Drevárske výrobné družstvo


Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 0Er/2651/1998
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3898896356
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lenka Gergelyová
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2013:3898896356.2

Uznesenie
Okresný súd Prievidza v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, IČO:
30 807 484, pobočka Prievidza, Matice slovenskej 10, Prievidza, proti povinnému: Drevárske výrobné
družstvo, IČO: 00 168 165, naposledy so sídlom Včelárska 1, Prievidza, t.č. vymazaný z obchodného
registra, o vymoženie istiny vo výške 173.576,84 eur (5.229.176,00 Sk) s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Exekúciu vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú a exekúciu z a s t a v u j e .

Súdnemu exekútorovi JUDr. Petrovi Kohútovi, Exekútorský úrad so sídlom Mičinská cesta 35, P.O.BOX
403, Banská Bystrica, náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený sa návrhom doručeným súdnemu exekútorovi dňa 16.12.1998 domáhal vykonania exekúcie
proti povinnému pre vymoženie istiny vo výške 5.229.176,00 Sk s príslušenstvom, na podklade
exekučných titulov, ktorými sú právoplatné a vykonateľné platobné výmery Sociálnej poisťovne so sídlom
v Bratislave, pobočka Prievidza č. 277/98-A a č. 277/98-B, oba zo dňa 4.9.1998. Poverenie na vykonanie
exekúcie bolo súdnemu exekútorovi JUDr. Petrovi Babothymu udelené tunajším súdom dňa 7.1.1999.

Poverený súdny exekútor podaním zo dňa 24.7.2013 navrhol zastavenie predmetnej exekúcie v zmysle
§ 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku z dôvodu, že povinný bol vymazaný z obchodného registra.

Súdom bolo z výpisu z obchodného registra povinného skutočne preukázané, že uznesením Krajského
súdu v Bratislave č.k. 8K/28/99-825 zo dňa 18.8.2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 25.9.2008 bol
zrušený konkurz po splnení rozvrhového uznesenia. Spoločnosť bola dňa 27.3.2009 ex offo vymazaná
z obchodného registra.

Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení
(Exekučný poriadok), exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Súd kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci
(podmienky konania). Ak však ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví (§ 104 ods. 1 O.s.p.). Medzi takéto podmienky konania patrí spôsobilosť účastníkov



konania. Spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak
ten, komu ju zákon priznáva (§ 19 O.s.p.).

Podľa § 107 ods. 4 O.s.p., ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje v konaní s jej
právnym nástupcom, a ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.

Spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania je jednou zo základných podmienok aj exekučného
konania. V predmetnej exekúcii bol povinný právnickou osobou, pričom je preukázané, že zanikol
výmazom z obchodného registra (§ 20a ods. 2 Občianskeho zákonníka), čím stratil spôsobilosť mať
práva a povinnosti, a teda i spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania (§ 19 O.s.p.). Ide o
neodstrániteľnú prekážku konania, pre ktorú nie je možné ďalej pokračovať v exekúcie. Súd vyhlásil
exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil, pretože konanie nie je možné viesť voči neexistujúcemu
subjektu.

Súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú v zmysle § 58 ods. 1 Exekučného poriadku ex offo,
teda i bez návrhu účastníka exekučného konania.

Doručením poverenia na vykonanie exekúcie vzniklo súdnemu exekútorovi právo na náhradu trov
exekúcie.

Súdny exekútor JUDr. Peter Kohút si podaním zo dňa 24.7.2013 vyčíslil trovy exekúcie spolu vo výške
50,78 eur.

Súdnemu exekútorovi prináleží za výkon exekučnej činnosti odmena, náhrada hotových výdavkov a
náhrada za stratu času v súlade s § 196 Exekučného poriadku a § 200 ods. 1 Exekučného poriadku v
znení platnom v čase začatia exekúcie.

Podľa § 203 Exekučného poriadku platného v čase začatia exekúcie, ak dôjde k zastaveniu exekúcie,
môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval
oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia
exekúcie.

