Ústav materiálového výskumu Slovenskej akadémie vied


Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 10Sžfk/24/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017200485
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Berthotyová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:1017200485.1

Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu (sťažovateľa) Ústavu materiálového výskumu
Slovenskej akadémie vied, so sídlom Watsonova 47, 040 01 Košice, IČO: 00 166 804, právne zastúpený
Sýkora - advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Zoborská 13, Košice, IČO: 47 256 206, proti žalovaným
1/ Ministerstvu školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, so sídlom Stromová 1, 813 30
Bratislava, IČO: 00 164 381, 2/ Výskumnej agentúre, so sídlom Sliačska 1523/1, 831 02 Bratislava, IČO:
31 819 494, o preskúmanie zákonnosti správ a žiadostí žalovaného 2/ vo veci: „Aktualizácia Správ o
zistenej nezrovnalosti a Žiadostí o vrátenie finančných prostriedkov projektu 26220220105", č. spisu: P
1778/2017-073, č. záznamu: A 690/2017-062 zo dňa 25. januára 2017; Správ o zistenej nezrovnalosti
pod č. N21500104/O03 zo dňa 25. januára 2017, pod č. N21700134/S01 zo dňa 25. januára 2017;
Žiadostí o vrátenie finančných prostriedkov pod č. 26220220105/Z02/01 zo dňa 25. januára 2017,
pod č. 26220220105/Z03 zo dňa 25. januára 2017, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti právoplatnému
uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/66/2017-199, 6S/178/2017 zo dňa 12. októbra 2017,
takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti z a m i
e t a .

Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .

Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Krajský súd v Bratislave napadnutým uznesením podľa § 98 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/2015
Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „S.s.p.“) odmietol žalobu pre jej
neprípustnosť, pretože smeruje proti opatreniam predbežnej povahy, ktoré nemohli mať za následok
ujmu na subjektívnych právach žalobcu.

2. Správny súd konštatoval, že právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným 1/, ktorý ako riadiaci orgán
delegoval svoje právomoci pre realizáciu Operačného programu Výskum a vývoj na žalovaného 2/,
sa spravuje Zmluvou o poskytnutí nenávratného finančného príspevku zo dňa 05.01.2010, na základe
ktorej žalobca prevzal okrem iného aj povinnosti postupovať v procese verejného obstarávania pri
zadávaní zákazky v užšej súťaži na predmet zákazky „Spotrebný materiál pre bio-medicínsky výskum" v
súlade so zákonom o verejnom obstarávaní a strpieť výkon kontroly súladu tohto postupu so zákonom.
Keďže zmluvné strany predmetnej zmluvy majú rovné postavenie, nemožno považovať úkony jednej
zo zmluvných strán (žalovaného 2/) pri uplatňovaní zmluvných oprávnení voči druhej zmluvnej strane
(žalobcovi) za rozhodnutia, resp. opatrenia orgánu verejnej správy, ktoré by mal správny súd právomoc
preskúmať na základe žaloby tej zmluvnej strany, ktorej sú určené. V tomto zmysle argumentovali
žalovaní v 1/ a 2/ vo svojich vyjadreniach k podanej žalobe, že správa i žiadosť nemajú povahu
rozhodnutia o právach a povinnostiach žalobcu, ale sú len úkonmi súkromno-právnej povahy vyplývajúce



zo zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, ktoré nie je oprávnený preskúmať správny
súd.

