Š A M O T K A , výrobné družstvo Hrnčiarske Zalužany


Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15CoPr/4/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6616204720
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Gallo
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6616204720.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Galla a členov senátu
JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobcu: H. X., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom M. N. č. XXX, zast. JUDr. Róbertom Gombalom, advokátom, Ul. P. Rádayho č. 14/A,
Lučenec, proti žalovanému: ŠAMOTKA, výrobné družstvo Hrnčiarske Zalužany, IČO: 00 168 203,
so sídlom 980 12 Hrnčiarske Zalužany č. 200, zast. JUDr. Bronislavou Garajovou, advokátkou,
Železničná č. 5, 987 01 Poltár, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru daného
zamestnancovi zo strany zamestnávateľa, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Lučenec č. k. 21Cpr/1/2016 - 233, zo dňa 2. júna 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žalobca má voči žalovanému právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd odvolaním napadnutým rozsudkom rozhodol, že okamžité skončenie pracovného
pomeru zo dňa 30.03.2016 dané žalovaným ŠAMOTKA, výrobné družstvo Hrnčiarske Zalužany, IČO: 00
168 203, so sídlom v Hrnčiarskych Zalužanoch 200, 980 12 Hrnčiarske Zalužany ako zamestnávateľom
žalobcovi H. X. ako zamestnancovi, ktoré mu bolo doručené dňa 30.03.2016 je neplatné. Žalovanému
uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu.

2. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol, že žalobca sa v zákonnej lehote v zmysle § 77
Zákonníka práce dovolal neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru na súde z dôvodu, že
neporušil pracovnú disciplínu tak, ako to kvalifikuje žalovaný, a že si žalovaný jeho obhajobu neoveril.
Súd vykonal podrobné dokazovanie zamerané na tvrdenia žalobcu, ale aj so zreteľom a zameraním na
hmotnoprávne podmienky skončenia pracovného pomeru.

3. Podľa súdom zisteného skutkového stavu, dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru
žalovaným bola skutočnosť, že žalobca, ktorý pracuje u žalovaného od 05.08.1985 na základe pracovnej
zmluvy/členskej prihlášky a dodatku k pracovnej zmluve/členskej prihláške zo dňa 01.06.2014 na
pracovnej pozícii palič pecí, lepenie (oprava) sudov, porušil pracovnú disciplínu závažným spôsobom. K
porušeniu došlo podľa zamestnávateľa tým, že žalobca dňa 17.03.2016 úmyselne predložil žalovanému
pokutové bloky č. 0258982 a č. 0258983, bez dátumu, vystavené Dopravným inšpektorátom Mesta
Ružomberok o zaplatení pokuty na mieste vo výške 40 eur a žiadal ich preplatiť s odôvodnením, že
dňa 15.03.2016 bol vyslaný na pracovnú cestu do Nitry a Nových Zámkov a počas tejto jazdy pri
kontrole políciou zaplatil túto pokutu za zlý technický stav služobného motorového vozidla ev. čísla
PT XXX AK. Podľa overenia nadriadeného žalobcu zo dňa 17.03.2016 na Dopravnom inšpektoráte



Mesta Ružomberok ale uvedenými blokmi bola uložená pokuta iného dňa a za úplne iný dopravný
priestupok. Išlo o pokutové bloky, ktoré nesúviseli s technickou kontrolou uvedeného služobného vozidla
a ktoré boli vydané dňa 26.04.2014 Okresným riaditeľstvom PZ v Ružomberku, a nespadali ani do
smeru pracovnej cesty žalobcu vykonanej dňa 15.03.2016. Žiadosť o preplatenie pokuty, ktorá nevznikla
počas pracovnej cesty, považoval zamestnávateľ (žalovaný) za pokus o bezdôvodné obohatenie sa
zamestnanca (žalobcu) na úkor zamestnávateľa, čo podľa zamestnávateľa je možné považovať za
hrubé porušenie pracovnej disciplíny. Okrem toho žalobca už bol za porušenie pracovnej disciplíny
menej závažným spôsobom zamestnávateľom opakovane upozornený a písomne napomenutý.

4. Žalobca bol v súvislosti s riešením uplatneného preplatenia pokutových blokov predvolaný na
predstavenstvo žalovaného, ktoré sa konalo dňa 21.03.2016, aby ozrejmil dôvod žiadosti. Žalobca
uviedol, že z jeho strany došlo k omylu preložením nesprávnych blokov (zamenil pokutové bloky v
peňaženke) a dokáže, že dňa 15.03.2016 v rámci služobnej cesty zaplatil pokutu 40 eur z dôvodu zlého
technického stavu služobného vozidla.

