KOVOTVAR, výrobné družstvo


Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 4C/60/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2613206086
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Škrovanová
ECLI: ECLI:SK:OSSE:2017:2613206086.8

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica samosudkyňou Mgr. Katarínou Škrovanovou v právnej veci žalobcu: G.. U. S., nar.
XX.X.XXXX, bytom D. A. Q. XXX, zastúpený AK Mihalda, Valach, Kišac, s.r.o., Bratislava, Gogoľova 18
proti žalovanému: KOVOTVAR, výrobné družstvo, IČO: 00 167 461, Kúty, Železničiarska 830, zastúpený
AK Doležal & Partners, s.r.o., Bratislava, Michalská 9 o zaplatenie sumy 2 856,51 € s príslušenstvom
takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2 856,51 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25%
ročne zo sumy 2 256,51 € od 22.6.2011 do zaplatenia a vo výške 9% ročne zo sumy 600 € od 29.6.2012
do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšnej časti zaplatenia úroku z omeškania súd konanie zastavuje.

Súd žalobcovi priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Žalovaný je povinný nahradiť trovy štátu predstavujúce vyplatené svedočné.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 14.6.2013 voči žalovanému domáhal zaplatenia
sumy 2 475,28 € spolu s príslušenstvom titulom vyplatenia vyrovnávacieho podielu po ukončení členstva
v družstve. V žalobe uviedol, že v minulosti bol jednak zamestnancom, jednak členom žalovaného.
Dňa 21.12.2010 požiadal žalovaného písomne o ukončenie členstva a pracovného pomeru ku dňu
31.12.2010, a to dohodou podľa § 63 ods. 1 Zákonníka práce. Zároveň požiadal žalovaného o vyplatenie
vyrovnávacieho podielu vo výške 2 475,28 €, na ktorý má nárok. V súlade so stanovami mal byť tento
vyplatený do troch mesiacov od ukončenia členstva a pracovného pomeru, t.j. v danom prípade do
31.3.2011. K vyplateniu požadovanej sumy neprišlo. Žalobca následne niekoľkokrát žalovaného vyzval
na uhradenie požadovanej sumy, bezúspešne. Keďže žalovanbý sa dostal do omeškania so splnením
peňažného záväzku, žiadal žalobca zároveň zaplatenie úroku z omeškania, a to vo výške 9% ročne z
požadovanej sumy od 1.4.2011 do zaplatenia.

2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Nárok uplatnený žalobou označil za nepreukázaný a neoprávnený.
Uviedol, že žalobca svoj nárok žiadnym spôsobom nepreukázal. Ďalej uviedol, že vyrovnací podiel je
splatný do piatich rokov od schválenia ročnej účtovnej závierky za rok, v ktorom zaniklo členstvo člena.
Na tento by teda žalobcovi ešte nevznikol nárok.

3. V priebehu konania žalobca požiadal o zmenu petitu pôvodnej žaloby s tým, že požadoval zaplatenie
sumy 2 856,51 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 2 256,51 € od 1.4.2011 do
zaplatenia a 9,5% ročne zo sumy 600 € od 19.10.2011 do zaplatenia. Zmenu žaloby odôvodnil tým, že:



- suma 600 € predstavuje základný členský vklad žalobcu do družstva v zmysle čl. 10 bod 1 písm. a)
stanov žalovaného účinných od 20.12.2010. Podľa čl. 11 bod 7 stanov mal žalovaný vrátiť členský vklad
do troch mesiacov od schválenia ročnej účtovnej závierky za rok, v ktorom členstvo žalobcu zaniklo.
Keďže členstvo i pracovný pomer zanikli ku dňu 31.12.2010 a žalobca nepozná presný dátum schválenia
ročnej účtovnej závierky, vychádza z predpokladu, že musela byť schválená najneskôr dňom 18.7.2011,
nakoľko týmto dňom bola doručená do zbierky listín obchodného registra, trojmesačná lehota uplynula
teda dňom 18.10.2011. Dňom 19.10.2011 sa odporca dostal do omeškania,
- suma 2 256,51 € predstavuje tzv. majetkový (kapitálový) vklad žalobcu. Žalobcovi sa od mesiaca
máj 2007 do mesiaca október 2010 zrážalo ako členovi predstavenstva 5% zo mzdy, ako individuálne
šetrenie v rámci žalovaného. Podľa čl. 11 bod 8 stanov sa výplata kapitálového vkladu mala uskutočniť
do troch mesiacov od ukončenia členstva v družstve. K výplate teda malo dôjsť do 31.3.2011. Dňom
1.4.2011 sa žalovaný dostal do omeškania.
Súd uznesením zo dňa 3.3.2014 zmenu návrhu pripustil.
V priebehu konania žalobca z opatrnosti pre prípad, že by súd prejav vôle žalobcu smerujúci k
ukončeniu členstva v družstve posúdil ako jednostranný právny úkon, navrhol za dátum ukončenia
členstva považovať 21.3.2011, a potom členský vklad mal byť vyplatený do 29.6.2012, nakoľko účtovná
závierka za rok 2011 bola schválená najneskôr dňa 28.3.2012 (dátum uverejnenia účtovnej závierky v
obchodnom vestníku) a suma 2 256,51 € sa stala splatnou dňa 22.6.2011. Alternatívne preto žiadal (v
rámci záverečného vyjadrenia), aby súd žalovaného zaviazal na zaplatenie požadovanej sumy spolu s
úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 2 256,51 € od 22.6.2011 do zaplatenia a vo výške
9% ročne zo sumy 600 € od 29.6.2012 do zaplatenia.

