DRUDOP, stavebné a opravárenské družstvo


Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/87/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1217220141
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Harvancová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1217220141.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Harvancovej a
členov senátu Mgr. Adely Unčovskej a Mgr. Niny Dubovskej, v právnej veci žalobcu: DRUDOP,
stavebné a opravárenské družstvo, so sídlom Bajkalská cesta 31, Bratislava, IČO: 00 168 017,
právne zastúpený: FELŠÖCI & Partners, s.r.o., so sídlom Bajkalská 31, Bratislava, IČO: 47 254 203,
proti žalovanému: COOP PRODUKT SLOVENSKO záujmové združenie výrobných a iných družstiev,
so sídlom Mliekarenská 10, Bratislava, IČO: 00 168 637, právne zastúpený: Advokátska kancelária
Ivan Syrový, s.r.o., so sídlom Kadnárová 83, Bratislava, IČO: 47 232 765, o zaplatenie 112 999,66
eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa
28.01.2020, č.k. 58C/86/2017-855, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 20 000 eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 20 000 eur od 01.01.2016 do zaplatenia,
a to v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku sa žaloba zamieta.

II. Žalovanému sa proti žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 64,6%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 112
999,66 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 112 999,66 eur odo dňa
01.01.2016 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku (výrok I) a žalobcovi
priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník( výrok II).

2. Právne rozhodnutie zdôvodnil ust.§ 20g, 20h, § 20i ods. 1,2,3, § 20j ods. 1, § 101, § 121 ods. 3,
§ 517 ods. 1,2, § 559 ods. 1,2, § 569 ods. 1, § 574 ods. 1,2, § 580, § 585 ods. 1, 2,3 zákona č.
40/1964 Zb. Občiansky zákonník ( ďalej len „Občiansky zákonník“). Pri rozhodovaní vo veci súd prvej
inštancie zohľadnil skutočnosť, že žalobca je výrobným družstvom zapísaným v obchodnom registri
a žalovaný je záujmovým združením právnických osôb s majetkovou účasťou členských družstiev
na jeho majetku, medzi ktorých patrí i žalobca ako zakladajúci člen žalovaného. Žalobca ako člen
vystúpil zo združenia (žalovaného), pričom jeho členstvo u žalovaného skončilo dňom 31.10.2014, čo
v konaní nebolo sporným. Podľa stanov ( článok 25 ods. 9) tak vznikol žalobcovi nárok na vyplatenie
členského podielu, ktorý je splatný do konca kalendárneho roka, nasledujúceho po roku, v ktorom
došlo k ukončeniu členstva u žalovaného, t.j. dňa 31.12.2015. Medzi stranami nebolo sporné, že výška
členského podielu žalobcu je 2,91% ani to, že žalobca požiadal o jeho predčasné vyplatenie. Ku dňu
skončenia členstva (31.10.2014) predstavovali prostriedky členského podielu žalobcu zaplatený vklad
330 eur + podiel na majetku ku dňu 31.10.2013 vo výške 102 039,93 eur = členský podiel vo výške



102 369,93 eur, ktorý žalovaný žalobcovi zaplatil v lehote splatnosti ku dňu 31.12.2014. Sporným
bol ďalší nárok žalobcu na zaplatenie členského podielu plynúci z majetkovej účasti žalovaného v
organizáciách, a to v Družstevnej únii Slovenskej republiky (podiel žalovaného vo výške 38,3 %) a
v COOPUNII so sídlom v Prahe (podiel žalovaného vo výške 40%). Žalovaným vznesené námietky
premlčania vo vzťahu k žalobcom uplatneným nárokom, súd prvej inštancie vyhodnotil ako nedôvodné.
S poukazom na článok 25 bod 9. stanov žalovaného a skutočnosť, že členstvo žalobcu u žalovaného
skončilo ku dňu 31.10.2014, bol členský podiel na majetku sa splatným najneskôr do 31.12.2015, preto
všeobecná 3-ročná občianskoprávna premlčacia lehota začala plynúť až 01.01.2016 a skončila dňa
01.01.2019. Nakoľko žalobca žalobu doručil na súd dňa 18.12.2017, žalovaným vznesená námietka
premlčania bola nedôvodnou. Vo vzťahu k druhej námietke premlčania vznesenej žalovaným v konaní
súd uviedol, že už z textu podanej žaloby vyplýva, že žalobca si uplatnil nárok/právo na zaplatenie
členského podielu vo výške 2,91% z majetkovej účasti žalovaného v Družstevnej únii Slovenskej
republiky (38,3%) a COOPUNII (40%) a tento nárok uplatnil žalobou doručenou súdu dňa 18.12.2017.
Pričom v žalobe žalobca vyčíslil nárok percentuálnym vyjadrením, ktoré bolo zmenou petitu vyjadrené
jeho peňažným vyčíslením v situácii keď sa to stalo možným (na základe vykonaného dokazovania).
Ako nesprávnu vyhodnotil súd argumentáciu žalovaného, ktorý poukazoval na to, že k rozšíreniu petitu
došlo až dňa 11.06.2019, t.z. po uplynutí premlčacej doby, majúc za to, že žalovaný si zamieňa
inštitút splatnosti podielu (31.12.2015), ktorý je výslovne upravený v čl. 25 ods. 9 stanov žalovaného
s inštitútom predčasného vyplatenia podielu (ku dňu 31.12.2014). Splatnosť pohľadávky sa nerovná
predčasnej výplate pohľadávky. Inými slovami povedané, kým splatnosť podielu žalobcu v zmysle stanov
nastala do konca kalendárneho roka nasledujúceho po roku, v ktorom došlo k ukončeniu členstva
u žalovaného (v danom prípade žalobcu do 31.12.2015), predčasná výplata členského podielu sa
týkala jeho vyplatenia pred uplynutím posledného dňa jeho splatnosti. Začatie plynutia premlčacích
lehôt zákon spája iba s okamihom splatnosti práva / pohľadávky. Dátum predčasnej výplaty môže mať
preto relevanciu iba vo vzťahu k nároku, ktorý bol takto predčasne vyplatený (t. j. v danom prípade
iba ohľadom sumy vo výške 102 369,93 eur vyplatenej dňa 31.12.2014). Ohľadne nárokov, ktoré
titulom výplaty členského podielu žalovaný nevyplatil, sa pre začiatok plynutia premlčacej lehoty použijú
ustanovenia stanov o splatnosti členského podielu, a teda nárok na takýto majetok sa začal premlčovať
až po uplynutí troch rokov od splatnosti (31.12.2015), t. j. od 01.01.2019 (žaloba bola podaná dňa
18.12.2017). Inými slovami, nemožno plynutie premlčacej doby vzťahovať na nárok na výplatu podielu
z majetku, o ktorom žalobca nemal vedomosť a podielu z ktorého sa predčasné vyplatenie nedotýkalo.
Žalovaným predčasne vyplatená suma 102 369,93 eur sa netýkala výplaty podielu z majetku, ktorý
bol predmetom tohto sporu, a teda jeho splatnosť (a tým aj začiatok plynutia premlčania) sa spravuje
výlučne stanovami žalovaného. Z uvedeného súd vyvodil, že deň nasledujúci po predčasnej výplate
sumy 102 369,93 eur (01.01.2015) nemá vplyv na plynutie premlčacej doby nároku, ktorý je predmetom
tohto konania. Splatnosť samotnej pohľadávky teda nijako neovplyvňuje jej čiastočnú úhradu (teda
predčasná úhrada), ku ktorej došlo pred lehotou splatnosti celej pohľadávky. Ohľadne neuhradenej
časti pohľadávky tak zostáva zachovaná jej pôvodne stanovami určená splatnosť. Preto súd ani druhej
vznesenej námietke premlčania nároku zo strany žalovaného nepriznal dôvodnosť, majúc za to, že
žaloba bola podaná včas i v čase (za) zmeny petitu žaloby. Pri posudzovaní významu a obsahu dohody
o vzájomnom započítaní pohľadávok a záväzkov, ktorá má podľa žalovaného predstavovať doklad o
tom, že všetky záväzky žalovaného voči žalobcovi z titulu zániku členstva žalobcu u žalovaného boli
vyporiadané (iné z dohody sporné nebolo) mal súd za to, že uvedená dohoda a z nej vyplývajúce
urovnanie vzájomných vzťahov medzi účastníkmi dohody sa mohlo týkať len tých vzájomných práv
a povinností, ohľadom ktorých účastníci neboli v zhode, resp. si ich potrebovali presne zadefinovať,
avšak nemohla sa týkať tých práv (a im zodpovedajúcich povinností), na ktoré niektorý z účastníkov
nemohol pomýšľať v dobe, keď bola dohoda o urovnaní uzavretá. Práve uvedené sa vzťahuje aj na
prejedávanú vec, nakoľko je zrejmé, že žalobca v čase podpisu dohody neprejavil vôľu urovnať, resp.
započítať si aj pohľadávku, na ktorú v tom čase ani nepomýšľal, a teda sa nemohol vopred vzdať svojho
práva na doplatenie ceny jeho majetkového podielu, o ktorom nároku nemal v tom čase vedomosť
a na ktorý v čase podpisu dohody ani nepomýšľal. Z hľadiska obsahu sa nejednalo o dohodu podľa
§ 574 Občianskeho zákonníka, dvojstranný právny úkon, ktorou by sa veriteľ vzdáva svojho práva
alebo opúšťa dlžníkovi jeho dlh a dlžník s tým súhlasí. Predmetná dohoda sa tak vzhľadom na vyššie
uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia týkala výlučne započítania a zániku len v nej konkrétne
uvedených vzájomne spôsobilých pohľadávok na započítanie. Na základe uvedeného súd ustálil, že
dohoda o vzájomnom započítaní pohľadávok a záväzkov zo dňa 18.12.2014, s poukazom na vôľu jej
účastníkov, sa nemohla týkať aj záväzku na vyplatenie členského podielu žalobcu, ktorého nároku sa
žalobca domáha v tomto konaní a na základe tejto dohody nemohlo tak ani dôjsť k zániku práva žalobcu



