SNAHA, výrobné družstvo v konkurze


Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Cbi/1/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7018200696
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Brixiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7018200696.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a členov senátu
JUDr. Jozefa Vancu a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v spore žalobcu: JUDr. Jana Závodská, Slovenskej
jednoty 8, Košice, správca konkurznej podstaty úpadcu SNAHA, výrobné družstvo, so sídlom Dukelská
34, Bardejov, IČO: 00 168 432 proti žalovaným: 1/ X.. X. P., nar. X.X.XXXX, Q. XXX/XX, V., Česká
republika, 2/ A. E., nar. X.X.XXXX, K. XXX, P., Česká republika, 3/ Q.. X. Z., nar. XX.X.XXXX, W.
XXXX, V., Česká republika, 4/ H.. X. P., nar. X.XX.XXXX, Q. XXX/XX, V., Česká republika, všetci právne
zastúpení JUDr. Danielom Boľanovským, advokátom, Slovenská 69, Prešov, v konaní o určenie, že
pohľadávka vo výške 11.602,96 eur (7.869,69 + 3.733,27) nie je pohľadávkou proti podstate takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaným v 1/ až 4/ rade priznáva nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 18.7.2018 domáhal určenia, že pohľadávka vo výške
7869,69 eur z titulu náhrady trov konania priznaných v konaní vedenom Okresným súdom Bardejov
sp.zn. 4C/79/2012 X. P. a pohľadávka vo výške 3733,27 eur z titulu náhrady trov konania priznaných v
konaní vedenom Krajským súdom v Košiciach sp.zn. 16Cbi/1/2009, nie je pohľadávkou proti podstate.

2. Žalobu odôvodnil žalobca tým, že uznesením Krajský súd v Košiciach z 22.5.1998 č.k. 2K/18/1998-5
vyhlásil na majetok dlžníka SNAHA, výrobné družstvo so sídlom Dukelská 34, Bardejov, IČO: 00 468
432 konkurz a do funkcie správcu podstaty ustanovil JUDr. Jána Jurča. Uznesením č.k. 2K/18/1998-433
z 6.5.2009 ustanovil do funkcie nového správcu úpadcu JUDr. Janu Závodskú.

3. Žalobca v žalobe uviedol, že v priebehu konkurzu ustanovený správca JUDr. Jurčo zapísal do súpisu
majetku úpadcu aj nehnuteľnosti, ktoré boli prevedené pred vyhlásením konkurzu na tretie osoby,
DREVOKOV, výrobné družstvo Bardejov. Následne viedol správca úpadca JUDr. Jurčo na Okresnom
súde Bardejov spory o neplatnosť kúpnej zmluvy a určenie vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam.
Z tohto konania vedeného pod sp.zn. 1C/187/2011 bola vec týkajúca sa výrobnej haly I. a II. vo vlastníctve
X. P. vylúčená na samostatné konanie, a preto určenie vlastníckeho práva k výrobnej hale I. a II.
prebiehalo pod sp.zn. 4C/79/2012 na Okresnom súde Bardejov, v ktorom konaní bol X. P. úspešný a
súd mu priznal náhradu trov konania. Tvrdil žalobca, že zároveň prebiehalo aj konanie o vylúčenie veci
zo súpisu konkurznej podstaty žalobcu a to výrobnej haly I. a II., konanie bolo vedené na Krajskom
súde v Košiciach sp.zn. 16Cbi/1/2009, v ktorom konaní bol úpadca neúspešný z dôvodu, že žalobca
(X. P.) nadobudol výrobné haly od vydražiteľa W. s.r.o.. V uvedenom konaní súd priznal žalobcovi X.
P. aj trovy konania. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný v 4. rade ako správca pozostalosti po svojom
otcovi X. P., ktorý zomrel XX.X.XXXX, vyzval žalobcu na úhradu priznaných trov konania v uvedených



veciach, na čo žalobca reagoval, a to s odkazom na ust. § 33 ods. 1 zák.č. 328/1991 Zb. zastávajúc
názor, že konania, ktoré prebiehali na súde pod sp.zn. 16Cbi/1/2009 a sp.zn. 4C/79/2012 sú nepochybne
konaniami súvisiacimi s konkurzom.

