Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Košiciach


Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 40C/20/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7219203151
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petra Vysaníková
ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2019:7219203151.1

Uznesenie
Okresný súd Košice II v právnej veci žalobcu: Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v
Košiciach, IČO: 00606723, Ipeľská č. 1, zastúpeného JUDr. Jozefom Göblom, advokátom so sídlom v
Košiciach, Jantárova č. 30, proti žalovanému: A.. Z. L. - G., IČO: XXXXXXXX, s miestom podnikania v
F., A. č. X, v konaní o vypratanie nehnuteľnosti, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia takto

r o z h o d o l :

Z a m i e t a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 10.4.2019 sa žalobca domáha, aby súd uložil žalovanému povinnosť,
do 15 dní od doručenia rozsudku vypratať nehnuteľnosť vedenú v evidencii Okresného úradu Košice,
katastrálny odbor, Okres Košice II, obec Košice-Západ, katastrálne územie Terasa, na LV č. XXXXX,
pozemok parcely registra „C“, parc. č. X/XX., zastavané plochy a nádvoria o výmere 490 m2. Zároveň
žiadal priznať náhradu trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že na základe Nájomnej zmluvy č. RPČ - XX/XXXX zo dňa 24.11.1998,
uzatvorenej medzi žalobcom ako prenajímateľom (žalobca - prenajímateľ je od 8.9.2004 právnym
nástupcom správy majetku štátu po Fakultnej nemocnici s poliklinikou, Trieda SNP č. 1, Košice) a
žalovaným ako nájomcom došlo k prenechaniu časti pozemku o výmere 675 m2 vo vlastníctve žalobcu
na dočasné umiestnenie prenosného plechového skladu typu VSŽ s rozmermi 45 m x 15 m evid. číslo
XXXXXX/HIM. vo vlastníctve žalovaného, v ktorom sa mal skladovať hutný materiál. Nájomný vzťah
vznikol dňa 1.11.1998 a bol dohodnutý na dobu určitú 10 rokov s tým, že platnosť zmluvy zanikne ku
dňu 31.10.2008. Sám žalovaný žiadal dňa 18.8.1998 o prenájom pozemku na obdobie 10 rokov.
Žalobca ďalej uviedol, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností vedených v evidencii Okresného úradu
Košice, katastrálny odbor, Okres Košice II, obec Košice-Západ, katastrálne územie Terasa, na LV č.
XXXXX, a to pozemkov parcely registra „C“, parc. č. X/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 738
m2, parc. č. X/XX . zastavané plochy a nádvoria o výmere 8 506 m2, parc. č. X/XX zastavané plochy a
nádvoria o výmere 490 m2 a stavba (budova) postavená na parcele X/XX so súpis. č. XXXX. Žalovaný
je zapísaný ako výlučný vlastník nehnuteľnosti v evidencii Okresného úradu Košice, katastrálny odbor,
Okres Košice II, obec Košice-Západ, katastrálne územie Terasa, na LV č. XXXXX, a to stavby (skladu)
so súpis. č. XXXX, postavenej na parcele registra „C“, parc. č. X/XX. zastavané plochy a nádvoria, o
výmere 490 m2.
Žalobca má za to, že žalovaný svojim protiprávnym konaním, bez súhlasu a vedomia žalobcu ako
vlastníka pozemku, dosiahol zmenu klasifikácie prenosného plechového skladu na stavbu. Žalobca je
toho názoru, že uvedený sklad nie je a ani nemôže byť možné považovať za stavbu.
Ďalej žalobca uviedol, že starosta Mestskej časti Košice-Západ dňa 30.10.2007 v konaní pod sp.zn.
VRaPA XXXXX/XX-C.i rozhodol o určení súpisného a orientačného čísla “stavbe“ postavenej v Košiciach
v Mestskej časti Košice-Západ na ulici Tr. SNP č. 1 súpis. č. II. XXXX, podľa evidencie súpisných a
evidenčných čísel Mestskej časti Košice-Západ. Stavba je postavená v katastrálnom území Košice-
Terasa na pozemku s parcelným číslom X/XX podľa geometrického plánu č. XX/XXXX. z 25.10.2007



