trvalé trávnaté porasty
o výmere XXX m2.



14. Tiež je nesporné, že rozhodnutím Okresného národného výboru v Poprade zo dňa 2. 11. 1988 č. k.
ÚPaSP 1500/88-Ži príslušný stavebný úrad vydal v územnom konaní rozhodnutie o ochrannom pásme
Astronomického ústavu Slovenskej akadémie vied v Starej Lesnej. Pre ochranné pásmo vyznačené
v situačnom výkrese, ktorý je súčasťou rozhodnutia, stanovil zákaz vyvíjať stavebnú činnosť, okrem
melioračných zásahov do pôdy a podzemných a vzdušných inžinierskych sieti, zákaz inštalovať nové
svetelné zdroje, väčšie investičné akcie za JZ hranicou ochranného pásma odsúhlasiť ústavom a ústavu
uložil po dohode s TANAPOM Tatranská Lomnica v rámci svojho areálu zrealizovať sadovnícke a
parkovné úpravy a použiť pri nich miestne dreviny. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 30. 11. 1988.
15. Súd prvej inštancie za takto zisteného skutkového stavu správne konštatoval, že k obmedzeniu
vlastníckeho práva dochádza aj v prípadoch tzv. ochranných pásiem. Takýto záver plne korešponduje
s ustálenou judikatúrou v obdobných veciach. Odvolací súd však dáva do pozornosti skutočnosť, že
obmedzenie, t.j. zásah do práva na pokojné užívanie vlastníckeho práva musí byť preukázané. Pozemky
žalobcu sú evidované v katastri ako trvalé trávne porasty, ktoré patria do skupiny poľnohospodárskych
pozemkov. Sú umiestnené mimo zastavaného územia obce a spôsob ich využívania je uvedený ako
pozemky lúk pasienkov trvalo porastené trávami. Už právny predchodca žalobcu ( spoločnosť Rikap,
s.r.o.) v roku 2003 nadobudla tieto pozemky do vlastníctva ako trvalý trávny porast. Žalobca opiera svoj
nárok o tvrdenie, že jeho vlastnícke a užívacie právo k pozemkom je obmedzené, dokonca prakticky
znemožnené tým, že v dôsledku zriadeného ochranného pásma a s tým súvisiaceho opakovaného
nesúhlasného stanoviska žalovaného v správnych konaniach nemôže realizovať svoj zámer postaviť
na pozemkoch rekreačné zariadenie. Pri rozhodovaní o nároku žalobcu je potrebné vychádzať zo
skutočnosti, že pozemky nie sú stavebnými pozemkami, a preto nie je možné na nich umiestňovať a
stavať budovy na bývanie. V zmysle stavebného zákona na pozemku, ktorý patrí pod poľnohospodársku
pôdu je možno stavať až vtedy, keď je vyňatý z pôdneho fondu. Táto skutočnosť podporuje záver, že
za tejto situácie nie je daný nárok na odškodnenie za obmedzenie ich užívania, nakoľko rozhodnutie
o zriadení ochranného pásma užívanie pozemkov na poľnohospodárske účely nijakým spôsobom
neobmedzuje. Žalobcovi ako vlastníkovi pozemku v ochrannom pásme môže vzniknúť nárok na náhradu
za obmedzenie užívania pozemku až v prípade právoplatného preklasifikovania pozemku na stavebný
pozemok. ( Ústavná udržateľnosť takéhoto záveru bola potvrdená aj uznesením ÚS SR, sp.zn. IV. ÚS
807/2013).
16. Keďže podľa názoru odvolacieho súdu vzhľadom na uvedenú argumentáciu nárok žalobcu by bolo
možné považovať za dôvodný len za situácie, ak by na stavebnom pozemku v dôsledku zriadeného
ochranného pásma nemohol realizovať svoj zámer tento využívať na stavebné účely, čo v konaní
preukázané nebolo a žalobca obmedzovanie užívania na poľnohospodárske účely v konaní netvrdil a
nepreukázal, nie sú dôvodné ani jeho odvolacie námietky týkajúce sa potreby posúdenia formy náhrady
ako opakujúcej sa počas doby trvania obmedzenia.
17. Vo vzťahu k námietke týkajúcej sa neplatnosti, resp. nulitnosti rozhodnutia o zriadení ochranného
pásma, odvolací súd konštatuje, že vyriešenie tejto otázky nemá význam pre posúdenie nároku žalobcu
v tomto konaní. Zmenu, resp. zrušenie tohto rozhodnutia je možné dosiahnuť v správnom konaní.
Predmetom tohto konania je posúdenie nároku žalobcu na náhradu za neoprávnené užívanie jeho
majetku.
18. Keďže súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne a presvedčivo odôvodnil, odvolací súd postupom
vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP rozsudok ako vecne správny potvrdil.
19. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona
číslo 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).



V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).