na zaplatenie žalobou uplatnenej sumy. V ďalšom sa súd zaoberal podstatou uplatneného nároku z
pohľadu výkladu stanov žalovaného. Zdôraznil, že žalovaný po celú dobu konania súdu nepredložil
zloženie výpočtu členského podielu žalobcu pri zániku jeho členstva u žalovaného. Obranu žalovaného,
že má síce majetkovú účasť v uvedených organizáciách, avšak ich majetok je počas trvania členstva
nedeliteľný z dôvodu ktorého nárok na vyplatenie členského podielu z majetkovej účasti žalovaného
v týchto organizáciách, žalobca nemá a teda vyporiadaný nebol (ako uviedol štatutár žalovaného
na pojednávaní konanom dňa 10.10.2019), ako i skutočnosť, že ani sám žalovaný si tento majetok
nevedie v účtovníctve, vyhodnotil ako nedôvodnú. Pre účely určenia hodnoty členského podielu je
pri zániku členstva družstva u žalovaného, aj s poukazom na znenie stanov, nevyhnutné odlišovať
majetok z hľadiska jeho definovania v zmysle predpisov o účtovníctve a z nich vyplývajúceho zatriedenia
majetku a z definície majetku žalovaného tak ako je upravená v stanovách. Stanovy žalovaného
uvádzajú, že jeho majetok tvoria všetky aktíva kryté vlastnými zdrojmi a cudzími zdrojmi a podiely vo
všetkých organizáciách, kde má žalovaný majetkovú účasť. Zo stanov a uvedených definícii je potom
nesporné, že majetok žalovaného tvoria všetky aktíva kryté vlastnými a cudzími zdrojmi a podiely vo
všetkých organizáciách, kde má žalovaný majetkovú účasť, teda je nesporné, že majetkom žalovaného
je aj majetkový podiel v Družstevnej únii Slovenskej republiky a COOPUNII ako aj hmotný majetok,
ktorého súčasťou sú nepochybne aj nehnuteľnosti vo vlastníctve (spoluvlastníctve) COOPUNIE v Prahe,
ktoré v rozhodnom období patrili žalovanému a teda podľa názoru súdu nie je možné pri určovaní
členského podielu ignorovať túto podstatnú zložku majetku žalovaného a nezahrnúť ju do výpočtu
hodnoty členského podielu žalobcu pri zániku členstva žalobcu, zvlášť za situácie, keď v stanovách nie
je určené alebo vymedzené, ktoré majetkové podiely žalovaného v ktorých (a akých) organizáciách a
majetok (nehnuteľnosti) sú z vyporiadania odchádzajúceho člena vylúčené. Pokiaľ žalovaný namietal,
že žalobca nemá nárok na členský podiel tvorený z účasti žalovaného na majetku Družstevnej únie
Slovenskej republiky a COOPUNIE z dôvodu, že tento je počas trvania organizácie nedeliteľný, ani tejto
procesnej obrane žalovaného súd nemohol pričítať úspech z nasledujúcich dôvodov. Na význam slova
„nedeliteľnosť“ je potrebné nahliadať tak, že ide o stav veci, ktorú nemožno rozdeliť na menšie časti
za účelom získania vlastníctva nad vecou (resp. časťou veci) alebo majetkovou účasťou. Aj keby súd
pripustil, že stanovy Družstevnej únie Slovenskej republiky a COOPUNIE sú pre žalobcu záväzné a
majetok týchto organizácii je nedeliteľný (čo v podstatne ani nebolo sporné), nemožno tvrdiť, že by išlo o
deliteľnosť majetku organizácií (v zmysle vyššie uvedenej definície), pokiaľ si žalobca uplatnil nárok na
výplatu členského podielu z majetku žalovaného v týchto organizáciách, nakoľko žalobca si neuplatňuje
nárok na získanie časti majetku (za prípadu ktorého by musel byť majetok deliteľný) za účelom jeho
vlastníctva, ale práve naopak, uplatňuje si peňažné vyjadrenie majetku žalovaného v organizáciách v
súlade s článkom 23 bod 1 stanov žalovaného obsahovo najbližšie pojmu vyrovnací podiel). In fine teda
vyplatením nároku žalobcu nedôjde k deliteľnosti majetku organizácií (de jure podiel žalobcu ostane
v rukách žalovaného). Z uvedeného vyplýva, že nárok žalobcu na peňažné vyjadrenie majetkovej
účasti žalovaného v spomínaných organizáciách je daný a to vo výške 2,91 % z účasti žalovaného v
Družstevnej únii Slovenskej republiky, ktorej výška je 38,3% a z účasti žalovaného v COOPUNII, ktorej
výška je 40%. Na uvedené nemá vplyv ani zriadenie podielového fondu (na ktorý poukazoval žalovaný),
nakoľko tento podielový fond nemôže tvoriť samostatnú základňu, z ktorej sa pri výpočte majetkového
podielu vychádza, pretože vyjadruje iba to, akým percentom sa vstupujúce družstvo zúčastňuje na
samotnom majetku žalovaného (v zmysle rozsudku Krajského súdu v Bratislave, sp.zn. 15Co/229/017).
Medzi stranami nebolo sporné, že podiel žalovaného na majetku Družstevnej únie Slovenskej republiky
je 38,3 % (podľa článku 20 bod 3 stanov Družstevnej únie Slovenskej republiky) a podiel žalobcu na
majetku žalovaného predstavuje 2,91 % (v zmysle oznámenia žalovaného zo dňa 28.02.2014, doručené
žalobcovi dňa 17.03.2014). Podľa účtovnej závierky Družstevnej únie Slovenskej republiky za obdobie
ku dňu 31.12.2013 (obdobie výpočtu ktoré nebolo medzi stranami sporné) bola výška majetku tejto
organizácie 5 935856 eur, z čoho 38,3 % podiel žalovaného predstavuje 2 273432,85 eur a z tohto
2,91 % podiel žalobcu predstavoval sumu 66 156,90 eur. Podiel žalovaného na majetku COOPUNIE je
40% (podľa článku 6 písm. d) stanov COOPUNIE) a podiel žalobcu na majetku žalovaného predstavuje
2,91 % (v zmysle oznámenia žalovaného zo dňa 28.02.2014, doručené žalobcovi dňa 17.03.2014).
Podľa účtovnej závierky COOPUNIE za obdobie ku dňu 31.12.2013 (obdobie výpočtu ktoré nebolo
medzi stranami sporné) bola výška majetku tejto organizácie 19 425 000 Kč, pričom nehnuteľnosti
(zapísaná na Liste vlastníctva č. XXX pre k.ú. H. Z. a na Liste vlastníctva č. XXX pre k.ú. K. Z.) tvoria
majetok vo výške 15 248 000 Kč a hnuteľný majetok tvorí 4 177 000 Kč. Pri týchto častiach majetku súd
zohľadnil argumentáciu žalobcu v tom, že nehnuteľnosti podľa účtovnej hodnoty nie je možné zahrnúť do
výpočtu podielu žalobcu, nakoľko účtovníctvo neposkytuje reálny obraz o všeobecnej (trhovej) hodnote
nehnuteľností, ale len o ich zostatkovej (odpisovej) hodnote, ktorá nie je premietnutím ich skutočnej



