DRUDOP, stavebné a opravárenské družstvo


Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 17C/270/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314227092
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Onuferová
ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2018:1314227092.8

Uznesenie
Okresný súd Bratislava III, v právnej veci žalobkyne: G. J., nar. XX.X.XXXX, bytom V. cesta XXXXX/
XXB, L. - K., v konaní zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Vladimír Menich, advokát, R. Viesta
75, Martin, IČO: 37407040, proti žalovanému: Stavebné a opravárenské družstvo DRUDOP, so sídlom
Bajkalská 31, Bratislava, IČO: 00 168 017, v konaní zastúpený: Advokátska kancelária FELŠÖCI &
Partners, s.r.o., so sídlom Bajkalská 31, Bratislava, IČO: 47 254 203, o návrhu žalobkyne na zriadenie
zabezpečovacieho opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava III dňa 15.12.2014 domáhala, aby súd
zaviazal žalovaného povinnosťou vyplatiť jej vyrovnávací podiel z titulu zániku členstva poručiteľky v
družstve žalovaného p. H. A., rod. B., v prospech žalobkyne ako zákonnej dedičky, v sume 44.665,77
Eur spolu s úrokom z omeškania, počítaným od 1. mesiaca od schválenia účtovnej závierky žalovaného
za rok 2013 a nahradiť jej trovy konania.
2. Dňa 24.04. 2018 bol súdu doručený návrh žalobkyne na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia podľa
ustanovenia § 343 a nasl. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“, ktorým žalobkyňa navrhla,
aby súd zriadil na všetky nehnuteľnosti zapísané na Liste vlastníctva číslo XXXX - stavby a na Liste
vlastníctva číslo XXX - parcely registra „C“, vedenej katastrálnym odborom Okresného úradu Bratislava,
obec Ružinov, m. č. Ružinov, katastrálne územie Nivy, záložné právo na zabezpečenie pohľadávky
žalobcu voči žalovanému z titulu nároku žalobcu na vyplatenie vyrovnacieho podielu.
3. Návrh na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia odôvodnila tým, že sa v konaní vo veci samej
obrátila na súd so žalobou o vyporiadanie vyrovnávacieho podielu po márnych snahách o dosiahnutie
dohody, ktorú žalovaný pod rôznymi zámienkami predtým odmietol vykonať. Súd dal na návrh žalobkyne
vypracovať odborný znalecký posudok, ktorý jej nárok potvrdil, napriek tomu podľa žalobkyne žalovaný
robí účelovo rôzne obštrukcie v konaní - podáva nedôvodné námietky, rozporuje preukázané skutočnosti
a naposledy dňa 18.04.2018 požiadal z dôvodu PN o odročenie pojednávania vo veci. Vzhľadom k
týmto skutočnostiam je žalobkyňa presvedčená, že žalovaný svojím doterajším konaním robí cielene
všetky kroky vedúce k tomu, aby sa vyhol vyhláseniu rozsudku vo veci, zaplateniu oprávneného nároku
žalobcovi, a tým aj exekučnému titulu na zaplatenie vyrovnávajúceho podielu. Podľa účtovných závierok
družstva žalovaný za rozhodujúce obdobie, t. j. od roku 2012/2013, systematicky znižuje hodnotu
svojho majetku, napríklad realizoval účtovnú operáciu s odrátaním majetkových podielov z transformácie
družstva vo výške 456.980,- Eur. Podľa žalobkyne je z týchto skutočností zrejmé, že žalovaný chce
získať dostatočný čas na to, aby mohol medzitým svoj majetok scudziť, zaťažiť alebo inak odstrániť
a tým zmariť výkon rozhodnutia pre svoju nemajetnosť a vážne ohroziť výkon exekúcie. Žalobkyňa je
presvedčená, že jej obava je dôvodná a opodstatnená a neúčasťou žalovaného na pojednávaní dňa
18.04.2018 sa podľa nej tieto obavy potvrdili. Svoj návrh právne odôvodnil ustanovením § 343 ods. 1
CSP týkajúcim sa zriadenia zabezpečovacieho opatrenia, keď žalobkyňa má dôvodnú obavu z toho, že
nebude mať možnosť svoju právoplatnú pohľadávku voči žalobcovi uspokojiť ani v exekučnom konaní.



