KOVOTVAR, výrobné družstvo


Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 31Cob/20/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2612202748
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Benczová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2612202748.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Benczovej a členov
senátu JUDr. Pavla Lacza a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcu: Ing. Pavel Vladovič -
Interim Management, s miestom podnikania Bratislava, Popovova 3347/19, IČO: 45 696 560, právne
zastúpený JUDr. Milan Bányi, advokát, so sídlom Veľký Meder, Nám. B. Bartóka 5, proti žalovanému:
KOVOTVAR, výrobné družstvo, so sídlom Kúty, Železničiarska 830, IČO: 00 167 461, právne zastúpený:
Advokátskou kanceláriou Doležal & Partners, s.r.o., so sídlom Michalská 9, Bratislava, IČO: 47 253 371,
o zaplatenie 7.800 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Senica
č.k. 8 Cb/1/2013 zo dňa 18.11.2013, t a k t o

r o z h o d o l :

Krajský súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania spočívajúcich v trovách
právneho zastúpenia v sume 294,45 eur na účet právneho zástupcu Doležal & Partners, s.r.o., do troch
dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Senica (ďalej len súd prvého stupňa) v celom rozsahu zamietol
žalobný návrh, ktorým sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia 7.800 eur s príslušenstvom z
titulu škody, ktorá mu vznikla neplatným, jednostranným ukončením zmluvného vzťahu účastníkov
konania ako účastníkov Zmluvy o poskytovaní služieb odbornej pomoci a spolupráci zo dňa 22.12.2010.
Podľa žalobcu škoda vznikla tým, že žalovaný mu neumožnil poskytovať zmluvne dohodnuté plnenie,
v dôsledku čoho nemohol fakturovať dohodnutú odmenu. Právne bol žalobný nárok opretý o zmluvné
dojednanie článok 6 bod 4, kde sa zmluvné strany dohodli, že v prípade, ak ktorejkoľvek zmluvnej
strane vznikne škoda v dôsledku porušenia povinnosti druhou zmluvnou stranou, má právo poškodená
strana vymáhať a požadovať zaplatenie skutočnej škody, ktorej výška je ohraničená sumou 7.800 eur
bez DPH. Žaloba ďalej poukazovala na neplatné skončenie zmluvy zo strany žalovaného, keďže v
prípade zmluvy uzavretej na dobu určitú s taxatívne stanovenými dôvodmi pre odstúpenie od zmluvy
(podstatné porušenie zmluvných podmienok definované v článku 6), nevzniklo účastníkovi zmluvy
právo o odstúpenie z akéhokoľvek iného dôvodu. Na neplatnosti ukončenia zmluvy zotrvával bez
ohľadu na skutočnosť, že listom žalovaného zo dňa 01.03.2011 označeným ako Ukončenie zmluvy o
poskytovaní služieb odbornej pomoci a spolupráci bolo žalobcovi oznámené, že žalovaný sa nachádza
v reštrukturalizačnom procese, všetky povinnosti, ktoré mu zo zmluvy zo dňa 01.03.2011 vyplývajú
si splní a dňom 01.03.2011 zanikajú všetky vzájomné práva a povinnosti účastníkov konania, pričom
tento list bol podpísaný štatutárnou zástupkyňou žalovaného ako výkonnou riaditeľkou a zároveň
žalobcom s uvedením dátumu 01.03.2011. Takáto písomnosť nemôže byť považovaná za platné
ukončenie uzavretého zmluvného vzťahu bez ohľadu na to, že následne e - mailom zo dňa 01.03.2011



žalobca oboznámil viacerých spolupracovníkov - zamestnancov žalovaného, že dňom 01.03.2011 bola
rozviazaná zmluva o spolupráci a preto nemôže za žalovaného riešiť žiadne záležitosti.