hodnoty. Na základe uvedeného tak súd vypočítal podiel žalobcu na majetku žalovaného z jeho účasti
v COOPUNII z krátkodobého majetku vo výške 4 177 000 Kč. Podľa kurzu Eur - CZK ku rozhodnému a
nespornému dňu 31.12.2013 (1 euro = 27,427 CZK) predstavuje táto suma po prepočte sumu 152 295,18
eur, z čoho 40% podiel žalovaného predstavuje 60 918,07 eur a 2,91 % podiel žalobcu predstavuje 1
772,72 eur. Pokiaľ išlo o samotnú hodnotu nehnuteľností zapísaných na Liste vlastníctva č. XXX pre
k.ú. H. Z. (administratívna budova súpis.č. XXXX a pozemok parcela č. XXX) a na Liste vlastníctva č.
XXX pre k.ú. K. Z. (budova súpis.č. XXX), súd vychádzal pri určení hodnoty nehnuteľností zo znaleckých
posudkov predložených žalobcom, nakoľko tieto spĺňajú náležitosti vyžadované právnymi predpismi na
vyhotovenie znaleckého posudku, aj keď ich vyhotovil znalec P.. G. H. nezapísaný v zozname znalcov
vedenom Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky (z dôvodu ktorého možno na tieto nahliadať
ako na listinný dôkaz), pričom znalec bol menovaným v Českej republike pre odbor ekonomika, odvetvie
ceny a odhady nehnuteľností a odbor stavebníctvo, odvetvie obytné a priemyselné stavby. Vzhliadol
na to, že žalovaný namietal len výšku hodnoty/ceny ohodnocovaných nehnuteľností, predložených
žalobcom. Znalec v znaleckom posudku č. 1121-15/19 stanovil všeobecnú trhovú hodnotu nehnuteľností
vo výške 275 459 000 Kč, čo po prepočte menovým kurzom (1 euro = 27,427 CZK) predstavuje 10
043 351,44 eur. Spoluvlastníckemu podielu COOPUNIE vo výške 1 k celku tak zodpovedal sume vo
výške 2 510 837,86 eur, z čoho 40% podiel žalovaného predstavoval 1 004 335,14 eur a 2,91 %
podiel žalobcu preto predstavoval 29 226,15 eur. Znalec v znaleckom posudku č. 1121-16/19 stanovil
všeobecnú trhovú hodnotu nehnuteľností vo výške 149 330 000 Kč, čo po prepočte menovým kurzom
(1 euro = 27,427 CZK) predstavuje 5 444 634,85 eur. Spoluvlastníckemu podielu COOPUNIE vo výške
1 k celku zodpovedá suma 1 361 158,71 eur, z čoho 40% podiel žalovaného predstavoval 544 463,48
eur a 2,91 % podiel žalobcu preto predstavoval 15 843,89 eur. Pri rozhodovaní vo veci súd nevzhliadol
na znalecké posudky predložené v konaní žalovaný majúc za to, že tieto určujú obvyklú cenu a nie
všeobecnú trhovú hodnotu nehnuteľností, v čom je zásadný rozdiel. Na základe uvedeného súd prvej
inštancie určil podiel žalobcu na majetku žalovaného ku dňu 31.12.2013 v sume 112 999,66 eur (66
156,90 eur + 1 772,72 eur + 29 226,15 eur + 15.843,89 eur). Nakoľko sa žalovaný dostal s plnením
peňažného dlhu do omeškania, súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj nárok na zaplatenie úrokov z
omeškania vo výške 5,05 % ročne, odo dňa nasledujúceho po splatnosti členského podielu (31.12.2015)
pri zániku členstva žalobcu u žalovaného do zaplatenia.

3. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1, § 262 ods.
1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a v konaní plne úspešnému
žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania. S tým, že o výške nároku
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatný
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

4. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný dôvodiac ust. §
365 ods. 1 písm. h), e) a e) C.s.p.. Namietal, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil otázku
premlčania žalobcom uplatneného nároku. Mal za to, že žalobcovi patrí len jeden podiel na majetku
CPS a nejedná sa o dve rôzne pohľadávky, preto premlčacie lehota nemohla začať plynúť rozdielne.
Upriamil pozornosť na to, že i samotný žalobca argumentoval konaní tým, že má jeden nárok, ktorý
nevie presne vyčísliť. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že nemal k dispozícii listinné dôkazy, z ktorých by
bolo možné zistiť výšku jeho nároku, nakoľko člensky podiel je totiž možné vyčísliť a vypočítať a jeho
výška je nemenná a vyplýva z účtovníctva subjektu. Mohol sa tak domáhať sprístupnenia potrebných
dokumentov a vypočítať konkrétnu výšku nároku. V prípade prijatia záveru, že žalobcom percentuálne
vyjadrenie nároku bolo len nahradené peňažným vyjadrením nároku, nebol dôvod rozširovať žalobu,
keď sa malo jednať len o jej spresnenie. Mal tak, za to, že odobrenie uvedeného postupu súdom
by bolo obchádzaním zákona. Upriamil pozornosť na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp.zn.
10Co/364/2017 zo dňa 05.06.2019. Nesúhlasil ani s právnym posúdením súdu prvej inštancie vo
vzťahu k určeniu majetku, z ktorého mal byť žalobcovi vyplatený podiel. Zo znaleckého posudku P..
C. č. 3/2019 vyplýva, že v zmysle účtovných predpisov sa musí vychádzať zo skutočných vlastných
zdrojov združenia uvádzaných v účtovnom výkaze Súvaha v časti pasív, preto bez ohľadu na znenie
stanov, ich výklad nemôže byť v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o účtovníctve.
V zmysle znaleckého posudku č. 3/2019 všeobecnou hodnotou majetku je výsledná objektivizovaná
hodnota majetku, ktorá je znaleckým odhadom najpravdepodobnejšej ceny hodnoteného majetku ku dňu
ohodnotenie v danom mieste a čase, ktorú by tento mal dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže.
Odhad všeobecnej ceny majetku je použiteľný v prípade určenia ceny pre obchodné transakcie, nie však
pre vysporiadanie členských podielom v prípade ukončenia členstva družstva v združení CPS. Preto



na účely výpočtu členského podielu je pri skončení členstva družstva v združení CPS nepoužiteľná.
Majetok Družstevnej únie ani COOPUNIE nie je jeho majetkom a nenadobudol ho. Nemožno ho zaviazať
na výplatu podielu z majetku, ktorým v čase vystúpenia žalobcu nedisponoval a nebolo zrejmé, či a
kedy nadobudne podiel z majetku v týchto organizáciách. Takýmto predčasným vyplácaním podielu na
majetku v organizáciách by sa dostal do straty, nakoľko tento výdavok by nemal žiadne krytie. Nechal
si vypracovať znalecký posudok č. 36/2020 na Ústave súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline
vo veci výpočtu majetkového vysporiadania družstiev, ktoré ukončili členstvo v CPS a to za účelom
iných súdnych konaní. Ústav potvrdil závery P.. C., že počas existencie Družstevnej únie a COOPUNIE
nie je možné účtovať o vyrovnacom podiele v rámci CPS ako o majetku, nakoľko nespĺňa definíciu
majetku podľa § 2 zákona o účtovníctve. Poukázal tiež na Dohodu o vzájomnom započítaní pohľadávok
a záväzkov ku dňu 31.12.2014, ktorou boli s konečnou platnosťou vyporiadané všetky nároky žalobcu
súvisiace s ukončením členstva žalobcu voči žalovanému. Vo vzťahu k uplatnenému odvolaciemu
dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. e) C.s.p. uviedol, že nesúhlasí s názorom súdu, že P.,. C. sa
vyjadrovala vo svojom posudku k právnym otázkam, preto je tento posudok nepoužiteľný. Jedná sa o
špecifickú situácie, kedy okrem výkladu stanov je potrebné vychádzať aj zo zákona č. 431/2002 Z.z. o
účtovníctve, k čomu je znalkyňa oprávnená. Znalecký posudok P.. U. je vyčíslením všeobecnej hodnoty
majetku. Jeho ocenenie je vyhotovované inou metódou ako v znaleckom posudku znalca p. H., ktoré
predložil žalobca. Obidve metódy sú rovnocenné, čo sa uvádza aj v znaleckom posudku P.. U., preto mal
za to, že súd sa v rozhodnutí dostatočne nevysporiadal s návrhmi na doplnenie dokazovania výsluchom
znalcov. Nestotožnil sa s názorom súdu, že vyhotovením znaleckých posudkov na ohodnotenie stavieb
vo vlastníctve COOPUNIE uznal nárok žalobcu na jeho podiel z ceny týchto nehnuteľností. Nárok žalobu
neuznáva. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie
zmenil a žalobu zamietol a priznal mu nárok na náhradu trov konania.

