KOVOTVAR, výrobné družstvo


Súd: Okresný súd Veľký Krtíš
Spisová značka: 7Cb/2/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2613208174
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Komadová
ECLI: ECLI:SK:OSVK:2014:2613208174.10

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Veľký Krtíš samosudkyňou JUDr. Dagmar Komadovou v právnej veci navrhovateľa
KOVOTVAR, výrobné družstvo, Kúty, Železničiarska 830, IČO: 00 167 461, zastúpeného Advokátska
kancelária Doležal & Partners s. r. o., Bratislava, Michalská 9, IČO: 47 253 371, proti odporcovi
EKOTECHNIKA FILTER s. r. o., Sklabiná 57, IČO: 44 740 344, zastúpeného JUDr. Jozefom Veselým,
advokátom so sídlom vo Veľkom Krtíši, ul. Mierová 1, o zaplatenie 20.659,40 Eur s prísl. a vrátenie
filtračného zariadenia a ventilátora takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 14.934 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,75
% od 27. 02. 2013 do zaplatenia oproti vráteniu filtračného zariadenia EKOVENT PF 18/12 a ventilátora
E/CB 453 navrhovateľom, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.

Žiadny z účastníkov n e m á na náhradu trov právo.

o d ô v o d n e n i e :

Podaným návrhom navrhovateľ žiadal súd, aby uložil odporcovi povinnosť zaplatiť mu 14.934 Eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,75 % ročne, ďalej zmluvné pokuty vo výške 720 a 2.100
Eur a 2.905,40 Eur ako náhradu škody s príslušenstvom a nahradiť mu trovy konania. Okresný súd v
Senici platobným rozkazom zo dňa 07. 10. 2013 č. k. 6Rob/95/2013-37 uložil odporcovi, aby zaplatil
navrhovateľovi žalovanú sumu, proti predmetnému platobnému rozkazu podal v zákonom stanovenej
lehote odporca odpor, ktorý v odpore uviedol, že nárok navrhovateľa neuznáva čo do dôvodu a výšky
a neuznáva ani odstúpenie od zmluvy o dielo, pričom súdny spor považuje za účelový so snahou
získať na úkor odporcu bezdôvodné obohatenie, pričom zmluvu o dielo uzavretú medzi účastníkmi
považuje odporca za platnú, kedy od jej uzatvorenia uplynula doba viac ako dvoch rokov a preto je podľa
odporcu nelogické, aby bol zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi cenu za dielo, ktoré zhotovil. Poukázal na
tú skutočnosť, že odstúpenie od zmluvy je možné iba z taxatívnych dôvodov uvedených v Obchodnom
zákonníku, alebo v zmluve o dielo, ktoré má preukázať navrhovateľ, pričom na ňom je dôkazné bremeno,
preto žiadal návrh navrhovateľa v plnom rozsahu zamietnuť. Navrhovateľ vo svojom vyjadrení zo dňa
24. 02. 2014 k podanému odporu odporcu uviedol, že nesúhlasí s argumentáciou odporcu, ktorou sa
snaží poprieť výzvy navrhovateľa týkajúce sa prevzatia diela po odstúpení od zmluvy, poukázal na
tú skutočnosť, že z predložených podkladov je zrejmé, že navrhovateľ niekoľko krát písomne vyzval
odporcu na demontáž a následné prevzatie nedokončeného diela, pričom odporca napriek skutočnosti,
že dielo nespĺňa zmluvne dojednané parametre a požiadavky nepodnikol čo by len minimálne kroky
smerujúce k riadnemu splneniu svojho záväzku. Zároveň uviedol, že dielo nebolo riadne dokončené,
protokolárne odovzdané, je trvalo nefunkčné, nespôsobilé riadnej prevádzky, poukázal na ustanovenie
§ 324 a nasl. Obchodného zákonníka, k odstúpeniu od zmluvy navrhovateľom uviedol, že odporca si



