ROZKVET, výrobné družstvo


Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 18C/179/2007
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1207202922
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Staněk
ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2018:1207202922.29

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudcom JUDr. Milanom Staněkom v právnej veci žalobcu:
SATUR TRAVEL, a.s., Miletičova 1, Bratislava, IČO: 35 787 201, zastúpeného spoločnosťou Advokátska
kancelária JUDr. Radomír Bžán, s.r.o., Nám. Ľ. Štúra 2, Bratislava, proti žalovanému: ROZKVET,
výrobné družstvo, Nám. Slobody 5, Banská Bystrica, IČO: 00 168 335, zastúpenému spoločnosťou
KOVAL & spol., advokátska kancelária, s.r.o., Komenského 3, Banská Bystrica o zaplatenie 231.341,07
Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému súd p r i z n á v a voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

III. O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodnou žalobou zo dňa 11.01.2007, ktorá bola súdu doručená 31.1.2007 sa žalobca domáhal
zaplatenia sumy 7.126.767,-Sk (236.565,32 Eur) s príslušenstvom a náhrady trov konania titulom
bezdôvodného obohatenia. Žaloba smerovala voči dvom žalovaným Fondu národného majetku SR a
výrobnému družstvu ROZKVET, ktorých žalobca žiadal zaviazať na solidárne plnenie.

2. Žalovaná istina pozostávala zo sumy 4.289.000,- Sk (142.368,72 Eur) - podiel nákladov na výstavbe
nehnuteľnosti zo strany žalujúcej v spore na základe Hospodárskej zmluvy o združení finančných
prostriedkov na združenú investičnú výstavbu uzavretej dňa 28.4.1977 medzi právnym predchodcom
žalobcu - ČEDOK-CK a žalovaným v 2. rade - ROZKVET v.d., ďalej zo sumy 2.687.877,- Sk (89.221,17
Eur), - opravy a úpravy nebytových priestorov na základe faktúr a zo sumy 149.890,- Sk (4.975,44 Eur)
- úhrada za služby spojené s užívaním nebytových priestorov v období od 1.1.2005 do 31.10.2005.

3. V priebehu konania žalobca podaním zo dňa 3.4.2008 zobral čiastočne žalobu späť a to v časti 7.496,-
Sk (248,82 Eur). So späťvzatím žalovaní súhlasili s tým, že súd konanie v uvedenej časti uznesením
č.k. 18C/179/2007-353 zo dňa 14.11.2012 zastavil. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 12.1.2013.

Žalobca ďalej podaním zo dňa 6.2.2013 zobral späť žalobu proti žalovanému v 1. rade Fondu národného
majetku a tiež v časti o zaplatenie sumy 4.975,44 Eur (podľa spresnenia vykonaného na pojednávaní dňa
24.4.2013). Po súhlase žalovaných v zmysle § 96 ods. 1, 2 O.s.p. súd uznesením č.k. 18C/179/2007-383
zo dňa 27.5.2013 konanie zastavil v časti o zaplatenie sumy 4.975,44 Eur a aj proti žalovanému v 1.
rade. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 25.6.2013.

4. Predmetom sporu teda zostalo zaplatenie sumy 231.341,07 Eur.



5. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, žiadal ju zamietnuť, vzniesol aj námietku premlčania.

6. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 18C/179/2007-279 zo dňa
17.6.2009 tak, že žalobu zamietol. Na základe podaného odvolania žalobcom, vo veci konal Krajský
súd v Bratislave, ktorý uznesením č.k. 6Co49/2010-298, zo dňa 27.1.2011 napadnuté rozhodnutie súdu
prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení uznesenia, okrem iného, uviedol,
že žalobca napadol rozhodnutie súdu prvého stupňa v celom rozsahu najmä z dôvodu, že mu bola
odňatá možnosť konať pred súdom a bolo porušené jeho právo na spravodlivý súdny proces, pretože
rozsudok súdu prvého stupňa nebol dostatočne odôvodnený. Aj odvolací súd má zhodne so žalobcom
za to, že z napadnutého rozhodnutia jednoznačne nevyplýva ako súd prvého stupňa dospel k záveru,
že žaloba nie je dôvodná. Odvolací súd však konštatuje, že tento záver súdu prvého stupňa nemusí
byť nesprávny, avšak prvostupňový súd nedal vo svojom rozhodnutí odpovede na všetky právne a
skutkovo relevantné otázky pre zamietnutie predmetnej žaloby. Z napadnutého rozhodnutia nie je
zrejmé, prečo súd prvého stupňa spor posudzoval podľa Občianskeho zákonníka, keď na vec aplikoval
aktuálne znenia ust. § 457, § 667 a § 107 Občianskeho zákonníka konkrétne, pričom spor má základ v
hospodárskej zmluve o združení finančných prostriedkov zo dňa 28.4.1997, najmä vo vzťahu k podielu
nákladov na výstavbe predmetnej nehnuteľnosti zo strany právneho predchodcu žalobcu. Taktiež z
odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva ako a podľa akého právneho predpisu bolo posúdené
užívanie predmetnej nehnuteľnosti žalobcom, príp. jeho právnym predchodcom, a to užívanie tejto
nehnuteľnosti až do okamihu jej vypratania, s prihliadnutím aj na právnu povahu účastníkov tohto
užívacieho - nájomného vzťahu (keď užívacie právo žalobcu pretransformované na nájom nebytových
priestorov zaniklo ku dňu 31.12.2004 ako vyplýva z rozsudku Okresného súdu v Banskej Bystrici č.k.
61Cb/9/2005-74 zo dňa 25.5.2005). Súd prvého stupňa sa podľa odvolacieho súdu v tejto súvislosti
nevysporiadal ani s námietkou žalobcu (č.l. 192), že premlčanie nároku žalobcu by sa malo v danom
prípade posudzovať podľa Obchodného zákonníka. Až podľa vyhodnotenia právneho vzťahu a aplikácií
správneho právneho predpisu, môže súd prvého stupňa dospieť k správnemu právnemu záveru o
pasívnej legitimácii žalovaných v 1. a 2. rade, ako aj o plynutí premlčacej doby.

Nedostatočným zdôvodnením všetkých právne a skutkovo významných otázok súd prvého stupňa odňal
právo strane sporu konať pred súdom, pretože táto má v rámci základného práva na súdnu ochranu,
právo na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky
právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov
a obranou proti takému uplatneniu. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti
zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. a vrátil vec súdu prvého stupňa na nové konanie.

Úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom prejednaní veci malo byť ustálenie o aký právny vzťah medzi
sporovými stranami ide (či obchodnoprávny alebo občianskoprávny), posúdi užívanie predmetnej
nehnuteľnosti zo strany žalobcu a následne vyhodnotí z tohto užívania nebytových priestorov uplatnené
nároky (či ide o nároky priamo vyplývajúce z užívania nebytových priestorov, či z právneho dôvodu,
ktorý dodatočne odpadol, či z plnenia bez právneho dôvodu) a vyhodnotí vecnú legitimáciu oboch
žalovaných. Účastník konania totiž vôbec nemusí uplatnený nárok správne právne kvalifikovať (zmena
právnej kvalifikácie nároku uplatneného žalobcom v žalobe ani nie je zmenou žaloby v zmysle § 95
ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku), ale právne kvalifikovať nárok vo veci musí súd (samozrejme
vychádzajúc zo skutkových okolností tvrdených žalobcom v žalobe a prípadne v jej doplneniach). Po
správnej právnej kvalifikácii nároku žalobcu, súd prvého stupňa vyhodnotí pasívnu vecnú legitimáciu
žalovaných a posúdi dôvodnosť vznesenej námietky premlčania nároku žalobcu.