4. Súd prvého stupňa vo veci rozhodol dňa 30.9.2014 tak, že žalobu v celom rozsahu zamietol s
konštatovaním, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno, teda nepreukázal, že prišlo k zániku
členstva v družstve ku dňu 31.12.2010, či už dohodou, alebo vystúpením, a teda žalobcovi nevznikol
nárok na vyplatenie požadovaného podielu.

5. Krajský súd v Trnave uznesením zo dňa 6.4.2016 rozsudok tunajšieho súdu zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie. Dôvodom bolo nesprávne právne posúdenie veci, resp. otázky zániku členstva žalobcu
v družstve. Nebolo zrejmé, aké interpretačné pravidlo súd použil pri interpretácii obsahu listiny. V ďalšom
konaní bolo v zmysle záverov druhostupňového rozhodnutia v prípade potreby doplniť dokazovanie a za
použitia interpretačných pravidiel upravených v obchodnom zákonníku znovu vec zhodnotiť a následne
opätovne vo veci rozhodnúť.

6. Súd vykonal dokazovanie výsluchmi a vyjadreniami žalobcu a žalovaného, výsluchom svedkyne P.. U.
N., oznámením o odstúpení z funkcie člena predstavenstva, dohodou o rozviazaní pracovného pomeru,
žiadosťou o zrušenie členského pomeru a vyplatenie podielov, žiadosťou o vyplatenie kapitálového
vkladu, žiadosťou o oficiálne vyjadrenie k vyplateniu kapitálového vkladu, výplatnými páskami žalobcu,
stanovami družstva (žalovaného), potvrdením o zániku členstva, pozvánkou na členskú chôdzu
žalovaného, zápisnicami z členských schôdzí žalovaného, pripojenými uzneseniami a prezenčnými
listinami z členských schôdzí, správou mandátnej komisie členskej schôdze, mailovou komunikáciou,
zoznamom členov žalovaného, zápisnicami zo zasadnutia veriteľského výboru a údajmi z obchodného
vestníka a zistil tento skutkový stav veci:

7. Z výsluchu žalobcu bolo zistené, že tento bol členom predstavenstva žalovaného od roku 2004
do roku 2010. Predstavenstvo vždy žiadosti každého člena o ukončenie členstva vyhovelo. Bolo to
samozrejmosťou, pričom potvrdenie o ukončení členstva sa poskytovalo členovi len na jeho žiadosť.
Žalobca uzavrel dňa 16.12.2010 so žalovaným dohodu o rozviazaní pracovného pomeru k 31.12.2010,
dňa 21.12.2010 podal žiadosť o zrušenie členského pomeru, t.j. o ukončenie členstva v družstve
dohodou k 31.12.2010 a predpokladal, že tejto bolo vyhovené, ďalej sa o to nezaujímal. O vydanie
potvrdenia o ukončení členstva požiadal až 7.1.2014, kde mu toto potvrdenie na personálnom oddelení
žalovaného vystavili. Písomná dohoda o ukončení členstva medzi žalobcom a žalovaným uzavretá
nebola. Žalobca uviedol, že o ukončenie členstva žiadal v roku 2010, pričom v tomto roku došlo u
žalovaného ku zmene stanov v tom zmysle, že bol pracovný pomer oddelený od členského, dovtedy bolo
členstvo podmienené pracovnoprávnym vzťahom, a preto svoju žiadosť formuloval tak, že spojil žiadosť
o rozviazanie pracovného pomeru so žiadosťou o ukončenie členstva - ešte v rámci predchádzajúcej
praxe.



