VZORODEV, družstvo, Topoľčany


Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 26Cob/75/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4616208119
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Erik Németh
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4616208119.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Erika Németha a členov senátu JUDr.
Romana Greguša a JUDr. Pavla Pileka v právnej veci žalobcu: VZORODEV, družstvo, Topoľčany, so
sídlom Ul. Obchodná 2, Topoľčany, IČO: 00 167 681, proti žalovanému: Ing. Rudolf Králik - TOPTEN
Consulting, s miestom podnikania J. Matušku 2148/2, Topoľčany, IČO: 17 621 569, o zaplatenie
698,-- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany č. k.
4Cb/72/2016 - 43 zo dňa 17. marca 2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Topoľčany č. k. 4Cb/72/2016 - 43 zo dňa 17. marca 2017 p
o t v r d z u j e .

Odvolací súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému
v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
698,-- eur a úrok z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 136,95 eur od 21.02.2016 do zaplatenia,
úrok z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 136,95 eur od 21.03.2016 do zaplatenia, úrok z
omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 136,95 eur od 21.04.2016 do zaplatenia, úrok z omeškania
vo výške 0,05 % denne zo sumy 136,95 eur od 21.05.2016 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške
0,05 % denne zo sumy 136,95 eur od 21.06.2016 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 0,05 %
denne zo sumy 13,25 eur od 09.07.2016 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku (I.
výrok) a súčasne žalobcovi priznal náhradu trov konania (II. výrok).

2. Súd prvej inštancie napadnutý rozsudok právne odôvodnil ustanoveniami § 3 ods. 1, 3 a 4, § 10 a §
12 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov a § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a
2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku.

3. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že na základe vykonaného
dokazovania dospel k záveru, že žaloba na zaplatenie sumy 698-- eur s príslušenstvom je podaná
dôvodne, a preto jej v celom rozsahu vyhovel. Je nesporné, že strany uzavreli zmluvu o nájme
nebytových priestorov, ktorá obsahuje náležitosti uvedené v § 3 ods. 3 zákona č. 116/1990 Zb., a
teda je zmluvou platnou a bolo povinnosťou oboch strán riadiť svoj nájomný vzťah podľa tejto zmluvy.
Povinnosťou žalovaného bolo riadne platiť dohodnuté nájomné v lehotách a spôsobom uvedeným v čl.
4 zmluvy, avšak zo strany žalovaného tieto dohodnuté podmienky neboli dodržané, pretože žalovaný
okrem nájomného za časť mesiaca január 2016 nájomné za ďalšie obdobie neuhrádzal a nezaplatil na
nájomnom celkovo 5 faktúr po 136,95 eura, čo predstavuje sumu 684,75 eura a taktiež nájomné za
mesiac júl 2016 do ukončenia nájomného vzťahu v sume 13,25 eura. Nedoplatok na nájomnom celkovo



predstavuje sumu 698,-- eur a keďže žaloba je dôvodná, tak súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi
sumu 698,-- eur spolu s dohodnutý úrokom z omeškania v zmysle § 369 ods. 1 ObZ vo výške 0,05
% denne z dlžnej čiastky jednotlivých faktúr odo dňa ich splatnosti, nakoľko zmluvné strany si dohodli
úrok z omeškania v tejto výške a keďže žalovaný faktúry neuhradil, tak žalobcovi vznikol nárok aj na
zaplatenie úrokov z omeškania tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Taktiež je nesporné,
že v dôsledku neplatenia nájomného žalobca využil ustanovenie čl. 3.3 a čl.3.6 zmluvy o nájme a
vypovedal žalovanému nájomný pomer, pričom strany si v zmluve dohodli, že nájomný pomer sa končí
dňom doručenia oznámenia druhej strane, a v tomto prípade to bolo dňom 04.07.2016. Žalovaný síce
namietal vo svojom odpore proti platobnému rozkazu, že žalobca nevyužil možnosť dať mu výpoveď
z nájmu už keď meškal s platbou nájomného za február 2016, avšak nájomná zmluva prenajímateľovi
neprikazuje vypovedať nájomný pomer z tohto dôvodu a je to iba právo prenajímateľa, ktoré môže
využiť v prípade omeškania s úhradou nájomného o viac ako 30 dní a žalobca toto právo využil až
dňa 15.06.2016, kedy dal žalovanému výpoveď z nájmu. Je pravdou, že počas trvania nájomného
vzťahu žalovaný požiadal o prerušenie zmluvy o nájme nebytových priestorov, avšak zmluva uzavretá
medzi stranami takúto možnosť neupravuje, a teda bolo iba vecou žalobcu, či s týmto bude súhlasiť
a žalobca s takýmto riešením nesúhlasil, a preto nájomný pomer naďalej trval až do jeho ukončenia
dňom 04.07.2016. Z uvedených dôvodov súd žalobe v celom rozsahu vyhovel tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti napadnutého rozsudku.

4. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 1 CSP s poukazom na § 255
ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech priznal náhradu trov konania a podľa §
262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením súdny úradník po
právoplatnosti rozsudku.

5. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie.
6. Žalovaný v odvolaní uviedol, že dňa 15.01.2016 uzatvoril zmluvu o nájme nebytových priestorov so
žalobcom. Vzhľadom k tomu, že v mesiaci marec 2016 žalovaný ukončil zastúpenie pre firmu, pre ktorú
som mal daný priestor využívať, požiadal žalobcu o prerušenie nájmu. Žalobca túto žiadosť žalovaného
zamietol, a to i napriek tomu, že v daných priestoroch sa nikto nezdržiaval ani v marci ani v apríli 2016.
Toto žalovaný oznámil aj predsedníčke žalobcu, ktorá i napriek tomu, že žalovaný meškal s platbou za
február 2016 nezrušila nájomnú zmluvu, čo jej umožňoval ČI. 3. Bod 3.3) odst. b/ zmluvy. V odpovedi
k návrhu žalovaného na prerušenie zmluvy pritom sama uviedla, že ak dôjde k omeškaniu čo i len
jednej splátky, bude so žalovaným okamžite rozviazaný zmluvný vzťah - teda k 01.06.2016. Žalobca
však posunul termín ukončenia zmluvného vzťahu na júl 2016, aj keď sa v daných priestoroch už
nikto 4 mesiace nezdržiaval. Žalovaný ďalej uviedol, že okrem prvej faktúry, dostal podaním do ruky,
a ktorú aj uhradil, žiadnu inú faktúru od prenajímateľa nevidel. Po podaní odporu súd prvej inštancie
nariadil pojednávanie na 17.03.2017 na 8,00 hod.. Dňa 16.03.2017 žalovaný doručil žiadosť o odročenie
pojednávania zo služobných dôvodov. Žalovaný sa však na súd prvej inštancie dostal až o 15,15 hod.,
teda po úradných hodinách, ktoré sú iba do 15,00 hod.. Z tohto dôvodu nebola jeho žiadosť riadne
zaregistrovaná. Žalovaný mal za to, že úradné hodiny sú od 7,30 hod. do 16,00 hod., preto ani neskúmal,
či to tak je, alebo nie. Záverom žalovaný uviedol, že má záujem na urovnaní záležitosti so žalobcom,
ale nie za podmienok, ktoré žalobca uvádza. Z uvedených dôvodov žalovaný navrhol, aby odvolací súd
zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

7. K odvolaniu žalovaného sa písomným podaním vyjadril žalobca.

8. Žalobca v písomnom vyjadrení len zotrval už na svojich predchádzajúcich vyjadreniach urobených
v prvoinštančnom konaní. Žalobca uviedol, že so žalovaným dňa 14.01.2016 uzatvoril zmluvu o
nájme nebytových priestorov. Žalovaný zaplatil žalobcovi len nájomné za mesiac január 2016. Ostatné
fakturované nájomné za mesiace február - júl 2016, spolu vo výške 698,-- eur, aj napriek telefonickým
výzvam na zaplatenie dlžnej čiastky a zasielaniu písomných upomienok žalovaný nezaplatil. Dňa
25.04.2016 žalovaný zaslal žalobcovi žiadosť o prerušenie zmluvy, v ktorej žiadal o prerušenie nájmu
počas obdobia mesiacov máj až jún 2016 a zároveň požiadal o možnosť úhrady nájmu v splátkach.
Žalobca s návrhom na prerušenie nájmu nesúhlasil, avšak súhlasil s pravidelnými splátkami dlžnej
sumy. Keďže žalovaný napriek ústretovosti nezačal splácať dlžné nájomné, žalobca odstúpil od zmluvy
podaním zo dňa 15.06.2016, ktoré žalovaný prevzal dňa 04.07.2016, ktorým dňom podľa zmluvy došlo
aj k ukončeniu nájmu. Do dňa spísania vyjadrenia žalobcu žalovaný napriek telefonickým výzvam a
písomnej výzve zo dňa 08.07.2016 žalovaný neoprávnene disponuje kľúčmi od prenajatých priestorov.



