Swietelsky-Slovakia spol. s r.o.


Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/395/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1108221903
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Pekarčíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1108221903.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Sone Pekarčíkovej a členiek
senátu JUDr. Andrey Haitovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej v právnej veci žalobcu: Radel & Hahn Košice,
s. r. o., Hroncova 3, 040 01 Košice, IČO: 36 600 474, zast.: BAJO LEGAL, s. r. o., Astrová 2/A, 821 01
Bratislava, IČO: 36 860 581, proti žalovanému: Swietelsky-Slovakia, spol. s r. o., Mokráň záhon 4, 821
04 Bratislava, IČO: 00 896 225, zast.: METIS Legal, s. r. o., Karadžičova 10, 821 08 Bratislava, IČO:
47 242 159, o zaplatenie sumy 90.774,81 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava I, č. k. 33Cb/202/2008-549 zo dňa 09. 09. 2013 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I, č. k. 33Cb/202/2008-549 zo dňa 09. 09.
2013 v celom rozsahu p o t v r d z u j e .

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu náhradu trov odvolacieho konania
vo výške 632,66 Eur, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
84.387,54 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 6,29 % ročne zo sumy 37.567,12 Eur od 04. 02.
2008 do zaplatenia a 6,31 % ročne zo sumy 8.281,61 Eur od 23. 12. 2007 až do zaplatenia, 6,29 % ročne
zo sumy 26.920,95 Eur od 05. 01. 2008 do zaplatenia a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Súčasne uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania a žalobcovi a žalovanému povinnosť
zaplatiť náhradu trov štátu.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 03. 07. 2008 sa žalobca
domáhal, aby súd zaviazal žalovaného uhradiť mu sumu 90.774,81 Eur s príslušenstvom. Žalobca na
základe zmluvy o dielo číslo 009 dodal žalovanému práce, výkony a dodávky pre projekt BVH AQUARIO
Shopping Center, a to konkrétne dodávky kúrenia, kladenia vetrania, sanity, odvod dažďa, vody, hasiace
zariadenia, o vnútorný a vonkajší spinkler v celkovej dohodnutej paušálnej cene 38.234.700,- Sk.
Dodávky, práce a výkony boli žalovaným prevzaté v zmysle ustanovenia bodu 6.2 zmluvy o dielo dňa
22. 11. 2007. Dodané výkony, práce a dodávky boli žalobcom priebežne fakturované faktúrami, pričom
žalovaný cenu dodávky uhrádzal postupne. Za včas poskytnutý preddavok žalobca priznal žalovanému
zľavu vo výške 3 %, t. j. sumu 1.147.000,41 Sk. Dohodnutá paušálna cena diela bola teda 37.087.659,00
Sk. V zmysle požiadavky žalovaného žalobca uznal za opodstatnené zrážky vo výške 891.000,96 Sk a
zádržné vo výške 200.000,- Sk. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný neuhradil žalobcovi sumu 1.731.239,-
Sk (57.466,60 Eur). Žalobca ďalej uviedol, že v priebehu realizácie dodávok prác, výkonov a služieb boli
zo strany žalovaného v zmysle ustanovenia bodu 3.4 zmluvy o dielo objednané naviac práce, a to nádrž
požiarnej vody - zateplenie a membránová strecha nádrže vrátane 2-ha v úrovne istenia a dodávky



kúrenia a vody pre obchody. Uvedené naviac práce boli fakturované faktúrou číslo 207006 na sumu
192.423,- Sk (6.387,27 Eur) a faktúrou číslo 207007 na sumu 811.020,50 Sk (26.920,94 Eur). Žalovaný
uvedené faktúry neuhradil.

