Obec Podolie


Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/80/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3107236715
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3107236715.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudkýň JUDr.
Emílie Zimovej a JUDr. Gabriely Janákovej v právnej veci navrhovateľa O. S., bytom G., V. č. XX,
právne zastúpený Mgr. Julianou Sumkovou, advokátkou so sídlom v Novom Meste nad Váhom, Nám.
Slobody č. 16 proti odporcovi 1/ O. E., bytom K. č. XXX, právne zastúpený Mgr. Milanom Brachom,
advokátom so sídlom v Bratislave, Majoránova č. 57, 2/ Obci Podolie, so sídlom Podolie, M.R. Štefánika
566, IČO: 00 311 928, právne zastúpená JUDr. Ivanom Nevolným PhD., advokátom so sídlom v
Novom Meste nad Váhom, Weisseho č. 16, o ochranu osobnosti a splnenie povinnosti, na odvolanie
navrhovateľa voči čiastočnému rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 20.10.2011,
č.k. 6C/81/2008-154, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi 1/ náhradu trov odvolacieho konania 118,70 eur, do 3 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám právneho zástupcu odporcu 1/ Mgr. Milana Bracha, advokáta.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh voči odporcovi 1/, kedy sa navrhovateľ
domáhal voči nemu zverejnenia ospravedlnenia a náhrady nemajetkovej ujmy 15.000,- eur z titulu
zásahu do jeho osobnostným práv, ktoré mali spočívať v tom, že odporca 1/ ako starosta obce nechal
pochovať nebohého otca navrhovateľa do iného hrobu ako žiadal navrhovateľ a to i napriek výslovnému
nesúhlasu navrhovateľa. Súd prvého stupňa po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 11,
§ 13, § 20 ods. 1, 2 OZ ako aj § 13 ods. 5 veta prvá zák.č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení a § 16 ods.
2 a § 18 zák.č. 470/2005 Z.z. o pohrebníctve. Súd mal na základe vykonaného dokazovania zistené,
že navrhovateľom tvrdený zásah do práva na ochranu osobnosti by ani v prípade preukázania tohto
zásahu nebol zodpovedný odporca 1/. K zásahu do tohto práva malo dôjsť v súvislosti so zabezpečením
pohrebu navrhovateľovho otca a to najmä pochovaním na iné, ako navrhovateľom určené miesto s
účasťou bezpečnostnej služby na pohrebe, ako aj pri komunikácii odporcu 1/ s navrhovateľom, ktorá s
pohrebom súvisela. Za prevádzkovateľa pohrebiska v Obci Podolie v čase pochovania navrhovateľovho
otca je potrebné v súlade so Zákonom o pohrebníctve považovať Obec Podolie, pretože v tom čase ako
aj v súčasnosti zabezpečovalo činnosti spadajúce podľa § 18 zák.č. 470/2005 Z.z. pod prevádzkovanie
pohrebiska. Ak teda došlo k pochovaniu na miesto, ktoré bolo v rozpore s určením navrhovateľa, ak
bola na pohrebe prítomná bezpečnostná služba a ak došlo v súvislosti s pochovaním k vyjadreniam
obsahujúcim urážky navrhovateľa, je potrebné všetko toto konanie považovať za konanie Obce Podolie.
Ako každá právnická osoba aj Obec Podolie mohla týmto spôsobom konať jedine prostredníctvom
fyzickej osoby. V tomto prípade sa tak dialo prostredníctvom odporcu 1/ ako vtedajšieho starostu. Práve
starostom ako štatutárnym orgánom obce totiž obec konala navonok. Pre rozlíšenie kedy je konanie
fyzickej osoby, ktorá je štatutárom, jej vlastným konaní a kedy konaním právnickej osoby je rozhodujúce,



