ZDRUŽENA, výrobné družstvo Spišská Nová Ves


Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 1Er/788/1998
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7219204315
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Čisovský
ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2019:7219204315.2

Uznesenie
Okresný súd Košice II v exekučnej veci oprávneného: ZDRUŽENA, výrobné družstvo Spišská Nová Ves,
so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Zimná 94, IČO: 00 168 416 v zastúpení: JUDr. Emília Šimkuláková,
advokát, so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Starosaská 6 proti povinnému: G.. Y. L., nar. XX.XX.XXXX,
bytom v O., D. X o vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť oprávnenému 9.434,21 € s príslušenstvom a
trov exekúcie vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Karolom Mihalom

r o z h o d o l :

Exekúciu z a s t a v u j e.

P o v o ľ u j e odklad exekúcie do nadobudnutia právoplatnosti uznesenia Okresného súdu Košice II,
spis. zn. 1Er/788/1998 zo dňa 29.07.2019 vo výroku o zastavení exekúcie.

Náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený sa podaným návrhom zo dňa 21.11.1997 domáhal u súdneho exekútora JUDr. Ing. Karola
Mihala vykonania exekúcie voči povinnému na vymoženie zaplatiť oprávnenému sumu 9.434,21 € s
príslušenstvom na základe exekučného titulu, ktorým je právoplatný a vykonateľný platobný rozkaz
Krajského súdu v Košiciach, spis. zn. 18Rob2461/93-8 zo dňa 03.02.1994.
Súdny exekútor doručil súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s prílohami, na
základe ktorej mu Krajský súd v Košiciach udelil poverenie na vykonanie exekúcie č. 5800 * 002933
zo dňa 05.03.1998.
Dňa 02.05.2019 podal povinný podnet na zastavenie exekúcie s odôvodnením, že exekučné konanie
sa skončilo zastavením exekúcie v dôsledku vyhlásenia konkurzu na majetok povinného - konkurz
oddlženie, na základe uznesenia Okresného súdu Košice I, spis. zn. 32OdK/168/2019 zo dňa
16.04.2019, uverejnené v Obchodnom vestníku dňa 24.04.2019 spolu s návrhom na povolenie odkladu
exekúcie do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie.
Dňa 21.05.2019 podal súdny exekútor podnet na zastavenie exekúcie s odôvodnením, že exekučné
konanie sa skončilo zastavením exekúcie v dôsledku vyhlásenia konkurzu na majetok povinného -
konkurz oddlženie, na základe uznesenia Okresného súdu Košice I, spis. zn. 32OdK/168/2019 zo dňa
16.04.2019, uverejnené v Obchodnom vestníku dňa 24.04.2019.
Podľa ust. § 235 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene
a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) exekučné konania, ktoré sa začali do 1.
februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.
Podľa ust. § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z
ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Podľa § 166a ods. 1 a 2 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení zmien a doplnkov (ďalej len „ZKR“), ak tento zákon neustanovuje inak (§
166b a 166c), len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky:
a) pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo



poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len „rozhodujúci deň“), b) budúca pohľadávka ručiteľa,
spoludlžníka alebo inej osoby, ktorej vznikne pohľadávka voči dlžníkovi, ak bude za neho plniť záväzok,
ktorý vznikol pred rozhodujúcim dňom, c) pohľadávka, ktorá vznikne v súvislosti s vypovedaním
zmluvy alebo odstúpením od zmluvy (§ 167d), ak ide o zmluvu uzatvorenú pred vyhlásením konkurzu.
Pohľadávky podľa odseku 1 sa v konkurze uplatňujú prihláškou.
Podľa § 166b ods. 1 a 2 ZKR, za nevymáhateľné voči dlžníkovi v prípade oddlženia sa považuje a)
príslušenstvo pohľadávky, ktoré presahuje 5 % istiny pohľadávky za každý kalendárny rok existencie
pohľadávky, na ktoré vznikol nárok pred rozhodujúcim dňom; za obdobie kratšie ako kalendárny rok
zostáva vymáhateľná alikvotná časť príslušenstva, b) príslušenstvo pohľadávky, na ktoré vznikol nárok
v rozhodujúci deň a po rozhodujúcom dni; to neplatí pre pohľadávku z úveru na bývanie, ibaže bola
prihlásená do konkurzu, c) pohľadávka zo zmenky, ak bola podpísaná dlžníkom pred rozhodujúcim
dňom, d) zmluvné pokuty a iné súkromnoprávne alebo verejnoprávne peňažné sankcie, kde povinnosť,
ktorá zakladá právo uplatniť alebo uložiť takúto pokutu alebo sankciu, bola porušená pred rozhodujúcim
dňom, e) peňažné pohľadávky, ktoré patria alebo patrili osobe spriaznenej s dlžníkom a vznikli pred
rozhodujúcim dňom, f) trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli v súvislosti s účasťou v konkurznom
konaní alebo v konaní o určení splátkového kalendára. Nevymáhateľnosť podľa odseku 1 sa nevzťahuje
na oddlžením nedotknuté pohľadávky.
Podľa § 166c ods. 1,2 a 3 ZKR, oddlžením sú nedotknuté tieto pohľadávky: a) pohľadávka veriteľa
- fyzickej osoby, ktorú nenadobudol postúpením, prevodom alebo prechodom s výnimkou dedenia,
ak takáto pohľadávka nebola prihlásená v konkurze z dôvodu, že veriteľ nebol správcom písomne
upovedomený, že bol vyhlásený konkurz; ustanovenie § 166b ods. 1 písm. a) a b) tým nie je
dotknuté, b) pohľadávka z právnej pomoci poskytnutej dlžníkovi Centrom právnej pomoci v súvislosti
s konaním o oddlžení, c) zabezpečená pohľadávka v rozsahu, v ktorom je krytá hodnotou predmetu
zabezpečovacieho práva; ustanovenie § 166b ods. 1 písm. a) a b) tým nie je dotknuté, d) pohľadávka
zo zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví alebo spôsobenú úmyselným konaním vrátane
príslušenstva takejto pohľadávky, e) pohľadávka dieťaťa na výživné vrátane príslušenstva takejto
pohľadávky, f) pracovnoprávne nároky voči dlžníkovi, g) peňažný trest podľa Trestného zákona, h)
nepeňažná pohľadávka. Ak sa zabezpečená pohľadávka v konkurze neprihlási, zabezpečený veriteľ
je oprávnený domáhať sa uspokojenia zabezpečenej pohľadávky iba z predmetu zabezpečovacieho
práva, ibaže bolo oddlženie zrušené pre nepoctivý zámer dlžníka. Oddlžením nedotknuté pohľadávky
možno v konkurze uplatniť prihláškou.
Podľa § 166e ods. 1 - 4 ZKR, o oddlžení rozhodne súd v uznesení o vyhlásení konkurzu alebo v uznesení
o určení splátkového kalendára tak, že dlžníka zbavuje všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené
iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§ 166a) v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v
konkurze alebo splátkovým kalendárom. V uznesení súd uvedie znenia zákonných ustanovení, ktoré
upravujú, o ktoré dlhy ide. Oddlžením sa pohľadávky, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo
splátkovým kalendárom (§ 166a), bez ohľadu na to, či boli alebo neboli prihlásené, stávajú voči dlžníkovi
nevymáhateľné v rozsahu, v ktorom ho súd zbavil dlhov. Pohľadávka, ktorá sa v dôsledku oddlženia
stala voči dlžníkovi nevymáhateľná, je aj naďalej vymáhateľná voči ručiteľovi alebo inej osobe, ktorá
pohľadávku voči dlžníkovi zabezpečuje. Na nevymáhateľnosť pohľadávky voči dlžníkovi súd prihliadne
aj bez námietky dlžníka. Orgán verejnej moci je povinný hľadieť na dlžníka vo vzťahu k pohľadávke,
ktorá sa stala nevymáhateľná (§ 166b), ako by na neho hľadel, keby rozhodol o trvalom upustení od
vymáhania pohľadávky.
Podľa ust. § 167f ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez
zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť
uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol
vydaný oprávnenému, exekútor po odpočítaní odmeny a svojich trov, vydá oprávnenému.
Pretože na majetok povinného bol dňa 24.04.2019 vyhlásený konkurz, súd exekúciu podľa ust. § 57 ods.
2 Exekučného poriadku v spojení s ust. § 167f ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii zastavil.
Súd z evidenčných pomôcok zistil, že dňa 29.05.2019 došlo k zrušeniu konkurzu na majetok povinného.
Podľa ust. § 56 ods. 2 Exekučného poriadku aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno
očakávať, že exekúcia bude zastavená.
Pretože súd exekúciu zastavil z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok povinného a rozhodnutie o
zastavení exekúcie nemá odkladný účinok, dospel k záveru, že sú splnené aj podmienky pre povolenie
odkladu exekúcie, a to až do nadobudnutia právoplatnosti uznesenia Okresného súdu Košice II, spis.
zn. 1Er/788/1998 zo dňa 29.07.2019 vo výroku o zastavení exekúcie a rozhodol tak, ako je uvedené v
II. výroku tohto uznesenia.



