ROBSTAV, stavebné družstvo Liptovský Mikuláš


Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13CoKR/23/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113219933
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5113219933.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej
a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: Depositum
s.r.o., so sídlom M. Rázusa 1329/28, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 46 736 611, zastúpeného zástupcom
Advokátska kancelária JUDr. Martin Bednárik, s.r.o., so sídlom Nám. Ľ. Štúra 2, 811 02 Bratislava, IČO:
36 861 049, proti žalovanému: JUDr. Jaroslav Jakubčo, PhD., so sídlom kancelárie M. K. X, XXX XX
K. K., správca konkurznej podstaty úpadcu: ROBSTAV, stavebné družstvo Liptovský Mikuláš, so sídlom
Družstevná 6, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 00 168 319, v konaní o určenie popretých pohľadávok, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 26Cbi/17/2013-192 zo dňa 7.9.2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 26Cbi/17/2013-192 zo dňa 7.9.2017 p o t v r d z u j e .

Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol. O trovách prvoinštančného konania rozhodol
tak, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej
náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením. Okresný súd
poukázal na žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal určenia, že pohľadávky žalobcu, uplatnené v prihláške
pohľadávky zo dňa 27.03.2013 do konkurzného konania na majetok úpadcu ROBSTAV, stavebné
družstvo Liptovský Mikuláš, so sídlom Družstevná 6, 031 01 Liptovský Mikuláš, Slovenská republika,
IČO: 00 168 319 na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 1R/2/2012 vo výške prihlásenej istiny v sume
276.757,40 Eur a v sume 102.450,27 Eur sú nesporné a oprávnené v sume uplatnenej v prihláške zo
dňa 27.3.2013, určenia, že pohľadávka v sume výšky istiny 276.757,40 Eur vznikla z titulu nezaplatenia
kúpnej ceny za dodaný obchodný tovar a služby, o čom pôvodný veriteľ MIMO TATRY, s.r.o., so sídlom
Hradná 458, 033 01 Liptovský Hrádok vystavil úpadcovi faktúru č. 2008042 zo dňa 1.10.2008 na sumu
9.356.422,- CZK (399.403,31 Eur), splatnú dňa 30.1.2009 a ktorú v časti sumy 122.645,91 Eur vzájomne
započítal s úpadcom dňa 27.2.2012, keď následne túto pohľadávku postúpil postupca, a to obchodná
spoločnosť MIMO TATRY, s.r.o., so sídlom Hradná 458, 033 01 Liptovský Hrádok Zmluvou o postúpení
pohľadávok zo dňa 5.3.2012 na žalobcu ako postupníka, určenia, že pohľadávka v sume výšky istiny
102.450,27 Eur vznikla z titulu nezaplatenia kúpnej ceny za dodaný obchodný tovar a služby, o čom
pôvodný veriteľ MIMO TATRY, s.r.o., so sídlom Hradná 458, 033 01 Liptovský Hrádok vystavil úpadcovi
faktúru č. 2008041 zo dňa 30.9.2008 na sumu 2.400.000,- CZK (102.450,27 Eur), splatnú dňa 30.1.2009,
keď následne túto pohľadávku postúpil postupca, a to obchodná spoločnosť MIMO TATRY, s.r.o., so
sídlom Hradná 458, 033 01 Liptovský Hrádok Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 5.3.2012 na
žalobcu ako postupníka.



2. Okresný súd po vykonanom dokazovaní a aplikácii ust. § 32 ods. 1, 2, 3a, 5, 6, 9, 15 a 16 zákona č.
7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „zákon č. 7/2005 Z.z.“) v spojení s ust. § 28 ods. 2
predmetného zákona, § 524 ods. 1, 2, § 526 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, Čl. 8, § 150 ods. 1, §
186 ods. 2 veta prvá, § 185 ods. 1, 2, 3, § 191 ods. 1, 2, § 154 CSP dospel k záveru, že žalobu
žalobcu je nevyhnutné zamietnuť. V súvislosti so včasnosťou podania žaloby okresný súd poukázal na
ust. § 32 ods. 9 zákona č. 7/2005 Z.z. a nespornú skutkovú okolnosť doručenia písomného oznámenia
pôvodného správcu označeného úpadcu zo dňa 20.05.2013 žalobcovi dňa 23.5.2013 (č.l. 8 spisu), keď
pri doručení žaloby na okresný súd dňa 20.6.2013, ako vyplynulo z prezentačnej pečiatky okresného
súdu, ktorou je opatrené č.l. 1 spisu, bolo skonštatované, že žaloba bola podaná včas, t.j. v lehote 30 dní,
ktorá začína plynúť odo dňa doručenia písomného oznámenia správcu veriteľovi o popretí pohľadávky.

3. Okresný súd zistil, že medzi stranami nebolo sporné prihlásenie pohľadávok veriteľa Roberta Víteka
MIMO súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok pod poradovým č. 1 do konkurzného konania
Okresného súdu Žilina sp. zn. 1R/2/2012, a to pod poradovým č. 1 pohľadávka vo výške 276.757,40
Eur pri vymedzení právneho dôvodu - Zmluva o postúpení pohľadávky bližšie identifikovaná v popise
právneho dôvodu podľa prílohy č. 1 a pod poradovým č. 2 vo výške 102.450,27 Eur pri vymedzení
právneho dôvodu - Zmluva o postúpení pohľadávky rovnako bližšie identifikovaná podľa popisu v prílohe
č. 1, ktorá príloha č. 1 sa nachádza na č.l. 7 spisu. Pri oboch pohľadávkach bolo v rámci prílohy č.
1 uvedené, že postupcovi MIMO TATRY, s.r.o. vznikla postupovaná pohľadávka voči dlžníkovi z titulu
nezaplatenia kúpnej ceny za dodaný obchodný tovar a služby, o čom postupca vystavil dlžníkovi faktúru,
a to faktúru č. 2008042 z 1.10.2008 na sumu 9.356.422,- CZK splatnú 30.1.2009 a faktúru č. 2008041 na
sumu 2.400.000,- CZK splatnú 30.1.2009. Okresný súd uviedol, že nebolo sporné ani to, že oznámenie
popretia správcu tak, ako to vyplýva z písomného vyhotovenia listom zo dňa 20.5.2013, bolo veriteľovi
doručené 23.5.2013. Nebola rozporovaná ani skutková okolnosť obsahu Zápisnice z mimoriadneho
valného zhromaždenia subjektu MIMOSTAV, s.r.o., so sídlom Liptovský Hrádok z 31.7.2008, skutočnosť
vystavenia faktúr subjektom MIMO TATRY, s.r.o., so sídlom Liptovský Hrádok na úpadcu pod č. 2008041
na 2.400.000,- CZK a 2008042 na 9.356.422,- CZK s vymedzením popisu fakturovaného plnenia tak,
ako vyplynulo z písomného vyhotovenia faktúr podľa č.l. 17 a 18, spísanie Vzájomného započítania
záväzkov medzi spoločnosťami ROBSTAV, s.d., Družstevná č. 6, Liptovský Mikuláš a MIMO TATRY,
s.r.o., Hradná č. 458, Liptovský Mikuláš zo dňa 27.2.2012 (č.l. 19 spisu), uzatvorenie dvoch Zmlúv
o postúpení pohľadávok z 5.3.2012 medzi postupcom MIMO TATRY, s.r.o. a postupníkom Robertom
Vítekom - MIMO (č.l. 20 až 23), uzatvorenie Zmlúv o postúpení pohľadávok medzi postupcom Robertom
Vítekom MIMO a postupníkom Z. A., ako sa nachádza na č.l. 79, 80 spisu a medzi postupcom Z. A. a
postupníkom Depositum, s.r.o. podľa č.l. 103, ani nebol sporný obsah konečného zoznamu pohľadávok
tak, ako tvoril súčasť spisového materiálu sp. zn. 1R/2/2012 a zachytáva obsah a rozsah popretia
predmetných pohľadávok v zmysle č.l. 62 až 64 spisu.