Žalobca ďalej uviedol, že ako podnikateľský subjekt neskúma kedy a koľko sa nájomca zdržiava v
prenajatých nebytových priestoroch. Žalovaný mohol kedykoľvek ukončiť nájomný vzťah z jeho strany
podľa zmluvnej dohody. Všetky faktúry žalobca zasielal žalovanému na tú adresu, ktorá bola uvedená
v zmluve, a ktorú sám uviedol aj vo svojej žiadosti o prerušenie zmluvy o nájme nebytových priestorov.
Na túto adresu žalobca doručoval žalovanému aj odstúpenie od zmluvy. Žalovaný si túto listinu na danej
adrese aj prevzal, a to dňa 04.07.2016, čím potvrdil správnosť adresy. Žalobca uviedol, že nikdy nebol
informovaný žalovaným o tom, že by mu neboli doručované žalobcom vystavené faktúry za prenájom
nebytových priestorov či iná pošta. Tvrdenia žalovaného o nedoručovaní vystavených faktúr sú preto
zavádzajúce a neopodstatnené. Žalobca aj naďalej zotrváva na svojich pohľadávkach vo výške 698,--
eur s príslušenstvom. Z uvedených dôvodov žalobca v odvolacom návrhu navrhol, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.
9. K vyjadreniu žalobcu sa žalovaný už ďalej nevyjadril, teda nevyužil svoje právo odvolacej repliky.

10. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej
len „CSP“) prejednal odvolanie žalovaného a po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého rozsudku,
v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a po oboznámení sa s procesným postupom súdu prvej
inštancie, dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, napadnutý rozsudok je vecne
správny, a preto je potrebné potvrdiť ho.

11. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

12. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

13. Podľa § 387 ods. 3 CSP odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami
strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení
rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými
tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

14. Keďže odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a z takto
zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil,
odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a v súlade s §
387 ods. 2 CSP sa preto v odôvodnení svojho rozhodnutia o odvolaní obmedzuje na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.

15. Citované ustanovenie § 387 ods. 2 CSP umožňuje odvolaciemu súdu použiť tzv. skrátené
odôvodnenie rozsudku v prípade, ak sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia. V takomto prípade sa odvolací súd môže v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. CSP v ustanovení obsiahnutom v § 387 ods. 2 ďalej
vyžaduje, aby aj v prípade skráteného odôvodnenia odvolací súd zaujal jasné stanovisko k podstatným
vyjadreniam strán predneseným v konaní na súde prvej inštancie. Povinnosťou odvolacieho súdu je
podľa citovaného ustanovenia aj vysporiadanie sa s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. Za
podstatný je však potrebné považovať len taký argument, ktorý je relevantný, teda má vecnú súvislosť
s prejednávanou vecou a zároveň je takej povahy, že v prípade jeho preukázania (samostatne alebo v
spojitosti s ostatnými okolnosťami) môže priniesť rozhodnutie priaznivejšie pre odvolateľa.

16. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne nové skutkové či
právne argumenty, okrem tých, ktoré uviedol už v konaní na súde prvej inštancie. Odvolací súd rovnako
dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa náležitým spôsobom v napadnutom rozsudku s argumentáciou
žalovaného vysporiadal. Vzhľadom na skutkový a právny stav prejednávanej veci je odôvodnenie súdu
prvej inštancie nielen správne, ale aj presvedčivé a vyčerpávajúce. Keďže žalovaný ani v odvolaní
neuviedol žiadne nové podstatné tvrdenie (jeho argumenty uvedené v odvolaní sú bez právnej relevancie
na prejednávanú vec), teda neuviedol žiadne také tvrdenie, ktoré by malo nielen súvis s prejednávanou
vecou, ale ktoré by aj bolo takej povahy, že v prípade jeho preukázania by mohlo priniesť rozhodnutie pre



odvolateľa priaznivejšie, nebola naplnená žiadna zo skutočností, s ktorými ustanovenie § 387 ods. 3 CSP
spája vznik povinnosti odvolacieho súdu nad rámec skonštatovania správnosti dôvodov napadnutého
rozsudku vysporiadať sa s podstatnými tvrdeniami odvolateľa.