7. Po vrátení veci súdu prvého stupňa súd konal v zmysle intencií odvolacieho súdu a dňa 27.11.2013
opätovne rozsudkom zamietol žalobu, pričom v odôvodnení rozhodnutia súd konštatoval nasledovný
skutkový stav:

8. Dňa 28.4.1977 bola medzi ČEDOK-CK (právny predchodca žalobcu) a žalovaným uzatvorená
Hospodárska zmluva o združení finančných prostriedkov na združenú investičnú výstavbu - akcia
"Obchody a služby" Prednádražie v Banskej Bystrici. Na základe článku VI. uvedenej zmluvy žalobca
poukázal príslušný podiel nákladov súvisiacich s výstavbou (4.289.000,- Sk) na účet Krajského výboru
SZVD Zvolen s tým, že súd zistil, že tento subjekt nie je totožný so žalovaným a tento ani nie je právnym
nástupcom tohto subjektu. V tejto časti žalovaného nároku žalovaný vzniesol aj námietku premlčania.



9. Z pripojeného spisu OS Banská Bystrica, sp.zn. 61Cb/9/2005 súd zistil, že žalobca (ROZKVET,
v.d., Banská Bystrica) žaloval žalovaných. 1. SATUR TRAVEL, a.s. Bratislava, 2. MERK REALITY a.s.,
Bratislava o vypratanie nebytových priestorov. Zo spisu súd zistil, že žalovaný 1. (v tomto spore žalobca)
v nehnuteľnosti časť užíval ako nájomca a časť poskytoval tretím osobám do užívania. Žalobca (terajší
žalovaný) vychádzal z toho, že podľa rozsudku NS SR zo dňa 27.8.2002 sa právo užívania nebytových
priestorov vzniknuté podľa § 352 Hospodárskeho zákonníka s účinnosťou zákona č. 116/90 Zb. v znení
neskorších predpisov pretransformovalo na nájom nebytových priestorov, podľa § 15 ods. 1 zákona č.
116/90 Zb.

10. Žalobca vychádzal z toho, že nájom má charakter nájmu na neurčitý čas a vtedy prenajímateľ i
nájomca sú oprávnení zmluvu vypovedať písomne bez udania dôvodu, ak nie je dohodnuté inak. Na
základe tejto skutočnosti žalobca doručil žalovanému 1. (terajšiemu žalobcovi), dňa 16.9.2004 výpoveď
z nájmu uvedených nebytových priestorov zo dňa 14.9.2004.

11. Po vykonanom dokazovaní súd žalobe vyhovel a rozhodol o povinnosti vypratať nebytové priestory
v predmetnej nehnuteľnosti. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 22.7.2005.

12. Z rozsudku súd zistil, že sa jedná o nehnuteľnosť vo vlastníctve terajšieho žalovaného (ROZKVET,
v.d.) vedenú Katastrálnym úradom Banská Bystrica, Správa katastra Banská Bystrica na LV č. XXXX, k.ú.
B. B., budova, súpisné číslo XXXX, parc.č. XXXX/X, zastavená plocha o výmere 1975 m2, nachádzajúca
sa na Z.. Q. Č.. X, Č.. X, Č.. X V. B. B..

13. V rozsudku je prezentovaný právny názor, že ROZKVET, v.d. bol oprávnený v zmysle § 10 zák. č.
116/90 Zb. v znení neskorších predpis, písomne vypovedať zmluvu o nájme nebytových priestorov, ktoré
žalovaní 1., 2. od 1.1.2005 užívali protiprávne, bez právneho titulu, a preto žalobcovi vzniklo právo na
ochranu svojho vlastníckeho práva a to formou vypratania predmetných nebytových priestorov.

14. Keďže priestory neboli dobrovoľne vypratané, oprávnený (ROZKVET, v.d.) podal návrh na vykonanie
exekúcie, ktorý bol doručený exekútorskému úradu dňa 13.10.2005.

15. Z oznámenia Exekútorského úradu Banská Bystrica, Mgr. Eleonóra Nosková - súdna exekútorka
zo dňa 5.1.2006 súd zistil, že exekučné konanie sa v zmysle § 60 písm. e) zákona č. 233/95 Z.z. v
platnom znení skončilo vyprataním nebytových priestorov, vymožením pohľadávky oprávneného a jej
príslušenstva.

16. Žalobca v tejto veci svoj právny nárok žaloval titulom vydania bezdôvodného obohatenia vychádzajúc
z toho, že ako nájomca nebytových priestorov a spoluinvestor výstavby nehnuteľnosti jednak do nich
investoval svoje finančné prostriedky (nebytové priestory zveľaďoval) a jednak sa finančne podieľal
(podielovo) na výstavbe nehnuteľnosti a to vo výške 4.289.000,- Sk a ďalej uhrádzal platby za služby
spojené s užívaním priestorov v období od 1.1.2005 do 31.10.2005.

17. V konaní nepreukázal, že by žalovaný bol subjekt totožný s Krajským výborom SZVD Zvolen,
resp. jeho právnym nástupcom. Podľa čl. VI hospodárskej zmluvy z r. 1977 mal právny predchodca
žalobcu ČEDOK-CK Bratislava zaplatiť Krajskému výboru SZVD Zvolen príslušný podiel nákladov
na združenej investičnej akcii vypočítaný podľa podielu úžitkovej plochy. Platbu mal zaplatiť na účet
uvedeného krajského výboru v ŠBČS Zvolen, č.ú. XXX-XXX-XXXX podľa časového harmonogramu,
ktorý je vyšpecifikovaný v hospodárskej zmluve.

18. V odôvodnení rozsudku zo dňa 17.6.2009 tunajší súd ďalej uviedol, že z dodatku č. 1 k uvedenej
hospodárskej zmluve zo dňa 26.6.1979 je zrejmé, že žalovaný (ROZKVET, v.d.) vystupoval v zmluvnom
vzťahu ako gestor výstavby, resp. investor a žalobca ako spoluinvestor, s tým, že investor čiastky platené
podľa spomínaného časového harmonogramu bude odvádzať do Fondu dlhodobého úverovania,
vedeného na účte KV-SZVD Zvolen.

19. Zo zmluvy (čl. IX) aj z dodatku č. 1 je nesporné, že po dokončení výstavby a odovzdaní stavby, túto
nehnuteľnosť prevezme do svojho vlastníctva gestor výstavby, teda terajší žalovaný.