Následne prestal byť žalobca vedený v zozname členov družstva, nebol pozývaný na členské schôdze
žalovaného (ani na najbližšiu schôdzu konanú dňa 15.4.2011) napriek tomu, že podľa stanov mali byť
pozvánky doručované poštou, nebol informovaný o hospodárskych výsledkoch žalovaného, nefiguroval
v prezenčných listinách na členských schôdzach, pričom na každej členskej schôdzi bola zvolená
mandátová komisia, ktorá kontrolovala zoznam členov a pokiaľ by zistila, že žalobca ako člen družstva
nie je v zozname zapísaný, na toto by musela upozorniť. Z mailovej komunikácie medzi žalovaným a
bývalým reštrukturalizačným správcom žalovaného je zrejmé, že sa riešila otázka, či žalobcovi možno
vyplatiť kapitálový majetok, pričom ak by žalovaný mal za to, že žalobca je stále členom družstva,
takáto komunikácia by podľa žalobcu neprebiehala. Prejav vôle žalobcu smerujúci k ukončeniu členstva
v družstve je zrozumiteľný a platný a keď žiadosti o ukončenie členstva ďalších členov družstva boli
predstavenstvom jednoducho vzaté na vedomie, takto sa malo postupovať aj v prípade žalobcu.
Právny zástupca žalobcu podľa zoznamu členov družstva usúdil, že prax žalovaného bola taká,
že členstvo jednotlivých členov zaniklo uplynutím 3 mesiacov od doručenia žiadosti, k čomu sa
žalovaný nevedel vyjadriť. Nevedel uviesť, či to bolo od doručenia žiadosti, alebo od prerokovania
predstavenstvom.
Právny zástupca žalobcu uviedol, že členstvo žalobcu v družstve zaniklo dohodou ku dňu 31.12.2010,
nakoľko dohoda o rozviazaní pracovného pomeru bola podpísaná v čase platnosti stanov, kedy
bolo členstvo v družstve viazané na pracovnoprávny vzťah k družstvu (uvedené sa však stanovami
nepreukázalo). Pre prípad, že by sa ale prejav vôle žalobcu posudzoval ako jednostranný právny úkon,
zaniklo by členstvo v zmysle nerozporovanej praxe žalovaného dňom 21.3.2011.
Právny zástupca doplnil, že pohľadávka uplatnená žalobou vznikla až počas reštrukturalizačného
konania, a teda nie je pohľadávkou, ktorú by bolo potrebné uplatňovať prihláškou.

8. Žalovaný zásadne popieral, že by došlo k ukončeniu členstva žalobcu v družstve. Mal za to, že žalobca
nepreukázal, aký právny titul viedol k zániku jeho členstva v družstve, pričom žalovaný zdôraznil, že
zánik pracovného pomeru žalobcu v družstve nezakladá automaticky aj zánik jeho členstva. Tieto formy
pôsobenia žalobcu v družstve sú na sebe nezávislé a oddelené, pričom takto tomu bolo aj v čase podania
žiadosti žalobcu, a to na základe stanov zo dňa 29.4.2010. Členstvo môže zaniknúť len na základe
taxatívne vymenovaných dôvodov, pričom v danom prípade nebol naplnený ani jeden z nich.
Pokiaľ ide o potvrdenie o ukončení členstva vydané pracovníčkou žalovaného, jedná sa zjavne o
terminologickú nepresnosť, kde prišlo k zámene rozviazania pracovného pomeru s ukončením členstva.
Navyše pracovníčka, ktorá potvrdenie vydala, nemala na to kompetenciu.
Podľa zavedenej praxe žalovaný rozhoduje o žiadostiach o vystúpenie členov, nevydáva o tom žiadne
rozhodnutie, ani neinformuje členov, že žiadosti bolo vyhovené. Ak by v súčasnosti niektorý člen
podal žiadosť o ukončenie členstva dohodou, bol by vyzvaný, aby predmetnú dohodu k podpisu
doložil alebo aby sa dostavil na podpis dohody. Žalovaný uviedol, že členov družstva pozná osobne.
Žalovaný ďalej uviedol, že zaužívaná prax v družstve pokiaľ ide o doručovanie pozvánok na členské
schôdze je taká, že pozvánka sa oznamuje vyvesením na nástenke v priestoroch žalovaného, pričom
žalobca je jediným členom družstva, ktorý u žalovaného nepracuje. Žalovanému pozvánky poštou
doručované neboli. Čo sa týka zoznamu členov družstva, žalovaný uviedol, že žalobca medzi členmi
nefiguruje preto, lebo u žalovaného došlo k transformácii z veľkého družstva na malé a ku zmene
stanov v tom smere, že podmienkou členstva v družstve je i pracovnoprávny vzťah k družstvu, preto
žalobca, ktorý v družstve nepracuje, v zoznamoch nefiguruje. Následne bolo chýbajúce meno žalobca
v uvedenom zozname odôvodnené administratívnou chybu, keďže v roku 2010 dochádzalo k viacerým
personálnym, organizačným a prevádzkovým zmenám. Toto pochybenie sa potom podľa žalobcu
niekoľko rokov premietalo v každej prílohe zoznamu členov. V zozname zo dňa 23.1.2017 už meno
žalobcu medzi členmi družstva po jeho doplnení opätovne figuruje. Čo sa týka mailovej komunikácie
ohľadom vyplatenia kapitálu, právny zástupca žalovaného uviedol, že predsedníčka predstavenstva
zrejme nemala úplne prehľad o členoch družstva, preto zrejme k takejto komunikácii prišlo.
Žalovaný uviedol, že ak žalobca žiadal o ukončenie členstva dohodu, bolo na žalovanom, či k dohode
pristúpi, alebo nie, a keďže k dohode neprišlo, vyplýva z toho, že žalovaný nemal záujem túto uzavrieť.
Nebolo to vhodné v čase, keď prebiehala reštrukturalizácia a išlo by o svojvôľu zo strany žalovaného, ak
by žiadosť žalobcu sám posúdil ako vystúpenie z družstva, keďže žalobca žiadal o ukončenie členstva
k určitému dátumu, k 31.12.2010. Žiadosť žalobcu podľa žalovaného ako jednostranný prejav vôle
nemožno posudzovať.

