TECHNOPLAST, výrobné družstvo, Topoľčany


Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 18Cb/171/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115235028
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Panáková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5115235028.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou, v právnej veci
navrhovateľa: TECHNOPLAST, výrobné družstvo, Topoľčany, so sídlom Pod Kalváriou 10, Topoľčany,
IČO: 00 167 827, právne zast. Mgr. Juraj Vlkovič, advokát so sídlom Kozmonautická 9, Bratislava, proti
odporcovi: STERM, s.r.o., so sídlom Bytčianska 122, Žilina, IČO: 46 866 868, o zaplatenie 2.479,43 Eur
s prísl.,

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 2.479,43 Eur spolu s úrokmi
z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy 1.641,06 Eur od 09.02.2015 do zaplatenia, zo sumy
547,57 Eur od 16.02.2015 do zaplatenia, zo sumy 290,80 Eur od 17.05.2015 do zaplatenia a paušálnu
náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur, a to všetko v lehote do 3 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania titulom zaplateného súdneho poplatku
vo výške 148,50 Eur a titulom trov právneho zastúpenia vo výške 329,11 Eur na účet právneho zástupcu
navrhovateľa v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania zo dňa 02.12.2015, doručeným Okresnému súdu Žilina dňa
08.12.2015, domáhal voči odporcovi uloženia povinnosti na zaplatenie dlžnej istiny vo výške 2.479,43
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,05% ročne z dlžnej sumy, paušálnu náhradu nákladov a
trovy konania.
Uplatnený nárok navrhovateľ odôvodnil tým, že dodal odporcovi tovar dňa 09.01.2015, 16.01.2015,
15.04.2015 a vystavil faktúry, ktoré odporca nezaplatil.
Spolu s návrhom na začatie konania navrhovateľ pripojil do obsahu spisového materiálu faktúry, dodací
list č. XX/XX/XXXX.

Na základe podaného návrhu navrhovateľa a predložených listinných dôkazov súd vydal platobný rozkaz
dňa 16.12.2015, voči ktorému bol dňa 01.02.2016 podaný odpor, v ktorom odporca uviedol, že neuznáva
nárok v celom rozsahu, nakoľko navrhovateľ neuvádza pravdivé skutkové okolnosti. Uviedol, že prevzal
síce tovar, ale bol predmetom reklamačného konania s následným realizovaním odstúpenia od zmluvy
a zmluvný vzťah zanikol. K podanému odporu nepredložil žiadne prílohy, ani na žiadne neodkazoval.

Navrhovateľ sa k odporu písomne vyjadril podaním zo dňa 22.02.2016 (l.č. 25 obsahu spisu), v ktorom
spochybnil tvrdenia odporcu, nakoľko dodaný tovar nebol a nie je predmetom reklamačného konania,
odporca a ani jeho žiadny právny zástupca dodaný tovar nereklamoval a nedošlo ani k žiadnemu
odstúpeniu od zmluvy.



Súd v danej veci nariadil ústne pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 21.04.2016, a na ktoré boli
všetci predvolaní riadne a včas. Na pojednávanie sa dostavil iba navrhovateľ, jeho právny zástupca
ospravedlnil svoju neúčasť. Odporca sa nedostavil bez uvedenia dôvodu, predvolanie mal doručené v
zmysle § 48 O.s.p.

Súd v zmysle § 122 a nasl. O.s.p. vykonal dokazovanie, a to výsluchom navrhovateľa a prečítaním listín
tvoriacich spisový materiál.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázaný nasledovný skutkový stav.

Medzi účastníkmi konania bolo nesporné, že odporca si od navrhovateľa objednal tovar, ktorý riadne
prevzal, čo odporca potvrdil aj v podanom odpore.
Navrhovateľ odporcovi vystavil faktúry:
- faktúru č. XXXXXXX na sumu 1.641,06 eur so splatnosťou 08.02.2015,
- faktúru č. XXXXXXX na sumu 547,57 eur so splatnosťou 15.02.2015,
- faktúru č. XXXXXXX na sumu 290,80 eur so splatnosťou 16.05.2015.