17. Odvolací súd však fakultatívne z dôvodu zdôraznenia správnosti napadnutého rozsudku podľa § 387
ods. 2 CSP uvádza nasledovné. Ako správne už konštatoval aj súd prvej inštancie, žalobcovi nevyplývala
z platne uzavretej zmluvy o nájme nebytových priestorov a ani zo žiadneho právneho predpisu povinnosť
akceptovať návrh žalovaného na prerušenie nájmu. Rovnako medzi žalobcom a žalovaným ako
zmluvnými stranami zmluvy o nájme nebytových priestorov nebolo dojednané, že by skutočnosť, či sa
žalovaný v prenajatých priestoroch aj reálne zdržiava, mala mať vplyv na výšku účtovaného nájomného.
Podstatou nájomnej zmluvy je totiž prenechanie spôsobilého predmetu občianskoprávnych vzťahov
(veci, byty, nebytové priestory a pod.) za odplatu nájomcovi, aby tento vec dočasne (v dojednanej dobe)
užíval (a príp. bral z nej úžitky). Teda, pri záväzkovo-právnom vzťahu založenom nájomnou zmluvou
je právne bezvýznamné, či nájomca (v prejednávanej veci žalovaný) prenajatý nebytový priestor aj
skutočne užíval. Podstatné pre vznik povinnosti platiť nájomné za prenajatý nebytový priestor je len to,
či mal nájomca právo predmet nájmu užívať (alebo či nastala jedna za skutočností, za ktorej naplnenia
vzniklo nájomcovi napr. právo na zľavu z nájmu a pod.). Bolo len na žalovanom, či toto právo užívania
prenajatej veci, príp. aj v akom rozsahu, skutočne využije.

18. Keďže žalovaný nevyužil svoje právo v zmluve o nájme nebytových priestorov dojednaným
spôsobom alebo v zákone ustanoveným spôsobom ukončiť nájomný vzťah so žalobcom, nájomný
vzťah zanikol až odstúpením od zmluvy zo strany žalobcu. Námietka žalovaného o tom, že žalobca
mohol už skôr pristúpiť k ukončeniu zmluvy o nájme nebytových priestorov je právne bezvýznamná.
Toto oprávnenie mal totiž za zákonom a zmluvou dojednaných podmienok aj žalovaný. U žalobcu ako
prenajímateľa išlo v prípade neplatenia nájomného nájomcom len o právo odstúpiť od zmluvy, na ktorého
realizáciu bol len oprávnený, v žiadnom prípade však nie povinný. Bolo len na žalobcovi, kedy a či svoje
právo odstúpiť od zmluvy, za predpokladu, že mu vzniklo, aj skutočne využije alebo či napriek tomu, že
nastali okolnosti, za ktorých je oprávnený odstúpiť od zmluvy, naďalej v nájomnom vzťahu zotrvá. Ani
uvedený argument žalovaného preto nie je spôsobilý nič zmeniť na povinnosti žalovaného ako nájomcu
uhradiť dlžné nájomné za čas trvania nájomného vzťahu.

19. Odvolací súd napokon uvádza, že civilné sporové konanie je ovládané zásadou procesnej
zodpovednosti sporových strán za vedenie konania. Ak existovali dôležité dôvody (v zmysle § 183 ods. 1
CSP) pre odročenie nariadeného pojednávania, bolo na žalovanom, aby v jednej z foriem ustanovených
v § 125 ods. 1 CSP podal dostatočne včas podanie, ktorým súd prvej inštancie požiada o odročenie
pojednávania. Odvolací súd však pre úplnosť dodáva, že žalovaný ani v odvolaní nepreukázal existenciu
dôležitých dôvodov, pre ktoré malo byť nariadené pojednávanie odročené. Samotné skutkové tvrdenie
poukazujúce na existenciu služobných dôvodov je v tomto smere absolútne nepostačujúce. Napriek
tomu, že bolo na žalovanom, aby z verejne dostupných informácií (napr. rozvrh práce súdu prvej
inštancie, ktorý je povinne zverejnený na internetovej stránke Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky a pod.) zistil, v akom čase môže podať podanie do podateľne súdu prvej inštancie. Napriek
uvedenému, ani zistenie, že sa žalovaný na súd prvej inštancie dostavil mimo úradný čas, nebránilo
žalovanému urobiť podanie ešte v ten deň napr. v elektronickej podobe. Žalovaný však ani v nasledujúci
deň, t. j. v deň pojednávania (a ani dodatočne potom), žiadnu žiadosť o odročenie pojednávania súdu
prvej inštancie nedoručil. Z vyjadrení žalovaného, urobených na súde prvej inštancie ako aj v rámci
odvolacieho konania, nevyplývajú pritom žiadne skutočnosti, ktoré by boli čo i len potenciálne spôsobilé
privodiť zmenu v skutkových zisteniach či v právnom posúdení veci v prípade, ak by sa na nariadenom
pojednávaní žalovaný osobne zúčastnil. Žalovaný sa napokon mohol po zistení, že sa nemôže osobne
na pojednávaní zúčastniť, dať v konaní aj zastúpiť a využiť za týmto účelom kvalifikované právne služby
poskytované na to oprávneným subjektom - advokátom.

20. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z uvedených dôvodov podľa § 387 ods. 1
a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

21. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 s použitím § 262 ods. 1 CSP
tak, že žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech priznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným
uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a ktoré vydá súdny úradník.



22. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - § 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom
alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ
musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť
spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo
ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.