MARIANUM - Pohrebníctvo mesta Bratislavy


Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 4C/394/2008
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1205219248
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Špániková
ECLI: ECLI:SK:OSPK:2018:1205219248.18

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v Pezinku, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Máriou Špánikovou, v právnej
veci žalobcu: MARIANUM - pohrebníctvo mesta Bratislavy, mestská príspevková organizácia so sídlom
Šafárikovo nám. č. 3, 811 02 Bratislava, IČO: 17 330 190 zastúpený advokátom JUDr. Karolom Spišákom
so sídlom Tuhovská 1, 831 07 Bratislava, IČO: 30 795 541, proti žalovanému: TRIOFRUKT, s.r.o., so
sídlom Záhradnícka ul., 900 29 Nová Dedinka, IČO: 34114742, o zaplatenie 11.711,89 Eur (352.832,50
Sk) istiny s príslušenstvom, rozhodol

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 11.711,89 Eur istiny spolu so 14%-ným úrokom z omeškania
od 23.01.2005 do zaplatenia všetko do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

II. Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 100%, o ktorom nároku rozhodne súd
prvej inštancie samostatným uznesením súdneho úradníka po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobným návrhom podaným dňa 03.08.2005 sa domáhal žalobca prostredníctvom právnej
zástupkyne proti žalovanému zaplatenia 351.904,-Sk (11.681,07 €) istiny s príslušenstvom titulom
nedoplatku za spotrebu pitnej vody za obdobie január až august 2004 za odberné miesto - objekt
na Ivánskej ceste 32 v Bratislave, kde žalovaný (pôvodne ZARES) vykonával svoju činnosť a mal
umiestnené skleníky.

V tom čase vecne a miestne príslušný Okresný súd Bratislava II vydal dňa 14.12.2005 platobný rozkaz
pod č.k. 33Rob/1827/2005, žalobnému návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovel.

2. V zákonom stanovenej 15-dňovej lehote podal žalovaný dňa 03.01.2006 proti platobnému rozkazu
odpor s odôvodnením, že dňa 27.09.2004 na rokovaní žalobcu s nájomníkmi areálu na Ivánskej ceste
v Bratislave vyjadril riaditeľ žalobcu nespokojnosť s rozdielmi medzi skutočnou spotrebou pitnej vody a
fakturovanou spotrebou a vyjadril podozrenie z nezákonnej manipulácie s meračmi a čierneho odberu
vody a vyzval zúčastnených nájomníkov na dohodu dofakturovania pitnej vody za rok 2004 podľa
výšky priemernej celoročnej spotreby v rokoch 2002-2003, k dohode však na rokovaní nedošlo, ani na
druhom rokovaní v októbri 2004, a následne dňa 30.11.2004 vystavil žalobca žalovanému faktúru č.
XXXXX na sumu 390.919,97 Sk za odber pitnej vody v období 1.1.2004-30.10.2004, s ktorou faktúrou
žalovaný nesúhlasil, nakoľko faktúry za skutočnú spotrebu vody žalobcovi uhradil a preto listom zo dňa
07.12.2004 faktúru žalobcovi vrátil. Následne dňa 07.01.2005 žalobca vystavil žalovanému faktúru Č..
XXXXX na sumu 352.832,50 ,-Sk za odber pitnej vody, avšak len za obdobie od 01.01.2004 - 31.08.2004,
v sprievodnom liste obvinil žalovaného z manipulácie s vodomerom a z čierneho odberu pitnej vody,
čo však žalovanému nepreukázal, preto žalovaný aj faktúru č. XXXXX považoval za neopodstatnenú. Z
vyššie uvedených dôvodov žiadal návrh žalobcu ako neoprávnený a neopodstatnený zamietnuť.



3. Dňa 28.02.2006 požiadal žalobca o zmenu petitu žalobného návrhu, navrhol zaviazať žalovaného na
zaplatenie istiny vo výške 352.832,50 Sk (11.711,89 Eur) s príslušenstvom s odôvodnením, že pri písaní
žalobného návrhu došlo k chybe pri písaní a mylne bola uvedená istina 351.904,-Sk, súd uznesením
č.k. 12C 64/06 zo dňa 28.08.2007 v súlade s ust. § 95 ods. 1, 2 O.s.p. zmenu petitu žalobného návrhu
pripustil.

4. Súd vykonal vo veci dokazovanie žalobným návrhom žalobcu a jeho prílohami, výsluchom účastníkov
konania, výsluchom svedkov: P.. L. W., Y. D., U. Q., U. U. a listinnými dôkaznými materiálmi a to:
nájomnou zmluvou zo dňa 08.09.2000, fakturáciou vody za r. 2002-2004-porovnanie, vyjadrením F..
U. U. zo dňa 08.10.2004 k spotrebe pitnej vody v areáli Ivánska cesta 32, rozúčtovaním nákladov za
vodné v r. 2002 zo dňa 30.03.2005 za rok 2003 zo dňa 30.03.2005, za rok 2004 zo dňa 30.03.2005,
predkontačným dokladom Č.. XXX zo dňa 11.02.2002, č. XXX zo dňa 08.03.2002, č. XXX zo dňa
11.04.2002, č. XXXX zo dňa 14.06.2002, č. XXXX zo dňa 26.06.2002, č. XXXX zo dňa 06.08.2002, č.
XXXX zo dňa 04.09.2002, č. XXXX zo dňa 03.10.2002, č. XXXX zo dňa 04.11.2002, č. XXXX zo dňa
02.12.2002, č. XXXX zo dňa 08.01.2003, č. XXX zo dňa 12.02.2003, č. XXX zo dňa 05.03.2003, č. XXX
zo dňa 03.04.2003, č. XXX zo dňa 02.05.2003, č. XXXX zo dňa 04.06.2003, č. XXXX zo dňa 04.07.2003,
č. XXXX zo dňa 06.08.2003, č. XXXX zo dňa 08.09.2003, č. XXXX zo dňa 08.10.2003, č. XXXX zo dňa
07.11.2003, č. XXXX zo dňa 05.12.2003, č. XXXX zo dňa 08.01.2004, č. XXX zo dňa 30.01.2004, č. XXX
zo dňa 05.03.2004, č. XXX zo dňa 06.04.2004, č. XXX zo dňa 07.05.2004, č. XXXX zo dňa 04.06.2004, č.
XXXX zo dňa 08.07.2004, č. XXXX zo dňa 06.08.2004, č. XXXX zo dňa 06.09.2004, fakt.č. XXXXXXXXX
zo dňa 10.05.2002, faktúrou VaK Bratislava č. XXXXXXXXX zo dňa 06.02.2002, č. XXXXXXXXX zo dňa
05.03.2002, č. XXXXXXXXX zo dňa 08.04.2002, č. XXXXXXXXX zo dňa 07.05.2002, č. XXXXXXXXX
zo dňa 12.06.2002, č. XXXXXXXXX zo dňa 21.06.2002, č. XXXXXXXXX zo dňa 01.08.2002, č.
XXXXXXXXX zo dňa 02.09.2002, č. XXXXXXXXX zo dňa 01.10.2002, č. XXXXXXXXX zo dňa
29.10.2002, č. XXXXXXXXX zo dňa 28.11.2002, č. XXXXXXXXX zo dňa 31.12.2002, č. XXXXXXXXX
zo dňa 03.02.2003, č. XXXXXXXXX zo dňa 03.02.2003, č. XXXXXXXXX zo dňa 03.03.2003,
č. XXXXXXXXX zo dňa 31.03.2003č. XXXXXXXXX zo dňa 29.04.2003, č. XXXXXXXXX zo dňa
30.05.2003, č. XXXXXXXXX zo dňa 30.06.2003, č. XXXXXXXXX zo dňa 04.08.2003, č. XXXXXXXXX
zo dňa 03.09.2003, č. XXXXXXXXX zo dňa 02.10.2003, č. XXXXXXXXX zo dňa 03.11.2003, č.
XXXXXXXXX zo dňa 01.12.2003, č. XXXXXXXXX zo dňa 31.12.2003, č. XXXXXXXXX zo dňa
27.01.2004, č. XXXXXXXXX zo dňa 01.03.2004, č. XXXXXXXXX zo dňa 31.03.2004, č. XXXXXXXXX
zo dňa 30.04.2004, č. XXXXXXXXX zo dňa 31.05.2004, č. XXXXXXXXX zo dňa 30.06.2004, č.
XXXXXXXXX zo dňa 30.07.2004, č. XXXXXXXXX zo dňa 31.08.2004, faktúrami žalobcu žalovanému
č. XXXXX,XXXXX, XXXXX,XXXXX,XXXXX,XXXXX,XXXXX,XXXXX,XXXXX,XXXXX,XXXXX,
XXXXX,XXXXX,XXXXX,XXXXX,XXXXX,XXXXX,XXXXX,XXXXX,XXXXX,XXXXX,XXXXX,XXXXX,XXXXX,XXXXX,XXXXX,XXXXX,XXXXX,XXXXX,XXXXX,XXXXX,XXXXX,
zápisom z kontroly zo dňa 26.08.2004, fakturáciou elektrickej energie žalovanému a faktúrami za
spotrebu elektrickej energie (čl.l.142-168 súdneho spisu), faktúrou č. XXXXX-pokus o zmier zo dňa
07.01.2005, fakturáciou spotreby vody žalovanému zo dňa 14.10.2005, stanoviskom žalovaného zo dňa
25.01.2005, zápisnicou z rokovania zo dňa 27.09.2004 s nájomníkmi, fakturáciou vody za rok 2002-2004
jednotlivým nájomníkom (Triofrukt, Lodenica, Stredisko 402, Melli, Šinko, ) nákladmi žalobcu za spotrebu
vody v období rokov 2002-2004, vrátením faktúry žalovaným zo dňa 07.12.2004 a jeho stanoviskom zo
dňa 25.01.2005, a po vyhodnotení dôkazov jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dospel k názoru,
že návrh žalobcu je podaný dôvodne a preto mu vyhovel z nasledovných dôvodov:

5. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že riaditeľ žalobcu P.. M. na rokovaní dňa
27.09.2004, ktoré sa konalo za účasti nájomníkov areálu na Ivánskej ceste č. 32 v Bratislave, vyjadril
nespokojnosť s rozdielmi medzi skutočnou a fakturovanou spotrebou pitnej vody a elektrickej energie,
vyjadril podozrenie z nezákonnej manipulácie s meračmi a čierneho odberu pitnej vody a požiadal
zúčastnených nájomníkov o dohodu dofakturovania za rok 2004, k dohode však neprišlo. Na ďalšom
rokovaní v októbri 2004 predložila energetička F.. D. prehľad fakturácie vody za roky 2002-2004, pričom
žalobca predložil dva návrhy na vysporiadanie svojich skutočných nákladov a ich rozdelenie medzi
jednotlivých nájomcov, v jednom žiadal úhradu 40,28% a v druhom 100% nákladov. Keďže opäť k
dohode nedošlo, žalobca vyfakturoval žalovanému dňa 30.11.2004 faktúrou č. XXXXX sumu 390.919,97
Sk za odber pitnej vody v celom areáli v období od 01.01.2004-30.10.2004, žalovaný túto faktúru
považoval za omyl, nakoľko mal za dané obdobie faktúry za skutočnú spotrebu pitnej vody v lehote
ich splatnosti uhradené a preto ju listom zo dňa 07.12.2004 žalobcovi vrátil. Následne žalobca dňa
07.01.2005 vystavil žalovanému ďalšiu faktúru č. XXXXX na sumu 352.832,50,-Sk za odber pitnej vody,



avšak len za obdobie 01.01.2004-31.08.2004, súčasťou ktorej bol sprievodný list, kde žalobca obvinil
žalovaného z manipulácie s vodomerom a z čierneho odberu pitnej vody. Žalovaný uviedol, že nikto
z jeho pracovníkov nemanipuloval s meračom vody, ktorý sa nachádza v areáli, ktorý má žalovaný v
prenájme, a nesúhlasí ani s tvrdením žalobcu, že bol umelo predlžovaný čas na vstup do uzamknutého
areálu za účelom kontroly vodomeru a odpočtu odberu pitnej vody, nakoľko komisii vytvorenej žalobcom
bol vstup do areálu žalovaného umožnený po vzájomnej dohodnutom termíne za účasti pracovníka
žalovaného. Pokiaľ sa týka tvrdenia, že čierny odber vody potvrdzuje fakt, že žalovanému vzrástla
spotreba elektrickej energie v období mesiacov september - december 2004, bolo to z toho dôvodu,
že žalovaný sa v prenajatom areáli skleníkov zaoberal pestovaním ovocia a zeleniny a je všeobecne
známe, že vegetačné obdobie väčšiny plodín končí v mesiacoch september a v tomto období je potrebné
v skleníkoch prikurovať, nie polievať, pričom žalovaný používal na vykurovanie elektrické ohrevné telesá
v skleníkoch i v priľahlých kancelárskych priestoroch. Preto považuje žalobný návrh žalobcu a ním
uplatnený nárok za neoprávnený a neopodstatnený. Vo svojej výpovedi právny zástupca žalovaného
uviedol, že pracovník žalovaného nebol ani raz prizvaný ku kontrole vodomeru.