4. Žalobca ďalej uviedol, že v konaní Okresného súdu Bardejov sp.zn. 4C/79/2012 (pôvodne
1C/501/2002) bola predmetom neplatnosť kúpnej zmluvy, ktorou pred vyhlásením konkurzu úpadca
previedol všetky výrobné haly na spoločnosť DREVOKOV. V exekučnom konaní voči DREVOKOVu,
výrobné družstvo Bardejov bola vydražená výrobná hala I. a II. spoločnosťou W. s.r.o., ktorá ich previedla
kúpnou zmluvou na X. P.. V uvedenom konaní (sp.zn. 4C/79/2012) bol X.. úspešný a súd mu priznal
náhradu trov konania vo výške 7.869,69 eur. Žalobca zastával názor, že toto konanie úzko súvisí s
konkurzom a podľa jeho názoru to vyplýva zo znenia ust. § 33 ods. 1 písm.b/ ZKV. V tejto súvislosti
poukázal žalobca aj na dostupné komentáre k zákonu o konkurze a vyrovnaní. Žalobca pripustil, že
je pravdou, že zákon v určitých prípadoch priznáva ako náklady podstaty trovy konaní súvisiacich s
konkurzom, avšak len vtedy, keď podstate vznikol prospech z vedenia sporu, pričom výška uspokojenia
je v takom prípade limitovaná výškou prospechu, ktorý bol získaný do podstaty (§ 25 ods. 2 ZKV). Z
tohto sporu však úpadcovi nevznikol žiaden prospech.

5. Žalobca ďalej tvrdil, že v konaní 16Cbi/1/2009 vedenom na Krajskom súde v Košiciach bol žalobca
X. P. - právny predchodca žalovaných, ktorý sa žalobou domáhal vylúčenia nehnuteľnosti - výrobnej
haly I. a II. zo súpisu majetku, úspešný a súd mu priznal náhradu trov konania vo výške 3.733,27 eur.
Tento spor je podľa názoru žalobcu a názorov prezentovaných v súdnych rozhodnutiach nepochybne
sporom vyvolaným konkurzom (napr. uznesenie NS SR 6Ndc/33/2011), preto zastával názor, že tieto
trovy sú zo zákona vylúčené z uspokojenia a nie je možná ani aplikácia ust. § 25 ods. 2 ZKV, keďže
žiaden prospech nebol ním do podstaty získaný. Žalobca poukázal na to, že aj keď žalovaní riadne
neprihlásili do konkurzu svoju pohľadávku proti podstate, s odkazom na výzvu Krajského súdu zo dňa
28.6.2018 podáva v lehote stanovenej súdom žalobu o určenie, že žalovanými uplatnená pohľadávka
nie je pohľadávkou proti podstate.

6. Žalovaní vo vyjadrení k podanej žalobe okrem toho, že žalobca nesprávne v žalobe priradil výšku
trov konania k jednotlivým spisovým značkám (v konaní na Okresnom súde Bardejov sp.zn. 4C/79/2012
boli priznané trovy konania vo výške 7.869,69 eur a v konaní na Krajskom súde v Košiciach sp.zn.
16Cbi/1/2009 trovy konania vo výške 3.733,27 eur) uviedli, že skutkové tvrdenia žalobcu, že v spore
vedenom Okresným súdom Bardejov sp.zn. 4C/79/2012 (pôvodne 1C/501/2002) bola predmetom
neplatnosť kúpnej zmluvy, popierajú a tvrdia, že predmetom tohto konania bolo určenie vlastníckeho
práva k výrobnej hale I. a II., uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 25.8.2016, pričom ide o
rozsudok z 16.3.2016 č.k. 4C/79/2012-169, ktorým súd žalobu žalobcu zamietol. Následne uznesením
Okresného súdu Bardejov č.k. 4C/79/2012-179 z 6.6.2017 súd zaviazal žalobcu nahradiť žalovanému
trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 7.869,69 eur na účet právneho
zástupcu v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Žalovaní zároveň popierali skutočnosť, že by si
svoje pohľadávky riadne neprihlásili a v nadväznosti na to poukázali na list zo 14.8.2014, list z 12.11.2017
ako aj z 3.12.2018, ktoré zároveň pripojili. V ďalšej časti vyjadrenia, žalovaní poukázali na judikatúru, z
ktorej vyplýva, že za konania vyvolané konkurzom sa považujú v zmysle zák.č. 328/1991 Zb. o konkurze
a vyrovnaní (ďalej len „ZKV“) konanie o určenie pravosti, výšky a poradia popretej pohľadávky (§ 23
ZKV), prípadne tiež z iných právnych predpisov, ktoré osobitným spôsobom upravujú práva a povinnosti
účastníkov v týchto právnych vzťahoch pre prípad konkurzu, prípadne úpadku a ako príklad uviedli
konanie o náhradu škody vzniknutej porušením povinnosti správcu (§ 8 ods. 2 ZKV, § 12 zák.č. 8/2005
Z.z. o správcoch).

7. Žalovaní zdôraznili, že ak žaloba predstavuje autonómnu žalobu, ktorá nie je založená na konkurznom
práve a nevyžaduje si ani začatie takého typu konania (ako v tomto prípade) samotná skutočnosť, že
správca konkurznej podstaty je účastníkom konania nepostačuje na to, aby toto konanie mohlo byť
kvalifikované ako konanie vyplývajúce priamo z konkurzu alebo ako konanie s ním súvisiace (porovnaj
napr. rozsudok Európskeho súdneho dvora z 10.9.2009 C-292/08 vo veci German Graphics Graphische
Maschinen GmbH proti Alice van der Schee, správkyňa konkurznej podstaty úpadcu Holland Binding
BV; uznesenie NS SR z 9.11.2011, sp.zn. 6Ndc/33/2011). Žalovaní s poukazom aj na vyššie uvedený
judikát trvali na úhrade pohľadávky vyplývajúcej z uznesenia Okresného súdu Bardejov č.k. 4C/79/2012
-179 z 6.6.2017, ktorým súd zaviazal žalobcu (úpadcu) nahradiť žalovanému (X. P.) trovy konania
pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 7.869,69 eur, zastávajúc názor, že tento spor nebol



vyvolaný konkurzom a ani v súvislosti s konkurzom, ale išlo o autonómnu žalobu o určenie vlastníckeho
práva na základe Občianskeho resp. Obchodného zákonníka.

8. Žalovaní ďalej uviedli, že pokiaľ ide o konanie 16Cbi/1/2009, ktoré bolo vedené na Krajskom súde
v Košiciach a v ktorom bol žalobcom X. P. - právny predchodca žalovaných a domáhal sa žalobou
vylúčenia nehnuteľností - výrobnej haly I. a II. zo súpisu majetku uviedli, že bez ohľadu na charakter
tohto sporu boli trovy konania priznané právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu priamo proti
správcovi a s odkazom na § 226 CSP, v zmysle ktorého právoplatnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia,
ktorá spôsobuje záväznosť a zásadnú nezameniteľnosť rozhodnutia, ako aj s odkazom na § 228 CSP,
v zmysle ktorého výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa stali právnymi
nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak, mali za to, že vzhľadom k
tomu, že žalobca proti ním nepodal žiadny opravný prostriedok, že v súčasnosti nie je možné ignorovať
uvedené rozhodnutia, a preto nimi uplatnené pohľadávky z titulu náhrady trov konania priznaných vo
vyššie uvedených konaniach sú pohľadávkami proti podstate.

9. Žalobca vo svojom podaní z 13.2.2019 k vyjadreniu žalovaných, zotrval na žalobe a jej dôvodoch
v celom rozsahu. Opakovane odkázal na § 25 ods. 2 ZKV, ktorý citoval a poukázal aj na publikovanú
literatúru napr. „Úplné znenie zákona o konkurze a vyrovnaní s komentárom a judikátmi“, autor Milan
Ďurica, kde autor zdôrazňuje, že zákon priznáva ako náklady podstaty trovy konaní súvisiacich s
konkurznom len vtedy, keď podstate vznikol prospech z vedenia sporu, pričom výška uspokojenia trov
je limitovaná výškou prospechu, ktorý sa získal do podstaty. Zároveň pre prípad získania prospechu do
podstaty odkazuje na ust. § 31 ods. 6 ZKV, ktoré určuje poradie uspokojenia pohľadávok proti podstate,
kde trovy konaní vyvolaných konkurzom sú uvedené pod písm.h/, teda uspokojujú sa až potom, čo
budú uspokojené pohľadávky uvedené pod písm.a/ až g/ tohto ustanovenia, teda výdavkoch a odmene
správcu, nákladoch spojených s vedením konkurzu, pracovnými nárokmi, nárokmi zo zmlúv uzavretých
správcom..... a to aj v prípade, ak zo sporu v dôsledku ktorého vznikol podstate prospech. Opierajúc sa
o znenie zákona o konkurze a vyrovnaní, jeho publikovaný komentár ako aj rozhodovaciu prax súdov
zotrval žalobca na stanovisku prezentovanom v podanej žalobe. Žalobca poukazujúc na konanie o
neplatnosť kúpnej zmluvy vedené na Okresnom súde Bardejov pod sp.zn. 1C/501/2001, ktoré vyvolal
správca úpadcu uviedol, že je nepochybne konaním vyvolaným konkurzným konaním a rovnako konanie
vedené na Krajskom súde v Košiciach pod sp.zn. 16Cbi/1/2009 o vylúčenie veci zo súpisu konkurznej
podstaty je rovnako nepochybne sporom vyvolaným konkurzným konaním. Zastával žalobca názor, že
listiny, ktoré v prílohe pripojil (rovnopis žaloby o vyslovenie neplatnosti právneho úkonu, kúpnu zmluvu
z 9.12.1996 uzavretú medzi SNAHA výrobné družstvo Bardejov a DREVOKOVom výrobné družstvo
Bardejov, žaloba o vylúčenie veci zo súpisu konkurznej podstaty) svedčia o správnosti argumentácie
žalobcu a správnom posúdení nároku žalovaných v súlade so zákonom tak, že nejde o náklady podstaty
a teda nemôže ísť ani o pohľadávky proti podstate.

