MARIANUM - Pohrebníctvo mesta Bratislavy


Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/39/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1218206239
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Kučerová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1218206239.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedn senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a sudcov JUDr.
Martina Murgaša a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci žalobcu: MARIANUM - Pohrebníctvo
mesta Bratislavy, so sídlom Šafárikovo námestie 3, Bratislava, IČO: 17 330 190, zast. JUDr. Karol Spišák,
advokát, Tuhovská 1, Bratislava, proti žalovanému: U.A. W., A.. XX.XX.XXXX, D. XX, W., IČO: 11 794
933, o vypratanie nehnuteľnosti, na odvolanie žalovaného proti kontumačnému rozsudku Okresného
súdu Bratislava II zo dňa 5. decembra 2018 č. k. 29C/60/2018-54, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd odvolanie žalovaného proti rozsudku súdu prvej inštancie č.k. 29C/60/2018-54 zo dňa
5. 12. 2018 o d m i e t a .

II. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Napadnutým rozsudkom pre zmeškanie súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť vypratať a
odovzdať žalobcovi nehnuteľnosť vo výlučnom vlastníctve Hlavného mesta SR Bratislava, Primaciálne
nám. 1, 814 99 Bratislava, IČO: 00 603 481, a to časť pozemku vo výmere 13 m2, ktorý je zapísaný
v katastrálnom operáte ako parcela č. 1241, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, vo výmere
11658 m2, nachádzajúci sa v katastrálnom území Bratislava - Vrakuňa, evidovaný na LV č. 1327, na
ktorom sa nachádza prenosný stánok, ktorý žalovaný užíva, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku. Zároveň priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2/ Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 273, § 137 písm. a), § 275 C.s.p.
a vecne splnením zákonných podmienok pre rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie. V odôvodnení
napadnutého rozsudku konštatoval, že „Súd uznesením č.k. 29C/60/2018-48 zo dňa 7.9.2018 vyzval
žalovaného, aby sa v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia písomne vyjadril k žalobe a ak
uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, aby uviedol vo svojom vyjadrení rozhodujúce skutočnosti
na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Zároveň bol poučený o následkoch nesplnenia takto uloženej povinnosti vrátane možnosti vydania
rozsudku pre zmeškanie. Predmetné uznesenie bolo žalovanému doučené dňa 17.9.2018. Žalovaný sa
k žalobe v stanovenej lehote nevyjadril. “

3/ O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. na
základe princípu pomeru úspechu strán v konaní tak, že procesne úspešnému žalobcovi priznal proti
neúspešnému žalovanému nárok na ich náhradu v plnom rozsahu.



4/ Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Namietal, že pre vydanie rozsudku pre
zmeškanie neboli splnené zákonné podmienky, nakoľko mu uznesenie č.k. 29C/60/2014-48 (správne
uznesenie č.k. 29C/60/2018-48, poznámka odvolacieho súdu) nebolo riadne doručené. V odvolaní sa
ďalej uviedol argumenty, pre ktoré považuje žalobu za nedôvodnú.

5/ Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uviedol,
že žalovaný svoju obranu uvedenú v odvolaní žiadnym spôsobom nepreukázal. Mal za to, že pokiaľ
žalovaný namietal, že mu nebolo doručené uznesenie č.k. 29C/60/2014-48, jedná sa o iné konanie.
Poukázal na to, že z napadnutého rozsudku vyplýva, že uznesenie, ktorým súd prvej inštancie vyzval
žalovaného na vyjadrenie sa k žalobe mu bolo riadne doručené dňa 17.9.2018. Má za to, že žalovaný
si ani v podanom odvolaní nesplnil povinnosti uložené mu uznesením č.k. 29C/60/2018-48, naviac,
nesplnenie tejto procesnej povinnosti nie je možné zhojiť dodatočne v odvolaní voči kontumačného
rozsudku.

6/ Odvolací súd prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného je potrebné odmietnuť.

