Slovenská televízia


Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 9C/281/2007
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1407230148
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Poláková
ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2016:1407230148.7

Uznesenie
Okresný súd Bratislava IV v právnej veci žalobcu: O. T., D.. XX.XX.XXXX, H. N. H.L. XX, XXX XX N.,
zast. Mgr. Zuzanou Zajíčkovou, advokátkou, so sídlom Dostojevského rad 17, 811 09 Bratislava, proti
žalovanému: Slovenská televízia, so sídlom Mlynská dolina, 845 45 Bratislava, IČO: 00 167 398, o
náhrade trov konania o náhradu škody t a k t o

r o z h o d o l :

I. Súd žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % pred súdom prvej inštancie
a pred odvolacím súdom.

II. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom na začatie konania zo dňa 17.12.2007 domáhal zaviazať žalovaného na náhradu
mzdy vo výške rozdielu medzi dohodnutou mzdou a neoprávnene zníženou mzdou za obdobie od
01.02.2005 až do času, kým mu nebude prideľovaná práca podľa pracovnej zmluvy, a teda 10.200,- Sk
mesačne, úrokov z omeškania v zákonnej výške z dlžnej sumy za obdobie odo dňa nasledujúceho po
dni splatnosti mzdy do zaplatenia a náhrady trov konania.

Rozsudkom č.k. 9C/281/2007-199 zo dňa 21.03.2014 tunajší súd zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy
3.047,22 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 6 % ročne zo sumy 338,58 eur od 16.03.2005 do
zaplatenia, 6% ročne zo sumy 338,58 eur, od 16.04.2005 do zaplatenia, 6% ročne zo sumy 338,58
od 16.05.2005 do zaplatenia, 6% ročne zo sumy 338,58 eur od 16.06.2005 do zaplatenia, 6% ročne
zo sumy 338,58 eur od 16.07.2005 do zaplatenia, 6% ročne zo sumy 338,58 eur od 16.08.2005 do
zaplatenia, 6% ročne zo sumy 338,58 eur od 16.09.2005 do zaplatenia, 6% ročne zo sumy 338,58 eur
od 16.10.2005 do zaplatenia, 6% ročne zo sumy 338,58 eur od 16.11.2005 do zaplatenia a určil, že o
trovách konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku.

Proti tomuto rozsudku podal žalovaný odvolanie, domáhajúc sa jeho zrušenia, alebo zmeny a
zamietnutia podaného návrhu. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 2Co/425/2014-234 zo dňa
22.03.2016, právoplatným dňa 27.04.2016, rozhodol tak, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
potvrdil.

Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len
„C.s.p.“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa ustanovenia § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov
konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.



Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Podľa ustanovenia § 263 ods. 1 CSP, ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie
v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.

Súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % podľa pomeru jeho úspechu vo
veci vzhľadom na to, že žalobca bol v konaní v plnej miere úspešný a žalovaný bol zaviazaný na úhradu
istiny, ktorej zaplatenia sa žalobca domáhal.

Ustanovenie § 262 ods. 1 a 2 C.s.p. predpokladá rozhodovanie súdu o trovách konania v dvoch fázach
(v prvej fáze v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, je rozhodnuté o tom, komu sa priznáva nárok na
náhradu trov konania a v druhej fáze bude rozhodnuté o samotnej výške náhrady trov konania, a to po
právoplatnosti predmetného rozhodnutia, ktorým sa konanie končí). O výške trov konania súd rozhodne
podľa citovaného ustanovenia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník( § 255 ods. 1 C.s.p.
v spojení s § 262 ods. 1, 2 C.s.p. ).

Poučenie:

Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého
uzneseniu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).