či sa konanie týka výlučne vlastných aktivít fyzickej osoby, alebo či sa konanie štatutára týka sféry
pôsobnosti právnickej osoby. Ako bolo uvedené, bolo pohrebníctvo predmetom pôsobnosti Obce
Podolie, preto by všetko konanie odporcu 1/ ako starostu Obce Podolie bolo možné pripísať iba obci ako
právnickej osobe a nie odporcovi 1/. Za prípadný zásah do osobnostných práv navrhovateľa spôsobený
v súvislosti s vykonaním pochovania jeho otca, potom zodpovedá výlučne obec a nie starosta, i keď k
zásahu došlo jeho prostredníctvom. Starosta nie je nositeľom povinností, ktoré by z prípadného zásahu
tvrdeného navrhovateľom vznikli a žalobca proti nemu nemôže z tohto dôvodu úspešne smerovať pre
nedostatok vecnej pasívnej legitimácie sporu. Neobstojí námietka navrhovateľa, ktorá spočívala v tom,
že odporca 1/ prekročil svoje právomoci starostu a tak za konanie predstavujúce exces z právomoci
zodpovedá sám. Štatutárny orgán nie je pri konaní v mene právnickej osoby navonok obmedziteľný.
Štatutár je jediným pôvodcom prejavu vôle právnickej osoby a prekročenie jeho oprávnenia konať je
preto voči tretím osobám vylúčené. V prípade štatutárneho orgánu sa nejedná o zastúpenie, pri ktorom
by zodpovednosť zástupcu za exces bola možná. Výstižná v tomto smere je dikcia ust. § 20 ods. 2 OZ,
ktorý konanie iných osôb ako štatutára považuje za zastúpenie a preto pripúšťa aj priamu zodpovednosť
týchto osôb za exces. Vzhľadom na nedostatok zistenej vecnej pasívnej legitimácie na strane odporcu
1/, ktorý bez ďalšieho vylučuje úspešnosť žaloby voči nemu, nevykonával súd ďalšie dokazovanie za
účelom preukázania existencie zásahu do osobnostným práv navrhovateľa a jeho intenzity a žalobu
voči odporcovi zamietol čiastočným rozsudkom. Pre nadbytočnosť sa súd nezaoberal ani námietkou
premlčania vznesenou odporcom 1/, ako ani jeho námietkami voči formulácii petitu. O trovách konania
bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému odporcovi 1/ boli priznané trovy konania za
náhradu právneho zastúpenia, za 2 úkony po 91,29 eur, ďalej odmeny za ďalšie 2 hod. pojednávania
dňa 20.10.2011, režijného paušálu 1 x 7,21eur, 1 x 7,41 eur za úkony v roku 2010 a 2011, cestovné
náhrady za cestu osobným motorovým vozidlo z Bratislavy do Nového Mesta nad Váhom a späť vo
výške 57,36 eur, náhrady za stratu času advokáta za 6 začatých pol hodín po 12,35 eur a ďalej 83,99 eur
ako 20% DPH zo sumy predchádzajúcich položiek. Výšku odmeny za 1 úkon právnej pomoci súd určil
podľa § 10 ods. 1, 8 vyhl.č. 655/2004 Z.z. a § 14 ods. 1 písm. a/, d/. O režijnom paušále súd rozhodol
podľa § 16 ods. 3 vyhlášky o náhrade cestovného.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie navrhovateľ, ktorý namietal tú skutočnosť, že odporca 1/
od počiatku kauzy klamal a chcel sa zbaviť zodpovednosti. Namietal, že odporca 1/ držal a tajil čestné
prehlásenie od roku 2009 a predkladal ich súdu až tesne pred vyhlásením rozsudku v októbri roku 2011.
Namietal, že čestné prehlásenie musela pripraviť a štylizovať iná osoba, ktorá ich podpísala. Namietal,
že trval na tom, aby na súd prvého stupňa boli predvolaní všetci, ktorí podpísali dané čestné prehlásenie
predložené súdu prvého stupňa. Namietal tiež, že neobstojí námietka odporcu ohľadom premlčania.
Namietal tiež obsah čestných prehlásení predložených súdu prvého stupňa ako aj osoby, ktoré tieto
čestné prehlásenia písali.

