SVETOM, výrobné družstvo "v likvidácii"


Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 0Er/8160/2000
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5100897898
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Masár
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5100897898.1

Uznesenie
Okresný súd Žilina v exekučnom konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Kaduchom
so sídlom Dolný Val 30, 010 01 Žilina, vo veci oprávneného: JUDr. Ľudovít Paulovič, M. Rázusa 19,
984 01 Lučenec, správca konkurznej podstaty úpadcu SVETOM výrobné družstvo „v likvidácii", IČO:
00168092, Veľké Rovné, proti povinnému: KOPOS, s.r.o., IČO: 31623701, 013 62 Veľké Rovné 340
(vymazaný z obchodného registra dňa 03.03.2010), takto

r o z h o d o l :

Exekúciu z a s t a v u j e .

Oprávnenému u k l a d á nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 40,84 eur v lehote
3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe návrhu oprávneného doručeného súdnemu exekútorovi dňa 11.07.2000, exekučného titulu
- rozhodnutia Okresného súdu Žilina, č.k. 1Rob/2110/99 zo dňa 13.12.1999 a žiadosti exekútora, súd
udelil poverenie na vykonanie exekúcie pod č. 5511 015157 * dňa 08.11.2000.

Podaním doručeným súdu dňa 22.05.2007 súdny exekútor postúpil súdu návrh oprávneného na
zastavenie exekúcie zo dňa 02.04.2007, v ktorom oprávnený žiadal o zastavenie konania z dôvodu
nemajetnosti povinného. Súdny exekútor si zároveň uplatnil trovy exekúcie vo výške 97,59 eur.

Súd mal z obchodného registra preukázané, že na základe uznesenia Okresného súdu Žilina č. k.
26CbR/13/2008-66 zo dňa 06.08.2009, ktorým bola obchodná spoločnosť KOPOS, s.r.o. KOPOS GmbH
- v nemčine zrušená bez likvidácie, sa obchodná spoločnosť s obchodným menom KOPOS, s.r.o.
KOPOS GmbH - v nemčine, so sídlom Veľké Rovné 340, 013 62 Veľké Rovné, IČO: 31 623 701 v zmysle
§ 68 ods. 9 Obchodného zákonníka z obchodného registra Okresného súdu Žilina dňom 03.03.2010
vymazaná.

Podľa § 57 ods. 1 písm. c/ Exekučného poriadku - exekúciu súd zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol
ten, kto navrhol jej vykonanie.

Súd rešpektujúc dispozičné právo oprávneného, exekúciu v zmysle hore uvedeného zákonného
ustanovenia zastavil. Súd na tomto mieste konštatuje, že exekúcia v danej veci nemohla byť zastavená
s odkazom na ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku - nemajetnosť povinného pred
jeho výmazom z obchodného registra, nakoľko exekučný poriadok účinný v čase začatia exekučného
konania takýto dôvod na zastavenie exekúcie neobsahoval. Súd zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1



psím. c) Exekučného poriadku (04/2007) aj z dôvodu, že ďalší dôvod na zastavenie exekúcie - výmaz
povinného z obchodného registra nastal neskôr 03/2010.

Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, 17bb) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona
o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 203 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby
nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku,
a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.

Súd rozhodol aj o náhrade trov exekúcie, pričom v zmysle § 203 k náhrade týchto trov zaviazal
oprávneného z dôvodu procesného zavinenia zastavenia exekúcie, nakoľko oprávnený navrhol
zastavenie exekúcie. Na úhradu trov povinný nemohol byť zaviazaný, nakoľko v čase zastavenia
exekúcie už neexistuje.

Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov platnej v
čase začatia exekučného konania(ďalej len „vyhláška“), ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania
exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa
určuje

a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu,

b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.

Podľa § 14 ods. 2 citovanej vyhlášky, základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 200 Sk (6,64
eur) za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých
úkonov exekučnej činnosti.

Podľa § 14 ods. 3 citovanej vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je
100 Sk (3,32 eur).

Podľa § 15 ods. 1 citovanej vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:

a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,

b) doručenie príkazu na začatie exekúcie,

c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,

d) doručenie exekučného príkazu,

e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,

f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,

g) každé zisťovanie bydliska povinného,

h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,

i) každé zisťovanie účtu povinného,

j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.



Na podklade vyúčtovania trov exekútora doručeného súdu dňa 22.05.2007 a predloženého
exekútorského spisu EX 1139/2000, priznal súd exekútorovi náhradu trov exekúcie podľa vyhlášky č.
288/1995 Z. z., spolu vo výške 40,84 eur, ktorá pozostáva z:

1/ odmeny exekútora vo výške 26,56 eur, z toho:

a/ 6,64 eur za úkony v trvaní celkovo 55 min. (§ 14 vyhlášky - základná hodinová sadzba 6,64 eur za
každú aj začatú hodinu):

· Vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie 20 min.

· Úradný záznam 10 min.

· Informácia o stave konania 10 min.

· Návrh na zastavenie 15 min.

b/ 19,92 eur za 6 paušálne odmeňovaných úkonov exekučnej činnosti (§ 15 vyhlášky - paušálna suma
3,32 eur za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti):

· Získanie poverenia

· Doručenie upovedomenia o začatí exekúcie

· Doručenie exekučného príkazu

· Doručenie príkazu na začatie exekúcie

· Zisťovanie majetku povinného 4x

2/ náhrady hotových výdavkov vo výške 7,47 eur (§ 22 vyhlášky):

· Poštovné 7,47 eur

Súdny exekútor preukázal, že je platiteľom DPH, preto mu ju súd priznal. Súd exekútorovi priznal DPH
20 % zo sumy 34,03 eur, pričom priznané DPH predstavuje sumu 6,81 eur.

Sumár: 26,56 + 7,47 + 6,81 eur (20% DPH) = 40,84 eur.

Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. je povinnosťou exekútora vyhotoviť časovú špecifikáciu
jednotlivých úkonov, tzn. presne vymedziť čas vynaložený na konkrétne úkony pre účely výpočtu
odmeny podľa § 14 ods. a/. Súdny exekútor postupoval nesprávne, keď nevyhotovil časovú špecifikáciu,
ale priamo ku každému úkonu priradil sadzbu 6,64 eur (200,-Sk). Súd však pri posudzovaní dĺžky
vykonávania jednotlivých úkonov exekučnej činnosti vychádzal z logického a gramatického výkladu
ustanovenia § 14 vyhlášky, pričom na základe takého výkladu je potrebné počtom hodín rozumieť súhrn
časových úsekov trvania jednotlivých úkonov exekučnej činnosti, ktoré je potrebné pre účely výpočtu
odmeny podľa citovaného ustanovenia sčítať, pričom početnosť úkonov nemá relevanciu pre výpočet
tejto odmeny. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR,

sp.zn. 1Mcdo/7/2006 z 28.05.2007, z ktorého plynie rovnaký záver. Pri výpočte súd zároveň priradil k
jednotlivým úkonom primeranú časovú dĺžku, obvyklú s ohľadom na zložitosť úkonu, právnu náročnosť
a jej rutinnosť. Takto špecifikovaná dĺžka je spravodlivá a zodpovedá reálne času potrebnému na ich
vypracovanie, a preto pokiaľ si exekútor pri týchto úkonoch uplatnil minutáž nad rozsah vyššie uvedenej,
súd túto presahujúcu minutáž pre účely výpočtu „časovej“ odmeny nezohľadnil.



V časti vyčíslenej odmeny podľa § 14 ods.1 písm. a/ súd nepriznal položku - vyhotovenie žiadosti o
udelenie poverenia, ktorá je duplicitne uplatňovaná aj podľa § 14 ods. 1 písm. b/ v položke získanie
poverenia podľa § 15 ods. 1 písm. a/ vyhlášky. Súd poukazuje na to, že v úkone získanie poverenia sú
obsiahnuté všetky konkrétne kroky a činnosti, ktoré musí exekútor vykonať, aby toto poverenie získal.
Takýmto úkonom je aj vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia. Teda odmena exekútora v sume 3,32
eur nie je odmenou za vydanie poverenia súdom, ale je odmenou za konkrétne činnosti exekútora, ktoré
predchádzajú udeleniu poverenia a bez ktorých by k udeleniu poverenia nedošlo.