písomnosť, ktorým odstúpil navrhovateľ od zmluvy prevzal, pričom navrhovateľ uskutočnil odstúpenie
od zmluvy v súlade s právnymi predpismi podložené relevantnými dôvodmi, ktoré predstavujú podstatné
zanedbanie povinnosti riadne a včas vykonať dielo, dodať podklady a atesty k jeho prevádzkovaniu,
ako aj zjavnej nadmernej poruchovosti diela. Poukázal tiež na tú skutočnosť, že dielo nebolo riadne
a kompletne odovzdané a prevzaté navrhovateľom na základe preberacieho protokolu, pričom už
len tento samotný fakt bez ďalšieho oprávňoval navrhovateľa k odstúpeniu od uzatvorenej zmluvy
o dielo. Pokiaľ sa týka zmluvných pokút, poukázal na ustanovenie § 351 Obchodného zákonníka,
kedy odstúpenie od zmluvy sa nedotýka ustanovení, ktoré majú podľa prejavenej vôle strán, alebo
vzhľadom na svoju povahu trvať aj po ukončení zmluvy, porušenie zmluvných povinností a z tohto
titulu uplatňovaných zmluvných pokút nastalo tým, že odporca riadne a včas dielo nevykonal v súlade
s podmienkami určenými v zmluve o dielo, pričom pokiaľ sa týka špecifikácie náhrady škody, jedná
sa o škodu vzniknutú dodatočne vykonanými zváračskými, zámockými a natieračskými prácami na
odprašovacom zariadení. Zároveň vo svojom vyjadrení navrhovateľ zo dňa 13. 03. 2014 súdu oznámil,
že na základe predzmluvných jednaní účastníkmi uzatvorili zmluvu o dielo, pričom si títo vopred dojednali
čo bude predmetom diela a to najmä v mailovej korešpondencii (poukázal na správu zo dňa 10. 08.
2011) a na základe dohody o predmete a cene diela uzavreli 07. 10. 2011 písomnú zmluvu o dielo,
pričom podrobnejšia technická špecifikácia diela mala byť uvedená v prílohe č. 1 Zmluvy o dielo, ktorá
mala byť vyhotovená odporcom, čo mimo iného vyplýva aj z povahy samotnej veci, keďže odporca bol v
predmetnom zmluvnom vzťahu zhotoviteľom, ako jediný bol objektívne schopný predmet zhotovovaného
diela do podrobných technických parametrov špecifikovať. Navrhovateľ uviedol, že napriek mnohým
urgenciám, príloha č. 1, ktorá obsahuje technickú špecifikáciu predmetu diela nebola mu predložená,
preto ani touto nedisponuje, v predmetnom vyjadrení navrhovateľ ďalej uviedol, že napriek skutočnosti,
že uvedené dokumenty sa z formálneho hľadiska nenachádzajú v dispozícii navrhovateľa má za to,
že obsah týchto dokumentov nie je pre predmetný súdny spor podstatný, keďže predmet diela bol
medzi zmluvnými stranami nesporným spôsobom dojednaný a bol im preukázateľne známy. Zároveň
však ďalej navrhovateľ uvádza, že odporca nesplnil svoj záväzok spracovať a odovzdať navrhovateľovi
technickú špecifikáciu predmetu diela, pričom nesplnenie formalizovaného vyhotovenia a zapracovania
v komunikácii zmluvných strán vopred písomne dojednanej špecifikácie predmetu diela do predmetných
dokumentov považuje navrhovateľ za závažné porušenie zmluvy a povinnosti odporcu.

Na pojednávaní sa navrhovateľ pridržiaval podaného písomného návrhu a ďalej uviedol, že medzi
účastníkmi došlo k uzatvoreniu zmluvy o dielo, predmetom tejto bolo vyhotovenie odprašovacieho
zariadenia v zmysle technickej dokumentácie, pričom následne v dôsledku porušenia viacerých
ustanovení predmetnej zmluvy o dielo najmä porušenie riadne a včas dielo odovzdať ako aj z dôvodu
nefunkčnosti tohto diela navrhovateľ od zmluvy odstúpil a v dôsledku odstúpenia od zmluvy sa domáha
vrátenia ním zaplatenej sumy za zhotovenie diela, zároveň zmluvných pokút, ktoré vyplývajú z článku
5, resp. 7 uzatvorenej zmluvy o dielo a náhrady škody, ktorá predstavuje škodu, ktorá im vznikla z titulu
nákupu filtrov, ktorými bolo potrebné nahradiť staré filtre.