a ide o sklad. Vlastníkom stavby je A., a túto nadobudol kúpno-predajnou zmluvou č. XXXXXXXX
zo dňa 14.8.1998. Predmetom zmluvy je oceľová hala typu VSŽ s rozmermi 45 m x 15 m evid. č.
XXXXXX výslovne v zmluve označená ako hnuteľnosť. Napriek skutočnosti, že predmetom zmluvy je
hnuteľnosť a nie nehnuteľnosť, Mestská časť Košice-Západ pri príprave rozhodnutia starostu bez ohľadu
na skutočnosti uvedené v zmluve, označila v rozhodnutí objekt na pozemku ako “stavbu“. V rozhodnutí
starostu Mestskej časti Košice-Západ o pridelení súpisného čísla sa po prvýkrát hovorí o “stavbe“, ktorú
údajne nadobudol žalovaný kúpou, pričom sa odvoláva a neoprávnene interpretuje prenosný plechový
sklad za “stavbu“.
Následne dňa 7.11.2007 podal žalovaný na Katastrálny úrad v Košiciach, Správu katastra Košice,
Žiadosť o zápis budovy na list vlastníctva. K žiadosti žalovaný priložil vyššie špecifikované Rozhodnutie o
určení súpisného a orientačného čísla, geometrický plán a výpis zo živnostenského registra. Na základe
tejto žiadosti Katastrálny úrad v Košiciach, Správa katastra Košice, zapísal na LV XXXXX stavbu - sklad
so súpis. č. XXXX.
Žalobcovi nie je jasné, akú kúpnu zmluvu uviedol žalovaný vo svojej žiadosti. Žalovaný vedel, že užíva
časť pozemku žalobcu len na základe nájomnej zmluvy v znení dodatkov. Nikdy nedošlo k podpisu
žiadnej kúpnej zmluvy, ani nijakej inej zmluvy, v zmysle ktorej by malo byť prevedené vlastníctvo
k pozemkom/pozemku na žalovaného. Žalovaný nemôže požívať ochranu dobromyseľnosti, resp.
dobromyseľného vlastníka, pretože od počiatku konal v rozpore s právnymi predpismi.
Žalobca ďalej uviedol, že sám žalovaný doručil opakovane žalobcovi žiadosti o odkúpenie pozemku,
resp. o predĺženie nájomnej zmluvy. Bol si teda plne vedomý skutočnosti, že nájom dojednaný na určitý
čas uplynul a zároveň, že vlastníkom pozemku je žalobca.
Pokračoval, že žalovaný dlhodobo, neoprávnene užíva nehnuteľnosť vo výlučnom vlastníctve žalobcu,
ktorému vzniká škoda a ktorý sa ani nechystá zmeniť tento stav, čo osobne viackrát deklaroval. I napriek
opakovaným výzvam, písomným žiadostiam, prosbám aj osobným návštevám, žalovaný odmieta opustiť
predmetnú nehnuteľnosť - parc. číslo X/XX..
Žalobca má pripravenú projektovú dokumentáciu, má schválené finančné prostriedky a všetko smeruje
k výstavbe novej stavby - budovy žalobcu, kam by presťahoval svojich zamestnancov a techniku v
súčasnej dobe rozmiestnených na viacerých miestach v meste Košice, nakoľko tí sa nachádzajú v
nevyhovujúcich podmienkach. Preto je žalobca po viacerých rokoch plánovania a „zháňania“ financií
pripravený začať s výstavbou. Žalovaný mu v tom však bráni a nekalým spôsobom zneužíva niečí
nedbanlivostný alebo úmyselný úkon.
Ako vyplýva z uvedeného, žalovaný v súčasnosti zasahuje do práv žalobcu, ktoré žalobcovi zaručuje
čl. 20 ods. 1 Ústavy SR a narúša tým nedotknuteľnosť vlastníckeho práva, ktorá patrí medzi základné
atribúty občianskych práv a slobôd v Slovenskej republike.