7/ Podľa § 356 písm. b) C.s.p. odvolanie nie je prípustné proti rozsudku pre zmeškanie, okrem prípadov
odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia. V zmysle
nich sa v prípade vydania kontumačného rozsudku v neprospech žalovaného vyžaduje, aby: a) bola
podaná žaloba na plnenie (§ 137 písm. a) C.s.p.), b)žalovanému uznesením súd uložil povinnosť v
určenej lehote písomne vyjadriť sa k žalobe a v tomto svojom vyjadrení uviesť rozhodujúce skutočnosti
na svoju obranu, pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva, a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a
žalovaný túto povinnosť bez vážneho dôvodu nesplnil, c) v uznesení bol žalovaný poučený o následkoch
nesplnenia takto uloženej povinnosti vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie d) uznesenie
bolo žalovanému doručené do vlastných rúk (§ 273 C.s.p.).

8/ Podľa § 386 písm. c) C.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

9/ Odvolací súd, posúdiac obsah spisu, dospel k záveru, že súd prvej inštancie postupoval správne,
keď rozhodol vec rozsudkom pre zmeškanie. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, napriek tomu, že mu táto
povinnosť bola uložená uznesením zo dňa 7.9.2018, č.k. 29C/60/2018-48 (v lehote 15 dní sa písomne
sa vyjadriť k žalobe, uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva
a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, viď č.l. 48), pričom ho súd prvej inštancie zároveň v
tomto uznesení poučil aj o následkoch nesplnenia tejto povinnosti, vrátane možnosti vydania rozsudku
pre zmeškanie (č.l. 48). Z obsahu spisu vyplýva, že uznesenie spolu so žalobou jej prílohami, ako aj
procesným poučením, bolo žalovanému riadne doručené do vlastných rúk dňa 17.9.2018 (viď doručenka
na č.l. 49 ), zásielku prevzal osobne. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal, že mu nebolo doručené
uznesenie „č. k. 29C/40/2014-48“, odvolací súd vychádza z toho, že ide len o chybu v písaní, nakoľko
v opačnom prípade, by sa jednalo o odlišné konanie ako je predmetom prejednávanej veci.

10/ Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností dospel odvolací súd k záveru, že v predmetnej veci
žalovaný nedôvodne namietal nesplnenie zákonných podmienok pre vydanie rozsudku pre zmeškanie
podľa § 273 C.s.p., čo malo za následok, že napadnutý rozsudok treba v zmysle § 356 písm. b) C.s.p.
považovať za rozsudok, proti ktorému odvolanie nie je prípustné. Prípustnosť odvolania totiž zakladá len
danosť nesplnenia predpokladov pre vydanie kontumačného rozsudku, a v tomto smere nepostačuje
len tvrdenie žalovaného, že niektorý z predpokladov pre tento spôsob rozhodnutia nebol splnený. So
zreteľom na tento záver odvolací súd odvolanie žalovaného v zmysle § 386 písm. c) C.s.p. odmietol ako
smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. Odvolací súd na podporu svojho
záveru poukazuje na Uznesenie NS SR zo dňa 28.11.2019, sp. zn. 5Obdo/50/2019, publikované v
Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí pod č. R 54/20, podľa ktorého „Pokiaľ odvolací súd dospeje k záveru,
že boli splnené všetky zákonné podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného vydaného
súdom prvej inštancie bez nariadenia pojednávania podľa § 273 C. s. p., odvolanie žalovaného odmietne
uznesením podľa § 386 písm. c) C. s. p. a v takomto prípade vo veci nerozhoduje rozsudkom“.

11/ Námietkami žalovaného uvedenými v jeho odvolaní, ktoré sa týkali merita prejednávanej veci (t.j.
jeho obranou spočívajúcou v tvrdení o nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie) sa odvolací súd



nezaoberal z dôvodu, že preskúmavanie kontumačného rozsudku z iných dôvodov ako tých, či boli alebo
neboli splnené procesné podmienky pre jeho vydanie, je neprípustné.

12/ O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods.1 C.s.p.
v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. a plne procesne úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanému ich
náhradu v rozsahu 100%. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

13/ Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
c) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
d) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
e) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /
dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa



predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade
uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).