Odporca na pojednávaní žiadal, aby súd návrh navrhovateľa zamietol, poukázal jednak na vady návrhu,
ako aj na tú skutočnosť, že predmetný spor má 3 aspekty, jednak právny, skutkový ako aj technický,
pričom pokiaľ sa týka právneho aspektu je nesporné, že zmluva písomne vyhotovená bola zmluvnými
stranami podpísaná až potom ako samotné dielo bolo dodané a prevzaté, pretože k odovzdaniu a
prevzatiu diela došlo len na základe písomnej objednávky a predchádzajúcich technických dojednaní,
ktoré boli odkonzultované obidvomi zmluvnými stranami tým, že odporca dielo dodal, namontoval ho
na miesto určené navrhovateľom, pričom navrhovateľ toto dielo skoro dva roky používal s tým, že v
priebehu používania tohto došlo k výmene filtrov za výkonnejšie. Zároveň, pokiaľ ide o skutkový stav,
uviedol, že navrhovateľ nikdy nepopieral, že by nemal návod na použitie predmetného zariadenia, že im
tento návod nebol dodaný, pričom poukázal na rozhodnutie Slovenskej inšpekcie životného prostredia,
ktoré sa týka zmeny integrovaného povolenia a z ktorého vyplýva, že takéto rozhodnutie by nebolo
vydané pokiaľ by prevádzka nespĺňala potrebné kritéria. Tiež poukázal na technickú stránku, pričom
podľa jeho názoru, aj pokiaľ by bolo návrhu navrhovateľa vyhovené, nebolo by spravodlivé, aby odporca
zaplatil hodnotu nového diela, ako aj náklady na filtre, ktoré boli dodané a obdržal by späť len zostatok
demontovaného zariadenia.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom štatutárnych zástupcov navrhovateľa a odporcu, výsluchom
svedkov U. Ž., F. T., oboznámením sa s výpismi z Obchodného registra účastníkov, Zmluvou o dielo
zo dňa 07. 10. 2011, platobným rozkazom, odporom odporcu, vyjadreniami navrhovateľa, prílohovou



obálkou na č. l. 89, uznesením Okresného súdu vo Veľkom Krtíši zo dňa 09. 10. 2014 na č. l. 197 a
rozhodnutím Slovenskej inšpekcie životného prostredia zo dňa 13. 07. 2011.

Svedkyňa U. Ž. na pojednávaní dňa 26. 05. 2014 uviedla, že pracovala u navrhovateľa ako vedúca
investičného oddelenia do marca 2012, ďalej uviedla, že zariadenie na filtrovanie vzduchu v starej
zinkovni si objednal navrhovateľ u odporcu, pričom sa jednalo o zhotovenie takéhoto zariadenia aj o
jeho montáž, avšak presne nevie, uviedla, že však vie toľko, že štatutárny zástupca odporcu sa dostavil
na miesto samé, zariadenie namontoval, potom toto zariadenie bolo spustené do prevádzky, pričom
v prevádzke boli nejaké problémy a ona sama žiadala, aby pán H., teda štatutárny zástupca odporcu
doplnil dokumentáciu o samotnom filtračnom zariadení, lebo toto nebolo dodané, pričom bol dodaný len
prospektový materiál a navrhovateľ nemal k dispozícii všetky informácie, ktoré by boli potrebné či už k
prevádzke zariadenia, ale aj k jeho údržbe. Túto dokumentáciu neobdržala ani štatutárna zástupkyňa,
riaditeľka S. a to v takom rozsahu v akom to bolo potrebné, ďalej uviedla, že si spomína, že boli
problémy s prevádzkou, bolo potrebné niečo meniť, neodsával sa dobre prach, vzdušnina, musel sa
meniť ventilátor a bol problém aj s dĺžkou odsávacieho zariadenia, teda komína, toto malo vplyv na ťah
vzdušniny. Ďalej uviedla, že odporca mal navrhovateľovi dodať pasport, čo predstavuje dokumentáciu
k samotnému zariadeniu, teda k stroju, ktorá by mala uvádzať úplne presný popis stroja, tiež aj popis
na obsluhu a údržbu a technické parametre s výstupnými hodnotami odsávanej vzdušniny a samotného
vzduchu. Ďalej uviedla, že predmetné zariadenie, teda filter fungoval v čase, keď ona pracovala na
uvedenej prevádzke s problémami a prácu nemohli vykonávať v takej kapacite ako to malo byť, lebo filter
nedostatočne odsával a vlastne išiel len na polovičný výkon. Tiež uviedla, že nedodanie odovzdacieho
protokolu a samotnej celej dokumentácie malo vplyv na rozhodnutie Slovenskej inšpekcie životného
prostredia, pokiaľ sa týka zmeny integrovaného povolenia, ďalej uviedla, že od odporcu obdržala
prospekt týkajúci sa zariadenia, ktorý však sa používa napríklad na výstavách, resp. ako propagácia
toho, ktorého výrobku.

Svedok F. T. na pojednávaní dňa 26. 05. 2014 uviedol, že pracoval u navrhovateľa ako vedúci výroby do
decembra 2013, s odporcom, jeho štatutárnym zástupcom spolupracoval a to pri dodávke zariadenia,
ktoré mal zhotoviť odporca, ktorý aj toto zhotovil, dopravil a mal následne na starosti prevádzku po
tom, ako zariadenie, ktoré zhotovil odporca bude spustené do prevádzky. Uviedol, že potom ako bol
namontovaný filter, teda zariadenie, ktoré doručil odporca bolo zistené, že toto zariadenie je nejakým