3. Spolu so žalobou bol súdu doručený návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa
žalobca domáha, aby súd žalovanému zakázal scudziť alebo zaťažiť právami tretích osôb nehnuteľnosť
vedenú v evidencii Okresného úradu Košice, katastrálny odbor, Okres Košice II, obec Košice-Západ,
katastrálne územie Terasa, na LV č. XXXXX ako stavba - sklad so súpis. č. XXXX, postavená na
parcele parcely registra „C“, parc. č. X/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 490 m2, a to až do
právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Žiadal tiež žalovaného zaviazať na náhradu trov konania.

4. K dôvodom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca uviedol, že zo skutočností
konštatovaných v žalobe a z doterajšieho správania žalovaného je zrejme, že by mohlo dôjsť k situácii
resp. k vzniku ďalších občiansko-právnych sporov, napr. o náhradu škody, a teda tu podľa názoru
žalobcu existuje nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy na strane žalobcu, pričom je zrejmé, že
bez okamžitej, aj keď len dočasnej právnej úpravy právnych pomerov, tak ako je to uvedené v žalobe, je
právo žalobcu neprimerane ohrozené. Ďalej žalobca opísal základné atribúty neodkladného opatrenia a
konštatoval, že potrebu dočasnej úpravy pomerov strán sporu žalobca vidí v potrebe zachovania stavu
veci existujúceho tu v čase uplatnenia práva do skončenia konania o veci (do právoplatného skončenia
konania o vypratanie nehnuteľnosti). Táto potreba je daná nutnosťou zamedzenia takým úkonom osoby
zúčastnenej v konaní na jeho počiatku (a ktorým zároveň v čase uplatnenia práva prinajmenšom
formálne tvrdené právo nasvedčuje), v dôsledku ktorých by ani prípadný úspech požiadavky uplatnenej
žalobou vo veci samej, nemohol viesť k vyznačeniu nového (rozumej rozsudkom ustáleného, či len
deklarovaného) stavu.

5. Žalobca na preukázanie tvrdených skutočností predložil súdu:



6. Výpis z LV č. XXXXX v evidencii Okres Košice II, obec Košice-Západ, katastrálne územie
Terasa, preukazujúci vlastnícke právo pána Z. k stavbe - sklad (priemyselná budova), súpis. č. XXXX,
nachádzajúci sa na pozemku parcely registra „C“, zastavané plochy a nádvoria, parc. č. X/XX, o výmere
490 m2.

7. Výpis z LV č. XXXXX v evidencii Okresného úradu Košice, katastrálny odbor, Okres Košice II,
obec Košice-Západ, katastrálne územie Terasa, preukazujúci vlastnícke právo žalobcu (resp. Slovenskej
republiky) k pozemkom parcely registra „C“, parc. č. X/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 738
m2, parc. č. X/XX., zastavané plochy a nádvoria o výmere 8 506 m2 a parc. č. X/XX, zastavané plochy a
nádvoria o výmere 490 m2. A tiež k stavbe - budova (budova zdravotníckeho a sociálneho zariadenia),
súpis. č. XXXX, nachádzajúcej sa na pozemku parcely registra „C“, zastavané plochy a nádvoria, parc.
č. X/XX, o výmere 738 m2.

8. Nájomnú zmluvu č. RPČ-XX/XXXX zo dňa 24.11.1998 uzatvorenú medzi právnym predchodcom
žalobcu ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom spolu s Dodatkom č. 1 zo dňa 1.5.2005 a
Dodatkom č. 2 zo dňa 27.10.2010, z ktorého obsahu vyplýva, že nájomný vzťah medzi žalobcom a
žalovaným, ktorý vznikol dňa 1.11.1998 na dobu určitú do 31.10.2008, sa predĺžil na ďalšiu dobu určitú
(5 rokov) do 31.10.2013.