5. K odvolaniu žalovaného sa žalobca vyjadril podaním zo dňa 19.05.2020 majúc za to, že odvolanie
žalovaného nie je dôvodné. V konaní preukázal, že jeho členstvo u žalovaného zaniklo v roku 2014,
z uvedeného dôvodu mu vznikol nárok na vyplatenie majetkového podielu, a to zo všetkého majetku
žalovaného , ktorý vlastnil k 31.12.2013, majetkový podiel žalobcu predstavuje v jeho percentuálnom
vyjadrení 2,91 % na majetku žalovaného v jeho všeobecnej hodnote, majetok žalovaného tvoril v
rozhodnom období i jeho majetkový podiel v organizáciách COOPUNIA Praha (vo výške 40% jej
majetku) a Družstevná únia SR (vo výške 38,3% na jej majetku), a žalobca nebol z tohto majetku
vysporiadaný. Poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Bratislava II sp.zn. 51C/260/2015 v obdobnej
veci. Splatnosť jeho nároku ako bývalého člena družstva na podiel na majetku žalovaného po skončení
členstva nastala podľa stanov žalovaného (čl. 25 ods. 9) dňa 31.12.2015, keďže žalobu podal dňa
18.12.2017, urobil tak v 3 ročnej premlčacej lehote. Nespochybnil tvrdenie žalovaného, že mu vznikol
nárok na výplatu členského podielu, ktorého splatnosť upravujú stanovy v čl. 25 ods. 9. Nepoprel
fakt, že mu žalobca titulom vyplatenia majetkového pomeru vyplatil sumu 102 039,90 resp. 58 467,12
eur, čím jeho dlh na vyplatení majetkového podielu v tejto časti zanikol. Touto čiastočnou úhradou
hodnoty majetkového podielu, však zostalo nedotknuté jeho právo domáhať sa zaplatenia aj zvyšnej
časti hodnoty majetkového podielu, ktorý mu žalovaný neuhradil , a to podielu na majetkových podieloch
žalovaného v organizáciách COOPUNIA Praha a Družstevná únia Slovensko. V danom prípade požiadal
žalovaného o predčasné vyplatenie majetkového podielu, avšak iba zo žalovaným vyčíslenej sumy
majetkového podielu vo výške 102 039,90 eur. Uvedená predčasná výplata sa netýkala jeho nároku
na nesprávne vyčíslenú výšku majetkového podielu žalovaným., Preto pojem splatnosť majetkového
podielu a pojem predčasnej výplaty nemožno stotožňovať a premlčanie možno spájať len so splatnosťou
pohľadávky, nie s jej predčasným vyplatením. Dohoda o predčasnom vyplatení nespôsobila zároveň
zmenu splatnosti pohľadávky. Ak neprejavil v Dohode vôľu vysporiadať tú časť hodnoty majetkového
podielu, ktorý je predmetom sporu, nemohla byť touto Dohodou dohodnutá ani zmena jeho splatnosti,
oproti úprave v čl. 25 ods. 9 stanov. Upriamil pozornosť na to, že výška majetkového podielu nie je
nemenná a nevyplýva z účtovníctva žalovaného. Samotný žalovaný potvrdil, že o hodnote majetkového
podielu v organizáciách COOPUNIA Praha a Družstevná únia SR neúčtuje, nebolo tak dôvodným ani
domáhať sa od žalovaného sprístupnenia potrebných dokumentov a z nich vypočítať výšku nároku.
Vzhľadom k uvedenému v žalobe navrhol, aby všetky relevantné doklady od žalovaného a tretích osôb
vyžiadal sú, preto mohol svoju pohľadávku vyčísliť presnou sumou až v priebehu konania. Vzhľadom
k uvedenému nedošlo k zmene petitu žaloby, nakoľko nemenil petit žaloby len číselne vymedzil
žalovanú pohľadávku, ktorú pôvodne v žalobe vymedzil iba jej percentuálnym vyjadrením. Jednalo sa
tak o určiteľné vymedzenie. Preto súdom prvej inštancie pripustená zmena petitu nepredstavovala v
skutočnosti „zmenu petitu“, ale len jeho spresnenie. Nemožno tak hovoriť o premlčaní uplatneného



nároku ani z pohľadu tzv. pripustenia zmeny petitu. Na prejednávanú vec nie je aplikovateľným
žalovaným citované rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp.zn. 10Co/364/2017, nakoľko nepredstavuje
ustálenú súdnu prax a v danom konaní sa žalobca pôvodne domáhal určenia, že je veriteľom pohľadávky
a až v priebehu konania navrhol zmenu petitu na plnenie, čo nie je prejednávaný prípad. Žalovaný svoje
námietky vo vzťahu k výkladu pojmu „majetok“ v žiadnom smere nezdôvodnil. Výklad znalkyne P.. C. o
účtovaní tzv. „vlastných zdrojov krytia účtovnej jednotky“ s prejednávanou vecou nesúvisí. Predmetom
konania bola právna otázka, či mu prináleží právny nárok na majetkový podiel, z akej základne sa tento
určuje, či mu tento žalovaný vyplatil a pod. .

6. K vyjadreniu žalobcu sa žalovaný vyjadril podaním zo dňa 04.06.2020 a uviedol, že ak žalobca v
návrhu zo dňa 11.06.2019 nežiadal o zmenu žaloby, keďže percentuálne vyjadrenie tohto nároku v
žalobe bolo len nahradené jeho peňažným vyčíslením, nie je zrejmý, prečo žalobca vôbec navrhol
rozšírenie žaloby. V žalobe zo dňa 15.12.2017 doručenej súdu so žalobca uplatnil nárok na zaplatenie
istiny 20 000 eur spolu s úrokmi z omeškania. Čím sa vyvracia tvrdenie žalobcu, že podaním zo dňa
11.06.2019 nemal v úmysle rozšíriť žalobu, keďže žaloba bola podaná o zaplatenie sumy 20 000 eur
s prísl. a po zmene petitu znela na zaplatenie sumy 112 999,66 eur s prísl.. Tvrdenie, že Podielový
fond je zriadený za účelom vymedzenia účasti členských družstiev na majetku CPS je preukázané aj
Štatútom podielového fondu CPS, ktorý bol schválený Valným zhromaždením CPS, pričom uvedená
úprava výslovne odkazuje na účtovné závierky, teda na účtovné hodnotu určeného majetku. Nesúhlasil
s tvrdením žalobcu, že majetok prešiel na CPS pod podmienkou, že v tom čase existujúce družstvá
budú mať majetkové podiely na takto prevedenom majetku. Pre účely hodnoty členského podielu je
pri zániku členstva družstva u žalovaného aj s poukazom na znenie Stanov žalovaného, nevyhnutné
odlišovať majetok z hľadiska jeho definovania v zmysle predpisov o účtovníctve a z definície majetku v
Stanovách. Preto nesúhlasil s právnym posúdením súdom prvej inštancie, že jeho majetok tvoria všetky
aktíva kryté vlastnými a cudzími zdrojmi a podiely vo všetkých organizáciách, kde má majetkovú účasť.
Znenie stanov a ich výklad nemôže byť v rozpore so zákonom o účtovníctve.

7. Vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného žalobca uviedol, že z dôvodov na strane žalovaného bol nútený
podať žalobu, v ktorej si nárok vyčíslil len percentuálne, ako 2,91% zo všeobecnej hodnoty konkrétne
označeného majetku žalovaného. Takého označenie nároku ust. O.s.p. ani C.s.p. nevylučovali. Ním
uplatnený nárok tak bol vymedzený skutkovo jasne a zrozumiteľne. Vzhľadom k uvedenému žalovaným
vznesená námietka premlčania nepožíva právnu ochranu. Ním uvedená suma 20 000 eur bola len
sumou predbežnou, nakoľko z obsahu žaloby jednoznačne vyplýva, že jeho nárok zodpovedá 2,91%
hodnoty majetkových podielov žalovaného v organizáciách COOPUNIA Praha a Družstevná únia
SR. Konanie žalovaného tak považoval za šikanózne a zjavné zneužitie práva. I keď svoje podanie
označil svoje podanie ako zmena žaloby, neuplatňoval v ňom iné právo, ani nemenil a nedoplňoval
v ňom rozhodujúce skutkové okolnosti. T.z. domáhal sa toho istého nároku v rovnakej výške, ktorá
zodpovedá jeho 2,91% podielu na majetkových podieloch žalovaného v organizáciách COOPUNIA
Praha a Družstevná únia SR. Mal za to, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil námietku premlčania
žalovaného ako nedôvodnú, nakoľko svoj nárok uplatnil riadne a včas. Upriamil pozornosť na to, že má
nárok na členský podiel na majetku žalovaného a nie na jeho podielovom fonde.

8. Vo vyjadrení zo dňa 28.07.2020 žalovaný uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava svojich vyjadrení.

9. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov podaného odvolania (§ 379, §
380 ods. 1 a 378 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže
sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie
pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného
je podané v časti dôvodne.