spôsobom poddimenzované, nestačilo kapacitne odsávať splodiny z obidvoch strán, jedná sa o splodiny,
ktoré vznikajú vo výrobnom procese, pričom jednu z pecí museli odstaviť a zariadenie, ktoré namontoval
odporca kapacitne nestačilo na odsávanie splodín, dochádzalo k zadymovaniu a uvedené sa zistilo po
uplynutí asi jedného dňa po spustení prevádzky filtračného zariadenia a to potom ako sa začalo v plnej
funkcii zariadenie prevádzkovať. Zistili, že zariadenie nestačí splodiny odsávať. Uviedol, že odporca
bol upozornený na uvedenú skutočnosť, uviedol, že podľa prevádzkového poriadku filtre v predmetnom
zariadení sa mali čistiť jeden krát za týždeň, avšak oni ich museli čistiť jeden krát za pracovnú zmenu.
Ďalej uviedol, že bol namontovaný cyklón, ktorý však tiež nespĺňal potrebné funkcie a situácia bola
stále rovnaká, tento cyklón sa na pokyn štatutárneho zástupcu odporcu demontoval, tiež uviedol, že
filtračné zariadenie, ktoré dodal odporca sa používalo, avšak ich prevádzka nemohla byť spustená na
plný výkon. Uviedol tiež, že boli určité vady na zvaroch a otváracích dvierkach, čo malo tiež vplyv
na chod filtračného zariadenia, toto zariadenie sa podľa svedka využívalo až do apríla, resp. mája
roku 2013. Ďalej uviedol, že filtračné zariadenie, ktoré bolo namontované a spracované odporcom bolo
namontované niekedy začiatkom decembra 2011, uviedol, že prevzal dodací list, montážny list ohľadom
montáže a prevádzkový poriadok od odporcu.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že pôvodne sa navrhovateľ domáhal zaplatenia
20.659,40 Eur s príslušenstvom, z toho 14.400 Eur, sumu, ktorú zaplatil ako cenu za vykonané dielo
plus 534 Eur, cenu ventilátora, ďalej sa domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 720 a 2.100 Eur,
ako aj náhrady škody vo výške 2.905,40 Eur, pričom podaným návrhom zo dňa 20. 08. 2014 žiadal,
aby súd pripustil zmenu návrhu a domáhal sa zaplatenia istiny vo výške 14.934 Eur s príslušenstvom,
ďalej zaplatenia 720 Eur a 2.100 Eur s príslušenstvom a 2.905,40 Eur, zároveň sa domáhal zaplatenia
súdneho poplatku vo výške 1.239,50 Eur a trov právneho zastúpenia, ako aj uloženia povinnosti vrátiť
odporcovi predmet diela podľa zmluvy o dielo uzatvorenej medzi navrhovateľom ako objednávateľom a
odporcom ako zhotoviteľom dňa 07. 10. 2011 a to filtračného zariadenia EKOVENT PF 18/12 komplet a
ventilátor E/CB 453 a to v stave, v akom sa nachádza ku dňu vyhlásenia rozsudku. Predmetnú zmenu
návrhu súd pripustil svojim rozhodnutím zo dňa 09. 10. 2014 č. k. 7Cb/2/2014-197, ktoré rozhodnutie