20. V rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 27.11.2013 (č.k. 18C/197/2007-398) sa tiež uvádza, že pokiaľ
teda žalobca tvrdil, že je povinnosťou žalovaných 1., 2. (Fond národného majetku SR, ROZKVET, v.d.)
zaplatiť mu solidárne 4.289.000,- Sk, titulom investícií do výstavby nehnuteľnosti, musí potom preukázať
ich pasívnu legitimáciu (vzťahy medzi ROZKVET, v.d. ako gestorom stavby a jeho nadriadeným orgánom
KV-SZVD Zvolen) a takisto výšku týchto nákladov, keďže malo dochádzať k refundáciám (spoluinvestor
ČEDOK-CK Bratislava užíval časť nehnuteľnosti ako nájomca).

21. V rozsudku tiež súd prvého stupňa konštatuje, že ak žalovaný je pasívne legitimovaný v povinnosti
zaplatiť žalobcovi 4.289.000,- Sk a teda by mu z tohto titulu mal plniť (nebolo ale preukázané koľko),
v takom prípade, je podľa názoru súdu žalovaný nárok v zmysle § 107 ods. 1,2 OZ. premlčaný, keďže
podľa hospodárskej zmluvy z 28.4.1977 (čl. IV.) bolo zrejmé, odkedy bude gestor stavby vlastníkom
nehnuteľnosti.

22. Čo sa týka sumy 2.687.877,- Sk (89.221,17 Eur) požadovanej z titulu vykonaných opráv a úprav
nebytových priestorov, ani túto čiastku súd nepriznal a to z týchto dôvodov. Od r. 1990 bol žalobca v
zmysle § 15 ods. 1 zák. č. 116/1990 Zb. v znení neskorších predpisov so žalovaným v nájomnom vzťahu,
preto je potrebné vychádzať z ust. cit. zákona, v znení ustanovení Občianskeho zákonníka.

23. Podľa § 667 ods. 1 OZ, zmeny na veci je nájomca oprávnený vykonávať len so súhlasom
prenajímateľa. Úhradu nákladov s tým spojených môže nájomca požadovať len v prípade, že sa na to
prenajímateľ zaviazal.

24. Z uvedeného citovaného ustanovenia je zrejmé, že nájomca (žalobca) nemá právny nárok na úhradu
žalovaných nákladov, pretože nepreukázal, že by prenajímateľ dal súhlas na zmeny veci a nebolo
preukázané, že by sa žalovaný k takejto úhrade niekedy zaviazal. Okrem toho žalobca nepreukázal,
napr. výpisom z účtu, že by žalované finančné prostriedky aj v skutočnosti komukoľvek zaplatil. Faktúry,
ktoré predložil, boli ako dôkaz nedostatočné, pretože boli väčšinou vystavené na iný subjekt, a nie na
žalobcu.

25. Sporové strany zotrvávali na doterajších prednesoch resp. písomných vyjadreniach. Len žalobca,
ktorý pôvodne svoj nárok odôvodňoval ust. § 451 a nasl. OZ a teda právny vzťah medzi stranami
považoval za občianskoprávny, svoj názor zmenil a právny vzťah označil za obchodnoprávny. Podľa
súdu táto zmena právneho názoru zrejme súvisela so vznesenou námietkou premlčania. Žalobca túto
zmenu právneho názoru ani riadne nezdôvodnil.

26. Žalobca v súvislosti s otázkou ďalšieho dokazovania napr. navrhol aj nariadenie znaleckého
dokazovania znalcom z odboru stavebníctvo, ktorý by sa mal vyjadriť k otázke vynaložených nákladov
žalobcom resp. jeho právnych predchodcov súvisiacich s opravou, resp. úpravou nebytových priestorov.
Na uvedenom návrhu na doplnenie dokazovania potom neskôr žalobca už netrval.

27. Terajší žalovaný (pôvodne žalovaný v 2. rade) ďalšie dokazovanie nenavrhoval, navrhované
nariadenie znaleckého dokazovania považoval, vzhľadom na doteraz vykonané dokazovanie za
nehospodárne, nadbytočné a nedôvodné z dôvodu, že nie je nutné posudzovať výšku nákladov žalobcu,
keďže na ich náhradu žalobcovi, podľa jeho názoru, nárok nevznikol a napokon výšku nákladov žalobcu
vzhľadom na značný časový odstup už nie je možné objektívne stanoviť. Žalovaný sa k základnej
otázke sporu, teda o aký právny vzťah medzi účastníkmi konania ide, vyjadril tak, že podľa jeho názoru
sa jedná o vzťah občianskoprávny, ktorý je potrebné posudzovať podľa zák. č. 116/1990 Zb. v znení
neskorších predpisov. V tejto súvislosti poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky
sp.zn. 28Cdo/774/2007 a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2Cdo/63/2002.
28. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie č.k. 18C/179/2007-398, zo dňa 27.11.2013 odôvodnil týmito
ustanoveniami Ochodného resp. Občianského zákonníka a tiež zákona č. 116/1990 Zb.:

Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi
podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti.

Podľa § 261 ods. 9 Obchodné zákonníka zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré
nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku,



spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto
zákonom.

Podľa § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej
zákonom.

Podľa § 387 ods. 2 Obchodného zákonníka premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov
s výnimkou práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.

Podľa § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany
nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí
premlčacej doby.

Podľa § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť
premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.

Podľa § 397 Obchodné zákonníka ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba
štyri roky.

Podľa § 15 ods. 1 veta prvá zák. č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov práva
užívania nebytových priestorov, ktoré vznikli podľa doterajších predpisov, sa spravujú týmto zákonom a
považujú sa za vzťahy vzniknuté na základe zmluvy uzavretej na neurčitý čas.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodnej obohatí, musí obohatenie
vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 454 Občianskeho zákonníka bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva
mal plniť sám.

Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu na úkor
koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak ja zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov
povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa § 667 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmeny na veci je nájomca oprávnený vykonávať len so
súhlasom prenajímateľa. Úhradu nákladov s tým spojených môže nájomca požadovať len v prípade, že
sa na to prenajímateľ zaviazal. Ak zmluva neurčuje inak, je oprávnený požadovať úhradu nákladov až
po ukončení nájmu po odpočítaní znehodnotenia zmien, ku ktorému v medziobdobí došlo v dôsledku
užívania veci. Ak prenajímateľ dal súhlas so zmenou, ale nezaviazal sa na úhradu nákladov, môže
nájomca požadovať po skončení nájmu protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota veci.

Podľa § 667 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak nájomca vykoná zmeny na veci bez súhlasu
prenajímateľa, je povinný po skončení nájmu uviesť vec na svoje náklady do pôvodného stavu. Ak v
dôsledku vykonávaných zmien hrozí na veci prenajímateľovi značná škoda, je prenajímateľ oprávnený
odstúpiť od zmluvy.

Podľa § 668 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájomca je povinný oznámiť prenajímateľovi bez zbytočného
odkladu potreby opráv, ktoré má vykonať prenajímateľ. Pri porušení tejto povinnosti zodpovedá nájomca
za škodu tým spôsobenú a nemá nároky, ktoré by mu inak prislúchali pre nemožnosť alebo obmedzenú
možnosť užívať vec pre vady veci, ktoré sa včas prenajímateľovi neoznámili.