Následne prostredníctvom právnej zástupkyne navrhovateľ do odvolania doplnil, že porušenie
osobnostných práv vidí v konaní odporcu 1/ v čase kedy pôsobil vo funkcii starostu. Toto konanie bolo
nad rozsah jeho oprávnení a mimo rozsah jeho právomocí a kompetencií. Odporca v čase vykonávania
pohrebu nemal spracovaný prevádzkový poriadok pre pohrebiská a tento ani v stanovenej lehote
nepredložil regionálnemu úradu verejného zdravotníctva na schválenie. Pokiaľ odporca 1/ rozhodol o
tom, že neb. I. S. nebude pochovaný v hrobe, ktorý označil obstarávateľ pohrebu, teda navrhovateľ
a naopak sám rozhodol o tom, že bude pochovaný v hrobe, ktorý vyslovene navrhovateľ si neželal,
konal tak mimo rámec svojich kompetencií a výlučne ako fyzická osoba, ktorá zneužila svoje postavenie
verejného činiteľa z titulu svojej funkcie a postavenia. V tejto súvislosti podal na Okresnú prokuratúru
v Trenčíne trestné oznámenie na odporcu 1/, toto jeho konanie vyšetrené nebolo a bolo uznesením zo
dňa 13.11.2006 odmietnuté a to práve z dôvodu poskytnutia klamlivých a nepravdivých informácii zo
strany odporcu 1/. Okrem toho namietal aj právo odporcu 1/ na náhradu trov konania a žiadal, aby súd
pri posudzovaní trov konania použil ust. § 150 ods. 1 O.s.p.. V konaní bolo preukázané účelové klamstvo
a uvádzanie nepravdivých údajov ako aj nemorálne správanie zo strany odporcu 1/. Priznanie náhrady
trov by bolo v rozpore so zásadou spravodlivosti, ako aj v rozpore so zásadou s dobrými mravmi.

K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril odporca 1/, ktorý žiadal, aby krajský súd ako súd odvolací
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. Poukázal na tú skutočnosť, že v
predmetnej veci konal a vystupoval ako starosta obce a teda ako štatutárny orgán právnickej osoby,
teda Obce Podolie. Ak by starostom obce nebol, nikdy by sa k záležitostiam súvisiacim s organizáciou
dotknutého pohrebu nemal možnosť a ani právo čo i len vyjadriť. Preto sa domnieva, že žalobca nie



je aktívne legitimovaný požadovať od neho satisfakciu v podobe zverejnenia ospravedlnenia a náhrady
nemajetkovej ujmy. V prípade, ak by aj preukázal aktívnu legitimáciu, vyslovil presvedčenie, že žalobca
ani v tomto prípade neuniesol dôkazné bremeno súvisiace o ním tvrdených skutočnostiach. Poukázal
na tú skutočnosť, že rovnako ako on, tak aj žalobca mal možnosť pred podaním návrhu obrátiť sa na
advokáta, čo nevyužil a práve na právne zastúpenie v tejto veci bol nútený vynaložiť finančné prostriedky,
ktoré by sa mu ako úspešnému účastníkovi konania mali vrátiť. Pokiaľ žiadal, aby súd posudzoval trovy
konania podľa § 150 O.s.p. s týmto tvrdením nesúhlasí. Poukázal na tú skutočnosť, že on je dôchodcom
a nemá peňazí nazvyš. Majetkové pomery žalobcu sú nepomerne lepšie ako tie jeho, pretože na
rozdiel od neho okrem rodinného domu v K. vlastní aj trojizbový byt v G., ktorého trhová cena ďaleko
presahuje hodnotu celého jeho majetku. Žalobca sa naopak počas celého konania pred súdom prvého
stupňa vulgárne vyjadroval, dokonca vulgárne napadol aj jeho právneho zástupcu a bol niekoľkokrát
napomínaný zo strany súdu. Žiadal preto v konečnom dôsledku, aby krajský súd ako súd odvolací
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a zároveň mu priznal trovy odvolacieho konania.

Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pričom v náväznosti na § 219 ods. 2
O.s.p. odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu
prvého stupňa, s ktorým sa stotožňuje.

V prejednávanej veci sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s konštatovaním súdu prvého stupňa v
tom smere, že v danom prípade nie je daná vecná pasívna legitimácia na strane bývalého starostu Obce
Podolie, t.z. odporcu 1/. Odvolací súd poukazuje na konštantnú judikatúru, z ktorej vyplýva, že pokiaľ ku
konaniu odporcu 1/ došlo z titulu pozície funkcie starostu obce, ktorý konal ako štatutárny orgán obce, je
vylúčená zodpovednosť priamo odporcu 1/ ako fyzickej osoby za prípadný zásah do osobnostnej sféry
navrhovateľa. Tak ako správne konštatoval súd prvého stupňa odporca 1/ vystupoval ako štatutár a nie
ako zamestnanec obce, prípadne osoba, ktorá by bola v pracovnoprávnom pomere, pretože jedine vtedy,
ak by na dané konanie, ktoré navrhovateľ vo svojom návrhu popisuje bolo vybočením z rámca plnenia
činnosti tejto právnickej osoby, ku ktorej bol daný pracovník právnickou, či fyzickou osobou použitý, bol
by postihnutý občianskoprávnymi sankciami podľa § 13 OZ voči dotknutej fyzickej osoby priamo len
tento zamestnanec.