4. Podľa § 343 ods. 1 C.s.p., zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,
právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,
ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká
zápisom do príslušného registra (ods. 2).
Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym
rozhodnutím (ods. 3).
5. Podľa § 344 C.s.p., ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.
6. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
7. Podľa ustanovenia § 326 ods. 1 C.s.p. (Náležitosti návrhu neodkladného opatrenia) v návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie
rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že
exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku,
ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa
navrhovateľ domáha.
8. Podľa § 332 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.
9. Zabezpečovacie opatrenie slúži k dočasnému zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených
práv strany sporu a je namieste ho použiť tam, kde existuje naliehavá potreba neodkladnej úpravy
vzťahov strán sporu. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného a zriadenie zabezpečovacieho
opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané)
základné skutočnosti, potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť
predbežná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.
10. Základným predpokladom úspešnosti zriadenia zabezpečovacie opatrenia je osvedčenie základných
skutočností potrebných pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má týmto poskytnúť
predbežná ochrana. V danom štádiu konania, keď zatiaľ nebolo rozhodnuté ani pred súdom prvej
inštancie, súd tvrdenie žalobkyne o opodstatnenosti jej nároku je iba subjektívnym tvrdením strany sporu
bez zodpovedajúcej skutkovej a právnej relevancie.
11. Hlavným dôvodom, pre ktorý súd zamietol návrh žalobkyne na zriadenie zabezpečovacieho
opatrenia, je však skutočnosť, že žalobkyňa žiadnym spôsobom neosvedčila obavu vyplývajúcu z
nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Nepredložila súdu jediný dôkaz osvedčujúci jej tvrdenie,
že by žalovaný realizoval alebo v súčasnosti realizuje akékoľvek kroky vedúce k zmenšeniu jeho
majetku, smerujúce k ohrozeniu prípadného výkonu rozhodnutia. Podľa vyjadrenia žalovaného, ktorý
pri náhodnej lustrácii listov vlastníctva zistil, že v katastri nehnuteľností sú na listoch vlastníctva
č. XXX a č. XXXX vyznačené plomby pod č. Z - XXXX/XXXX, na základe návrhu žalobkyne na
zápis poznámky k týmto listom vlastníctva odvolávajúci sa na návrh na zriadenie záložného práva k
nehnuteľnostiam zabezpečovacím opatrením podaným v tomto konaní. Po tomto zistení zaslal súdu
vyjadrenie k návrhu žalobkyne na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, v ktorom dôrazne poprel
vykonávanie akýchkoľvek úkonov vedúcich k zmenšeniu svojho majetku. Žalovaný od 15.12.2014,
kedy bola žaloba podaná na súd, ani predtým, nevykonával žiadne úkony v smerujúce k speňažovaniu,
zníženiu alebo zbaveniu sa svojho majetku. Táto skutočnosť priamo vyplýva z listov vlastníctva, kde nie
je vedené žiadne vkladové konanie, neexistuje žiadna inzercia alebo iná verejná informácia o zámere
nehnuteľnosti speňažovať. Preto tvrdenie žalobkyne, že existuje obava z ohrozenia jej budúcej exekúcie
voči žalovanému, súd vyhodnocuje iba v rovine subjektívnych pocitov žalobkyne, tento záver nie je
reálny a objektívny, ako to predpokladá zákon v prípade úspechu návrhu na zriadenie zabezpečovacieho
opatrenia.
12. Okrem iného návrh žalobkyne na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia a hodnota požiadavky
žalobkyne uplatňovanej v tomto konaní nespĺňa kritérium primeranosti zabezpečovacieho opatrenia, keď
žalobkyňou uplatňovaná suma 44.665,77 Eur absolútne nezodpovedá hodnote nehnuteľného majetku
žalovaného predstavujúceho niekoľko miliónov eur, keď ide o pozemky a stavby znalecky ocenené
na sumu vyššiu ako 8.000.000,- Eur. Hodnota požiadavky žalobkyne je preto absolútne neprimeraná
hodnote nehnuteľného majetku, ktorú týmto zabezpečovacím opatrením chce zabezpečiť. V súdnej praxi
existuje ustálený názor, že neodkladné či zabezpečovacie opatrenie nemožno nariadiť na taký majetok
povinného, respektíve na majetok v takom rozsahu, ktorý je v zjavnom nepomere k zabezpečovanej
pohľadávke. V danej veci je v percentuálnom vyjadrení hodnota žalobkyňou deklarovanej pohľadávky
vo výške 0,5 % k hodnote nehnuteľnosti žalovaného, ku ktorému navrhuje zriadiť záložné právo, teda



jej pohľadávka nedosahuje hodnotu ani 1%, v prípade úspechu návrhu, zabezpečovaného majetku
žalovaného.
13. V prípade, že by bola žalobkyňa v konaní vo veci samej úspešná, nehnuteľný majetok žalovaného nie
je jeho jediným postihnuteľným majetkom, z ktorého by mohla byť uspokojená, keď žalovaný je riadne
fungujúcim subjektom vykonávajúcim podnikateľskú činnosť, poberá príjem od svojich odberateľov,
zamestnáva svojich zamestnancov, preto aj z tohto z hľadiska neexistuje dôvod majetok žalovaného
akokoľvek postihovať.
14. Z dôvodov uvedených v odsekoch 11 až 13 z odôvodnenia tohto uznesenia súd návrh na zriadenie
zabezpečovacieho opatrenia zamietol.
15. O trovách konania spojených s návrhom na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia súd rozhodne v
súvislosti s rozhodnutím vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré môžu účastníci konania podať v lehote 15 dní odo
dňa doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (ust. § 355 ods. 2 C.s.p. v spojení
s § 357 písm. d), § 362 ods. 1 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) podľa ust. § 363 C.s.p.

Odvolacie dôvody možno meniť a doplňať až do rozhodnutia o odvolaní (ust. § 62 ods. 2 C.m.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.