Zo strany žalovaného bolo celkovo uhradených 34.265.419,86 Sk, čo medzi účastníkmi nebolo sporné.
Sumu 2.734.682,50 Sk žalovaný neuhradil z dôvodu, že v záverečnom protokole zo dňa 25. 02. 2008
došlo podľa jeho názoru k zníženiu konečnej ceny diela na sumu 35.706.420,76 Sk (t. j. uvedeným titulom
neuhradil z pôvodne dohodnutej ceny diela 1.381.238,24 Sk), ďalej má za to, že oprávnene zadržiavané
zádržné predstavuje sumu 550.000,- Sk (t. j. neuhradil spornú sumu 350.000,- Sk, žalobca uznal len
zádržné vo výške 200.000,- Sk) a neuznáva faktúru č. 207006 a faktúru č. 207007 za naviac práce, ktoré
si neobjednal a ktoré mali byť podľa neho fakturované priamo nájomcom. Nad rámec uvedenej obrany
žalovaný uviedol, že nakoľko dielo malo byť riadne vykonané dňa 30. 10. 2007 a toto bolo zhotovené až
od 22 dní neskôr, vznikol mu nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 10 % z ceny zákazky s DPH,
t. j. vo výške 3.820.641,- Sk. Žalovaný si teda voči žalobcovi ako obranu proti návrhu uplatňuje svoju
pohľadávku na započítanie z titulu zmluvnej pokuty za omeškanie sa žalobcu so zhotovením diela.

Súd prvého stupňa záverečný protokol zo dňa 25. 02. 2008 považoval za dokument, ktorý nemohol
deklarovať zníženie ceny diela a vzdanie sa ďalších nárokov žalobcu zo zmluvy, nakoľko za žalobcu
bol podpísaný pánom J.B. O., ktorý nebol oprávnený na podpísanie záverečného protokolu v zmysle
uzavretej zmluvy o dielo. Čo sa týka naviac prác súd prvého stupňa mal za preukázané objednanie
naviac prác žalovaným, ktoré boli fakturované žalobcom faktúrou č. 207007. Uvedená skutočnosť
vyplýva z e-mailovej komunikácie zo dňa 24. 10. 2007, na základe ktorej žalovaný poveril žalobcu
realizáciou zavlažovacieho zariadenia „2 Ebene Sprinkler“ v priestore Reno vo výške maximálne
412.000,- Sk plus 27.000,- Sk - projektová dokumentácia. Zároveň žalobca predmetnou faktúrou č.
207007 fakturoval naviac práce spočívajúce v zateplení nádrže požiarnej vody, čo bolo vykonané na
základe pokynu žalovaného zo dňa 30. 07. 2007. Súd však nemal za preukázané objednanie naviac
prác fakturovaných faktúrou č. 207006. Podľa žalobcu má túto skutočnosť preukázať súpis naviac prác
podpísaný pánom F. dňa 26. 11. 2007. Podľa súdu prvého stupňa uvedený doklad nepreukazuje, že
žalovaný si fakturované práce u žalobcu objednal. Kým pri faktúre č. 207007 je možné z následnej
korešpondencie účastníkov vyvodiť, že žalovaný vykonanie fakturovaných prác pre neho uznáva a
spočiatku ich nepoprel, toto nebolo preukázané pri faktúre č. 207006. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť
súd žalobu v časti o zaplatenie 192.423,- Sk zamietol. Ohľadom zádržného súd prvého stupňa uviedol,
že žalovaný zadržiava zádržné výške 550.000,- Sk, z toho 200.000,- Sk zadržiava z dôvodu požiadavky
zrealizovania podporného systému Sikla podľa pokynov výrobcu a statických prepočtov, sumu 300.000,-
Sk zadržiava z dôvodu požiadavky zrealizovania vzduchových clon v zádveriach podľa projektu pre
stavebné povolenie a sumu 50.000,- Sk zadržiava z dôvodu potreby dokončenia oplechovania styku
sprinklerovej nádrže a okapového chodníka podľa realizačného projektu. Z korešpondencie založenej
v spise mal prvostupňový súd za preukázané, že nedostatky vzduchovej clony boli odstránené a vadný
sprinkler bol odstránený náhradným riešením. Nakoľko žalovaný nepreukázal, že by žalobca neodstránil
nedostatky vzduchovej clony a sprinklera, súd návrhu v tejto časti vyhovel a žalovaného zaviazal uhradiť
žalobcovi zádržné vo výške 350.000,- Sk, keďže mal za to, že predmetné vady odstránené boli a že boli
odstránené žalobcom. Pohľadávku žalovaného, ktorá mu mala vzniknúť z titulu zmluvnej pokuty vo výške
10 % za omeškanie žalobcu so zhotovením diela o 22 dní vo výške 126.822,04 Eur uplatnenú žalovaným
na započítanie ako obranu proti návrhu v podaní zo dňa 14. 11. 2012, súd prvého stupňa považoval
za premlčanú. Podľa zmluvy o dielo malo byť dielo vykonané najneskôr do dňa 30. 10. 2007, pričom
odovzdané bolo dňa 20. 11. 2007. Žalovaný si tak nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty mohol uplatniť na
súde najneskôr do dňa 22. 11. 2011 a keďže si svoj nárok uplatnil až podaním doručeným súdu dňa 20.
11. 2012, konštatoval súd prvého stupňa jeho premlčanie. Poukázal na § 358 Obchodného zákonníka a
uviedol, že žalovaný urobil prejav vôle smerujúci k započítaniu jeho pohľadávky voči pohľadávke žalobcu
uplatnenej v predmetom konaní podaním zo dňa 14. 11. 2012 doručeným súdu dňa 20. 11. 2012, na
základe čoho je možné konštatovať, že v čase, keď sa pohľadávky stretli, bola pohľadávka žalovaného
už premlčaná, a teda nespôsobilá na započítanie. Súd prvého stupňa zároveň priznal žalobcovi nárok
na zaplatenie úrokov z omeškania, ktoré boli medzi účastníkmi dohodnuté v zmysle bodu 7.9 Zmluvy o
dielo. Napadnuté rozhodnutie právne zdôvodnil podľa § 536 a nasl., § 358 a podľa § 369 Obchodného
zákonníka. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p.