10. Žalovaní vo svojom vyjadrení z 27.3.2019 k stanovisku žalobcu opätovne popreli skutkové tvrdenia
žalobcu, že v spore, v konaní Okresného súdu Bardejov 4C/79/2012 bola predmetom neplatnosť kúpnej
zmluvy a zdôraznili, že predmetom tohto konania bolo určenie vlastníckeho práva k výrobnej hale
I. a II. a na podporu svojho tvrdenia predložili právoplatný rozsudok Okresného súdu Bardejov č.k.
4C/79/2012-169 z 16.3.2016, ktorým súd žalobu správcu konkurznej podstaty úpadcu SNAHA výrobné
družstvo Bardejov zamietol. Opakovane poukázali aj na uznesenie Okresného súdu Bardejov č.k.
4C/79/2012-179 z 6.6.2017, ktorým súd zaviazal žalobcu (správcu úpadcu SNAHA výrobné družstvo)
nahradiť žalovanému trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 7.869,69
eur, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28.6.2017 a vykonateľnosť dňa 4.7.2017. Vo zvyšnej časti
bolo stanovisko žalovaných obsahovo identické (totožné) s ich vyjadrením z 3.12.2018, preto súd
nepovažoval za potrebné a vhodné ho opakovane uvádzať v napadnutom rozhodnutí.

11. Žalobca na podporu svojich tvrdení použil a predložil nasledovné prostriedky svojho procesného
útoku, a to uznesenie zo 6.5.2009 č.k. 2K/18/1998-433 o jeho ustanovení do funkcie nového správcu
konkurznej podstaty, fotokópiu žaloby o neplatnosť kúpnej zmluvy a žaloby o vylúčenie veci zo súpisu
konkurznej podstaty, vrátane kúpnej zmluvy a žalovaní v 1/ až 4/ rade na podporu svojich tvrdení
použili a predložili nasledovné prostriedky svojho procesného útoku, a to výzvu na úhradu pohľadávky
proti podstate adresovanej správkyni konkurznej podstaty úpadcu SNAHA výrobné družstvo, JUDr.
Jane Závodskej z 3.12.2018, zo 14.8.2014 a z 12.11.2017, rozsudok Krajského súdu v Košiciach z
24.2.2012 č.k. 16Cbi/1/2009-102 vrátane rozsudku NS SR z 17.6.2014 sp.zn. 1Obo/46/2012, ktorým bol



potvrdený vyššie uvedený rozsudok Krajského súdu v Košiciach, rozsudok Okresného súdu Bardejov
z 16.3.2016 č.k. 4C/79/2012-169 vrátane uznesenia Okresného súdu Bardejov č.k. 4C/79/2012-74 z
18.11.2016 a uznesenia Okresného súdu Bardejov č.k. 4C/79/2012-179 zo 6.6.2017 a na podporu
svojich tvrdení aj uznesenia NS SR sp.zn. 1Obo/110/2010 z 15.5.2013, sp.zn. 6Ndc/33/2011 z 9.11.2011,
sp.zn. 3Cdo/88/2017 z 19.3.2018, sp.zn. 3Cdo/6/2017 zo 6.3.2017.

12. Strany sporu v priebehu konania zotrvali na svojich písomných stanoviskách, ďalšie dokazovanie
nebolo vykonané z dôvodu, že ho žiadna zo strán sporu nenavrhla a taktiež z dôvodu, že súd považoval
zistený skutkový stav veci za dostatočný na vydanie rozhodnutia.