6. Z výpovede žalobcu a zo žalobného návrhu súd zistil, že žalobca je mestskou príspevkovou
organizáciou, ktorá okrem iných činností bola zriadená za účelom správy majetku Magistrátu hlavného
mesta Bratislavy, medzi spravované objekty patrí aj objekt na Ivánskej ceste č. 32 v Bratislave,
kde pôvodne ZARES vykonával svoju činnosť a kde mal umiestnené skleníky. Časť priestorov tohto
objektu je prenajímaná aj iným nájomcom, časť priestorov užíva aj žalobca. Od roku 2002 sa vedie
podrobná evidencia spotreby energií a bolo zistené, že žalobca ako správca objektu dopláca každoročne
za odobratú vodu z mestského vodovodu nemalé finančné čiastky, ktoré nie je možné vyfakturovať
jednotlivým nájomcom, nakoľko ich podružné merače vody vykazujú len časť spotrebovanej vody. V roku
2002 a 2003 sa vyskytli na rozvodoch vody niekoľkokrát poruchy s únikom vody, preto nie je možné za
uvedené obdobie čierny odber vody vyčísliť. V roku 2004 však žiadna havária ani poruchy na vnútro
areálovom rozvode pitnej vody neboli zaznamenané a aj tak rozdiel v zaplatenej hodnote za pitnú vodu
za obdobie osem mesiacov a jej fakturáciou jednotlivým nájomcom činil 352.832,50,-Sk. Dňa 13.08.2004
pracovníci žalobcu spolu s odborníkom na vodoinštaláciu p. U. zrealizovali kontrolu zameranú na zistenie
príčin vzniku nadmernej spotreby vody, komisia nebola do areálu žalovaného vpustená na prvotné
požiadanie, musela čakať a následne zistila, že s podružným meračom umiestneným v areáli, ktorý
meria spotrebu pitnej vody žalovaného, bolo manipulované. Následne dňa 26.08.2004 sa uskutočnila
náhodná kontrola stavu podružného merania, komisia opätovne nebola na požiadanie vpustená do
areálu a až po upozornení, že žalovanému bude žalobca nútený odstaviť prívod vody, bola komisia
vpustená do areálu a zistila, že príruby vodomeru vykazujú znaky manipulácie, skrutky boli bez hrdze,
ľahko otočné, z čoho vyplývalo, že vodomer bol často odskrutkovaný. Žalobca následne „zaplomboval“
skrutky na prírube vodomeru žalovaného dňa 30.08.2004 a následne pri kontrole spotreby pitnej vody na
hlavnom merači v mesiaci september žalobca zistil zníženú spotrebu za mesiac september 2004 o 2.630
m3. Žalobca podľa spotrebovanej elektrickej energie zistil, že následne po zaplombovaní podružného
vodomeru žalovaného mu niekoľkonásobne vzrástla spotreba elektrickej energie, v roku 2004 mal
žalovaný spotrebu elektrickej energie mesačne niečo cez 300 kWh, od septembra do novembra 2004
mal spotrebu viac ako 1200 kWh mesačne a v decembri 4.004 kWh. Následne po vykonaných zisteniach,
stanoviskách odborníka a zvýšenia spotreby elektrickej energie, ktorá nasvedčuje tomu, že žalovaný na
polievanie skleníkov začal používať vodu, ktorú čerpal zo studne, na čo však musel používať čerpadlo
na elektrický pohon, žalobca zaslal žalovanému k úhrade faktúru č. XXXXX, ktorou mu dofakturoval
spotrebovanú vodu za obdobie január až august 2004 sumu 352.832,50 Sk, žalovaný mu faktúru vrátil a
tvrdenie žalobcu považoval za neopodstatnené a ničím nepodložené, do dnešného dňa žalobcovi svoj
záväzok neuhradil. Právna zástupkyňa žalobcu vo svojej výpovedi uviedla, že bola robená aj kontrola
meračov vody u ostatných nájomcov v objekte, tieto merače boli suché, zhrdzavené a nedalo sa s
nimi otáčať, a okrem toho, títo mali stále štandardný odber pitnej vody, nemali také veľké rozdiely, ako
žalovaný. Štatutárny zástupca žalobcu T.. M. vo výpovedi uviedol, že v rámci stretnutia s nájomníkmi
areálu na Ivánskej ceste zistil, že u žalovaného došlo k zmene vlastníckych vzťahov, vlastníkom prestal
byť p. W. bez toho, aby to žalobcovi bolo oznámené i napriek dohode, ktorá vyplývala z nájomnej zmluvy.
Uviedol, že keď chceli zistiť čierny odber vody, nemohli návštevu - kontrolu v areáli žalovaného vopred
žalovanému ohlásiť, do areálu žalovaného neboli ani pri jednej kontrole vpustení s odôvodnením, že
kontrola nebola ohlásená, že nemajú kľúče, nie je prítomný majiteľ firmy a medzitým, ako komisia stála
pri objekte žalovaného videli, ako zamestnanci žalovaného pobehujú splašene, tam kde bola šachta
liezli dovnútra- von dovnútra-von a asi po 20 - 30 minútach boli do objektu vpustení, F.. U. vliezol do
šachty táto bola celá premočená a bolo vidieť, že s potrubím v šachte sa manipulovalo, nakoľko matica



sa dala ľahko otáčať, nebola zhrdzavená a bolo na nej vidieť mechanické stopy po manipulácii s ňou.
Následne F.. U. urobil opatrenia proti manipulácii s potrubím v šachte, toto zaplomboval a hneď na to
spotreba vody klesla, vyrovnal sa stav ako bol predtým, a u žalovaného sa naopak zvýšila spotreba
elektriny, nakoľko následne čerpali vodu elektrickým čerpadlom, a teda všetky okolnosti nasvedčovali
tomu, že sa u žalovaného jednalo o čierny odber vody.

7. Právny zástupca žalovaného vo svojej výpovedi uviedol, že žiada žalobu žalobcu v celom rozsahu
ako nedôvodnú zamietnuť s odôvodnením, že žalobca prenajímal na základe zmluvy o nájme zo dňa
8.11.2000 skleníky č. č, ž a prevádzkovú budovu, v skleníkoch pestoval žalovaný ovocie a zeleninu,
pričom v rokoch 2000 až 2004 riadne platil nájomné a režijné náklady (voda, plyn, elektrina) a neobstojí
tvrdenie žalobcu, že by sa dopúšťal čierneho odberu pitnej vody z jeho zdroja. Žalobca svoje tvrdenie
opiera o nepriame dôkazy a to zvýšením spotreby elektrickej energie za mesiac september 2004, ku
ktorému žalovaný uvádza, že v skleníkových podmienkach bolo v tomto čase vegetačné obdobie, kedy
treba v lete zavlažovať a nie prikurovať, a na jeseň je zas treba viac prikurovať a nie zavlažovať,
teda preto klesla spotreba vody a stúpla spotreba elektrickej energie. Ďalej uviedol, že zamedzeniu
čierneho odberu vody je povinnosťou prenajímateľa a nie nájomcov, v areáli bolo nájomcov s podobným
predmetom činnosti ako mal žalovaný, vodárne vyfakturovali žalobcovi sumu za spotrebu vody a žalobca
následne až po niekoľkých sedeniach, keďže si nebol istý, že čierny odber uskutočnil žalovaný, mu
tento vyfakturoval. Žalobca ani nevedel, aké konkrétne množstvo vody mu vlastne uniklo, nakoľko najprv
doručil žalovanému faktúru na sumu 395.000,-Sk a až následne mu doručil fa na sumu 296.497,90,-Sk
(až 7.1.2005) čo predstavoval schodok za celý areál so všetkými prenajímateľmi. Uviedol, že žalobca
neuniesol dôkazné bremeno, svoje tvrdenia o čiernom odbere vody zo strany žalovaného nepreukázal.

8. Svedkyňa Y. D. vo svojej výpovedi uviedla, že za určité obdobie v minulosti bol zistený zvýšený odber
vody, preto išli zisťovať, či nie je náhodou niekde čierny odber vody, pretože únik vody zistený nebol, išli
do objektu žalovaného, do ktorého však neboli vpustení, čakali asi trištvrte hodiny alebo hodinu, objekt
bol strážený vlčiakmi, jeden voľne pobehoval, jeden bol priviazaný, pracovníci žalovaného ich do objektu
vpustiť nechceli s odôvodnením, že majú zákaz vpustiť ľudí do objektu, neskôr ich vpustili a bolo zistené,
že na podružnom merači bolo manipulované. Uviedla, že kontrola spotreby vody bola robená u všetkých
nájomníkoch v objekte žalobcu, a nikde mimo žalovaného nebolo zistené manipulovanie s podružným
meračom a ani u jedného nájomcu okrem žalovaného nebol problém so vstupom do areálu. Uviedla,
že za mesiac júl až august bola spotreba elektrickej energie u žalovaného okolo 254,500,306kWh a
podobne a v septembri až decembri im spotreba vzrástla na 1340 kWh, z toho aj žalobca videl, že
žalovaný začal čerpať vodu elektrickým čerpadlom, preto spotreba el. energie vzrástla. Uviedla, že
sa zúčastnila kontroly v areáli žalovaného dňa 13.8.2004 za prítomnosti F.. W., Š., U., v ktorý deň aj
nastúpila k žalobcovi do práce, ďalšej kontroly sa nezúčastnila, mala dovolenku. Uviedla, že vodomery
sa odpisovali každý mesiac, na schôdzi u riaditeľa sa čierne odbery prerokovávali - čierne odbery sa
zistili asi v septembri - auguste a Triofrukt bol označený za čierneho odberateľa vody.