Podľa § 669 Občianskeho zákonníka ak nájomca vynaložil na vec náklady pri oprave, na ktorú je povinný
prenajímateľ, má nárok na náhradu týchto nákladov, ak sa oprava vykonala so súhlasom prenajímateľa



alebo ak prenajímateľ bez zbytočného odkladu opravu neobstaral, hoci sa mu oznámila jej potreba. Inak
môže nájomca požadovať len to, o čo sa prenajímateľ obohatil.

29. Právne súd, vyššie uvedený rozsudok, odôvodnil nasledovne:

Voči žalobcom uplatneným nárokom vzniesol žalovaný v priebehu konania námietku ich premlčania.
Premlčaním právo na plnenie nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba
namietne premlčanie po uplynutí premlčacej lehoty. To znamená, že premlčané právo trvá ďalej
ako tzv. naturálne právo a jemu zodpovedajúca povinnosť sa mení na naturálnu obligáciu. Súd je
povinný na námietku premlčania prihliadať a ak je právne opodstatnená, nemôže premlčané právo
priznať. Ustanovenie § 261 kogentným spôsobom vymedzuje, ktoré záväzkové vzťahy podliehajú
právnej úprave obsiahnutej v tretej časti Obchodného zákonníka, kde sa teda uplatní právna úprava
Obchodného zákonníka ako lex specialis vo vzťahu k všeobecnej úprave v Občianskom zákonníku. Ide
o obligatorné uplatnenie Obchodného zákonníka. Ustanovenie § 261 taktiež vymedzuje vzťah medzi
Obchodným zákonníkom a Občianskym zákonníkom, resp. ich aplikovateľnosť v prípade zmlúv, ktoré
nie sú upravené v hlave II štvrtej časti Obchodného zákonníka, ale ako zmluvné typy sú upravené len
v Občianskom zákonníku. Obchodný zákonník ich do účinnosti novely (zákona č. 530/2003 Z.z., t.j.
do 31.12.2003) upravoval ako tzv. absolútne neobchodné záväzkové vzťahy, pretože právna úprava
pripúšťala na tieto vzťahy aplikovať iba Občiansky zákonník, a to aj vtedy, keď takúto zmluvu uzavrú
osoby uvedené v odseku 1, t.j. podnikatelia navzájom. V týchto prípadoch bol režim Obchodného
zákonníka vylúčený, a preto sa hovorilo o absolútnych neobchodných záväzkových vzťahoch (prípadne
absolútnych občianskoprávnych vzťahoch), alebo o tzv. absolútnych neobchodoch upravených v
Občianskom zákonníku. Novelou (zákonom č. 530/2003 Z.z.) došlo v tomto smere k významnej zmene,
ktorou sa vyriešil spor o výklad prvej vety odseku 6. V zmysle novej dikcie tejto vety sa použitie
Občianskeho zákonníka obmedzuje na zmluvy upravené ako zmluvné typy len v Občianskom zákonníku,
ak budú uzavreté medzi subjektmi uvedenými v odseku 1, a len na osobitné ustanovenia Občianskeho
zákonníka o príslušnom zmluvnom type. Všetko ostatné, čo priamo zmluvný typ neupravuje, sa bude
spravovať všeobecnými ustanoveniami Obchodného zákonníka o záväzkových vzťahoch. To znamená,
že podľa právnej úpravy premlčanie v Obchodnom zákonníku sa bude spravovať aj premlčanie vzniknuté
zo zmluvy o prenájme. Takéto chápanie je v súlade s princípom subsidiarity Občianskeho zákonníka (§ 1
OBZ), ako aj s obchodnoprávnou povahou týchto vzťahov. Úpravu premlčania v Obchodnom zákonníku
je však možné aplikovať iba na plynutie premlčacej doby pri nárokoch vzniknutých po 1.1.2004, pri
nárokoch vzniknutých pred uvedenou dobou je naopak potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho
zákonníka.

30. Nárok žalobcu, tak ako to vyplýva z jeho prednesov, pozostáva z dvoch častí. Prvá časť nároku
pozostáva zo sumy 142.368,72 Eur. Táto suma zodpovedá sume 4.287.000,- vtedajších Kčs, ktorou
právny predchodca žalobcu v roku 1977 prispel na výstavbu obchodného strediska, ktorého hlavným
investorom bol žalovaný. Uvedenú sumu poskytol právny predchodca žalobcu na základe uzatvorenej
zmluvy o združení finančných prostriedkov na združenú investičnú výstavbu, ktorá bola uzatvorená v
súlade s § 360a vtedy platného a účinného Hospodárskeho zákonníka. Na základe tejto zmluvy bola časť
nebytových priestorov v postavenom objekte odovzdaná do užívania právnemu predchodcovi žalobcu
- CK Čedok. V súlade s § 15 ods. 1 zák. č. 116/1990 Zb. došlo k zmene práva na užívanie nebytových
priestorov na ich nájom. K vzniku nájmu nebytových priestorov na neurčitý čas tak medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalovaným došlo priamo zo zákona. K zániku nájmu nebytových priestorov
došlo na základe výpovede nájmu zo strany žalovaného k 31.12.2005. Od uvedeného dňa užíval žalobca
nebytové priestory bez právneho dôvodu a to až do 31.10.2005 kedy tieto priestory vypratal. Za začiatok
plynutia premlčacej doby je preto potrebné považovať deň nadobudnutia účinnosti zák. č. 116/1990
Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, ktorý priniesol zmenu právneho režimu užívania týchto
nehnuteľností. Pre posúdenie začiatku plynutia premlčania je preto potrebné považovať deň, kedy tento
právny predpis nadobudol účinnosť, t.j. 1.5.1990. V uvedený deň začala plynúť právnemu predchodcovi
premlčacia doba na uplatnenie jeho nárokov. Z uvedeného je zrejmé, že nárok žalobcu na vrátenie
sumy, ktorou prispel na výstavbu obchodného strediska je v súčasnosti už premlčaný. Súd len pre
úplnosť považuje za potrebné uviesť, že zmenou práva na užívanie nebytových priestorov na nájom
nebytových priestorov však žalovanému nevznikla povinnosť akýmkoľvek spôsobom kompenzovať
platby poskytnuté na základe zmluvy o združení finančných prostriedkov. Táto povinnosť mu nevyplýva
ani zo samotnej zmluvy uzatvorenej s právnym predchodcom žalobcu a nevyplýva ani zo zmluvy a ani



zo žiadneho iného právneho predpisu. Rovnako tak žiaden predpis neukladal žalovanému povinnosť
vrátiť žalobcovi po skončení nájmu prostriedky investované jeho právnym predchodcom.