13. Z listinných dôkazov predložených stranami sporu a z písomných vyjadrení strán sporu súd zistil,
že v konkurznom konaní vedenom na majetok úpadcu SNAHA, výrobné družstvo Bardejov, uplatnili
žalovaní u správcu konkurznej podstaty pohľadávku proti podstate celkovo vo výške 11.602,96 eur a to
podaniami z 12.11.2017 a tiež podaniami zo dňa 14.8.2014 a z 3.12.2018. Táto pohľadávka pozostáva
z trov konania vo veci vedenej na Okresnom súde Bardejov pod sp.zn. 4C/79/2012 a to v celkovej výške
7.869,69 eur a pozostáva tiež z trov prvostupňového a odvolacieho konania vo veci vedenej na Krajskom
súde v Košiciach pod sp.zn. 16Cbi/1/2009 v spojení s rozhodnutím NS SR pod sp.zn. 1Obo/46/2012,
a to v celkovej výške 3.733,27 eur.

14. Predmetom konania vo veci vedenej na Okresnom súde Bardejov pod sp.zn. 4C/79/2012 bol
nárok žalobcu JUDr. Jany Závodskej, správkyne konkurznej podstaty úpadcu SNAHA výrobné družstvo
Bardejov, pôvodne uplatnený proti žalovanému DREVOKOV, výrobné družstvo Bardejov a po pripustení
zmeny účastníka konania na strane žalovaného (uznesením z 26.6.2012 č.k. 4C/79/2012-23) proti
žalovanému X. P., a to na určenie vlastníckeho práva k výrobnej hale I. a II. Ide pritom o nárok
žalobcu, ktorý bol vylúčený na samostatné konanie z konania vedeného pod sp.zn. 1C/187/2011.
Rozsudkom Okresný súd Bardejov zo 16.3.2016 č.k. 4C/79/2012-169 žalobu správcu konkurznej
podstaty úpadcu SNAHA výrobné družstvo, Bardejov proti X. P. (právnemu predchodcovi žalovaných) o
určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam (výrobnej hale č. I a II - predmet konania) ako nedôvodnú
zamietol. Uznesením zo dňa 18.11.2016 č.k. 4C/79/2012-174 Okresný súd Bardejov žalovanému (X.
P.) priznal nárok na náhradu účelne vynaložených trov tohto konania v celom rozsahu voči žalobcovi
s tým, že o výške rozhodne súd po právoplatnosti uznesenia samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník. Rozsudok Okresného súdu Bardejov zo dňa 16.3.2016 č.k. 4C/79/2012-169, ktorým
súd žalobu o určenie vlastníckeho práva zamietol, nadobudol právoplatnosť 25.8.2016, a uznesenie
Okresného súdu Bardejov z 18.11.2016 č.k. 4C/79/2012-174, ktorým súd priznal žalovanému proti
žalobcovi nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania v celom rozsahu nadobudol právoplatnosť
23.12.2016. Uznesením zo 6.6.2017 č.k. 4C/79/2012-179, ktorým súd uložil žalobcovi povinnosť
nahradiť žalovanému trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 7.869,69 eur
nadobudlo právoplatnosť dňa 28.6.2017.

15. Vyššie uvedenému rozhodnutiu (rozsudku zo 16.3.2016 č.k. 4C/79/2012-169) predchádzal rozsudok
Okresného súdu Bardejov z 22.1.2007 č.k. 1C/501/2002-254, ktorým bolo o žalobe žalobcu správcu
konkurznej podstaty úpadcu SNAHA výrobné družstvo Bardejov proti žalovanému DREVOKOV výrobné
družstvo Bardejov rozhodnuté tak, že súd žalobe vyhovel a určil vlastnícke právo úpadcu SNAHA
výrobné družstvo Bardejov k nehnuteľnostiam zapísaných na LV XXXX., okrem iného aj k výrobnej
hale I. a II., pričom na odvolanie žalovaného (DREVOKOV výrobné družstvo Bardejov) Krajský súd v
Prešove rozsudkom zo dňa 17.9.2008 č.k. 2Co/51/2007-300 napadnutý rozsudok potvrdil. Na základe
mimoriadneho dovolania podaného Generálnym prokurátorom Slovenskej republiky Najvyšší súd SR
uznesením z 31.1.2011 č.k. 2MCdo/22/2009-309, ktoré sa stalo právoplatným dňa 18.3.2011, zrušil
rozsudok Krajského súdu v Prešove z 17.9.2008 sp.zn. 2Co/51/2007 a vec tomuto súdu vrátil na ďalšie
konanie. Následne Krajský súd v Prešove uznesením z 28.9.2011 č.k. 18Co/47/2011-320 rozsudok
Okresného súdu Bardejov č.k. 1C/501/2002-254 z 22.1.2007 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie. Následne vec bola vedená pod sp.zn. 1C/187/2011.

