L I P T O N A , výrobné družstvo Ružomberok "v likvidácii"


Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 0Er/2594/1997
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7197892302
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ildikó Vekrbauerová
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2016:7197892302.1

Uznesenie
Okresný súd Košice I vo veci vykonania exekúcie oprávneného: L I P T O N A, výrobné družstvo
Ružomberok "v likvidácii", Bystrická 45, 034 01 Ružomberok, IČO: 00 168 181, zast. JUDr. Ján Vajda,
advokát, Hviezdoslavovo nám. 201, 029 01 Námestovo, proti povinnému: INTERIER STYL, spol. s r.o.,
v likvidácii, Stará spišská cesta 1, 040 01 Košice, IČO: 31657 851, o vymoženie 877,94 Eur s prísl. a
trov exekúcie, vedenej pred súdnym exekútorom: JUDr. Ladislav Kováč, PhD., Exekútorský úrad Košice,
Južná trieda 93, 040 01 Košice, pod sp. zn. EX 640/1997, takto

r o z h o d o l :

I. Exekúciu vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú.

II. Exekúciu z a s t a v u j e.

III. Súdnemu exekútorovi n e p r i z n á v a náhradu trov exekúcie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie doručeného súdnemu exekútorovi dňa
02.10.1997 a poverenia na vykonanie exekúcie č. XXXX *., vydaného Okresným súdom Košice I dňa
08.10.1997, bol exekúciou poverený súdny exekútor JUDr. Ladislav Kováč.

2. Dňa 24.02.2014 bol tunajšiemu súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z
dôvodu výmazu povinného z Obchodného registra. Súd šetrením zistil, že povinný bol dňa 29.09.2003
zrušený rozhodnutím súdu o zrušení obchodnej spoločnosti bez likvidácie na základe uznesenia
Krajského súdu v Košiciach č.k. 1K 12/98-9 zo dňa 25.04.2001, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
19.09.2001 o zamietnutí návrhu v súlade s ust. § 68 ods. 4 zák. č. 513/91 Zb. v znení neskorších
predpisov, a následne dňa 29.09.2003 vymazaný z Obchodného registra. Nakoľko povinný zanikol bez
právneho nástupcu a bez likvidácie, súd má za preukázané, že povinný v danom prípade zanikol ako
nemajetný.

3. Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v znení účinnom do 5.12.2000, exekúciu súd
zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno
vykonať.

4. Podľa ust. § 161 ods. 1 zákona č. 160/1963 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej C.s.p.), súd
kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť.

5. V zmysle ust. § 61 C.s.p. procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti,
inak ten, komu ju zákon priznáva.

6. Podľa § 18 zákona č. 40/1964 Zb. (ďalej OZ), zákon priznáva právnickej osobe spôsobilosť mať
práva a povinnosti.



7. Podľa § 20a ods. 2 OZ právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom zákonom
určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak.

8. Podľa ust § 161 ods. 2 C.s.p., ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť,
súd konanie zastaví.

9. Podľa ust. § 58 ods. 1 EP, môže súd exekúciu zastaviť na návrh alebo bez návrhu.

10. Súdny exekútor podaním zo dňa 24.02.2014 žiadala aj priznanie trov exekúcie.
doterajších predpisov.

11. Podľa § 200 ods. 1 EP, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a
náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu
trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

12. Podľa § 196 EP, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada
hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa
osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.

13. O trovách exekúcie súd rozhodol nasledovne: k zastaveniu exekúcie došlo na základe § 57 ods. 1
písm. g) EP, lebo povinný bol počas konania vymazaný z Obchodného registra, čím stratil spôsobilosť
mať práva a povinnosti. Povinný, ktorý hradí trovy exekúcie už neexistuje, a preto ho súd nemôže
zaviazať na náhradu trov exekúcie. Súd nemohol zaviazať ani oprávneného v zmysle § 203 ods. 1
EP, pretože nezavinil zastavenie exekúcie a Exekučný poriadok v citovanom ustanovení § 203 ods. 1
EP presne stanovuje podmienky, za ktorých možno zaviazať oprávneného nahradiť trovy exekúcie, a
pod tieto podmienky nemožno subsumovať skutočnosť zániku povinného a túto automaticky pripísať
nedostatočnej opatrnosti oprávneného pri vedení exekúcie. Súd má za to, že oprávnený nezavinil
zastavenie exekúcie z dôvodu, že v čase jeho podania, t.j. dňa 22.09.1997, nemohol automaticky
predpokladať, že jeho podanie nie je dôvodné a povinný dňa 29.09.2003 zanikne, čiže súd mal za to,
že oprávnený nemohol ani pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Súd taktiež
nemohol zaviazať oprávneného v zmysle § 203 ods. 2 EP, podľa ktorého, ak sa exekúcia zastaví z
dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí,
ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy
exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil. Súd nemohol aplikovať dané
ustanovenie, nakoľko predmetná exekúcia nebola zastavená pre nemajetnosť povinného a rovnako
sa nejedná o vymoženie pohľadávky na výživnom. Z rovnakého dôvodu súd nemohol aplikovať pri
rozhodovaní o trovách exekúcie ani § 203 ods. 3 EP, pretože v danom prípade nedošlo k zastaveniu
exekúcie ex lege vyhlásením konkurzu na majetok povinného.