Proti uvedenému rozsudku, proti výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené a ktorým bola uložená povinnosť
zaplatiť náhradu trov konania a proti výroku o náhrade trov štátu, podal v zákonnej lehote žalovaný
odvolanie, ktoré odôvodnil podľa § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p. V odvolaní uviedol, že jestvuje písomný
záverečný protokol zo dňa 25. 02. 2008, ktorý mal charakter vzájomného vysporiadania akýchkoľvek
nárokov žalobcu voči žalovanému schválenou konečnou sumou zúčtovania vo výške 30.005.395,60 Sk
bez DPH, t. j. 35.706.420,76 Sk s DPH. Predmetný záverečný protokol bol podpísaný pánom J. O.,
ktorý bol oprávnený v mene žalobcu vykonávať technické veci a rovnako bol oprávnený vyhotoviť a
predložiť žalovanému ponuku na predmetné dielo, ktorá obsahovala aj cenu diela, ako aj dohadovať
iné finančné otázky týkajúce sa diela, t. j. penále atď. Zdôraznil, že návrh konečného zúčtovania
predmetného diela vychádzal z podnetu žalobcu, zo vzájomných predchádzajúcich rokovaní zmluvných
strán, z listu žalovaného zo dňa 01. 02. 2008, z mailu žalobcu zo dňa 04. 02. 2008 a z následného listu
žalovaného zo dňa 22. 02. 2008. Žalovaný nesúhlasil s názorom súdu prvého stupňa, že žalovaný sa
nemohol uspokojiť len s podpisom pána J. O. a s jeho prehlásením, že je oprávnený na podpísanie
záverečného protokolu. Uviedol, že tak pri cenových ponukách, pri dohadovaní samotnej ceny diela,
ako aj počas realizácie diela prebiehala komunikácia medzi žalobcom a žalovaným v prevažnej miere
prostredníctvom pána O. a táto sa týkala okrem iného aj finančných záležitostí, nie len technických.
Žalovaný preto nemohol mať najmenšie pochybnosti ohľadne oprávnenosti pána O. konať za žalobcu,
pričom pán O. bol kontaktná osoba za žalobcu a v predmetnom záverečnom protokole prehlásil, že je
oprávnený tento podpísať. Na základe uvedeného preto súd prvého stupňa podľa názoru žalovaného
dospel k neprávnym skutkovým zisteniam, keď konštatoval, že predmetný záverečný protokol nemôže
byť dokumentom, ktorý by deklaroval zníženie ceny diela a vzdanie sa ďalších nárokov žalobcu z
predmetnej zmluvy o dielo.