nadobudlo právoplatnosť dňom 31. 10. 2014. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že
odporca dodal navrhovateľovi dielo a to filtračné zariadenie EKOVENT PF 18/12 BV a ventilátor U/
CB 453, pričom z výsluchu svedka F. T. súd zistil, že predmetné zariadenie, ktoré zhotovil zhotoviteľ,
teda odporca, tento dodal navrhovateľovi a uvedené zariadenie namontoval tak, ako to uviedol svedok
F. T. pri svojom výsluchu dňa 26. 05. 2014, začiatkom decembra 2011. Uvedenému nasvedčuje i
tá skutočnosť, okrem svedeckej výpovede svedka T. aj mailová komunikácia medzi svedkom T. a
štatutárnou zástupkyňou navrhovateľa (viď na č. l. 93 z 12. 12. 2011). Z výsluchu tohto svedka, teda
F. T. bolo zároveň preukázané, že predmetné zariadenie dodal odporca vo výrobných priestoroch
navrhovateľa, pričom zariadenia, dodací list, ako aj montážny list ohľadne montáže a prevádzkový
poriadok prevzal svedok T.. Z výsluchu štatutárneho zástupcu odporcu mal súd preukázané, že tento
mailovou ponukou zo dňa 25. 07. 2001 predložil štatutárnej zástupkyni navrhovateľa na jej mailovú
adresu cenovú ponuku filtračného zariadenia EKOVENT PF 18/12 BV spolu s technickými údajmi,
na základe predmetnej ponuky, tak ako to vyplýva aj z výsluchu štatutárnej zástupkyne navrhovateľa
došlo následne k uzatvoreniu zmluvy o dielo a to dňa 07. 10. 2011, pričom pokiaľ odporca tvrdil, že
zmluva bola vyhotovená a podpísaná zmluvnými stranami až potom ako bolo dielo dodané a prevzaté,
keďže k odovzdaniu a prevzatiu diela došlo len na základe písomnej objednávky a predchádzajúcich
technických záležitostí odkonzultovanými obidvomi stranami, odporca túto skutočnosť nepreukázal,
nakoľko odovzdanie a namontovanie diela potvrdil svedok T., ktorý bol fakticky prítomný v čase
odovzdávania tohto diela a ktorý potvrdil, že toto dielo bolo namontované a odovzdané začiatkom
decembra 2011, zmluva medzi účastníkmi, teda zmluva o dielo bola uzavretá dňom 07. 10. 2011, pričom
však, pokiaľ sa týka predmetnej zmluvy o dielo zo dňa 07. 10. 2011 uvedenú zmluvu súd považoval
za neplatnú a to najmä s prihliadnutím na to, že predmetná zmluva neobsahuje podstatnú náležitosť
zmluvy o dielo, ktorou je okrem iného vymedzenie diela. V tejto súvislosti súd poukazuje na samotný
vznik zmluvy o dielo, na ktorý sa vyžaduje jednak súhlasný prejav vôle na obidvoch zmluvných stranách,
čo sa týka podstatných náležitostí zmluvy. Medzi podstatné časti zmluvy o dielo patrí jednak teda určenie
zmluvných strán, ďalej je to vymedzenie diela, ďalej je to záväzok zhotoviteľa vykonať pre objednávateľa
dielo a ďalej záväzok objednávateľa zaplatiť zhotoviteľovi cenu za vykonanie diela. V tejto súvislosti súd
poukazuje na článok 2 Zmluvy o dielo, kedy podľa bodu I. tohto článku sa zhotoviteľ zaviazal v rozsahu
a za podmienok dojednaných v tejto zmluve pre objednávateľa zhotoviť, dopraviť, namontovať a uviesť
do trvalej prevádzky v mieste stavby konečného odberateľa dielo špecifikované v prílohe č. 1, za čo sa
objednávateľ zaväzuje zaplatiť cenu diela. Podľa bodu 2 článku II predmetnej zmluvy, zhotovením diela
sa podľa uvedeného článku rozumie zhotovenie a odovzdanie zariadenia podľa špecifikácie v prílohe
č. 1 tejto zmluvy a príslušnej sprievodnej dokumentácie do sídla konečného odberateľa. Z uvedeného
ustanovenia predmetnej zmluvy je nesporné, že súčasťou zmluvy o dielo mala byť príloha č. 1 a takýto
dokument v zmluve absentuje. Je nesporné, že presná špecifikácia diela, podrobnejšie určenie vlastností
predmetu diela, najmä parametrov, ktoré má toto dielo dosiahnuť je kritériom najmä na to, aby sa
potom mohlo posúdiť, či sa dosiahol výsledok dohodnutý v zmluve, alebo či má dielo vady. Preto potom
podľa názoru súdu a vyplýva to aj z predmetnej zmluvy o dielo, bolo nutné a potrebné dielo v zmluve
riadne zadefinovať a precizovať, aby bolo možné podľa toho potom skutočné dielo so zadefinovaným
výsledkom porovnať. Preto potom podľa názoru súdu zmluva o dielo uzavretá medzi účastníkmi zo dňa
07. 10. 2011 je neplatná.