9. Z výpovede svedkyne P.. L. W., poverenej žalovaným na zastrešovanie výroby v skleníkoch súd zistil,
že u žalovaného pracovala v rokoch 2000-2005 ako riaditeľ odbytu, skleníky boli v prenájme od žalobcu
od roku 1995 dlhodobo do roku 2005, v minulosti nebol nikdy problém. Problém nastal v roku 2004, kedy
bola požiadaná riaditeľom žalobcu, aby sa k nemu dostavila, a keď k nemu prišla, bol žalovaný obvinený,
že kradne vodu, nikdy však do žiadnej kontrolnej komisie nikto od žalovaného, ani ona prizvaní neboli.
Uviedla, že rok 2004 bol pre žalovaného z hľadiska obratu najlepší, neboli odkázaní na čierny odber
vody. Uviedla, že ku koncu každého mesiaca pracovníci žalobcu chodili odpisovať spotrebu vody na
vodomeroch, zo strany žalovaného nebol nikdy nikto k týmto odpisom prizvaný a ani nikto z odporcu tieto
nekontroloval. Nikdy žiadne zápisnice z kontroly merania nevidela, a o tom, že mala byť namontovaná na
merači nejaká odbočka, sa dozvedela na pojednávaní. Uviedla, že zvýšený odber elektrickej energie v
období mesiacov september-december 2004 mohol byť z dôvodu, že chceli zachrániť vegetáciu, nakoľko
pestovali okrem iného aj papriky a paradajky, okrem toho začalo aj vykurovacie obdobie, kúrilo sa aj v
kanceláriách a ubytovni.

10. Svedok U. Q. vo svojej výpovedi uviedol, že bol pracovníkom u F.. Š., správcu areálu, bol ako
jeho zástupca a mal na starosti energie. Uviedol, že z Marianumu prišli párkrát do areálu žalovaného,
nevedeli sa však dnu dostať, nakoľko tam mali psa, dnu sa dostali v inkriminovaný deň asi po pol hodine,
lebo pracovník žalovaného išiel uviazať psa, vodár vošiel do šachty a konštatoval, ako chytil kľúče išlo to
ľahko odkrútiť, teda konštatoval, že s vodomerom bolo nedávno manipulované. Uviedol, že on osobne



videl že u žalovaného v skleníkoch riadne polievajú, a keď sa pýtal, odkiaľ polievajú, odkiaľ majú vodu,
videl že majú studňu, a čerpadlo čerpalo vodu zo studne. Na otázku súdu svedok uviedol, že žalovaný
používal aj vlastnú studňu, aj zdroje od žalobcu. Uviedol, že hodiny z merača vody sa mohli odmontovať,
a mohol by to niekto aj vidieť, ak by to bolo sprístupnené, avšak aj on keď mal záujem sa ísť pozrieť,
musel čakať nebol mu areál sprístupnený, nakoľko mali zlého psa na reťazi. Uviedol, že odpočty na
vodomery sa robili každý mesiac ku koncu mesiaca 29. alebo do 3. dňa nasledujúceho mesiaca a bol
prítomný pri oboch kontrolách u žalovaného, z kontrol sa vyhotovila zápisnica, nepamätal si však, či sa
zápisnica robila v deň kontroly alebo iný deň. Uviedol, že u ostatných nájomcov nebol problém sa dostať
do ich objektu na kontrolu, len u žalovaného, ak nebol ohlásený vopred do priestorov žalovaného sa
nedostal. Dosvedčil, že o čiernom odbere vody sa rokovalo u riaditeľa, vedelo sa, že Triofrukt šafári s
vodou, nakoľko F.. Š. nechal vodu tiecť, nevypínal ju, hadica zo skleníka bola vonku a voda z nej tiekla
na cestu teda aj chodník bol mokrý, voda tiekla širinou-marínou von.

11. Svedok U. U. uviedol, že pre žalobcu pracoval ako živnostník, vykonával pre neho vodárenské
práce na objednávku, a dostal od žalobcu objednávku na kontrolu siete v celom objekte, či nie je únik
vody v objekte tak, ako tomu bolo v minulosti. Uviedol, že hlavný vodomer stál, nevykazoval žiadnu
stratu, postupne odstavili všetky vodomery k jednotlivým skleníkom a nezistili žiadny únik vody, potrubie
bolo v poriadku, po 2 týždňoch sa dostavil na kontrolu šachty vo firme Triofrukt, nechceli ho vpustiť
do objektu s tým, že zamestnanec musí zavrieť psov, po trištvrte hodine ich do objektu vpustili - bol
prítomný zamestnanec Triofruktu a od žalobcu F.. D., W., konateľ žalobcu. Vošiel do šachty, musel odložiť
poklop kanála 60x60 cm, po rebríku vliezol do šachty, vodomer drží 8 skrutiek - 4 z jednej a 4 z druhej
strany, kľúčom povolil a rukou vyšróboval maticu a usúdil, že niekto s ňou manipuloval, pretože keby
s vodomerom nikto nemanipuloval, tak hrdzavé skrutky vo vlhkej šachte by nepovolili, nešlo by to tak
ľahko otočiť všetkých osem skrutiek. Na otázku súdu, prečo by niekto povolil skrutky svedok uviedol,
že aby mohol byť čierny odber vody a to tak, že vodomer odloží, vloží tam upravený kus potrubia a
vlastne takto môže dôjsť k čiernemu odberu. O tomto svojom podozrení povedal všetkým prítomným,
ktorí tam nad šachtou stáli, spísal aj protokol, ktorý aj podpísal - jedná sa o zápis z 26.8.2004. Následne
po dvoch týždňoch prišiel vodomer zaplombovať. Uviedol, že pri bežnom odpočte vodomeru sa voľným
okom nedá zistiť manipulácia s vodomerom, len pri jeho fyzickom montovaní. Na otázku právneho
zástupcu žalovaného, či skrutku povolil najprv kľúčom, potom rukou, svedok uviedol, že najprv kľúčom,
potom rukou z dôvodu, že keby ju povolil rukou, striekala by voda. Spodok šachty bol vlhký, voda tam
nestála. Uviedol, že aj človek bez vodoinštalačného vzdelania by vedel ventil odmontovať, napojiť trúbku
a dopustiť sa čierneho odberu vody.

12. Súd na základe vykonaného dokazovania pri hodnotení dôkazov jednotlivo i vo vzájomných
súvislostiach dospel k názoru, že žalobe žalobcu je potrebné vyhovieť.

