Prehľad o organizácii


Súdne rozhodnutia pod spisovou značkou 11S/138/2017 zo dňa 19.11.2018

Druh
Rozsudok
Dátum
19.11.2018
Oblasť
Podoblasť
Povaha rozhodnutia
Navrhovateľ
00167878
Spisová značka
11S/138/2017
Identifikačné číslo spisu
3017200441
ECLI
ECLI:SK:KSTN:2018:3017200441.2
Súd
Krajský súd Trenčín
Sudca
JUDr. Alena Radičová
Odkazované predpisy


Text


Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 11S/138/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3017200441
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Radičová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3017200441.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Radičovej a sudcov
JUDr. Milana Straku a JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. v právnej veci žalobcu: Podjavorinské výrobné
družstvo, Stará Turá, IČO: 00 167 878, so sídlom Husitská cesta 247/4, Stará Turá, právne zastúpený:
Mgr. Xénia Tobolková Jarošová, advokátka, so sídlom Kukučínová 483/35, Trenčín proti žalovanému:
Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 680046399/2017/CI zo dňa 26.9.2017 a č. 680046401/2017/CI
zo dňa 26.9.2017 a Colného úradu Trenčín zn. 680032664/2017, Tr. 117/2016 zo dňa 3.7.2017 a zn.
680032675/2017, Tr. 121/2016 zo dňa 3.7.2017, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd z r u š u j e rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č.
680046399/2017/CI zo dňa 26.09.2017 a č. 680046401/2017/CI zo dňa 26.09.2017 a rozhodnutia
Colného úradu Trenčín zn. 6800326664/2017, Tr. 117/2016 zo dňa 3.7.2017 a zn. 680032675/2017, Tr.
121/2016 zo dňa 3.7.2017 a vec v r a c i a Colnému úradu Trenčín na ďalšie konanie.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozhodnutím č. 680046399/2017/CI zo dňa 26.9.2017 žalovaný potvrdil odvolaním žalobcu
napadnuté rozhodnutie Colného úradu Trenčín zn. 680032664/2017, Tr. 117/2016 zo dňa 3.7.2017,
ktorým bola žalobcovi podľa § 155 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku uložená pokuta 100 € za
spáchanie správneho deliktu podľa § 154 ods. 1 písm. j) Daňového poriadku, pretože na základe faktúry
č. 91531128 zo dňa 13.05.2013 dňa 20.05.2013 nadobudla (nakúpila) na daňovom území minerálny olej
uvedený v § 4 ods. 2 písm. b), na ktorý nie je ustanovená sadzba dane (obchodné označenie Böttcherin
60, BCR, 200 1, PpKN 2710 12 21, obal o objeme 216,5 litrov) v obale väčšom ako 210 litrov bez
povolenia na obchodovanie s vybraným minerálnym olejom, čím konala v rozpore s § 25a ods.
1 zákona č. 98/2004 Z.z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení účinnom do 31.10.2013.

2. Rozhodnutím č. 680046401/2017/CI zo dňa 26.9.2017 žalovaný potvrdil odvolaním žalobcu
napadnuté rozhodnutie Colného úradu Trenčín zn. 680032675/2017, Tr. 121/2016 zo dňa 3.7.2017,
ktorým bola žalobcovi podľa 42 ods. 2 písm. p) zákona č. 98/2004 Z.z. uložená pokuta 10.000 € za
spáchanie správneho deliktu podľa 42 ods. 1 písm. o) zákona č. 98/2004 Z.z., pretože na základe faktúry
č. 91779314 zo dňa 04.09.2014 dňa 23.09.2014 nadobudla (nakúpila) na daňovom území minerálny olej
uvedený v § 4 ods. 2 písm. b), na ktorý nie je ustanovená sadzba dane (obchodné označenie Böttcherin
60, BCR, 200 1, PpKN 2710 12 21, obal o objeme 216,5 litrov) v obale väčšom ako 150 litrov bez
povolenia na obchodovanie s vybraným minerálnym olejom a konala tak v rozpore s ustanovením § 25a
ods. 1 zákona č. 98/2004 Z.z. § 25a ods. 1 zákona č. 98/2004 Z.z.



3. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutia za nezákonné s poukazom na odvolacie dôvody uplatnené
v administratívnych konaniach. Namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu správnymi orgánmi
a nesprávne právne posúdenie veci. Oproti pôvodne uloženej jednej sankcii 10.000 € za spáchanie
pokračovacieho správneho deliktu v dôsledku odlišného právneho posúdenia oboch konaní, ktoré boli
odvolacím orgánom vyhodnotené ako dva opakovane spáchané správne delikty, boli žalobcovi uložené
dve sankcie 10.000 € a 100 €, čím súčasne dochádza k porušenie zákazu zmeny k horšiemu v
dôsledku uplatnenia odvolania. Vo veci mali byť analogicky použité príslušné ustanovenia Trestného
zákona a za spáchanie pokračovacieho deliktu mala byť uložená len jedna sankcia. Správne orgány
sa nedostatočne vysporiadali s námietkami ohľadom naplnenia znakov skutkovej podstaty správneho
deliktu, ktorá sa týkala subjektívnej súvislosti medzi správnymi deliktami. Nezákonnosť videl aj v tom, že
neboli zohľadnené ďalšie predchádzajúce obdobia, ktoré mohli mať vplyv na právnu kvalifikáciu konania.
4. Z vyššie uvedených dôvodov sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutí správnych orgánov,
alternatívne navrhol zníženie uloženej sankcie na 200 € alebo upustenie od potrestania.
5. Žalovaný sa v písomnom vyjadrení k podanej žalobe domáhal zamietnutia žaloby z rovnakých
dôvodov ako uviedol vo svojich napadnutých rozhodnutiach. Návrh žalobcu na moderáciu odmietol s
poukazom na jej neprípustnosť podľa ustanovení SSP.
6. V oznámení zo dňa 12.9.2018 tunajší súd upovedomil účastníkov konania v súlade s § 196
SSP na možnú vadu podľa § 195 písm. d) SSP spočívajúcu v neaplikovaní § 41 ods. 1 Trestného
zákona upravujúceho základne zásady ukladania trestov za spáchanie viacerých protiprávnych konaní
posudzovaných ako opakované protiprávne konanie.
7. Krajský súd v Trenčíne preskúmal napadnuté rozhodnutia a postup orgánov verejnej správy podľa §
194 ods. 1 a 2 SSP v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 ods. 1 SSP), ktorými je súd v
prejednávanom prípade viazaný (§ 134 ods. 1 SSP), vrátane dôvodov podľa § 134 ods. 2 a § 195 SSP,
a dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutia nie sú v súlade so zákonom.
8. Z oboznámeného súdneho a administratívneho spisu predloženého žalovaným súd zistil tieto
skutočnosti:
9. Pri výkone daňovej kontroly boli Colným úradom Bratislava zistené vo vzťahu ku žalobcovi dve
skutočnosti. Po prvé, že podľa faktúry č. 915 31128 zo dňa 13.5.2013 žalobca nadobudol dňa 20.5.2013
vybraný minerálny olej Bottcherin 60, BCR, 200 L, PpKN 27101221 v obale väčšom ako 210L, pričom
nebol držiteľom povolenia na obchodovanie s vybraným minerálnym olejom podľa § 25a ods. 1 zákona č.
98/2004 Z.z. A po druhé, že podľa faktúry 91779314 zo dňa 4.9.2014 žalobca nadobudol dňa 23.9.2014
vybraný minerálny olej Böttcherin 60, BCR, 200 L, PpKN 27101221 v obale väčšom ako 150 L, pričom
nebol držiteľom povolenia na obchodovanie s vybraným minerálnym olejom podľa § 25a ods. 1 zákona
č. 98/2004 Z.z.
10. Z dôvodu uvedených zistení Colný úrad Trenčín oznámil žalobcovi podaniami zo dňa 20.9.2016 a
26.9.2016 začatie konaní vo veci podozrenia z porušení daňových predpisov.
11. Colný úrad Trenčín vykonal dňa 29.9.2016 ústne pojednávanie s predsedom predstavenstva žalobcu,
Františkom U.. Zástupca žalobcu vypovedal, že sa jednalo o neúmyselné konanie, nákup oleja za účelom
čistenia ofsetovej gumy na tlačiarenskom stroji. Nakúpené množstvo 200 l vystačí na jeden až na jeden
a pol roka. V oboch prípadoch objednávali a platili za 200 l bez ohľadu na veľkosť obalu. Žalobca je
sociálne družstvo, ktoré zamestnáva najmä ťažko zamestnateľných ľudí.
12. Prvostupňový správny orgán vydal 30.11.2016 rozhodnutie o uložení pokuty 10.000 € pre spáchanie
deliktu podľa § 42 ods. 2 písm. o) zákona č. 98/2004 Z.z.
13. Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutie prvého stupňa zo dňa 30.11.2016 zrušil rozhodnutím
zo dňa 2.5.2017 a vrátil vec na ďalšie konanie a rozhodnutie. Na rozdiel od Colného úradu Trenčín,
ktorý posúdil konania žalobcu ako pokračovací správny delikt, odvolací orgán vyhodnotil obe konania
ako opakujúce sa dva správne delikty s prihliadnutím na časový odstup oboch skutkov.
14. Prvostupňový správny orgán na základe odvolacieho rozhodnutia oznámil žalobcovi pokračovanie
v správnom konaní a následne dňa 3.7.2017 vydal jednotlivo obe napadnuté prvostupňové rozhodnutia
o uložení dvoch samostatných pokút 100 € a 10.000 €.
15. Proti obom rozhodnutiam žalobca podal odvolania, o ktorých žalovaný rozhodol samostatnými
rozhodnutiami, ktoré sú predmetom správnej žaloby. V oboch potvrdzujúcich rozhodnutiach žalovaný
zotrval na svojom názore, že obe protiprávne konania predstavujú opakovacie správne delikty. Poukázal
na to, že medzi oboma konaniami absentuje subjektívna a objektívna súvislosť vzhľadom na časový
odstup a fakt, že v roku 2013 žalobca nezamýšľal pokračovať v páchaní správneho deliktu. Nesúhlasil
ani s názorom žalobcu o porušení zákazu reformatio in peius, nakoľko oba skutky treba právne
kvalifikovať ako opakovacie správne delikty.



16. Podľa § 25a ods. 1 zákona č. 98/2014 Z.z. o o spotrebnej dani z minerálnych olejov (ďalej aj zákon)
v znení účinnom do 31.10.2013 osoba, ktorá chce na daňovom území v rámci podnikania obchodovať
s daňovo zvýhodneným minerálnym olejom podľa § 11 ods. 2 písm. b), minerálnym olejom podľa § 4
ods. 2, na ktorý nie je ustanovená sadzba dane, minerálnym olejom podľa § 4 ods. 7 písm. a), b) a e),
minerálnym olejom podľa § 6 ods. 1 písm. e) a g) alebo tovarom, ktorý sa svojím zložením a vlastnosťami
približuje k minerálnemu oleju a mohol by byť použitý ako pohonná látka, ako palivo, ako prísada do
pohonnej látky alebo by bol na tieto účely ponúkaný (ďalej len „vybraný minerálny olej“), a ak je tento
vybraný minerálny olej prepravovaný voľne, automobilovými cisternami, železničnými cisternami alebo
v obaloch väčších ako 210 litrov, musí požiadať colný úrad o vydanie povolenia na obchodovanie s
vybraným minerálnym olejom (ďalej len „povolenie na obchodovanie“).
17. Podľa § 25a ods. 2 písm. a) zákona v znení účinnom do 31.10.2013 na účely tohto zákona sa za
obchodovanie v rámci podnikania s vybraným minerálnym olejom na daňovom území považuje každé
nadobudnutie vybraného minerálneho oleja na daňovom území alebo z iného členského štátu alebo z
tretích štátov; nadobudnutím vybraného minerálneho oleja sa rozumie nadobudnutie práva nakladať s
vybraným minerálnym olejom ako vlastník.
18. Podľa § 154 ods. 1 písm. j) zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (ďalej aj Daňový poriadok) v znení
účinnom do 31.12.2013 správneho deliktu sa dopustí ten, kto nesplní niektorú z povinností nepeňažnej
povahy podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov, 1)pričom nejde o správny delikt podľa
písmen a) až i).
19. Podľa § 155 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku účinného do 31.12.2013 správca dane uloží pokutu
od 60 eur do 3 000 eur za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. d) a j); ak je správcom dane obec, uloží
pokutu najviac do výšky vyrubenej dane alebo poplatku, nie menej ako 5 eur, najviac však do 1 500 eur.
20. Podľa § 25a ods. 1 zákona účinného do 31.12.2017 osoba, ktorá chce na daňovom území v
rámci podnikania obchodovať s minerálnym olejom podľa § 4 ods. 2, na ktorý nie je ustanovená
sadzba dane, minerálnym olejom podľa § 4 ods. 7 písm. e), minerálnym olejom podľa § 6 ods. 1
písm. e) a g) alebo tovarom, ktorý sa svojím zložením a vlastnosťami približuje k minerálnemu oleju
a mohol by byť použitý ako pohonná látka, palivo, prísada do pohonnej látky alebo by bol na tieto
účely ponúkaný (ďalej len "vybraný minerálny olej"), a ak je tento vybraný minerálny olej prepravovaný
voľne, automobilovými cisternami, železničnými cisternami alebo v obaloch väčších ako 150 litrov, okrem
vybraného minerálneho oleja kódu kombinovanej nomenklatúry 2710 19 75 až 2710 19 83 a 2710 19 87,
musí požiadať colný úrad o vydanie povolenia na obchodovanie s vybraným minerálnym olejom (ďalej
len "povolenie na obchodovanie"). Osoba, ktorá chce na daňovom území v rámci podnikania obchodovať
s vybraným minerálnym olejom kódu kombinovanej nomenklatúry 2710 19 75 až 2710 19 83 a 2710 19
87, musí požiadať colný úrad o vydanie povolenia na obchodovanie, len ak je tento vybraný minerálny
olej prepravovaný voľne, automobilovými cisternami, železničnými cisternami alebo v obaloch väčších
ako 230 litrov.
21. Podľa § 25a ods. 2 písm. a) zákona účinného do 31.12.2017 na účely tohto zákona sa za
obchodovanie v rámci podnikania s vybraným minerálnym olejom na daňovom území považuje každé
nadobudnutie vybraného minerálneho oleja na daňovom území alebo z iného členského štátu alebo z
tretích štátov; nadobudnutím vybraného minerálneho oleja sa rozumie nadobudnutie práva nakladať s
vybraným minerálnym olejom ako vlastník.
22. Podľa § 42 ods. 1 písm. o zákona účinného do 31.1.2015 správneho deliktu sa dopustí právnická
osoba alebo fyzická osoba oprávnená na podnikanie, ak nesplní povinnosť podľa § 25a ods. 1.
23. Podľa § 42 ods. 2 písm. p) zákona účinného do 31.1.2015 colný úrad uloží pokutu za správny delikt
podľa odseku 1 písm. o) alebo písm. p) 10 000 eur.