10. Ako prvoradé odvolací súd konštatuje, že v postupe súdu prvej inštancie nezistil žiadne vady
týkajúce sa procesných podmienok, na ktoré je z úradnej povinnosti povinný prihliadať, aj keď tieto
neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 2 C.s.p.).

11. V súvislosti s opravným prostriedkom podaným žalovaným odvolací súd upozorňuje, že rozsah
prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním (§ 380 ods. 1 C.s.p.),
podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu ako



i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť napadnuté rozhodnutie
odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané.

12. Podaným odvolaním žalovaný napadol správnosť právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie
(§ 365 ods.1 písm. h/ C.s.p.) pri posudzovaní otázky premlčania žalobcom uplatneného nároku. Právnym
posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu
právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil
správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval
alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

13. Pri posudzovaní odvolacej argumentácia odvolateľa vo vzťahu k posúdeniu námietky premlčania
je zásadným posúdenie, kedy nastala splatnosť nároku žalobcu na vyplatenie členského podielu. Z
obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca oznámením zo dňa 29.09.2014 v zmysle čl. 6 bod 1 Stanov
CPS vystúpil z členstva v CPS. V súlade s čl. 6 bod 1 Stanov členstvo žalobcu v CPS skončilo dňom
31.10.2014 a žalobcovi v súlade s čl. 7 písm. i) a čl. 25 bod 8 vznikol nárok na výplatu členského podielu
na majetku CPS spôsobom uvedeným v Stanovách. Splatnosť členského podielu po zániku členstva
v CPS bola stanovená v čl. 25 bod 9 Stanov tak, že členský podiel je splatný do konca kalendárneho
roka, nasledujúceho po roku, v ktorom došlo k ukončeniu členstva v CPS. Takto dohodou strán presne
určený čas plnenia, t.z. výplaty členského podielu, určoval posledný deň, kedy bol žalovaný povinný
plniť (31.12.2015). Splatnosť nároku žalobcu na vyplatenie členského podielu nastala dňom 31.12.2015
a od uvedeného dňa začala plynúť premlčacia doba. I keď žalobca požiadal žalovaného o predčasnú
výplatu členského podielu v sume 102 039,90 eur, dohoda strán o zmene splatnosti ku dňu 31.12.2014
sa vzťahovala výlučne k vyplateniu členského podielu, ktorého výšku stanovil samotný žalovaným v liste
zo dňa 08.12.2014. Zmena termínu splatnosti členského podielu žalobcu mala vplyv len na splatnosť
sumy 102 039,90 eur, ktorá bola aj predmetom Dohody o vzájomnom započítaní pohľadávok a záväzkov
k 31.12.2014. Súd prvej inštancie tak správne vyvodil, že vo vzťahu k nároku žalobcu, ktorým sa domáhal
vyplatenia členského podielu aj z majetku COOPUNIE Praha a Družstevnej únie SR, ktoré žalovaný
nezahrnul do výpočtu jeho nároku na vyplatenie členského podielu, nenastala zmena splatnosti dlhu.
Vychádzajúc tak z toho, že splatnosť nároku žalobcu na výplatu členského podielu nastala 31.12.2015
a žalobca podal žalobu o vyplatenie zvyšnej časti členského podielu dňa 18.12.2017, žalobca nárok
uplatnil v trojročnej premlčacej dobe.

14. Vo vzťahu k námietkam odvolateľa, že žalobcom uplatnený nárok je premlčaný nakoľko návrh na
zmenu žaloby žalobca podal až v roku 2019, odvolací súd uvádza. Žalobca je tzv. dominus litis, teda pán
sporu, on vymedzuje požiadavku o ktorej má súd vo veci rozhodnúť. Z dispozičného princípu vyplýva,
že žalobca v žalobnom návrhu vymedzuje predmet konania po skutkovej a právnej stránke, a týmto
jeho vymedzením je súd v zásade viazaný. Z viazanosti súdu petitom vyplýva, že súd nemôže prekročiť
návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú. V prejednávanej veci sa žalobca žalobou
doručenou súdu prvej inštancie dňa 18.12.2017 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 20 000 eur s
príslušenstvom. Žalobný nárok skutkovo odôvodnil tým, že mu po zániku členstva u žalovaného vznikol
nárok na zaplatenie nevyplateného členského podielu vo výške 2,91% z majetku žalovaného, ktorý
nebol zahrnutý do výpočtového základu pre určenie výšky členského podielu, t.z. z majetku žalovaného
v Družstevnej únii Slovenskej republiky (podiel žalovaného vo výške 38,3 %) a v COOPUNII so sídlom v
Prahe (podiel žalovaného vo výške 40%). Podanou žalobou tak žalobca kvalitatívne ako i kvantitatívne
vymedzil, čoho sa v konaní domáha, preto súd vychádzajúc zo zásady viazanosti petitom, nemohol
žalobcovi prisúdiť iné plnenie, než ktorého sa žalobca domáhal. Zmena návrhu na začatie konania
(žaloby) je základným dispozičným úkonom predmetom konania, je teda prejavom tzv. dispozičného
princípu sporového konania. Len čo sa konanie začne, na súd prechádza povinnosť vec prejednať a
rozhodnúť v primeranom čase podľa procesných pravidiel a zásad. Zmena žaloby (návrhu na začatie
konania) nie je len zmenou tzv. žalobného petitu. Žalobu v civilnom konaní treba vnímať ako komplexné
podanie žalobcu, ktoré má spĺňať náležitosti podľa § 132 a nasl. C.s.p.. Pod zmenou žaloby tak treba
chápať zmenu akejkoľvek náležitosti, ktorú žaloba má mať. Za zmenu žaloby treba považovať: a) zmenu
tzv. žalobnej žiadosti (petitu žaloby), b) zmenu tzv. rozhodujúcich skutkových okolností (skutkového
stavu), na ktorých žaloba spočíva. Zmena žalobnej žiadosti môže spočívať v zmene buď kvalitatívnej,
alebo kvantitatívnej stránky žalobnej žiadosti. Za kvalitatívnu zmenu petitu treba považovať tie situácie,
keď žalobca, či už s poukazom na rovnaký (doteraz tvrdený) skutkový stav, prípadne skutkový stav