Odporca prevzatie tovaru a faktúry potvrdil pečiatkou a podpisom na faktúre č. XXXXXXX P. XXXXXXX
a na dodacom liste č. XX/XX/XXXX. Na faktúrach je zároveň uvedené, že slúžia ako dodací list. (l.č.
9-12 obsahu spisu)

Podľa uvedenia navrhovateľa, odporca vystavené faktúry neuhradil, hoci objednaný tovar riadne prevzal
a nevrátil ho späť.
Navrhovateľ namietal skutočnosti tvrdené odporcom v podanom odpore, nakoľko navrhovateľ nevedie
žiadne reklamačné konanie ohľadom predmetného tovaru a neeviduje ani žiadne odstúpenie od
zmluvy. Dokonca viackrát odporcu vyzývali, kontaktovali ho na úhrady ústne, telefonicky,..., ale
odporca nereagoval, faktúry neuhradil. Odporca im mal ústne oznámiť, že faktúry uhradia, len zaplatia
úver. Keďže navrhovateľ s odporcom udržiavajú obchodný vzťah viac ako 10 rokov, nepredpokladali
nezaplatenie faktúr. A takýto priebeh zo strany odporcu.

Záväzkový vzťah medzi účastníkmi konania súd posúdil ako obchodno - záväzkový vzťah, pričom
dodávku tovaru súd posúdil ako kúpnu zmluvu v zmysle § 409 a nasl. Obchodného zákonníka.

V zmysle § 409 ods.1 Obchodného zákonníka kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať
kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho
vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

Prevzatie objednaného tovaru odporcom mal súd preukázané dodacím listom a faktúrami, pričom
odporca prevzatie tovaru nespochybnil, ako ani fakturovanú sumu vystavenými faktúrami. Len tvrdil,
že dodaný tovar riadne prevzatý následne reklamoval a následne odstúpil od zmluvy. Odporca však
tvrdené skutočnosti nepreukázal, nič relevantné nepredložil, dokonca v podanom odpore ani na žiadny
dôkaz nepoukazoval, žiadny dôkaz neoznačil. Odporca okrem podaného odporu bol v konaní nečinným
a tvrdenia uvádzané v odpore ničím nepreukázal.

Žalobca v sporovom konaní, ktoré sa začína podaním žaloby, je povinný uviesť skutočnosti, o ktoré
sa opiera jeho právo alebo iný nárok. Podstatou tejto povinnosti je tvrdenie skutočností rozhodujúcich
z hľadiska veci samej. Žalovaný ako druhá procesná strana má povinnosť tvrdiť skutočnosti, ktoré
vo svojej podstate znamenajú alebo znamenali, že právo (nárok) žalobcu nevzniklo, zaniklo, zmenilo
sa, prípadne je tu iná prekážka pre jeho súdne uplatnenie. Tieto povinnosti tvrdenia sú základom pre
bremeno tvrdenia, ktoré spravidla zaťažuje obe protistojace procesné strany. Neunesenie bremena
tvrdenia vyúsťuje do procesného neúspechu toho účastníka sporu, ktorý nedokázal formulovať tvrdenia
o konkrétnych skutočnostiach, ak tieto skutočnosti boli predpokladom na použitie pravidla správania
obsiahnutého v právnej norme.
Dôkazné bremeno súvisí s dôkaznou povinnosťou, ktoré platné právo upravuje v § 120 ods.1 O.s.p.



Podľa § 120 ods.1 veta prvá O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená unesenie dôkazného bremena. Procesná strana môže splniť
dôkaznú povinnosť, avšak ak ju splní len tak, že to nevedie k preukázaniu jej tvrdení, resp. splní ju
bez náležitej procesnej pozornosti, dôkazné bremeno neuniesla. Dôsledkom neunesenia dôkazného
bremena je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje toho účastníka, na ktorom spočívalo dôkazné
bremeno a ktorý sa dostal do dôkaznej núdze, keďže neponúkol alebo nevedel ponúknuť súdu také
dôkazné prostriedky, ktorými by sa preukázali pre výsledok sporu rozhodujúce skutočnosti.
Dôkazné bremeno síce postihuje účastníka konania, ale obsah tohto procesného bremena má aj ďalší
význam, ktorý sa spája s tým, že napriek všetkým vo veci vykonaným dôkazom skutkový stav zostane
neobjasnený. Neobjasnené skutkové okolnosti sa považujú za nedokázané.