Súd prvého stupňa vyhodnotil tieto skutočnosti v nadväznosti na zistenie, že k ukončeniu zmluvného
vzťahu podľa žalovaného došlo dňa 01.03.2011, pričom v ďalšom období už žalobca nefakturoval
dojednané mesačné odmeny, rovnako ani sa nedomáhal prideľovania práce. Zohľadnil svedeckými
výpoveďami zistené skutočnosti, že vzhľadom na vstup žalovaného do reštrukturalizácie a zabezpečenie
pracovníčky vykonávajúcej účtovnícku činnosť, čo bola jedna z náplní činnosti žalobcu, odpadol dôvod
na trvanie zmluvy. Ustálil, že žalobný nárok je nedôvodný predovšetkým z toho titulu, že zmluvné
dojednanie, o ktoré bola opretá žaloba upravovalo iba nárok na náhradu skutočnej škody (článok 6
ods. 4 Zmluvy zo dňa 22.12.2010), pričom z obsahu žalobného návrhu a celého priebehu konania (v
ktorom bol žalobca zastúpený právnym zástupcom) je zrejmé, že predmetom nároku nie je reálna škoda,
pretože táto nebola tvrdená, ani preukazovaná, ale jedná sa o uplatnenie ušlého zisku (t.j. nároku, ktorý
by vznikol, keby žalobca naďalej vykonával činnosť v zmysle Zmluvy zo dňa 22.12.2010).

V nadväznosti na riešenie otázky, či zo strany žalovaného mohlo dôjsť k protiprávnemu ukončeniu
zmluvy súd prvého stupňa poukázal na výsledky podrobného zisťovania, ktoré tomu nenasvedčujú,
avšak za zásadné považoval nepreukázanie vzniku skutočnej škody a na základe tohto záveru žalobu
ako nedôvodnú zamietol.

Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca a žiadal napadnutý rozsudok zrušiť z dôvodov, že pri
rozhodovaní súdu prvého stupňa došlo k zásadnému pochybeniu v tom, že súd nerešpektoval svoju
zákonnú povinnosť posúdiť úkon žalobcu (žalobný návrh) podľa jeho obsahu, aj keď je nesprávne
označený. Za rozhodujúce považuje, že petit žaloby je správny, pretože obsahuje iba nárok na zaplatenie
určitej sumy. Z obsahu je nepochybné, že požadoval vyplatenie časti odmeny, na ktorú mal nárok podľa
uvedenej zmluvy. V tejto súvislosti citoval rozhodnutie Najvyššieho súdu SR (bez uvedenia čísla) z
publikovaného komentára Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorého každý procesný úkon je
treba posudzovať z objektívneho hľadiska, t.j. podľa toho, ako bol navonok prejavený, nie podľa toho,
či je medzi prejaveným procesným úkonom a vnútornou vôľou konajúceho skutočný súhlas, pričom ani
podstatný omyl účastníka medzi tým čo procesným úkonom prejavil a tým, čo ním chcel prejaviť nemá
(na) účinnosť procesného úkonu žiadny vplyv. Ak dôjde k späťvzatiu žaloby, súdu nemožno ho odvolať.
Z tohto znenia vyvodil, že pri rozhodovaní súdu prvého stupňa došlo k pochybeniu a on sa obeťou
vlastného nesprávneho výkladu ukončenia zmluvy stal obeťou, pretože si uplatnil len 7.800 eur, použijúc
obmedzenie podľa článku 5 ods. 2 Zmluvy, aj keď mohol požadovať plnú náhradu pracovnej odmeny
za 10 mesiacov. Zdôraznil význam toho, že v konaní došlo k neplatnému ukončeniu zmluvy v rozpore
s § 344 ObZ., v zmysle ktorého možno od zmluvy odstúpiť iba v prípadoch, ak to ustanovuje zmluva
alebo zákon. K podpisu na liste žalovaného zo dňa 01.03.2011 (ukončenie zmluvy) uviedol, že týmto
listom nedošlo k ukončeniu zmluvy, on list podpísal len ako potvrdenie o prevzatí listu, nie ako súhlas
s obsahom listu.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 03.03.2014 žiadal napadnuté rozhodnutie súdu prvého
stupňa potvrdiť, nakoľko súd postupoval v súlade so zákonom, keď správne klasifikoval uplatnený nárok
žalobcu, ako požiadavku na náhradu škody v podobe ušlého zisku, pričom zdôraznil, že uzatvorená
zmluva o spolupráci automaticky nezakladá nárok žalobcu na prideľovanie práce v určenom rozsahu,
ani ňou nie je určená povinnosť poskytnutia čo len minimálneho množstva služieb za určené obdobie
a zaplatenia odmeny v minimálnej výške. Aj bez ohľadu na otázku platnosti, či neplatnosti ukončenia
zmluvy o spolupráci nevzniká a nie je možné akýmkoľvek právne podloženým spôsobom automaticky
nárokovať zmluvnú odmenu a v nadväznosti na to ani náhradu ušlého zisku podloženého reálnymi
nárokmi a podporeného riadnymi účtovnými dokladmi, kalkuláciou. Zdôraznil, že zmluvné dojednanie
článku 6 bod 4) umožňuje domáhať sa iba skutočnej škody v rámci stanoveného limitu. Je preukázané,
že za uvedené obdobie žalobca žalovanému služby fakticky neposkytoval, ak by bol žalobný návrh
posudzovaný ako nárok zaplatenie pracovnej odmeny, muselo by byť preukázané reálne vykonanie prác.
Okrem toho nárok je v odvolaní uvádzaný ako nárok na zaplatenie „určitej sumy“, je teda nedostatočne
špecifikovaný, žalobca nie je schopný svoje nároky platne vymedziť a spochybňuje aj vlastnú aktívnu
legitimáciu a neuniesol dôkazné bremeno. Nie je dôvodný ani poukaz na nesprávnu aplikáciu § 41