zmenený a doplnený, požaduje niečo iné, než pôvodne. Za kvantitatívnu zmenu žaloby v zmysle ust.
§ 95 (teraz ust. § 140 ods. 1 C.s.p.) treba považovať najmä pri žalobách na plnenie to, keď žalobca
žiada niečo iné, alebo kvantitatívne viac, než žiadal v pôvodnej žalobe. O kvantitatívnu zmenu žaloby
(petitu) pôjde aj v prípadoch, keď žalobca namiesto jedného typu plnenia požaduje iný typ plnenia( NR
SR sp.zn. 4Cdo/1193/2015). Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca podaním doručeným súdu
prvej inštancie dňa 11.06.2019 žiadal, aby súd pripustil zmenu petitu žaloby nasledovne: „Žalovaný je
povinný zaplatiť žalobcovi sumu 112 999,66 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo
sumy 112 999,66 eur odo dňa 01.01.2016 do zaplatenia.“ Z obsahu vyjadrení žalobcu v konaní pred
súdom prvej inštancie ako i v odvolacom konaní je nepochybným, že podaním zo dňa 11.06.2019 si
žalobca neuplatňoval iné právo, ako v pôvodne podanej žalobe, ani týmto podaním nemenil skutkové
okolnosti, nesporným však je, že uvedeným podaním si žalobca uplatnil kvantitatívne viac ako v
pôvodnej žalobe, preto je tento procesný úkon žalobcu nutné považovať za zmenu žaloby. Súd prvej
inštancie tak postupoval procesne správne, keď podanie žalobcu posúdil ako zmenu žaloby, o pripustení
ktorej rozhodol uznesením zo dňa 19.06.2019 č.k. 58C/86/2017-602. Zmena žaloby má význam z
hľadiska plynutia premlčacej lehoty, nakoľko hmotnoprávne účinky zmeneného návrhu nastanú až od
uplatnenia zmeneného návrhu na súde, za predpokladu jeho pripustenia súdom. Vychádzajúc z toho,
že žalovaný vzniesol námietku premlčania vo vzťahu k žalobcom rozšírenému nároku nad sumu 20 000
eur s prísl., t.j. vo vzťahu k sume 92 999,96 eur s prísl., bolo dôvodným skúmať, či si žalobca tento
nárok uplatnil v zákonom stanovenej lehote ( § 101 Občianskeho zákonníka). Všeobecne je začiatok
plynutia premlčacej doby spájaný s okamihom, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Vychádzajúc
z čl. 25 bod 9 Stanov, členský podiel žalobcu bol splatný dňom 31.12.2015, najskôr si tak žalobca svoj
nárok na vyplatenie členského podielu mohol uplatniť dňa 01.01.2016 a zároveň od tohto dátumu začala
žalobcovi plynúť všeobecná trojročná premlčacia doba, ktorá uplynula 01.01.2019. Nakoľko zmena
žaloby, ktorou žalobca kvantitatívne rozšíril svoj nárok o zaplatenie sumy 92 999,66 eur s prísl., bola
doručená súdu prvej inštancie dňa 11.06.2019, teda po uplynutí premlčacej doby a žalovaný vzniesol
námietku premlčania, žalobcovi nárok na zaplatenie sumy 92 999,66 eur s príslušenstvom nemožno
priznať. Odvolací súd tak dospel v tejto časti k inému právnemu záveru ako súd prvej inštancie a posúdil
námietku premlčania vznesenú v konaní žalovaným vo vzťahu k nároku na zaplatenie sumy 92 999,66
eur s prísl., ako dôvodnú.

15. Ďalšia odvolacie argumentácia žalovaného smerovala k nesprávnemu právnemu posúdeniu otázky,
z akého majetku žalovaného mal byť vypočítaný členský podiel žalobcu pri zániku jeho členstva u
žalovaného. Odvolací súd sa stotožnil so správnym právnym záverom súdu prvej inštancie, že žalobca
má nárok
na podiel pri skončení jeho členstva na celom majetku žalovaného, ako to vyplýva zo znenia Stanov
ako základného a rozhodujúceho dokumentu žalovaného (čl. 1 bod 1, čl. 7 písm. i/, čl. 23 ods. 1, čl. 25
bod 1, 2, 4, 8, čl. 28 bod 1 až 7). Majetok záujmového združenia právnických osôb a jeho používanie
(výnosy z neho) je práve hlavným zdrojom financovania tohto združenia, a preto je i rozhodujúcou
veličinou v rámci úpravy majetkových práv členov združenia. Združenie je právnickou osobou, ktorá
zodpovedá svojim majetkom za nesplnenie svojich povinností. Stanovy sú zmluvou sui generis, pričom
ich obligatórne náležitosti sú obsiahnuté v ust. § 20h ods. 1 Občianskeho zákonníka (názov, sídlo a
predmet činnosti združenia, úpravu majetkových pomerov, vznik a zánik členstva, práva a povinnosti
členov, orgány združenia a vymedzenie ich pôsobnosti, spôsob zrušenia združenia a naloženie s jeho
likvidačným zostatkom). Vychádzajúc tak z toho, že úprava práv a povinností členov záujmového
združenia právnických osôb je ponechaná na vôli zakladateľov alebo ustanovujúcej schôdze, je pri
posudzovaní dôvodnosti odvolacej argumentácie odvolateľa potrebné vychádzať zo znenia stanov.
Preto, ak si členovia záujmového združenie CPS v čl. 1 bod 1 Stanov dohodli, že členské družstvá
majú majetkovú účasť na celom majetku záujmového združenia a členské družstvo má v prípade zániku
členstva v CPS právo na členský podiel na majetku CPS, a to spôsobom uvedeným v Stanovách, je
potrebné postupovať pri určení výšky vyrovnacieho podielu v súlade so znením Stanov. Pojem majetok
CPS je upravený v čl. 23 bod 1 Stanov, podľa ktorého majetkom CPS sa rozumejú aktíva kryté vlastnými
a cudzími zdrojmi ako aj podiely vo všetkých organizáciách, kde má CPS majetkovú účasť. Súčasťou
vlastných zdrojov krytia CPS podľa čl. 25 bod 4 Stanov bol spolu s ostatnými fondmi aj podielový
fond. Podielový fond tak netvoril samostatnú základňu, z ktorej sa malo pri výpočte majetkového podielu
vychádzať, pretože jeho účelom bolo len vymedzenie účasti členských družstiev na majetku CSP. V
konaní nebolo sporným, že žalovaný mal podiel na majetku Družstevnej únie SR v rozsahu 38,%
a v COOPUNIA Praha v rozsahu 40 %. Vychádzajúc tak z uvedeného, keď si členovia združenia v
Stanovách dohodli, že členský podiel sa určuje z majetku žalovaného ( nielen z jeho vlastných zdrojov)



ale aj z cudzích zdrojov a podielov vo všetkých organizáciách, kde má žalovaný majetkovú účasť,
nárok žalobcu uplatňovaný v tomto konaní je dôvodný. Nárok žalobcu ako členského družstva na
majetku, resp. na majetkový podiel, vyplýva aj z listov žalovaného adresované žalobcovi k vyjadreniu
podiel žalobcu (čl. 6). Odvolací súd dodáva, že otázka výkladu stanov je na posúdení súdu, ktorého
úlohou je ich obsah právne posúdiť, zohľadniac pritom obsah vôle členov združenia. Vzhľadom k
uvedenému argumentácia žalovaného, že znalkyňa P.. C. v znaleckom posudku č. 3/2019 uviedla, že v
zmysle účtovných predpisov sa musí vychádzať zo skutočných vlastných zdrojov združenia uvádzaných
v účtovnom výkaze Súvaha v časti pasív, je v rozpore s obsahom Stanov, kde táto otázka bola
zmluvne upravená odlišne. Pre posúdenie nároku žalobcu tak nebolo rozhodujúcim znenie znalkyňou
uvádzaných účtovných predpisov, ale znenie Stanov. Pri rozhodovaní vo veci odvolací súd neprihliadol
na znalecký posudok č. 36/2020 vypracovaný Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline,
ktorý v odvolacom konaní predložil odvolateľ, nakoľko sa jednalo o neprípustnú novotu, na použitie ktorej
v odvolacom konaní neboli splnené podmienky uvedené v ust. § 366 C.s.p..