5. Nakoľko žalobca do 30.03.2016 relevantné pokutové bloky z jazdy dňa 15.03.2016 žalovanému
nepredložil a k veci sa staval pasívne, bolo jednomyseľným hlasovaním na mimoriadnom zasadnutí
predstavenstva dňa 30.03.2016, ktoré sa konalo v čase medzi 8 - 9 hod. v neprítomnosti žalobcu
rozhodnuté o okamžitom skončení pracovného pomeru so žalobcom. Oznámenie o okamžitom skončení
pracovného pomeru bolo následne, toho istého dňa 30.03.2016 doručené žalobcovi. Pred hlasovaním
predstavenstva bolo okamžité skončenie pracovného pomeru prejednané zástupcami zamestnancov
v Sociálnej komisii starostlivosti o členov a zamestnancov (SOČ), komisia mala k dispozícii zápisnicu
zo zasadnutia predstavenstva zo dňa 21.03.2016, aj písomné upozornenia žalovaného o porušení
pracovnej disciplíny zo strany žalobcu. Členovia SOČ súhlasili s rozviazaním pracovného pomeru
žalobcu formou okamžitého skončenia pracovného pomeru, nakoľko zo strany žalobcu dochádzalo k
opakovanému porušeniu pracovnej disciplíny. Zo zasadnutia SOČ bola spísaná zápisnica, prítomní ju
podpísali.

6. Žalobca listom zo dňa 08.04.2016 žalovanému oznámil, že považuje okamžité skončenie pracovného
pomeru za neplatné a trvá na tom, aby ho žalovaný naďalej zamestnával. Žalovaný listom dňa
12.04.2016 oznámil žalobcovi, že považuje okamžité skončenie pracovného pomeru za platné.

7. Okresný súd vykonal rozsiahle dokazovanie za účelom zistenia, či žalobcovi uvedeného dňa bola
uložená za priestupok pokuta, nakoľko v takomto prípade by došlo z jeho strany len k omylu v súvislosti
s predložením iných blokových pokút z jeho súkromnej jazdy z iného obdobia a nie k úmyslu o
bezdôvodné obohatenie. Napriek podrobnému dokazovaniu nebolo súdu preukázané tvrdenie žalobcu,
že by inkriminovaného dňa bol priestupkovo postihnutý za jazdu služobným motorovým vozidlom.
A keď žalobca poukazoval na to, že mohlo dôjsť k tomu, že by príslušníci polície jemu uloženú
pokutu nevyúčtovali resp. nezaznamenali do karty vodiča, súd mal zato, že ide o ničím nepreukázanú
domnienku. Nevyúčtovanie blokovej pokuty orgánmi polície nie je možné, čomu slúžia poradové čísla
na blokoch, ktoré príslušníci polície musia vyúčtovať a ktoré sú evidované. Pritom žalobca jednoznačne
tvrdil, že mu príslušníci polície po zaplatení sumy 40 eur vydali pokutové bloky, ktoré sa zhodovali s tými,
ktoré zamestnávateľovi na vyúčtovanie predložil. Z karty vodiča žalobcu vyplýva, že žalobca pomerne
často dostával pokuty v súvislosti s jazdou, preto musel vizuálne poznať pokutové bloky, a pokiaľ žalobca
preukázal, že aj v minulosti boli záznamy v jeho karte vodiča chybne vyznačené, tak chybný bol len
dôvod uloženia pokuty, ale nikdy nie príslušná suma, ktorú zaplatil a nebolo preukázané ani tvrdenie
žalobcu, že niektorá pokuta nebola v karte vyznačená vôbec.

8. Podľa názoru súdu, žalovaný osvedčil, že riadne zistil dôvod okamžitého skončenia pracovného
pomeru v rozsahu svojich možností a oprávnení, že k uloženiu postihu za porušenie pracovnej disciplíny
došlo na základe preverenia okolností prípadu a prejednania so žalovaným.