31. Ďalšiu časť žalobcom uplatneného nároku predstavujú investície, ktoré žalobca do nehnuteľnosti
vložil počas trvania nájomného vzťahu. Na posúdenie týchto nárokov je potrebné aplikovať § 663 a
nasledujúce Občianskeho zákonníka, nakoľko zákon č. 116/1990 Zb. neobsahuje osobitné ustanovenia
o danej problematike. Na žalobcom uplatnené nároky na vrátenie investícií do ním užívaných nebytových
priestorov nie je možné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení,
nakoľko ustanovenia § 667 až 669 Občianskeho zákonníka majú povahu špeciálnych ustanovení k §
420 a nasl. Ak by aj došlo k zväčšeniu majetkového substrátu žalovaného, ako prenajímateľa zvýšením
hodnoty majetkového substrátu žalovaného, nie je to možné kvalifikovať ako bezdôvodné obohatenie.
Peňažné prostriedky, ktoré žalobca vložil do nebytových priestorov v priebehu ich užívania je potrebné
ďalej rozdeliť na investície vynaložené na úpravy nebytových priestorov a náklady, ktoré boli vynaložené
na opravy, ktoré by bol inak povinný vynaložiť nájomca.

32. Pokiaľ ide o náklady vynaložené na úpravy a aj prípadné zhodnotenie nebytových priestorov, v súlade
s uvedenými zákonnými ustanoveniami má nájomca nárok iba na úhradu takých nákladov, ktoré do
zmien na predmete nájmu (v tomto prípade nebytových priestoroch) vykonal so súhlasom prenajímateľa
a aj to iba vtedy, pokiaľ sa na to prenajímateľ zaviazal, obe podmienky musia byť splnené súčasne.
V prípade, ak by žalovaný ako prenajímateľ dal žalobcovi súhlas na vykonanie zmeny na nebytových
priestoroch, vznikol by mu nárok iba na úhradu sumy, o ktorú sa hodnota veci zvýšila. Nárok na úhradu
týchto nákladov by však žalobcovi vznikol až po skončení nájmu, t.j. 1.1.2005. Uvedený deň je potrebné
považovať za začiatok plynutia premlčacej doby, pričom premlčacia doba by uplynula dňa 1.1.2009.
Žalobca teda podal na súd žalobu pred jej uplynutím.
33. A contrario z ustanovenia § 667 Občianskeho zákonníka vyplýva, že v žiadnom inom prípade
nájomca nárok na náhradu nákladov nemá. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobca pri
zásahoch do ním užívaných nebytových priestorov postupoval samostatne a bez vedomia žalovaného.
V konaní nebolo preukázané, že by žalovaného o akýchkoľvek investičných akciách vopred informoval a
že by mu tieto žalovaný schválil a zaviazal sa náklady kompenzovať. Žalobcovi preto v žiadnom prípade
nemohlo vzniknúť právo na ich náhradu.

34. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na úhradu nákladov na opravy nebytových priestorov, ktoré by bol inak
povinný vynaložiť žalovaný ako prenajímateľ, tento nárok je nutné posudzovať podľa ustanovenia § 669
Občianskeho zákonníka. V zmysle tohto zákonného ustanovenia by žalobcovi mohol vzniknúť nárok
na náhradu vynaložených nákladov iba v takom prípade, ak by potrebu opráv, ak by bola vykonaná
so súhlasom žalovaného, resp. ak by potrebu opráv žalovanému riadne oznámil a tento by napriek
oznámeniu potrebné opravy nevykonal. Ani jeden z týchto predpokladov však v priebehu konania nebol
preukázaný. To znamená, že žalobca nepreukázal svoj nárok na uhradenie týchto nákladov.

35. Na základe uvedených skutočností, ako aj citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru,
že žaloba žalobcu je nedôvodná, nemá oporu a preto ju zamietol.
36. Proti rozsudku č.k. 18C/179/2007-398 podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca.
37. Vo veci teda opätovne konal odvolací súd, ktorý svojim uznesením č.k. 6Co/ 149/2014-468, zo dňa
19.6.2014 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
38. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací vo svojom rozhodnutí konštatuje, že žalobca založil
svoju argumentáciu v časti o zaplatenie 4.289.000,- Sk (142.368,72 eur) na tom, že právnym dôvodom,
na základe ktorej zaplatil jeho právny predchodca túto sumu, bola Hospodárska zmluva o združení
finančných prostriedkov z 28.4.1977 s tým, že protihodnotou tohto plnenia bolo jej časovo neobmedzené
právo užívať časť predmetnej nehnuteľnosti. Právny dôvod, na základe ktorého uvedenú sumu zaplatil,
podľa neho zanikol momentom právoplatnosti rozsudku Okresného súdu v Banskej Bystrici, ktorým mu
bola uložená povinnosť predmetnú nehnuteľnosť vypratať.
39. Pokiaľ ide o právny vzťah, ktorý vznikol medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným,
odvolací súd sa stotožňuje so závermi Okresného súdu v Banskej Bystrici obsiahnutými v odôvodnení
jeho rozsudku z 25.5.2005 č.k. 61Cb/9/2005-74, ktorým uložil žalobcovi predmetnú nehnuteľnosť
vypratať. Právny predchodca žalobcu teda uzavrel so žalovaným Hospodársku zmluvu o združení
finančných prostriedkov za účelom výstavby predmetnej nehnuteľnosti. Vlastníkom tejto nehnuteľnosti
sa na základe tejto zmluvy stal žalovaný ako gestor výstavby, pričom právny predchodca žalobcu ako
spoluinvestor prispel na výstavbu sumou 4.289.000,-Sk. Nepriamo v zmysle čl. IX. zmluvy a čl. IX. bod 1.