Nesprávne právne posúdenie vidí žalovaný v konštatácii súdu prvého stupňa, v zmysle ktorej v čase,
keď sa pohľadávky stretli (čo sa malo stať podľa súdu až dňa 20. 11. 2012, t. j. v momente, kedy žalovaný
urobil úkon smerujúci k započítaniu), bola pohľadávka žalovaného už premlčaná, a teda nespôsobilá na
započítanie. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Obo 70/2008 a
uviedol, že v zmysle § 358 Obchodného zákonníka je rozhodujúce, aby v okamihu, keď sa započítateľné
pohľadávky stretli, nebola žiadna z nich premlčaná. Ďalej uviedol, že jeho nárok na zaplatenie zmluvnej
pokuty z dôvodu omeškania sa žalobcu so zhotovením diela včas vznikol a stal sa splatným dňa 22. 11.
2007. Ak by nároky žalobcu boli oprávnené, možno konštatovať, že pohľadávka žalobcu na sumu vo
výške 37.567,12 Eur sa stretla s pohľadávkou žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty dňa 03. 02.
2008, že pohľadávka žalobcu na sumu vo výške 28.175,33 Eur sa stretla s pohľadávkou žalovaného
na zaplatenie zmluvnej pokuty dňa 22. 11. 2007 a že pohľadávka žalobcu na sumu vo výške 26.920,95
Eur sa stretla s pohľadávkou žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty dňa 04. 01. 2008. Z uvedeného
je zrejmé, že keď sa pohľadávky žalobcu a žalovaného stretli, nebola žiadna z nich premlčaná, ako
nesprávne uvádza prvostupňový súd v napadnutom rozhodnutí. Zdôraznil, že zánik pohľadávok nastáva
od okamihu, keď sa pohľadávky stretli a doba, kedy bol urobený jednostranný prejav vôle smerujúci k
započítaniu, nie je z tohto hľadiska rozhodujúca. Na základe uvedených skutočností žalovaný navrhoval,
aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh žalobcu na zaplatenie sumy
90.774,81 Eur zamieta.

Žalobca sa k odvolaniu žalovaného písomne vyjadril dňa 28. 10. 2013 a uviedol, že skutočnosti uvádzané
svedkom pánom J. O. vo svojej výpovedi ohľadom oprávnenia konať za žalobcu žalovaný vytrhol z
kontextu a prispôsobil svojej argumentácii. Žalobca uviedol, že ponuka, resp. protokol z rokovania zo
dňa 21. 05. 2007 je síce podpísaný pánom O., avšak tento konal v mene rakúskej spoločnosti Radel &
Hahn GmbH, nie v mene v žalobcu. V danom prípade ide o dva odlišné subjekty s odlišnými osobami
konajúcimi v ich mene. Ohľadom tvrdenia žalovaného, že pán O. musel mať vedomosť o tom, čo
podpisuje a aj to, že predmetný záverečný protokol sa týka konečného zúčtovania celého stavebného
projektu, žalobca uviedol, že z obsahu listu žalovaného zo dňa 22. 02. 2008 vyplýva, že sa síce malo
uskutočniť stretnutie v Linzi, avšak malo ísť len o osobný rozhovor s pánom O. a v žiadnom prípade
teda nemalo ísť o podpísanie záverečného protokolu. Uvedený záver vyplýva aj z výpovede pána O.,
v ktorej výslovne uviedol, že na stretnutie do Linzu nešiel s vedomím, že bude podpísaný záverečný
protokol. Žalobca sa takisto nestotožňuje so závermi žalovaného, v zmysle ktorých návrh konečného
zúčtovania predmetného diela vychádzal z podnetu žalobcu, zo vzájomných predchádzajúcich rokovaní
strán a zo vzájomnej korešpondencie. Žalobca v tejto súvislosti niekoľkokrát poukazoval na vzájomnú
korešpondenciu, z ktorej však zmena konečnej ceny diela v rozsahu 45.848,73 Eur nevyplýva. Sám