9. Súd skúmal aj otázku, či boli dané podmienky na rozviazanie pracovného pomeru v zmysle § 68
ods. 1 Zákonníka práce (zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer iba vo výnimočných
prípadoch ods. 1 po a), ak bol zamestnanec právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin, po b) ak
zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu)). V danom prípade vzhľadom k spôsobu porušenia
pracovnej disciplíny, k okolnosti, že išlo o zavinené porušenie pracovnej disciplíny, mieru zavinenia,
kedy žalobcovi bola daná možnosť nápravy, ktorú nevyužil ani po tom, ako bolo zistené, že predložil



nerelevantné doklady (pokutové bloky) ako aj vzhľadom k osobe žalobcu a jeho doterajší postoj k
plneniu pracovných úloh, kedy z vyjadrenia členov predstavenstva a SOČ mal súd za preukázané,
že k rozviazaniu pracovného pomeru okamžitým skončením došlo aj s prihliadnutím na celkovú
charakteristiku žalobcu, ktorý u svojho zamestnávateľa a viacerých spolupracovníkov nepoužíva povesť
zodpovedného pracovníka, súd dospel k záveru, že boli aj dôvody na skončenie pracovného pomeru v
zmysle § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. V súvislosti s obranou žalobcu, že sa v minulosti žiadnych
porušení pracovnej disciplíny nedopustil súd aplikoval rozhodnutia R 190/1999, R 54/2000. R 66/2000.

10. Zamestnávateľ však môže skončiť pracovný pomer so zamestnancom len zo zákonom stanovených
dôvodov a procesne predpísaným spôsobom v súlade s aplikovanou právnou praxou, pričom súd pri
preskúmaní okolností rozviazania na základe žaloby o neplatnosť rozviazania je povinný ex officio
preskúmať všetky zákonom stanovené podmienky skončenia pracovného pomeru, teda aj tie, ktoré
neboli sporovými stranami namietané. Jednou z podmienok skončenia pracovného pomeru zo strany
zamestnávateľa je povinnosť vopred prerokovať okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany
zamestnávateľa so zástupcami zamestnancov podľa § 74 Zákonníka práce, kedy neprerokovanie
sankcionuje zákon neplatnosťou skončenia pracovného pomeru. V zmysle judikovanej právnej praxe
prerokovanie so zástupcami zamestnancov musí mať primerané náležitosti a charakter, ktoré sleduje
ochranu zamestnanca. Zo zákona vyplýva, že prerokovanie sa uskutočňuje na základe písomnej
žiadosti zamestnávateľa, pričom práve v žiadosti musí zamestnávateľ vymedziť, z akých dôvodov
dáva zamestnancovi okamžité skončenie pracovného pomeru, žiadosť musí obsahovať náležitosti
skončenia pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 Zákonníka práce. Súd mal za preukázané svedeckými
výpoveďami P. N., Y. Q. a P. X. (členovia SOČ) a Q. W. (podpredsedníčka družstva), ktorá bola tiež
prítomná na zasadnutí SOČ, že zástupcovia zamestnancov - SOČ, síce prerokovali okamžité skončenie
pracovného pomeru žalobcu a boli aj uznášaniaschopní (boli prítomní traja z celkového počtu 4
členov SOČ), ale bez doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľa a nemali k dispozícii ani písomné
vyhotovenie okamžitého skončenia pracovného pomeru. Písomná žiadosť nebola doručená ani zo stany
štatutára U. A., čo vyplýva z jeho výpovede. Súd preto konštatoval, že neboli splnené hmotnoprávne
podmienky okamžitého skončenia pracovného pomeru s prihliadnutím na ust. § 74 Zákonníka práce.
Účinky splnenia povinnosti zamestnávateľa vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov okamžité
skončenie pracovného pomeru nastanú len vtedy, ak žiadosť zamestnávateľa o prerokovanie skončenia
pracovného pomeru alebo predložený návrh na skončenie pracovného pomeru obsahujú náležitosti
okamžitého skončenia pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 Zákonníka práce. Pokiaľ došlo k
prerokovaniu okamžitého skončenia pracovného pomeru bez vyššie uvedenej náležitosti je prerokovanie
zástupcami zamestnancov iba formálnym konaním, ktoré nesleduje ochranu zamestnancov tak, ako to
vyplýva z § 74 Zákonníka práce. Preto súd žalobe vyhovel.

11. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 CSP v spojení s ust § 262 ods. 1,2 CSP.
Súd zohľadnil, že žalobca mal vo veci úspech v celom rozsahu a preto žalobcovi priznal náhradu
trov v rozsahu 100 %. O výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

12. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie podľa § 389
ods. 1 písm. b) c) CSP.

13. Napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd považoval okamžité
skončenie pracovného pomeru za neplatné, nakoľko zamestnávateľ nežiadal zástupcov zamestnancov
o prerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru písomne, pričom v písomnej žiadosti musí
zamestnávateľ vymedziť, z akých dôvodov dáva zamestnancovi okamžité skončenie pracovného
pomeru a návrh musí obsahovať náležitosti okamžitého skončenia pracovného pomeru s odkazom na §
74 ods. 1 Zákonníka práce. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania zamestnávateľ prostredníctvom
členky predstavenstva žalovaného požiadal o prerokovanie okamžitého skončenia ústne, nakoľko V. F.
členka predstavenstva a M. N. - predsedníčka SOČ pracujú na jednej chodbe resp. v jednej kancelárii.
Teda nepovažovali za potrebné navzájom si odovzdávať písomnú žiadosť. Všetci členovia SOČ potvrdili,
že boli oboznámení so skutkovými dôvodmi okamžitého skončenia pracovného pomeru - preplatenie
starých pokutových blokov. Podľa § 17 ods. 2 Zákonníka práce právny úkon, na ktorý neudelil predpísaný
súhlas príslušný orgán, alebo zákonný zástupca alebo na ktorý neudelili predpísaný súhlas zástupcovia
zamestnancov, právny úkon, ktorý nebol vopred prerokovaný so zástupcami zamestnancov, alebo



právny úkon, ktorý sa neurobil formou predpísanou týmto zákonom, je neplatný, len ak to výslovne
ustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis. Zákonník práce v § 74 síce predpokladá písomnú formu
žiadosti zamestnávateľa o prerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru so zástupcami
zamestnávateľov, nespája však s nedodržaním písomnej formy neplatnosť skončenia pracovného
pomeru. Tak isto zo žiadneho ustanovenia Zákonníka práce nevyplýva povinnosť zamestnávateľa uviesť
v návrhu už priamo obsah okamžitého skončenia pracovného pomeru. Takýto výklad zákona je nielen
prísne formalistický, ale nemá oporu v zákone. Účelom písomnej žiadosti je preukázanie začiatku lehoty
na prerokovanie žiadosti zamestnávateľa. V našom prípade však nie je sporné, že SOČ pôsobiaca
u zamestnávateľa bola požiadaná o prerokovanie, jej členovia poznali okolnosti porušenia pracovnej
disciplíny žalobcom a vyjadrili písomný súhlas so skončením jeho pracovného pomeru. § 74 Zákonníka
práce sankcionuje neplatnosťou len neprerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru so
zástupcami zamestnancov, zároveň uvádza, že v prípade, že k nemu nedôjde do 2 pracovných dní od
doručenia žiadosti, platí, že k prerokovaniu došlo. Nespája neplatnosť skončenia pracovného pomeru s
nedodržaním písomnej formy žiadosti a neurčuje jej obsah.

14. S poukazom na znenie ust. § 182 CSP, žalovaný tiež namietal, že podľa obsahu zápisnice po
predbežnom právnom posúdení veci súd dňa 2.6.2017 nevyzval strany, aby zhrnuli svoje návrhy
a vyjadrili sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci. Strany navrhovali len vykonanie ďalšieho
dokazovania, pričom žalovaný trval na vykonaní dôkazu správami, ktoré vyžiadal priamo súd od orgánov
policajného sporu. Tieto dôkazy neboli vykonané, resp. rozsudok súdu bol vyhlásený skôr, ako správy
požadované súdom boli zo strany policajného zboru doručené.
15. Súd teda nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Žalovaný
sa tak nemohol vyjadriť k dokazovaniu a k právnej stránke veci. Týmto postupom súd znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

16. Keďže žalovaný sa nemohol vyjadriť k dokazovaniu a k právnej stránke veci, nemohol poukázať ani
na to, že Zákonník práce nesankcionuje absenciu písomnej formy žiadosti o prerokovanie okamžitého
skončenia pracovného pomeru neplatnosťou. Zároveň sa žalovaný nemohol vyjadriť ani ku skutkovým
okolnostiam, ktoré vyplynuli z dokazovania a to najmä k tvrdeniam žalobcu, ktoré sa ukázali ako
nepravdivé. Ktoré tvrdenia považuje žalovaný za nepravdivé uvádza podrobne v odvolaní.