Dodatku č. 1 k zmluve vzniklo právnemu predchodcovi žalobcu právo užívania časti tejto nehnuteľnosti,
a to v pomere k výške finančných prostriedkov, ktorými ako spoluinvestor prispel na jej výstavbu.
Na tomto základe a tiež na základe faktického konania a súhlasného prejavu právneho predchodcu
žalobcu a žalovaného títo uzavreli zmluvu o dočasnom užívaní majetku - časti nehnuteľnosti (nebytových
priestorov) zo strany právneho predchodcu žalobcu podľa § 348 Hosp. zák. a to na dobu neurčitú.
S účinnosťou od 1.5.1990 sa v zmysle § 15 ods. 1 zák. č. 116/1990 Zb. právo dočasného užívania
nebytových priestorov transformovalo na nájom nebytových priestorov v zmysle zákona č. 116/1990
Zb. Preto bol žalovaný oprávnený v zmysle § 10 tohto zákona zmluvu o nájme nebytových priestorov
vypovedať.
40. Z toho podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva, že právny predchodca žalobcu a následne aj
žalobca užíval predmetné nebytové priestory na základe vyššie uvedenej Hospodárskej zmluvy o
združení finančných prostriedkov z 28.4.1977 a dodatku č. 1 k nej. Tento právny dôvod užívania
nebytových priestorov nezanikol, resp. neodpadol, pretože táto hospodárska zmluva nebola nikdy
zrušená a ani nebola vyslovená jej neplatnosť v súdnom konaní. Vzhľadom na ust. § 763 ods.
1 Obch. zák. právne vzťahy založené touto hospodárskou zmluvou nezanikli dňom nadobudnutia
účinnosti Obch. zákonníka. Neexistuje tu teda skutková podstata bezdôvodného obohatenia, a to
vznik majetkového prospechu získaného plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol (§ 451 ods. 2
Obč. zák.). Ostatné skutkové podstaty bezdôvodného obohatenia uvedené v § 451 ods. 2 Obč. zák.
a v § 454 Obč. zák. tiež neprichádzajú do úvahy. V predmetnej hospodárskej zmluve sa zmluvné
strany nedohodli o tom, akú finančnú kompenzáciu dostane právny predchodca žalobcu, resp. samotný
žalobca v prípade, ak jej vlastník nehnuteľnosti - žalovaný neumožní túto nehnuteľnosť naďalej užívať
a nedohodli sa predovšetkým na tom, že v takom prípade bude žalovaný povinný vrátiť právnemu
predchodcovi žalobcu, resp. žalobcovi sumu 4.289.000,- Sk, ktorou sa právny predchodca žalobkyne
podieľal na výstavbe predmetnej nehnuteľnosti. Odvolací súd sa preto stotožňuje so záverom súdu
prvého stupňa obsiahnutým v prvom odseku str. 10 odôvodnenia napadnutého rozsudku, že žalovanému
nevznikla povinnosť kompenzovať žalobcovi platby poskytnuté na výstavbu nehnuteľnosti na základe
Hospodárskej zmluvy o združení finančných prostriedkov a táto povinnosť mu nevyplýva zo žiadneho
právneho predpisu.
41. Keďže teda žalobcovi nevznikol nárok na zaplatenie sumy 142.368,72 Eur, nemožno uvažovať o
premlčaní tohto nároku.
42. Z toho vyplýva, že napadnutý rozsudok je vecne správny v časti, ktorou súd prvého stupňa žalobu
o zaplatenie sumy 142.368,72 Eur zamietol. Odvolací súd však napriek tomu nemohol napadnutý
rozsudok v tejto časti potvrdiť. Žalobca totiž okrem iného v odvolaní namietol, že súd prvého stupňa
nevykonal dôkaz listinami založenými do spisu spôsobom uvedeným v § 129 ods. 1 O.s.p. Táto odvolacia
námietka žalobcu je dôvodná. Zo spisu vyplýva, že súd prvého stupňa vo veci pojednával v dňoch
10.3.2008, 16.4.2008, 27.5.2009, 17.6.2009, 7.11.2011, 24.4.2013, 26.6.2013 a 6.11.2013. Zo zápisníc
z týchto pojednávaní síce vyplýva, že súd prvého stupňa "oboznámil" obsah spisu, takýto postup súdu
prvého stupňa však nemožno považovať za vykonanie dôkazu listinou tak, ako to upravuje ust. § 129
ods. 1 O.s.p. Vykonávanie dôkazu oboznámením sa s celým súdnym spisom nie je správne, pretože
nemožno preskúmať, ktoré konkrétne dôkazné prostriedky zo spisu boli použité. Bolo potrebné, aby súd
prvého stupňa v zápisnici o pojednávaní presne zaprotokoloval, ktoré strany spisu, prípadne ktoré listiny
obsiahnuté v spise boli prečítané, resp. bol oznámený ich obsah (viď tiež R 22/1979). Súd prvého stupňa
takto nepostupoval, listinné dôkazy riadne - v súlade s § 129 ods. 1 O.s.p. nevykonal, čím účastníkom
konania znemožnil vyjadriť sa k nim. Tým súd prvého stupňa účastníkom konania odňal možnosť konať
pred súdom.
43. Z týchto dôvodov odvolací súd v zmysle § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušil napadnutý rozsudok v
časti, ktorou ním bola zamietnutá žaloba o zaplatenie 142.368,72 eur (4.289.000,-Sk) a podľa ods. 2
tohto ustanovenia vec v tomto rozsahu vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V ňom bude súd
prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 O.s.p.).
44. Plnením bez právneho dôvodu môžu byť aj investície vynaložené na cudziu vec, ak neexistoval
právny dôvod (napr. zmluvné dojednanie), aby niekto iný než vlastník do veci investoval svoje
prostriedky. Vlastníkovi nehnuteľnosti vzniká prospech v rozsahu, v ktorom sa nehnuteľnosť vykonanou
investíciou oproti predošlému stavu zhodnotila. Preto pokiaľ ide o náklady, ktoré žalobca vynaložil
na predmetné nebytové priestory, odvolací súd súhlasí so žalobcom v tom, že ak žalobca tieto
nebytové priestory v čase, keď ich užíval, zhodnotil, má nárok požadovať od žalovaného po skončení
nájmu protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota predmetnej nehnuteľnosti podľa zásad o vydaní
bezdôvodného obohatenia. Ako to vyplýva z konštantnej judikatúry, rozsahom zhodnotenia predmetnej
nehnuteľnosti nie sú prostriedky, ktoré žalobca ako oprávnený držiteľ časti predmetnej nehnuteľnosti