Podľa § 251 ods. 4 O.s.p., na exekučné konania podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia
predchádzajúcich častí O.s.p., ak tento osobitný predpis (Exekučný poriadok) neustanovuje inak.
Občiansky súdny poriadok má teda voči Exekučného poriadku povahu predpisu subsidiárneho. Platí
teda zásada, že pokiaľ Exekučný poriadok má úplnú úpravu trov exekúcie, spôsob ich určenia, určenie,
kto znáša trovy, nie je možné použiť ustanovenia O.s.p. o trovách konania aj na exekučné konanie. V
predmetnej exekúcii je preto možné pri rozhodovaní o trovách exekúcie aplikovať len ustanovenia § 200
a nasl. Exekučného poriadku. V zásade platí, že súdny exekútor má právo na náhradu trov potrebných
pre účelné vymáhanie nároku, a tieto v princípe znáša povinný (§ 197 ods. 1 Exekučného poriadku).
Z tejto zásady vyplýva výnimka, kedy je možné zaviazať oprávneného k náhrade trov a táto výnimka
je upravená v § 203 Exekučného poriadku, a to i len pri spôsobe ukončenia exekúcie jej zastavením.
Súd pri prípadnom zaväzovaní oprávneného k úhrade trov súdneho exekútora musí zvážiť, ktoré trovy
potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod
zastavenia exekúcie. Rozsah tejto povinnosti na náhradu je daný rozsahom procesného zavinenia
oprávneného, ktoré viedlo k zastaveniu exekúcie. Nie je možné postihovať alebo hodnotiť správanie
oprávneného v priebehu exekučného konania, pretože prípadná povinnosť oprávneného k náhrade trov
exekúcie sa viaže výlučne len k procesnému hľadisku, a to ukončeniu exekúcie zastavením z dôvodu
zániku povinného. Samotnú skutočnosť, že došlo po vyše deviatich rokoch od začatia exekučného
konania k výmazu povinného z obchodného registra, nie je možné považovať za
zavinenie oprávneného a tvrdiť, že pri náležitej opatrnosti mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
Výnimkou z tejto situácie, keď oprávnený nebol náležite opatrný a uvážlivý pri podávaní návrhu na
vykonanie exekúcie, môže byť situácia, keď mal k dispozícii poznatky o takejto skutočnosti. Uvedené



preto vedie súd k záveru, že súdnemu exekútorovi v tejto výnimočnej situácii nie je možné priznať
náhradu trov exekúcie. Exekútor ako nositeľ práva na náhradu trov exekúcie je v exekučnom konaní
v postavení účastníka konania, a nie vykonávateľa verejnej moci, pričom je na výsledku exekúcie
materiálne zainteresovaný. Svojím súhlasom stať sa súdnym exekútorom a vykonávať činnosť exekútora
musí preto znášať aj s tým spojené riziko, že nie vo všetkých prípadoch dosiahne uspokojenie svojich
zákonných nárokov ako účastník exekučného konania (v časti trov). Otázkou nepriznania trov súdnemu
exekútorovi sa vo viacerých rozhodnutiach zaoberal aj Ústavný súd Slovenskej republiky (napr. IV. ÚS
27/08 zo dňa 24.1.2008, uznesenie č. II. ÚS 272/08 zo dňa 22.10.2008, uznesenie I. ÚS 438/08 zo dňa
17.12.2008, uznesenie I. ÚS 256/08 zo dňa 7.8.2008 a iné), v ktorých opakovanie poukázal na to,
že ak v konečnom dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri
výkone exekúcie, nemusí viesť tento stav k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré nesie exekútor,
je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením
pri výkone exekúcie. Len nad rámec uvedeného súd udáva, že obdobné stanovisko zaujal aj Ústavný
súd Českej republiky vo svojich skorších rozhodnutiach, ako napr. uznesenie sp.zn. II. ÚS 150/04, III.
ÚS 283/06, IV. ÚS 180/06, III. ÚS 118/05, III. 158/05, II. ÚS 294/05 a iné).

Súd v zmysle horeuvedeného náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal.

Poučenie:

V zmysle § 58 ods. 5, 6 Exekučného poriadku, možno proti tomuto uzneseniu podať odvolanie v
lehote do 15 dní odo dňa doručenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, v
troch vyhotoveniach. V zmysle § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v odvolaní sa má popri
všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.