4. Okresný súd aplikoval ust. § 185 ods. 2 CSP a pri rozhodnutí zohľadnil skutočnosti vyplývajúce z
obsahu výňatkov z Obchodného vestníka pod č. 34/2013 s dňom uverejnenia 18.2.2013 o uverejnení
uznesenia o vyhlásení konkurzu na majetok označeného úpadcu (č.l. 132 spisu), ďalej o uverejnení
uznesenia Okresného súdu Žilina vo veci sp. zn. 1R/2/2012 podľa Obchodného vestníka č. 78/2015 s
dňom uverejnenia 24.4.2015 o potvrdení prevodu pohľadávok veriteľa Robert Vítek MIMO na veriteľa Z.
A. (č.l. 93) a uverejnení uznesenia Okresného súdu Žilina vo veci sp. zn. 1R/2/2012 podľa Obchodného
vestníka č. 74/2016 s dňom uverejnenia 19.4.2016 o povolení vstupu navrhovateľa Depositum, s.r.o.,
so sídlom Banská Bystrica do označeného konkurzného konania namiesto veriteľa Z. A. (č.l. 108).

5. Okresný súd uviedol, že primárne posudzoval obranu s poukazom na úpravu § 32 ods. 5 zákona
č. 7/2005 Z.z., keď bola namietaná neúčinnosť popretia predmetných pohľadávok z dôvodu absencie
vymedzenia konkrétnych dôvodov tohto popretia, pre absenciu vymedzenia rozsahu, a teda i konkrétnej
výšky popretia predmetných pohľadávok, z dôvodu absencie označenia subjektu, ktorý popretie učinil
v oznámení o popretí tak, ako toto tvorí súčasť spisu na č.l. 8 - Oznámenie pôvodného správcu
konkurznej podstaty označeného úpadcu zo dňa 20.05.2013 (ďalej len „Oznámenie“ alebo „Oznámenie
o popretí“). Okresný súd skonštatoval, že veriteľ - Robert Vítek MIMO lehotu na prihlásenie pohľadávok
dodržal a rovnako bola žalovaným dodržaná i lehota na popretie pohľadávok. K obrane okresný
súd uviedol, že z úpravy podľa § 32 ods. 6 zákona č. 7/2005 Z.z. nevyplýva zákonná povinnosť
žalovaného v obsahu písomného Oznámenia o popretí, ktoré zasiela veriteľovi popretej pohľadávky,
konkretizovať, a teda presne uviesť dôvody popretia, ani výšku a rozsah popretia pohľadávky a
ani označiť konkrétny subjekt, ktorý popretie učinil. Predmetné oznámenie je výlučne naplnením



notifikačnej povinnosti správcu vo vzťahu k veriteľovi popretej pohľadávky, a účelom takéhoto oznámenia
je odovzdanie informácie o samotnej skutočnosti popretia. Z predmetného zákonného ustanovenia
nevyplýva ani len demonštratívny výpočet obsahových náležitostí oznámenia o popretí, ktorého
primárnou a základnou úlohou je samotné informovanie veriteľa o skutočnosti popretia jeho pohľadávky.
Po obdržaní informácie o popretí prihlásenej pohľadávky je v záujme ochrany vlastných práv vecou
iniciatívy veriteľa popretej pohľadávky komunikovať so správcom alebo s konkurzným súdom, a to
predovšetkým formou nahliadnutia do konkurzného spisu za účelom zistenia obsahu popretia v zmysle
nadobudnutia vedomosti o konkrétnych dôvodoch popretia, s cieľom sformulovania obrany voči popretiu
a argumentácie odôvodňujúcej prípadnú incidenčnú žalobu o určenie popretej pohľadávky. Zákon č.
7/2005 Z.z. za tým účelom upravuje lehotu na podanie incidenčnej žaloby tak, ako táto vyplýva z ust.
§ 32 ods. 9 zákona č. 7/2005 Z.z., v rámci plynutia ktorej má veriteľ popretej pohľadávky možnosť
a dostatočný časový priestor na základe ťažiskovo vlastnej iniciatívy zistiť konkrétne dôvody popretia
a sformulovať svoju prípadnú argumentáciu odôvodňujúcu incidenčnú žalobu. Okresný súd preto na
rozdiel od žalobcu vychádzal z právneho názoru, podľa ktorého v prípade situácie, aká nastala v danej
veci, a to, že v samotnom písomnom Oznámení o popretí pohľadávky absentovali konkrétne dôvody
popretia, avšak tieto boli obsiahnuté v Zozname pohľadávok, ktorý bol doručený konkurznému súdu
dňa 14.5.2013, ako vyplynulo z oboznámenej časti pripojeného konkurzného spisu podľa č.l. 185 spisu,
teda ešte pred uplynutím lehoty na včasné podanie incidenčnej žaloby, bolo potrebné vychádzať zo
záveru o účinnom, a teda riadnom odôvodnení popretia predmetných pohľadávok, ktoré bolo obsiahnuté
v konečnom zozname pohľadávok, a ktoré popretie spĺňalo obsahové náležitosti popretia pohľadávok
podľa § 32 ods. 5 zákona č. 7/2005 Z.z., a preto išlo o popretie účinné. Nesporne žalobca mal
možnosť nahliadnuť do konkurzného spisu, kde sa obsah popretia s uvedením konkrétnych dôvodov
nachádzal od 14.5.2013, preto bola irelevantná skutočnosť, ktorá vyplynula z vykonaného dokazovania,
a to, že popretie s uvedením konkrétnych dôvodov popretia nebolo obsahom správcovského spisu,
ktorá skutočnosť vyplynula z vyjadrenia sa samotného žalovaného v priebehu konania. Rovnako
ako irelevantnú vzhľadom na obsah oboznámeného konkurzného spisu, kde sa nachádza Zoznam
pohľadávok s obsahom vymedzujúcim dôvody popretia z 3.5.2013 vo vzťahu ku obom pohľadávkam,
určenia ktorých sa žalobca domáhal, a ktorý Zoznam pohľadávok s takýmto obsahom popretia bol
konkurznému súdu doručený 14.5.2013, okresný súd hodnotil ako nedôvodnú argumentáciu žalobcu, v
zmysle ktorej nebolo zrejmé, kedy sa toto popretie stalo súčasťou konkurzného spisu a či sa tak nestalo
až v súvislosti s týmto incidenčným konaním. Toto spochybňujúce tvrdenie žalobcu bolo vyvrátené
listinným dôkazom oboznámeným na pojednávaní dňa 8.8.2017 - sprievodným listom doručeným
okresnému súdu 14.5.2013 zo dňa 14.5.2013 pod záhlavím BMK Konkurz, k.s., ktorý je súčasťou
pripojeného spisového materiálu sp. zn. 1R/2/2012, a ktorý list bol sprievodným listom pri doručení
Zoznamu pohľadávok s obsahom popretia, ako vyplynulo z č.l. 60 až 64 konkurznému súdu. Za
určujúcu skutočnosť preto okresný súd hodnotil obsah popretia tak, ako vo vzťahu k obom predmetným
pohľadávkam vyplynulo zo Zoznamu pohľadávok podľa č.l. 60 až 64.