3. Okrem Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, práva a povinnosti poskytovateľa
i prijímateľa nenávratného finančného príspevku upravuje právny poriadok zákona č. 528/2008 Z.z.
o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon o pomoci a podpore“), ktorý okrem iného určuje postup riadiaceho orgánu pri porušení
pravidiel a postupov verejného obstarávania zo strany prijímateľa príspevku (§ 27a). Žalovaný 1/ ako
riadiaci orgán pri uplatňovaní právomocí zverených vyššie uvedeným zákonom, v prípade zistenia
porušenia pravidiel a postupov verejného obstarávania vystupuje vo vzťahu k prijímateľovi príspevku
v pozícii správneho orgánu, je voči nemu vo vrchnostenskom postavení a na základe zákona je
oprávnený rozhodovať o jeho právach a povinnostiach. Ustanovenie § 27a ods. 4 zákona o pomoci a
podpore explicitne rieši situáciu, keď riadiaci orgán zistí z protokolu Úradu pre verejné obstarávanie,
že prijímateľ príspevku pri zadávaní zákazky v rámci realizácie projektu porušil zákonom stanovené
pravidlá a postupy verejného obstarávania, pričom toto porušenie malo alebo mohlo mať vplyv na
výsledok verejného obstarávania. V tejto situácii riadiaci orgán môže (aj nemusí) vyzvať prijímateľa na
vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho časti na predmet zákazky. Ak tak urobí, je na prijímateľovi,
či žiadosť (výzvu) rešpektuje a príspevok vráti v rozsahu uplatnenej korekcie. V tomto štádiu riešenia
finančnej nezrovnalosti sa na postup riadiaceho orgánu nevzťahuje Správny poriadok a preto výzva na
vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho časti nemusí mať formu a náležitosti rozhodnutia podľa §
47 Správneho poriadku.

4. V písomnom vyjadrení k žalobe žalovaní 1/ a 2/ označili postup s vypracovaním správy a žiadosti
ako výzvu podľa § 27a ods. 3, 5 a 7 zákona o pomoci a podpore. Krajský súd je názoru, že správu
a žiadosť je podľa ich obsahu nutné považovať za postup podľa § 27a ods. 4 zákona o pomoci a
podpore, ako výzvu na dobrovoľné vrátenie časti poskytnutého príspevku. Ide o opatrenie orgánu
verejnej správy, ktoré samo o sebe nemá za následok založenie, zmenu, zrušenie alebo deklaráciu
práv, právom chránených záujmov alebo povinností žalobcu a ani sa ich priamo nedotýka. Takáto forma
riešenia finančných nezrovnalostí slúži na mimosúdne vyrovnanie a vytvára žalobcovi ako prijímateľovi
príspevku priestor na vyjednávanie, prípadne na dohodu o splátkach. Správa i žiadosť sú len opatreniami
predbežnej povahy, ktoré nemôžu mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu, pretože
právne postavenie žalobcu sa v ich dôsledku nemení. Slúžia ako podklad a zároveň podmienka pre
ďalší postup riadiaceho orgánu, ktorý v prípade nevyhovenia výzve na dobrovoľné vrátenie príspevku,
začne voči žalobcovi správne konanie a uloží mu povinnosť vrátiť 1,5 násobok sumy uvedenej vo výzve.
Správa ani žiadosť nie sú konečnými autoritatívnymi rozhodnutiami správneho orgánu o právach a
povinnostiach žalobcu v súvislosti so zisteným porušením pravidiel a postupov verejného obstarávania
a vysporiadaním finančných vzťahov, preto ich súdne preskúmanie na základe podanej správnej žaloby
je neprípustné.

5. Z ustanovenia § 14 ods. 18 zákona o pomoci a podpore jednoznačne vyplýva, že rozhodnutia vydané
v konaní podľa druhej časti tohto zákona nie sú preskúmateľné súdom, preto Krajský súd v Bratislave
dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia nespadajú do právomoci prieskumu súdom.