14. Súd tiež uvádza, že má možnosť a nie povinnosť zaviazať na náhradu trov exekúcie oprávneného.
Predpokladom uloženia povinnosti nahradiť trovy exekúcie oprávnenému v zmysle ust. § 203 ods.
1 Exekučného poriadku je úvaha o tom, či oprávnený svojím konaním zavinil dôvod, pre ktorý bola
exekúcie zastavená, teda či spôsobil svojím konaním stratu právnej subjektivity povinného. Uvedené
zákonné ustanovenie nie je možné vykladať tak extenzívne, že oprávnený bude povinný hradiť trovy
každej zastavenej exekúcie, ak ich nebude môcť uhradiť povinný. Uvedenej problematike sa vo svojej
rozhodovacej činnosti venoval i Ústavný súd Slovenskej republiky, a preto v tejto súvislosti súd poukazuje
na rozhodnutia Ústavného súdu: uznesenie Ústavného súdu III. ÚS 432/08-16, v ktorom konštatoval, že
samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky
exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor
nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri
výkone exekúcie. V uvedenom smere Ústavný súd poukázal na to, že riziko s výkonom profesie je
vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie. K rovnakým záverom Ústavný súd dospel tiež
v uznesení sp. zn. III. ÚS 351/07-11 a v uznesení sp. zn. IV. ÚS 236/08-12.

15. V uznesení Ústavného súdu, sp. zn. I. ÚS 148/2010-11 zo dňa 22.04.2010 konštatuje, že § 203
Exekučného poriadku vo svojom texte nesporne obsahuje aj zákonnú možnosť nepriznať náhradu trov
zastavenej exekúcie. Vyplýva to z toho, že citované ustanovenie obsahuje možnosť uváženia opierajúce



sa o vyhodnotenie postupu oprávneného, miery jeho zavinenia a napokon aj to, že aj keby tu bolo
zavinenie, rozhoduje jeho intenzita. (rovnako pozri uznesenie sp. zn. I. ÚS 256/08-17 zo dňa 7. 8. 2008).

16. V uznesení Ústavného súdu, sp. zn. II. ÚS 142/08-14 zo dňa 2. 4. 2008 konštatoval, že „ani
v prípade, ak by ústavný súd posudzoval tvrdené porušenie základného práva sťažovateľa vlastniť
majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy bez zreteľa na to, či súčasne došlo aj k porušeniu ústavnoprocesných
práv sťažovateľa, nemohol by dospieť k odlišnému záveru, a to najmä s ohľadom na skutočnosť, že
sťažovateľovi nesvedčila legitímna nádej na nadobudnutie odmeny prv, než mu táto bola priznaná
všeobecným súdom, ktorý jediný je povolaný o výške odmeny sťažovateľa rozhodnúť. Tento záver
vyplýva z dikcie § 203 Exekučného poriadku, podľa ktorého v prípade, ak dôjde k zastaveniu exekúcie,
môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Zákon neukladá povinnosť súdu uložiť
oprávnenému nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi v každom prípade, ale iba vtedy, ak
oprávnený zavinil dôvod zastavenia exekúcie. Sťažovateľ sa však mýli aj v tom, ak vo svojej sťažnosti
tvrdí, že súdny exekútor má nárok na zaplatenie odmeny v každom prípade s poukazom na to, že zákon
neustanovuje podľa názoru žiadnu výnimku z tohto pravidla. Takouto výnimkou je totiž práve prípad
predpokladaný v § 203 ods. 1 Exekučného poriadku. Legitímna nádej súdneho exekútora nadobudnúť
náhradu trov exekučného konania takto vzniká až momentom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia
exekučného súdu o priznaní náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi.“

17. Z citovanej judikatúry a z ustanovení Exekučného poriadku vyplýva, že oprávnený nemôže byť
zaviazaný na úhradu trov exekúcie. Rovnako súd nemohol zaviazať na úhradu trov exekúcie ani
povinného, nakoľko tento už neexistuje.

18. Vzhľadom na to, že súd nemal koho zaviazať na úhradu trov exekúcie, náhradu trov exekúcie
súdnemu exekútorovi nepriznal.

Poučenie:

Proti I. a II. výroku tohto uznesenia možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Košice I., v troch písomných vyhotoveniach.
V zmysle § 363 Civilného sporového poriadku (ďalej len C. s. p.) v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 127 C. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C. s. p.).

V zmysle § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods.3 C. s. p.).

Proti III. výroku tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.