9. Výsluchom svedkyne P.. U. N. mal súd preukázané, že táto ku 7.1.2014 pracovala u žalovaného ako
referent personálneho oddelenia, a to od 11/2013. Vystavila žalobcovi potvrdenie o ukončení členstva v



družstve. Podľa svojho vyjadrenia nebola kompetentná vystaviť takéto potvrdenie, nemala vedomosť o
členských pomeroch, pred vystavením potvrdenia si overila len ukončenie pracovného pomeru žalobcu.
Bolo to prvý raz, čo ju niekto požiadal o vydanie potvrdenia.

10. Oznámením o odstúpení z funkcie člena predstavenstva mal súd preukázané, že žalobca oznámil
žalovanému odstúpenie z funkcie člena predstavenstva ku dňu 15.12.2010 a požiadal o prerokovanie
jeho žiadosti na riadnom zasadnutí predstavenstva dňa 15.12.2010.

11. Dohodou o rozviazaní pracovného pomeru mal súd preukázané, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa
16.12.2010 dohodu o rozviazaní pracovného pomeru, pričom pracovný pomer v zmysle dohody skončil
ku dňu 31.12.2010.

12. Listom zo dňa 21.12.2010 požiadal žalobca žalovaného o ukončenie členstva dohodou k 31.12.2010
z dôvodu § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce a zároveň o vyplatenie kapitálového vkladu vo výške
2 475,28 €.

13. Žiadosťou o vyplatenie kapitálového vkladu mal súd preukázané, že žalobca žalovaného listom
zo dňa 22.9.2011 opakovane vyzýval na vyplatenie kapitálového vkladu a upozornil na povinnosť
žalovaného, ktorý mal vklad vyplatiť do 31.12.2010.

14. Žiadosťou o oficiálne vyjadrenie k vyplateniu kapitálového vkladu mal súd preukázané, že žalobca
žalovaného listom zo dňa 13.6.2012 opakovane vyzýval na splnenie jeho povinnosti vyplatiť žalobcovi
kapitálový vklad s tým, že v opačnom prípade bude nútený domáhať sa svojho nároku súdnou cestou.

15. Výplatnými páskami žalobcu mal súd preukázané, že za obdobie od 5/2007 do 10/2010 mu boli
vykonané kapitálové zrážky v celkovej výške 2 256,51 €.

16. Stanovami družstva (žalovaného) zo dňa 20.12.2010 mal súd preukázané, že v zmysle čl. 3 bod 2
podmienkou členstva v družstve nebol pracovný vzťah člena s družstvom. Podľa čl. 5 členstvo zaniklo
okrem iného písomnou dohodou, pričom v tomto prípade zaniklo členstvo dohodnutým dňom. Členstvo
okrem iného mohlo zaniknúť i vystúpením, a to uplynutím troch mesiacov od 1. dňa nasledujúceho
mesiaca, keď predstavenstvo prerokovalo oznámenie člena o vystúpení. Podľa čl. 7 mal člen družstva po
zániku členstva právo na majetkové vyrovnanie. Podľa čl. 11 bod 1 majetkové vyrovnanie okrem iného
pozostáva z vrátenia členského vkladu a vyplatenia majetkového (kapitálového) vkladu. Podľa čl. 11 bod
7 vrátenie členského vkladu sa uskutoční do troch mesiacov od schválenia ročnej účtovnej závierky za
rok, v ktorom členstvo člena skončilo. Podľa čl. 11 bod 8 vyplatenie majetkového (kapitálového) vkladu
sa uskutoční do troch mesiacov od ukončenia členstva v družstve. Podľa čl. 35 bod 3 pozvánky na
členskú schôdzu družstvo doručuje do vlastných rúk voči podpisu alebo doporučenou zásielkou.
I predchádzajúce stanovy z 29.4.2010 obsahovali obdobnú úpravu týkajúcu sa nezávislosti členstva v
družstve od pracovného vzťahu člena s družstvom.

