ĎUMBIER, výrobné družstvo


Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 0Er/680/1998
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5698894164
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 08. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ivanko
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2012:5698894164.2

Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávneného ĎUMBIER, výrobné družstvo so sídlom
Družstevná 5, Liptovský Mikuláš 031 82, IČO: 00 168 262, proti povinnému t.č. neexistujúci právny
subjekt MOLI spol. s r.o. so sídlom Jakubovany 91, Liptovský Ondrej 032 04, IČO: 31 568 475, na
vymoženie pohľadávky vo výške 841,09 eura s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr.
Jánom Franekom so sídlom Exekútorského úradu Liptovský Mikuláš, Kollárova 2, 031 01 Liptovský
Mikuláš, pod sp. zn. EX 114/98, takto

r o z h o d o l :

Exekúcia je n e p r í p u s t n á .

Exekúcia sa z a s t a v u j e .

Oprávnený je p o v i n n ý uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 79,62 eura a to v
lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Pred súdnym exekútorom JUDr. Jánom Franekom sa dňa 12. 05. 1998 začalo exekučné konanie
pod sp. zn. EX 114/98 na vymoženie pohľadávky vo výške 841,09 eura s príslušenstvom, priznanej
vykonateľným rozhodnutím Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 1Rob/857/97 zo dňa 14. 01. 1998.
Súdny exekútor začal vykonávať exekúciu po získaní poverenia č. 5505 002072 zo dňa 26. 05. 1998,
ktoré v súlade s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku udelil tunajší súd na vymoženie uloženej povinnosti
s príslušenstvom a trov exekúcie.

Súd z výpisu z obchodného registra zistil, že na základe Uznesenia Okresného súdu v Žiline č. k.
26 CbR 28/2005-61 zo dňa 01.10.2007, ktorým bolo rozhodnuté o zrušení spoločnosti bez likvidácie,
sa obchodná spoločnosť s obchodným menom MOLI spol. s r.o., so sídlom Jakubovany 91, 032 04
Liptovský Ondrej, IČO: 31 568 475 v zmysle § 68 ods. 9 Obchodného zákonníka z obchodného registra
Okresného súdu v Žiline vymazáva. Z uvedeného dôvodu bol povinný dňa 02. 02. 2008 vymazaný z
obchodného registra.

Podľa § 251 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „OSP"), sa na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu použijú
ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však
vždy uznesením.

Podľa § 19 OSP, spôsobilosť byť účastníkom konania má ten kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti,
inak len ten komu ju zákon priznáva.

Medzi základné podmienky, za ktorých môže súd vo veci konať sa považuje spôsobilosť účastníka
samostatne konať pred súdom (procesná spôsobilosť). V zmysle citovaného ustanovenia, predpokladom



procesnej spôsobilosti je hmotno- právna subjektivita podľa predpisov hmotného práva. Takýmito
predpismi sú v oblasti súkromného práva Občiansky zákonník v spojení s Obchodným zákonníkom.

Podľa § 20a ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, právnická
osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z
tohto registra, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak.

Podľa § 68 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov, spoločnosť
zaniká ku dňu výmazu z obchodného registra.

Podľa § 104 ods. 1 prvej vety OSP, ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno
odstrániť, súd konanie zastaví.

Podľa § 107 ods. 4 OSP, ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje v konaní s jej
právnym nástupcom, a ak právneho nástupcu niet, konanie zastaví.

Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok") exekúciu zastaví súd na návrh
alebo aj bez návrhu.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak exekúciu vyhlási za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Inými dôvodmi na zastavenie exekúcie pre jej neprípustnosť môžu byť rozmanité dôvody, ktoré nie
sú upravené inými ustanoveniami § 57 ods.1 Exekučného poriadku. Skutočnosť, že povinný zanikol
výmazom z obchodného registra bez právneho nástupcu a tým stratil spôsobilosť byť účastníkom
občianskoprávneho konania, je dostatočným dôvodom na to, aby súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú.

Nakoľko súd v konaní zistil neodstrániteľnú prekážku konania, pre ktorú nie je možné v konaní
pokračovať a exekúciu vykonať, rozhodol v zmysle § 57 ods.1 písmeno g) Exekučného poriadku tak,
ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Podľa § 235 ods. 2 Exekučného poriadku, exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa
dokončia podľa doterajších predpisov.

Exekučné konanie sa začalo dňa 12. 05. 1998, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh
oprávneného na vykonanie exekúcie proti povinnému. Ak sa teda predmetné exekučné konanie začalo
pred 1. februárom 2002, posudzuje sa a dokončí sa podľa predpisov platných do 1. februára 2002.

Podľa § 151 ods. 1 prvej vety OSP o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie v celkovej výške 262,88 eura.

Podľa § 203 Exekučného poriadku (v znení platnom do 31. 01. 2002), ak dôjde k zastaveniu exekúcie,
môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval
oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia
exekúcie.