16. Predmetom konania vo veci vedenej na Krajskom súde v Košiciach pod sp.zn. 16Cbi/1/2009 bolo
konanie o vylúčenie veci zo súpisu konkurznej podstaty. Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 24.2.2012
v spojení s opravným uznesením zo dňa 30.3.2012 žalobe žalobcu X. P. proti žalovanému - JUDr. Jane
Závodskej, správkyne konkurznej podstaty úpadcu SNAHA výrobné družstvo Bardejov vyhovel a vylúčil
zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu SNAHA výrobné družstvo v konkurze Bardejov nehnuteľností -



výrobná hala I. a II. zapísané na LV XXXXX, obce O., kat.úz. O. súp.č. XXXX nachádzajúcich sa na
parcele č. XXXX/XX a zároveň uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v sume
3.124,63 eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Krajský súd v Košiciach žalobe vyhovel,
keď mal za nepochybné, že neobstojí právna argumentácia správcu konkurznej podstaty úpadcu o
určení vlastníckeho práva úpadcu rozhodnutiami Okresného súdu Bardejov a Krajského súdu v Prešove,
pretože tieto boli ako nezákonné zrušené uznesením Najvyššieho súdu SR (sp.zn. 2MCdo/22/2009 z
31.1.2011) po podaní mimoriadneho opravného prostriedku a rešpektujúc právny názor vyslovený v
tomto zrušujúcom rozhodnutí, týkajúcom sa predmetných nehnuteľností ako aj právne záväzný názor
Ústavného súdu SR o ochrane osoby, ktorá nadobudla vlastníctvo v rámci exekučného konania, mal za
nepochybné, že právny predchodca žalobcu získal vlastnícke právo v súlade s § 132 ods. 1 Občianskeho
zákonníka (vydražiteľ) t.j. spôsobom, ktorý sa považuje za privilegovaný (prioritný). Vlastnícke právo
žalobcu (X. P.) považoval súd za nespochybniteľné, keďže ho nadobudol od osoby (subjektu), ktorej
dobromyseľnosť nadobudnutia práva v exekučnom konaní je zákonom chránená. zároveň mal za to, že
súčasne platí prednosť ústavného princípu ochrany nadobudnutých práv, podľa ktorého nemôžu tretie
osoby konajúce v dobrej viere a spoliehajúce sa na platné právo stratiť nadobudnuté práva. Inak by
sa porušil princíp právnej istoty a vlastník by si nikdy nemohol byť istý svojim vlastníctvom, čo zjavne
nezodpovedá chápaniu materiálneho právneho štátu (viď. rozsudok NS SR sp.zn. 4Cdo/274/2006).
Keďže podstatnou okolnosťou na vylúčenie veci z konkurznej podstaty v zmysle ust. § 19 ZKV bolo
preukázanie vlastníckeho práva, ak uvedenou vecou je nehnuteľnosť a vykonaným dokazovaním mal
súd za nepochybné, že vlastníctvo žalobcu ku kúpeným nehnuteľnostiam je nespochybniteľné, dospel
súd k záveru, že nie sú dané právne skutočnosti odôvodňujúce ponechanie uvedených nehnuteľností v
súpise majetku úpadcu. Najvyšší súd SR rozsudkom zo 17.6.2014 sp.zn. 1Obo/46/2012 ako odvolací
súd napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. 16Cbi/1/2009-102 z 24.2.2012 v znení
opravného uznesenia Krajského súdu v Košiciach č.k. 16Cbi/1/2009-107 z 30.3.2012 potvrdil a zároveň
žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania spočívajúce v trovách
právneho zastúpenia vo výške 608,64 eur k rukám právneho zástupcu do 3 dní. Rozsudok Krajského
súdu v Košiciach z 24.2.2012 spolu s opravným uznesením z 30.3.2012 sp.zn. 16Cbi/1/2009 v spojení aj
s rozsudkom odvolacieho súdu sp.zn. 1Obo/46/2012 zo 17.6.2014 nadobudol právoplatnosť 28.7.2014.

17. Pre rozhodnutie vo veci bolo podstatné posúdenie, či právnemu predchodcovi žalovaných priznané
trovy konania v zmysle vyššie uvedených konaní, sú pohľadávkou proti podstate a či ich možno uspokojiť
z konkurznej podstaty, pretože právni nástupcovia teraz už nebohého X. P. si tieto trovy konania uplatnili
u správcu konkurznej podstaty, ako pohľadávku proti podstate.