17. K odvolaniu žalovaného podal žalobca vyjadrenie. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie
potvrdiť. Námietky žalovaného nepovažuje za dôvodné. Podľa žalobcu napadnutý rozsudok vychádza
zo správneho právneho posúdenia veci. Súd prvej inštancie rozhodol v súlade s konštantnou
judikatúrou, ktorú správne uviedol v bode 28 odôvodnenia napadnutého rozsudku (prípade žalobca
doplňuje aj rozhodnutie NS SR 3M Cdo 14/2013), pričom správne vychádzal z právneho názoru, že
účinky splnenia povinnosti zamestnávateľa vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov okamžité
skončenie pracovného pomeru nastanú len vtedy, ak žiadosť zamestnávateľa o prerokovanie skončenia
pracovného pomeru alebo priložený návrh okamžitého skončenia pracovného pomeru k žiadosti
o prerokovanie adresovanej zástupcom zamestnancov obsahuje náležitosti okamžitého skončenia
pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 Zákonníka práce. Žalobca ďalej uvádza, že z vykonaného
dokazovania jednoznačne vyplynulo, že nikto so zástupcov zamestnancov nemal predloženú žiadosť
zamestnávateľa alebo návrh okamžitého skočenia pracovného pomeru, ktorý by obsahoval náležitosti
okamžitého skončenia pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 Zákonníka práce so žalobcom, čo
vlastne v odvolaní nespochybňuje ani žalovaný. Na uvedenej právnej argumentácii a zažitej súdnej
praxi nezmení nič argumentácia žalovaného, ktorý tvrdí, že výklad súdu je v tomto príliš formalistický.
Vykonané dokazovanie podľa žalobcu vylúčilo predchádzajúce prerokovanie okamžitého skončenia
pracovného pomeru so žalobcom, ktoré mu bola dané 30.03.2016 aj z dôvodov: že členovia SOČ sa
v rámci výpovedí vyjadrili, že dňa 29.03.2016 na zasadnutí SOČ išlo len o informovanie o prípade
žalobcu, pričom členovia SOČ nemali k dispozícii akúkoľvek žiadosť zamestnávateľa a ani text návrhu
okamžitého skončenia pracovného pomeru, ďalej z dôvodu, že zamestnávateľ rozhodnutie o okamžitom
skončení pracovného pomeru so žalobcom prijal až na zasadnutí predstavenstva dňa 30.03.2016, čo tiež
vyplýva z vykonaného dokazovania, a zástupcovia zamestnancov nemali dňa 29.03.2016 prezentovaný
zo strany zamestnávateľa akýkoľvek právny úkon (ani okamžité skončenie pracovného pomeru), a
minimálne u p. Vetrákovej je vylúčená jej účasť u zamestnávateľa dňa 29.03.2016, čo spochybňuje jej
práceneschopnosťou.



18. Súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 02.06.2017 nevykonal navrhnuté dôkazy a dokazovanie
vyhlásil za skončené, Žalobca zastáva názor, že išlo o postup súdu zákonom dovolený, pokiaľ súd
vyhodnotil, že vykonanie ďalších navrhnutých dôkazov bolo vzhľadom na predbežné právne posúdenie
veci súdom prvej inštancie nadbytočné a žalobcom označené dôkazy nesmerovali k posúdeniu otázok,
ktoré boli pre rozhodovanie súdu prvej inštancie podstatné. Pokiaľ žalovaný uvádza, že sa nemohol
vyjadriť k skutkovým okolnostiam, ktoré vyplynuli z dokazovania, tak žalovaný resp. jeho právny zástupca
sa k vykonanému dokazovaniu a skutkovým okolnostiam vyjadrovali priebežne v rámci konania. Žalobca
v ďalšom reaguje na jednotlivé hodnotenia žalovaného, o ktorých žalovaný tvrdí, že sa ukázali ako
nepravdivé.

19. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu (replika) uviedol, že trvá na svojom názore výkladu ust.
§ 17 ods. 2 Zákonníka práce, že pokiaľ sa právny úkon neurobil predpísanou formou je neplatný len ak
to výslovne ustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis. Právny názor, o ktorý opiera záver žalobca
a stotožnil sa s ním aj okresný súd - cituje NS SR 3MCdo 14/2013, nemá oporu v právnej úprave. Zo
žiadneho ustanovenia Zákonníka práce nevyplýva povinnosť zamestnávateľa uviesť v návrhu už priamo
obsah okamžitého skončenia pracovného pomeru. Účelom písomnej žiadosti je preukázanie začiatku
lehoty na prerokovanie žiadosti zamestnávateľa. Účasť p. W. členky SOČ na prejednaní skončenia
pracovného pomeru bola potvrdená výpoveďou samotnej svedkyne Q.. A. argumentom žalobcu je
tvrdenie, že nemohol doteraz preukázať uloženie pokuty, vzhľadom na to že nedisponuje správnymi
pokutovými blokmi. Bloky sú však uložené v prílohovej obálke spisu a stranám sú k dispozícii. K ostatným
tvrdeniam žalobcu sa už vyjadril a zotrváva na svojich doterajších vyjadreniach a navrhuje, aby odvolací
súd rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie (§ 389 ods. 1 písm.
b), c) CSP).