ods. 2 O.s.p., pretože rozhodujúce je dôkazné bremeno žalobcu a jeho povinnosť preukázať existenciu
uplatneného nároku. K otázke prípadného posúdenia neplatnosti ukončenia zmluvy o poskytovaní
služieb zdôraznil, že vzhľadom na vzdelanie a postavenie žalobcu, oblasť jeho pôsobenia a znalosť
významu právnych dokumentov sa dá od neho rozumne očakávať, že pred podpisom dokumentu je
schopný reálne vyhodnotiť dôsledky svojho prejavu vôle. Okrem toho zdôraznil, že v konaní absentuje
všetky tri základné predpoklady uplatňovania nároku na náhradu škody, nebol preukázaný ani len vznik
škody, čo svedčí o nedôvodnosti uplatneného nároku.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie postupom v zmysle ust. § 212, § 214 O.s.p. a dospel k
záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Podľa § 344 ObZ.

Od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento alebo iný zákon.

Podľa § 263 ods. 1 ObZ.

Strany sa môžu odchýliť od ustanovení tejto časti zákona alebo jej jednotlivé ustanovenia vylúčiť s
výnimkou ustanovení § 261 a § 262 ods. 2, § 263 až 272, § 273 ods. 1, § 276 až 289, 301, 303, 304, §
306 ods. 2 a 3, § 308, § 311 ods. 1, § 312, 313, § 321 ods. 4, § 324, 340a, 340b, 341, 365,369 až 369d,
370, 371, 376, 382, 384, 386 až 408, 408a, 444, 458, 459, 477, 478, § 479 ods. 2, § 480, 481, § 483
ods. 3, § 488, 493, 499, § 509 ods. 1, § 592, 597, § 655 ods. 1, § 655a, § 660 ods. 2 až 4, § 668 ods.
3, § 668a, 669, 669a, 672a, 675, 676 ods. 1 a 2, § 711, 720, 725, 729, 743 a 771c.

Podľa § 373 ObZ.

Kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú
druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi
zodpovednosť.

Podľa § 379 ObZ.

Ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Nenahrádza sa škoda,
ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku záväzkového vzťahu ako možný dôsledok
porušenia svojej povinnosti predvídala alebo ktorú bolo možné predvídať s prihliadnutím na skutočnosti,
ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala poznať pri obvyklej starostlivosti.