Podľa § 196 Exekučného poriadku (v znení platnom do 31.08.2005), za výkon exekučnej činnosti podľa
tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

Podľa § 27a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z.z. o odmenách
a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška"), v exekučných
konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.



Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, v znení platnom do 30.4.2008, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania
exekúcie, alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa
určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu
b)paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti

Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky, v znení platnom do 30.4.2008, základná hodinová sadzba podľa odseku 1
písm. a) je 6,64 eura za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu
jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.

Podľa § 14 ods. 3 vyhlášky, v znení platnom do 30.4.2008, paušálna suma za každý jednotlivý úkon
exekučnej činnosti je 3,32 eura. Úkony exekučnej činnosti, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou
upravuje §15 vyhlášky.

Podľa § 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne
vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné
náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa
poskytujú podľa osobitného predpisu.

Pohľadávka na náhradu trov konania musí byť účastníkovi priznaná v celom zákonom upravenom
rozsahu vrátane dane z pridanej hodnoty, ak účastník zo sumy priznanej náhrady je povinný podľa
platného zákona o dani z pridanej hodnoty zaplatiť túto daň - (viď Nález ÚS SR II. ÚS 31/04-30).

Z ustanovenia § 196 Exekučného poriadku vyplýva, že súdny exekútor má vždy nárok na odmenu,
náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času. Rozdiel je len v osobe, ktorá je povinná ich uhradiť
(oprávnený alebo povinný). Niet žiadneho zákonného dôvodu, pre ktorý by mal súdny exekútor znášať
trovy exekúcie vykonávanej na návrh oprávneného proti povinnému na vlastnú ťarchu, keď exekúciu
vykonáva ako platenú právnu službu, obdobne ako ostatné slobodné právnické povolania, advokáti,
notári a pod. Exekúciu súd zastavil z dôvodu straty spôsobilosti povinného byť účastníkom konania.
Nakoľko neexistuje právny nástupca povinného, proti ktorému by bolo možné pokračovať v exekúcii,
resp. ktorého by bolo možné zaviazať povinnosťou uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie, súd
uložil oprávnenému povinnosť nahradiť trovy exekúcie. Vzhľadom na faktickú nemajetnosť povinného,
je v danom prípade na mieste aplikácia citovaného ustanovenia § 196 v spojení s § 203 Exekučného
poriadku, a preto súd uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi vzniknuté trovy exekúcie.
Správnosť takéhoto vysloveného právneho názoru potvrdzuje aj novela Exekučného poriadku vykonaná
zákonom č. 32/2002 Z. z., ktorá zaviedla ustanovenie § 203 ods. 2 v znení: „Ak sa exekúcia zastaví z
dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený."

Súd neuznal súdnemu exekútorovi, v súlade so zásadou zákazu duplicitného priznávania odmeny za
jednotlivé úkony exekučnej činnosti, odmenu za úkon vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia - 15
minút, vypracovanie zmluvy o vykonaní exekúcie - 15 minút a doručenie zmluvy o vykonaní exekúcie
- 10 minút, keďže za tieto úkony súdnemu exekútorovi súd uznal paušálnu odmenu podľa § 15 ods.
1 písm. a) vyhlášky. V paušálnej odmene za získanie poverenia na vykonanie exekúcie je zahrnutá aj
odmena za úkony, ktoré predchádzajú získaniu poverenia (vyhotovenie žiadosti o udelenie poverenia,
prípadná výzva na odstránenie vád návrhu). Súd neuznal súdnemu exekútorovi uplatnenú odmenu
za úkony: doručenie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie - 10 minút; doručovanie
upovedomenia o začatí exekúcie - 20 minút; doručovanie príkazu na začatie exekúcie - 20 minút;
doručovanie upovedomenia o spôsobe exekúcie - 20 minút; doručovanie exekučného príkazu - 20
minút, doručenie príkazu na odblokovanie banky - 20 minút, vypracovanie príkazu na odblokovanie
banky - 110 minút, doručenie návrhu na zastavenie exekúcie - 10 minút; vypracovanie zoznamu
vyhotovených osvedčených fotokópií poverenia - 10 minút; vypracovanie prípisu vrátenia poverenia
- 10 minút; doručenie prípisu vrátenie poverenia - 10 minút; ukončenie spisu, vyznačenie v registri,
vyúčtovanie, archivácia - 20 minút, nakoľko všetky uvedené úkony sú iba administratívnymi prácami
vykonávanými v súvislosti s exekučnou činnosťou a za ktorých náhrada je v zmysle § 25 vyhlášky
zahrnutá v odmene súdneho exekútora. Uvedené úkony majú administratívny charakter a ak priamo
nesúvisia ani nesmerujú k vymoženiu pohľadávky, nemožno ich považovať za exekučné úkony, ktorých
čas bol účelne vynaložené na exekúciu.



Súd uznal súdnemu exekútorovi odmenu vo výške 26,56 eura za 4 hodiny exekučnej činnosti účelne
vynaloženej na exekúciu podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky. Súd spočítal časy trvania jednotlivých
úkonov, nakoľko pre priznanie odmeny je rozhodujúci čas potrebný na jednotlivé úkony a nie počet
úkonov. Na základe uvedeného patrí súdnemu exekútorovi odmena za prijatie návrhu na vykonanie
exekúcie, jeho preskúmanie - 30 minút, vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie - 20 minút,
vypracovanie príkazu na začatie exekúcie (10 minút x 13 banky) - 130 minút, vypracovanie exekučného
príkazu (10 minút x 11 bánk) - 110 minút, vypracovanie podnetu na zastavenie exekúcie - 50 minút, t.
j. spolu 4 začaté hodiny (240 minút).

Súd neuznal súdnemu exekútorovi odmenu za uplatnené úkony: doručenie upovedomenia o začatí
exekúcie - 3,32 eura, doručenie príkazu na začatie exekúcie - 3,32 eura, doručenie exekučného príkazu
- 3,32 eura a doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie - 3,32 eura, nakoľko z doručeniek
nachádzajúcich sa v exekútorskom spise vyplýva, že tieto listiny boli doručované prostredníctvom
pošty a nie súdnym exekútorom. Pokiaľ na doručenie súdny exekútor využije služby iného subjektu
(pošta), potom mu nevzniká právo na odmenu za doručenie, ale len nárok na náhradu poštovného.
Priznaním odmeny za doručenie, ktoré nevykonal súdny exekútor, by bola porušená zásada priznávania
odmeny len za úkony, ktoré boli reálne vykonané súdnym exekútorom, resp. zamestnancami jeho
úradu, pri vykonávaní exekučnej činnosti. Naviac, podanie zásielky na poštovú prepravu rozhodne
nemožno považovať za exekučnú činnosť v právnom zmysle slova. Na doručenie exekútorských listín
prostredníctvom pošty sa totiž nevyžaduje, aby bola tá ktorá osoba štátom určená a splnomocnená
na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí (§ 2 ods. 1 Exekučného poriadku).
Odmeňovanie súdneho exekútora tak, ako ho pozná vyhláška, je prejavom zohľadnenia odbornej
kvalifikovanosti, zodpovednosti súdneho exekútora za bezchybný priebeh konania a v neposlednom
rade náročnosti jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Samostatný úkon spočívajúci v odoslaní listiny
na poštovú prepravu má charakter administratívnej práce, pričom náhrada za takéto práce je zahrnutá
podľa § 25 vyhlášky v odmene súdneho exekútora.

Súd uznal súdnemu exekútorovi odmenu vo výške 6,64 eura za 2 vykonané úkony exekučnej činnosti
odmeňované paušálnou sumou podľa § 15 ods. 1 písm. a) vyhlášky: získanie poverenia na vykonanie
exekúcie, a písm. i) vyhlášky každé zisťovanie účtu povinného.

Súd uznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov vo výške spolu 39,18 eura, z toho
poštovné predstavuje 36,17 eura (neuplatnenie DPH) a materiálové náklady (obálky, kancelársky papier)
predstavujú 3,01 eura (uplatnená DPH).

Na základe uvedeného súd v súlade s Exekučným poriadkom, vyhláškou a po oboznámení sa s
exekútorským spisom zaviazal podľa § 203 Exekučného poriadku na úhradu trov exekúcie súdneho
exekútora vo výške 79,62 eura oprávneného, z toho odmena predstavuje 33,20 eura, náhrada hotových
výdavkov predstavuje 39,18 eura a 20% DPH z odmeny a časti hotových výdavkov (základ dane 36,21
eura) predstavuje 7,24 eura.

Podľa § 169 ods. 1 vety druhej zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších
predpisov, ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (§171 ods. 3), uvedie
dôvody pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.

Keďže v danom prípade už bola exekúcia zastavená (proces konania už neprebieha), niet žiadneho
dôvodu pre to, aby nebola vykonateľnosť rozhodnutia viazaná až na jeho právoplatnosť.

So zavedením meny euro v Slovenskej republike namiesto meny Sk počnúc od 01.01.2009 peňažné
sumy uvedené v rozhodnutí v slovenskej mene (aj prevzaté do tohto rozhodnutia) sa v súlade s
ustanovením § 9 ods. 2 zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene
a doplnení niektorých zákonov od 01.01.2009 považujú sa peňažné sumy v eurách a to v prepočte a so
zaokrúhlením podľa konverzného kurzu tohto zákona a ďalších pravidiel pre prechod na euro.

Poučenie:



Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný
súd Liptovský Mikuláš.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť
s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník
dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy ,ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri
odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.