svedok D.. F. R. v rámci svojej výpovede uviedol, že rozdiel v cene diela pri zohľadnení menej a
naviac prác predstavuje sumu cca 700,- Eur. Navyše, pokiaľ ide o vzájomnú korešpondenciu, na ktorú
poukazuje žalovaný, sám žalovaný deklaruje dokumente s názvom Návrh na zúčtovanie zo dňa 01. 02.
2008, že uznáva cenu diela tak, ako bola dohodnutá v zmluve (s odchýlkou 699,- Eur). Napokon, po
predložení protokolu konateľovi spoločnosti pánovi Z. tento jasne vyjadril svoj nesúhlas s jeho obsahom
v mene žalobcu, pokiaľ išlo o konečnú cenu diela, a to listom zo dňa 17. 04. 2008. Žalobca zotrváva na
svojich argumentoch, že na zmenu dohodnutej ceny diela nemali vplyv skutočnosti uvádzané žalovaným.
Svoj záväzok zo zmluvy o dielo žalobca riadne splnil a z toho dôvodu mu vznikol nárok na zaplatenie
ceny diela. Žalovaný v konaní nepredložil žiadny dôkaz, z ktorého by vyplývala zmena ceny diela o sumu
vo výške 45.848,73 Eur.

Ohľadom námietky žalovaného týkajúcej sa nesprávneho právneho posúdenia veci žalobca poukázal
na odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa o premlčaní práva žalovaného na zaplatenie zmluvnej
pokuty, s ktorým sa žalobca v plnom rozsahu stotožňuje. Zároveň však uvádza, že aj keby nárok
žalovaného nebol premlčaný, napriek tomu by nemal nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v ním
deklarovanej výške, a to z dôvodu jeho zániku dohodou zmluvných strán. Žalovaný nárok na zaplatenie
zmluvnej pokuty voči žalobcovi uviedol v záverečnom protokole, ktorého záväznosť v časti zmeny ceny
diela a vzdania sa ďalších nárokov zo zmluvy žalobca popiera. Z obsahu protokolu však vyplýva, že
zmluvná pokuta za omeškanie zhotovenia diela predstavuje sumu vo výške 400.000,- Sk (13.277,57
Eur). Tento dokument bol základom na vystavenie faktúry číslo 03/5/5413 na sumu vo výške 891.001,-
Sk podpísanú pani U. (prokuristkou) za žalovaného. Následne žalobca potvrdil výšku zmluvnej pokuty
vo výške 13.277,57 Eur listom zo dňa 17. 04. 2008, v ktorom uviedol, že „i napriek tomu, že sa necítime
byť zodpovední za posun termínov, vašu faktúru prijímame“. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný už
v predchádzajúcej korešpondencii uvádzal skutočnosti ohľadom omeškania žalobcu so zhotovením
diela, pričom vyčísľoval zmluvnú pokutu na sumu vo výške 126.822,04 Eur. Vzhľadom na uvedené
mal žalobca za to, že vyčíslenie zmluvnej pokuty v liste zo dňa 11. 03. 2008 na sumu vo výške
13.277,57 Eur, je návrhom dohody o výške zmluvnej pokuty, čo napokon aj sám potvrdil listom zo dňa
17. 04. 2008. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ ide o nárok žalovaného na zmluvnú pokutu, jej výška
bola zmluvnými stranami písomne dohodnutá (stret dvoch jednostranných právnych úkonov urobených
osobami oprávnenými konať v mene, resp. za zmluvné strany) na sumu vo výške 13.277,57 Eur,
ktorú sumu žalobca žalovanému zaplatil. Pokiaľ by teda v tom čase existoval akýkoľvek ďalší nárok
žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty, tento nárok zanikol v zmysle § 585 Občianskeho zákonníka
(urovnaním).