17. Potvrdením o zániku členstva mal súd preukázané, že dňa 7.1.2014 bolo žalobcovi na jeho žiadosť
zamestnankyňou žalovaného vystavené potvrdenie o tom, že členstvo žalobcu v družstve bolo ukončené
ku dňu 31.12.2010.

18. Pozvánkou na členskú schôdzu žalovaného konanú dňa 16.5.2014, zápisnicou z tejto členskej
schôdze, pripojeným uznesením, prezenčnou listinou a správou mandátovej komisie zvolenej na tejto
členskej schôdzi mal súd preukázané, že podľa prezenčnej listiny mal žalovaný (teda družstvo) v
deň konania schôdze 25 členov, v prezenčnej listine menovite uvedených, pričom žalobca v zozname
uvedený nie je. Počet členov ku dňu 16.5.2014 tak, ako je uvedené v predchádzajúcej vete, potvrdila i
mandátová komisia, ktorá celkový počet členov a následne počet prítomných členov zisťovala za účelom
zistenia uznášaniaschopnosti členskej schôdze. Zo zápisnice je zrejmé, že na členskej schôdzi boli
opätovne zmenené stanovy žalovaného v tom smere, že dňom zániku pracovnoprávneho vzťahu člena k
družstvu zaniká i jeho členstvo v družstve a pre zánik členstva sa nevyžaduje žiadne ďalšie rozhodnutie
družstva. Zmena bola účinná ku dňu 16.5.2014.



19. Zápisnicami z členských schôdzí žalovaného, pripojenými uzneseniami a prezenčnými listinami z
členských schôdzí konaných v dňoch 12.9.2011, 15.4.2013 a 30.4.2015 mal súd preukázané, že ani na
týchto schôdzach medzi členmi žalovaného (družstva) žalobca nefiguroval.

20. Zápisnicou z členskej schôdze žalovaného zo dňa 29.4.2010 mal súd preukázané, že práve na
tejto členskej schôdzi prišlo ku zmene predchádzajúcich stanov, ktoré dovtedy podmieňovali členstvo v
družstve pracovným vzťahom člena s družstvom.

21. Mailovou komunikáciou medzi žalobcom, žalovaným a U.. P. s predmetom “Vyplatenie kapitálového
vkladu“ mal súd preukázané, že žalobca sa so svojím nárokom obrátil dňa 12.6.2012 na U.. P. (bývalého
reštrukturalizačného správcu žalovaného), na čo dostal v ten istý deň od U.. P. odpoveď, že on už nie
je reštrukturalizačným správcom žalovaného, pretože reštrukturalizačné konanie bolo ukončené v júni
2011, a teda nie je kompetentným rozhodovať v týchto otázkach a treba sa obrátiť priamo na žalovaného.
Odpoveď bývalého správcu bola dňa 15.6.2012 žalobcom preposlaná žalovanému, ktorý si v ten istý
deň od U.. P. žiadal písomné odsúhlasenie, že môže žalobcovi kapitál vyplatiť.
V rámci ďalšej mailovej komunikácie zo dňa 7.6.2012 s predmetom „kap. vklad“ komunikoval žalovaný s
U.. P. ohľadom vyplácania kapitálu, pričom v správe žalovaný uvádza, že mal telefonát od ďalšej bývalej
členky družstva, táto mailová komunikácia bola následne žalovaným preposlaná žalobcovi.

22. Zoznamom členov žalovaného zo dňa 23.1.2017 mal súd preukázané, že v tomto zozname už
žalobca ako člen družstva figuruje, čím bola podľa vyjadrenia právneho zástupcu žalovaného odstránená
administratívna chyba.

23. Zápisnicami zo zasadnutia veriteľského výboru a záznamom v obchodnom vestníku mal súd
preukázané, že vyplácanie vkladov a vyrovnacích podielov bývalým členom družstva bolo odložené až
na obdobie po splnení reštrukturalizačného plánu. Reštrukturalizácia bola povolená uznesením zo dňa
17.9.2010.