6. Okresný súd k argumentácii žalobcu, pokiaľ s neúčinnosťou Oznámenia o popretí pohľadávok
poukazoval na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 409/2013 z 11.9.2014 a rozhodnutia Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 1Obo/139/2007 z 31.3.2009 a sp. zn. 3Obdo/70/2016 z 30.1.2017, uviedol, že tieto
rozhodnutia nevychádzajú zo skutkových východísk, aké boli v prejednávanej veci, kedy v samotnom
Oznámení správcu o popretí pohľadávky, ktoré bolo doručené veriteľovi popretých pohľadávok, úplne
absentovali dôvody popretia právneho dôvodu, vymedzenie rozsahu a výšky popretia pohľadávok a tak
isto absentovalo označenie subjektu, ktorý popretie činí a absencia rovnakých údajov bola preukázaná
i v obsahu samotného správcovského spisu odovzdaného novému správcovi, oproti čomu v Zozname
pohľadávok boli uvedené ako dôvody popretia (právny dôvod), tak i rozsah a výška popretia predmetných
pohľadávok, ako aj vymedzenie subjektu popretia, čo bolo ťažiskovo skutočnosťou odlišnou oproti
skutkovým východiskám označených rozhodnutí. Označené rozhodnutia Ústavného súdu a Najvyššieho
súdu SR a v nich vyvodené závery riešili predovšetkým otázku rozsahu a obsahu popretia pohľadávky
ako skutočnosti určujúcej rozsah a obsah relevantnej procesnej obrany v incidenčnom konaní o určenie
popretej pohľadávky. Označené rozhodnutia Ústavného súdu a Najvyššieho súdu SR osobitne neriešili
disproporciu obsahu samotného oznámenia o popretí pohľadávky zasielaného správcom veriteľovi
popretej pohľadávky, prípadne úplnú absenciu dôvodov tohto popretia v oznámení o popretí pohľadávok
na jednej strane a obsahu popretia podľa zoznamu pohľadávok, ako tomu bolo v prejednávanej veci, ale
ťažiskovo tieto rozhodnutia vymedzujú záver o neprípustnosti preskúmavania popretých pohľadávok v
incidenčnom konaní aj z iných, až v incidenčnom konaní uvedených dôvodov, a teda z dôvodov, ktoré
v samotnom popretí pohľadávok obsiahnuté neboli. Toto však bola okolnosť, ktorá nepredstavovala



podstatu otázky riešenej v tomto súdnom konaní, a to, či bolo možné vôbec za účinné popretie považovať
popretie predmetných pohľadávok pri obsahu Oznámenia správcu adresovanom veriteľovi popretej
pohľadávky, tak ako to vyplýva z č.l. 8, teda pri absencii dôvodov popretia v tomto Oznámení, ako
aj v správcovskom spise, avšak pri súčasnom preukázaní obsahu popretia predmetných pohľadávok
vymedzením konkrétnych dôvodov popretia vrátane rozsahu popretia v Zozname pohľadávok, ako to
bolo v tejto veci, a ku ktorej otázke okresný súd zaujal stanovisko, a to, že popretie vzhľadom na obsah
Zoznamu pohľadávok je účinné.

7. Okresný súd uviedol, že po vyriešení otázky účinnosti popretia v súlade s označenými rozhodnutiami
Ústavného súdu a Najvyššieho súdu SR v danom incidenčnom konaní sa zaoberal hodnotením
dôvodnosti popretia v rozsahu, ako to vyplynulo vo vzťahu k obom predmetným pohľadávkam zo
Zoznamu pohľadávok. Z obsahu Oznámenia o popretí pohľadávky tak, ako sa nachádza na č.l. 8 spisu,
podľa okresného súdu jednoznačne a určito vyplynul dôvod popretia právneho dôvodu predmetnej
pohľadávky spočívajúci v tvrdení žalovaného o nepreukázaní titulu samotného vzniku práva subjektu
MIMO TATRY, s.r.o. na zaplatenie predmetných pohľadávok voči úpadcovi, nakoľko nebolo preukázané,
z akého titulu mali predmetné pohľadávky vzniknúť, akým spôsobom boli na spoločnosť MIMO TATRY,
s.r.o. prevedené práva spoločnosti MIMOSTAV, s.r.o.. Tento dôvod popretia právneho dôvodu bol
spojený s otázkou aktívnej vecnej legitimácie samotného pôvodného žalobcu - subjektu veriteľa,
ktorý si prihlásil predmetné pohľadávky v konkurznom konaní - Roberta Víteka MIMO, ktorý mal ako
postupník nadobudnúť predmetné pohľadávky od subjektu MIMO TATRY, s.r.o. na základe dvoch
Zmlúv o postúpení pohľadávok v zmysle č.l. 20 a 22 spisu. Preukázanie aktívnej vecnej legitimácie
pôvodného žalobcu v tomto konaní bolo spojené v tejto incidenčnej veci s dôkaznou povinnosťou
žalobcu preukázať, že subjektu postupcu MIMO TATRY, s.r.o., od ktorého pôvodný žalobca Robert Vítek
MIMO ako postupník nadobudol predmetné pohľadávky, svedčili predmetné pohľadávky voči úpadcovi z
hľadiska hmotného práva, a teda, že existoval hmotno-právny základ aktívnej vecnej legitimácie subjektu
MIMO TATRY, s.r.o. na takú hmotno-právnu dispozíciu predmetnými pohľadávkami, ako vyplynulo zo
Zmlúv o postúpení pohľadávok z č.l. 20 a 22 spisu. Uvedené podľa názoru okresného súdu platilo i pri
produkovaní listinných dôkazov zo strany žalobcu, a to Zápisnice z mimoriadneho valného zhromaždenia
subjektu MIMOSTAV, s.r.o. zo dňa 31.7.2008, Zmlúv o postúpení pohľadávok z č.l. 20, 22 i faktúr č.
2008041, 2008042 podľa č.l. 17, 18 spisu, ako aj Vzájomného započítania záväzkov z 27.2.2012 (č.l.
19 spisu), ktoré listinné dôkazy by mali relevanciu práve a len pri preukázaní skutočnosti, že subjekt
MIMO TATRY, s.r.o. bol z hľadiska hmotného práva svedčiaceho mu na základe konkrétneho hmotno-
právneho titulu, teda konkrétneho hmotnoprávneho dôvodu, subjektom predmetných pohľadávok voči
úpadcovi. Žalobca, ktorého ťažilo dôkazné bremeno, nepreukázal, že subjekt MIMO TATRY, s.r.o. sa
stal (kedy a na základe akého dôvodu) subjektom predmetných pohľadávok voči úpadcovi. Ak sa tak
malo stať na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej so subjektom MIMOSTAV, s.r.o., tak
takáto platná písomná zmluva v konaní nebola preukázaná. Rovnako nebol spoľahlivo a jednoznačne
preukázaný ani žiaden iný hmotno-právny základ práva subjektu MIMO TATRY, s.r.o. na zaplatenie
predmetných pohľadávok voči úpadcovi, ktoré pohľadávky boli následne predmetom postúpenia na
základe Zmlúv o postúpení pohľadávok z č.l. 20 až 22 medzi postupcom MIMO TATRY, s.r.o. a Robertom
Vítekom MIMO ako postupníkom, a na základe ktorých zmlúv o postúpení pohľadávok mal ďalej tieto
pohľadávky nadobudnúť subjekt postupníka Z. A. (Zmluva o postúpení pohľadávok z č.l. 79 až 80)
a následne aktuálny žalobca Depositum, s.r.o. (Zmluva o postúpení pohľadávok z č.l. 103 až 105),
a ktoré právo tiež bolo predmetom dispozície na základe Dohody o započítaní podľa č.l. 19 spisu.
K jednotlivým dispozíciám okresný súd zdôraznil, že subjekt právneho vzťahu môže účinne, a teda
s konkrétnymi právnymi dôsledkami disponovať len s právami, ktoré mu svedčia, je ich subjektom z
hľadiska hmotného práva. V prejednávanej veci však nebolo takéto oprávnenie subjektu MIMO TATRY,
s.r.o. spoľahlivo a jednoznačne preukázané, a preto tento subjekt nemohol ani účinne disponovať
predmetnými pohľadávkami na základe Zmlúv o postúpení pohľadávky uzatvorenými medzi ním ako
postupcom a Robertom Vítekom MIMO ako postupníkom podľa zmlúv z č.l. 20 až 22 spisu a ani na
základe Dohody o započítaní podľa č.l. 19.