9. Zmluvu o prevode správy majetku štátu zo dňa 8.9.2004 uzatvorenú medzi Fakultnou nemocnicou
s poliklinikou, IČO: 500143, so sídlom v Košiciach na strane odovzdávajúceho a žalobcom ako
preberajúcim, z ktorej vyplýva, že žalobca sa stal právnym nástupcom odovzdávajúceho, čím zároveň
vstúpil do vzťahov vyplývajúcich z nájomnej zmluvy č. RPČ-XX/XXXX zo dňa 24.11.1998 uzatvorenej
zo žalovaným.

10. Kópiu žiadosti žalovaného o pridelenie súpisného čísla zo dňa 24.10.2007, geometrický plán č. XX/
XXXX vyhotovený A. dňa 25.10.2007 a rozhodnutie starostu Mestskej časti Košice-Západ č. Y. zo dňa
30.10.2007 o určení súpisného a orientačného čísla, z obsahu ktorého vyplýva, že A. preukázal, že
je vlastníkom stavby - skladu, postavenej na pozemku s parc. č. X/XX podľa geometrického plánu č.
XX/XXXX zo dňa 25.10.2007, a túto nadobudol kúpnou zmluvou č. XXXXXXXX zo dňa 14.08.1998.
Predmetom uvedenej zmluvy bola oceľová hala VSŽ s rozmermi 45 m x 15 m, evid. č. XXXXXX. Svoju
žiadosť tiež doplnil ďalšími prílohami podľa § 6 ods.1 vyhlášky č. 31/2003 Z.z., na základe čoho rozhodla
MČ Košice-Západ o určení súpisného čísla uvedenej stavbe.

11. Podnet žalobcu na zrušenie rozhodnutia o pridelení súpisného čísla zo dňa 18.11.2008 adresovaný
Miestnemu úradu MČ Koišce-Západ, v ktorom žalobca uviedol, že rozhodnutie č. Y. zo dňa 30.10.2007
bolo vydané v rozpore so zákonom, pretože A. do omylu, keďže sklad, ktorému bolo pridelené súpisné
číslo, je v kúpnej zmluve, ktorú žalovaný predložil, označený ako „hnuteľnosť“ a tento charakter skladu
je evidentný aj z jeho označenia v nájomnej zmluve. K mylnému označeniu skladu ako stavby došlo až v
dôsledku vyhotovenia geometrického plánu č. XX/XXXX , ktorý si dal v roku 2007 vyhotoviť nájomca bez
súhlasu prenajímateľa. Z odpovede starostu Mestskej časti Košice-Západ zo dňa 15.12.2008, vyplýva,
že po miestnom zisťovaní a preskúmaní prístupných dokladov je toho názoru, že oceľová hala je spojená
so zemou betónovými základmi a je do nej privedená elektrická prípojka, čo spĺňa charakter stavby podľa
§ 43a ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. Žiadateľ tiež predložil listy poisťovacej spoločnosti zo dňa 7.10.2007
a 10.10.2007, ktorými preukazuje zámer poistiť predmetnú stavbu, geometrický plán č. 42/2007, ktorým
je zameraná stavba a zmluvu o nájme č. K. zo dňa 24.11.1998 ako vzťah k pozemku. Na základe
uvedeného bolo rozhodnuté o určení súpisného čísla uvedenej stavbe.

12. Opakovaný podnet na zrušenie rozhodnutia o pridelení súpisného čísla zo dňa 15.5.2009 spolu
so žiadosťou starostu Mestskej časti Košcie-Západ o stanovisko k prideleniu súpisného čísla zo dňa
1.6.2009, adresované Ministerstvu vnútra SR.

13. Stanovisko Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky k prenájmu pozemku A., zo dňa
11.03.2010, v ktorom Úrad uvádza, že z predloženej spisovej dokumentácie vyplýva, že sa jedná o
majetkovo právny vzťah, pri ktorom bez právneho titulu došlo k prekvalifikovaniu hnuteľnosti - oceľovej
haly na nehnuteľnosť. Ďalej uviedol, že oceľová hala je tzv. hmotným investičným majetkom čo vyplýva
tiež z jej označenia v žiadosti o prenájom pozemku v areáli FNsP na A. v Košiciach zo dňa 18.8.1998,



ako aj zo zmluvy o nájme č. RPČ: 32/1998 zo dňa 24.11.1998, kde účelom zmluvy bolo umiestnenie
prenosného plechového skladu.

14. Oznámenie žalobcu zo dňa 2.12.2013 o ukončení platnosti zmluvy o nájme č: RPČ-32/1998 v znení
dodatkov č. 1 a č. 2, a to dňom 31.10.2013, v ktorej žalobca žiadal žalovaného o odovzdanie predmetu
nájmu (užívaných pozemkov) v termíne do 20.12.2013. Žalovaný v odpovedi zo dňa 10.1.2014 uviedol,
že nesúhlasí so skončením platnosti nájomnej zmluvy vzhľadom na to, že na dotknutom pozemku sa
nachádza nehnuteľnosť (budova) so súpis. č. XXXX zapísaná na LV č. XXXXX, za ktorú riadne a včas
platí daň z nehnuteľnosti a tiež z dôvodu, že nájomné za pozemok uhrádza v plnej výške a včas. Súčasne
požiadal o predĺženie nájomnej zmluvy ďalšie dva roky za rovnakých podmienok.

15. Záznam z rokovania na RÚVZ Košice k problematike užívania prenajatého pozemku pod skladom
A. uskutočneného dňa 19.10.2011. A. na rokovaní uviedol: „Oporný múr postavený z východnej strany
skladu je v skutočnosti gabionový múr z pletených sietí vysypaný kameňom. Nemá žiadne základy.
Podstata výstavby spočívala v uložení do štrkového lôžka v hĺbke 5 cm. Urobený bol preto, že sa
zosúvala zemina na prístupovú cestu a podmývalo to základy skladu. Teraz si uvedomujem chybu,
že som to neoznámil vopred prenajímateľovi v zmysle platnej nájomnej zmluvy, ale nepovažujem to
za pevnú stavbu. Či ide o pojem totožný s pojmom „stavebná úprava“ neviem. Do budúcnosti každú
zamýšľanú úpravu na prenajatom pozemku budem vopred konzultovať s prenajímateľom. K veci viac
nemám čo uviesť“.

16. Oznámenie ministerky zdravotníctva Slovenskej republiky zo dňa 27.9.2018, z ktorého vyplýva, že
žalobcovi boli pridelené kapitálové výdavky zo štátneho rozpočtu kapitoly Ministerstva zdravotníctva SR
na rok 2018 v celkovej sume 59 940 eur na prístavbu budovy, modernizáciu okien a zateplenie budovy
RÚVZ na A.
17. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
18. Podľa § 324 ods. 3 C.s.p., neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

19. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

20. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

21. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na
ktoré sa odvoláva.

22. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

23. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Pre neodkladné opatrenie
je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP).

24. Z citovaných ustanovení zákona vyplýva, že neodkladným opatrením, bez ohľadu na to či
je nariadené pred začatím konania, v jeho priebehu alebo po jeho skončení sa upravujú pomery
strán, pokiaľ je to bezodkladne potrebné a/alebo existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Týmto
predpokladom zodpovedá požiadavka osobitných náležitosti návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, v ktorom podľa zákonného vymedzenia musí navrhovateľ opísať rozhodujúce skutočnosti,
odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Z povahy
veci vyplýva, že zjavne neodôvodnenému alebo neexistujúcemu nároku nemožno poskytnúť ochranu
prostredníctvom neodkladného opatrenia, a preto v návrhu musí navrhovateľ opísať tiež skutočnosti



hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Zákonná
požiadavka hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania chráneného nároku oproti potrebe (len)
osvedčenia ostatných právne významných skutočností vychádza tiež z predpokladu, že dôvodnosť
nároku vo veci samej je navrhovateľ spôsobilý osvedčiť jednoduchšie a hodnovernejšie ako potrebu
neodkladnej úpravy pomerov alebo ohrozenie exekúcie. Z toho je možné vyvodiť, že súd nemôže nariadiť
neodkladné opatrenie, ak sa mu na základe predbežného právneho posúdenia nárok vo veci samej
javí ako nedôvodný. Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku predpokladá jasné určité a
zrozumiteľné skutkové tvrdenia navrhovateľa, predloženie dostupných listinných dôkazov a elementárnu
právnu argumentáciu, z ktorých možno vyvodiť záver o vysokej pravdepodobnosti, že chránený nárok
je dôvodný a trvá. Alebo inak povedané, hodnoverné osvedčenie nároku vo veci samej musí na strane
súdu viesť k záveru, že miera pravdepodobnosti vyhovenia žalobe je v danom štádiu konania vyššia,
než pravdepodobnosť jej zamietnutia (por. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S.,
Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, str.
1540, str. 1108).

25. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení musí súd vždy vziať do úvahy to, že neodkladné opatrenie
súd môže nariadiť len ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude
ohrozená, a z toho dôvodu môže nariadiť len také neodkladné opatrenie, ktoré stačí k dosiahnutiu tohto
účelu a nezasahuje do práv druhej strany nad nevyhnutnú mieru.

26. Podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej úpravy právnych
pomerov by bolo právo navrhovateľa ohrozené, a je tiež nutné, aby boli osvedčené aspoň základné
skutočnosti potrebné pre vyvodenie záveru o pravdepodobnosti nároku, ako i osvedčenie, že je tu
nebezpečie bezprostredne hroziacej ujmy. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd vychádza z
jeho vymedzenia uvedeného v návrhu a skúma, či je návrh dostatočne odôvodnený ako i skutkové
okolnosti, vzťahujúce sa na rozsah navrhovaného opatrenia. Povinnosť zdržať sa nejakého konania,
resp. zákaz nakladania s vecami alebo právami uloží takým spôsobom, aby nenarušil činnosť strany,
ktorá je nevyhnutná pre plnenie jej povinnosti voči tretím osobám, alebo aby ju neobmedzoval v
ekonomickej činnosti, čo by v konečnom dôsledku mohlo negatívne ovplyvniť uspokojenie práva strany,
ktorá podala návrh.

27. Súd preskúmal skutkové i právne dôvody návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,
oboznámením sa s obsahom spisu a je toho názoru, že v danom prípade nie sú splnené zákonné
predpoklady pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia. Súd zistil, že na základe Nájomnej
zmluvy č. RPČ - 32/1998 zo dňa 24.11.1998 s Dodatkami č. 1 (zo dňa 1.5.2005) a č. 2 (zo dňa
27.10.2010), uzatvorenej medzi žalobcom ako prenajímateľom (resp. jeho právnym predchodcom) a
žalovaným ako nájomcom došlo k prenechaniu časti pozemku vo vlastníctve žalobcu na dočasné
umiestnenie prenosného plechového skladu typu VSŽ s rozmermi 45 m x 15 m evid. číslo XXXXXX/
HIM vo vlastníctve žalovaného. Tento nájomný vzťah trval od 1.11.1998 do 31.10.2013. Počas trvania
nájomného vzťahu, konkr. od roku 2007, sa pán A., stal výlučným vlastníkom predmetného skladu,
resp. stavby so súpis. č. XXXX, ako vyplýva z evidencie Okresného úradu Košice, katastrálny odbor,
Okres Košice II, obec Košice-Západ, katastrálne územie Terasa, na LV č. XXXXX, postavenej na parcele
registra „C“, parc. č. X/XX. zastavané plochy a nádvoria o výmere 490 m2, na LV č. XXXXX, ktorej
výlučným vlastníkom je žalobca. Z uvedeného je zrejme, že takýto stav trvá už najmenej 5 rokov.

28. Vlastníctvo pána A. k stavbe nachádzajúcej sa na pozemku žalobcu trvá a ten vychádzajúc z
odôvodnenia podanej žaloby a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, uvedenú stavbu naďalej
užíva. Z uvedeného vyplýva zrejmá potreba usporiadania vzťahov medzi žalobcom a žalovaným resp.
pánom A., pretože užívaním pozemku žalobcu žalovaným bez právneho titulu dochádza k vzniku
protiprávneho stavu. Táto otázka však bude posúdená súdom prvej inštancie, v rámci konania vo veci
samej. Až v tomto konaní sa s konečnou platnosťou rozhodne o dôvodnosti žalobcom uplatneného
nároku.

29. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné
pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí byť dodržaný formálny
postup predpísaný pre dokazovanie.
30. Súdu z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je zrejmé, v čom má spočívať naliehavosť
neodkladného usporiadania vzťahov medzi žalobcom a žalovaným vo forme obmedzenia vlastníckych



práv k nehnuteľnosti vo vlastníctve pána A.. Nevyhnutným predpokladom pre nariadenie neodkladného
opatrenia je tá skutočnosť, že bez okamžitej a neodkladnej úpravy pomerov by bolo právo žalobcu
ohrozené, teda osvedčenie toho, že je tu nebezpečenstvo bezprostredne a reálne hroziacej ujmy.
Pán A. je vlastníkom stavby (skladu) od roku 2007, nájomný vzťah medzi žalobcom a žalovaným
skončil v roku 2013, žalovaný v súčasnosti sklad využíva, pričom nič nenasvedčuje tomu, že by
žalovaný mienil sklad scudziť alebo zaťažiť právami tretích osôb, resp. uvedené nevyplýva z návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia ako ani z listinných dôkazov predložených žalobcom. Absenciu
preukázania uvedeného nenahrádza ani predložený listinný dôkaz - list ministerky zdravotníctva SR
zo dňa 27.9.2018, ktorým žalobcovi oznámila pridelenie kapitálových výdavkov zo štátneho rozpočtu
kapitoly Ministerstva zdravotníctva SR na rok 2018 v celkovej sume 59 940 eur na prístavbu budovy,
modernizáciu okien a zateplenie budovy RÚVZ na A. ul. v Košiciach.

31. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

32. Vlastnícke právo požíva ústavnú ochranu a za predpokladu uplatnenia zásady „superficies solo
non cedit“ je v tomto prípade konfrontované vlastnícke právo žalobcu k pozemku s vlastníckym právom
A. k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na ňom, a preto bez dôveryhodného preukázania dôvodov na
nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné takouto formou zasiahnuť do vlastníckeho práva pána
A. tým, že mu súd zakáže uvedenú stavbu scudziť alebo zaťažiť právami tretích osôb.

33. Žalobca podľa názoru súdu nedostatočne osvedčil naliehavosť potreby dočasnej úpravy vzťahov
strán sporu, nakoľko len odkazuje na potenciálnu možnosť vzniku škody, bez preukázania toho, v čom
vidí nebezpečenstvo jej vzniku.

34. Na základe uvedených skutočností v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd návrh
žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, keďže v danom prípade mal za to, že len
tvrdenie žalobcu o bezprostredne hroziacej ujme na nariadenie neodkladného opatrenia nepostačuje,
a teda žalobca neosvedčil základné predpoklady pre jeho nariadenie. Nejde však o prejudikovanie
rozhodnutia vo veci samej, pretože toto neodkladné opatrenie nie je konečným rozhodnutím, a súd preto
v tomto štádiu konania nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pri rozhodnutí o veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný
súd Košice II, v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.