24. Podľa § 228 ObZ prvá až tretia veta v príslušnom znení družstvo vedie zoznam všetkých svojich
členov. Do zoznamu sa zapisuje okrem názvu a sídla právnickej osoby alebo mena a bydliska fyzickej
osoby ako člena aj výška jej členského vkladu a výška, v ktorej bol splatený. Do zoznamu sa bez
zbytočného odkladu vyznačia všetky zmeny evidovaných skutočností.

Podľa § 231 ods. 1, 2 v príslušnom znení členstvo zaniká písomnou dohodou, vystúpením, vylúčením,
vyhlásením konkurzu na majetok člena, zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok
majetku člena alebo zánikom družstva.
Vystúpením zaniká členstvo v čase určenom stanovami, najdlhšie však uplynutím šiestich mesiacov odo
dňa, keď člen písomne oznámil vystúpenie predstavenstvu družstva.

Podľa § 226 ods. 1 písm. c) a d) ObZ v príslušnom znení stanovy družstva musia obsahovať:
vznik a zánik členstva, práva a povinnosti členov k družstvu a družstva k členom,
výšku základného členského vkladu, prípadne aj výšku vstupného vkladu, spôsob splácania členských
vkladov a vyporiadanie členského podielu pri zániku členstva.

Podľa § 35 ods. 1, 2 OZ prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne
alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.
Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež
podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.

Podľa § 266 ods. 1, 2 a 3 ObZ prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel
bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy.
V prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa odseku 1, vykladá sa prejav vôle podľa významu,
ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Výrazy
používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla v tomto styku prikladá.
Pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom
vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného
správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí.



Podľa § 517 ods. 1, 2 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani
v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o
deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. v príslušnom znení výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

25. Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci súd vyvodil právny záver, že
žaloba bola podaná dôvodne. Žalobca sa domáhal vyplatenia členského a kapitálového vkladu po
ukončení členstva v družstve (pričom uvedeným družstvom je žalovaný), nakoľko tieto napriek viacerým
urgenciám zo strany žalovaného zaplatené neboli. Žalovaná suma pozostávala z členského vkladu
vo výške 600 € a z majetkového (kapitálového) vkladu vo výške 2 256,51 €. Výška vkladov nebola
medzi stranami sporná. V zmysle stanov žalovaného vrátenie členského vkladu sa uskutoční do troch
mesiacov od schválenia ročnej účtovnej závierky za rok, v ktorom členstvo člena skončilo. Žalobca
nemal vedomosť o presnom dátume schválenia ročnej účtovnej závierky, vychádzal preto z informácií
z obchodného vestníka a za dátum schválenia účtovnej závierky považoval dátum jej uverejnenia v
obchodnom vestníku. Vyplatenie majetkového (kapitálového) bolo treba uskutočniť do troch mesiacov
od ukončenia členstva v družstve. Žalovaný mal za to, že členstvo žalobcu v družstve nezaniklo. Bolo
preto úlohou súdu zaoberať sa a priori otázkou zániku členstva a zistiť, či a ak áno, kedy k zániku
členstva prišlo.
V konaní bolo preukázané, že žalobca bol od mája 2007 zamestnancom a zároveň členom žalovaného.
Dňa 16.12.2010 uzavrel strany dohodu o rozviazaní pracovného pomeru ku dňu 31.12.2010. Podľa
aktuálnych stanov pracovný pomer a členský pomer v čase uzavretia dohody neboli vzájomne
podmienené, nemohol teda členský pomer zaniknúť automaticky zánikom pracovného vzťahu. Uvedené
si zrejme uvedomil i žalobca, nakoľko listom zo dňa 21.12.2010 požiadal žalovaného o ukončenie
členstva (uviedol dohodou k 31.12.2010 z dôvodu § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce) a zároveň o
vyplatenie kapitálového vkladu. Formuláciu žiadosti tak, ako je uvedená vyššie, žalobca odôvodnil tým,
že do roku 2010 (následne preukázané apríl 2010) bolo členstvo v družstve podmienené pracovným
pomerom a žalobca ovplyvnený dlhoročnou praxou v tomto smere naviazal dátum ukončenia členstva na
dátum skončenia pracovného pomeru. Súd považoval toto vysvetlenie za dôveryhodné, nakoľko tomu
nasvedčuje i citovanie paragrafu zo Zákonníka práce v žiadosti. Dlhoročná prax v družstve bola taká,
že žiadosti o ukončenie členstva bralo predstavenstvo žalovaného na vedomie (nikdy sa nestalo, že by
sa žiadosti nevyhovelo) a členov o svojom rozhodnutí predstavenstvo písomne neinformovalo. Žalobca
mal teda za to, že jeho žiadosť bola vzatá na vedomie a tejto bolo vyhovené.
Žalovaný však v konaní tvrdil, že k ukončeniu členstva žalobcu neprišlo, nakoľko žalobca žiadal o
ukončenie členstva dohodou, a predpokladom pre ukončenie členstva touto formou je písomná dohoda,
ku spísaniu ktorej však nikdy neprišlo. Na druhej strane však žalovaný tiež tvrdil, že v prípade, ak
by prišla v súčasnosti žiadosť od člena družstva o ukončenie členstva dohodou, vyzval by žalovaný
člena na predloženie takej dohody, príp. by ho vyzval, aby sa dostavil na podpis dohody. Žalobcu však
nikto nekontaktoval ani za účelom predloženia dohody, ani za účelom podpisu dohody, dokonca ani za
účelom oznámenia, že žalovaný dohodu odmieta. Podľa názoru súdu z uvedeného jasne vyplýva, že
žalovaný žiadosť žalobcu za návrh na uzavretie dohody nepovažoval, z dlhoročnej praxe muselo byť
aj žalovanému jasné, že výraz „dohoda“ bol v žiadosti použitý v súvislosti s ukončením pracovného
pomeru a nejde o dohodu o ukončení členstva. Žalovaný ďalej uviedol, že žiadosť žalobcu nemohol
svojvoľne považovať za jednostranné vystúpenie z družstva, keďže žalobca v nej uviedol konkrétny
dátum, ku ktorému žiada členstvo ukončiť. Avšak napriek týmto skutočnostiam a napriek tvrdeniu,
že členstvo žalobcu v družstve nezaniklo, správanie žalovaného po ukončení pracovného pomeru
žalobcu bolo v príkrom rozpore s týmto tvrdením a nasvedčovalo práve opaku (teda že žalovaný žiadosť
žalobcu ako žiadosť o vystúpenie posúdil a toto vzal na vedomie). Uvedené vyplýva z následného
správania sa žalovaného - tento prestal žalobcu pozývať na členské schôdze, a to počínajúc hneď prvou
schôdzou konanou v roku 2011, meno žalobcu bolo vypustené zo zoznamu členov v rámci prezenčných
listín z členských schôdzí, žalovaný žalobcu neinformoval o hospodárskych výsledkoch družstva,
zamestnankyňa žalovaného vydala žalobcovi potvrdenie o ukončení členstva v družstve a navyše,
žalovaný s bývalým reštrukturalizačným správcom preukázateľne jednal o vyplatení kapitálového vkladu