18. Podľa § 31 ods. 3 písm.a/ zák.č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní (ďalej len „ZKV“),
pohľadávkami proti podstate sú pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu a sú splatné v priebehu
konkurzu.

19. Je nepochybné, že pohľadávka právneho predchodcu žalovaných, ktorú si žalovaní uplatnili u
správcu konkurznej podstaty úpadcu SNAHA výrobné družstvo Bardejov, vznikla po vyhlásení konkurzu,
keďže konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený v roku 1998 a rozsudok vo veci určenie vlastníckeho
práva k výrobnej hale I. a II. sp.zn. 4C/79/2012 z 16.3.2016 nadobudol právoplatnosť 25.8.2016 a
zároveň rozsudok vo veci o vylúčenie veci zo súpisu konkurznej podstaty sp.zn. 16Cbi/1/2009 z
24.2.2012 nadobudol právoplatnosť 28.7.2014, teda v čase, kedy nebol ešte konkurz a ani nie je
ešte konkurz skončený a uvedené pohľadávky sa stali v priebehu konkurzu aj splatnými, teda spĺňajú
zákonom stanovené podmienky charakterizujúce pohľadávku proti podstate.

20. Osobitosť pohľadávky právneho predchodcu žalovaných vo výške 7.869,69 eur, ktorú si žalovaní
uplatnili u správcu konkurznej podstaty úpadcu SNAHA výrobné družstvo Bardejov je v tom, že ide o trovy
súdneho konania, ktoré proti právnemu predchodcovi žalovaných viedol správca konkurznej podstaty v
konaní o určenie vlastníckeho práva.

21. Ustanovenie § 33 ods. 1 ZKV vylučuje určité pohľadávky z uspokojenia aj keď ide o pohľadávky
oprávnené, v konkurznom konaní ich však nemožno uspokojiť. Medzi takéto pohľadávky, ktorých
uspokojenie v konkurzom konaní je vylúčené, sú trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli účasťou v
konkurznom konaní a v konaniach súvisiacich s konkurznom, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 33
ods. 1 písm.b/ ZKV).



22. Pohľadávka právneho predchodcu žalovaných, ktorú si jeho právni nástupcovia uplatnili u správcu
konkurznej podstaty úpadcu ako pohľadávku proti podstate, nevznikla účasťou právneho predchodcu
žalovaných v konkurznom konaní, pretože súdne konanie, z ktorého vznikli trovy, nie je konaním podľa
Zákona o konkurze a vyrovnaní, ako napr. konanie o určenie právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky či
poradia popretej pohľadávky a pod. Podľa názoru súdu pohľadávku právneho predchodcu žalovaných
však nemožno považovať ani za pohľadávku, ktorá vznikla v konaní súvisiacom s konkurzom.

23. V sporovom konaní, z ktorého vznikla pohľadávka právneho predchodcu žalovaných vo výške
7.869,69 eur sa totiž nerozhodovalo o právach a povinnostiach vyplývajúcich zo Zákona o konkurze
a vyrovnaní, prípadne z iných právnych predpisov, ktoré osobitným spôsobom upravujú práva a
povinnosti účastníkov týchto právnych vzťahov pre prípad konkurzu (uznesenie NS SR z 13.9.2011
sp.zn. 6Ndc/25/2011).

24. V sporovom konaní viedol správca úpadcu pôvodne spor o neplatnosť kúpnej zmluvy, na základe
ktorej previedol úpadca nehnuteľnosti ešte pred vyhlásením konkurzu na tretie osoby, a to konkrétne
na spoločnosť DREVOKOV výrobné družstvo a následne vo vzťahu k tomuto subjektu po zmene
žalobného petitu sa domáhal určenia vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, teda príslušný
súd riešil nárok uplatnený žalobou podľa Občianskeho zákonníka, a to aj vo vzťahu k právnemu
predchodcovi žalovaných potom, ako súd pripustil na návrh žalobcu zmenu účastníka konania na strane
žalovaného, keď do konania na miesto žalovaného DREVOKOV výrobné družstvo Bardejov pripustil
zmenu žalovaného na právneho predchodcu žalovaných (X. P.). Vzhľadom na to, že po vyhlásení
konkurzu podľa § 14 ZKV prešlo na správcu konkurznej podstaty oprávnenie nakladať s majetkom
podstaty vrátane výkonu práv a povinností, ktoré súvisia s nakladaním s majetkom podstaty, mal správca
konkurznej podstaty aj právo podať žalobu, teda aj žalobu určovaciu a získať tak nehnuteľnosti do
konkurznej podstaty. Judikatúra súdov však v tomto smere dospela k záveru, že len účasť správcu
konkurznej podstaty v konaní ešte neznamená, že takýto spor je vyvolaný alebo súvisí s konkurzom. V
danom prípade by sa totiž aj sám úpadca mohol domáhať na súde určenia vlastníckeho práva t. zn., že
takéto sporové konanie by sa mohlo začať a prebehnúť aj v prípade, ak by na úpadcu nebol vyhlásený
konkurz. Z tohto dôvodu takéto súdne konanie nemožno považovať za konanie súvisiace s konkurzom,
ako to v žalobe tvrdí žalobca.