V prejednávanej veci ako správne konštatoval súd prvého stupňa, keďže odporca 1/ konal ako štatutár
obce a nie ako súkromná fyzická osoba a zároveň nekonal ako osoba, ktorá bola použitá obcou, bolo
potrebné skúmať tzv. exces z plnenia činnosti právnickej osoby, nie je a nemôže byť daná vecná pasívna
legitimácia odporcu 1/ v tomto konaní.

Neobstoja námietky zo strany navrhovateľa v tom smere, že konaním súdu prvého stupňa mu bola
upretá možnosť konať pred súdom. Vzhľadom na nedostatok vecnej pasívnej legitimácie tak ako správne
konštatoval súd prvého stupňa, odvolací súd sa s týmto konštatovaním v celom rozsahu stotožňuje,
nebolo nutné sa ďalej v tomto konaní zaoberať, či už samotným petitom návrhu, prípadne obsahom
daných čestných prehlásení ako aj obsahom samotného zásahu zo strany Obce Podolie voči do
práva na ochranu osobnosti samotného navrhovateľa. Preto nebolo potrebné v danej veci sa zaoberať
ani obsahom samotných čestných prehlásení, prípadne predvolávať ako svedkov osoby, ktoré tieto
dané čestné prehlásenia podpísali, pretože zo zisteného skutkového stavu nevyplýva vecná pasívna
legitimácia na strane odporcu 1/ v spore o ochranu osobnosti, ktorej sa domáhal navrhovateľ v tomto
konaní.

Pokiaľ aj navrhovateľ podal podnet na trestné stíhanie na odporcu 1/, odvolací súd zdôrazňuje, že súd
je viazaný len rozhodnutím, prípadne odcudzujúcim rozsudkom a nie tým, že navrhovateľ dal podnet na
začatie trestného stíhania voči odporcovi 1/.

Keďže o odporcovi 2/ bolo rozhodnuté samostatným čiastočným rozsudkom zo strany súdu prvého
stupňa, postavením a konaním samotného odporcu 2/, t.z. Obci Podolie sa odvolací súd v rámci tohto
rozsudku už nezaoberal.

Vo zvyšku v náväznosti na § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce
odôvodnenie súdu prvého stupňa, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.



Odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade bol v konečnom dôsledku správny postup súdu
prvého stupňa, ktorý zaviazal navrhovateľa, ktorý úspech vo veci nemal na náhradu trov konania odporcu
1/ s tým, že zároveň ani nezistil pochybenie pri vyčíslení jednotlivých trov konania. Odvolací súd nezistil
dôvody hodné osobitného zreteľa v náväznosti na ust. § 150 O.s.p., na ktoré poukazoval navrhovateľ
vo svojom odvolaní, ktoré by podľa jeho názoru mali byť použité pri otázke náhrady trov konania. Pri
posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa je potrebné posudzovať nie len okolnosti na strane
navrhovateľa, avšak aj okolnosti na strane odporcu, ktorý pokiaľ v konaní nebol od začiatku správne
označený a nebol vecne pasívne legitimovaný, má právo v náväznosti na § 142 ods. 1 O.s.p. na náhradu
trov ako prvostupňového, tak aj následne odvolacieho konania.

Preto v konečnom dôsledku odvolací súd potvrdil aj rozhodnutie súdu prvého stupňa o náhrade trov
prvostupňového konania a o náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s
§ 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému odporcovi 1/ v odvolacom priznal náhradu trov odvolacieho konania
za 1 úkon právnej pomoci a to písomné vyjadrenie k odvolaniu, vrátane DPH a režijného paušálu, spolu
vo výške 118,70 eur (91,29 + 7,63 = 98,92 + 20% DPH).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .