Nemocnica pre obvinených a odsúdených a Ústav na výkon trestu odňatia slobody


Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17CoPr/7/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115221633
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubínyi
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3115221633.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho a členiek senátu
Mgr. Zuzany Holúbkovej a JUDr. Gabriely Janákovej v spore žalobcu: Z. pre H. a H. a Y. na V. K. H.
Q. so sídlom Q. XX, K., IČO: 00 738 301 proti žalovanej: Q. H., bytom Trenčín, F. B. X/X, o zaplatenie
1.364,94 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa
18. apríla 2016, č. k. 21Cpr/7/2015-67, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi
úrok z omeškania 5,05% ročne zo sumy 1.364,94 eur od 30.06.2015 do zaplatenia p o t v r d z u j e .

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
1.364,94 eur s úrokom z omeškania 5,05% ročne od 30.06.2015 do zaplatenia, a to do troch rokov
od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie súd prvej
inštancie odôvodnil s poukazom na ust. § 222 ods. 1 až 6 Zákonníka práce, § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka a výsledkami vykonaného dokazovania, keď mal preukázané, že v súvislosti s výpoveďou
z pracovného pomeru zo dňa 30.01.2013 danej žalovanej, jej bolo vyplatené vo výplatnom termíne za
mesiac apríl 2013 odstupné vo výške 1.364,94 eur. Žalovaná v súdnom konaní namietala neplatnosť
tejto výpovede, 13.01.2015 nadobudol právoplatnosť rozsudok Okresného súdu Trenčín v konaní sp.
zn. 11Cpr/4/2013, podľa ktorého bola predmetná výpoveď z pracovného pomeru neplatná. Došlo teda
k situácii, kedy dôvod, na základe ktorého bolo odstupné vyplatené, odpadol. Za daných okolností
teda došlo na strane žalovanej k nedôvodnému obohateniu, ktoré má povinnosť žalobcovi vydať. Tento
dôsledok napokon žalovaná mohla predpokladať, keďže príslušnú žalobu na súd podala skôr ako jej
odstupné vyplatené bolo (dvojmesačná lehota na podanie žaloby o určenie skončenia pracovného
pomeru uplynula posledným marcovým dňom, odstupné obdržala v máji 2013). Súd uviedol, že námietky
žalovanej súvisiace s tým, že doposiaľ nebolo rozhodnuté o mzdových nárokoch súvisiacich s neplatným
skončením pracovného pomeru, nepovažoval za dôvodné. Ide o samostatný nárok, ktorého výšku
určí súd bez ohľadu na to, či boli žalovanej vyplatené finančné prostriedky v minulosti nesprávne, či
nedôvodne. Žalovaná je toho času v situácii, keď jej bola daná druhá výpoveď z pracovného pomeru,
vznikne jej po skončení pracovného pomeru ďalší samostatný nárok na odstupné, toto jej však môže
byť vyplatené až po skončení práceneschopnosti žalovanej, ktorá trvá od 10.04.2015 doposiaľ. Tohto
nároku, ktorý v budúcnosti vznikne, sa žalovaná vopred nemôže vzdať. Súd zohľadnil situáciu žalovanej,
práceneschopnosť, finančnú núdzu a zatiaľ jej nevyrovnané nároky a na zaplatenie žalovanej sumy jej
poskytol lehotu troch rokov. Ďalej súd uviedol, že považoval žalobu za dôvodnú aj v časti uplatnených
úrokov z omeškania. Stotožnil sa s tvrdeniami žalobcu, podľa ktorého sa žalovaná dostala do omeškania
dňom 30.06.2015. Ďalšou výzvou zo dňa 19.06.2015 žiadal žalobca žalovanú, aby sa do siedmych



dní dostavila k podpisu dohody o vysporiadaní jej záväzku, resp. zaplatila dlžnú sumu, uvedený návrh
dohody žalovaná prevzala 22.06.2015. K dohode nepristúpila a dlžnú sumu neuhradila. Rozhodnutie o
náhrade trov konania súd odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. a náhradu trov konania úspešnému
žalobcovi nepriznal, keďže si žiadnu neuplatnil.

2. Proti tomuto rozsudku, a to v časti úrokov z omeškania, podala včas odvolanie žalovaná, domáhajúc
sa v tejto časti zmeny rozsudku a zamietnutia žaloby v časti úrokov z omeškania. Uviedla, že ona istinu
vo výške 1.364,94 eur chcela vždy zaplatiť, nepopiera tento nárok zamestnávateľa, ale chcela tak urobiť
kompenzáciou v konaní 11Cpr/4/2013, pretože bola so žalobcom v postavení nielen zamestnankyne a
zamestnávateľa, ale súčasne aj veriteľa a dlžníka. Zamestnávateľ jej dlhoval náhradu mzdy a ona mu
dlhovala odstupné.

3. K podanému odvolaniu žalovanej sa žalobca písomne nevyjadril.

4. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie
je potrebné v napadnutej časti podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť ako vecne správne.

5. Odvolaním žalovanej nebol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku o uložení
povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi istinu v sume 1.364,94 eur do troch rokov od právoplatnosti
rozsudku. V tejto časti je rozsudok súdu prvej inštancie právoplatný a týmto rozhodnutím odvolacieho
súdu nedotknutý (§ 367 ods. 2 CSP). Predmetom preskúmania je teda výrok rozsudku súdu prvej
inštancie ohľadne príslušenstva pohľadávky, teda úrokov z omeškania z istiny 1.364,94 eur vo výške
5,05 % ročne od 30.06.2015 do zaplatenia, ktoré má žalovaná zaplatiť spolu s istinou v 3- ročnej lehote
od právoplatnosti rozsudku.

6. V prvom rade je potrebné konštatovať, že od 01.07.2016 nadobudol účinnosť zák. č. 160/2015 Z. z.
- Civilný sporový poriadok (CSP), ktorým bol zrušený zák. č. 99/1963 Zb. - Občiansky súdny poriadok
(O.s.p.) s tým, že z ust. § 470 ods. 1, 2 veta prvá CSP vyplýva, ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákona aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v
konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

7. Odvolací súd v preskúmavanej veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu
zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie veci a v potrebnej miere vykonal dokazovanie a preukázaný
skutkový stav dôsledne vyhodnotil v odôvodnení napadnutého rozsudku. Odvolacím súdom boli
podrobne preskúmané všetky námietky, ktoré boli v odvolaní žalovanou uplatnené a v plnom rozsahu
sa stotožňuje so skutkovými aj právnymi závermi súdu prvej inštancie. Ani v odvolacom konaní neboli
preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci.

8. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

9. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o meškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

10. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. platného v čase omeškania žalovanej, ktorým sa
vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5%-tuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

11. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že žalovaná bola povinná vrátiť žalobcovi nedôvodne vyplatené
odstupné, vyplatené vo výplatnom termíne za mesiac apríl 2013 v sume 1.364,94 eur, a to v zmysle
výzvy zo dňa 19.06.2015, prevzatej žalovanou dňa 22.06.2015, najneskôr do sedem dní od prevzatia
výzvy. Dňom 30.06.2015 sa teda žalovaná dostala s plnením voči žalobcovi do omeškania. Žalobcovi
teda patrí právo na úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti istiny, teda od 30.06.2015,
tak ako správne rozhodol aj súd prvej inštancie. Rovnako správne súd prvej inštancie rozhodol aj o výške



úrokov z omeškania z istiny, a to 5,05% ročne. Z povahy ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v
spojení s § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. vyplýva, že je kogentne stanovená horná hranica úrokov
z omeškania, ktorej prekročenie nie je prípustné. V čase omeškania žalovanej bola výška základnej
úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky 0,05%, potom zákonný úrok z omeškania je 5,05% ročne.
Vo všeobecnosti úroky z omeškania predstavujú predovšetkým majetkovú sankciu, ktorá má odškodniť
veriteľa za to, že nemohol použiť dlhovanú istinu a naopak úžitky z nej (úroky) mohol po určitú dobu
brať dlžník. Pre vznik nároku veriteľa požadovať od dlžníka úroky z omeškania nie je rozhodné, či dlžník
omeškanie s plnením peňažného dlhu zavinil alebo nie. Pre vznik nároku na úroky z omeškania nie je
dôležitý dôvod, pre ktorý je dlžník v omeškaní. Na vznik tohto nároku stačí existencia objektívnej právnej
skutočnosti, ktorou je uplynutie zákonom stanovenej lehoty.

12. S poukazom na tieto skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti
ohľadne úroku z omeškania z istiny ako vecne správny potvrdil.

13. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s ust. §
396 ods. 1 CSP a vyslovil, že žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva, keď úspešnému
žalobcovi v odvolacom konaní trovy nevznikli.

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).