Žalobca ďalej poukazuje na to, že výkon práva, ktorého sa žalovaný domáha uplatnením nároku na
zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 126.822,04 Eur, najmä vzhľadom na spôsob, akým sa žalobca
svojho práva domáha a čas, kedy sa navrhovateľ svojho práva domáha, ako aj všetky okolnosti
predmetnej veci, je potrebné označiť ako výkon práva odporujúci zásadám poctivého obchodného styku
a z toho dôvodu by malo ísť o výkon práva, ktorý nepožíva právnu ochranu v zmysle § 265 Obchodného
zákonníka. Žalovaný totiž až do uplatnenia nároku vo vyjadrení zo dňa 14. 11. 2012 argumentoval, že
záverečný protokol predstavuje dokument, ktorý stanovuje konečnú cenu diela (t. j. vrátane ceny diela
ako aj ďalších vedľajších nárokov zo zmluvy o dielo, vrátane zmluvnej pokuty). Po vyše piatich rokoch
vedenia sporu si žalovaný uplatňuje nároky, o ktorých zmluvné strany mali za to, že dávno zanikli, resp.
nevznikli v takej výške, akú deklaruje žalovaný. Žalobca navyše namieta neprimeranú výšku žalovaným
požadovanej zmluvnej pokuty. Predmetné zmluvné dojednanie je potrebné posúdiť vo vzťahu k ostatným
zmluvným dojednaniam, z ktorých potom vyplýva, že sankcionovanie prostredníctvom zmluvnej pokuty
je v zmluve dojednané len v súvislosti s prípadným porušením povinností zhotoviteľa (žalobcu), zatiaľ
čo v prípade porušenia povinností objednávateľa (žalovaného) sú dohodnuté menej prísne sankcie. Z
uvedeného vyplýva zjavná nevyváženosť práv a povinností zmluvných strán, a preto do úvahy prichádza
posúdenie súladu výšky dojednanej zmluvnej pokuty s dobrými mravmi.

Proti uvedenému rozsudku, proti výroku, ktorým bola žaloba vo zvyšnej časti zamietnutá a proti výroku
o trovách štátu, podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktoré odôvodnil podľa § 205 ods. 2 písm. a),
d) a f) O.s.p. a uviedol, že vo svojich skorších vyjadreniach poukázal na skutočnosť, že aj v prípade prác
vyfakturovaných žalovanému faktúrou č. 207006 sa jedná o práce na diele pre nájomcu spol. Sparkasse,
ktoré žalobca vykonal z podnetu žalovaného, resp. ním poverených osôb. Ďalej uviedol, že dňa 26.



11. 2007 došlo k jednaniu o nákladoch v súvislosti s menej a naviac prácami. Na tomto stretnutí boli
za žalovaného odsúhlasené menej a naviac práce, pričom celková fakturácia diela sa mala navýšiť. O
tejto skutočnosti svedčí predložený súpis naviac prác podpísaný dňa 26. 11. 2007 pánom F.. Okrem
uvedeného je podľa názoru podstatnejšia skutočnosť, že existencia záväzku žalovaného z titulu naviac
prác fakturovaných faktúrou č. 207006 vyplýva z listu žalovaného zo dňa 22. 02. 2008, z ktorého vyplýva,
že žalovaný zo začiatku nepoprel základ faktúry, ale popieral len výšku fakturovanej sumy v rozsahu
93.721,- Sk, avšak fakturovaná suma predstavovala 192.423,- Sk. Jeho následné tvrdenia ohľadom
popretia všetkých prác preto žalobca považuje za účelové.

Žalovaný sa písomne vyjadril k odvolaniu žalobcu dňa 22. 10. 2013 a uviedol, že žalobcom deklarované
práce (faktúra č. 207006 - Slovenská sporiteľňa, a. s.) si mal žalobca podľa dohody vyfakturovať priamo
u konečného užívateľa - nájomcu, resp. u investora stavby a nie u žalovaného. Súčasne poukázal
na Všeobecné zmluvné podmienky (body 7.4, 7.6 a 9.12), z ktorých vyplýva, že na naviac práce
je potrebná ponuka zhotoviteľa a písomná, riadne podpísaná objednávka objednávateľa. Žalovaný
pritom nikdy nevystavil žalobcovi žiadnu podpísanú objednávku na uvedené práce, čo potvrdzuje aj list
žalovaného zo dňa 22. 02. 2008, v ktorom žalovaný jasne uvádza, že tieto práce majú byť zúčtované
priamo s investorom stavby (Cuubus), pretože žalovaným neboli nikdy objednané. Čo sa týka výšky
požadovaného dobropisu, z kontextu listu je podľa názoru žalovaného zrejmé, že sa jedná o bežný
preklep v písaní a dobropis sa mal týkať celej fakturovanej sumy.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie žalobcu a žalovaného
podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a
dospel k záveru, že odvolaniam nie je možné vyhovieť.