8. Okresný súd osobitne k právnemu úkonu Dohody o započítaní z 27.2.2012 zdôraznil, že z jeho obsahu
nevyplýva právny úkon uznania predmetných pohľadávok tak, ako tvrdil žalobca, ale len dispozícia
prostredníctvom právneho úkonu započítania, ktorá sa týkala práv, ktoré subjektu MIMO TATRY, s.r.o.
nesvedčili a v dôsledku čoho ani nemohli nastúpiť účinky tohto právneho úkonu dohody o započítaní
ani podľa rozsahu účinkov v zmysle ust. § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka. Samotné vystavenie
faktúr č. 2008041 a 2008042 podľa č.l. 17 a 18 spisu okresný súd hodnotil len ako deklaratórne úkony



pri absencii spoľahlivého preukázania samotnej skutočnosti hmotného práva subjektu MIMO TATRY,
s.r.o. na zaplatenie takto fakturovaných pohľadávok voči úpadcovi, a to či už na základe hmotno-
právnej dispozície prostredníctvom zmluvy o postúpení pohľadávky alebo originárnym spôsobom, teda
samotným vynaložením nákladov, čo okresný súd uviedol ťažiskovo vo vzťahu ku faktúre č. 2008042,
a ktoré vynaloženie nákladov a akýchkoľvek investícií zostalo v konaní výlučne v rovine tvrdenia, pri
súčasnej procesnej obrane žalovaného v nadväznosti na obsah popretia predmetných pohľadávok, vo
vzťahu ku ktorým práve skutočnosť ich vzniku a nadobudnutia subjektom MIMO TATRY, s.r.o. žalovaný
namietal.

9. Na základe tejto primárnej argumentácie okresný súd rozhodol o zamietnutí žaloby z dôvodu
nepreukázania právneho dôvodu predmetných pohľadávok, a tým zároveň i nepreukázania výšky
predmetných pohľadávok, určenia ktorých sa žalobca touto žalobou domáhal. Okresný súd len pre
úplnosť uviedol, že ďalšie dôvody popretia nemali na uvedené nosné právne posúdenie veci s vyústením
do rozhodnutia o zamietnutí žaloby žiaden vplyv. Z predloženej prihlášky predmetných pohľadávok, tak
ako je v spise na č.l. 6, vyplynulo vyhlásenie veriteľa Roberta Víteka o tom, že pohľadávky v celom
rozsahu eviduje vo svojom účtovníctve. Samotný dôvod popretia pohľadávok uvedený v konečnom
zozname pohľadávok, podľa ktorého dlžník tieto vo svojom účtovníctve neeviduje, by ani nemohol
ako relevantný dôvod popretia právneho dôvodu a výšky pohľadávok obstáť, pretože veriteľ popretých
pohľadávok nenesie žiadnu zodpovednosť za spôsob a prípadnú nesprávnosť vedenia účtovníctva
úpadcu. Pri konštatovanom nepreukázaní aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto konaní okresný
súd osobitne nehodnotil dôvod popretia pohľadávky, podľa ktorého zmluva o postúpení pohľadávky
nebola podpísaná všetkými konateľmi. V tejto časti okresný súd zdôraznil, že toto popretie pri absencii
konkretizácie identifikácie zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorej sa táto časť popretia týka, hodnotil
ako neurčité, pretože z neho nebolo zrejmé, ktorej konkrétnej zmluvy o postúpení pohľadávok sa tento
dôvod popretia týka. Ak by však išlo o dôvod vzťahujúci sa ku zmluve o postúpení pohľadávok, ktorá
by v tejto časti bola dostatočne identifikovaná, okresný súd vo všeobecnej rovine v tejto časti poukázal
pri vedomosti obsahu zápisu spôsobu konania zmluvných strán podľa ich zápisu v obchodnom registri
na závery rozhodnutia Vrchného súdu ČR sp. zn. 9Cmo 559/2003 z 29.4.2004 alebo podľa rozsudku
NS ČR sp. zn. 29 Cdo 695/2000, v nadväznosti na ktoré závery by bolo potrebné takúto zmluvu o
postúpení pohľadávky vyhodnotiť ako neplatný právny úkon pre rozpor so zákonom. K otázke absencie
oznámenia postúpenia pohľadávok dlžníkovi a od toho vyvodzovanej neúčinnosti postúpenia podľa
§ 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka okresný súd poukázal na závery podľa rozhodnutia NS ČR
sp. zn. 33 Odo 657/2005 z 27.6.2007, v nadväznosti na ktoré závery bolo potrebné v prejednávanej
veci podmienku notifikácie postúpenia voči dlžníkovi vyhodnotiť ako splnenú. Vzhľadom na skutočnosť
nepreukázania aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, v konaní nebol priestor pre samostatné hodnotenie
popretia predmetných pohľadávok z dôvodu premlčania, čo bolo vo svojej podstate obsahovo popretie
vymáhateľnosti predmetných pohľadávok, a určenia ktorej vymáhateľnosti predmetných pohľadávok
sa žalobca predmetnou žalobou ani nedomáhal. Osobitne však k dôvodu popretia - premlčanie
predmetných pohľadávok okresný súd podporne uviedol, že k premlčaniu práva svedčiaceho určitému
subjektu práva môže dôjsť, len ak je preukázané, že tento subjekt je nositeľom tohto práva z hľadiska
hmotného práva, čo vo vzťahu k žalobcovi v prejednávanej veci, tak ako skonštatoval okresný súd v
dôvodoch svojho rozhodnutia vyššie, preukázané nebolo a v nadväznosti na čo primárne z tohto dôvodu
okresný súd nevzhliadol priestor pre osobitné hodnotenie dôvodu popretia - premlčanie pohľadávok. Z
týchto záverov okresný súd žalobu zamietol.

10. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania okresný súd aplikoval ust. § 262
ods. 1, 2, § 255 ods. 1 CSP. Žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá, a preto úspešnou stranou v spore
bol žalovaný, ktorému bol priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktorého výška bude
určená okresným súdom v samostatnom uznesení, ktoré vydá vyšší súdny úradník po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

11. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca. Ako odvolacie dôvody poukázal
na ust. § 365 ods. 1 písm. b), f), h) CSP s návrhom, aby bol rozsudok okresného súdu zmenený, žalobe
vyhovené, resp. aby bol rozsudok okresného súdu zrušený a vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie.

12. V prvom rade žalobca ako hlavný odvolací dôvod poukázal na porušenie práva na spravodlivý
proces. Uviedol, že okresný súd nepostupoval podľa ust. § 181 CSP. Okresný súd viaže v sporovom



