Drevárske výrobné družstvo


Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 0Er/2461/1998
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3898897421
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Šnircová
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2013:3898897421.2

Uznesenie
Okresný súd Prievidza v exekučnej veci oprávneného: Chemko, a. s. Strážske v likvidácii, so sídlom
Moskovská 13, 811 08 Bratislava, IČO: 31 724 582, proti povinnému: Drevárske výrobné družstvo, so
sídlom Včelárska 1, 971 01 Prievidza, IČO: 00 168 165 /vymazaný z obchodného registra/, o vymoženie
707,89 eur (21.326,03 Sk) s prísl., takto

r o z h o d o l :

Exekúciu vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú a exekúciu z a s t a v u j e.

Súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Milade Korimovej, v zastúpení súdnym exekútorom JUDr. Martou
Kužmovou, Potočná 8, 022 01 Čadca náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 30.11.1998 sa oprávnený domáhal proti povinnému vykonania exekúcie pre
vymoženie istiny vo výške 21.326,03 Sk s prísl., na základe exekučného titulu, ktorým je platobný rozkaz
Okresného súdu Prievidza sp.zn. 1Rob/620/98 zo dňa 17.8.1998, ktorý nadobudol právoplatnosť a
vykonateľnosť dňa 5.9.1998. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi Ing. Milade
Korimovej udelené tunajším súdom dňa 9.12.1998.

Dňa 7.9.2009 bol doručený tunajšiemu súdu podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z
dôvodu výmazu povinného z obchodného registra.

Podľa § 58 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení
(Exekučný poriadok), exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu
iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Súd kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci
(podmienky konania). Ak však ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví (§ 104 ods. 1 O.s.p.). Medzi takéto podmienky konania patrí spôsobilosť účastníkov
konania. Spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak
ten, komu ju zákon priznáva (§ 19 O.s.p.).

Súdom bolo z výpisu z obchodného registra oprávneného skutočne preukázané, že obchodná
spoločnosť Drevárske výrobné družstvo, so sídlom Včelárska 1, 971 01 Prievidza, IČO: 00 168 165,
bola ex offo vymazaná z obchodného registra dňa 27.3.2009.



Podľa § 107 ods. 4 O.s.p. ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje v konaní s jej
právnym nástupcom, a ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.

Z vyššie uvedenému vyplýva, že oprávnený tak ako je označený v návrhu na vykonanie exekúcie zanikol
bez právneho nástupcu, tým stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, t.j. nemá právnu subjektivitu a
preto by ďalšie pokračovanie exekúcie bolo neprípustné. Nakoľko ide o neodstrániteľnú vadu konania,
bolo rozhodnuté tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Podaním návrhu na vykonanie exekúcie vzniklo súdnemu exekútorovi právo na náhradu trov exekúcie.

Súdny exekútor si v podaní zo dňa 25.8.2009 vyčíslil trovy exekúcie vo výške spolu 51,57 eur.

Podľa § 251 ods. 4 O.s.p.. na exekučné konania podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia
predchádzajúcich častí O.s.p., ak tento osobitný predpis /Exekučný poriadok / neustanovuje inak.
Občiansky súdny poriadok má teda voči Exekučného poriadku povahu predpisu subsidiárneho. Platí
teda zásada, že pokiaľ Exekučný poriadok má úplnú úpravu trov exekúcie, spôsob ich určenia, určenie,
kto znáša trovy, nie je možné použiť ustanovenia O.s.p. o trovách konania aj na exekučné konanie. V
predmetnej exekúcii je preto možné pri rozhodovaní o trovách exekúcie aplikovať len ustanovenia § 200
a nasl. Exekučného poriadku. V zásade platí, že súdny exekútor má právo na náhradu trov potrebných
pre účelné vymáhanie nároku, a tieto v princípe znáša povinný /§ 197 ods. 1 Exekučného poriadku/.
Z tejto zásady vyplýva výnimka, kedy je možné zaviazať oprávneného k náhrade trov a táto výnimka
je upravená v § 203 Exekučného poriadku, a to i len pri spôsobe ukončenia exekúcie jej zastavením.
Súd pri prípadnom zaväzovaní oprávneného k úhrade trov súdneho exekútora musí zvážiť, ktoré trovy
potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod
zastavenia exekúcie. Rozsah tejto povinnosti na náhradu je daný rozsahom procesného zavinenia
oprávneného, ktoré viedlo k zastaveniu exekúcie. Nie je možné postihovať alebo hodnotiť správanie
oprávneného v priebehu exekučného konania, pretože prípadná povinnosť oprávneného k náhrade trov
exekúcie sa viaže výlučne len k procesnému hľadisku, a to ukončeniu exekúcie zastavením z dôvodu
zániku povinného. Samotnú skutočnosť, že došlo po desiatich rokoch od začatia exekučného konania k
výmazu povinného z obchodného registra, nie je možné považovať za zavinenie oprávneného a tvrdiť,
že pri náležitej opatrnosti mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Výnimkou z tejto situácie, keď
oprávnený nebol náležite opatrný a uvážlivý pri podávaní návrhu na vykonanie exekúcie, môže byť
situácia, keď mal k dispozícii poznatky o takejto skutočnosti. Uvedené preto vedie súd k záveru, že
súdnemu exekútorovi v tejto výnimočnej situácii nie je možné priznať náhradu trov exekúcie. Exekútor
ako nositeľ práva na náhradu trov exekúcie je v exekučnom konaní v postavení účastníka konania,
a nie vykonávateľa verejnej moci, pričom je na výsledku exekúcie materiálne zainteresovaný. Svojim
súhlasom stať sa súdnym exekútorom a vykonávať činnosť exekútora musí preto znášať aj s tým spojené
riziko, že nie vo všetkých prípadoch dosiahne uspokojenie svojich zákonných nárokov ako účastník
exekučného konania / v časti trov/. Otázkou nepriznania trov súdnemu exekútorovi sa vo viacerých
rozhodnutiach zaoberal aj Ústavný súd SR /napr. IV. ÚS 27/08 zo dňa 24.1. 2008, uznesenie č. II.ÚS
272/08 z 22.10. 2008, uznesenie I.ÚS 438/08 zo dňa 17.12. 2008 , uznesenie I.ÚS 256/08 z 7.8. 2008
a iné/, v ktorých opakovanie poukázal na to, že ak v konečnom dôsledku môže nastať stav, keď nebudú
uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť tento stav k protiústavným
dôsledkom. Toto riziko, ktoré nesie exekútor, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho
v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. Len nad rámec uvedeného súd udáva, že
obdobné stanovisko zaujal aj Ústavný súd ČR vo svojich skorších rozhodnutiach , ako napr. uznesenie
sp. Zn. II.ÚS 150/04, III. ÚS 283/06, IV.ÚS 180/06, III. ÚS 118/05, III. 158/05, II.ÚS 294/05 a iné/.

Súd v zmysle horeuvedeného náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal.

Poučenie:



V zmysle § 58 ods. 5,6 Exekučného poriadku účinného do 30.10.2013 možno proti tomuto uzneseniu
podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa doručenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne,
písomne v troch vyhotoveniach. V zmysle § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v odvolaní
sa má popri všeobecných náležitostí (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.