Podľa ust. § 196 Exekučného poriadku účinného do 31.01.2002 za výkon exekučnej činnosti podľa tohto
zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa ust. § 200 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.01.2002 trovami exekúcie sú odmena
exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie. Oprávnený a
exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Súdny exekútor si vyčíslil trovy exekúcie vo výške 70,96 €.
Pred posudzovaním účelnosti súdnym exekútorom vyčíslených trov exekúcie súd najskôr skúmal, či je
možné niektorého z účastníkov tohto exekučného konania zaviazať na prípadnú úhradu priznaných trov
exekúcie súdnemu exekútorovi.
Nakoľko exekučné konanie sa začalo dňa 21.11.1997, súd pri rozhodovaní o trovách exekúcie
postupoval podľa prechodného ustanovenia § 235 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého sa
konania začaté do 1. februára 2002 dokončia podľa doterajších predpisov, t.j. podľa predpisov účinných
do 31.01.2002. Podľa ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku v tomto znení náklady podľa § 196 uhrádza
povinný. Podľa § 203 Exekučného poriadku účinného do 31.01.2002 ak dôjde k zastaveniu exekúcie,
môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval
oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia
exekúcie.
Novelou Exekučného poriadku č. 32/2002 Z. z. došlo s účinnosťou od 01.02.2002 okrem iného k zmene
ustanovenia § 203, pričom podľa ods. 1 tohto ustanovenia mal platiť trovy exekúcie súdneho exekútora
oprávnený, ak zastavenie exekúcie sám zavinil a podľa ods. 2 rovnako oprávnený, ak súd exekúciu
zastavil z dôvodu nemajetnosti povinného.
Novelou Exekučného poriadku č. 348/2011 Z. z. došlo s účinnosťou od 01.01.2012 okrem iného i k
doplneniu § 203 ods. 3 tak, že pokiaľ sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol
vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh
exekútora rozhodne o ich výške.
Súd má za to, že nakoľko exekučné konanie sa začalo dňa 21.11.1997, nemožno na rozhodovanie o
trovách exekúcie súdneho exekútora aplikovať ustanovenia § 203 v znení novely č. 32/2002 Z. z. a č.
348/2011 Z. z.. Vyplýva to z citovaného prechodného ustanovenia Exekučného poriadku (§ 235 ods. 2).
Podľa Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2002 v zásade trovy exekúcie znáša povinný,
pričom výnimkou je aplikácia ustanovenia § 203 Exekučného poriadku, kedy môže súd uložiť náhradu
trov exekúcie oprávnenému, ak mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
Zákon tiež ukladá súdu povinnosť zvážiť, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku.
V danom prípade je súd toho názoru, že oprávnený nemohol pri náležitej opatrnosti predvídať, že na
majetok povinného bude vyhlásený konkurz a neexistuje ani žiadna príčinná súvislosť medzi konaním
oprávneného a vyhlásením konkurzu na majetok povinného.
Okrem toho, ak by mal oprávnený zakaždým predvídať, že povinný zomrie, bude vymazaný z
obchodného registra, bude konštatovaná jeho nemajetnosť, resp. bude na jeho majetok vyhlásený
konkurz, priečilo by sa to zámeru zákonodarcu zaväzovať na úhradu trov exekúcie súdnych exekútorov
zásadne povinného.
Oprávneného preto nemožno na základe žiadneho ustanovenia Exekučného poriadku v znení účinnom
do 31.01.2002 zaviazať na náhradu trov exekúcie súdneho exekútora.
Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení spis. zn. II. ÚS 432/2008-16 zo dňa 16.12.2008 uvádza,
že exekútor má vždy právo na náhradu skutočných výdavkov, ktoré mu vznikli s výkonom exekučnej
činnosti, a odmenu za úkony, ktoré už vykonal, teda trovy, ktoré mu už výkonom exekučnej činnosti
vznikli. Nič na tom nemení ani zastavenie exekučného konania v dôsledku vyhlásenia konkurzu na
majetok osoby, proti ktorej sa exekúcia vedie. Keďže v zásade platí, že trovy exekučného konania znáša
povinný, exekútorovi vzniká proti povinnému pohľadávka. Vyhlásením konkurzu však už exekútor nemá
možnosť si pohľadávku uspokojiť v exekučnom konaní podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku. Jeho
pohľadávka nadobúda charakter pohľadávky konkurznej, ktorú musí exekútor prihlásiť do konkurzu.
Hoci pri rozhodovaní o náhrade trov exekúcie ide o rozhodovanie procesného práva, ktoré má však
materiálnu povahu, práve tento charakter tohto práva pri absencii prechodného ustanovenia znemožňuje
použitie všeobecnej intertemporálnej procesnej zásady, podľa ktorej sa nové procesné predpisy uplatnia
aj na konania, ktoré boli začaté pred prijatím novelizovaných znení procesných predpisov.
Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že nie je možné uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie
súdnemu exekútorovi oprávnenému ani povinnému, a preto súd rozhodol tak, že náhradu trov exekúcie
súdnemu exekútorovi nepriznal.



Poučenie:

Proti rozhodnutiu o zastavení exekúcie a o povolení odkladu exekúcie je možné podať odvolanie do 15
dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP - v podaní sa uvedie, ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, s uvedením spisovej
značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha
( odvolací návrh ). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Proti výroku tohto uznesenia o náhrade trov exekúcie odvolanie nie je prípustné.
(Podľa ust. § 355 ods. 2 C.s.p. v spojení s ust. § 357 C.s.p.)