Podľa § 41 ods. 2 O.s.p.

Každý úkon posudzuje súd podľa jeho obsahu, aj keď je úkon nesprávne označený.

Z obsahu žalobného návrhu vyplynulo, že žalobný nárok na zaplatenie 4.800 eur sa zakladal na
skutočnosti, že v zmysle Zmluvy zo dňa 22.12.2010 uzavretej medzi žalobcom ako dodávateľom
a žalovaným ako objednávateľom služieb odbornej pomoci a spolupráce bolo dojednané, že v
prípade vzniku škody dôsledku porušenia povinnosti zmluvnej strany má druhá strana právo vymáhať
zaplatenia skutočnej škody vo výške maximálne 7.800 eur bez DPH. Žalobca uviedol, že neumožnením
poskytovania plnenia žalovanému a to porušením povinnosti žalovaným mu vznikla škoda vo výške
7.800 eur bez DPH. V časti žaloby označenej "II. právne" poukázal na právnu úpravu § 373 a nasl.
Obchodného zákonníka a zdôraznil, že odo dňa 01.03.2011, kedy podľa jeho právneho názoru žalovaný
nezákonne ukončil zmluvný vzťah, mu znemožnil vykonávať plnenie z predmetnej zmluvy, čím mu
spôsobil škodu, v nadväznosti na čo si uplatnil nárok na náhradu škody v maximálnom rozsahu v zmysle
článku 6 bod 4). Zdôraznil, že zmluva uzavretá na dobu určitú mohla byť ukončená odstúpením od
zmluvy iba z taxatívne stanovených dôvodov uvedených v zmluvnom dojednaní.



Súd prvého stupňa sa v priebehu dokazovania zaoberal obsahom Zmluvy o poskytovaní služieb,
odbornej pomoci a spolupráci, uzavretej žalobcom ako dodávateľom a žalovaným ako odberateľom, dňa
22.12.2010, v zmysle ktorej bola v čl. 4 medzi účastníkmi dojednaná za poskytované služby a výkony
podľa zmluvy mesačná odmena vo výške 2.200 eur bez DPH mesačne pri počte 5 odpracovaných dní
v každom týždni mesiaca a 8 hodinovom pracovnom dni s tým, že podkladom pre stanovenie odmeny
a vyúčtovanie jej výšky bude počet odpracovaných dní u objednávateľa. Rovnako bolo v článku 4
odsek 5 definované, čo je dôvodom pre odstúpenie od zmluvy v prípade porušenia povinností zo strany
objednávateľa (nezaplatenie dohodnutej odmeny), v článku 6 boli dojednané právo strán na odstúpenie
od zmluvy pre podstatné porušenie zmluvy druhou stranou, pričom bolo zadefinované, čo sa považuje
za podstatné porušenie zmluvy.

V konaní bolo preukázané, že v nadväznosti na skutočnosť, že žalovaný vstúpil do reštrukturalizácie,
listom zo dňa 01.03.2011 nazvaným Ukončenie zmluvy o poskytovaní služieb, odbornej pomoci a
spolupráci, podpísaným za žalovaného výkonnou riaditeľkou a žalobcom osobne bolo skonštatované
ukončenie zmluvy dňom 01.03.2011, bol skonštatovaný zánik všetkých vzájomných práv a povinností a
bola skonštatovaná povinnosť odovzdať zverené osobné motorové vozidlo zodpovednému zástupcovi
žalovaného.