žalobcovi. Podľa žalovaného toto všetko vyplývalo z administratívneho omylu a z nekompetentnosti jeho
zamestnankyne. Takúto obranu súd považuje za účelovú a má za preukázané, že žalovaný žalobcu za
člena družstva až do začatia konania na súde nepovažoval.
Je treba zdôrazniť, ako uviedol aj krajský súd vo svojom rozhodnutí, že vychádzajúc z preferencie
platnosti právneho úkonu pred jeho neplatnosťou (i keď určitosť právneho úkonu je zákonnou
podmienkou jeho platnosti a je považovaná za náležitosť prejavu vôle) platí, že aj v prípade určitých
pochybností o určitosti obsahu, či predmetu právneho úkonu, tento bude neplatný len vtedy, ak tieto
nedostatky nemožno preklenúť použitím interpretačných pravidiel stanovených či už v § 35 ods. 1 a 2 OZ,
alebo v § 266 ods. 1, 2, 3 ObZ. Je povinnosťou súdu uprednostniť výklad, ktorý vedie k platnosti právneho
úkonu. Keď prejav vôle nemožno vyložiť z hľadiska subjektívneho (z úmyslu konajúcich), vychádza sa
z hľadiska objektívneho, teda z významu, aký by sa bežne prejavenej vôli prikladal a ďalej z toho, aký
význam sa prikladá v právnom úkone použitým výrazom podľa obchodných zvyklostí. Vtedy sa musí
brať zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, vrátane toho, čo tomu predchádzalo, ďalej z
praxe, ktorá existovala, ako aj z následného správania sa strán, pokiaľ to povaha veci pripúšťa.
V danom prípade bolo jednoznačne a bezpochyby úmyslom žalobcu ukončiť členstvo v družstve.
Tento svoj úmysel neformuloval gramaticky presne, nakoľko v písomnom prejave svojej vôle
smerujúcom k ukončeniu členstva uviedol spôsob ukončenia dohodou podľa zákonníka práce, čím
spojil ukončenie členstva s rozviazaním pracovného pomeru a dátum ukončenia viazal na dátum zániku
pracovnoprávneho vzťahu. Stalo sa tak zjavne vzhľadom na predošlú prax v družstve (previazanie
pracovnoprávneho a členského vzťahu). Napriek tomu vychádzajúc z ust. § 266 ods. 1 ObZ úmysel
žalobcu ukončiť členstvo v družstve musel byť z tohto prejavu vôle žalovanému nepochybne známy.
Preto v súlade s ust. § 266 ods. 3 ObZ pokiaľ sa žiadosť žalobcu posudzuje komplexne s ohľadom
na všetky okolnosti a predošlú prax žalovaného, nie je možné z nej vyvodiť záver, že žalobca žiadal
o uzavretie písomnej dohody ohľadom ukončenia členstva v zmysle stanov. Ak žalovaný mal za to, že
žalobca žiada o uzavretie dohody o ukončení členstva, mal v tomto smere v zmysle svojich zvyklostí
so žalobcom konať. Keďže však žalobcu za účelom uzavretia dohody nekontaktoval, je zjavné, že
takto prejav vôle žalobcu neposúdil. Z okolností, za ktorých bol prejav vôle robený (žalobca ukončoval
pracovný pomer a aj členstvo v družstve), z praxe žalovaného ako aj zo správania sa žalovaného po
doručení žiadosti o ukončenie členstva je zrejmé, že vôľu žalobcu ukončiť členstvo vzal na vedomie
a ďalej ho za člena nepovažoval. Žalovaný neoslovil žalobcu za účelom uzavretia dohody o ukončení
členstva (ani jej uzavretie neodmietol), teda zjavne posúdil prejav vôle ako jednostranné vyhlásenie
žalobcu o ukončení členstva. A keďže v takom prípade nie je možné zo strany žalobcu určovať termín,
ku ktorému má členstvo zaniknúť, členstvo žalobcu zaniklo v súlade s bežnou praxou uplynutím troch
mesiacov od doručenia žiadosti, teda ku dňu 21.3.2012. (takáto prax vyplývala podľa názoru právneho
zástupcu žalobcu zo zoznamu členov družstva a tento záver právneho zástupcu žalovaný nerozporoval,
ani nenavrhol dôkaz odôvodňujúci iný záver ohľadom dátumu zániku členstva, preto mal súd dátum
zániku členstva za preukázaný a z tohto vychádzal aj pri rozhodovaní o čase vzniku omeškania
žalovaného s plnením jeho peňažného záväzku).
Obranu žalovaného súd považoval za účelovú a nepresvedčivú.
Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností a záverov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo
výroku rozsudku a žalobe vyhovel. Pokiaľ ide o úrok z omeškania, nakoľko súd dospel k záveru, že
členstvo žalobcu v družstve zaniklo ku dňu 21.3.2011, bolo možné priznať úrok z omeškania zo sumy
600 € zodpovedajúcej výške nevráteného vkladu od 29.6.2012 (nakoľko účtovná závierka za rok 2011
bola schválená najneskôr dňa 28.3.2012) a zo sumy 2256,51 € zodpovedajúcej výške nevyplateného
kapitálového vkladu od 22.6.2011 do zaplatenia. Úrok z omeškania bol uplatnený v súlade so zákonom.