na nehnuteľnosť vo vlastníctve žalovaného vynaložil, ale to, o čo sa nehnuteľnosť ku dňu skončenia
nájmu zhodnotila. Odvolací súd je totiž toho názoru, že žalovaný sa síce nezaviazal k úhrade nákladov
vynaložených žalobcom na vec, ale musel o činnosti žalobcu smerujúcej k zhodnoteniu nehnuteľnosti
vedieť a teda musel s touto činnosťou žalobcu - hoci snáď len konkludentne - súhlasiť. Výšku
tohto nároku nie je možné určiť skôr, než žalobca predmetné nebytové priestory vypratal. 2-ročná
subjektívna premlčacia doba na uplatnenie tohto nároku v zmysle § 107 ods. 1 Obč. zák. začala žalobcovi
plynúť najskôr dňa 25.5.2005, keď bol vyhlásený rozsudok Okresného súdu v Banskej Bystrici č.k.
61Cb/9/2005-74. Keďže žalobca podal žalobu na súd prvého stupňa dňa 31.1.2007, nárok uplatnil
včas - pred uplynutím 2-ročnej subjektívnej premlčacej doby. Aj 3-ročná objektívna premlčacia doba na
uplatnenie predmetného nároku začala žalobcovi plynúť dňa 25.5.2005, takže nárok nie jej premlčaný
ani z hľadiska 3-ročnej objektívnej premlčacej doby. Žalobcovi však nevznikol nárok na náhradu bežných
udržiavacích nákladov, prípadne bežných opráv nehnuteľnosti, ktorými nedošlo k jej zhodnoteniu.
45. Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil napadnutý rozsudok v
časti, v ktorej sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 89.221,17 eur (2.687.877,-Sk) z titulu nákladov
vynaložených na nehnuteľnosť a podľa ods. 2 tohto ustanovenia vec v tomto rozsahu vrátil súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie. V ňom bude treba zistiť, či právny predchodca žalobcu neuzavrel so
žalovaným osobitnú hospodársku zmluvu o zabezpečení prevádzky predmetnej nehnuteľnosti, uzavretie
ktorej predpokladá čl. IX. Hospodárskej zmluvy o združení finančných prostriedkov z 28.4.1977.
Nemožno totiž vylúčiť, že v takejto zmluve boli upravené otázky investícií právneho predchodcu žalobcu
do predmetnej nehnuteľnosti. Na určenie finančného vyjadrenia zhodnotenia predmetnej nehnuteľnosti
zo strany žalobcu bude zrejme potrebné nariadiť znalecké dokazovanie.
46. Po vrátení veci odvolacím súdom, súd prvého stupňa ďalej konal v zmysle intencií Krajského súdu
v Bratislave. Čo sa týka žalovanej časti nároku o zaplatenie 142.368,72 Eur odvolací súd v tejto časti
považoval zamietnutie nároku žalobcu za vecne správne. Rozhodnutie v tejto časti ale nemohol potvrdiť
z procesných dôvodov (žalobca v odvolaní namietal, že súd prvého stupňa nevykonal dôkaz listinami
založenými v spise spôsobom uvedeným v § 129 ods. 1 O.s.p., teda listiny sudca na pojednávaní
neprečítal alebo neoznámil ich obsah).
47. Podľa § 204 C.s.p. dôkaz listinou sa vykoná tak, že súd listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi
jej obsah; to neplatí, ak ide o listinu, ktorej odpis bol strane sporu v priebehu konania doručený a ak
listina alebo jej obsah neboli protistranou spochybnené. Žalobca na pojednávaní dňa 29.1.2018 potvrdil
do zápisnice o pojednávaní, že listinné dôkazy tvoriace obsah spisu im boli doručené, poznajú ich
obsah a teda obsah celého súdneho spisu. Na základe uvedeného konajúci súd procesnú námietku
žalobcu odstránil. Táto námietka, ktorá viedla k zrušeniu veci, bola po novele procesného predpisu
bezpredmetná a všetky procesné práva žalobcu boli v týchto súvislostiach naplnené. Ako je uvedené
vyššie, odvolací súd zamietnutie nároku o zaplatenie 142.368,72 Eur považoval za vecne správne, preto
sa súd po vrátení veci z odvolacieho súdu zaoberal už len s otázkami súvisiacimi so žalovaným nárokom
o zaplatenie 89.221,17 Eur.
48. V súvislosti s týmto nárokom (89.221,17 Eur), ako je uvedené vyššie v rozhodnutí, odvolací
súd v zrušujúcom uznesení uviedol, že v ďalšom konaní bude potrebné zistiť, či právny predchodca
žalobcu neuzavrel so žalovaným osobitnú hospodársku zmluvu o zabezpečení prevádzky predmetnej
nehnuteľnosti, uzavretie ktorej predpokladá čl. IX. Hospodárskej zmluvy o združení finančných
prostriedkov z 28.4.1977, keďže nemožno vylúčiť, že v tejto zmluve boli upravené otázky investícií
právneho predchodcu žalobcu do predmetnej nehnuteľnosti. Odvolací súd tiež vyslovil názor, že na
určenie finančného vyjadrenia zhodnotenia predmetnej nehnuteľnosti zo strany žalobcu bude zrejme
potrebné nariadiť znalecké dokazovanie.
49. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa považoval za riadne odôvodnený, v
odôvodnení rozsudku bol uvedený zistený skutkový stav veci a tento bol aj právne posúdený.
Preto odvolací súd vyslovenú námietku o nedostatočnom odôvodnení rozsudku vyhodnotil ako
neopodstatnenú.
50. Súd v ďalšom konaní vyzval žalobcu, aby predložil Osobitnú hospodársku zmluvu o zabezpečení
prevádzky spornej nehnuteľnosti, pričom postupoval v zmysle intencií odvolacieho súdu. Existencia
uvedenej osobitnej zmluvy predpokladal čl. IX. Hospodárskej zmluvy o združení finančných prostriedkov
zo dňa 28.4.1977. Žalobca uvedenú osobitnú hospodársku zmluvu súdu nepredložil, keďže ju v archíve
nedohľadal. Uvedený nedostatok chcel kompenzovať tým, že navrhol vypočuť dvoch svedkov Ing.
Jána Dobrovodského a Ing. Dušana Muňka a ďalej navrhoval ustanoviť súdneho znalca z odboru
stavebníctvo, ktorý by sa mohol jednoznačne vyjadriť k žalovanému nároku vo výške 89.221,17
Eur, pričom podľa žalobcu tento nárok resp. vynaložené náklady už žalobca preukázal faktúrami od
jednotlivých dodávateľov materiálov a služieb, ktoré boli do spisu doložené ako prílohy k návrhu