konaní procesná povinnosť, ktorej obsahom je oboznámiť sporové strany o tom, ktoré skutkové tvrdenia
považuje medzi stranami za sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné a ktoré dôkazy
vykoná a ktoré nevykoná. Podľa žalobcu okresný súd v danej veci nepostupoval v súlade s týmito
procesnými pravidlami, čím porušil právo žalobcu na spravodlivý súdny proces. Jedným z podstatných
dôvodov zamietnutia žaloby bolo, že žalobca nepreukázal, že subjekt MIMO TATRY, s.r.o. sa stal (kedy
a na základe akého konkrétneho právneho dôvodu) subjektom predmetných pohľadávok proti úpadcovi
(odsek 23. odôvodnenia rozsudku okresného súdu). Žalobca uviedol, že pokiaľ by si okresný súd splnil
svoju procesnú povinnosť a poskytol by stranám sporu informácie o spornej a nespornej časti skutkového
základu, mohol žalobca poskytnúť okresnému súdu potrebné vysvetlenia, prípadne navrhnúť svedkov
na preukázanie existencie právneho vzťahu. V dôsledku absencie predbežného právneho posúdenia
došlo v danom konaní podľa žalobcu k prekvapivému rozhodnutiu založenému na neočakávanom
vyhodnotení dôkazov spôsobom, ktorý vylúčil žalobcu z argumentácie o predmete sporu. Žalobca sa v
danom prípade spoliehal na listinu označenú ako Vzájomné započítanie záväzkov zo dňa 27.02.2012,
ktorú podpísali úpadca, ako aj právny predchodca žalobcu. Z tejto listiny vyplýva uznanie záväzku
uplatňovaného konkurznou prihláškou, ako aj právny dôvod vzniku tohto záväzku, a to Zmluva o prevode
práv a povinností zo dňa 04.09.2008 podľa čl. III. Ak by žalobca na základe predbežného posúdenia
zistil, že táto listina okresnému súdu pre unesenie dôkazného bremena nie je postačujúca, vyhľadal
by ďalšie dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, najmä by navrhol predvolať konateľa spoločnosti
MIMO TATRY, s.r.o., ktorý bol pri vzniku všetkých záväzkov popretých správcom. V dôsledku absencie
predbežného posúdenia veci v zmysle ust. § 181 ods. 2 CSP okresný súd nedal žalobcovi možnosť
oboznámiť sa s rozsahom sporných skutočností a reagovať na sporný záver Okresného súdu Žilina
o neunesení dôkazného bremena, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Súčasťou
kontradiktórnosti sporového konania je aj postup súdu, ktorý ešte pred skončením dokazovania oznámi
stranám, ako sa mu vec predbežne z právnej stránky javí, čím im umožní naplno uplatniť procesné práva
a prispieť tak v konečnom dôsledku k zisteniu skutkového stavu veci pri súčasnom zachovaní rýchlosti
a kontradiktórneho charakteru konania.

13. Ďalej žalobca namietal nesprávne skutkové zistenia v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP. Záväzok
úpadcu voči žalobcovi bol založený na základe trojstranného právneho vzťahu (finančného vyrovnania)
medzi úpadcom - spoločnosťou MIMO TATRY, s.r.o. a spoločnosťou MIMOSTAV, s.r.o., pričom bol
náležite tento vzťah opísaný v žalobe zo dňa 14.06.2013. Žalobca uviedol, že na trojstranné finančné
vyrovnanie odkazovala Zápisnica z mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti MIMOSTAV, s.r.o.
zo dňa 31.7.2008, ako aj popis záväzkov úpadcu obsiahnutý vo faktúre č. 2008042 zo dňa 1.10.2008 a
faktúre č. 2008041 zo dňa 30.9.2008. Skutočnosť, že k vzniku záväzku skutočne došlo, preukazovalo aj
Vzájomné započítanie záväzkov zo dňa 27.2.2012. Tieto listiny mal podľa názoru žalobcu okresný súd
vyhodnotiť v ich vzájomnej súvislosti, keďže tvorili prílohu žaloby a okresný súd ich mal pri rozhodovaní
k dispozícii. Za podstatnú považoval žalobca skutočnosť, že vzájomné započítanie záväzkov podľa
svojej povahy je uznaním záväzku podľa ust. § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka. S uznaním
záväzku je spojená vyvrátiteľná domnienka existencie záväzku. Okresný súd však tento listinný dôkaz
hodnotil len podľa jeho označenia (nadpisu) a nezobral do úvahy, že obsahom listiny označenej ako
„vzájomné započítanie“ je aj uznanie záväzkov. Žalobca poukázal na posledný odsek tohto úkonu, kde
je vyjadrené „vzájomné uznanie prípadných ďalších záväzkov z projektu BD Buchlovice...“, zo zmyslu
ktorých použitých výrazov bolo zrejmé, že strany navzájom uznávajú záväzky uvedené v tejto listine. Ak
úpadca uznal záväzok voči právnemu predchodcovi žalobcu, potom platí vyvrátiteľná právna domnienka
existencie záväzkov uplatňovaných prihláškou.

14. Žalobca poukázal na nesprávne skutkové zistenia v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP, ak
napriek domnienke existencie záväzkov uplatňovaných prihláškou požadoval od žalobcu, aby tieto
záväzky preukazoval. Žalobca mal za to, že na túto vec mali byť aplikované závery vyslovené v
Náleze Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 409/2013 zo dňa 11.9.2014. Predmet incidenčného sporu
je vymedzený popieracím prejavom správcu, uvedeným v oznámení o popretí pohľadávky. Oznámenie
o popretí v predmetnej veci neobsahovalo rozsah popretia ani odôvodnenie popretia tak, ako to
konštatoval Okresný súd Žilina pod odsekom 22. odôvodnenia svojho rozsudku, a preto takýto stav
bez ďalšieho mal viesť k určeniu, že pohľadávky uplatnené prihláškou zo dňa 27.3.2013 sú v celom
rozsahu nesporné a považujú sa za zistené v konkurze. Okresný súd aj napriek uvedenému vymedzil
predmet sporu tvrdeniami bývalého správcu, uvedenými v zozname pohľadávok, ktorý bol predložený
len konkurznému súdu, v správcovskom spise sa tento zoznam nenachádzal vôbec, o čom sa žalobca
presvedčil nahliadnutím do tohto spisu, potom sa mal týchto tvrdení prísne pridržiavať pri vymedzení



sporných skutočností. Okresný súd správne odmietol popretie z dôvodu, že úpadca popreté pohľadávky
neevidoval v účtovníctve. Podmienku notifikácie postúpenia pohľadávky okresný súd považoval za
splnenú, premlčanie pohľadávky osobitne nehodnotil. Okresný súd za jediný relevantný dôvod popretia
prihlásených pohľadávok považoval nepreukázanie ich existencie. Tento záver okresného súdu o
nepreukázaní existencie prihlásených pohľadávok bol nesprávny, pretože podľa žalobcu je založený
na nesprávnom presune dôkazného bremena na žalobcu. Ak by okresný súd podľa obsahu konkrétne
posúdil listinu s názvom „vzájomné započítanie“ ako listinu obsahujúcu tiež uznanie záväzku úpadcu
voči žalobcovi, potom by musel konštatovať, že všeobecné a neurčité popretie ohľadom neexistencie
prihlásenej pohľadávky neobstojí. Z ustanovenia § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka vyplýva, že je
to práve úpadca, resp. správca, na ktorom spočíva v danom prípade dôkazné bremeno na preukázanie
skutočnosti, že uznaný záväzok neexistuje. Dôkaz o neexistencii záväzku (prihlásených pohľadávok)
však v posudzovanej veci nepredložil žiaden zo správcov ani bývalý ani súčasný a ani úpadca, preto
okresný súd vec nesprávne právne posúdil, keď v rozpore s hmotným právom preniesol dôkazné
bremeno ohľadom existencie záväzku na žalobcu. Rovnako potom neobstojí ani námietka premlčania,
pokiaľ nastali účinky uznania záväzku, a tým v čase uplatnenia pohľadávok prihláškou nebola žiadna
z pohľadávok premlčaná.

15. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 30.10.2017. Žalovaný zotrval na
doterajších svojich tvrdeniach s tým, že s odvolaním žalobcu nesúhlasí a považuje rozsudok okresného
súdu za vecne správny, s návrhom na jeho potvrdenie a priznaním trov odvolacieho konania.

16. K vyjadreniu žalovaného zaslal vyjadrenie žalobca v podaní zo dňa 12.12.2017 (č.l. 241 spisu). Vo
svojom vyjadrení žalobca zotrval na odvolacích dôvodoch, keď mal za to, že rozhodnutie okresného súdu
je prekvapivé, ak okresný súd neurobil predbežné právne posúdenie veci, a toto neoznámil sporovým
stranám. Žalobca poukázal na nesprávne skutkové zistenia, ak okresný súd nesprávne vyhodnotil
listinný dôkaz - Vzájomné započítanie záväzkov zo dňa 27.02.2012, pretože túto listinu mal hodnotiť
po obsahovej stránke, na základe čoho by dospel k záveru, že ide o uznanie záväzkov, a teda, že
záväzky žalovaného existovali aj v čase ich uplatnenia prihláškou. Predmet incidenčného konania je
vždy vymedzený prejavom správcu, obsiahnutým v oznámení o popretí pohľadávky. Keďže v právnej
veci žalobcu a žalovaného takéto vymedzenie absentuje, nebol predmet konania určený, čo malo viesť k
záveru o určení pohľadávok za nesporné a ich označeniu za zistené. Ak došlo k uznaniu záväzkov, bolo
úlohou žalovaného preukázať, že uznané záväzky neexistujú, k čomu v konaní nedošlo. Žalobca zotrval
na odvolacom návrhu zmeny rozsudku okresného súdu a vyhovenia žalobe, resp. zrušení rozsudku
okresného súdu a vrátenia veci na ďalšie konanie.

17. K doručenému vyjadreniu žalobcu v podaní zo dňa 12.12.2017 sa vyjadril žalovaný v podaní zo
dňa 16.02.2018 (č.l. 251 spisu) tak, že zotrval na závere vecne správneho rozhodnutia okresného súdu,
z ktorého dôvodu rozsudok žiadal potvrdiť s priznaním trov súdneho konania. Žalovaný uviedol, že
nemohlo dôjsť k porušeniu práva na spravodlivý proces, pretože vec bola okresným súdom správne
posúdená.

18. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach ust. § 379, §
380 ods. 1 CSP na základe podaného odvolania žalobcu a postupom bez nariadenia pojednávania za
rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP bol rozsudok okresného súdu verejným vyhlásením rozsudku
krajským súdom potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP. Rozhodnutie
bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

19. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia
pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13CoKR/23/2018-265 zo
dňa 25.09.2018, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli
Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle vyššie uvedeného
uznesenia dňa 13.11.2018 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené
podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline.

20. Primárne krajský súd uvádza, že základom posudzovania napadnutého rozsudku okresného súdu
boli odvolacie dôvody žalobcu, obsiahnuté v ním podanom odvolaní zo dňa 25.9.2017 (č.l. 217- 220
spisu), vo väzbe na závery prijaté okresným súdom v odôvodnení jeho rozsudku. Pri posudzovaní
odvolacích dôvodov žalobcu bolo dôsledným spôsobom aplikované ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP, vo



väzbe k dôkaznému stavu zistenému okresným súdom, ktorým bol krajský súd viazaný za aplikácie ust.
§ 383 CSP, keďže nebolo zistené, že by bolo potrebné zopakovať dokazovanie vykonané pred súdom
prvej inštancie, resp. jeho doplnenie.

21. Jedným z odvolacích dôvodov žalobcu bolo namietanie porušenia práva na spravodlivý proces podľa
ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP. Porušenie tohto práva žalobca viazal na to, že okresný súd nepostupoval
podľa ust. § 181 ods. 2 CSP, ak podľa žalobcu okresný súd neposkytol stranám informáciu o spornej a
nespornej časti skutkového základu. Pokiaľ by to okresný súd urobil, žalobca by poskytol súdu potrebné
vysvetlenia, prípadne navrhol svedkov na preukázanie existencie právneho vzťahu, preukázanie, že
subjekt MIMO TATRY, s.r.o. sa stal, kedy a na základe akého právneho dôvodu, subjektom predmetných
pohľadávok proti úpadcovi. Žalobca uviedol, že v dôsledku absencie predbežného právneho posúdenia
veci došlo k prekvapivému rozhodnutiu založenému na neočakávanom vyhodnotení dôkazov spôsobom,
ktorý vylúčil žalobcu z argumentácie o predmete sporu, a pokiaľ by žalobca na základe predbežného
posúdenia zistil, že listina, ktorú predložil okresnému súdu, a to listina označená ako „Vzájomné
započítanie záväzkov zo dňa 27.02.2012“, pre unesenie dôkazného bremena žalobcu nepostačovala,
vyhľadával by ďalšie dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, najmä navrhol by predvolať konateľa
spoločnosti MIMO TATRY, s.r.o., ktorý bol pri vzniku všetkých záväzkov popretých správcom. Žalobca
v odvolaní zvýraznil, že v dôsledku absencie predbežného posúdenia veci podľa ust. § 181 ods. 2
CSP nedal okresný súd žalobcovi možnosť oboznámiť sa s rozsahom sporných skutočností a reagovať
na sporný záver okresného súdu o neunesení dôkazného bremena, čím podľa jeho názoru došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces.

22. Krajský súd uvádza, že vyššie uvedený odvolací dôvod žalobcu, a to, že malo dôjsť k porušeniu
práva na spravodlivý proces, ak podľa námietky žalobcu okresný súd nepostupoval v zmysle ust. §
181 ods. 1, 2 CSP, nebol relevantný. Primárne je potrebné vo všeobecnosti uviesť, že podstatou práva
na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na
nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym
poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je aj právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie
súdov a iných orgánov SR. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva
právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil
sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodoval v súlade s jej vôľou a
požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a
dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04,
I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03). Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých
rozhodnutiach najvyššieho súdu tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia
predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to, ako súd viedol
spor) a či uvedený postup súdu znemožnil strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení, prípadne
maril možnosť jej aktívnej účasti na konaní. Krajský súd sa oboznámil s postupom okresného súdu, na
základe ktorého konštatuje, že zo strany súdu prvej inštancie nebola žalobcovi zmarená možnosť jeho
aktívnej účasti na konaní v súvislosti s podanou žalobou, t.j. nebolo žalobcovi upreté právo predkladať
tvrdenia, označovať dôkazy na ním tvrdenú opodstatnenosť podanej žaloby. Žalobca mal postupom
konania okresného súdu vytvorené podmienky k tomu, aby uplatňoval a napĺňal výkon svojich oprávnení.

23. Krajský súd sa oboznámil so Zápisnicou o pojednávaní zo dňa 6.6.2017 (č.l. 174 - 178 spisu), z ktorej
vyplýva, že okresný súd postupoval podľa ust. § 181 ods. 2 CSP, čo je zaznamenané aj v predmetnej
zápisnici (č.l. 177 spisu), keď okresným súdom bol konštatovaný postup podľa ust. § 181 ods. 2 CSP,
po ktorom konajúca sudkyňa ďalej viedla konanie o predkladaných návrhoch, dôkazoch. Z postupu
žalobcu nebolo preukázané, že by bola vznesená námietka voči obsahu Zápisnice o pojednávaní zo dňa
6.6.2017, v ktorej bol okresným súdom konštatovaný postup v zmysle ust. § 181 ods. 2 CSP a tento bol aj
zaprotokolovaný. Vzhľadom k uvedenému preto krajský súd pri odvolacom dôvode žalobcu, že okresný
súd nepostupoval v zmysle ust. § 181 ods. 2 CSP, vychádzal z obsahu Zápisnice o pojednávaní zo dňa
6.6.2017 za konštatovania, že tento odvolací dôvod žalobcu nebol relevantný, pretože je zaznamenaný
postup okresného súdu v zmysle ust. § 181 ods. 2 CSP.

24. Z postupu konania súdu prvej inštancie nebolo preukázané, že by žalobca bol vylúčený z realizácie
práva, ktoré mu priznáva procesno-právny predpis, a to Civilný sporový poriadok, naviac, keď žalobca
si bol vedomý svojej dôkaznej povinnosti v konaní o určenie popretých pohľadávok, ak ide o konanie,
u ktorého sa v zmysle ust. § 90 ods. 1 CSP vyžaduje povinné zastúpenie advokátom, u ktorého aj v



spojení s Čl. 11 ods. 3 CSP sa vyžaduje profesionalita tohto právneho zastúpenia. Pri povinnom právnom
zastúpení advokátom, ako bola daná sporová právna vec, sa vyžaduje, že právny zástupca sporovej
strany koná s náležitou znalosťou veci, spojenou s touto odbornosťou, ktorá má nepochybne väzbu aj k
dôkaznej povinnosti žalobcu k rozsahu popieracieho prejavu správcu. Krajský súd je toho názoru, že ak
by aj okresný súd nepostupoval podľa ust. § 181 ods. 2 CSP, čo však nebol prípad danej sporovej veci,
ak takto súd prvej inštancie postupoval, tak ani uvedené by neznamenalo porušenie práva žalobcu na
spravodlivý proces, pretože pri povinnom zastúpení advokátom, s ohľadom na jeho profesijnú odbornosť
sa vyžaduje, aby bolo konané s náležitou znalosťou veci, ktorá je spojená s touto odbornosťou, a teda
aj vo vzťahu k preukazovaniu opodstatnenosti podanej žaloby.

25. Krajský súd poukazuje na to, že obdobou ust. § 181 ods. 2 CSP pred touto procesno-právnou
úpravou bolo ust. § 118 ods. 2 O.s.p., vo vzťahu ku ktorému zákonnému ustanoveniu sa vyjadroval
Ústavný súd SR v Uznesení č.k. IV. ÚS 326/2012-13 zo dňa 21. júna 2012, keď uviedol, že sa stotožňuje s
názorom najvyššieho súdu, podľa ktorého ...„porušenie zákonného ust. § 118 ods. 2 O.s.p. teda žiadnym
spôsobom nediskvalifikuje účastníka napríklad v práve zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy,
navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, v práve na záver pojednávania zhrnúť svoje
návrhy, namietať prípadný nesprávny procesný postup prvostupňového súdu v podanom odvolaní a
podobne“. Ústavný súd SR v tomto rozhodnutí dodal, že ani prípadné porušenie tohto ustanovenia nemá
priamy dosah na možnosť vylúčenia účastníka konania z jeho procesných práv, ktoré mu procesno-
právny predpis, a to v tom čase Občiansky súdny poriadok priznával.

26. Procesno-právny predpis, a to Civilný sporový poriadok priznáva právo vykonanie určitého dôkazu
navrhnúť a toto procesné právo žalobcovi postupom okresného súdu nebolo odňaté. Žalobca v súvislosti
s označovaním dôkazov si bol vedomý svojej dôkaznej povinnosti, a preto ak túto, v súvislosti s podanou
žalobou podľa záverov okresného súdu obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku nesplnil, tak
zákonite uvedené viedlo k zamietnutiu žaloby žalobcu. Okresný súd svojim postupom nevylúčil žalobcu
z realizácie žiadneho práva, ktoré mu procesno-právny predpis, a to Civilný sporový poriadok priznáva.
Krajský súd konštatuje, že okresný súd svojim procesným postupom neznemožnil žalobcovi ako strane
sporu, aby realizovala jej patriace procesné práva. K porušeniu práva na spravodlivý proces dochádza
len vtedy, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, čo sa však v danej veci
a v danom konaní pred súdom prvej inštancie nestalo. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba
rozumieť nesprávny procesný postup súdu, spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných
procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavno-právneho rámca a
ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou
ochranou práva. Ide napríklad o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo
vyjadrovať sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na
riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní,
na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae
(odmietnutie spravodlivosti) (primerane rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Cdo/69/2017). K takémuto stavu
porušenia práva na spravodlivý proces, vo vzťahu k sporovej strane žalobcu, v konaní pred súdom prvej
inštancie, v zmysle vyššie uvedených zhodnotení krajským súdom nedošlo.

27. K ďalšiemu odvolaciemu dôvodu žalobcu krajský súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého
rozsudku okresného súdu, a to odsek 23., z ktorého vyplýva, že pôvodný žalobca Robert Vítek -
MIMO, IČO: 17 939 836 mal preukázať, že pohľadávku, ktorú získal od MIMO TATRY, s.r.o., tento
subjekt mal voči úpadcovi, a to na základe akého vzťahu. Okresný súd konštatoval, že žalobca
nepreukázal, na základe akého vzťahu sa MIMO TATRY, s.r.o., stali veriteľom pohľadávky voči
úpadcovi. V zmysle postupu okresného súdu, a to č.l. 156, 157, poučenia o sudcovskej a zákonnej
koncentrácii konania, z dôkazov označených a vykonaných pred okresným súdom, žalobca nepreukázal,
že MIMO TATRY, s.r.o., od ktorej spoločnosti pôvodný žalobca Robert Vítek MIMO mal získať
pohľadávku, bola táto spoločnosť MIMO TATRY, s.r.o., voči úpadcovi veriteľom. Za dôkaznej povinnosti
žalobcu nebol preukázaný hmotno-právny vzťah, z ktorého by bolo preukázané postavenie MIMO
TATRY, s.r.o., ako veriteľa voči úpadcovi. Okresný súd podľa názoru krajského súdu v odseku 23.
odôvodnenia napadnutého rozsudku správne vyvodil, ak listinu označenú ako „Vzájomné započítanie
záväzkov medzi spoločnosťami ROBSTAV, stavebné družstvo, Družstevná 6, Liptovský Mikuláš a MIMO
TATRY, s.r.o., Hradná 458, Liptovský Hrádok“, nevyhodnotil ako uznanie, pretože primárne žalobca
prvotne nepreukázal, na základe čoho spoločnosti MIMO TATRY, s.r.o., mala svedčiť postupovaná



pohľadávka voči úpadcovi. Okresný súd v odseku 23. svojho odôvodnenia správne hodnotil vystavenie
faktúr č. 2008041, č. 2008042 (č.l. 17, 18 spisu) len ako deklaratórne úkony, pokiaľ absentovalo
preukázanie základnej skutočnosti hmotného práva subjektu MIMO TATRY, s.r.o., na zaplatenie
fakturovaných pohľadávok voči úpadcovi. Naviac obsahovo popisom faktúra č. 2008042 odkazovala
na prefakturovávané náklady, ktoré zostali len v rovine tvrdenia, nepreukázaného vynaloženia takýchto
nákladov. Okresný súd listinu, na ktorú kládol dôraz žalobca, a to „Vzájomné započítanie záväzkov medzi
spoločnosťami ROBSTAV, stavebné družstvo, Družstevná 6, Liptovský Mikuláš a MIMO TATRY, s.r.o.,
Hradná 458, Liptovský Hrádok“, nehodnotil len podľa označenia tejto listiny, ale podľa celého jej obsahu,
preto ani v tomto smere nebola námietka žalobcu ako odvolateľa relevantná. Obsah tejto listiny hodnotil
okresný súd vo väzbe aj k ostatným vykonaným dôkazom, z ktorých nebolo preukázané, na základe
akého vzťahu sa spoločnosť MIMO TATRY, s.r.o., mala stať subjektom hmotného práva voči úpadcovi.
Prejav vôle započítať nemožno stotožňovať s prejavom vôle uznať dlh, preto nemohlo dôjsť k presunu
dôkazného bremena na žalovaného, ak žalobcom označený úkon započítania nebol vyhodnotený ako
úkon uznania, s ktorým posúdením vykonaným okresným súdom sa rovnako stotožňuje aj krajský
súd. Okresný súd správne úkon vzájomného započítania záväzkov nevyhodnotil ako uznanie a
následne podľa výsledkov dokazovania správne uzavrel, že žalobca nepreukázal pohľadávku na strane
spoločnosti MIMO TATRY, s.r.o., voči úpadcovi, na základe čoho potom nebol priestor na osobitné
hodnotenie premlčania, keď posudzovaniu premlčania musí predchádzať preukázaný, existujúci nárok,
resp. pohľadávka. Krajský súd sa stotožňuje so závermi okresného súdu, že žalobca nepreukázal to, že
spoločnosť MIMO TATRY, s.r.o., sa stala subjektom predmetných pohľadávok voči úpadcovi, s ktorými
následne disponovala a v podrobnostiach na závery okresného súdu prijaté v odôvodnení napadnutého
rozsudku odkazuje za aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP.

28. Krajský súd dodáva, že pokiaľ za aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP sa stotožňuje s odôvodnením
rozsudku okresného súdu o nepreukázaní vzniku práva subjektu MIMO TATRY, s.r.o., na zaplatenie
predmetných pohľadávok voči úpadcovi, ktoré je obsiahnuté v odseku 23. jeho odôvodnenia, tak nebolo
potrebné, aby odvolací súd opätovne v odôvodnení tohto rozsudku zopakoval skutkové a právne závery
súdu prvej inštancie, ale bolo postačujúce na odôvodnenie rozsudku okresného súdu odkázať. Vyplýva
to z toho, že konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca
spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom vytvára ich organickú (kompletizujúcu)
jednotu; rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku
súdu prvej inštancie (uznesenie NS SR sp. zn. 8Cdo 190/2016 zo dňa 20.12.2017, uznesenie Ústavného
súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09).

29. Ďalším odvolacím dôvodom žalobca smeroval k rozsahu popretia uskutočneného správcom. Zotrval
na tom, že na danú vec sú aplikovateľné závery vyslovené v Náleze Ústavného súdu SR sp. zn. II.
ÚS 409/2013 zo dňa 11.09.2014, ak predmet incidenčného sporu je vymedzený popieracím prejavom
správcu uvedeným v oznámení o popretí pohľadávky, ktoré oznámenie o popretí v predmetnej veci
neobsahovalo rozsah popretia ani odôvodnenie popretia tak, ako to podľa žalobcu v konečnom dôsledku
konštatoval aj okresný súd v odseku 22. svojho odôvodnenia. Podľa žalobcu takýto stav mal bez ďalšieho
viesť k určeniu, že pohľadávky uplatnené prihláškou zo dňa 27.03.2013 sú v celom rozsahu nesporné
a považujú sa za zistené v konkurze.

30. Vo vzťahu k tomuto odvolaciemu dôvodu okresný súd v odseku 22. svojho odôvodnenia riešil (v
určitom zmysle) disproporciu medzi úkonom Oznámenia zo dňa 20.05.2013 (č.l. 8 spisu) a obsahom
- rozsahom popieracieho prejavu správcu, obsiahnutého v zozname pohľadávok podľa č.l. 60 - 64
spisu. Okresný súd správne poukázal na to, že túto uvedenú disproporciu neriešili rozhodnutia NS SR a
Ústavného súdu SR, na ktoré poukázal žalobca, a to Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 409/2013,
rozhodnutia NS SR sp. zn. 1Obo 139/2007, sp. zn. 3Obdo 70/2016, a preto v celom rozsahu z nich nie
je možné vychádzať s odkazom na osobitosti danej sporovej právnej veci. To, čo je spoločné pre dané
sporové konanie a vyjadrené rozhodnutiami NS SR a Nálezom Ústavného súdu SR, je účel incidenčného
konania, keď v podstate je potrebné rozhodnúť o tom, či popierací prejav správcu obstojí alebo nie, teda
či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku
z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená (úplne alebo v určitej časti alebo v určitom poradí).
Krajský súd po oboznámení sa s rozsudkom okresného súdu a odvolacím dôvodom žalobcu uvádza,
že tento vymedzený základný účel incidenčného konania okresný súd v rámci svojho rozhodovania
naplnil, pretože posudzoval v súvislosti s podanou žalobou žalobcu o určenie popretých pohľadávok,
či popierací prejav správcu obstojí alebo nie, ktorý popierací prejav v danej veci bol obsiahnutý v



zozname pohľadávok podľa čl. 60 - 64 spisu. Okresný súd v rámci podanej žaloby podrobil prieskumu
rozsah popieracieho prejavu správcu, ktorý bol obsiahnutý v zozname pohľadávok podľa č.l. 60 - 64
spisu v spojení s Oznámením zo dňa 20.5.2013 (č.l. 8 spisu), ktoré popretie podľa obsahu a rozsahu
popretia v zozname pohľadávok považoval za účinné, s ktorým záverom sa stotožňuje aj krajský súd, čo
potvrdzuje v podstate aj uznesenie NS SR z 30. januára 2017 sp. zn. 3Obdo/70/2016, podľa ktorého ...
„Konkurzný súd nie je oprávnený preskúmavať popretú pohľadávku z iných dôvodov ako tých, ktoré
správca uviedol v incidenčnom konaní v popieracom prejave obsiahnutom v zozname pohľadávok.
Účelom incidenčného konania je rozhodnúť o tom, či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu
zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená“.

31. Krajský súd v zhode so závermi okresného súdu uvádza, že popierací prejav obsiahnutý v zozname
pohľadávok na č.l. 60 - 64 spisu tvoril základ vyvolaného incidenčného konania podanou žalobou
žalobcu i napriek tomu, že Oznámenie zo dňa 20.5.2013 (č.l. 8 spisu) o popretí pohľadávok veriteľa
Robert Vítek MIMO voči úpadcovi čo do dôvodu a výšky, neobsahovalo konkrétne dôvody popretia,
ktoré konkrétne dôvody boli uvedené v popieracom prejave, obsiahnutom v zozname pohľadávok.
Krajský súd sa stotožňuje so záverom okresného súdu, že popretie bolo účinné podľa ust. § 32 ods.
5 zákona č. 7/2005 Z.z., aj keď Oznámenie o popretí zo dňa 20.5.2013 (č.l. 8 spisu) neobsahovalo
konkrétne dôvody popretia, ak tieto konkrétne dôvody popretia sú vyjadrené v zozname pohľadávok
podľa č.l. 60 - 64 spisu, pretože v zmysle ust. § 32 ods. 6 zákona č. 7/2005 Z.z. sa pri písomnom
oznámení popretia veriteľovi zákonnou úpravou nedefinujú náležitosti tohto oznámenia. Účinné popretie,
ktoré bolo obsiahnuté v zozname pohľadávok, v rozsahu tohto popieracieho prejavu okresný súd v
sporovom konaní posudzoval, čo bol vecne správny postup, ktorý bol limitovaný rozsahom popieracieho
prejavu, obsiahnutého v zozname pohľadávok. Jedným z dôvodov popretia bolo, že veriteľ žiadnym
spôsobom nepreukázal existenciu prihlásenej pohľadávky, nepreukázal, z akého titulu mala pohľadávka
vzniknúť veriteľovi, spôsob, akým boli na spoločnosť MIMO TATRY, s.r.o. prevedené práva spoločnosti
MIMOSTAV, s.r.o., ktorým popretím sa súd prvej inštancie zaoberal ako základným dôvodom obsahu
popieracieho prejavu obsiahnutého v zozname pohľadávok. Následne súd prvej inštancie skonštatoval
vecne správnym spôsobom to, že podľa dôkazov označených žalobcom a vykonaných pred súdom prvej
inštancie žalobca nepreukázal v zmysle odseku 22. odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného
súdu, že subjekt MIMO TATRY, s.r.o. sa stal, kedy a na základe akého konkrétneho právneho dôvodu
subjektom predmetných pohľadávok voči úpadcovi, a ak sa tak malo stať na základe zmluvy o postúpení
pohľadávok, uzavretej so subjektom MIMOSTAV, s.r.o., tak takáto platná písomná zmluva v konaní
preukázaná nebola.

32. Krajský súd na základe vyššie uvedených zhodnotení nezistil dôvod na zmenu napadnutého
rozsudku okresného súdu, ani na jeho zrušenie a vrátenie súdu prvej inštancie na ďalšie konanie,
preto vo vyvolanom odvolacom konaní bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne
rozhodnutie.

33. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodné podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení
s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorému voči žalobcovi
bol priznaný nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej náhrady trov odvolacieho
konania rozhodne okresný súd samostatným uznesením podľa ust. § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).



Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.