16. V podanom odvolaní odvolateľ upriamil pozornosť aj na Dohodu o vzájomnom započítaní pohľadávok
a záväzkov k 31.12.2014 uzavretú dňa 31.12.2014 ( ďalej len „Dohoda“) medzi žalobcom a žalovaným,
majúc za to, že uvedenou Dohodou boli s konečnou platnosťou vysporiadané všetky nároky žalobcu
súvisiace s ukončením členstva žalobcu voči žalovanému. Odvolací súd má za to, že uvedenou Dohodou
došlo medzi stranami k vysporiadaniu len tých práv, ktoré im v čase uzavretia Dohody boli známe, a
to pohľadávka žalovaného voči žalobcovi vyplývajúcej z Úverovej zmluvy č. 14600015115 v sume 33
328 eur a pohľadávka žalobcu na vyplatenie členského podielu v sume 102 369,93 eur. I keď strany
sporu v Dohode okrem iného uviedli „ Prenechaním daru zo stranu družstva pre CPS vo výške 10
574,81 eur a vyplatením členského podielu vo výške 58 467,12 eur zo strany CPS budú týmto okamihom
vysporiadané všetky nároky súvisiace s ukončením členstva družstva voči CPS, ako aj všetky nároky
vyplývajúce z Úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXXX.“, uvedené vysporiadanie nárokov sa netýka práv, na
ktoré nemohol účastník pomýšľať ( § 585 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka). Tento záver je
podporený argumentáciou žalobcu, že výšku členského podielu stanovil žalovaný, pričom túto nemohol
žalobca verifikovať, nakoľko nedisponoval podkladmi na výpočet členského podielu. Možno tak prijať
záver, že uzavretím Dohody nedošlo medzi stranami k urovnaniu aj tých práv žalobcu, o ktorých v čase
jej uzavretia nemal vedomosť. Súd prvej inštancie tak dospel k správnemu právnemu záveru, že Dohoda
sa s poukazom na vôľu jej účastníkov, netýka nároku žalobcu na vyplatenie členského podielu, ktorého
sa žalobca domáha v tomto konaní a na základe tejto Dohody nemohlo tak ani dôjsť k zániku práva
žalobcu na zaplatenie žalobou uplatnenej sumy.

17. V podanom odvolaní odvolateľ uplatnil aj odvolací dôvod podľa ust. 365 ods.1 písm. f) C.s.p. (t.j.
že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam)
a odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. e) C.s.p. ( t.j. že súd prvej inštancie nevykonal
navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností). Dôvodnosť citovaných odvolacích
dôvodov odvolateľ odvodzoval od toho, že súd prvej inštancie sa v napadnutom rozhodnutí nedostatočne
vysporiadal s návrhmi na doplnenie dokazovania. Z odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie
bod 51 vyplýva, že súd prvej inštancie nevykonal dôkaz - výsluch P.. Z. C., majúc za to, že výklad
Stanov je otázkou právnou, z dôvodu ktorého výsluch navrhnutej svedkyne P.. C. k interpretácii
jednotlivých ustanovení Stanov by nebol pre súd záväzný. Odvolací súd s takýmto postupom súdu
prvej inštancie súhlasí, a to i s prihliadnutím na právny názor vyslovený v bode 15 odôvodnenia tohto
rozhodnutia. Pri posudzovaní námietky žalovaného vo vzťahu k nevykonaniu navrhnutého dôkazu -
konfrontácii znalcov, ktorí vypracovali znalecké posudky na stanovenie hodnoty nehnuteľností, odvolací
súd upriamuje pozornosť, na to, že pri správnom právnom posúdení námietky premlčania vznesenej
v konaní žalovaným, na posúdenie dôvodnosti nároku žalobcu na zaplatenie sumy 20 000 eur s
prísl. boli postačujúcimi už účtovné závierky Družstevná únia SR( podiel žalobcu v sume 66 156,90
eur) a COOPUNIA Praha ( podiel žalobcu 1 772,72 eur) k rozhodnému dňu 31.12.2013. V záujme
vysporiadania sa s námietkami žalovaného je však potrebné doplniť, že k disproporcii v určení výšky
hodnoty nehnuteľností došlo z dôvodu, že znalci postupovali pri určení ceny nehnuteľností rôznou
metodikou. Vysporiadanie sa s otázkou, aká metodika mala byť pri výpočte hodnoty nehnuteľností
použitá, nie je oprávnený hodnotiť súd, nakoľko sa jedná odbornú stránku. Vychádzajúc z toho, že
tak žalobca ako i žalovaný zotrvávali na svojich námietkach voči znaleckým posudkom, samotná
konfrontácia - výsluch znalcov, sa javila ako nehospodárna. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd s
rozhodnutím súdu prvej inštancie nevykonať dôkaz - konfrontáciu znalcov ako i s odôvodnením tohto
rozhodnutia súhlasí. Odvolací súd poznamenáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo



sporovej strany, aby súd vykonal všetky ňou navrhnuté dôkazy, a aby sa stotožnil s jej právnymi názormi,
navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani právo na to, aby bola strana v spore úspešná, teda aby sa
rozhodlo v súlade s jej požiadavkami.

18. Vo vzťahu k ostatným námietkam odvolateľa odvolací súd uvádza, že podľa už konštantnej judikatúry
súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,
aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie rozhodnutia tak
nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však
nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán spor (porovnaj napríklad
rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Preto
na zostávajúcu odvolaciu argumentáciu odvolateľa odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať
špecifickou odpoveďou.

19. Nakoľko odvolací súd posúdil odvolaciu argumentáciu odvolateľa vo vzťahu k vznesenej námietke
premlčania v časti nároku na zaplatenie sumy 92 999,66 eur s príslušenstvom ako dôvodnú, bolo
potrebné pristúpiť podľa § 388 C.s.p. k zmene napadnutého rozhodnutia, preto odvolací súd napadnuté
rozhodnutie zmenil tak, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 20 000 eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 20 000 eur od 01.01.2016 do zaplatenia,
a to v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia a vo zvyšku žalobu zamietol.

20. O nároku na náhradu trov konania t.j. prvoinštančného konania aj odvolacieho konania, odvolací
súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p. (súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru je
úspechu vo veci) v spojení s § 262 ods. 1, 2 C.s.p. (o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez
návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí) a § 396 ods. 1, 2 C.s.p.. Vychádzajúc z toho, že
žalobca mal v konaní úspech v rozsahu 17,7 % (z uplatnenej sumy 112 999,66 eur mu bolo priznaných
20 000 eur) a žalovaný mal úspech 82,3%, čistý úspech žalovaného predstavuje 64,6 %, preto odvolací
súd priznal žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 64,6%, vzhľadom k
pomeru úspechu vo veci. O výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 C.s.p.
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny
úradník.

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).