26. Keďže žalobca po zmene schválenej súdom požadoval úrok z omeškania za dlhšiu dobu, pričom
žalobca v závere konania navrhol v prípade ustálenia zániku členstva žalobcu v družstve ako následku
jednostranného právneho úkonu priznať úrok tak, ako je uvedené v rozsudku, považoval súd nárok vo
zvyšnej časti za vzatý späť a konanie v tejto časti v súlade s ust. § 145 ods. 2 CSP zastavil.

27. Nakoľko bol žalobca vo veci plne úspešný, súd mu v zmysle ust. § 255 ods. 1, 2 CSP priznal
náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením na základe vyčíslenia sumy zo strany žalovaného v
2. rade.

28. Vo výroku rozsudku bolo potrebné rozhodnúť tiež o náhrade trov konania spočívajúcich vo vyplatení
svedočného z rozpočtových prostriedkov súdu, a keďže v rámci nového CSP náhrada trov štátu



výslovne riešená nie je, bolo potrebné v tomto prípade postupovať analogicky (a zároveň v zmysle
pokynov zákonodarcu v rámci dôvodovej správy) v súlade s ustanovením § 259 CSP s tým, že písomné
uplatňovanie si trov zo strany súdu v rámci konania pred ním vedeného by bolo absurdným.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému
súdu v Trnave, v dvoch vyhotoveniach.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného
útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo
rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie
podľa zákona č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov.