TRANSPAREX

 Súd: Okresný súd Bratislava II Spisová značka: 58C/86/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1217220141 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2020 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Kudravá ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2020:1217220141.9  ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY  Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Kudravou v sporovej veci žalobcu: DRUDOP, stavebné a opravárenské družstvo, so sídlom Bajkalská cesta 31, Bratislava, IČO: 00 168 017, právne zastúpený: FELŠÖCI & Partners, s.r.o., so sídlom Bajkalská 31, Bratislava, IČO: 47 254 203 proti žalovanému: COOP PRODUKT SLOVENSKO záujmové združenie výrobných a iných družstiev, so sídlom Mliekarenská 10, Bratislava, IČO: 00 168 637, právne zastúpený: Advokátska kancelária Ivan Syrový, s.r.o., so sídlom Kadnárová 83, Bratislava, IČO: 47 232 765, o zaplatenie 112.999,66 Eur s príslušenstvom, takto  r o z h o d o l :  I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 112.999,66 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 112.999,66 Eur odo dňa 01.01.2016 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.  II. Žalobca má voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.  o d ô v o d n e n i e :  1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 18.12.2017 v spojení s návrhom zo dňa 11.06.2019 domáhal voči žalovanému pôvodne zaplatenia peňažnej sumy 20.000,- Eur, po rozšírení žaloby sumy 112.999,66 Eur s 5,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 112.999,66 Eur od 01.01.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania titulom nevyplatenia členského podielu v správnej výške, po zániku jeho členstva u žalovaného. Návrh na zmenu žaloby bol pripustený uznesením sp.zn. 58C/86/2017-602 zo dňa 19.06.2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 06.07.2019.  2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že je výrobným družstvom, zapísaným v obchodnom registri a žalovaný je záujmovým združením právnických osôb s majetkovou účasťou členských družstiev, zapísaný v registri záujmových združení. Počnúc rokom 1998, kedy bolo členom žalovaného 98 družstiev, v súčasnosti ich je 46. Žalobca bol zakladajúcim členom žalovaného, pričom jeho členstvo skončilo dňom 31.10.2014. Žalovaný listom zo dňa 05.11.2014 oznámil žalobcovi, že vzal na vedomie oznámenie žalobcu o ukončenie členstva u žalovaného a listom zo dňa 08.12.2014 oznámil, že Predstavenstvo žalovaného schválilo žiadosť žalobcu o predčasné vyplatenie členského podielu v skrátenom termíne k 31.12.2014. Pri určení výšky členského podielu sám žalovaný vychádzal zo svojho listu zo dňa 28.02.2014, ktorým oznámil žalobcovi výšku jeho %-neho podielu na majetku žalovaného k 31.12.2013 a to v hodnote 2,91 % a z listu zo dňa 14.07.2014, ktorým po schválení účtovnej závierky za rok 2013 na 28. valnom zhromaždení žalovaného konanom dňa 18.06.2014 oznámil žalobcovi výšku podielu žalobcu v peňažnom vyjadrení v sume 102 039,90 €. Listom zo dňa 08.12.2014 žalovaný oznámil žalobcovi prostriedky na vyplatenie členského podielu vo výške 102 369,93 €, čo oproti listu zo dňa    14.07.2014 bolo zvýšené o zaplatený - vrátený členský vklad vo výške 330,- €. Prostriedky členského podielu boli žalovanému vyplatené dňa 31.12.2014. Žalobca až následne zistil, že výpočtový základ, z ktorého bola vypočítaná výška podielu žalobcu bola žalovaným zjavne účelovo ponížená a nezahŕňala hodnotu nehnuteľného majetku vrátane jeho vybavenia, zapísaného na Liste vlastníctva č.XXXX pre k.ú. C., na Liste vlastníctva č. XXX pre k.ú. N., pričom o tomto nároku už rozhodol tunajší súd v konaní sp. zn. 51C/260/2015, kedy súd žalobe vyhovel a súčasne určil, že podiel žalobcu sa má vyrátať z trhovej hodnoty majetku žalovaného k rozhodnému obdobiu. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný je členom Družstevnej únie Slovenskej republiky, so sídlom Bajkalská 25, 827 18 Bratislava, IČO : 30 813 191 (ďalej len „Družstevná únia") ako dobrovoľného záujmového združenia družstevných zväzov, pričom podľa stanov Družstevnej únie má žalovaný podiel vo výške 38,3 % na majetku Družstevnej únie. Podľa informácií žalobcu mala mať Družstevná únia majetok tvorený výlučne štátnymi dlhopismi vo výške cca 3.165.000 €, účty o ktorých boli vedené v bankách X. C., B..K.. B. Č., B..K... S týmto majetkom sa podľa rozhodnutia Družstevnej únie nemohlo nakladať do roku 2014, kedy sa až rozhodlo o jeho rozpustení. Podielu žalovaného na tomto majetku Družstevnej únie zodpovedajúcemu 38,3 % mala prináležať suma cca 1.300.000 €, ktorá mala byť následne žalovanému vyplatená v dvoch platbách v roku 2015 a v roku 2016. Družstevná únia bola podľa dostupných informácií k rozhodnému obdobiu vlastníkom aj cenných papierov - najmä štátnych dlhopisov, nakoľko podľa nám známych informácií mala mať táto účet vedenia týchto dlhopisov v bankách X. C., B..K.. B. Č., B..K.. ako aj zmeniek, výnosy z ktorých mali byť vyplácané z banky X. C., B..K.. B. A. C., B..K.., pričom malo ísť spolu o cca 3,165 mil. €. Podľa dokumentu žalovaného „Zoznam finančných aktivít CPS" majetkový podiel žalovaného v Družstevnej únii nebol evidovaný v majetku žalovaného. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný žalobcovi pri ukončení jeho členstva u žalovaného a pri vyplácaní jeho členského podielu úmyselne zamlčal, že do výpočtového základu pre určenie výšky členského podielu žalobcu u žalovaného nezahrnul okrem vyššie spomínaných nehnuteľností aj tento majetok (t.j. žalobcovi úmyselne ponížil výšku jeho členského podielu o sumu rovnajúcu sa 2,91% z 38,3% majetkového podielu v Družstevnej únii). Z tohto majetku žalovaného si tak žalobca proti žalovanému v tomto konaní uplatňuje svoj nárok. Žalovaný je tiež členom COOPUNIA, so sídlom Těšnov 1163/5, Nové Mesto 110 00, Praha, Česká republika, IČO: 604 37 863 (ďalej len „COOPUNIA") ako záujmového združenia právnických osôb, pričom podľa stanov tohto združenia má žalovaný podiel na jeho majetku vo výške 40%. Rovnako ako v prípade Družstevnej únie, aj v tomto smere pokiaľ ide o výpočet a výplatu členského podielu žalobcu u žalovaného je skutkový základ rovnaký ako pri Družstevnej únii. Aj v tomto prípade teda žalovaný žalobcovi pri ukončení jeho členstva u žalovaného a pri vyplácaní jeho členského podielu úmyselne zamlčal, že do výpočtového základu pre určenie výšky členského podielu žalobcu u žalovaného nezahrnul ani tento majetok (t.j. žalobcovi úmyselne ponížil výšku jeho členského podielu o sumu rovnajúcu sa 2,91% z 40% majetkového podielu v COOPUNII). Aj z tohto majetku žalovaného si tak žalobca proti žalovanému v tomto konaní uplatňuje svoj nárok. Žalobca zdôraznil, že stanovy žalovaného sú pritom úplne exaktne postavené na princípe, že členské družstvá majú majetkovú účasť na celom majetku žalovaného v jeho všeobecnej (trhovej) hodnote (a teda nie napr. na zdrojoch jeho krytia, na podielových fondoch alebo v účtovnej hodnote a podobne), s čím sa už vyčerpávajúco vysporiadal aj tunajší súd v spomínanom konaní spis. zn. 51C/250/2016. V tejto súvislosti žalobca poukázal na ustanovenie § 20f až 20j Občianskeho zákonníka, na článok 1 bod 1 stanov, článok 7 bod i) stanov, článok 23 bod 1 stanov, článok 25 bod 2, 3 a 9 stanov, pričom pod majetkom žalovaného jeho stanovy o.i. rozumejú aj podiely žalovaného vo všetkých organizáciách, kde má žalovaný majetkovú účasť - teda i majetkové podiely v Družstevnej únii a COOPUNII. Žalobcovi tak vznikol nárok na vyplatenie členského podielu vo výške 2,91% z hodnoty 38,3%-ného majetkového podielu žalovaného v Družstevnej únii k 31.12.2013 ako i z hodnoty 40%-ného majetkového podielu žalovaného v COOPUNII k 31.12.2013. Napriek tomu, že žalovaný bol podľa čl. 25 ods. 2 stanov povinný tento majetok zahrnúť do výpočtového základu pre určenie výšky členského podielu žalobcu po zániku jeho členstva u žalovaného, neurobil tak, a túto skutočnosť pri vyplácaní sumy členského podielu v roku 2014 vo výške 102.369,93 € nezohľadnil. Z týchto dôvodov si žalobca uplatňuje nárok na doplatenie členského podielu vo výške 2,91% z majetku žalovaného, ktorý nebol zahrnutý do výpočtového základu pre určenie výšky členského podielu žalobcu, t.j. z majetku predstavujúceho 38,3 %- ného majetkového podielu v Družstevnej únii a 40%- ného majetkového podielu v COOPUNII ako aj zo spomínaných peňažných prostriedkov žalovaného a prípadne iného jeho doposiaľ neznámeho majetku žalovaného. Súčasne si žalobca uplatnil aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,05 % p.a. zo žalovanej istiny odo dňa 01.01.2016 do zaplatenia a trovy konania.    3. Žalovaný v podaní doručenom súdu dňa 04.05.2018 uviedol, že nárok žalobcu považuje v celom rozsahu za nedôvodný, pričom žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem. Ďalej uviedol, že so žalobcom uzatvoril Dohodu o vzájomnom vysporiadaní, v ktorej bolo výslovne uvedené, že vyplatením členského podielu v sume 102 369,93 Eur zo strany žalovaného budú týmto okamihom obojstranne vysporiadané všetky nároky súvisiace s ukončením členstva žalobcu u žalovaného. A keďže žalobca túto dohodu dobrovoľne popísal, bol s ňou uzrozumený a oboznámený, musel súhlasiť s jej znením a je len nelogické, prečo ju teraz v podstate rozporuje, pričom vo svojej žalobe ju vôbec nespomína. Žalovaný ďalej vzniesol námietku premlčania žalobcom vzneseného nároku, nakoľko žalobca si žalobou zo dňa 15.12.2017, doručenou súdu dňa 18.12.2017 uplatnil nárok na zaplatenie sumy 20.000 Eur s prísl., avšak žalobca sa nedomáha zaplatenia časti svojho podielu z celkovej sumy vo výške 102 369,93 Eur, ktorý bol žalobcovi v zmysle Stanov vypočítaný, priznaný a ktorý bol aj žalobcovi riadne dňa 31.12.2015 zaplatený, ale nového nároku vo výške 20 000,- Eur. Žalobcovi bola zo strany žalovaného riadne listom z 28.2.2014 oznámená výška jeho percentuálneho podielu, následne listom zo 14.7.2014, ktorý žalobca prevzal dňa 17.7.2014 aj oznámený žalobcov majetkový podiel vo výške 102 039,90 Eur. Od tohto času žalobca mal a mohol namietať, prípadne rozporovať výšku vyčíslenia majetkového podielu a preto má žalovaný za to, že odo dňa 18.7.2014 začala plynúť premlčacia doba. Žalobca si mal uplatniť svoj nárok na súde najneskoršie do dňa 18.7.2016, kedy uplynula subjektívna premlčacia doba, eventuálne do dňa 18.7.2017, kedy uplynula objektívna premlčacia doba, prípadne zákonná premlčacia doba, t.j. nárok žalobcu bol v čase podania žaloby premlčaný. Žalobca nikdy nenamietal výšku ani spôsob výpočtu svojho podielu a ani určenie svojho percentuálneho vyjadrenia podielu, pričom obe mu boli riadne písomne oznámené, čo nie je sporné. Valné zhromaždenie schvaľuje účtovné závierky, pričom rozhodujúcou je v tejto súvislosti účtovná závierka k 31.12.2008, od kedy sa zaviedol systém výpočtu podielov členských družstiev na majetku žalovaného. Žalovaný na tomto mieste zdôraznil, že táto účtovná závierka bola podrobená auditu, pričom audítor vo svojej správe konštatoval, že revidovaná účtovná závierka poskytuje pravdivý a objektívny pohľad na finančnú situáciu účtovnej jednotky žalovaného, výsledky jej hospodárenia a peňažné toky za rok končiaci k danému dátumu sú v súlade so zákonom o účtovníctve. Vo vzťahu k stanovám žalovaného, žalovaný poukázal na ustanovenie § 20h Občianskeho zákonníka, článok 25 bod 1 až 4 stanov, článok 27 bod 2, stanov, článok 28 bod 1 až 7 stanov. V ďalšom žalovaný poprel, že by bol výpočtový základ účelovo znižovaný, nakoľko pri výpočte základu sa vychádzalo z platného znenia stanov žalovaného a znenia Štatútu Podielového fondu žalovaného. Základom pre výpočet majetkového podielu odchádzajúceho družstva sú vlastné zdroje krytia majetku. V súlade so Zásadami hospodárenia s majetkom Družstevnej únie SR, na ktorých sa uznieslo Valné zhromaždenie v súlade s ČI. II bod 5. platí, že majetok Únie je počas jej existencie nedeliteľný. Taktiež v súlade s ČI. 14 bod 5. Stanov COOPUNIE platí, že majetok združenia je za jeho trvania nedeliteľný. Z uvedeného je teda zrejmé, že žalobca nie je oprávnený požadovať akýkoľvek podiel z majetku predmetných organizácií. Čo sa týka peňažných prostriedkov na účtoch, žalovaný uviedol, že tieto sú riadne zahrnuté v majetku, z ktorého bol žalobcovi vypočítaný a uhradený jeho podiel. Navyše, žalovaný v žiadnom prípade nezatajil žiadne príjmy plynúce z majetku, prípadne z členstva v tretích subjektoch, pretože všetky príjmy sú a boli riadne zanesené a evidované v účtovníctve a preto aj žalobca sa podieľal na ich úžitku z titulu svojho členstva u žalovaného a tieto boli zohľadnené v jeho majetkovom podiele. Žalobcovi nemohol vzniknúť ani nárok na zaplatenie príslušenstva, nakoľko žalobca si u žalovaného žiadny nárok pred podaním žaloby neuplatnil.  4. Žalobca v replike žaloby doručenej súdu dňa 30.05.2018 uviedol, že predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie podielu na majetku žalovaného v peňažnom vyjadrení odvíjajúc sa od jeho podielu v ďalších subjektoch (Družstevná únia Slovenskej republiky, COOPUNIA), a od stavu na bankových účtoch. Predmetom konania tak nie je žaloba o určenie, čím žalobca nemá prečo mať ani preukazovať naliehavý právny záujem ako nesprávne a nepochopiteľne tvrdí žalovaný. Pokiaľ ide o Dohodu o vzájomnom započítaní pohľadávok a záväzkov zo dňa 31.12.2014 (ďalej aj „Dohoda"), touto si strany nemohli vysporiadať nároky, o ktorých nevedeli bez ohľadu na to, že dohodu podpisovali dobrovoľne a boli uzrozumení s jej znením. Dohoda neobsahovala zmienku, že sa ňou vysporiadavajú aj nároky vyplývajúce z tejto žaloby, čím v tomto smere nemohla predstavovať vzdanie sa alebo urovnanie týchto nárokov, ak tam konkrétne neboli uvedené. V tejto dohode totiž nebol uvedený a žalobcovi ani nebol inak známy základ, z ktorého žalovaný vypočítaval jeho podiel na svojom majetku - naopak, je tu podozrenie, že tento bol účelovo ponížený a neboli doň zahrnuté položky, z ktorých žalobca odvodzuje svoj nárok v tomto konaní (a teda sporné nehnuteľnosti a podiely žalovaného v ďalších subjektoch). Žalovaný pritom ani v predmetnom vyjadrení neuvádza, z akého jeho majetku podiel žalobcu vychádzal, resp. mylne interpretuje, že podiel sa dokonca rátal z vlastných zdrojov krytia majetku. Samotný žalovaný    pritom vo svojom vyjadrení k žalobe priznáva, že až do doručenia žaloby nevedel o vznesenom nároku žalobcu (resp. je tu podozrenie, že vedel, len ho úmyselne zamlčal), čo tiež potvrdzuje, že ho nemohol predmetnou Dohodou vysporiadavať - na druhej strane, o takomto nároku nevedel ani žalobca (až rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 15Co/229/2017 zo dňa 25.04.2018 bolo ustálené, že mu patrí podiel na celom majetku žalovaného). Z uvedeného je tak jednoznačne jasné, že touto Dohodou nebol ani nemohol byť nárok, ktorý je predmetom tohto konania, vysporiadaný. Pokiaľ ide o námietku premlčania vznesenú žalovaným, táto je bezpredmetná, nakoľko nárok žalobcu premlčaný nie je, čo má oporu v ustanovení v čl. 25 ods. 9 stanov žalovaného. Ak členstvo žalobcu u žalovaného skončilo ku dňu 31.10.2014, členský podiel na majetku sa tak stal splatným najneskôr do 31.12.2015, čím všeobecná 3-ročná občianskoprávna premlčacia lehota na uplatnenie tohto nároku po prvý raz začala plynúť až 01.01.2016 (odvtedy by bol žalovaný v omeškaní s jeho zaplatením) a skončila by 01.01.2019. Predmetom konania tak nie je nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia alebo na náhradu škody (takto ho neoznačuje ani žalobca a ani žalovaný neuvádza, prečo by malo ísť o takýto nárok), čím subjektívne ani objektívne lehota, ktoré spomína žalovaný, nemajú žiadnu relevanciu. Ak sa žalovaný odvoláva na nejaký podielový fond a spôsob jeho účtovania alebo to, že tento má byť súčasťou vlastných zdrojov krytia majetku, z ktorých sa vypočítava, a takto sa z nich má vypočítavať aj majetkový podiel, toto je nie je pravdivé ani správne, pretože zriadenie podielového fondu nemá na výpočet podielu na majetku žiaden vplyv. Žalovaný nepredložil žiaden dôkaz o tom, ako presne počítal podiel žalobcu a čo doň zahrnul a teda nepreukázal, že by tieto požadované podklady zahrnul do výpočtového základu.  5. Žalovaný v duplike k vyjadreniu k žalobe doručenej súdu dňa 12.07.2018 uviedol, že ak žalobca poukazuje na rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 51C/260/2015 ako aj na potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, tieto nie je možné aplikovať na spor, hoci má podobný základ, pretože predmetné rozsudky vychádzajú z neúplných (v tom čase nepredložených) dôkazov. Čo sa týka Dohody o vzájomnom započítaní pohľadávok a záväzkov, táto predstavuje a musela predstavovať vôľu strán predmetnej Dohody upraviť vzájomné vzťahy, teda vôľu vysporiadať si do budúcnosti všetky vzájomné práva a povinnosti, teda aj tie, ktoré v čase jej podpisu v nej neboli výslovne uvedené, pretože sa tu výslovne uvádza, že vysporiadané budú všetky nároky súvisiace s ukončením členstva žalobcu u žalovaného, preto každej strane muselo byť zrejmé, že sa vypriadavajú všetky nároky a ak s tým nesúhlasili, nemuseli predmetnú Dohodu uzatvoriť. Žalobca vedel a musel byť uzrozumený, čo tvorilo základ pre výpočet jeho majetkového podielu a čo je zahrnuté v účtovníctve žalovaného, pretože výsledky hospodárenia boli a sú každoročne riadne odprezentované a schvaľované členskými družstvami na Valnom zhromaždení žalovaného. Z uvedeného dôvodu žalovaný nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že sa predmetná Dohoda týkala práv na ktoré žalobca nemohol pomýšľať, keď bola Dohoda uzatvorená, tento argument je zo strany žalobcu účelový a nelogický. Navyše, v záujme ochrany členských družstiev, je zriadený orgán Kontrolnej komisie, na ktorý sa môžu členské družstvá obracať aj za účelom kontroly hospodárenia s fondmi spravovanými žalovaným. Žalovaný sa ďalej domnieva, že priznanie nároku žalobcovi by taktiež bolo v rozpore s dobrými mravmi a ohrozilo by samotnú existenciu a podstatu činnosti žalovaného ako záujmového združenia právnických osôb, ktorého hlavným poslaním je v zmysle Stanov žalovaného potreba zachovania, upevňovania a ďalšieho rozvoja výrobného družstevníctva na Slovensku. Žalovaný ako dôkaz predložil súdu odborné vyjadrenie P.. Z. C. k sporu proti družstvu VZORODEV Bratislava ako bývalému členovi žalovaného vo veci stanovenia vyčíslenia majetku z ktorého má byť vypočítaný majetkový podiel družstva pri ukončení členstva.  6. V podaní doručenom súdu dňa 24.08.2018, žalobca uviedol, že zo žiadneho ustanovenia stanov nevyplýva, že by sa majetkový podiel žalobcu vypočítaval zo zdrojov krytia majetku, prípadne z jeho účtovných hodnôt a pod. Žalovaný sa svojou argumentáciou iba snaží meniť úmysel a obsah príslušných ustanovení stanov a to tak, že doplňuje ich obsah o skutočnosti, ktoré vôbec neboli prejavené, ani jazykovo v nich vyjadrené. Žiadne z ustanovení stanov nehovorí o tom, že by základom pre výpočet majetkového podielu žalobcu boli vlastné zdroje krytia majetku, prípadne účtovná hodnota respektíve podielový fond. Naopak, stanovy uvádzajú, že majetkovým podielom sa rozumie percentuálne vyjadrenie vzťahu členského družstva k majetku žalovaného. K predloženému odbornému vyjadreniu P.. C. žalobca uviedol, že toto je pre daný spor nepoužiteľné, nakoľko a) znalkyňa sa vyjadruje k právnym otázkam, b) vyjadrenie sa týka výkladu stanov v úplne odlišnom znení ich obsahu (ide o stanovy žalovaného z iného obdobia), c) týka sa úplne iného majetku žalovaného, d) vyjadrenie obsahuje nepreskúmateľné až vágne všeobecné závery bez oporného podkladu a vysvetlenia, e) vyjadrenie je v priamom rozpore s odbornými závermi tunajšieho súdu v konaní sp. zn. 51C/260/2015, f) vyjadrenie nemá povahu znaleckého posudku nakoľko nespĺňa náležitosti § 209 ods. 2 Civilného sporového poriadku, g) žalobca    vznáša pochybnosti o nezávislosti znalkyne, h) vyjadrenie obsahuje niektoré absurdné tvrdenia, napr. na strane 4. Žalobca ďalej poukázal na tú skutočnosť, že ak by prijal záver žalovaného, že žalobcov majetkový podiel môže byť vyplatený iba z položiek z účtovníctva, tak pri spôsobe vedenia účtovníctva žalovaným, by žalobca v podstate nedostal nič. Žalobca si kladie otázku, komu zostane všetok majetok žalovaného, ak sa na ňom podľa žalovaného nemajú podieľať jeho členské družstvá. Z konania predsedníčky žalovaného je zrejmé, že jej snahou je v čo najmenšom rozsahu vyplatiť odchádzajúce členské družstvá a to tak, aby žalovanému zostalo čo najväčšie množstvo majetku, ktoré potom zostane poslednému členskému družstvu, ktorým nepochybne bude družstvo, ktorého predsedníčkou je predsedníčka žalovaného. Takýmto spôsobom sa potom bude môcť predsedníčka žalovaného dostať k majetku značného rozsahu, ktorý majetok bol však pri rozdeľovaní Československa zverený na činnosť členských družstiev žalovaného, ktoré majú na ňom príslušný majetkový podiel. Uvedené konanie nemôže byť v súlade s dobrými mravmi ani s princípom spravodlivého usporiadania vzťahov podľa toho, ako si to členovia v stanovách žalovaného nastavili.  7. Na pojednávaní konanom dňa 09.10.2018 žalobca zotrval na podane žalobe a navyše zdôraznil, že tento bol do 30.10.2014 zakladajúcim členom žalovaného, pričom žalobca má podiel na majetku žalovaného vo výške 2,91% k rozhodnému obdobiu 31.12.2013, ku ktorému sa tento podiel v zmysle stanov vypočítava a tento podiel je splatný do 31.12.2012. Žalovaný dodnes nepreukázal, z čoho majetkový podiel žalobcu vypočítal a čo jedine bolo predmetom vysporiadania medzi žalobcom a žalovaným dohodou o vyrovnaní záväzkov, na ktorú sa žalovaný odvoláva, resp. žalovaný iba v konaní 51C/260/2015 poukazoval vo svojich písomných vyjadreniach na nejaký výpočet vychádzajúci z účtovných položiek údajných vlastných zdrojov krytia, avšak súd aj v spojení s argumentáciu odvolacieho súdu mu tento výpočet neakceptoval, keďže tento výpočet nebol uskutočnený v zmysle stanov žalovaného, ktoré jednoznačne definujú postavenie žalobcu, ktorý má majetkovú účasť v percentuálnom peňažnom vyjadrení na celom majetku žalovaného. žalovaný rovnako zotrval na svojej argumentačnej línii vyjadrenej v písomných podaniach a navyše uviedol, že žalobca sa žiadnym spôsobom nepodieľal na nadobudnutí majetku, z ktorého si uplatňuje nárok, teda nepodieľal sa na ňom žiadnym vkladom príp. úhradou, tento majetok bol historicky bezodplatne nadobudnutý prevodmi zo strany štátu. Tento majetok slúži výhradne na účel, ktorý zabezpečuje žalovaný a to najmä podpora družstevníctva a výučba žiakov. Ak z predmetného majetku bol dosiahnutý nejaký majetkový prospech alebo prínos, tento bol riadne v súlade s právnymi predpismi, najmä účtovnými, zahrnutý do účtovníctva a tvoril aj súčasť vyporiadania majetkového podielu žalobcu. Žalobca v reakcii na prednes žalovaného uviedol, že nikde v stanovách nie je nijaká súvislosť v tom, aby mal člen nárok na majetku žalovaného iba podľa toho, či sa o tento majetok pričinil, alebo nie. Žalobca nikdy nemohol spochybniť účtovníctvo žalovaného, keďže o ňom nevedel, ani ho nepoznal, pretože jednotlivé účtovné položky nikdy neboli odsúhlasované s ich priamym preukázaním, odôvodňovaním, odsúhlasovali sa vždy iba nejaké čísla bez toho, aby mali členovia žalovaného možnosť tieto vopred prerokovať, preskúmať a v tomto kontexte nebola s predsedníčkou žalovaného ani možnosť žiadnej konfrontácie. Štatutár žalobcu Alžbeta Šlosárová ďalej uviedla, že čo sa týka účtovníctva a výsledkov, nikto nebol s týmto oboznámený, bolo to len jedno číslo, žiadny rozbor, žiadna analýza sa nikdy nerobila. Účtovníctvo žalovaného je neprehľadné. Žalovaný spravuje iba vlastný majetok družstiev a z tohto nevysporiadava svojich členov.  8. V podaní doručenom súdu dňa 16.04.2019, žalovaný uviedol, že žalobca sa priamo nepodieľal žiadnym svojím vkladom či iným svojim majetkom na získaní podielu v DÚ SR a žalovaný tento nadobudol v súvislosti so zmenou spoločenských vzťahov súvisiacich s družstevníctvom. Žalobca mal za trvania členstva u žalovaného z tohto členstva majetkový prospech, a to takým spôsobom, že žalovanému boli z prostriedkov DÚ SR uhrádzané aktivityv súlade so zásadami hospodárenia, a to najmä náklady na výstavu COOPEXPO, pracovné cesty a členské, čím žalovaný vykrýval tieto náklady, čo malo priamy dopad na jeho hospodárenie, na ktorom sa podieľal aj žalobca. Toto bolo premietnuté aj do hospodárskeho výsledku žalovaného a v neposlednom rade to bolo zohľadnené a malo priamy dopad na stanovenie a výšku majetkového vysporiadania žalobcu z titulu členstva u žalovaného. Pre majetkové vysporiadanie žalobcu bol tak rozhodný výsledok hospodárenia žalovaného schválený Valným zhromaždením žalovaného v zmysle Stanov žalovaného k 31.12.2013. Žalovaný nemá žiadnu možnosť sa za trvania DÚ SR dostať k majetku DÚ SR, aby mohol napr. vysporiadavať majetkové nároky odchádzajúcich členov žalovaného. Požadovať od žalovaného podiel na majetku v DÚ SR za jej trvania by bolo v rozpore so stanoveným účelom využitia prostriedkov DÚ SR a bolo by naviac aj v rozpore s dobrými mravmi, pričom prípadné vyplácanie z tohto majetku zo strany žalovaného v prospech odchádzajúcich družstiev by ohrozilo samotnú existenciu žalovaného, pričom by tento nemohol plniť    svoju funkciu na ktorú bol zriadený, pričom táto funkcia je celospoločenský prospešná a účelná. Čo sa týka nárokov v súvislosti s členstvom v COOPUNII, žalovaný zdôraznil, že najdôležitejším predpisom upravujúcim fungovanie COOPUNIE sú po zákonnej právnej úprave Stanovy COOPUNIE. V nich sa výslovne v čl. 14 bode 5. uvádza, že majetok združenia je za jeho trvania nedeliteľný. V prípade zániku členskej organizácie za trvania združenia, resp. ukončenia jej členstva v združení, vstupuje do práv a povinností vyplývajúcich z majetkového podielu tohto člena združenia Družstevná únia SR. Na toto je potrebné prihliadať a rešpektovať tento stav, pričom žalovaný nemá nijakú zákonnú možnosť sa dostať k majetku a finančným prostriedkom COOPUNIE za jej trvania okrem prípadného zisku hospodárenia schváleného Valným zhromaždením rozdeleného v prospech jednotlivých členov. Všetky finančné prostriedky obdŕžané od COOPUNIE boli realizované prevodom finančných prostriedkov z COOPUNIE na účet žalovaného, tieto boli riadne zaevidované a zaúčtované, boli premietnuté do hospodárskeho výsledku žalovaného a z tohto titulu z nich mal prospech a osoh aj žalobca. Všetky prijaté prostriedky z COOPUNIE sa odzrkadlili v účtovníctve žalovaného a mali priamy dopad na stanovenie majetkového nároku žalobcu a žalobca bol z prijatých finančných prostriedkov aj riadne majetkovo vysporiadaný. Na tvrdenie žalobcu o nevedomosti, z čoho pozostáva jeho členský podiel (jednotlivé položky pre majetkové vysporiadanie) žalovaný uviedol, že p. Alžbeta Šlosárová - predseda družstva žalobcu bola od 2.6.2006 do 31.10.2014 členkou predstavenstva žalovaného a z titulu tejto svojej funkcie sa zúčastňovala na jeho rokovaniach, bola a musela byť podrobne oboznámená s fungovaním žalovaného, účtovníctvom, spôsobom a mechanizmom výpočtu majetkových nárokov odchádzajúcich členov žalovaného a v neposlednom rade aj s majetkom žalovaného vrátane jeho využitia. Stanovy žalovaného platné v čase pôsobenia p. Alžbety Šlosárovej v predstavenstve žalovaného (napr. schválené dňa 31.10.2008 ) v ČI. 16 bode 4 uvádzajú, že predstavenstvo o.i. zodpovedá každoročne za prepočet členského podielu v zmysle stanov. Pri majetkovom vyporiadavaní Žalovaný nikdy nerobil žiadny rozdiel v mechanizme výpočtov a výsledná suma sa líši iba v závislosti od výšky členského podielu toho ktorého odchádzajúceho člena a odvíja sa od účtovnej závierky Žalovaného za rozhodné obdobie výpočtu majetkového vysporiadania (nikdy sa pri majetkovom vysporiadaní neriešila iná ako účtovná hodnota v zmysle Stanov žalovaného). Žalobca bol presne oboznámený s celkovým stavom majetku Žalovaného z titulu členstva p. Šlosárovej v orgáne Predstavenstva Žalovaného, teda neobstojí tvrdenie žalobcu, že mu nie je známe, z akých položiek členský podiel pozostáva, resp. že na ne nemohol ani myslieť, keďže pri výpočte sa postupovalo identickým postupom ako pri výpočte iných členských podielov vystupujúcich členov (družstiev) keď bola p. Šlosárová v Predstavenstve žalovaného a priamo v zmysle Stanov zodpovedala za tento výpočet, čím žalovaný nesúhlasí s tvrdením žalobcu o nemožnosti vysporiadať si nároky upravené v Dohode o vzájomnom započítaní pohľadávok a záväzkov z dôvodu, že o nich žalobca nevedel. Vo zvyšku zotrval na svojej argumentačnej línii procesnej obrany.  9. Na pojednávaní konanom dňa 10.10.2019, žalovaný predložil znalecké posudky zo dňa 03.10.2019, a to na budovy nachádzajúce sa v Prahe, z ktorých vyplýva ohodnotenie nehnuteľností v nižšej sume, než posudky, ktoré boli vypracované znalcom, ktoré predložil žalobca. V prípade nehnuteľností Těšnov, dospel znalec Ing. Faltýnek k obvyklej cene, vo výške 230 mil. Kč, keď žalobcom predložený znalecký posudok uvádza sumu 275.456.000 Kč a teda rozdiel je viac ako 45 mil. Kč. Pokiaľ ide o stavbu na ulici Revoluční, znalec Faltýnek určil obvyklú cenu 119.800.000 Kč oproti znaleckému posudku vypracovaným znalcom predloženým žalobcom, ide o cenu 149.330.000 Kč. Štatutár žalovaného Iveta Chmelová k veci uviedla, že čo sa týka podielu v Družstevnej únii, platia tam stanovy, ktoré uvádzajú, že počas členstva v únii nemá člen žiadne právo na majetok tejto únie. Môže byť predmetom delenia iba likvidačný zostatok v prípade likvidácie únie. Ak by sa čokoľvek z toho dostalo do účtovníctva žalovaného, nebolo by to verným obrazom majetku žalovaného v zmysle zákona o účtovníctve. V rámci únie však existuje Fond výchovy rozvoja družstevníctva, do ktorého sú presúvané podiely z hospodárskeho výsledku únie, tento fond je účtovaný tak, že je rozdelený na každý členský zväz, členská organizácia môže tento fond použiť na rozvoj svojej organizácie (družstevníctva), napr. žalovaný využíva tento fond pre výstavbu Agrokomplex, kde je družstevná výstava. K 31.12.2013 bolo umiestnených na tomto fonde pre jednotlivé členské zväzy 496.359,47 Eur v rámci ostatných zväzov a na zväze žalovaného bolo umiestnených 85.240,- Eur. Aj keby mali účtovať o majetku Družstevnej únie v rámci účtovníctva žalovaného, čo sa nedá v zmysle platných zásad, tak by táto musela byť nižšia o hodnotu tohto fondu. Obdobne to platilo i pri COOPUNII, s tým rozdielom, že tam neexistoval fond. Každý rok prichádzal hospodársky výsledok COOPUNIE, ktorý bol následne poukázaný na účet žalovaného a ten bol súčasťou majetku žalovaného, riadne zaúčtovaný a stal sa súčasťou základu pre výpočet majetkových podielov odídených členov. Štatutár žalovaného ďalej potvrdil, že žalobca nebol vyporiadaný z podielov v Družstevnej únii a COOPUNII. Žalovaný súčasne vzniesol námietku premlčania    voči nároku, ktorý si žalobca uplatnil pri zmene petitu žaloby, nakoľko v pôvodnej žalobe sa žalobca domáhal iba sumy 20.000 Eur s prísl. K výplate členského podielu žalobcu z členského podielu došlo k 31.12.2014, pričom od 01.01.2015 začala plynúť trojročná premlčacia doba. K rozšíreniu petitu došlo po uplynutí premlčacej doby.  10. Žalobca v podaní doručenom súdu dňa 19.10.2019 uviedol, že netrvá na nároku vyplývajúceho z majetku žalovaného na nešpecifikovaných bežných príp. termínovaných účtoch v slovenských peňažných ústavoch (príkladmo, R. C., B..K.. B. N., B..K..) a navrhol, aby súd na takýto podaný návrh ďalej neprihliadal (t.j. ako keby sa predmetom žaloby nikdy nestal). Predmetom sporu tak ostal nárok žalobcu na vyplatenie členského podielu na majetku žalovaného tvoreného jeho majetkovými podielmi na COOPUNII a Družstevnej únii, ktoré žalobca v podanej žalobe vyčíslil percentuálnym vyjadrením, ktoré bolo zmenou petitu vyjadrené jeho peňažným vyčíslením v situácii keď sa to stalo možným. Z týchto dôvodov nemožno potom hovoriť ani o premlčaní uplatneného nároku, nakoľko žalovaný nárok bol v celosti uplatnený už v pôvodnej žalobe (hoci v jeho percentuálnom vyjadrení a nie vyjadrení číselnom), ktorá bola podaná v lehote. Samotná splatnosť členského podielu žalobcu na majetku žalovaného nepochybne vyplýva zo stanov žalovaného (čl. 25 ods. 9). Žalobca potom žalobu podal v riadnej premlčacej lehote od splatnosti tohto nároku. Žalobca ďalej poukázal na tú skutočnosť, že ak žalobca doplní rozhodujúce skutočnosti o ďalší nutný údaj k posúdeniu rozsahu ním uplatneného nároku, nezmenilo to nič na tom, že svoj nárok opiera stále o ten istý skutok (skutkový dej), ktorý opísal v žalobe. Inak povedané, uvedením ďalšej relevantnej skutočnosti nedošlo k zmene žaloby, ale len k jej doplneniu o žalobné tvrdenie s odkazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obdo 13/98. Počiatok subjektívnej premlčacej doby práva na náhradu škody sa viaže k okamihu, keď sa poškodený dozvedel o zodpovednom subjekte a o tom, že mu vznikla majetková ujma určitého druhu a rozsahu, ktorú je možné objektívne vyjadriť v peniazoch. Nie je potrebné, aby žalobca poznal rozsah (výšku) škody presne (napr. na základe odborného posudku), ale v zmysle §106 ods. 1 0bčianskeho zákonníka so poškodený dozvie o škode vtedy, keď má k dispozícii údaje, ktoré mu umožňujú podať žalobu o náhradu škody na súde, t.j. keď nadobudol vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, a to aspoň v približnej sume s možnosťou jej dodatočného spresnenia s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 2SCdo 721/2005, sp. zn. 25Cdo 599/2006, sp. zn. 25Cdo 61/2003,či sp. zn. 25Cdo 2656/2004. V danej veci, a to najmä za stavu, keď situáciu, kedy žalobca nemohol v čase podania žaloby (hoci mu plynula premlčacia lehota ohľadne uplatneného nároku) presne peňažnou hodnotou vyčísliť uplatnený nárok, zavinil samotný žalovaný. Na základe uvedeného žalobca zhrnul, že ad 1.) premlčať sa môže len právo (nárok) a nie jeho samotná výška, ad 2.) žalobca sa od počiatku domáha tohto istého nároku, z tých istých skutkových okolností a v rovnakej výške (iba s tým, že v žalobe nárok vyčíslil percentuálne a v návrhu na zmenu petitu číselne, a teda v procesnom zmysle slova nešlo o zmenu žaloby, ale len o jej spresnenie), ad 3.) samotná výška nároku je iba výsledkom dokazovania, a teda až vykonaním dokazovania sa stane stálou, čo samo o sebe vylučuje jej premlčanie, ad 4.) žalobca musel v zmysle zásady „právo patrí bdelým" uplatniť si svoj nárok aj za cenu spresnenia jeho výšky v priebehu súdneho konania, inak by sa vystavil jeho premlčaniu, navyše za stavu, kedy číselne vyčísliť svoj nárok v žalobe mu bol znemožnený práve prístupom samotného žalovaného, ktorý dlhodobo odmieta predložiť listiny, ktorými disponuje. Námietka premlčania vznesená žalovaným je tak v celom rozsahu nedôvodná. Ak by sa premlčanie hodnotilo z pohľadu predčasnej výplaty podielu žalobcu, žalobca uviedol, že žalovaný si zamieňa inštitút splatnosti podielu, ktorý je výslovne upravený v čl. 25 ods. 9 stanov žalovaného s inštitútom predčasného vyplatenia podielu, ktorého podmienky sú upravené vo Všeobecných pravidlách na predčasnú výplatu členského podielu (Ďalej len „Všeobecné pravidlá" predložené Žalovaným na pojednávaní 10.10.2019) v čl. III bod 1 až 6. Splatnosť pohľadávky sa teda nerovná predčasnej výplate pohľadávky. Inými slovami povedané, kým splatnosť podielu žalobcu v zmysle stanov nastala do konca kalendárneho roka nasledujúceho po roku, v ktorom došlo k ukončeniu členstva u žalovaného (v danom prípade žalobcu do 31.12.2015), predčasná výplata členského podielu sa týkala jeho vyplatenia pred uplynutím posledného dňa jeho splatnosti. Začatie plynutia premlčacích lehôt zákon spája iba s okamihom splatnosti práva / pohľadávky. Dátum predčasnej výplaty môže mať preto relevanciu iba vo vzťahu toho nároku, ktorý bol takto predčasne vyplatený (t. j. v danom prípade iba ohľadom sumy vo výške 102.369,93 € vyplatenej dňa 31.12.2014 ako je uvedené v čl. II. žaloby). Ohľadne nárokov, ktoré titulom výplaty členského podielu žalovaný nevyplatil (v dôsledku úmyselného zamlčania majetku, ktorý nezahrnul do výpočtového základu), sa pre začiatok plynutia premlčacích lehôt použijú ustanovenia stanov o splatnosti členského podielu, a teda nárok na takýto majetok sa začal premlčovať až po uplynutí 3 rokov od splatnosti 31.12.2015, t. j. od 01.01.2019 (žaloba bola podaná dňa 18.12.2017). Inými slovami, nemožno plynutie premlčacej doby podľa Všeobecných pravidiel (nie    splatnosti) vzťahovať na nárok na výplatu podielu z majetku, o ktorom žalobca nemohol mať ani len vedomosť a podielu z ktorého sa predčasné vyplatenie nedotýkalo. Žalovaným predčasne vyplatená suma 102.369,93 sa netýka výplaty podielu z majetku, ktorý je predmetom tohto sporu, a teda jeho splatnosť (a tým aj začiatok plynutia premlčania) sa spravuje výlučne Stanovami žalovaného. Napokon, Všeobecné pravidlá nemajú žiaden vplyv na okamih splatnosti podielu, umožňujú iba jeho predčasnú výplatu, avšak táto sa v danej veci netýkala výplaty podielu z majetku, ktorý je predmetom tohto sporu. Okrem toho, Všeobecné pravidlá je nutné považovať za akt nižšej právnej sily ako stanový, pretože boli schválené predstavenstvom žalovaného na rozdiel od stanov, ktoré schválilo valné zhromaždenie členov, a preto nimi stanový ani nie je možné meniť. Z uvedeného vyplýva, že deň nasledujúci po predčasnej výplate sumy 102.369,93 € tak nie je smerodajný pre plynutie premlčacej doby nároku, ktorý je predmetom tohto konania. Bol by smerodajný iba v prípade, ak by túto sumu žalovaný v celej výške nezaplatil. Splatnosť samotnej pohľadávky teda nijako neovplyvňuje jej čiastočná úhrada (teda predčasná úhrada), ku ktorej došlo pred lehotou splatnosti celej pohľadávky. Ohľadne neuhradenej časti pohľadávky tak zostáva zachovaná jej pôvodne dohodnutá alebo stanovami určená splatnosť. Čo sa týka znaleckých posudkov predložených žalovaným, žalobca uviedol, že uvedené posudky nie sú použiteľné pre výpočet členského podielu žalobcu na týchto nehnuteľnostiach, nakoľko tieto nevyhotovil znalec z odboru stavebníctvo, odvetvie - oceňovanie nehnuteľností, ale znalec z odboru ekonomika. Ním stanovené ocenenie nehnuteľností potom nezodpovedá ich všeobecnej (trhovej) hodnote, ale hodnote ekonomickej, ktorá sa využíva v prípadoch predaja podniku. Ekonomická hodnota nehnuteľností je potom vždy nižšia, ako ich trhová hodnota. Navyše, v znaleckom posudku predloženom žalovaným, Ing. Faltýnek nielenže nevysvetlil, prečo pri oceňovaní nehnuteľnosti zvolil aritmetický priemer (čím sú jeho závery nepreskúmateľné), ale vôbec nezohľadnil všetky zistené hodnoty (nespravil z nich vážený priemer) a tzv. porovnávaciu metódu (ktorá má pri stanovení všeobecnej hodnoty nehnuteľností hlavný význam - čo vyplýva priamo zo zákona) zohľadnil len do výšky 50%. Závery znalca Ing. Faltýnka sú potom nielenže nepreskúmateľné, ale v každom smere neodzrkadľujú všeobecnú (trhovú) cenu týchto nehnuteľnosti, ale len ich hodnotu účtovnú.  11. Žalobca v podaní doručenom súdu dňa 12.11.2019 doplnil svoju argumentačnú líniu procesného útoku tak, že pokiaľ ide o znalecký posudok Ing. Bránikovej č. 2/2019, ktorý do súdneho sporu predložil žalovaný, tento sa týka výkladu stanov, čím sa už zaoberal tunajší súd v konaní sp.zn. 51C/260/2015. Znalkyňa je naviac znalkyňou v odbore ekonómia a manažment, čím jej jednak nielenže neprináleží vyjadrovať sa k otázkam, ktoré už ustálili súdy, ale ani k právnym otázkam, na ktorých stanovenie nemá príslušné vzdelanie ani odborné zameranie. Názory Ing. Bránikovej vo vyššie uvedenom posudku sú tak len púhym prenesením názorov žalovaného, ktorými tento argumentuje v tomto súdnom konaní a ktorými sa naďalej bráni akceptácii jediného možného spôsobu vysporiadavania svojich odchádzajúcich členov po skončení členstva tak ako to už uzavreli súdy v konaní sp. zn. 51C/260/2015. Zjavne aj z tohto dôvodu akejsi „väčšej váhy" jeho názorov (nezlučiteľných so Stanovami a ich výkladu súdmi) preniesol žalovaný svoju argumentáciu do formy znaleckého posudku, ktorý však aj tak nie je možné akceptovať. Ani jeden zo záverov žalovaného ako aj ním zabezpečeného znaleckého posudku Ing. Bránikovej totiž nemá oporu v Stanovách, čím ide len o umelo vykonštruovanú a doterajšej praxi žalovaného prispôsobenú argumentáciu o výpočte podielov odchádzajúcich členov, pričom však stanový sú jediným dokumentom, ktorými sa žalovaný má riadiť. Navyše, uvedený znalecký posudok neobsahuje ani doložku znaleckého posudku podľa ustanovenia § 209 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok. Vo vzťahu k znaleckému posudku Ing. Bránikovej č. 3/2019 je potrebné zdôrazniť, že pre výpočet majetkového podielu „je v zmysle stanov rozhodujúca účtovná zostatková cena vedená v účtovníctve", avšak už neuvádza, v akom článku stanov je takéto jej tvrdenie uvedené, a keďže ani nie je, ani ho uvádzať nemôže. Rovnako ako v posudku č. 2/2019, aj v posudku 3/2019 znalkyňa v odpovedi na otázku 2 (str. 26) opäť klamlivo zavádza, keď tvrdí, že „majetok škôl by nemal byť súčasťou základne pre výpočet majetkového podielu žalobcu vzhľadom na jeho verejnoprospešný účel", keďže predovšetkým nejde o majetok škôl (ale o majetok vo výlučnom vlastníctve žalovaného), pričom účel, na aký žalovaný tento majetok využíva, je pre výpočet podielu irelevantný. Je to výlučne právom žalovaného určiť, na aký účel bude svoj majetok užívať. Znalkyňa vo svojom znaleckom posudku nezohľadňuje, že majetkom žalovaného sú v zmysle čl. 23 stanov aj jeho podiely vo všetkých organizáciách, pričom v zmysle čl. 6 písm. d) stanov COOPUNIE je podiel žalovaného na jej majetku 40% a v zmysle čl. 20 bod 3 stanov Družstevnej únie SR je podiel žalovaného na jej majetku 38,3%. Znalkyňa sa ďalej na str. 13 posudku vyjadruje aj k tomu, že obdŕžala výpočet vyčísleného majetkového podielu žalobcu, ktorý bol vypočítaný v súlade so Stanovami žalovaného, pričom východiskovou základňou bola účtovná závierka 2013. Znalkyňa však neuvádza, ktorý konkrétny výpočet obdŕžala, v čom je v súlade so stanovami a    z čoho vyplýva, že východiskovou základňou mala byť účtovná závierka, čo samo o sebe dokazuje nepreskúmateľnosť jej záverov a podkladov, z ktorých vychádzala. Na druhej strane, vyjadruje sa k výpočtu, ktorý v prípade žalobcu vyhodnotili súdy 3 inštancií v konaní sp. zn. 51C/260/2015 ako nesprávny a v rozpore so Stanovami, čím nariadili žalovanému doplatiť sumu 89.046 € s prísl. (len z nehnuteľností v Bardejove a Poprade) - teda napriek rozsudkom súdov si znalkyňa naďalej dovoľuje tvrdiť opak a žalovaný jej v tomto smere naďalej podsúva zavádzajúce zadania aby zrejme svoje nesprávne názory mal osvedčené vo forme znaleckého posudku. Záverom žalobca poukázal na rozdiel medzi podielom na likvidačnom zostatku (o ktorý sa opiera žalovaný, keď tvrdí, že majetok organizácii je nedeliteľný) a majetkovým podielom, pretože v tomto konaní nejde o vyčíslenie podielu žalovaného na likvidačnom zostatku v týchto organizáciách po skončení ich existencie, ale podielu žalovaného na ich majetku z titulu jeho majetkovej účasti počas jeho existencie, keďže majetkom žalovaného sa podľa čl. 23 stanov rozumejú „podiely vo všetkých organizáciách, kde má žalovaný majetkovú účasť. Majetková účasť žalovaného v organizáciách je preto oceniteľná, ohodnotiteľná veličina vychádzajúca zo všeobecnej (trhovej) hodnoty tohto majetkového podielu. V tomto smere sú napokon opäť smerodajné stanový žalovaného, ktorými sa jeho vzťah so žalobcom riadi a tieto nestanovujú žiadne výnimky alebo postupy v takýchto prípadoch. Preto, ak má žalobca v prípade zániku členstva u žalovaného nárok na podiel na celom jeho majetku, tento zahŕňa aj všetky majetkové veličiny a hodnoty vrátane podielov žalovaného v iných organizáciách. Napokon, informácia ktorú obdŕžal žalobca o tom, že žalovanému mal byť v roku 2019 vyplatený jeho podiel v COOPUNII (ktorý mal predať Družstevnej asociácii ČR) dokazuje, že tento je ohodnotiteľný a vyplatiteľný (minimálne trhovou hodnotou nehnuteľností COOPUNIE v Prahe) aj za trvania existencie COOPUNIE (táto preukázateľne nezanikla).  12. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinami založenými do súdneho spisu, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav:  13. Listom zo dňa 28.02.2014 (doručený žalobcovi dňa 17.03.2014) žalovaný oznámil žalobcovi jeho podiel na majetku žalovaného vo výške 2,91 %, spolu s informáciou, že výšku podielu v peňažnom vyjadrení žalovaný oznámi žalobcovi v zmysle čl. 25 bod 6. písm. b) stanov, do 1 mesiaca po schválení účtovnej závierky za rok 2013 Valným zhromaždením žalovaného.  14. Listom zo dňa 14.07.2014 (doručený žalobcovi dňa 17.07.2014) žalovaný oznámil žalobcovi jeho podiel na majetku žalovaného ku dňu 31.12.2013 vo výške 102.039,90 Eur.  15. Žalovaný listom zo dňa 05.11.2014 (doručený žalobcovi dňa 01.11.2014) žalobcovi oznámil, že predstavenstvo žalovaného vzalo na vedomie oznámenie žalobcu o vystúpení z členstva u žalovaného zo dňa 29.09.2014 v zmysle čl. 6, bod 1 stanov žalovaného. Súčasne žalobcovi zdôraznil, že jeho členstvo u žalovaného skončilo dňom 31.10.2014.  16. Žalovaný listom zo dňa 08.12.2014 oznámil žalobcovi, že predstavenstvo žalovaného schválilo žiadosť žalobcu o predčasnú výplatu členského podielu v skrátenom termíne ku dňu 31.12.2014. Ku dňu skončenia členstva (31.10.2014) predstavujú prostriedky členského podielu zaplatený vklad 330 Eur + podiel na majetku ku dňu 31.10.2013 vo výške 102.039,93 Eur = členský podiel vo výške 102.369,93 Eur.  17. Zo stanov žalovaného súd zistil, že tieto boli schválené dňa 10.06.2011 valným zhromaždením žalovaného a totožného dňa nadobudli i platnosť a účinnosť (ďalej len „stanovy“).  18. Podľa článku 1 ods. 1 stanov, CPS je dobrovoľným združením právnických osôb s majetkovou účasťou členských družstiev na celom majetku. Činnosť združenia je v zmysle ustanovenia §20f až 20j Občianskeho zákonníka v platnom znení.  19. Podľa článku 6 ods. 1 stanov, členské družstvo môže z CPS vystúpiť, ak sa na tom uznesie členská schôdza. Pri vystúpení družstva konči jeho členstvo v CPS uplynutím jedného mesiaca po tom, ako bolo CPS doručené písomné oznámenie o vystúpení. Lehota začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení oznámenia.  20. Podľa článku 7 písm. i) stanov, členské družstvá majú právo na členský podiel na majetku CPS v prípade zániku členstva v CPS spôsobom uvedeným v stanovách.    21. Podľa článku 23 ods. 1 stanov, majetok CPS tvoria všetky aktíva kryté vlastnými a cudzími zdrojmi a podiely vo všetkých organizáciách, kde má CPS majetkovú účasť.  22. Podľa článku 24 ods. 1 stanov, je členský vklad každého člena CPS rovnaký a to vo výške 330,- €.  23. Podľa článku 25 ods. 1 stanov, členský podiel členského družstva sa skladá z členského vkladu a ďalšieho majetkového podielu, základom ktorého je majetkový podiel, vypočítaný k termínu 31.12.2008.  24. Podľa článku 25 ods. 2 stanov, majetkovým podielom sa rozumie percentuálne vyjadrenie vzťahu členského družstva k majetku CPS k termínu 31.12.2008 podľa „Pravidiel na stanovenie % podielu členských družstiev na majetku CPS“ uvedených v čl. 28, bod .1-7.  25. Podľa článku 25 ods. 3 stanov, ďalším majetkovým podielom sa rozumie vyjadrenie vzťahu družstva k výsledku hospodárenia CPS za každý jednotlivý kalendárny rok počnúc dňom po 31.12.2008, určujúci rozsah, v akom sa členského družstvo podieľa na zisku, či strate vykázanej riadnou účtovnou závierkou CPS podľa členského podielu členského družstva.  26. Podľa článku 25 ods. 4 stanov, CPS zriaďuje za účelom vymedzenia účasti členských družstiev na majetku CPS podielový fond. Podielový fond je rozdelený na majetkové podiely, ktorých výška je určená podľa Pravidiel k 31.12.2008 a ďalší majetkový podiel, ktorý predstavuje podiel členských družstiev na výsledku hospodárenia CPS počas nasledujúcich období. Podielový fond eviduje CPS oddelene, je súčasťou vlastných zdrojov krytia spolu s ostatnými fondmi, ktoré v zmysle čl. 27 CPS tvorí.  27. Podľa článku 25 ods. 7 stanov, za kalendárny rok, v ktorom došlo k vzniku alebo zániku členstva družstva v CPS, sa ďalší majetkový podiel tomuto družstvu neurčuje a k výške členského podielu sa pri určovaní výšky ďalších podielov ostatných členských družstiev neprihliada.  28. Podľa článku 25 ods. 9 stanov, členský podiel po zaniknutí členstva družstva v CPS vystúpením družstva, je splatný do konca kalendárneho roka, nasledujúceho po roku, v ktorom došlo k ukončeniu členstva v CPS.  29. Zo stanov Družstevnej únie Slovenskej republiky súd zistil, že tieto boli schválené dňa 15.05.2012 valným zhromaždením Družstevnej únie Slovenskej republiky a totožného dňa nadobudli i účinnosť (ďalej len „stanovy DÚ“).  30. Podľa článku 1 bod 1 stanov DÚ, únia je dobrovoľným záujmovým združením právnických osôb s majetkovou účasťou členských organizácii na celom majetku, ktorej vznik a činnosť sa riadi ustanoveniami § 20f až 20i Občianskeho zákonníka v spojitosti s bodom 5., podľa ktorého únia združuje prevažne družstevné zväzy (ďalej len „členské organizácie“) za účelom spoločnej ochrany ich záujmov.  31. Podľa článku 3 bod 1 stanov DÚ, zakladajúcimi členmi organizáciami Únie sú títo členovia: žalovaný, Coop Jednota Slovensko, Slovenský zväz bytových družstiev, Zväz poľnohospodárskych družstiev a obchodných spoločností SR.  32. Podľa článku 20 bod 1 stanov DÚ, majetok únie je súhrn majetkových hodnôt (vecí, pohľadávok a iných práv a peniazmi oceniteľných iných hodnôt), ktoré slúžia, alebo sú určené na činnosť Únie.  33. Podľa článku 20 bod 3 stanov DÚ, podiel členov na majetku Únie je v % nasledovný: žalovaný vo výške 38,3 %.  34. Podľa článku II. bod 2. zásad hospodárenia s majetkom Družstevnej únie, majetkom únie sú veci v jej vlastníctve, ďalej jej patriace majetkové hodnoty (pohľadávky a iné práva a peniazmi oceniteľné iné hodnoty), vrátane zaplatených príspevkov členských organizácií.  35. Podľa článku II. bod 5. zásad hospodárenia s majetkom Družstevnej únie, majetok únie je počas jej existencie nedeliteľný. V prípade zániku členstva niektorého z členských zväzov únie za jej trvania má členský zväz nárok iba na vrátenie svojho majetkového vkladu spôsobom, určeným v dohode o vložení vkladu.    36. Zo stanov COOPUNIE záujmového združenia so sídlom v Prahe súd zistil, že tieto boli schválené dňa 05.03.2008 valným zhromaždením COOPUNIE a totožného dňa nadobudli i účinnosť (ďalej len „stanovy COOPUNIE“).  37. Podľa článku 1 bod 3 a 4 stanov COOPUNIE, sídlom COOPUNIE je Těšnov 5, Praha, Česká republika. COOPUNIA vznikla ako právny nástupca Družstevnej únie ČSFR a združuje tie slovenské družstevné inštitúcie, ktoré boli pred rokom 1993 členmi Družstevnej únie ČSFR (ďalej len členovia) za účelom správy družstevného majetku v Českej republike a organizovania zahraničných aktivít svojich členov v oblasti družstevníctva.  38. Podľa článku 3 bod 2 stanov COOPUNIE, zakladajúcimi členskými organizáciami sú: žalovaný, COOP Jednota Slovensko, Slovenský zväz bytových družstiev.  39. Podľa článku 6 písm. d) stanov COOPUNIE, je podiel žalovaného na majetku COOPUNIE vo výške 40%.  40. Podľa článku 14 bod 1. stanov COOPUNIE, majetok COOPUNIE sú nehnuteľné a hnuteľné veci, získané prevodom majetku zo zanikajúcej DU ČSFR a k nim patriace majetkové hodnoty (pohľadávky, záväzky a iné práva a peniazmi oceniteľné hodnoty), dary a iný majetok.  41. Podľa článku 14 bod 5. stanov COOPUNIE, majetok združenia je za jeho trvania nedeliteľný. V prípade členskej organizácie za trvania združenia, resp. ukončenia jej členstva v združení, vstupuje do práv a povinností vyplývajúcich z majetkového podielu toho člena združenia na majetku prevedenom na združenie z DÚ ČSFR, Družstevná únia Slovenskej republiky.  42. Žalovaný a žalobca dňa 18.12.2014 uzatvorili Dohodu o vzájomnom započítaní pohľadávok a záväzkov (ďalej len „dohoda“), podľa ktorej došlo k započítaniu práva žalobcu na výplatu členského podielu vo výške 102.369,93 Eur s právom žalovaného na zaplatenie úveru (z úverovej zmluvy č. 14600015115) vo výške 32.328 Eur a s právom žalovaného na zaplatenie daru vo výške 10.574,81 Eur. Po vykonaní vzájomného zápočtu bol žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi členský podiel vo výške 58.467,12 Eur ku dňu 31.12.214. V dohode sa súčasne uvádza, že prenechaním daru zo strany družstva pre CPS vo výške 10 547, 81 Eur a vyplatením členského podielu vo výške 58 467,12 Eur zo strany CPS budú týmto okamihom vysporiadané všetky nároky súvisiace ukončením členstva družstva voči CPS, ako aj všetky nároky vyplývajúce z Úverovej zmluvy č. 14600015115.  43. Z účtovnej závierky Družstevnej únie Slovenskej republiky ku dňu 31.12.2013 (za rozhodné obdobie) súd zistil, že celková výška majetku Družstevnej únie Slovenskej republiky je 5.935.856 Eur (riadok 060, netto položka).  44. Z účtovnej závierky (súvahy) COOPUNIE so sídlom v Prahe ku dňu 31.12.2013 (za rozhodné obdobie) súd zistil, že celková výška majetku COOPUNIE je 19.425.000 Kč (položka 85 ako súčet položiek dlhodobého majetku a krátkodobého majetku), pričom nehnuteľnosti tvoria majetok vo výške 15.248.000 Kč a hnuteľný majetok tvorí 4.177.000 Kč.  45. Žalobca predložil súdu z dôvodu stanovenia všeobecnej trhovej hodnoty nehnuteľností vo vlastníctve COOPUNIE ku dňu 31.12.2013 znalecký posudok č. 1121-15/19 a znalecký posudok č. 1121-16/19, oba vypracované znalcom menovaným rozhodnutím Krajského soudu v Hradci Králové pre odbor ekonomika, odvetvie ceny a odhady nehnuteľností a odbor stavebníctvo, odvetvie obytné a priemyselné stavby.  46. Zo znaleckého posudku č. 1121-15/19 vyhotoveného znalcom Ing. Emilom Nitkulincom, Česká republika zo dňa 30.04.2019, súd zistil, že znalec ku dňu 31.12.2013 stanovil všeobecnú trhovú hodnotu nehnuteľností administratívna budova súpis. č. XXXX (postavená na pozemku parcela č. XXX) na ulici R. a pozemok parcela č. XXX o výmere 1.897 m2, zapísané na Liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie H. Z., obec Praha, vo vlastníctve COOPUNIE v podiele 1 k celku, v celkovej výške 275.459.000 Kč, z toho pripadá na COOPUNIU vo výške 68.864.750 Kč.    47. Zo znaleckého posudku č. 1121-16/19 vyhotoveného znalcom Ing. Emilom Nitkulincom, Česká republika zo dňa 30.04.2019, súd zistil, že znalec ku dňu 31.12.2013 stanovil všeobecnú trhovú hodnotu nehnuteľností administratívna budova súpis. č. XXX (postavená na pozemku parcela č. XXX) na ulici Q., zapísané na Liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie K. Z., obec Praha, vo vlastníctve COOPUNIE v podiele 1 k celku, v celkovej výške 149.330.000 Kč, z toho pripadá na COOPUNIU vo výške 37.332.500 Kč.  48. Žalobca predložil súdu z dôvodu stanovenia obvyklej ceny nehnuteľností vo vlastníctve COOPUNIE ku dňu 31.12.2013 znalecký posudok č. 7129-107/2019 a znalecký posudok č. 7128-106/2019, oba vypracované znalcom menovaným rozhodnutím Krajského soudu v Brně pre odbor ekonomika, odvetvie ceny a odhady nehnuteľností.  