Odvolací súd sa oboznámil s obsahom spisu, pričom zistil, že súd prvého stupňa dostatočným spôsobom
zistil skutkový stav a vyvodil z neho i správny právny záver.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktoré
považuje za vecne správne a v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p.

Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza nasledovné:

Ohľadom tvrdenia žalovaného, že nemohol mať najmenšie pochybnosti o oprávnenosti p. O. konať za
žalobcu, keďže p. O. predložil žalovanému aj ponuku na predmetné dielo, ktorá obsahovala aj cenu
diela a preto žalovaný považuje záverečný protokol zo dňa 25. 02. 2008 (deklarujúci zníženie ceny diela)
podpísaný p. O. za platný, odvolací súd poukazuje na závery súdu prvého stupňa a na doplnenie uvádza,
že ponuka, resp. protokol z rokovania zo dňa 21. 05. 2007 je síce podpísaný p. O., avšak tento konal
v mene rakúskej spoločnosti Radel & Hahn, GmbH, nie v mene žalobcu. Uvedenú skutočnosť potvrdil
vo svojej výpovedi p. Z. E. na pojednávaní dňa 05. 04. 2012, keď uviedol „konkrétnu cenovú ponuku
podpísal p. J. O. v zastúpení Radel & Hahn, GmbH, cenová ponuka bola zaslaná v mene materskej
spoločnosti, potom ako bol žalobca úspešný uchádzač, bola zmluva podpísaná so žalobcom“. Totožne
sa vyjadrila aj p. E. U. na pojednávaní konanom dňa 05. 04. 2012, keď uviedla „pôvodne sa výberového
konania zúčastnila materská spoločnosť žalobcu, prvé rokovania sa viedli s p. O., o čom svedčí aj
protokol a tieto prvotné rokovania založili následne zmluvný vzťah“. Vzhľadom na uvedené odvolací
súd konštatuje, že žalovaný v konaní neprodukoval žiadne dôkazy, ktoré by osvedčovali oprávnenie p.
J. O. konať za žalobcu, a preto súd prvého stupňa správne vyhodnotil protokol zo dňa 25. 02. 2008



za dokument, ktorý nemohol deklarovať zníženie ceny diela a vzdanie sa ďalších nárokov žalobcu zo
zmluvy.

Žalovaný ďalej namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa v súvislosti so
započítaním vzájomných pohľadávok žalobcu a žalovaného. Uviedol, že Okresný súd Bratislava I síce
správne konštatoval, že je rozhodujúce, aby v okamihu, keď sa započítateľné pohľadávky stretli, nebola
žiadna z nich premlčaná, ale zároveň nesprávne uviedol, že vzájomné pohľadávky sa stretli až dňa
20. 11. 2012, kedy bol uskutočnený započítací prejav. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že
výklad a aplikácia ustanovenia § 358 Obchodného zákonníka žalovaným je správna a súd prvého stupňa
otázku vzniku premlčania pohľadávky v nadväznosti na stret vzájomných pohľadávok nesprávne právne
posúdil. Napriek uvedenému nie je možné priznať započítaniu pohľadávky žalovaného voči pohľadávke
žalobcu účinky, nakoľko tomu bráni skutočnosť, že nárok žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty
zanikol dohodou zmluvných strán.