V zmysle § 153 ods.1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných
dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich
pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

S poukazom na uvedené skutočnosti súd zaviazal odporcu na zaplatenie žalovanej pohľadávky vo
výške 2.479,43 eur, keďže tvrdenia navrhovateľa neboli ničím relevantným spochybnené, odporca svoje
tvrdenia ničím nepreukázal, teda neuniesol dôkazné bremeno.

Podľa § 365 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to
až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník
však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

Keďže odporca riadne a včas neuhradil vystavené faktúry, dostal sa do omeškania, a to nasledujúcim
dňom po splatnosti vystavených faktúr, z každej zvlášť.

V zmysle § 369 ods.1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku
alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať
z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného
upozornenia.

Podľa § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. výška paušálnej náhrady nákladov spojených s
uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku
omeškania.

Výšku úrokovej sadzby súd osobitne nedokazoval, nakoľko má o tejto skutočnosti vedomosť z inej
sporovej agendy /§ 121 O.s.p./.

Vzhľadom na uvedené súd preto zaviazal odporcu na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9,05%
ročne z dlžnej sumy tak, ako vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku počítaný vždy od nasledujúceho
dňa po splatnosti vystavenia jednotlivých faktúr.

Podľa §369c ods. 1 Obchodného zákonníka omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa
§ 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a
to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

Keďže navrhovateľ si uplatnil aj paušálnu náhradu nákladov vo výške 40,- Eur, súd mu ju priznal a
odporcu naň zaviazal, a to v zmysle § 369c Obchodného zákonníka.

Vykonané dôkazy súd hodnotil v zmysle § 132 O.s.p. podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a na zákonné
ustanovenia súd posúdil skutkovú a právnu dôvodnosť žalobou uplatnenej pohľadávky, na základe čoho
súd návrhu navrhovateľa vyhovel v rozsahu uvedenom vo výrokovej časti.



Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa § 151 ods. 2 O.s.p., ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu
trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia;
ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu
trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania
tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 151 ods. 3 O.s.p., v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania
alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania
rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije.
Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Podľa § 151 ods. 8 O.s.p., vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho
zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

Nakoľko súd návrhu navrhovateľa vyhovel, úspešným účastníkom v tomto konaní bol navrhovateľ,
ktorému na základe uvedeného tak prináleží náhrada trov konania podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. voči
odporcovi. Súd nezistil žiadne dôvody osobitného zreteľa, pre ktoré by navrhovateľovi ako úspešnému
účastníkovi nepriznal náhradu trov konania voči odporcovi ako neúspešnému účastníkovi v konaní.

Navrhovateľ si v podaní zo dňa 25.04.20216, doručenom súdu dňa 27.04.2016 vyčíslil náhradu trov
konania - trov právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby a náhradu súdneho poplatku za návrh.

V zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb, súd preskúmal navrhovateľom uplatnené právo na náhradu trov konania a priznal mu titulom
trov právneho zastúpenia sumu 329,11 eur pozostávajúce:
1. za úkon právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a)
cit. vyhl. sumu 101,25 eur + režijný paušál podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. v sume 8,39 eur, spolu suma
109,64 eur,
2. za úkon právnej služby - podanie žaloby podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. c) cit. vyhl. sumu
101,25 eur + režijný paušál podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. v sume 8,39 eur, spolu suma 109,64 eur,
3. za úkon právnej služby - vyjadrenie k odporu podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. c) cit. vyhl. sumu
101,25 eur + režijný paušál podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. v sume 8,58 eur, spolu suma 109,83 eur,
a súdny poplatok za návrh v sume 148,50 eur.
Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Na základe uvedeného je odporca povinný nahradiť navrhovateľovi podľa § 149 ods. 1 O.s.p. trovy
konania - titulom trov právneho zastúpenia sumu 329,11 eur a titulom súdneho poplatku za návrh sumu
148,50 eur, na účet právneho zástupcu navrhovateľa, v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

Na základe uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia.



Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného
súdu v Žiline ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého
stupňa neúplné zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205a ods.1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,
sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.
Podľa § 205a ods.2 O.s.p. ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.