13. Z nájomnej zmluvy zo dňa 08.09.2000 je nesporné že žalobca ako prenajímateľ prenajal žalovanému
ako nájomcovi skleník č. IV., skleník č. VI. A sociálnu prevádzkovú budovu („červený dom“) v areáli
S 402 na Ivánskej ceste č. 32 v Bratislave, na časti parcely č. XXXXX k.ú. W.-H., za účelom výkonu
záhradníckej a s tým súvisiacej obchodnej činnosti na dobu určitú od 1.10.2000 do 31.9.2005. Podľa čl.
IV.5 odberné miesta - prípojky elektriny, vody a plynu budú nájomcom osadené schválenými meračmi
na vlastné náklady, prenajímateľ má právo kedykoľvek kontrolovať takto osadené merače. Podľa čl.V.6.
nájomca je povinný hradiť okrem nájomného aj všetky náklady, ktoré mu vzniknú na základe užívania
predmetu nájmu (elektrickú energiu, vodné, stočné a pod.). Podľa čl. IX.1. ostatné náklady spojené s
prevádzkovaním predmetu nájmu (vodné, stočné, elektrická energia a náklady na výrobu tepla) hradí
nájomca na základe rozúčtovania celkových nákladov za stredisko S 402 účtovaných dodávateľmi médií
(voda, el. energia) prenajímateľovi, ktorý tieto celkové náklady rozúčtuje na jednotlivé podnikateľské
subjekty s 10% obstarávateľskou prirážkou. Na takto rozúčtované náklady vystaví prenajímateľ mesačne
nájomcovi faktúru s lehotou splatnosti 7 dní od jej doručenia nájomcovi. Neuhradenie týchto faktúr v
lehote splatnosti má za následok, pop predchádzajúcom písomnom upozornení, odstavenie dodávky
médií. Podľa bodu 2. pomernú výšku nákladov ( v zmysle odseku 1) určí prenajímateľ na základe odpočtu
spotreby na meračoch, ktoré si nájomca zriadil na vlastné náklady. Z prehľadu spotreby vody za mesiac
január - august 2004 súd zistil, že spotreba vody za celý objekt na Ivánskej ceste predstavovala 14624m3
(398.035,50,-Sk), z toho žalobca vyfakturoval nájomníkom (Triofrukt, Lodenica, stredisko 402, MELLI,
F..Š.) 1614m3 (44.800,-Sk), z čoho čierny odber predstavuje 13010m3 x 22,79 sk/m3... 296.497,90,-
Sk plus 19% DPH...56.334,60,-Sk, čo predstavuje spolu sumu 352.832,50 Sk, ktorú žalobca faktúrou
č. XXXXX z 7.1.2005 žalovanému vyfakturoval. Uvedenú sumu žalobca spoločnosti BVS Bratislava



zaplatil, čo vyplýva z pripojených faktúr (čl. 37-103 spisu). Žalovaný fakturovanú sumu žalobcovi
nezaplatil a faktúru č. XXXXX mu listom zo dňa 25.01.2005 vrátil spolu so svojím stanoviskom.

14. Z vyjadrenia F.. U. U. zo dňa 08.10.2004 súd zistil, že v mesiacoch marec až september 2004 nebola
vo vnútro areálovom rozvode pitnej vody na Ivánskej ceste č. 32 zistená žiadna porucha úniku pitnej
vody.

15. Zo zápisu o opätovnej kontrole vykonanej dňa 26.8.2004 v areáli firmy Triofrukt súd zistil, že za
prítomnosti štatutárneho zástupcu žalobcu, G.. W., F.. W., F.. Q. Y. F.. U. bola vykonaná náhodná kontrola
podružného merania pitnej vody firmy Triofrukt, opätovne napriek prítomnosti viacerých pracovníkov
uvedenej firmy komisia nebola do areálu uvedenej firmy vpustená, po hodine, keď riaditeľ žalobcu
pohrozil odstávkou pitnej vody a možnosťou príchodu mestskej polície, bol vstup kontrole umožnený, a
pri kontrole podružného vodomeru umiestneného v šachte skleníka bolo zistené, že príruby vodomeru
nesú znaky manipulácie, skrutky boli bez hrdze, ľahko rukou otočné. Z uvedeného je možné konštatovať,
že vodomer mohlo byť často odstavovaný, čím dochádzalo k neoprávnenému odberu pitnej vody.
Odborná firma navrhla „zaplombovanie“ skrutiek na prírube vodomeru, čo sa aj v termíne 30.08.2004
uskutočnilo.

16. Zo zápisnice z rokovania zo dňa 27.09.2004 s nájomníkmi (Triofrukt, MELLI, Marianum) súd zistil,
že na rokovaní riaditeľ žalobcu informoval o čiernom odbere pitnej vody v priestoroch na Ivánskej ceste
č. 32, pričom poukázal na to, že pracovníci BVS potvrdili manipuláciu s prírubami pred meračom v
prenajatých priestoroch firmy Triofrukt, bolo prijaté opatrenie o mesačnom odpisovaní spotreby vody
a elektrickej energie energetikom organizácie Marianum, súčasne boli požiadaní nájomníci o dohodu
dofakturovania pitnej vody za rok 2004.

17. Z faktúry č. XXXXX zo dňa 30.11.2004 súd zistil, že žalobca vyfakturoval žalovanému spotrebu pitnej
vody na Ivánskej ceste č. 32 za obdobie od 01.01.2004 do 30.10.2004 sumu 390.919,97 Sk.

18. Z listu zo dňa 07.12.2004 žalovaného adresovaného žalobcovi mal súd preukázané, že žalovaný
vrátil žalobcovi faktúru č. XXXXX s prípisom, že sa pravdepodobne jedná o omyl, nakoľko faktúry za
fakturované obdobie má odporca uhradené.

19. Z faktúry č. XXXXX zo dňa 07.01.2005 súd zistil, že žalobca fakturoval žalovanému za obdobie od
01.01.2004-31.08.2004 za odber vody v počte 13010 m3 á 22,79,-Sk celkovo sumu 352.832,50,-Sk a
spolu s listom zo dňa 07.01.2005 vyzval žalovaného na úhradu faktúry v lehote splatnosti do 22.01.2005,
v ktorom uviedol dôvody fakturácie predmetnej sumy žalovanému titulom čierneho odberu pitnej vody
v ňom prenajatom areáli na Ivánskej ceste.

20. Z listu zo dňa 25.01.2005 žalovaného adresovanému žalobcovi súd zistil, že žalovaný faktúru
neakceptuje, nakoľko tvrdenia o čiernom odbere vody sú nepodložené dôkazmi a vymyslené.

Podľa ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) každý zodpovedá za škodu, spôsobenú
porušením právnej povinnosti.

Podľa odseku 2 veta prvá vyššie citovaného ustanovenia škoda je spôsobená právnickou alebo fyzickou
osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili.

Podľa odseku 3 vyššie citovaného ustanovenia zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nezavinil.

Podľa ust. § 442 ods. 1 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada
a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

Podľa ust. § 559 ods. 1 OZ splnením dlh zanikne.

Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia dlh musí byť splnený riadne a včas.



Podľa ust. § 517 ods. 1 veta prvá OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

21. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis (nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení nariadenia vlády č. 586/2008 Z.z.).