Ďalej súd neuznal položku označenú - zaregistrovanie spisu, zmluva, odstránenie vád podania s
poukazom na to, že odmena sa má vzťahovať len na také úkony, ktoré smerujú k vymoženiu pohľadávky
v rámci exekúcie. Všetky vyššie označené úkony sú úkonmi administratívneho charakteru vykonávané
v súvislosti s exekučnou činnosťou v zmysle § 25 vyhlášky.

V časti hotových výdavkov uplatňovaných súdnym exekútorom ako internet OR súd tieto náhrady
nepriznal, pretože ich exekútor nijako nepreukázal t.j. nebolo možné preskúmať ich existenciu ani výšku.

Predpokladom na priznanie hotových výdavkov nie je len ich vyčíslenie, ale aj ich preukázanie a to takým
spôsobom, ktorý nevyvoláva pochybnosti jednak čo do výšky, a jednak ich dôvodnosti a účelnosti. Z
obsahu predloženého exekútorského spisu EX 1139/2000 nie je možné skontrolovať ani určiť položku
kopírovanie 39 ks, teda nie je možné určiť, či sa jedná o vlastnú sadzbu alebo sadzbu za využitie
kopírovacej služby iného subjektu, pričom v takom prípade chýba doklad o využití služby.

V prípade, že k náhrade trov exekúcie súd zaviaže oprávneného, súd je povinný skúmať všetky úkony
exekučnej činnosti, ktoré smerujú k vymoženiu pohľadávky oprávneného, resp. priamo na tieto úkony
nadväzujú a sú vyžadované právnou úpravou. Len za takéto úkony, pri rešpektovaní podmienky ich
účelnosti je možné priznať súdnemu exekútorovi odmenu.

V časti hotové výdavky súd nepriznal ani uplatňovanú položku - spisový obal a poštové obálky. Podľa
§ 22 ods. 1 vyhlášky - súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne
vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné
náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

Z uvedeného demonštratívneho výpočtu hotových výdavkov má súd za to, že nárok na náhradu prináleží
iba v prípade tých výdavkov, u ktorých je jednoznačný priamy súvis jednotlivou exekučnou vecou, pričom
ďalšie jednotiace kritérium týchto výdavkov je to, že vznikajú až v dôsledku individuálnej procesnej
situácie v tej-ktorej veci.

Niet sporu o tom, že exekútorovi vznikajú v širšom zmysle v súvislosti s exekučnou činnosťou
aj iné výdavky, a to náklady na prevádzku a chod exekútorského úradu, kde patria náklady na
mzdy zamestnancov a koncipientov exekútorského úradu, ďalej výdavky na prípadný prenájom sídla
exekútorského úradu, výdavky na energie v súvislosti s prevádzkou budovy, náklady na údržbu budovy
(čistiace potreby a náklady na opravy), ako aj materiálové náklady na chod úradu, t.j. výdavky na
kancelárske vybavenie a napokon náklady na kancelárske potreby (kancelársky papier, obálky, toner
do tlačiarne, písacie potreby, lepidlá, a pod.). Je zrejmé, že všetky tieto náklady a výdavky si exekútor
zabezpečuje v rámci chodu svojho úradu, teda bez priameho súvisu s potrebami a situáciou v tej-ktorej
individuálnej exekučnej veci. Preto v zmysle vyššie uvedeného súd konštatuje, že náhrada za tieto
výdavky a náklady na prevádzku a chod exekútorského úradu exekútorovi v zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky
neprináleží. Na základe systematického výkladu ustanovenia § 22 a ustanovení upravujúcich odmenu
exekútora je súd toho názoru, že tieto náklady si exekútor má uhrádzať z odmeny za svoju činnosť
(podľa druhého, tretieho a štvrtého oddielu vyhlášky).



Vo vzťahu k ostatným uplatneným trovám mal súd za to, že boli uplatnené v súlade s Exekučným
poriadkom a vyhláškou, a preto súdnemu exekútorovi priznal ich náhradu v zmysle vyššie uvedenej
špecifikácie.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti a v súlade s vyhláškou č. 288/1995 Z.z. súd rozhodol tak, ako je
uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresnom súde Žilina.

Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu
podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu
vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca
odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej
lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti
ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne
rozhodne sudca.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.), t. j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a
s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to
potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.