Súd prvého stupňa zisťoval, či po dátume 01.03.2011 bola naďalej žalobcovi prideľovaná práca, či
sa domáhal prideľovania práce, či nejakú prácu vykonával, resp. či nejakú prácu fakturoval. Žiadna z
týchto skutočností nebola potvrdená. Naopak bolo zistené, že vzhľadom na vstup do reštrukturalizácie a
skutočnosť, že u žalovaného bola prijatá a zaškolená pracovníčka na výkon účtovníckej agendy, čo bola
súčasť pracovnej činnosti žalobcu ako riaditeľa ekonomického úseku v zmysle prílohy č. 1 k Zmluve,
odpadol dôvod na ďalšie zamestnávanie zamestnávať žalobcu. Z dokazovania vyplynulo, že v období od
01.03.2011 do 01.03.2012 nijakým spôsobom žalobca nedal najavo, že by nesúhlasil, resp. považoval
za neplatné skončenie zmluvného vzťahu, resp., že by sa domáhal prideľovania práce alebo si nejakú
vykonávanú prácu pre žalobcu fakturoval.

Súd prvého stupňa na základe zistených skutočností vyhodnotil nárok ako jednoznačne uplatnený nárok
na náhradu škody v zmysle článku 6 odsek 4 Dohody, pričom vzhľadom na všetky okolnosti prípadu a
obsah vyjadrení účastníkov zrejme mal predstavovať nárok na náhradu za ušlý zisk. Tento nárok nebol
považovaný za dôvodný, pretože zmluva o spolupráci upravuje iba nárok na náhradu skutočnej škody,
(zmenšenie majetku) ktorá preukázateľne žalobcovi nevznikla, tento ju ani netvrdila ani nepreukazoval.
Čo sa týka nároku na náhradu ušlého zisku súd skonštatoval, dokonca ani prípadné porušenie zmluvnej
povinnosti a následný vznik ušlého zisku je irelevantné, nakoľko zmluvne je upravený iba nárok na
náhradu skutočnej škody.

Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom súdu prvého stupňa v otázke nedôvodnosti uplatnenia
nároku v nadväznosti na obsah Zmluvných dojednaní, ktorými sa spravovala Zmluva o poskytovaní
služieb, odbornej pomoci a spolupráci, ktorá pre prípad vzniku skutočnej škody v dôsledku (tvrdeného)
porušenia povinnosti druhej zmluvnej strany upravuje právo výlučne na náhradu skutočnej škody v
maximálnej výške 7.800 eur bez DPH. Skutočná škoda ako majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch
žalobcovi nevznikla, a ani to netvrdil. Len na doplnenie odvolací súd uvádza, že vzhľadom na okolnosti,
keď Zmluvu uzavreli dva podnikateľské subjekty považuje v súlade s ust. § 263 ods. 1 ObZ za
dôvodné striktne rešpektovať obsah zmluvných dojednaní. K otázke teoretického nároku na ušlý zisk v
žalobou určenom rozsahu pripomína, že vzhľadom na dojednanie čl. 4 ods. 2 Zmluvy o podkladoch pre
stanovenie odmeny nie je nijako odôvodnená jeho výška, bez ohľadu na to, že žalovanému nevyplýva
zo Zmluvy povinnosť prideľovať prácu v maximálnom dojednanom rozsahu a dokonca ani povinnosť
zotrvať v zmluvnom vzťahu uzavretom na dobu určitú do 31.12.2011.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd napadnutý rozsudok potvrdil (§ 219 O.s.p.).

O trovách odvolacieho konania odvolací súd postupom v zmysle § 224 ods. 1 O.s.p v spojení s ust. §
142 ods. 1 O.s.p. rozhodol tak, že procesne úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu účelne



vynaložených trov odvolacieho konania v sume 294,45 eur pozostávajúcich z náhrady trov právneho
zastúpenia v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z.z. z odmeny za jeden úkon právnej služby v zmysle § 13a ods.
1 písm. c) , vyjadrenie k odvolaniu vo výške 237,34 eur, paušálnej náhrady 8,04 eur, DPH z priznanej
náhrady trov 49,07 eur.

Celú priznanú náhradu trov konania v sume 294,45 eur je žalobca povinný zaplatiť na účet právneho
zástupcu žalovaného č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v X. X., a.s., VS XXXXXXXX, do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004
Z.z. v znení zák. č. 33/2011 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je možné podať odvolanie.