6. Až vydaním rozhodnutia podľa § 27a ods. 5 zákona o pomoci a podpore, dôjde k autoritatívnemu
zásahu do právnej sféry žalobcu, t. j. k uloženiu povinnosti, ktorú žalobca doposiaľ nemá. Proti
rozhodnutiu o povinnosti vrátiť príspevok môže žalobca podať opravný prostriedok a podrobiť súdnemu
preskúmaniu správnym súdom na základe správnej žaloby. Až potom bude v kompetencii správneho
súdu posúdiť, či žalobca porušil povinnosti vyplývajúce zo zákona o verejnom obstarávaní, či mohlo mať
takéto porušenie vplyv na výsledok verejného obstarávania, či uloženiu povinnosti vrátiť 1,5 násobok
sumy uvedenej vo výzve na dobrovoľné plnenie nebráni iná skutočnosť ako napríklad predchádzajúce
schválenie postupu verejného obstarávania riadiacim orgánom v štádiu pred uzavretím zmluvy s
víťazným uchádzačom, či tu je prípadná ústavná nekonformnosť ustanovenia § 27a ods. 5 zákona
o pomoci a podpore v časti týkajúcej sa povinnosti zaplatiť 1,5 násobok uplatnenej korekcie po
predchádzajúcej márnej výzve na dobrovoľné plnenie, tak, ako to namietal žalobca.

7. Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že žalobu je potrebné odmietnuť
podľa § 98 ods. 1 písm. g) S.s.p. pre jej neprípustnosť.



8. Námietku prekážky litispendencie žalovaného 2/ krajský súd vyhodnotil ako nedôvodnú, nakoľko
podľa názoru súdu o prekážku litispendencie ide za podmienok, ak na ktoromkoľvek súde v Slovenskej
republike je začaté konanie, ktoré má rovnakých účastníkov, rovnaký predmet konania, rovnaké
skutkové okolnosti. Prekážka litispendencie nie je daná, ak chýba čo i len jeden znak totožnosti veci.
V predmetnej veci krajský súd konštatoval, že aj keď ide o ten istý Projekt, predmetom preskúmania
zákonnosti v konaniach vedených na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 6S/188/2016 a sp. zn.
6S/66/2017 ide o odlišné Správy a Žiadosti. V konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod č.
k. 6S/66/2017 ide o preskúmanie zákonnosti a zrušenia Správ o zistenej nezrovnalosti č. N21500104/
O03, č. N21700134/S01 a Žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov po aktualizácii č. 26220220105/
Z02/01 (špecifikovaných v odseku č. 13) a v konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod č. k.
6S/188/2016 ide o preskúmanie zákonnosti pôvodnej Správy o zistenej nezrovnalosti č. N21500104/S01
a pôvodnej Žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov č. 26220220105/Z02 (špecifikovaných v odseku
č. 14), preto pre prekážku litispendencie chýba rovnaký predmet konania.

9. Krajský súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol, pretože nie je
podľa názoru krajského súdu dostatočne odôvodnený v časti vzniku závažnej ujmy, značnej finančnej
škody a iných vážnych nenapraviteľných následkov, ktoré by boli spôsobilé privodiť závažnú ujmu
špecifikovanú v § 185 S.s.p..

10. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 170 písm. a) S.s.p. tak, že žiaden z účastníkov
konania nemá právo na náhradu trov konania.

11. Proti uzneseniu krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodov
uvedených v § 440 ods. 1 písm. f), g), h), j) S.s.p., v ktorej navrhol kasačnému súdu, aby napadnutý
rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

12. Sťažovateľ nesúhlasí s výkladom krajského súdu, podľa ktorého spôsobilým predmetom
preskúmania v správnom súdnictve nemôže byť Správa o zistenej nezrovnalosti ani Žiadosť o vrátenie
finančných prostriedkov, na základe ktorých bolo prijímateľovi nenávratného finančného príspevku z
fondov Európskeho spoločenstva uložené podľa § 27a zákona o pomoci a podpore poskytovanej z
fondov Európskeho spoločenstva vrátiť poskytnutý príspevok na predmet zákazky z dôvodu zisteného
porušenia pravidiel a postupov verejného obstarávania. Podľa názoru sťažovateľa bol týmito správnymi
aktmi priamo ukrátený na svojich právach. Sťažovateľ trvá na tom, že žalobou napadnuté správne
akty podliehajú prieskumu v rámci správneho súdnictva, pretože sa priamo dotýkajú práv a právom
chránených záujmov sťažovateľa. Sťažovateľ zároveň požiadal o priznanie odkladného účinku kasačnej
sťažnosti z dôvodu hrozby vzniku závažnej ujmy v dôsledku právnych následkov napadnutých správnych
aktov.