22. Vykonaným dokazovaním dospel súd k názoru, že žalobca svoj nárok v konaní pred súdom preukázal
dostatočne, jednak skutočnosťou, že za odber pitnej vody bol žalovaný na základe nájomnej zmluvy
povinný platiť sumu, ktorá mu bude na základe faktúry vyfakturovaná žalobcom, čo žalobca v konaní
pred súdom preukázal faktúrou č. XXXXX zo dňa 7.1.2005 s dátumom splatnosti 22.1.2005. Faktúrami,
založenými súdu ku konaniu žalobca preukázal zaplatenie žalovanej sumy dodávateľovi energie -
Bratislavskej vodárenskej spoločnosti. Pokiaľ sa týka preukázania toho, že za škodu zodpovedá
žalovaný, žalobca aj v tejto otázke v konaní preukázal zodpovednosť žalovaného, nakoľko svedeckými
výpoveďami svedkov F.. D., F.. U. a aj X.. Q. dospel súd k názoru, že pracovníci žalovaného nezákonne
manipulovali s podružným meračom vody, čo svedok U. ako vodoinštalačný odborník potvrdil svojou
výpoveďou keď uviedol, že s meračom vody muselo byť opakovane manipulované, pričom v súdnom
konaní viacerí svedkovia uviedli, že do areálu žalovaného nemal prístup nikto cudzí, len zamestnanci
žalovaného, a teda nikto iný s meračom vody manipulovať nemohol. Nepriamo túto skutočnosť
potvrdzuje aj následná zvýšená spotreba elektrickej energie práve v období od septembra 2004, keď
boli merače vody žalobcom zaplombované. Rovnako aj svedok U. Q. vo svojej výpovedi okrem iného
uviedol, že sa vedelo, že Triofrukt šafári s vodou, voda tiekla na cestu i na chodník, tiekla širinou-
marínou von, sám videl hadicu zo skleníka vonku a voda tiekla aj na cestu. Z uvedeného je možné sa
domnievať, že žalovaný ako riadny hospodár by nenechal tiecť vlastnú vodu na cestu, pokiaľ by za ňu
musel platiť, čo nepriamo evokuje skutočnosť, že odoberal na čierno vodu z verejného vodovodu, za
ktorú neplatil. Čierny odber vody nepriamo potvrdzuje i skutočnosť, že pracovníci žalobcu, keď chceli
náhodne vykonať kontrolu meračov vody u žalovaného, sa do areálu nemohli dostať, museli čakať
niekedy 1 hodinu, niekedy 1 hod., kým im bude areál sprístupnený. Obrana žalovaného, že v areáli
bolo viacero nájomníkov s podobným predmetom činnosti ako žalovaný a žalobca mohol spotrebu
pomerne rozpočítať aj medzi nich, neobstojí, nakoľko svedecky bolo preukázané, že do areálu ostatných
nájomcov nebol žiadny problém sa kedykoľvek dostať, navyše svedecky bolo preukázané, že s ich
meračmi vody nebolo manipulované, a teda nemohli sa dopúšťať čierneho odberu vody. Rovnako aj na
obranu žalovaného, že žalobca poukazuje len na nepriame dôkazy, ktoré jednoznačne nepreukazujú
zodpovednosť žalovaného za vzniknutú škodu súd považoval za tendenčnú s ohľadom na skutočnosť, že
žiadny priamy dôkaz žalobca v konaní pred súdom ani nemohol predložiť z dôvodu, že nemal aj napriek
zmluve o nájme nehnuteľnosti možnosť sa do areálu žalovaného kedykoľvek dostať, nakoľko žalovaný
mal areál neprístupný a vpustil doň pracovníkov žalobcu vždy až po uplynutí dlhšieho časového intervalu,
pracovníci žalobcu pri vykonávaní kontroly vždy museli čakať na sprístupnenie areálu žalovaným. Pokiaľ
sa týka obrany žalovaného, že žalobca doručil žalovanému najskôr faktúru XXXXX zo dňa 30.11.1994
na sumu 390.919,97 Sk a následne vystavil žalovanému druhú faktúru č. XXXXX zo dňa 07.01.2005 na
sumu 352.832,50 Sk a v žalobnom návrhu uplatňuje inú sumu, žalobca sa k tejto skutočnosti vyjadril tým
spôsobom, že prvá faktúra nie je žalovaná, žaluje druhú faktúru s tým, že suma uvedená v žalobnom
návrhu je nesprávna, nakoľko došlo k chybe v písaní, ktorú skutočnosť upravil za súhlasu súdu zmenou
petitu žalobného návrhu. Súd uvedené vyjadrenie žalobcu akceptoval.

23. Pokiaľ sa týka zápisu z kontroly vykonanej v areáli firmy Triofrukt dňa 26.08.2004 a kontroly zo dňa
13.08.2004 podľa názoru súdu nie je podstatné, kedy bol uvedený zápis vykonaný, či v deň kontroly
alebo v iný deň, podstatné je, že zápis bol vykonaný, v zápise sú uvedené podstatné skutočnosti z
vykonanej kontroly a zápis je podpísaný osobami, ktoré sa kontroly zúčastnili.

Podľa ust. § 164 Občianskeho súdneho poriadku súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku
chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti. O návrhu na opravu súd rozhodne do 30
dní od jeho podania. O oprave vydá opravné uznesenie, ktoré doručí účastníkom. Pritom môže odložiť
vykonateľnosť rozsudku na čas, kým opravné uznesenie nenadobudne právoplatnosť.

24. Súd na pojednávaní dňa 04.04.2013 vyhlásil rozsudok v znení: „ Odporca je povinný zaplatiť
navrhovateľovi 11.681,07 eur istiny spolu so 14% úrokom z omeškania od 23.01.2005 do zaplatenia



a trovy konania tak, ako bude špecifikované v písomnom vyhotovení rozhodnutia všetko do 15 dní po
právoplatnosti tohto rozhodnutia.“, pričom správne mal výrok rozhodnutia znieť nasledovne: „ Odporca
je povinný zaplatiť navrhovateľovi 11.711,89 eur istiny so 14% úrokom z omeškania od 23.01.2005 do
zaplatenia a trovy konania tak, ako bude špecifikované v písomnom vyhotovení rozhodnutia všetko
do 15 dní po právoplatnosti tohto rozhodnutia. Keďže sa v danom prípade jednalo o chybu v písaní a
teda zrejmú nesprávnosť, súd s poukazom na ust. § 164 O.s.p. výrok rozsudku č.k. 4C 394/08 zo dňa
04.04.2013 opravil.

25. S poukazom na vykonané dokazovanie, kedy žalobca preukázal špecifikáciou jednak rozsah škody
(žalovaná suma predstavuje rozdiel v zaplatenej hodnote pitnej vody a jej fakturáciou nájomcom za
obdobie I-VIII/2004, čo predstavuje 13010 m3 x 22,79 Sk, t.j. spolu v hodnote 352.832,50 Sk), preukázal,
že za škodu zodpovedá žalovaný svedeckými výpoveďami a založenými dokladmi a preukázal aj
protiprávne konanie, ktorým čierny odber pitnej vody je, a teda aj úmysel žalovaného, preto súd žalobe
žalobcu v celom rozsahu vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte rozhodnutia.

26. O úroku z omeškania rozhodol súd podľa ust. § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. v znení č.
386/2008 Z.z. a priznal navrhovateľovi 14% úrok z omeškania, nakoľko dátum splatnosti faktúry bol
22.01.2005, odporca sa dňom 23.1.2005 dostal do omeškania..

27. O trovách konania rozhodol súd v súlade s ust. § 142 ods. 1 a § 149 ods. 1 O.s.p. a priznal v spore
úspešnému navrhovateľovi náhradu trov konania - súdneho poplatku vo výške 600,65 € (z.č. 71/1992
Zb.z. v znení noviel o súdnych poplatkoch) a náhradu trov právneho zastúpenia navrhovateľa 4.273,80 €.

28. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný dňa 24.7.2013 odvolanie z dôvodu, že mal za
to, že žalobca dôkazné bremeno nepreukázal v konaní pred súdom a súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam. Uviedol, že i napriek množstvu
listinných dôkazov - faktúr týkajúcich sa odberu pitnej vody, či elektrickej energie nie je preukázané, že
práve žalovaný by v areáli odoberal na čierno vodu a tým by žalobcovi spôsobil škodu a na jeho úkor
sa bezdôvodne obohacoval, nakoľko v danom areáli bolo viac nájomcov a dokonca niektorí s rovnakým
predmetom činnosti. Podľa jeho názoru žalobca pred súdom prvej inštancie nijako nepreukázal príčinnú
súvislosť medzi nadspotrebou a údajným čiernym odberom vody práve žalovaným. Zápisnice z kontrol
zo dňa 13.8. a 24.8.2004 vyhotovil žalobca s veľkým časovým odstupom dodatočne a to iba pre účely
súdneho konania. Výpovede svedkov považoval žalovaný za rozporuplné, učinené v prospech žalobcu.
X.. M. - štatutár žalobcu sám uviedol, že z kontroly zo dňa 26.8.2004 robil videozáznam, tento však
súdu nepredložil, pričom tento záznam mohol byť najpresvedčivejším priamym dôkazom žalobcu a
prípadnom zavinení žalovaného. Takisto mohli zamestnanci žalobcu pri vykonávaní kontrol vyhotoviť z
týchto fotografie, ktoré mohli slúžiť ako priame dôkazy. Uviedol, že vypočutá sv. D. v čase kontroly dňa
13.8.2004 ešte nebola zamestnankyňou žalobcu a je preto nepravdepodobné, že sa kontroly zúčastnila.
Za nepravdivé považoval aj tvrdenie G.. M., že videl, spred brány areálu na vlastné oči, ako zamestnanci
žalovaného pred údajnou kontrolou dňa 26.8.2004 „splašene pobehujú, tam, kde bola šachta liezli
dovnútra - von, dovnútra-von“, pričom ostatní svedkovia uviedli, že od brány na dotknutú vodovodnú
šachtu vôbec nebolo vidieť(výpoveď sv. U. Q.). Tento sv. uviedol, že žalovaný mal aj vlastnú studňu, z
ktorej mohol samostatne čerpať pre seba vodu a to nezávisle od vodovodného rozvodu žalobcu, teda
žalovaný nebol odkázaný na čierny odber vody od žalobcu a okrem toho žalovaný nemohol v tak krátkom
časovom úseku načierno odčerpať vodu z rozvodu žalobcu v žalovanom množstve medzi oboma
kontrolami. Súčasne aj vypočutá sv. W. listinnými dôkazmi - tabuľkami za niekoľko predchádzajúcich
rokov o spotrebe vody a elektrickej energie žalovaného poukázala na to, že odbery týchto energií
u žalovaného sa v ničom výraznejšie neodlišujú od odberov v predchádzajúcich obdobiach. Súd si
nevšímal podľa žalobcu rozpory v tvrdeniach svedkov na strane žalobcu a aj v listinných dôkazoch,
viditeľne sa prikláňal k názorom žalobcu a preto aj rozhodol v jeho prospech.

29. Právna zástupkyňa žalobcu navrhla rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť s
poukazom na to, že považovala odvolanie žalovaného za nedôvodné a účelové. Mala za to, že žalobca
predložil súdu prvej inštancie relevantné dôkazy a aj svedecké výpovede jednoznačne preukázali
ním uvádzané skutočnosti. Žalovaný účelovo vytrhol z kontextu určité časti výpovedí svedkov, čím
sa snaží navodiť dojem, akoby vlastne vypovedali v jeho prospech. Uviedla, že súd prvej inštancie
sa dôkladne oboznámil jednak s predloženými listinnými dôkazmi a podrobne vypočul všetkých
navrhnutých svedkov, obe strany sporu mali v priebehu pojednávaní dostatok priestoru na vyjadrenia k



veci ako i k predkladaným dôkazom, vrátane otázok na svedkov. Súd pri svojom rozhodovaní postupoval
správne, vzal do úvahy všetky vykonané dôkazy a to každý jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti a
správne vyhodnotil skutkový stav, správne vec právne posúdil a dostatočne sa vysporiadal so všetkými
námietkami žalovaného v priebehu súdneho konania a svoje rozhodnutie riadne odôvodnil.

30. Krajský súd v Bratislave uznesením sp.zn. 3Co/578/2013-381 zo dňa 29.12.2016 napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na nové konanie s tým, že súd prvej inštancie založil svoje
rozhodnutie na nepriamych dôkazoch a nezaoberal sa a nezohľadnil výpoveď sv. L. v tej časti, v ktorej
vysvetľovala spotreby elektriny v období od septembra do decembra 2004 a zníženie spotreby vody v
danom období v závislosti od skončenia vegetačného obdobia pestovaných plodín ako aj skutočnosť, že
spotreba vody v predmetnom období u žalovaného nebola zásadne iná od spotreby v predchádzajúcich
rokoch. Rovnako sa mal súd zaoberať tým, či je možné považovať za hodnovernú výpoveď sv. D. a zápis
z kontroly dňa 13.8.2004, keďže táto sv. bola u žalobcu zamestnaná od 16.8.2004. Rovnako sa mal
súd zaoberať aj s výpoveďou riaditeľa žalobcu, ktorý pri druhej kontrole videl pobehovať pracovníkov
žalovaného do šachty a von, hoci ďalší svedkovia tvrdili, že spoza brány, kde stáli, do vchodu skleníka
vidieť nebolo. Podľa názoru odvolacieho súdu sa súd prvej inštancie nevysporiadal ani stým, či mal v
danom období žalovaný zmenený odber oproti predchádzajúcim obdobiam, čo by mohlo nasvedčovať
tomu, že by načierno odoberal vodu a či je vôbec možné dané množstvo vody minúť na účel, na ktorý
mal žalovaný prenajaté priestory. V ďalšom konaní odvolací súd uviedol, že súd prvej inštancie vec
opätovne prejedná na pojednávaní, riadne podľa návrhov strán vykoná dokazovanie, poskytne stranám
možnosť realizácie ich práva byť prítomní pri vykonávaní dôkazov a vyjadriť sa k vykonávaným dôkazom
a na základe takto vykonaných dôkazov v ich vzájomnej súvislosti ustáli skutkový stav potrebný pre
rozhodnutie, pričom zohľadní žalovaným namietané skutočnosti spochybňujúce žalobcom predložené
dôkazy, opätovne rozhodne vo veci a svoje závery o skutkových zisteniach a právnom posúdení veci
odôvodní spôsobom zodpovedajúcim § 220 ods. 2 C.s.p.

31. Súd prvej inštancie nariadil vo veci pojednávanie dňa 03.10.2017, doručil stranám sporu rozhodnutie
KS v Bratislave a vyzval obe strany sporu, aby doručili svoje návrh na doplnenie dokazovania. Právny
zástupca žalovaného Dr. JUDr. Ferenc Mazács oznámil súdu ku konaniu, že medzičasom došlo k zániku
jeho zastúpenia žalovaného v súdnom konaní s tým, aby súd doručoval písomnosti v budúcnosti na
adresu sídla, doteraz zaslané písomnosti odošle poštou na adresu sídla žalovaného.

32. Na termín pojednávania dňa 3.10.2017 sa žalovaný nedostavil, svoju neúčasť žiadnym spôsobom
neospravedlnil.

33. Súd z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I zo dňa 11.10.2017 zistil, že sídlo
žalovaného Triofrukt, s.r.o. je Záhradnícka, 900 29 Nová Dedinka, t.j. sídlo žalovaného ostalo
nezmenené.

34. Žalovaný bol opätovne súdom prvej inštancie výzvou zo dňa 11.10.2017 vyzvaný, aby doručil súdu
v súlade s CSP návrhy na doplnenie dokazovania, súdu sa vrátila výzva s doručenkou dňa 16.10.2017
s oznámením poštového doručovateľa „adresát neznámy“.

