Slovenská televízia


Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 4Er/149/2009
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2209202899
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Monika Czafiková
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2016:2209202899.2

Uznesenie
Okresný súd Dunajská Streda v exekučnej veci oprávneného: Rozhlas a televízia Slovenska, IČO: 47
232 480, so sídlom Mýtna 1, 817 55 Bratislava, právny nástupca Slovenskej televízie, IČO: 00 167
398, Mlynská dolina, 845 45 Bratislava, proti povinnému: RAF spol. s r.o., IČO: 31 381 707, zánik dňa
12.12.2013, naposledy so sídlom Hlavná 790/18, 931 01 Šamorín, vedenej u súdneho exekútora: Mgr.
Peter Gabriž, Exekútorský úrad Santovka, so sídlom Ružová 1, 935 87 Santovka, pod spisovou značkou
Ex-141/2009, o vymoženie uloženej povinnosti 63,06 €, trov predchádzajúceho konania a trov exekúcie,
o návrhu na zastavenie exekúcie takto

r o z h o d o l :

Súd exekúciu z a s t a v u j e.

Súdnemu exekútorovi súd náhradu trov exekúcie nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Pôvodný oprávnený podal dňa 26.02.2009 súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie, ktorým
sa domáhal vymoženia pohľadávky voči povinnému na základe exekučného titulu - rozsudok Okresného
súdu v Dunajskej Strede č.k. 10C 17/08-37 zo dňa 17.04.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
24.06.2008 a vykonateľnosť dňa 28.06.2008.

Na základe návrhu oprávneného, žiadosti súdneho exekútora a exekučného titulu tunajší súd vydal
dňa 23.03.2009 súdnemu exekútorovi poverenie na vymoženie predmetnej pohľadávky v prospech
oprávneného.

Dňa 20.02.2015 súdny exekútor podal súdu podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm.
g) Exekučného poriadku z dôvodu, že povinný bol vymazaný z obchodného registra ex offo. Zároveň
súdny exekútor vo svojom podaní zo dňa 30.01.2015 predložil súdu vyúčtovanie trov exekúcie.

Súd po preštudovaní spisu a preverení údajov o povinnom v Obchodnom registri zistil, že povinný bol
dňa 12.12.2013 ex offo vymazaný z Obchodného registra Okresného súdu Trnava.

Podľa § 251 ods. 4 O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu 31) sa
použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje
sa však vždy uznesením.

Podľa § 103 ods.1 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých
môže konať vo veci ( podmienky konania ).

Podľa § 104 ods. 1 O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi



vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s
podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Podľa § 107 ods. 4 O.s.p. ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje v konaní s jej
právnym zástupcom, a ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.

Podľa § 18 ods. 1 OZ spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby.

Podľa § 19 ods. 2 OZ právnické osoby vznikajú dňom, ku ktorému sú zapísané do obchodného alebo
do iného zákonom určeného registra, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje ich vznik inak.

Podľa § 19a ods. 2 OZ právnické osoby, ktoré sa zapisujú do obchodného alebo do iného zákonom
určeného registra, môžu nadobúdať práva a povinnosti odo dňa účinnosti zápisu do tohto registra, pokiaľ
osobitný zákon neustanovuje inak.

Podľa § 20a ods. 2 OZ právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom zákonom určenom
registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak.

Podľa § 20a ods. 3 OZ pred zánikom právnickej osoby sa vyžaduje jej likvidácia, pokiaľ celé jej imanie
nenadobúda právny nástupca alebo osobitný zákon neustanovuje inak.

Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení
tohto alebo osobitného zákona.

Vzhľadom na skutočnosť, že povinný zanikol výmazom z Obchodného registra SR bez právneho
nástupcu, čím stratil svoju spôsobilosť byť účastníkom konania, čo predstavuje taký nedostatok
podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd v zmysle § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spoj.
s § 107 ods. 4 O.s.p. exekúciu zastavil.

Podľa ust. § 243b ods. 1/ Exekučného poriadku exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa
dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

Podľa ustanovenia § 196 (prvá veta) Exekučného poriadku. za výkon exekučnej činnosti podľa tohto
zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

Podľa ustanovenia § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa § 200 ods. 1 (prvá veta) Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada
hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú
nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa ustanovenia § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne
aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd
mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie
pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu
trov exekúcie, ktoré platil.

Podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného
bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na
návrh exekútora rozhodne o ich výške.

Súdny exekútor si spolu s podnetom na zastavenie exekúcie uplatnil nárok na náhradu trov exekúcie
v celkovej výške 39,82 €.



Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že pri zastavení exekúcie je povinnosťou súdu rozhodnúť
aj o trovách exekúcie, teda aj o trovách súdneho exekútora a o tom, kto bude mať povinnosť tieto
trovy znášať. Súdny exekútor má v zmysle ust. 197 ods. 1 Exekučného poriadku právo na odmenu,
náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času, teda na trovy exekúcie. V zásade platí, že trovy
exekučného konania znáša povinný. V danej veci však súd nemôže na zaplatenie trov exekúcie zaviazať
povinného, keďže tento zanikol ku dňu 12.12.2013 ako subjekt práv a povinností. Na druhej strane, súd
môže oprávneného zaviazať na zaplatenie trov exekúcie len v zmysle ustanovenia § 203 ods. 1, 2, 3
Exekučného poriadku, čo predstavuje výnimku zo všeobecnej zásady o úhrade trov exekúcie povinným
a je to možné len v prípadoch, keď to zákonná úprava výslovne umožňuje.

Súd s poukazom na uvedené skúmal, či je tu daný dôvod na zaviazanie náhrady trov exekúcie
oprávneným podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, pričom jeho použitie prichádza do úvahy iba
ak sú splnené zákonné predpoklady, t.j. ak exekučné konanie bolo zastavené, ak existuje zavinenie
oprávneného a ak je daná príčinná súvislosť medzi zavinením oprávneného a zastavením exekúcie. Súd
teda skúmal, či oprávnený mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie a či sú
splnené podmienky pre úhradu trov exekúcie oprávneným. Vychádzajúc zo zákonnej dikcie ust. § 203
Exekučného poriadku, podľa ktorého má súd možnosť, nie povinnosť, zaviazať na úhradu trov exekúcie
oprávneného riadiac sa úvahou o miere jeho procesného zavinenia na zastavení exekúcie, dospel súd k
záveru, že oprávnený nenesie procesné zavinenie na zastavení exekúcie, keď ani pri náležitej opatrnosti
nemohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie - zánik povinného výmazom z obchodného registra bez
právneho nástupcu vzhľadom na časové obdobie od podania návrhu na vykonanie exekúcie ku dňu
výmazu. Zavinenie oprávneného, ktorého následkom je zastavenie exekučného konania tak, ako to
vyžaduje zákon, teda súd nekonštatoval.

Ďalej súd skúmal, či je daný dôvod na zaviazanie náhrady trov exekúcie oprávneným podľa § 203 ods.
2 Exekučného poriadku, pričom musel konštatovať, že pri rozhodovaní o náhrade trov exekúcie v danej
veci súd nemôže použiť ani ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, nakoľko toto sa viaže na zastavenie
exekúcie pre nemajetnosť povinného, čo však nie je tento prípad, pretože exekúcia bola zastavená z
dôvodu zániku povinného, ktorý svojim zánikom stratil spôsobilosť byť účastníkom konania.

Použitie § 203 ods. 3 Exekučného poriadku taktiež neprichádza do úvahy, keďže exekúcia nebola
zastavená z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz. Skutočnosť, že povinný zanikol
bez právneho nástupcu výmazom obchodného registra - ohľadom rozhodnutia o náhrade trov exekúcie
- vylučuje aplikáciu § 203 ods. 3 Exekučného poriadku.