13. Žalovaný 1/ vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že napadnuté uznesenie krajského súdu
považuje za vecne správne a stotožnil sa s jeho odôvodnením, a preto navrhol kasačnému súdu, aby
kasačnú sťažnosť zamietol.

14. Žalovaný 2/ vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že krajský súd rozhodol správne, zákonne
a rozhodnutie dostatočne odôvodnil, a preto navrhol kasačnému súdu, aby kasačnú sťažnosť zamietol.

15. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S. s. p.)
postupom podľa § 452 a nasl. S.s.p. preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu spolu s konaním,
ktoré predchádzalo jeho vydaniu a po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou,
včas a jej podanie je prípustné, jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch) dospel
k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.

16. Podľa § 2 ods. 1 S.s.p. v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.
17. Podľa § 2 ods. 2 S.s.p. každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.



18. Podľa § 6 ods. 1 S.s.p. správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
19. Podľa § 7 písm. e) S.s.p. správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a
opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za
následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.
20. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) S.s.p. správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.

21. Podľa § 27a ods. 1 zákona o pomoci a podpore ak riadiaci orgán zistí porušenie pravidiel a postupov
verejného obstarávania, môže vyzvať prijímateľa na vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho časti
na predmet zákazky.

22. Podľa § 27a ods. 2 zákona o pomoci a podpore ak prijímateľ nevráti príspevok alebo jeho časť na
základe výzvy podľa odseku 1, riadiaci orgán oznámi podnet orgánu podľa osobitného predpisu.

23. Podľa § 27a ods. 4 zákona o pomoci a podpore ak bola na základe podnetu podľa osobitného
predpisu právoplatným rozhodnutím uložená pokuta za porušenie pravidiel a postupov verejného
obstarávania, alebo ak bolo zistené porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania uvedené v
protokole, ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania a za ktoré sa neukladá
pokuta podľa odseku 3 písm. a), a ak riadiaci orgán nepostupoval podľa odsekov 1 až 3, riadiaci orgán
môže vyzvať prijímateľa na vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho časti na predmet zákazky;
ustanovenie § 28 ods. 8 sa nepoužije.

24. Podľa § 27a ods. 5 zákona o pomoci a podpore ak prijímateľ nevráti poskytnutý príspevok alebo
jeho časť na základe výzvy podľa odseku 4, riadiaci orgán rozhodne o vrátení jeden a pol násobku
sumy uvedenej vo výzve podľa odseku 4, najviac však 100% poskytnutého príspevku alebo jeho časti
na predmet zákazky.

25. Rozhodujúcim kritériom pre posúdenie prípustnosti súdneho preskúmania rozhodnutí orgánov
verejnej správy, je teda vždy ich spôsobilosť zasiahnuť do práv, slobôd alebo záujmov subjektov, ktorým
sú určené. Súdnemu preskúmaniu preto podliehajú aj také správne akty orgánov verejnej správy, ktoré
nespĺňajú formálne náležitosti rozhodnutia, za predpokladu, že sa nimi právne záväzným spôsobom
(bez možnosti nápravy prostredníctvom riadnych opravných prostriedkov) zakladajú, menia alebo rušia
práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo sa ich priamo dotýkajú.

26. Po preskúmaní veci sa kasačný súd stotožňuje s názorom krajského súdu, že v tomto konaní nebolo
možné pristúpiť k preskúmaniu napadnutej správy a žiadosti, pretože nie je v právomoci správneho súdu
preskúmavať správne akty orgánov verejnej správy predbežnej povahy, ktoré nemali za následok ujmu
na subjektívnych právach účastníka konania.

27. Rozsah preskúmavacej činnosti súdu v správnom súdnictve je vymedzený tak, že preskúmavaniu
podliehajú zásadne všetky rozhodnutia orgánov štátnej správy, ktorými sa rozhodlo o právach a
povinnostiach fyzických alebo právnických osôb. Predmetom preskúmania musí byť právoplatné
rozhodnutie ako výsledok určitého postupu správneho orgánu, a nie každý jednotlivý krok správneho
orgánu, ktorý konečnému rozhodnutiu predchádza.

28. Ďalšou podmienkou je, že fyzická osoba alebo právnická osoba musí tvrdiť (procesne), že bola
ukrátená na svojich právach, ktoré je nevyhnutné konkrétne pomenovať.

29. Vylúčenie postupu správnych orgánov, ktorým neboli priamo dotknuté práva, právom chránené
záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zo súdneho prieskumu súvisí s tým,
že bez priamej spojitosti by došlo k neprimeranému rozšíreniu možnosti napádať postupy správnych
orgánov v správnom súdnictve.

30. Správne súdnictvo je založené na princípe generálnej klauzuly, s výnimkou tých, ktoré zákon
výslovne z prieskumu vylučuje. Rozsah právomoci pri preskúmaní správnych rozhodnutí je teda
obmedzený negatívnou enumeráciou rozhodnutí, ktoré správne súdy nepreskúmavajú. Rozhodnutia,



ktoré správne súdy nepreskúmavajú, sú vymedzené v ustanovení § 7 S.s.p. Predmetné ustanovenie
v písmene a) až h) obsahuje taxatívny výpočet konkrétnych druhov rozhodnutí, ktoré sú vylúčené zo
súdneho prieskumu.

31. Kasačný súd sa v zmysle uvedeného stotožňuje s právnym názorom krajského súdu, že správa
o zistenej nezrovnalosti a žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov ako také nepodliehajú súdnemu
prieskumu v správnom súdnictve, pretože ide o správne akty predbežnej povahy a samy o sebe
nepredstavujú zásah do práv a právom chránených záujmov sťažovateľa. Správu a žiadosť je podľa
názoru kasačného súdu možné považovať za postup správneho orgánu podľa § 27a ods. 4 zákona o
pomoci a podpore. Správa a žiadosť sú len opatreniami predbežnej povahy, ktoré nemajú za následok
ujmu na subjektívnych právach sťažovateľa. Až vydaním rozhodnutia podľa § 27a ods. 5 zákona o
pomoci a podpore dôjde k autoritatívnemu zásahu do právnej sféry sťažovateľa.

32. Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti kasačný súd konštatuje, že s právnymi námietkami
sťažovateľa sa krajský súd v rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku,
riešenie ktorej by zostalo na kasačnom súde, a preto námietky uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil
najvyšší súd ako bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia. Z
uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 S. s. p. ako nedôvodnú zamietol.

33. Kasačný súd zároveň rozhodol, že kasačnej sťažnosti neprizná odkladný účinok, hoci jeho priznanie
by nebolo v rozpore s verejným záujmom, pretože preskúmaním spisového materiálu nedospel k záveru,
že by právnymi následkami napadnutého rozhodnutia krajského súdu hrozila sťažovateľovi závažná
ujma. Vo svetle uvedeného kasačný súd návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti v
zmysle ustanovenia § 447 ods. 2 S. s. p. v spojení s ustanovením § 188 S. s. p. zamietol.

34. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak,
že sťažovateľovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 S. s. p. a
analogicky podľa § 167 ods. 1 S. s. p.) a rovnako aj žalovaným nárok na ich náhradu nepriznal v súlade
s § 467 ods. 1 S. s. p. a analogicky podľa § 168 S. s. p.

35. Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3 : 0 (§ 147 ods. 2 v spojení s § 139 ods. 4 S. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.