25. Pokiaľ žalobca vychádzal z toho, že pohľadávku právneho predchodcu žalovaných, ktorú tvoria
trovy súdneho konania nemožno v konkurze uspokojiť, pretože ide o trovy, ktoré vznikli v súvislosti s
konkurzom, tento jeho záver, vzhľadom na vyššie uvedené nezodpovedá v rozhodnom čase platnej
právnej úprave. Je potrebné prisvedčiť žalovaným, že ak žaloba predstavuje autonómnu žalobu, ktorá
nie je založená na konkurznom práve a nevyžaduje si ani začatie takéhoto typu konania (ako v danom
prípade), samotná skutočnosť, že správca konkurznej podstaty je účastníkom konania, nepostačuje na
to, aby toto konanie mohlo byť kvalifikované ako konanie vyplývajúce priamo z konkurzu alebo konanie
s ním súvisiace. V nadväznosti na vyššie uvedené je potrebné dodať, že konanie o určenie vlastníckeho
práva správne prebiehalo na príslušnom okresnom súde, pričom len na prejednanie a rozhodnutie vecí
vyvolaných a súvisiacich s konkurzom bol podľa v tom čase platnej právnej úpravy príslušný v prvom
stupni konať krajský súd.

26. Pokiaľ ide o pohľadávku právneho predchodcu žalovaných vo výške 3.733,27 eur, ktorú si žalovaní
uplatnili u správcu konkurznej podstaty úpadcu ako pohľadávku proti podstate a ktorá predstavuje trovy
konania, ktoré právnemu predchodcovi žalovaných vznikli v súvislosti s konaním vedeným pod sp.zn.
16Cbi/1/2009, teda v konaní o vylúčenie veci zo súpisu konkurznej podstaty, je potrebné zdôrazniť,
že ide o konanie, ktoré bolo nepochybne vyvolané konkurzom, a preto ustanovenie § 33 ods. 1 písm.
b/ nie je možné na daný prípad použiť, keďže z citovaného ustanovenia je zrejmé, že z uspokojenia
sú vylúčené trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli účasťou v konkurznom konaní a v konaniach
súvisiacich s konkurzom. Takýto záver vyplýva aj z ustanovenia § 31 ods. 6 ZKV, ktoré určuje uspokojenie
pohľadávok proti podstate v priebehu konkurzu okrem iného aj v prípade, že ide o trovy konaní
vyvolaných konkurzom. V posudzovanej veci je žaloba o vylúčenie veci zo súpisu konkurznej podstaty
nepochybne sporom vyvolaným konkurzom.

27. Z týchto dôvodov dospel súd k záveru, že pohľadávky právneho predchodcu žalovaných vo výške
11.602,96 eur, ktoré pozostávajú z trov súdneho konania sú pohľadávkami proti konkurznej podstate, a



preto pokiaľ sa žalobca domáhal určenia, že uvedené pohľadávky nie sú pohľadávkou proti podstate,
neostávalo súdu iné, len žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.

28. Súd poznamenáva, že výzvu na podanie žaloby adresovanú žalobcovi o určenie, že pohľadávka
žalovaných nie je pohľadávkou proti podstate doručil v súlade s ust. § 23 ods. 3 ZKV s tým, že žalobca
ako správca poprel vykonateľnú pohľadávku žalovaných súvisiacu s priznanými trovami konania v rámci
konania 16Cbi/1/2009 a 4C/79/2012.

29. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

30. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, o výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

31. O trovách konania rozhodol súd v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1
Civilného sporového poriadku a žalovaným v 1/ až 4 rade, ktorí boli v konaní úspešní, priznal nárok
na náhradu trov konania v plnom rozsahu proti žalobcovi. O konkrétnej výške náhrady trov konania
rozhodne samostatným uznesením poverený súdny úradník po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí v súlade s citovaným ustanovením § 262 ods. 2 CSP.

32. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Košiciach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 Civilného sporového poriadku
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno podľa § 365 C.s.p. odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.