Uvedenej problematike sa vo svojej rozhodovacej činnosti venoval i Ústavný súd Slovenskej republiky,
ktorý v uznesení sp. zn III. ÚS 351//07-11, IV. ÚS 236//08-12, I. ÚS 148/2010-11 konštatoval, že
samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky
exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor
nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri
výkone exekúcie. Riziko spojené s výkonom profesie je vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto
profesie. Ústavný súd súčasne konštatuje, že § 203 Exekučného poriadku vo svojom texte nesporne
obsahuje aj zákonnú možnosť nepriznať náhradu trov zastavenej exekúcie. Vyplýva to z toho, že
citované ustanovenie obsahuje možnosť uváženia súdu pri priznaní náhrady trov exekúcie opierajúc
sa o vyhodnotenie postupu oprávneného, miery jeho zavinenia a napokon aj to, že aj keby tu bolo
zavinenie, rozhoduje jeho intenzita. Zákon neukladá povinnosť súdu uložiť oprávnenému nahradiť trovy
exekúcie súdnemu exekútorovi v každom prípade, ale iba vtedy, ak oprávnený mohol pri náležitej
opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Túto podmienku je potrebné aplikovať vždy s ohľadom
na konkrétne okolnosti prípadu. Preto § 203 ods. 1 Exekučného poriadku hovorí o opatrnosti náležitej.
Súdny exekútor nemá nárok na zaplatenie odmeny v každom prípade s poukazom na to, že zákon
ustanovuje výnimku z pravidla zaplatenia odmeny exekútorovi za výkon exekučnej činnosti. Takouto
výnimkou je totiž práve prípad predpokladaný v § 203 Exekučného poriadku. Legitímna nádej súdneho
exekútora nadobudnúť náhradu trov exekučného konania takto vzniká až momentom nadobudnutia
právoplatnosti rozhodnutia exekučného súdu o priznaní náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi.
Súdny exekútor nevie a nemôže vopred predpokladať vznik situácie, že bez zavinenia oprávneného
dôjde k zániku povinného. Napriek tomu nie je možné výkladom rozširovať prípady, kedy súd môže uložiť
oprávnenému náhradu trov exekúcie, respektíve kedy trovy exekúcie znáša oprávnený. Preto v prípade,



ak povinný zanikol bez právneho nástupcu a zároveň tu nie je niektorý z dôvodov pre uloženie povinnosti
nahradiť exekučné trovy oprávnenému, neexistuje iné zákonné rozhodnutie, ako nepriznať súdnemu
exekútorovi náhradu trov exekúcie. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Európskeho
súdu pre ľudské práva (Van der Mussele proti Belgicku, rozsudok z 23. november 1983, séria A č. 70), v
ktorom bolo zdôraznené, že riziko s výkonom určitej profesie (v citovanom prípade advokáta), kam spadá
i riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu, je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s
výkonom tejto profesie. Európsky súd pre ľudské práva ďalej akceptoval argument, že súdny exekútor
mohol od oprávneného v exekučnom konaní žiadať preddavok na trovy exekúcie a zastaviť exekučné
konanie v prípade jeho nezaplatenia. Exekučný súd k tomu dodáva, že súdny exekútor mal taktiež
možnosť pri náležitom výkone exekúcie včas postrehnúť ekonomickú a majetkovú situáciu povinného
a včas podať podnet súdu na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného. Súd vzhľadom na
vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia, taktiež s poukazom na ustálenú judikatúru
Ústavného súdu Slovenskej republiky a Európskeho súdu pre ľudské práva, rozhodol tak, že exekútorovi
náhradu trov exekúcie z vyššie uvedených dôvodov nepriznal.

V danom prípade bola exekúcia zastavená z dôvodu neexistencie subjektu na strane povinného, ktorý
zanikol výmazom z Obchodného registra. Povinný, ktorý má spravidla povinnosť platiť trovy exekučného
konania, zanikol bez právneho nástupníctva a u oprávneného nie je daný ani jeden predpoklad pre
aplikáciu ust. § 203 Exekučného poriadku ohľadom povinnosti náhrady trov exekúcie. Vzhľadom k
osobitným okolnostiam prípadu súd má za to, že v danej veci je nepriznanie náhrady trov exekúcie
súdnemu exekútorovi dôvodné.

Poučenie:

Proti výroku o zastavení konania je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší
súd (§ 204 ods. 1 O.s.p.). Podanému odvolaniu môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, pričom jeho
rozhodnutie sa bude považovať za rozhodnutie súdu prvého stupňa. Ak sudca odvolaniu nevyhovie,
predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu (§ 374 ods. 4 O.s.p.).

Proti výroku o trovách exekúcie je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší
súd (§ 204 ods. 1 O.s.p.). Podaním odvolania sa zrušuje tento výrok uznesenia a opätovne rozhodne
sudca (§ 374 ods. 4 O.s.p.).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované.
Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).