35. Žalobca písomným podaním zo dňa 02.11.2017 doručil tunajšiemu súdu dňa 06.11.2017 návrh na
rozšírenie žaloby a žiadal zaviazať žalovaného na 12.141,-Eur s príslušenstvom s odôvodnením, že
pri preverovaní účtovného stavu pohľadávok voči žalovanému zistil, že k dnešnému dňu si žalovaný
okrem uplatnenej pohľadávky neuhradil ani ďalšie záväzky voči žalobcovi a to faktúry č. XXXXX zo dňa
23.7.2003 na sumu 305,95 € za spotrebu elektrickej energie za mesiac jún 2003, faktúra č. XXXXX zo
dňa 21.7.2003 na sumu 34,70 € za odber pitnej vody za mesiac jún 2003, faktúra č. XXXXX zo dňa
23.8.2004 na sumu 77,98 € za spotrebu elektrickej energie za mesiac júl 2004 a faktúra č. XXXXX zo dňa
14.11.2005 na sumu 10,48 € za spotrebu vody v predmete nájmu za mesiac október 2005. Uviedol, že s
poukazom na vykonané výsluchy účastníkov konania, svedkov, ktorí by už k veci nič nové aj s pomerne
dlhším časovým odstupom neuviedli, v záujme zachovania hospodárnosti konania nemá žalobca žiadne
nové návrhy na doplnenie dokazovania.

36. Súd zmenu petitu žaloby v súlade s ust. § 143 ods. 1 Civilného sporového poriadku nepripustil s
odôvodnením, že konanie začalo dňa 03.08.2005, žalobca mal dostatok priestoru na uplatnenie všetkých



svojich nárokov v priebehu konania, rozšírenie žaloby v 11/2017 v tomto procesnom štádiu považoval
súd za nehospodárne, neefektívne smerujúce k ďalšiemu predlžovaniu konania.

37. Súd nariadil vo veci ďalšie pojednávanie na termín 29.03.2018, na ktoré sa žalovaná strana
opätovne nedostavila, svoju neúčasť žiadnym spôsobom neospravedlnila, i napriek opätovnej výzve
súdu nedoručila súdu ku konaniu svoje návrhy na doplnenie dokazovania, súd považoval v súlade s ust.
§111 a 112 CSP písomnosť doručovanú žalovanému za doručenú dňom vrátenia nedoručenej zásielky
súdu ( 09.01.2018) a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie, nakoľko sídlo žalovaného sa v OR
nezmenilo.

38. Súd prvej inštancie s poukazom na Civilný sporový poriadok (nie je vyhľadávacia zásada), podľa čl.
8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť
svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. V súdnom konaní
platí zásada kontradiktórnosti, kedy sa priorizuje procesná aktivita sporových strán, ktoré sú zásadne
povinné tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazné prostriedky na preukázanie svojich tvrdení;
každá procesná strana má právo oboznámiť sa a reagovať na tvrdenia a dôkazné návrhy protistrany.

39. Žalovaný v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie žiadne dôkazné prostriedky vykonať
nenavrhol, neoznačil žiadne dôkazy, ktoré by mal súd prvej inštancie vykonať a tieto neoznačil ani na
základe troch písomných výziev súdu. Žalobca nemal žiadne návrhy na doplnenie dokazovania.

40. Súd teda i napriek opakovanej snahe nemohol doplniť dokazovanie naznačenom Krajským súdom
ako súdom odvolacím, nakoľko sa strana žalovaného opakovane na pojednávanie bez ospravedlnenia
nedostavila, na písomné výzvy súdu ostala nečinná a na tieto nereagovala.

41. Súd poukazuje na doposiaľ vykonané dokazovanie, pričom poukazuje na skutočnosť tak, ako uviedol
aj právny zástupca žalobcu, že strana žalovaného účelovo vytrhla z kontextu jednotlivé výpovede
svedkov a tieto použila v odvolaní vo svoj prospech, v priebehu odvolacieho konania žiadne dokazovanie
nenavrhla. Pokiaľ sa týka výsluchu sv. D., jej svedecká výpoveď bola učinená pod oboznámením §
196CSP s tým, že bola upozornená, že ako svedok musí hovoriť pravdu, a v konaní nebolo podstatné,
či bola alebo nebola zamestnankyňou žalobcu v čase vykonávania kontroly dňa 13.08.2004, podstatné
bolo, že sa kontroly zúčastnila a uviedla pravdivo skutočnosti, ktoré uviedla, v priebehu konania žalovaný
jej výpoveď žiadnym spôsobom nespochybnil, príp. neoznačil za nepravdivú, zaoberal sa len otázkou,
či bola alebo nebola zamestnankyňou žalobcu.

42. Pokiaľ sa týka výpovede sv. U. Q. na pojednávaní dňa 04.11.2010, tento vo svojej výpovedi okrem
iného uviedol na otázku súdu, či žalovaný používal a čerpal vodu na polievanie iba z vlastnej studne,
že aj z vlastnej studne a aj zo zdrojov patriacich žalobcovi a uviedol, že pred hodinami bola ochoč
(odbočka, bajpas), z ktorého mohol odoberať vodu len Triofrukt, pričom u iných odberateľov vody v
areáli nemal problém sa do vodomernej šachty dostať, do šachty v areáli žalovaného bol problém sa
dostať, vždy musel čakať asi pol hodinu, a aj to sa musel vždy deň dopredu ohlásiť, že príde. Uviedol
súčasne, že žalovaný s vodou šafáril, hadica zo skleníka bola vonku a voda tiekla na cestu, čo on
aj osobne videl. Pokiaľ sa týka výpovede sv. L. o zvýšenej spotrebe elektrickej energie v rozhodnom
období, túto skutočnosť žiadna zo strán nespochybnila, jednalo sa o vykurovanie skleníkov, avšak okrem
vykurovania bola určite potrebná aj závlaha produktov. Skutočnosť, že vegetačné obdobie v zimnom
období skončilo svedkyňa nepreukázala, je všeobecne známe, že paradajky, papriky, jahody a iné
produkty sa pestujú aj v zimnejších mesiacoch, prípadne celoročne. Súd ďalej poukazuje na výpoveď
svedkyne v časti v ktorej uviedla na otázku, kto mal prístup k vodomeru, či mal k nemu prístup hocikto,
sv. uviedla: určite nie, vodomer v uzatvorenom našom areáli čiže len odporca, každý z nájomníkov
mal vlastný vodomer. Súd poukazuje aj na výpoveď vtedajšieho štatutára žalobcu p. M. z 04.11.2010
ku spôsobu fakturácie a zaužívanej zvyklosti vyúčtovania, ktorý povedal, že pokiaľ nájomca nesúhlasil
s vyúčtovaným odberom, mohol podať reklamáciu, príp. si mohol vyžiadať zápisy meraní, a mohlo sa
to riešiť, nič také žalobca neevidoval zo strany žalovaného. Vzhľadom na doposiaľ vykonané dôkazy,
keď ani jedna zo strán doplňujúce dokazovanie nenavrhla vykonať, strana žalovaného na podporu
svojich tvrdení žiadne dôkazy nenavrhla ani v rámci odvolacieho konania, súd túto jej povinnosť suplovať
nemôže, rozhodol súd prvej inštancie opätovne tak, ako je uvedené vo výrokovej často rozhodnutia.



43. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového
poriadku, a priznal v spore úspešnému žalobcovi nárok vo výške 100% podľa pomeru úspechu v spore s
tým, že v súlade s ust. § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom
súde písomne dvojmo.

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b)
kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§127 ods. 1 Civilný sporový poriadok)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania. (§127 ods. 2 Civilný sporový poriadok)
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§363 Civilný sporový poriadok)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§364 Civilný sporový poriadok)

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)