20. Žalobca reagoval na vyjadrenie žalovaného (duplika), navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť.
Okresný súd dostatočne zdôvodnil aplikáciu právneho názoru, ktorý je podľa názoru žalobcu správny
(odkázal na rozhodnutia 5M Cdo/17/2008, 1Cdo/72/2006) a ktorého účelom je zabezpečiť, aby
zamestnanci pri končení pracovného pomeru boli chránení a prerokovanie podľa § 74 Zákonníka so
zástupcami zamestnancov nebolo len formálne. V tejto súvislosti z výpovede zástupcu zamestnancov
- svedka X. jednoznačne vyplynulo, že v čase údajného informovania zástupcov zamestnancov
o prípade žalobcu dňa 29.03.2016 sa rozprávalo o rôznych spôsoboch skončenia pracovného
pomeru (výpoveďou, dohodou, okamžitým skončením) t.j. sám žalovaný nemal dňa 29.03.2016 prijaté
rozhodnutie ako bude konať voči žalobcovi. Potvrdzuje to aj konanie žalovaného, ktorý až dňa
30.03.2016 rozhodol o okamžitom skončení pracovného pomeru so žalobcom a toto rozhodnutie prijal
až na zasadnutí dňa 30.03.2016. Žalobca naďalej trvá aj na svojom názore, že je vylúčené, že by sa
p. Q. dozvedela pri príležitosti doručenia Preukazu o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti zo dňa
31.03.2016 dostaviť k žalovanému dňa 29.03.2016 a v tento deň byť informovaná/rokovať o okamžitom
skončení pracovného pomeru so žalobcom. K správnym/nesprávnym pokutovým blokom sa žalovaný
vyjadroval priebežne v rámci pojednávaní a jeho postoj a prípadné podozrenie ako mohlo dôjsť k zámene
blokov vysvetlil obšírne aj v jeho vyjadrení k odvolaniu zo dňa 30.08.2016.

21. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2
CSP potvrdil.

22. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

23. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto sa v
odôvodnení obmedzuje len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia s doplnením
ďalších dôvodov na zdôraznenie jeho správnosti.

24. Okresný súd pri skúmaní platnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 30. 03. 2016
dané žalovaným ako zamestnávateľom žalobcovi ako zamestnancovi, ktorému bolo doručené dňa 30.



03. 2016 sa správne zameral aj na povinnosť súdu zo zákona skúmať všetky hmotnoprávne podmienky
skončenia pracovného pomeru so zamestnancom, ako slabším účastníkom pracovného pomeru, oproti
zamestnávateľovi.

25. Podľa § 17 ods. 2 zák. č. 311/2001 Z. z., Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Zákonník práce“) právny úkon, na ktorý neudelil predpísaný súhlas príslušný orgán alebo zákonný
zástupca, alebo na ktorý neudelili predpísaný súhlas zástupcovia zamestnancov, právny úkon, ktorý
nebol vopred prerokovaný so zástupcami zamestnancov alebo právny úkon, ktorý sa neurobil formou
predpísanou týmto zákonom je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon alebo osobitný
predpis.

26. Okamžité skončenie pracovného pomeru je jednostranný právny úkon účastníka pracovného
pomeru, adresovaný druhému účastníkovi tohto pomeru, ktorý smeruje ku skončeniu pracovného
pomeru. Splnenie povinnosti zamestnávateľa prerokovať vopred so zástupcami zamestnancov okamžité
skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa danú zamestnancovi (§ 74 Zákonníka
práce), je hmotnoprávnou podmienkou platnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany
zamestnávateľa. Účelom uloženia predmetnej povinnosti je poskytnúť ochranu zamestnancovi pred
prípadným zneužívaním postavenia zamestnávateľa (pozri aj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.
1Cdo/72/2006, ktorý bol uverejnený v časopise Zo súdnej praxe pod č. 84/2007). Hmotnoprávna
podmienka v zmysle § 74 Zákonníka práce je splnená, len ak zástupca zamestnancov prerokuje
„vopred“ okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, t. j. predtým, než
zamestnávateľ voči zamestnancovi prejaví vôľu skončiť s ním jednostranne pracovný pomer.

27. V civilnom sporovom konaní (o ktoré ide aj v preskúmavanej veci) sa uplatňuje prejednacia a
koncentračná zásada. Účastník má v takomto konaní jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú
povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten
účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú
tieto procesné povinnosti účastníka, je vždy daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje
sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje, tak rozsah dôkazného bremena,
ako aj nositeľa dôkazného bremena. V preskúmavanom spore bolo so zreteľom na vyššie citovaného
ustanovenia Zákonníka práce na žalovanom, aby preukázal, že okamžité skončenie pracovného pomeru
zo strany zamestnávateľa zo dňa 30. 03. 2016 bolo „vopred“ prerokované so zástupcami zamestnancov
(§ 74 Zákonníka práce).

28. Pri posudzovaní, či bola splnená hmotnoprávna podmienka platného skončenia pracovného pomeru
vyplývajúce z § 74 Zákonníka práce, súd vo všeobecnosti skúma, či zástupca zamestnancov „vopred“
prerokoval okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, neskúma však aký
postup pritom zvolil. Okresný súd správne poukázal na to, že zo zákona (§ 74 Zákonníka práce)
vyplýva tiež to, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa sa uskutočňuje
formou prerokovania so zástupcami zamestnancov na základe písomnej žiadosti zamestnávateľa.
Okresný súd však netvrdil tak, ako sa to snaží prezentovať v odvolaní žalovaný, že písomná forma
žiadosti musí byť dodržaná. Okresný súd len uviedol, že požiadavka písomnej formy žiadosti
zamestnávateľa má svoj význam, pretože práve v žiadosti musí zamestnávateľ vymedziť, z akých
dôvodov dáva zamestnancovi výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru, alebo kedy
návrh na okamžité skončenie pracovného pomeru alebo výpoveď obsahuje náležitosti výpovede alebo
okamžitého skončenia pracovného pomeru. Okresný súd správne poukázal na to, že splnenie povinnosti
zamestnávateľa vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov okamžité skončenie pracovného
pomeru, v zmysle § 74 Zákonníka práce nastane len vtedy, ak 1. žiadosť zamestnávateľa o prerokovanie
skončenia pracovného pomeru alebo 2. priložený návrh na skončenie pracovného pomeru, obsahujú
náležitosti skončenia pracovného pomeru v prípade okamžitého skončenia pracovného pomeru podľa
§ 68 ods. 1 Zákonníka práce.

29. Odvolací súd dodáva, že Zákonník práce síce nepredpisuje ako má prebiehať prerokovanie
výpovede alebo okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa so zástupcami
zamestnancov, je však nevyhnutné, aby už v čase tohto prerokovania bol dôvod výpovede
konkretizovaný dostatočne určito (viď R 47/2007) tak, aby nemohli vzniknúť pochybnosti, z ktorého
dôvodu sa pracovný pomer má skončiť. Samotná skutočnosť, že v tomto prípade išlo len o ústnu žiadosť
zamestnávateľa o prerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa



zástupcami zamestnancov a samotný zamestnanec nebol na jej prerokovanie prizvaný, by samo
o sebe nebolo vadou postupu prerokovania, pokiaľ zo strany zamestnávateľa bol zástupcom
zamestnancov predložený návrh okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa
tak, aby bolo prerokované spôsobom vylučujúcim pochybnosti o tom, konkrétne aké skončenie
pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, a z akého dôvodu bolo dané, s čím je logicky spojená
požiadavka prerokovania okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa podľa
§ 74 Zákonníka práce takým spôsobom, ktorý by vylúčil prípadné pochybnosti o tom, či okamžité
skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa bolo vôbec takto (vopred) prerokované.