Podľa ustanovenia § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať
určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Pojmovým znakom zmluvy
o dielo je odplatné zhotovenia diela. Medzi podstatné časti zmluvy patrí určenie zmluvných strán
(objednávateľ a zhotoviteľ) určenie diela a záväzok objednávateľa zaplatiť cenu. Súd s prihliadnutím na
vyššie uvedené dospel k záveru, že v dôsledku absencie podstatnej náležitosti zmluvy- určenie diela je
zmluva o dielo zo dňa 07. 10. 2011 neplatná, podľa názoru súdu, ako už bolo vyššie uvedené, predmet
zmluvy nebol špecifikovaný, resp. mal byť špecifikovaný v prílohe č. 1, ktorá mala byť súčasťou zmluvy
o dielo, pričom táto príloha č. 1 absentuje a tak ako to potvrdili účastníci konania, ani táto príloha v
predmetnej zmluve predložená a doručená nebola.

Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom, alebo
účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

Vo všetkých prípadoch neplatnosti právnych úkonov, ktoré nie sú uvedené v ustanovení § 40 a)
Občianskeho zákonníka ide o absolútnu neplatnosť. Absolútna neplatnosť právnych úkonov vyjadruje
verejný záujem, pričom za rozlišovacie kritérium absolútnej a relatívnej neplatnosti možno označiť



charakter chránených záujmov a ich intenzitu spojenú s primeranosťou aplikácie právnych noriem,
ktoré tieto záujmy vyjadrujú. Pre absolútnu neplatnosť právnych úkonov podľa platnej právnej úpravy
je charakteristické, že nastáva priamo zo zákona (ex lege), pôsobí od počiatku (ex tunc), súd na ňu
prihliada z úradnej povinnosti (ex offo). Porovnaním zmluvy o dielo uzatvorenej dňa 07. 10. 2011 medzi
navrhovateľom a odporcom, súd dospel k záveru, že predmet zmluvy nebol konkretizovaný a tento
nedostatok spôsobuje absolútnu neplatnosť tejto zmluvy. Súd v tejto súvislosti prihliadol aj na vykonané
dokazovanie, na priebeh konania, kedy vlastne mal preukázané, že odporca predložil cenovú ponuku
s technickými údajmi zariadenia navrhovateľovi, jednalo sa však len o ponuku, pričom k uzatvoreniu
zmluvy došlo až následne 07. 10. 2011. Predmetné zariadenie bolo následne odporcom dodané a
namontované začiatkom decembra 2011 v sídle navrhovateľa, pričom v tejto súvislosti súd poukazuje
na výsluch svedkyni Žákovej na pojednávaní 26. 05. 2014, kedy svedkyňa uviedla, že žiadala odporcu
o predloženie dokumentácie o filtračnom zariadení, keďže takáto dodaná nebola a odporca dodal len
prospekt a nemali k dispozícii všetky informácie, ktoré boli potrebné k prevádzke zariadenia a jeho
údržbe. Podľa vyjadrenia svedkyne sa jednalo o prospekty, ktoré sa využívajú na rôznych výstavách,
resp. pri propagácii výrobkov.

Podľa názoru súdu, keďže zmluva o dielo uzavretá medzi účastníkmi dňa 07. 10. 2011 je absolútne
neplatná, navrhovateľ si nemôže úspešne uplatniť nárok na zaplatenie zmluvných pokút podľa
príslušného článku takto neplatnej zmluvy o dielo a preto v tejto časti návrh navrhovateľa, ktorým si
uplatňuje zaplatenie zmluvných pokút 720 Eur a 2.100 Eur zamietol.

Podľa ustanovenia § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu,
je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností
bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť. Keďže si navrhovateľ uplatnil náhradu škody
vo výške 2.905,40 Eur, ktorá mu mala vzniknúť v dôsledku ním učinených opatrení potrebných na
odvrátenie škody, ktorá konaním odporcu hrozila, jednalo sa o náklady spočívajúce v zváračských,
zámočníckych, natieračských prácach na odprašovacom zariadení, ako aj v nákladoch vynaložených
na materiál, či nákladoch spočívajúcich v čistení filtrov v súlade s článkom 13 ods. 3 Zmluvy o dielo,
súd opätovne poukazuje na absolútnu neplatnosť uvedenej zmluvy a teda navrhovateľ si nemôže
úspešne uplatniť nárok na náhradu škody podľa vyššie citovaného článku neplatnej zmluvy. Je potrebné
uviesť, že zodpovednosť za škodu v Obchodnom zákonníku je upravená len ako zodpovednosť za
porušenie povinnosti zo záväzku, pričom za škodu zodpovedá ten, kto poruší povinnosť zo záväzku a
to z obchodných záväzkov. Náhrada škody je viazaná na existenciu záväzku a je jedným z dôsledkov
jeho porušenia. Pre vznik nároku na náhradu škody podľa Obchodného zákonníka je potrebné, aby boli
kumulatívne splnené základné predpoklady, ktorými sú jednak porušenie právnej povinnosti, skutočný
vznik škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody a neexistencia
okolností vylučujúcich zodpovednosť za škodu. Navrhovateľ si náhradu škody uplatňuje v súvislosti
s porušením právnej povinnosti spočívajúcej v porušení povinnosti zo záväzkového vzťahu, t. j. zo
zmluvy konkrétne článku 13 ods. 3 Zmluvy o dielo zo dňa 07. 10. 2011 a keďže v danom prípade ide
o neplatnú zmluvu o dielo, podľa názoru súdu z takto neplatnej zmluvy o dielo nemôže navrhovateľ
vyvodzovať nárok na náhradu škody, keďže chýba jeden zo základných predpokladov a to porušenie
právnej povinnosti. Preto potom súd návrh navrhovateľa v časti o zaplatenie 2.905,40 Eur zamietol.