49. Zo znaleckého posudku č. 7129-107/2019 vyhotoveného znalcom Ing. Antonínom Faltýnekom, Česká republika zo dňa 03.10.2019, súd zistil, že znalec ku dňu 31.12.2013 stanovil obvyklú cenu nehnuteľností administratívna budova súpis. č. XXXX (postavená na pozemku parcela č. XXX) na ulici R. a pozemok parcela č. XXX o výmere 1.897 m2, zapísané na Liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie H. Z., obec S., vo vlastníctve COOPUNIE v podiele 1 k celku, v celkovej výške 230.000.000 Kč, z toho pripadá na COOPUNIU vo výške 57.500.000 Kč.  50. Zo znaleckého posudku č. 7128-106/2019 vyhotoveného znalcom Ing. Antonínom Faltýnekom, Česká republika zo dňa 03.10.2019, súd zistil, že znalec ku dňu 31.12.2013 stanovil obvyklú cenu nehnuteľnosti administratívna budova súpis. č. XXX (postavená na pozemku parcela č. XXX) na ulici Q., zapísaná na Liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie K. Z., obec S., vo vlastníctve COOPUNIE v podiele 1 k celku, v celkovej výške 113.500.000 Kč, z toho pripadá na COOPUNIU vo výške 28.375.000 Kč.  51.Zo znaleckého posudku č. 3/2019 vyhotoveného znalcom Ing. Máriou Bránikovou dňa 29.10.2019 a predložený zo strany žalovaného súd zistil, že uvedený znalec rieši výlučne otázky právne, Keďže sa vyjadruje k tomu, aký majetok mal tvoriť základňu pre výpočet hodnoty členského podielu žalobcu, ktoré už vyriešil tunajší súd v konaní 51C/260/2015 a preto súd na tieto závery znalca neprihliadol. Znalec je navyše v zozname znalcov zapísaný v odbore ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo (nie právo) vedenom Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky. Z uvedených dôvodov súd nepripustil návrh na vykonanie dôkazu vypočutím uvedeného znalca, navrhnutého žalovaným (znalec sa vyjadril len k otázkam spôsobu vedenia účtovania žalovaného, pričom závery znaleckého posudku, ktoré sa týkajú spôsobu vedenia účtovníctva, nie sú podľa názoru súdu potrebné na rozhodnutie súdu vo veci samej a na právne závery znalkyne, na ktoré táto nemá ani vzdelanie a právne posúdenie nie je ani úlohou znalca, súd prihliadať nemôže).  52. Podľa ustanovenia § 20f zákona č. 40/1964 Zb. (ďalej len „Občiansky zákonník“), na ochranu svojich záujmov alebo na dosiahnutie iného účelu môžu právnické osoby vytvárať záujmové združenia právnických osôb (ďalej len „združenia“).  53. Podľa ustanovenia § 20g Občianskeho zákonníka, na založenie združenia sa vyžaduje písomná zakladateľská zmluva uzavretá zakladateľmi alebo schválenie založenia združenia na ustanovujúcej členskej schôdzi. O založení združenia na tejto schôdzi sa spíše zápisnica obsahujúca zoznam zakladajúcich členov združenia s uvedením ich mena (názvu) a bydliska (sídla) a podpisy členov. K zmluve alebo zápisnici o ustanovujúcej členskej schôdzi musia byť priložené stanovy a určenie osôb oprávnených konať v mene združenia, ktoré schvália zakladatelia alebo ustanovujúca schôdza.  54. Podľa ustanovenia § 20h Občianskeho zákonníka, stanovy združenia určia názov, sídlo a predmet činnosti združenia, úpravu majetkových pomerov, vznik a zánik členstva, práva a povinnosti členov, orgány združenia a vymedzenie ich pôsobnosti, spôsob zrušenia združenia a naloženie s jeho likvidačným zostatkom. Členstvo v združení možno viazať na určitý členský príspevok.  55. Podľa ustanovenia § 20i ods. 1 Občianskeho zákonníka, združenie je právnickou osobou, ktorá zodpovedá svojím majetkom za nesplnenie svojich povinností.    56. Podľa ustanovenia § 20i ods. 2 Občianskeho zákonníka, združenie nadobúda právnu spôsobilosť zápisom do registra združení vedeného na obvodnom úrade v sídle kraja, príslušnom podľa sídla združenia. Do registra sa zapisuje názov a sídlo združenia, predmet jeho činnosti, orgány, prostredníctvom ktorých združenie koná, a mená osôb vykonávajúcich ich pôsobnosť.  57. Podľa ustanovenia § 20i ods. 3 Občianskeho zákonníka, k návrhu na zápis do registra sa prikladá zakladateľská zmluva alebo zápisnica o ustanovujúcej členskej schôdzi spolu so stanovami. Návrh podáva osoba splnomocnená zakladateľmi alebo ustanovujúcou členskou schôdzou.  58. Podľa ustanovenia § 20j ods. 1 Občianskeho zákonníka, pred zánikom združenia sa vyžaduje likvidácia, ak imanie združenia neprechádza na právneho nástupcu.  59. Podľa ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.  60. Podľa ustanovenia § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.  61. Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.  62. Podľa ustanovenia § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.  63. Podľa ustanovenia § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka, splnením dlh zanikne.  64. Podľa ustanovenia § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlh musí byť splnený riadne a včas.  65. Podľa ustanovenia § 569 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ je povinný vydať dlžníkovi na jeho požiadanie písomné potvrdenie o tom, že dlh bol úplne alebo čiastočne splnený.  66. Podľa ustanovenia § 574 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ sa môže s dlžníkom dohodnúť, že sa vzdáva svojho práva alebo že dlh odpúšťa; táto dohoda sa musí uzavrieť písomne.  67. Podľa ustanovenia § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti, je neplatná.  68. Podľa ustanovenia § 580 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.  69. Podľa ustanovenia § 585 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dohodou o urovnaní môžu účastníci upraviť práva medzi nimi sporné alebo pochybné. Dohoda, ktorou majú byť medzi účastníkmi upravené všetky práva, sa netýka práv, na ktoré účastník nemohol pomýšľať.  70. Podľa ustanovenia § 585 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak bol doterajší záväzok zriadený písomnou formou, musí sa dohoda o urovnaní uzavrieť písomne: to isté platí, ak sa dohoda týka premlčaného záväzku.  71. Podľa ustanovenia § 585 ods. 3 Občianskeho zákonníka, doterajší záväzok je nahradený záväzkom, ktorý vyplýva z urovnania.    72. Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci vyvodil súd právny záver, že žaloba je dôvodná. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca je výrobným družstvom zapísaným v obchodnom registri a žalovaný je záujmovým združením právnických osôb s majetkovou účasťou členských družstiev na jeho majetku (podľa § 20f až 20j Občianskeho zákonníka v spojitosti s § 875 Občianskeho zákonníka), medzi ktorých patrí i žalobca ako zakladajúci člen žalovaného. Sporným nebolo ani to, že žalobca ako člen vystúpil zo združenia (žalovaného), pričom jeho členstvo u žalovaného skončilo dňom 31.10.2014. Žalobca mal podľa stanov (článok 25 ods. 9) nárok na vyplatenie členského podielu, ktorý je splatný do konca kalendárneho roka, nasledujúceho po roku, v ktorom došlo k ukončeniu členstva u žalovaného, t.j. dňa 31.12.2015. Medzi stranami tak nebolo sporné ani to, že výška členského podielu žalobcu je 2,91% ako ani to, že žalobca požiadal o jeho o predčasné vyplatenie. Ku dňu skončenia členstva (31.10.2014) predstavujú prostriedky členského podielu žalobcu zaplatený vklad 330 Eur + podiel na majetku ku dňu 31.10.2013 vo výške 102.039,93 Eur = členský podiel vo výške 102.369,93 Eur, ktorý žalovaný žalobcovi zaplatil v lehote splatnosti ku dňu 31.12.2014. Sporným však bol ďalší nárok žalobcu na zaplatenie členského podielu plynúci z majetkovej účasti žalovaného v organizáciách a to v Družstevnej únii Slovenskej republiky (podiel žalovaného vo výške 38,3 %) a v COOPUNII so sídlom v Prahe (podiel žalovaného vo výške 40%), ako i nárok na vyplatenie členského podielu z peňažných prostriedkov na peňažných účtoch vedených v bankách, od nároku ktorého žalobca neskôr upustil, na tomto netrval, z dôvodu ktorého súd na tento nárok žalobcu ďalej neprihliadal. Žalobca tvrdí, že má nárok na vyplatenie členského podielu vo výške 2,91 % z majetkového podielu žalovaného v týchto organizáciách nakoľko tento nebol zahrnutý do výplaty členského podielu odchádzajúceho člena. Žalovaný v rámci procesnej obrany uviedol, že žalobcovi bol vyplatený členský podiel v súlade so stanovami žalovaného. Navyše medzi stranami bola uzatvorená i dohoda o vzájomnom započítaní pohľadávok a záväzkov, podľa ktorej došlo podľa názoru žalovaného k vyporiadaniu všetkých nárokov žalobcu súvisiacich s ukončením členstva žalobcu voči žalovanému. Záverom žalovaný vzniesol dve námietky premlčania. Prvé premlčanie malo nastať najneskoršie dňa 18.07.2016 (dňa 17.07.2014 bolo žalobcovi doručené oznámenie o majetkovom podiele vo výške 102.039,90 Eur od kedy žalobca mohol namietať alebo rozporovať výšku vyčíslenia majetkového podielu) kedy uplynula subjektívna premlčacia doba, eventuálne do 18.07.2017 kedy uplynula objektívna premlčacia doba, avšak žalobca podal na súd žalobu až dňa 18.12.2017. Druhé tvrdenie žalovaného o premlčaní malo nastať pri zmene petitu žaloby (podaním doručeným súdu zo strany žalobcu dňa 11.06.2019), keď žalovaný mal za to, že nakoľko k výplate členského podielu žalobcu došlo ku dňu 31.12.2014, pričom od 01.01.2015 mala plynúť trojročná premlčacia doba, k rozšíreniu petitu došlo až po uplynutí premlčacej doby. Tieto skutočnosti boli medzi stranami sporné.  73. V prvom rade sa preto súd zaoberal námietkami premlčania vznesenými žalovaným, ktoré vyhodnotil ako nedôvodné z nasledujúcich dôvodov. Čo sa týka prvej námietky premlčania vznesenej žalovaným, súd poukazuje na článok 25 bod 9. stanov žalovaného. Ak členstvo žalobcu u žalovaného skončilo ku dňu 31.10.2014, členský podiel na majetku sa tak stal splatným najneskôr do 31.12.2015, čím všeobecná 3-ročná občianskoprávna premlčacia lehota (§101 Občianskeho zákonníka, keďže nejde o náhradu škody či bezdôvodné obohatenie, kde je režim premlčania doby rozličný) na uplatnenie tohto nároku po prvý raz začala plynúť až 01.01.2016 (odvtedy by bol žalovaný v omeškaní s jeho zaplatením) a skončila by 01.01.2019, pričom žaloba bola na súd doručená dňa 18.12.2017. Preto prvej vznesenej námietke premlčania nároku zo strany žalovaného tak nemožno pričítať úspech, žalobca podal žalobu včas. Čo sa týka druhej námietky premlčania nároku žalobcu vznesenej zo strany žalovaného, súd uvádza, že už z textu podanej žaloby vyplýva, že žalobca si uplatnil nárok/právo na zaplatenie členského podielu vo výške 2,91% z majetkovej účasti žalovaného v Družstevnej únii Slovenskej republiky (38,3%) a COOPUNII (40%). Nárok bol uplatnený žalobou doručenou súdu dňa 18.12.2017. Žalobca tak v podanej žalobe vyčíslil nárok percentuálnym vyjadrením, ktoré bolo zmenou petitu vyjadrené jeho peňažným vyčíslením v situácii keď sa to stalo možným (na základe vykonaného dokazovania). Z týchto dôvodov nemožno potom hovoriť ani o premlčaní uplatneného nároku, nakoľko žalovaný nárok bol v celosti uplatnený už v pôvodnej žalobe (hoci v jeho percentuálnom vyjadrení a nie vyjadrení číselnom), ktorá bola podaná v lehote. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že k výplate členského podielu žalobcu došlo ku dňu 31.12.2014, pričom od 01.01.2015 začala plynúť trojročná premlčacia doba a rozšíreniu petitu došlo po uplynutí premlčacej doby podaním doručeným súdu dňa 11.06.2019, táto úvaha žalovaného nemá oporu v stanovách žalovaného a Občianskom zákonníku. Je nad všetky pochybnosti zrejmé, že žalovaný si zamieňa inštitút splatnosti podielu (31.12.2015), ktorý je výslovne upravený v čl. 25 ods. 9 stanov žalovaného s inštitútom predčasného vyplatenia podielu (ku dňu 31.12.2014). Splatnosť    pohľadávky sa nerovná predčasnej výplate pohľadávky. Inými slovami povedané, kým splatnosť podielu žalobcu v zmysle stanov nastala do konca kalendárneho roka nasledujúceho po roku, v ktorom došlo k ukončeniu členstva u žalovaného (v danom prípade žalobcu do 31.12.2015), predčasná výplata členského podielu sa týkala jeho vyplatenia pred uplynutím posledného dňa jeho splatnosti. Začatie plynutia premlčacích lehôt zákon spája iba s okamihom splatnosti práva / pohľadávky. Dátum predčasnej výplaty môže mať preto relevanciu iba vo vzťahu toho nároku, ktorý bol takto predčasne vyplatený (t. j. v danom prípade iba ohľadom sumy vo výške 102.369,93 Eur vyplatenej dňa 31.12.2014). Ohľadne nárokov, ktoré titulom výplaty členského podielu žalovaný nevyplatil, sa pre začiatok plynutia premlčacej lehoty použijú ustanovenia stanov o splatnosti členského podielu, a teda nárok na takýto majetok sa začal premlčovať až po uplynutí troch rokov od splatnosti (31.12.2015), t. j. od 01.01.2019 (žaloba bola podaná dňa 18.12.2017). Inými slovami, nemožno plynutie premlčacej doby vzťahovať na nárok na výplatu podielu z majetku, o ktorom žalobca nemal vedomosť a podielu z ktorého sa predčasné vyplatenie nedotýkalo. Žalovaným predčasne vyplatená suma 102.369,93 Eur sa netýka výplaty podielu z majetku, ktorý je predmetom tohto sporu, a teda jeho splatnosť (a tým aj začiatok plynutia premlčania) sa spravuje výlučne stanovami žalovaného. Z uvedeného vyplýva, že deň nasledujúci po predčasnej výplate sumy 102.369,93 Eur (01.01.2015) tak nie je smerodajný pre plynutie premlčacej doby nároku, ktorý je predmetom tohto konania. Bol by smerodajný iba v prípade, ak by túto sumu žalovaný v celej výške nezaplatil. Splatnosť samotnej pohľadávky teda nijako neovplyvňuje jej čiastočnú úhradu (teda predčasná úhrada), ku ktorej došlo pred lehotou splatnosti celej pohľadávky. Ohľadne neuhradenej časti pohľadávky tak zostáva zachovaná jej pôvodne stanovami určená splatnosť. Preto ani druhej vznesenej námietke premlčania nároku zo strany žalovaného tak nemožno pričítať úspech, žaloba bola podaná včas i v čase (za) zmeny petitu žaloby.  74. V druhom rade sa súd zaoberal významom a obsahom dohody o vzájomnom započítaní pohľadávok a záväzkov, ktorá má podľa žalovaného predstavovať doklad o tom, že všetky záväzky žalovaného voči žalobcovi z titulu zániku členstva žalobcu u žalovaného boli vyporiadané (iné z dohody sporné nebolo). Súd má za to, že uvedená dohoda a z nej vyplývajúce urovnanie vzájomných vzťahov medzi účastníkmi dohody sa mohlo týkať len tých vzájomných práv a povinností, ohľadom ktorých účastníci neboli v zhode, resp. si ich potrebovali presne zadefinovať, avšak nemohla sa týkať tých práv (a im zodpovedajúcich povinností), na ktoré niektorý z účastníkov nemohol pomýšľať v dobe, keď bola dohoda o urovnaní uzavretá. Práve uvedené sa vzťahuje aj na prejedávanú vec, nakoľko je zrejmé, že žalobca v čase podpisu dohody neprejavil vôľu urovnať, resp. započítať si aj pohľadávku, na ktorú v tom čase ani nepomýšľal, a teda sa nemohol vopred vzdať svojho práva na doplatenie ceny jeho majetkového podielu, o ktorom nároku nemal v tom čase vedomosť a na ktorý v čase podpisu dohody ani nepomýšľal. V súvislosti s obsahom dohody sa súd zaoberal aj otázkou, či by uvedená dohoda nemohla byť dohodou podľa § 574 Občianskeho zákonníka. Dohoda podľa § 574 OZ je dvojstranný právny úkon, ktorým sa veriteľ vzdáva svojho práva alebo opúšťa dlžníkovi jeho dlh a dlžník s tým súhlasí. Avšak takéto skutočnosti z obsahu dohody nevyplývajú. Nikde z textu tejto dohody nevyplýva, že by sa mal žalobca vzdávať nejakého svojho nároku, že by mal nejakým spôsobom urovnávať alebo vysporiadavať nejaký iný konkrétne špecifikovaný nárok, ktorý nie je v tejto dohode uvedený. Predmetná dohoda sa tak vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia týka výlučne započítania a zániku len v nej konkrétne uvedených vzájomne spôsobilých pohľadávok na započítanie. Uvedené potvrdzuje i sám žalovaný vo vyjadrení k žalobe, kde priznáva, že až do doručenia žaloby nevedel o vznesenom nároku žalobcu, čo tiež potvrdzuje, že ho nemohol predmetnou dohodou vysporiadavať, na druhej strane, o takomto nároku nevedel ani žalobca. Z uvedeného dôvodu má súd za to, že dohoda o vzájomnom započítaní pohľadávok a záväzkov zo dňa 18.12.2014, s poukazom na vôľu jej účastníkov, sa nemohla týkať aj záväzku na vyplatenie členského podielu žalobcu, ktorého nároku sa žalobca domáha v tomto konaní a na základe tejto dohody nemohlo tak ani dôjsť k zániku práva žalobcu na zaplatenie žalobou uplatnenej sumy.  75. V ďalšom sa súd zaoberal podstatou uplatneného nároku z pohľadu výkladu stanov žalovaného. Úvodom je potrebné zdôrazniť, že žalovaný po celú dobu konania súdu nepredložil zloženie výpočtu členského podielu žalobcu pri zániku jeho členstva u žalovaného. Je nevyhnutné ďalej poukázať na článok 7 písm. i) stanov a článok 23 ods. 1 stanov žalovaného, kedy majetok žalovaného o.i. tvoria podiely vo všetkých organizáciách, kde má žalovaný majetkovú účasť. V konaní nebolo sporné, že žalovaný má majetkovú účasť v Družstevnej únii Slovenskej republiky vo výške 38,3 % a v COOPUNII vo výške 40% (čo vyplýva z jednotlivých stanov združení). Žalovaný sa bránil tým, že tento má síce majetkovú účasť v uvedených organizáciách, avšak ich majetok je počas trvania členstva nedeliteľný    z dôvodu ktorého nárok na vyplatenie členského podielu z majetkovej účasti žalovaného v týchto organizáciách, žalobca nemá a teda vyporiadaný nebol (ako uviedol štatutár žalovaného na pojednávaní konanom dňa 10.10.2019), ako i skutočnosť, že ani sám žalovaný si tento majetok nevedie v účtovníctve. S uvedeným tvrdením žalovaného súd súhlasiť nemohol z nasledujúcich dôvodov. Pre účely určenia hodnoty členského podielu je pri zániku členstva družstva u žalovaného, aj s poukazom na znenie stanov, nevyhnutné odlišovať majetok z hľadiska jeho definovania v zmysle predpisov o účtovníctve a z nich vyplývajúceho zatriedenia majetku a z definície majetku žalovaného tak ako je upravená v stanovách. Podľa § 2 ods. 4 písm. a) zákona 431/2002 Z.z. o účtovníctve sa majetkom rozumejú tie aktíva účtovnej jednotky, ktoré sú výsledkom minulých udalostí, je takmer isté, že v budúcnosti zvýšia ekonomické úžitky účtovnej jednotky a dajú sa spoľahlivo oceniť podľa § 24 až 28; vykazujú sa v účtovnej závierke v súvahe alebo vo výkaze o majetku a záväzkoch. V bežnom styku sa obvykle majetkom právnickej osoby rozumie majetok právnickej osoby (podniku) ako celku, teda všetky veci, práva a majetkové hodnoty, ktoré v posudzovanom okamihu patria tejto právnickej osobe. Stanovy žalovaného uvádzajú, že jeho majetok tvoria všetky aktíva kryté vlastnými zdrojmi a cudzími zdrojmi a podiely vo všetkých organizáciách, kde má žalovaný majetkovú účasť. Z ekonomického hľadiska všetok majetok právnickej osoby z hľadiska jeho formy (t.j. konkrétnych druhov) sa označuje ako aktíva. Zdroje krytia majetku potom vyjadrujú z čoho alebo za čo bol obstaraný majetok, čiže ktoré sú zdroje krytia majetku. Ich opakom je teda pojem majetok. Zdroje krytia majetku rozlišujeme na vlastné zdroje (zisk, základné imanie) a cudzie zdroje (rezervy, záväzky, úvery). Zo stanov a uvedených definícii je potom nesporné, že majetok žalovaného tvoria všetky aktíva kryté vlastnými a cudzími zdrojmi a podiely vo všetkých organizáciách, kde má žalovaný majetkovú účasť, teda je nesporné, že majetkom žalovaného je aj majetkový podiel v Družstevnej únii Slovenskej republiky a COOPUNII ako aj hmotný majetok, ktorého súčasťou sú nepochybne aj nehnuteľnosti vo vlastníctve (spoluvlastníctve) COOPNUNIE v Prahe, ktoré v rozhodnom období patrili žalovanému a teda podľa názoru súdu nie je možné pri určovaní členského podielu ignorovať túto podstatnú zložku majetku žalovaného a nezahrnúť ju do výpočtu hodnoty členského podielu žalobcu pri zániku členstva žalobcu, zvlášť za situácie, keď v stanovách nie je určené alebo vymedzené, ktoré majetkové podiely žalovaného v ktorých (a akých) organizáciách a majetok (nehnuteľnosti) sú z vyporiadania odchádzajúceho člena vylúčené. Pokiaľ žalovaný namietal, že žalobca nemá nárok na členský podiel tvorený z účasti žalovaného na majetku Družstevnej únie Slovenskej republiky a COOPUNIIE z dôvodu, že tento je počas trvania organizácie nedeliteľný, ani tejto procesnej obrane žalovaného súd nemohol pričítať úspech z nasledujúcich dôvodov. Na význam slova „nedeliteľnosť“ je potrebné nahliadať tak, že ide o stav veci, ktorú nemožno rozdeliť na menšie časti za účelom získania vlastníctva nad vecou (resp. časťou veci) alebo majetkovou účasťou. Aj keby súd pripustil, že stanovy Družstevnej únie Slovenskej republiky a COOPUNIE sú pre žalobcu záväzné (s čím nemožno súhlasiť, keďže sa k tomu žalobca v uvedených stanovách nezaviazal a ani v stanovách žalovaného sa také ustanovenia nenachádza) a majetok týchto organizácii je nedeliteľný (čo v podstatne ani nebolo sporné), nemožno tvrdiť, že by išlo o deliteľnosť majetku organizácií (v zmysle vyššie uvedenej definície), pokiaľ si žalobca uplatnil nárok na výplatu členského podielu z majetku žalovaného v týchto organizáciách, nakoľko žalobca si neuplatňuje nárok na získanie časti majetku (za prípadu ktorého by musel byť majetok deliteľný) za účelom jeho vlastníctva, ale práve naopak, uplatňuje si peňažné vyjadrenie majetku žalovaného v organizáciách v súlade s článkom 23 bod 1 stanov žalovaného obsahovo najbližšie pojmu vyrovnací podiel). In fine teda vyplatením nároku žalobcu nedôjde k deliteľnosti majetku organizácií (de jure podiel žalobcu ostane v rukách žalovaného). Z uvedeného vyplýva, že nárok žalobcu na peňažné vyjadrenie majetkovej účasti žalovaného v spomínaných organizáciách je daný a to vo výške 2,91 % z účasti žalovaného v Družstevnej únii Slovenskej republiky, ktorej výška je 38,3% a z účasti žalovaného v COOPUNII, ktorej výška je 40%. Na uvedené nemá vplyv ani zriadenie podielového fondu (na ktorý poukazoval žalovaný), nakoľko tento podielový fond nemôže tvoriť samostatnú základňu, z ktorej sa pri výpočte majetkového podielu vychádza, pretože vyjadruje iba to, akým percentom sa vstupujúce družstvo zúčastňuje na samotnom majetku žalovaného (v zmysle rozsudku Krajského súdu v Bratislave, sp.zn. 15Co/229/017). Rovnaký záver ustálil tunajší súd v konaní sp. zn. 51C/260/2015 aj pre vlastné zdroje krytia majetku, kedy uviedol, že ani tieto nie sú základňou pre výpočet majetkového podielu žalobcu, pretože tieto nemožno stotožňovať s majetkom samotným, resp. tieto nepredstavujú samotný majetok žalovaného (ani jeho účtovnú hodnotu). Súdy rovnako ustálili, že takéto tvrdenia o určení majetkového podielu z položiek vlastných zdrojov krytia je v priamom rozpore s čl. 7 písm. i/ a čl. 25 ods. 2 stanov žalovaného, nakoľko by tento vôbec nevychádzal z majetku žalovaného (nešlo by o účasť na majetku žalovaného), ale by vychádzal z veličín, ktoré s majetkom žalovaného nemajú nič spoločné a ktoré jeho majetok neodzrkadľujú. Vystupujúci člen žalovaného má nárok na majetkový podiel na všetkých aktívach žalovaného (tieto zahŕňajú všetky veci, ku ktorým má žalovaný vlastnícke    právo, pohľadávky zo záväzkových vzťahov, iné majetkové práva ako napríklad právo na využitie dizajnu, vynálezu, ochrannej známky a pod., ako aj peniazmi oceniteľné iné hodnoty napr. goodwill, konw-how a iné). Pri výklade zaujatom žalovaným by tak vystupujúci člen nemal účasť na majetku žalovaného, ale len účasť na výsledku hospodárenia, t.j. zisku alebo strate. Navyše i základne imanie na rozdiel od majetku, je vo svojej podstate iba účtovnou veličinou, ktorá zväčša nezodpovedá reálnemu stavu majetku spoločnosti. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný nemohol pri určení výšky majetkového podielu žalobcu vychádzať z účtovnej hodnoty jeho majetku, keďže uvedené podiely (v organizáciách) a nehnuteľnosti vo vlastníctve COOPUNIE do svojho účtovníctva ani len nezahrnul. Inter alia stanovy žalovaného v žiadnom ustanovení neupravujú, že členské družstvo pri svojom vystúpení zo žalovaného má nárok na majetkový podiel iba z účtovnej hodnoty majetku žalovaného.  76. Medzi stranami nebolo sporné, že podiel žalovaného na majetku Družstevnej únie Slovenskej republiky je 38,3 % (podľa článku 20 bod 3 stanov Družstevnej únie Slovenskej republiky) a podiel žalobcu na majetku žalovaného predstavuje 2,91 % (v zmysle oznámenia žalovaného zo dňa 28.02.2014, doručené žalobcovi dňa 17.03.2014). Podľa účtovnej závierky Družstevnej únie Slovenskej republiky za obdobie ku dňu 31.12.2013 (obdobie výpočtu ktoré nebolo medzi stranami sporné) bola výška majetku tejto organizácie 5.935.856 Eur, z čoho 38,3 % podiel žalovaného predstavuje 2.273.432,85 Eur a z tohto 2,91 % podiel žalobcu predstavuje sumu 66.156,90 Eur. Je potrebné upresniť, že tento majetok neobsahuje nehnuteľnosti (pretože ich tento subjekt nevlastnil), a teda vychádza z položiek, ktorých hodnota v účtovníctve je aj ich skutočnou hodnotou. Nárok žalobcu z členstva žalovaného v Družstevnej únie Slovenskej republiky tak predstavuje 66.156,90 Eur.  77. Medzi stranami nebolo sporné, že podiel žalovaného na majetku COOPUNIE je 40% (podľa článku 6 písm. d) stanov COOPUNIE) a podiel žalobcu na majetku žalovaného predstavuje 2,91 % (v zmysle oznámenia žalovaného zo dňa 28.02.2014, doručené žalobcovi dňa 17.03.2014). Podľa účtovnej závierky COOPUNIE za obdobie ku dňu 31.12.2013 (obdobie výpočtu ktoré nebolo medzi stranami sporné) bola výška majetku tejto organizácie 19.425.000 Kč, pričom nehnuteľnosti (zapísaná na Liste vlastníctva č. XXX pre k.ú. H. Z. a na Liste vlastníctva č. XXX pre k.ú. K. Z.K.) tvoria majetok vo výške 15.248.000 Kč a hnuteľný majetok tvorí 4.177.000 Kč. Pri týchto častiach majetku súd zohľadnil argumentáciu žalobcu v tom, že nehnuteľnosti podľa účtovnej hodnoty nie je možné zahrnúť do výpočtu podielu žalobcu, nakoľko účtovníctvo neposkytuje reálny obraz o všeobecnej (trhovej) hodnote nehnuteľností, ale len o ich zostatkovej (odpisovej) hodnote, ktorá nie je premietnutím ich skutočnej hodnoty. Na základe uvedeného tak súd vypočítal podiel žalobcu na majetku žalovaného z jeho účasti v COOPUNII z krátkodobého majetku vo výške 4.177.000 Kč. Podľa kurzu Eur - CZK ku rozhodnému a nespornému dňu 31.12.2013 (1 euro = 27,427 CZK) predstavuje táto suma po prepočte sumu 152.295,18 Eur, z čoho 40% podiel žalovaného predstavuje 60.918,07 Eur a 2,91 % podiel žalobcu predstavuje 1.772,72 Eur.  78. Pokiaľ ide o samotnú hodnotu nehnuteľností zapísaných na Liste vlastníctva č. XXX pre k.ú. H. Z. (administratívna budova súpis.č. XXXX a pozemok parcela č. XXX) a na Liste vlastníctva č. XXX pre k.ú. K. Z. (budova súpis.č. XXX), súd vychádzal pri určení hodnoty nehnuteľností zo znaleckých posudkov predložených žalobcom, nakoľko tieto spĺňajú náležitosti vyžadované právnymi predpismi na vyhotovenie znaleckého posudku, aj keď ich vyhotovil znalec Ing. Emil Nitkulinec nezapísaný v zozname znalcov vedenom Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky (z dôvodu ktorého možno na tieto nahliadať ako na listinný dôkaz), pričom znalec bol menovaným v Českej republike pre odbor ekonomika, odvetvie ceny a odhady nehnuteľností a odbor stavebníctvo, odvetvie obytné a priemyselné stavby. Žalovaný proti uvedeným posudkom namietal jedine výšku hodnoty/ceny ohodnocovaných nehnuteľností. Znalec v znaleckom posudku č. 1121-15/19 stanovil všeobecnú trhovú hodnotu nehnuteľností vo výške 275.459.000 Kč, čo po prepočte menovým kurzom (1 euro = 27,427 CZK) predstavuje 10.043.351,44 Eur. Spoluvlastníckemu podielu COOPUNIE vo výške 1 k celku tak zodpovedá suma vo výške 2.510.837,86 Eur, z čoho 40% podiel žalovaného predstavuje 1.004.335,14 Eur a 2,91 % podiel žalobcu preto predstavuje 29.226,15 Eur. Znalec v znaleckom posudku č. 1121-16/19 stanovil všeobecnú trhovú hodnotu nehnuteľností vo výške 149.330.000 Kč, čo po prepočte menovým kurzom (1 euro = 27,427 CZK) predstavuje 5.444.634,85 Eur. Spoluvlastníckemu podielu COOPUNIE vo výške 1 k celku zodpovedá suma 1.361.158,71 Eur, z čoho 40% podiel žalovaného predstavuje 544.463,48 Eur a 2,91 % podiel žalobcu preto predstavuje 15.843,89 Eur. Napokon, nemožno si nevšimnúť, že sám žalovaný si dal vyhotoviť znalecké posudky na ohodnotenie stavieb vo vlastníctve COOPUNIE (ktorej je členom), čím možno pripustiť, že tento uznal nárok žalobcu na vyplatenie    členského podielu i z členského podielu žalovaného v COOPUNII a to aj vo vzťahu k nehnuteľnostiam. Avšak súd na tieto posudky neprihliadol vzhľadom k tomu, že tieto určujú jeho obvyklú cenu a teda nie všeobecnú trhovú hodnotu nehnuteľností, v čom je zásadný rozdiel. Pojem cena sa spravidla používa na označenie požadovanej, ponúkanej, ale hlavne skutočne zaplatenej finančnej čiastky za tovar alebo službu. Môže byť, ale aj nemusí byť zverejnená, väčšinou je zaregistrovaná v účtovných dokladoch a pre dané miesto a čas sa stáva historickým faktom. Hodnota nie je skutočne zaplatenou, požadovanou alebo ponukovou cenou. Je to ekonomická kategória, vyjadrujúca peňažný vzťah medzi tovarom alebo službami, ktoré sú na predaj, na strane jednej a kupujúcimi a predávajúcimi na strane druhej. Z ekonomického hľadiska hodnota vyjadruje úžitok, prospech vlastníka tovaru alebo služby k dátumu, ku ktorému sa odhad hodnoty vykonáva. Pri stanovení hodnoty sa vychádza z doterajších skúsenosti na trhu a jeho predpokladaného vývoja, preto sa hodnota vždy určuje odhadom. Trhová hodnota je tak odhadovanou čiastkou, za ktorú by sa v deň ku ktorému sa vykonáva ohodnocovanie predal majetok medzi dobrovoľné zainteresovaným kupujúcim a dobrovoľné zainteresovaným predávajúcim, a to v nezávislej transakcii a po náležitom marketingu. Trhová hodnota je tak odhad podopretý informáciami z trhu. Všeobecná hodnota je potom výsledná objektivizovaná hodnota nehnuteľností a stavieb, ktorá je znaleckým odhadom ich najpravdepodobnejšej ceny ku dňu ohodnotenia, ktorú by tieto mali dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji. Inter alia, znalecké posudky predložené žalovaným vypracoval znalec zapísaný v odbore ekonomika, ktorý ohodnocoval predmetné nehnuteľnosti obvyklou cenou najpravdepodobnejšie za situácie ako pri predaji podniku, t.j. ekonomickou hodnotou (v ktorej je zahrnutý napríklad odpočet dani z nehnuteľnosti), ktorá nezodpovedá všeobecnej trhovej hodnote nehnuteľností a preto súd na znalecké posudky žalovaného neprihliadol a z uvedeného dôvodu ani nepripustil návrh žalovaného na konfrontáciu znalcov.  79. Podiel žalobcu na vyššie uvedenom majetku žalovaného ku dňu 31.12.2013 tak predstavuje sumu 112.999,66 Eur (66.156,90 Eur + 1.772,72 Eur + 29.226,15 Eur + 15.843,89 Eur). O úrokoch z omeškania s plnením peňažného dlhu a o ich výške rozhodol súd podľa ustanovenia § 121 ods. 3 a § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. Žalovaný sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu, preto mal žalobca nárok domáhať sa proti žalovanému zaplatenia úrokov z omeškania vo výške, ktorá je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, čo je v danom prípade 5,05 % ročne, odo dňa nasledujúceho po splatnosti členského podielu (31.12.2015) pri zániku členstva u žalovaného.  80. Záverom súd dodáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, tzn. aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami a ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípade sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov. Súd rovnako tak nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na každú námietku alebo argument, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie vo veci.  81. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „Civilný sporový poriadok“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.  82. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.  83. O trovách konania tak súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. <aspi:// module='ASPI'&link='160/2015%20Z.z.%2523255'&ucin-k-dni='30.12.9999'> Civilného sporového poriadku a ustanovenia § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku <aspi:// module='ASPI'&link='160/2015> tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania z dôvodu, že žalobca mal vo veci úspech v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie    po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.  Poučenie:  Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.  Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.  Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.  V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).  Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.  Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.  Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.  Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.  Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).   