Žalovaný nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty voči žalobcovi uviedol v záverečnom protokole zo dňa
25. 02. 2008, z obsahu ktorého vyplýva, že zmluvná pokuta za omeškanie zhotovenia diela predstavuje
sumu vo výške 400.000,- Sk (13.277,57 Eur). Tento dokument bol základom na vystavenie faktúry
číslo 03/5/5413 na sumu vo výške 891.001,- Sk podpísanú pani U. (prokuristkou) za žalovaného.
Následne žalobca potvrdil výšku zmluvnej pokuty vo výške 13.277,57 Eur listom zo dňa 17. 04. 2008,
v ktorom uviedol, že „i napriek tomu, že sa necítime byť zodpovední za posun termínov, vašu faktúru
prijímame“. Odvolací súd uvádza, že žalovaný už v predchádzajúcej korešpondencii uvádzal skutočnosti
ohľadom omeškania žalobcu so zhotovením diela, pričom vyčísľoval zmluvnú pokutu na sumu vo výške
126.822,04 Eur. Vzhľadom na uvedené možno vyhodnotiť vyčíslenie zmluvnej pokuty v liste zo dňa 11.
03. 2008 na sumu vo výške 13.277,57 Eur za návrh dohody o výške zmluvnej pokuty, ktorý žalobca
potvrdil v liste zo dňa 17. 04. 2008. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ ide o nárok žalovaného na zmluvnú
pokutu, jej výška bola zmluvnými stranami písomne dohodnutá (stret dvoch jednostranných právnych
úkonov urobených osobami oprávnenými konať v mene, resp. za zmluvné strany) na sumu vo výške
13.277,57 Eur, ktorú sumu žalobca žalovanému zaplatil. Pokiaľ by teda v tom čase existoval akýkoľvek
ďalší nárok žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty, tento nárok zanikol v zmysle § 585 Občianskeho
zákonníka (urovnaním). Žalovaný následne žiadne ďalšie nároky z titulu zmluvnej pokuty voči žalobcovi
nevzniesol, až v priebehu súdneho konania ako obranu proti nároku žalobcu.

K odvolaniu žalobcu voči zamietajúcej časti napadnutého rozsudku odvolací súd zhodne so súdom
prvého stupňa uvádza, že v prípade naviac prác fakturovaných faktúrou č. 207006, žalobca nepreukázal
ich objednanie žalovaným. Je nutné konštatovať, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a neoznačil
dôkazy, ktoré by osvedčovali objednanie sporných naviac prác žalovaným. Uvedenú skutočnosť
nemožno považovať za preukázanú len z dôvodu, že žalovaný nepoprel základ faktúry vystavenej za
vykonanie relevantných naviac prác.

Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako
vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s §
142 ods. 2 O.s.p. a žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní čiastočný úspech, a to v pomere 92,96
% (úspech v časti 84.387,54 Eur, v ktorej súd prvého stupňa žalobe vyhovel, a ktorú časť neúspešne
napadol svojim odvolaním žalovaný) ku 7,04 % (neúspech vo zvyšnej časti 6.387,27 Eur, v ktorej súd
prvého stupňa žalobu zamietol, a ktorú časť neúspešne napadol svojim odvolaním žalobca), odvolací
súd priznal náhradu jeho účelne vynaložených trov vo výške 85,92 % (92,96 % - 7,04 %).

V tejto percentuálnej výške priznal odvolací súd žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia za 1 úkon
právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu žalovaného zo dňa 04. 11. 2013, ktoré sa týkalo časti rozsudku
neúspešne napadnutej odvolaním žalovaného. Tieto žalobcom uplatnené a vyčíslené trovy pozostávajú
z odmeny advokáta vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny podľa § 10 ods. 1 vyhlášky MS SR č.
655/2004 Z. z. (ďalej len „vyhláška“) v spojení s § 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky v sume 605,81 Eur, z



náhrady hotových výdavkov 1 x 7,81 Eur (§ 16 ods. 3 vyhlášky) a z náhrady 20 % DPH (§ 18 ods. 3
vyhlášky), t. j. trovy spolu vo výške 736,34 Eur, z čoho 85,92 % predstavuje sumu 632,66 Eur. Odvolací
súd tak žalobcovi priznal náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní v celkovej výške 632,66
Eur, ktorú náhradu uložil zaplatiť k rukám právneho zástupcu žalobcu v zmysle ust. § 149 ods. 1 O.s.p.

Odvolací súd žalobcovi nepriznal náhradu za ním uplatnené trovy odvolacieho konania v sume 383,-
Eur za zaplatený súdny poplatok za odvolanie a trovy právneho zastúpenia za úkon právnej služby -
odvolanie žalobcu zo dňa 24. 09. 2013 vyčíslené v sume 736,34 Eur, pretože ide o úkon (a za neho
zaplatený súdny poplatok), ktorý nepriniesol žalobcovi úspech v odvolacom konaní, keďže odvolaniu
žalobcu nebolo odvolacím súdom vyhovené. Trovy žalobcu vzniknuté v súvislosti s týmto jeho úkonom
preto nie je možné považovať za účelne vynaložené v zmysle ust. § 142 O.s.p.

Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004
Z. z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.