na vydanie platobného rozkazu zo dňa 11.10. 2007. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že predmetné
súdne konanie trvá od r. 2007 a pokiaľ žalobca v konaní predložil nejaké písomné listinné dôkazy,
napr. faktúry na preukázanie existencie vynaložených nákladov (89.221,17 Eur), tieto boli podľa súdu
nedostatočné, pretože boli väčšinou vystavené na iný subjekt a nie na žalobcu. Toto tvrdenie súd
konštatoval v odôvodnení rozsudku č.k 18C/179/2007-398 zo dňa 27.11.2013. Je síce pravda, že
toto rozhodnutie bolo zrušené z vyššie uvedených dôvodov (procesných) a odvolací súd konštatuje,
že zrušené rozhodnutie bolo riadne zdôvodnené či už po skutkovej resp. právnej stránke. Ako je
už uvedené, žalobca osobitnú hospodársku zmluvu, tak ako to uložil odvolací súd, nepredložil. K
návrhu žalobcu na ďalšie dokazovanie (výsluch svedkov, znalecké dokazovanie) sa vyjadrila strana
žalovaná v spore tak, že výsluch svedkov považovala za neúčelný z dôvodu, že by sa mali vyjadrovať k
investíciám spätne zo značným časovým odstupom od ich vykonania a vzhľadom na odstup času, podľa
žalovaného nebude možné považovať ich výpovede pred súdom za objektívne. Čo sa týka znaleckého
dokazovania žalovaný bol toho názoru, že vykonanie znaleckého dokazovania vzhľadom na odstup
času je nezrealizovateľné a nie je možné od neho očakávať objektívne výsledky, pretože nebude možné
posúdiť stav pred tvrdenou investíciou a ani rozsah zhodnotenia nehnuteľností, keďže znalcovi nebude
známy východzí stav. Žalovaný vykonanie tohto dôkazu považoval za nehospodárne.
51. Súd na pojednávaní dňa 18.1.2016 riešil otázky súvisiace s ďalším dokazovaním vo veci samej. Teda
výsluchy navrhovaných svedkov, doloženie ďalších listinných dôkazov, ktoré sa budú týkať prepojení
medzi žalobcom, spoločnosťami MERK REALITY, a.s. a CONGRESS SERVICE SLOVAKIA, s.r.o. V
tejto súvislosti je potrebné uviesť, že odpovede žalobcu vo veci výsluchu svedkov D.. L. a D.. F. súd
nepresvedčili, že títo svedkovia, ktorých žalobca navrhol vypočuť až v r. 2015 (vec napadla na súd v
r. 2007) budú vo veci vypovedať objektívne, vzhľadom na veľký časový odstup. Rozhodujúce pre súd
je aj to, že uvedených svedkov žalobca nenavrhoval v samotnej žalobe zo dňa 11.1.2007, ale neskôr
v konaní, keď už bolo známe, čo všetko žalovaná strana namieta. Jednoducho povedané, výsluchy
svedkov, ktoré sú úzko späté so žalobcom a majú byť vypočutí s takým veľkým časovým odstupom od
podania žaloby, by podľa súdu neboli dôveryhodné a objektívne.
52. V marci 2016 žalobca doručil súdu obsiahle stanovisko k veci resp. špecifikáciu nákladov súvisiacich
so zhodnotením nehnuteľnosti, pričom sa jednalo o pohľadávky žalobcu, ďalej spoločnosti SATUR
a.s., MERK REALITY, a.s.. K uvedenej špecifikácii sa podrobne vyjadril žalovaný s tým, že uplatnené
pohľadávky žalobcu, spoločností SATUR a.s. a MERK REALITY, a.s. spochybnil, pričom sa vyjadroval
k jednotlivým faktúram samostatne. Konkrétne k spoločnosti MERK REALITY a.s. uviedol, že s touto
spoločnosťou žalovaný nikdy nebol v žiadnom právnom vzťahu. Potvrdil, že ako vlastník budovy nikdy
neudelil žiadne oprávnenie na poskytovanie ich priestorov do nájmu tretím osobám, tým spochybnil
právne vzťahy medzi žalobcom a spoločnosťou MERK REALITY, a.s.. Poukazoval ďalej na to, že
pohľadávky uvedené v špecifikácii (13.483,37 Eur, t.j. 406.199,90 Sk - pohľadávky žalobcu; 46.158,86
Eur, t.j. 1.390.581,84 Sk - pohľadávky spoločnosti SATUR a.s.; 29.578,95 Eur, t.j. 891.095,30 Sk -
pohľadávky spoločnosti MERK REALITY a.s.) nekorešpondujú so žalovanými nárokmi tak ako ich
požaduje žalobca. Podľa žalovaného tieto pohľadávky žalobca v tomto konaní použil účelovo, pričom
tieto uvádzané platby žalobcu boli z titulu iných plnení. Žalovaný tiež tvrdil, že pravdepodobne žalobca
niektoré doklady vyhotovil dodatočne, aby ich bolo možné použiť v tomto konaní, v tejto súvislosti
uvádza napr. Prílohu č. 1 v Zmluve o nájme zo dňa 30.12.2001. Ďalej poukázal na faktúru č. 25510,
ktorou žalobca vyfakturoval spoločnosti MERK REALITY, a.s. náklady na rekonštrukciu kotolne a náklady
na prevádzku cestovnej kancelárie za 10,11/2000, pričom tieto náklady požaduje aj od žalovaného,
pričom tieto náklady už mu uhradila spoločnosť MERK REALITY, a.s.. Žalovaný ďalej poukázal na
to, že faktúry sú bez ďalších dokladov, napr. súpisov vykonaných prác (zák.č. 116/1990 Zb). Podľa
žalovanej strany práce a dodávky uvedené na jednotlivých faktúrach majú charakter bežných opráv
a bežných udržiavacích nákladov, pričom nárok na náhradu týchto nákladov žalobcovi nevzniká, čo
konštatoval aj odvolací súd v rozhodnutí č.k. 6Co/149/2014-468 zo dňa 19.6.2014. Realizáciou týchto
opráv nedochádzalo k zhodnoteniu predmetných nebytových priestorov, pričom žalobca zhodnotenie ani
nepreukázal. Napokon žalovaný bol toho názoru, že náklady na práce a dodávky, na ktoré poukazuje
žalobca a od ktorých odvodzuje právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, boli vykonané od r. 1998 do
r. 2001. Po takmer 15 rokoch používania a opotrebenia sú v súčasnej dobe nulovej majetkovej hodnoty
a teda absentuje akékoľvek obohatenie žalovaného, o ktoré by sa navýšila jeho majetková sféra, pričom
citoval z vyššie uvedeného rozhodnutia odvolacieho súdu: "rozsahom zhodnotenia nie sú prostriedky,
ktoré žalobkyňa ako oprávnená držiteľka časti predmetnej nehnuteľnosti vynaložila".
53. Vychádzajúc z uvedeného bolo potrebné sa zo strany súdu vysporiadať predovšetkým s otázkami,
ktoré súviseli s dokazovaním vo veci samej, po zrušení a vrátení veci odvolacím súdom. Ako je
uvedené a zdôvodnené vyššie v rozsudku súd navrhovaných svedkov nevypočul, pričom sa priklonil k



argumentácii žalovanej strany a stotožnil sa aj s ich názormi na túto otázku, tak ako boli prezentované v
záverečnom vyjadrení zo dňa 20.2.2017. Čo sa týka znaleckého dokazovania, súd znalca neustanovil,
pretože podľa názoru súdu žalobca vo veci preukázania nároku na zaplatenie 89.221,17 Eur neuniesol
jednoznačne dôkazné bremeno. Faktúry, ktoré predložil, žalovaný spochybňoval a svoje námietky vedel
logicky aj právne zdôvodniť a preto sa súd s nimi stotožnil.
54. Čo sa týka ustanovení zákonov, o ktoré súd opiera svoje rozhodnutie, v tomto smere súd odkazuje
na všetky ustanovenia, ktoré boli použité už vyššie, v inej časti tohto rozsudku.
55. V pôvodnej žalobe sa žalobca domáhal sumy 142.368,72 Eur (4.289.000,- Sk); súd priznanie
tejto sumy zamietol a právne dôvody uviedol podrobne v odôvodnení rozsudku zo dňa 27.11.2013.
Odvolací súd vo svojom rozhodnutí č.k. 6Co/149/2014-468 zo dňa 19.6.2014 konštatuje, že v tejto
časti žalovaného nároku bolo zamietnutie sumy 142.368,72 Eur vecne správne, ale z procesných
dôvodov rozhodnutie v tejto časti nemohol potvrdiť. Procesné nedostatky boli odstránené aj v súvislosti
s prijatím nového procesného predpisu a preto súd v tejto časti nároku opätovne rozhodol o zamietnutí
žaloby, pričom sa odvoláva na odôvodnenie rozsudku tunajšieho súdu č.k. 18C/179/2007-398 zo dňa
27.11.2013 a aj na odôvodnenie tohto rozsudku. Čo sa týka nároku o zaplatenie 89.221,17 Eur súd tento
nárok tiež nepriznal a zamietol ho, pričom dôvody sú uvedené vyššie v rozhodnutí. Žalobca neuniesol
dôkazné bremeno, listinné dôkazy, ktoré boli namietané, nevedel nahradiť dôveryhodnými dokladmi,
nevyvrátil ani jednu pochybnosť predloženú a zdôvodnenú žalovaným v súvislosti s obsahom faktúr.
Pokiaľ súd faktúry nemohol považovať za dôveryhodné, v takom prípade logicky súd nemohol vo veci
ustanoviť súdneho znalca na preukazovanie žalovaného nároku vo výške 89.221,17 Eur. Súd preto
vzhľadom na uvedené zamietol žalobu v celom rozsahu.
56. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1a § 262 ods. 1, 2 C.s.p. tak, že žalovanému
priznal voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia
rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, a to písomne v 3
vyhotoveniach.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.



Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného
titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 ods. 2 EP).