24. Podľa § 155a ods. 1 a 2 Daňového poriadku v znení účinnom od 1.1.2016 tomu, kto sa dopustil viac
ako jedného správneho deliktu podľa tohto zákona, ak ide o správny delikt, za ktorý sa ukladá pokuta,
ktorej výšku možno určiť v rámci ustanoveného rozpätia, správca dane, ktorý je oprávnený uložiť pokutu,
ak je to účelné a možné, uloží úhrnnú pokutu podľa toho ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na správny delikt
s najvyššou hornou hranicou sadzby pokuty; ak sú za také viaceré správne delikty horné hranice sadzieb
pokút rovnaké, úhrnná pokuta sa uloží podľa toho ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na jeden z nich. Úhrnná
pokuta sa uloží najmenej vo výške najvyššej dolnej hranice sadzby pokuty ustanovenej za správny delikt
z tých správnych deliktov, ktorých sa dopustil. Uloženie úhrnnej pokuty spôsobom podľa odseku 1 sa
uplatní primerane pri uložení pokút za správne delikty, ktoré sú porušením osobitného predpisu. 92ba)
25. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon (ďalej aj Trestný zákon) trestnosť činu sa
posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi
spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje
a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší.



26. Podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných
činov, uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z
nich najprísnejšie trestný. Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci
úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich
sa trestných činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou
hranicou úhrnného trestu najvyššia z nich.
27. Podľa § 42 ods. 1 Trestného zákona ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr,
ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný
trest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu.
28. Po oboznámení sa s obsahom súdneho a administratívneho spisu má správny súd za to, že
preskúmavané rozhodnutia správnych orgánov nie sú v súlade so zákonom pre nesprávne aplikovanie
právnych predpisov pri ukladaní pokuty žalobcovi.
29. V prejednávanom prípade bol spor ohľadom zákonnosti uloženia dvoch rôznych pokút za spáchanie
dvoch správnych deliktov dvoma samostatnými rozhodnutiami vyhlásenými v ten istý deň, pričom
rozdielny prístup súvisel s právnou kvalifikáciou oboch konaní či už ako pokračovací správny delikt alebo
opakujúcich správnych deliktov.
30. S poukazom na dokazovanie vykonané správnymi orgánmi bol žalobca braný na zodpovednosť
za dva činy, ktorých skutková podstata spočívala v nákupe oleja v obaloch s objemom prekračujúcich
zákonný limit bez príslušného povolenia s tým, že druhý nákup toho istého vybraného oleja sa uskutočnil
s odstupom 16 mesiacov od vykonania prvého nákupu. Obe konania pritom napĺňali znaky skutkovej
podstaty tohto istého správneho deliktu. Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR a v súlade so
znením ustanovenia § 122 ods. 10 Trestného zákona aby sa dve a viaceré konania toho istého
páchateľa považovali za jeden trestný čin (správny delikt), sa vyžaduje, aby medzi jednotlivými činmi
bol časový odstup maximálne 6 mesiacov. Len v takomto prípade možno ešte stále hovoriť o objektívnej
časovej súvislosti, ktorej prítomnosť spoločne s ostatnými znakmi objektívnej a tiež subjektívnej
súvislosti zakladajú povahu pokračovacieho trestného činu, resp. pokračovacieho správneho deliktu pri
súbehu dvoch a viacerých čiastkových skutkov. Ak však tento objektívny znak nie je prítomný, nemožno
konania žalobcu kvalifikovať ako pokračovací správny delikt, ale jedine len ako opakované páchanie
toho istého správneho deliktu. Možno preto súhlasiť s právnym názorom žalovaného, že v prejednávanej
veci ide zo strany žalobcu o spáchanie, resp. opakovanie dvoch samostatných rovnakých správnych
deliktov, ktoré sa posudzujú bez ohľadu na zavinenie, nakoľko zodpovednosť žalobcu za spáchanie
správneho deliktu je založená na objektívnej zodpovednosti. Zo strany správnych orgánov tak došlo k
zákonnému vyvodeniu zodpovednosti za spáchanie oboch správnych deliktov voči žalobcovi, ktorý aj
podľa názoru správneho súdu naplnil všetky podstatné znaky skutkovej podstaty správneho deliktu, za
ktorý bol opakovane braný na zodpovednosť.
31. Pri preverovaní zákonnosti napadnutých rozhodnutí však správny súd dospel k záveru, že správne
orgány pochybili pri ukladaní pokút žalobcovi. V procese ukladania pokuty pri súbehu trestnej činnosti
je potrebné analogicky zohľadniť základné zásady trestania, ktoré upravuje Trestný zákon v ustanovení
§ 41, resp. 42. Podľa uvedenej právnej úpravy je potrebné vychádzať z absorpčnej zásady, ktorá
znamená, že pri ukladaní trestu za dva a viac deliktov sa uloží úhrnný, resp. súhrnný trest (sankcia)
podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na delikt z nich najprísnejšie postihovaný. Ako
už bolo naznačené skôr, ukladanie trestu (sankcie) v prípade súbehu dvoch alebo viacerých správnych
deliktov predpokladá spáchanie najmenej dvoch deliktov jedným páchateľom, o ktorých sa rozhoduje
buď v jednom spoločnom správnom konaní (úhrnný trest podľa § 41 Trestného zákona v prípade
jednočinného alebo viacčinného súbehu konaní, skutkov) alebo postupne v dvoch konaniach (súhrnný
trest podľa § 42 Trestného zákona v prípade viacčinného súbehu konaní, skutkov). Uvedené zákonné
požiadavky sa premietli do prijatia ustanovenia § 155a Daňového poriadku, ktorý obdobným spôsobom
upravuje ukladanie úhrnnej pokuty za podmienky, že jej výšku podľa zákonného znenia možno určiť
v rámci zákonného rozpätia. Podľa názoru správneho súdu je však z hľadiska zachovania základných
zásad ukladania sankcií ako takých potrebné rešpektovať za každých okolností absorpčnú zásadu, ktorá
vyžaduje, aby za viac ako jeden spáchaný správny delikt bola ukladá vždy len jedna sankcia, ktorá
postihuje najzávažnejšiu formu protiprávneho konania. Z toho vyplýva, že v prejednávanej veci mali
správne orgány za oba správne delikty ukladať len jednu sankciu buď v podobe úhrnnej pokuty ako
výsledok spoločného konania za obe protiprávne konania (§ 41 Trestného zákona) alebo v podobe
súhrnnej pokuty ako výsledok dvoch postupných konaní za každé jedno protiprávne konanie, kde v
druhom konaní sa rozhodne o súhrnnom treste za oba správne delikty pri súčasnom zrušení výroku o
pokute uloženej páchateľovi skorším rozhodnutím (§ 42 Trestného zákona).



32. Vzhľadom k dôvodne namietaným skutočnostiam, ktoré sa týkali ukladania pokút, správny súd má
za to, že preskúmavané rozhodnutia sú v rozpore so zákonom pre nesprávne právne posúdenie veci
(§191 ods. 1 písm. c/ SSP). Preto rozhodnutia správnych orgánov, ktoré boli vydané súčasne v jeden
deň, správny súd zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, v ktorom budú správne orgány viazané právnym
názorom správneho súdu. To znamená, že konečným výsledkom rozhodovacej činnosti správnych
orgánov bude uloženie len jednej pokuty vyššie naznačeným postupom, pričom bude na správnom
orgáne, ktorý postup zvolí (úhrnná alebo súhrnná pokuta), k čomu ma vytvorené podmienky práve
zrušením všetkých napadnutých rozhodnutí.
33. Podľa § 167 ods. 1 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo
čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti
úspech.
34. V konaní úspešnému žalobcovi správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP priznal voči žalovanému plnú
náhradu trov konania.
35. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať na Krajský súd v Trenčíne kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo
dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý
sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje,
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods.
2 písm. c) a d) SSP alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.