30. Odvolací súd zdôrazňuje, že náležitosti skončenia pracovného pomeru (v tomto prípade okamžitého
skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa podľa § 68 ods. 1 Zákonníka práce) musia byť
dostatočne vymedzené buď v písomnej žiadosti zamestnávateľa o prerokovanie skončenia pracovného
pomeru, a pokiaľ zo strany zamestnávateľa ide len o ústnu žiadosť, musí byť predložený písomný návrh
okamžitého skončenia pracovného pomeru. Vzhľadom na to, že na prerokovanie nebol prizvaný ani
samotný zamestnanec, ktorého sa okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa
dotýkalo, zástupcom zamestnancov nebola predložená písomná žiadosť zamestnávateľa a nebol
predložený ani písomný návrh na okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa,
pre pochybnosti o tom, či vôbec toto skončenie pracovného pomeru bolo „vopred“ prerokované a
konkrétne aké okamžité skončenie pracovného pomeru a z akých dôvodov, okresný súd správne došiel
k záveru, že hmotnoprávna podmienka skončenia pracovného pomeru spočívajúca v prerokovaní so
zástupcami zamestnancov „vopred“ nebola splnená, a preto správne vyhovel žalobe žalobcu ohľadne
neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa. Nakoľko rozhodnutie
okresného súdu bolo v plnom rozsahu vecne správne, odvolaciemu súdu nezostala iná možnosť
než sa stotožniť s týmto rozhodnutím v plnom rozsahu a potvrdiť ho. Pre tieto závery svedčí aj
samotná skutočnosť, že až na zvolanom mimoriadnom zasadnutí predstavenstva žalovaného dňa 30.
03. 2016 prítomní členovia predstavenstva odsúhlasili, že so žalobcom bude skončený pracovný pomer
okamžite, pričom písomné vyhotovenie okamžitého skončenia pracovného pomeru malo predstavenstvo
už k dispozícii a následne po zasadnutí bolo doručované. Účinky splnenia povinnosti zamestnávateľa
vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného
pomeru zo strany zamestnávateľa v zmysle § 74 Zákonníka práce nastanú len vtedy, ak žiadosť
zamestnávateľa o prerokovanie skončenia pracovného pomeru výpoveďou alebo okamžitým skončením
pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, alebo priložený návrh na skončenie pracovného pomeru
výpoveďou alebo okamžitým skončením pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, obsahujú
náležitosti výpovede alebo okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa v
zmysle Zákonníka práce (R 47/2007), ako to obdobne uviedol aj Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn.
2MCdo/21/2009 z 30. 03. 2010. Posudzovaním splnenia hmotnoprávnej podmienky platného skončenia
pracovného pomeru vyplývajúcej z § 74 Zákonníka práce, sa zaoberalo aj rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 3MCdo/14/2013 zo dňa 03. 04. 2014.

31. Neobstojí ani odvolacia námietka žalovaného, že okresný súd neumožnil v zmysle § 182 CSP
stranám konania, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu a k právne stránke veci. Zo
zápisnice o pojednávaní zo dňa 02. 06. 2017, na ktorom bol vyhlásený rozsudok vo veci samej,
okresný súd predbežne právne posúdil vec, čo bolo zachytené do zápisnice a následne umožnil
stranám sa k veci vyjadriť. Okresný súd tak umožnil stranám, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili
sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci v zmysle § 182 CSP. Pokiaľ žalovaný navrhol odročenie
dokazovania (pretože boli vyžiadané dve správy, ktoré prídu do spisu až po skončení dokazovania a
nemôže byť k nim prihliadnuté ako na dôkaz) odvolací súd k tomu uvádza, že okresný súd má možnosť,
pokiaľ nepovažuje za potrebné vykonať ďalšie dôkazy, uznesením vyhlásiť dokazovanie za skončené.
Navyše, z predbežného právneho posúdenia veci súdom jasne vyplýva, že súd sa zaoberal otázkou,
či sú splnené hmotnoprávne podmienky Zákonníka práce pre skončenie pracovného pomeru, k čomu
dokazovanie ohľadne blokových pokút žiadaných z Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Banskej
Bystrici, Krajský dopravný inšpektorát Banská Bystrica je irelevantné. V zmysle § 384 ods. 2 CSP
odvolací súd by mohol doplniť dokazovanie vykonaním ďalších dôkazov navrhnutých stranou, ak ich
nevykonal súd prvej inštancie, hoci ich strana navrhla, avšak vykonanie týchto dôkazov by prichádzalo
do úvahy len v prípade pokiaľ by mali vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Navrhované dôkazy mali
preukazovať opodstatnenosť okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa.
Okresný súd však nespochybnil a vo svojom rozhodnutí aj uviedol, že došiel k záveru, že boli dôvody
na skončenie pracovného pomeru v zmysle § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, avšak žalobe o



neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa vyhovel z dôvodu,
že neboli splnené hmotnoprávne podmienky tohto skončenia pracovného pomeru, čo spôsobil priamo
zamestnávateľ svojim nesprávnym postupom.

32. Vzhľadom na úspech žalovaného v spore, odvolací súd potvrdil rozsudok okresného súdu aj vo
výroku o náhrade trov konania vzhľadom na procesný úspech žalobcu v zmysle § 255 ods. 1, 2 CSP.

33. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol vzhľadom na úspech žalobcu v odvolacom
konaní podľa § 396 ods. 1 CSP (ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú
aj na odvolacie konanie) v nadväznosti na § 255 ods. 1 CSP (súd prizná strane náhradu trov konania
podľa pomeru jej úspech vo veci). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník
(§ 262 ods. 2 CSP).

34. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).



Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).