Zároveň je ešte potrené uviesť, pokiaľ navrhovateľ odstúpil od zmluvy o dielo zo dňa 07. 10. 2011,
keďže je predmetná zmluva absolútne neplatná, právny úkon, ktorým je odstúpenie od tejto zmluvy je
neplatným právnym úkonom.

Podľa ustanovenia § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná, alebo ak bola zrušená,
je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko čo podľa nej dostal. V súlade s citovaným
ustanovením zákona súd rozhodol o povinnosti vrátiť navrhovateľovi ním zaplatenú cenu za dielo
a zároveň rozhodol aj o povinnosti navrhovateľa vydať odporcovi predmetné filtračné zariadenie
EKOVENT PF 18/12 a ventilátor E/CB 453, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Dôvodom
vyššie uvedeného postupu pri rozhodovaní bola tá skutočnosť, že ustanovenie § 457 ods. 1 Občianskeho
zákonníka určuje ako pravidlo vzájomnú viazanosť práv a povinností účastníkov z neplatnej, či zrušenej
zmluvy. Právo jednej zmluvnej strany na vydanie poskytnutého plnenia je teda podmienené povinnosťou
vrátiť druhej zmluvnej strane to, čo podľa zmluvy od nej prijala. Zo zákona tak vzniká synalagmatický
záväzok, v ktorom je povinnosť oboch strán na plnenie na sebe vzájomne viazaná. Súd mal nesporne
preukázané, že navrhovateľ zaplatil odporcovi celkom 14.934 Eur a preto aj v súlade s vyššie



citovaným ustanovením § 457 Občianskeho zákonníka súd rozhodol o povinnosti odporcu zaplatiť
navrhovateľovi uvedenú sumu. Zároveň súd rozhodol aj o povinnosti navrhovateľa vydať odporcovi
predmetné odporcom dodané filtračné zariadenie EKOVENT a ventilátor. V tejto súvislosti súd poukazuje
aj na tú skutočnosť, že pokiaľ by bola zmluva, ktorá bola uzavretá dňa 07. 10. 2011vyhodnotená ako
platná, došlo by v dôsledku odstúpenia od zmluvy o dielo k zániku právneho vzťahu medzi odporcom ako
zhotoviteľom a navrhovateľom ako objednávateľom z uzavretej zmluvy o dielo a aj v dôsledku zrušenia
zmluvy by boli účastníci tejto povinní vrátiť druhému všetko čo podľa nej dostali.

Súd tiež uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi príslušný úrok z omeškania zo žalovanej
sumy od 27. 02. 2013 (výzva na vrátenie finančných prostriedkov po odstúpení od zmluvy viď č. l.
25 a nasl.) kedy sa odporca dostal do omeškania s vydaním bezdôvodného obohatenia. Výška úroku
z omeškania uplatnená navrhovateľom predstavuje 9,75 %, ktorú si navrhovateľ uplatnil ako sadzbu
fixných úrokov z omeškania (t. j. po 01. 02. 2013). Keďže je odporca v omeškaní s plnením peňažného
dlhu, súd mu uložil zaplatiť aj príslušný úrok z omeškania.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O. s. p. a keďže mal navrhovateľ vo veci úspech
len čiastočný (uplatňoval si 20.659,40 Eur, súd mu priznal 14.934 Eur, čo predstavuje pomer úspechu 3
k 1/4 , čo v konečnom dôsledku predstavuje právo na náhradu účelne vynaložených trov vo výške 2/4),
preto potom súd rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd do Banskej Bystrice a to v písomne v štyroch o vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. l, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno navrhnúť exekúciu.