MARIANUM - Pohrebníctvo mesta Bratislavy


Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/186/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1119214640
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1119214640.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a
členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Juraja Považana v právnej veci žalobcu: N.. Y. U.,
B.. XX. X. XXXX, X. X., P. X, zastúpený PROLAW, s.r.o., Bratislava, Gajova 4, proti žalovaným: 1.
MARIANUM - Pohrebníctvo mesta Bratislava, Šafárikovo nám. 3, Bratislava, IČO: 17 330 190, 2. N.. J.
U., B.. XX.X.XXXX, V. XXX, o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu
Okresného súdu Bratislava I zo dňa 28.10.2019 č.k. 22C/48/2019 - 35, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaným 1, 2 nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1/ Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorým sa domáhal toho, aby súd uložil žalovaným 1, 2 povinnosť zdržať sa akýchkoľvek
úkonov súvisiacich s exhumáciou ľudských ostatkov po nebohej W. U. H. B. C. U., ktoré sú uložené v
hrobovom mieste č. 236, oddelenie 14, na S. P., G. XX P. X., bez súhlasu žalobcu. Zároveň žiadal
uložiť povinnosť žalovanej 2 vrátiť hrobové miesto č. 236, oddelenie 14, na cintoríne P., G. XX P. X.,
do pôvodného stavu, t.j. osadiť späť nápisnú dosku pomníka na vlastné náklady. Návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia odôvodňoval tým, že deti žalobcu a žalovanej 2 zomreli na následky dopravnej
nehody a následne boli dňa 13. 9. 1996 pochované na cintoríne G., G. XX P. X. (J. S. P.). Obstaranie
pohrebu zabezpečila žalovaná 2, v tom čase manželka žalobcu, z dôvodu, že žalobca, ktorý bol rovnako
účastníkom uvedenej dopravnej nehody, bol hospitalizovaný v nemocnici od 17. 8. 1996 do 24. 9. 1996,
takže sa nezúčastnil ani pohrebu. Podľa návrhu ale boli na obstaranie pohrebu ako aj na zabezpečenie
pomníka na hrobové miesto použité finančné prostriedky z bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
Žalovaná 2 uzatvorila so žalovaným 1 ako prenajímateľom zmluvu o nájme hrobového miesta. Žalobca v
návrhu dodal, že žalovaná 2 prestala platiť nájomné, preto nájomné za obdobie od 13. 9. 2009 do 12. 9.
2010 uhradil žalobca. Zároveň žalovaný 1 dňa 4. 9. 2009 uzatvoril so žalovanou 2 novú zmluvu o nájme
hrobového miesta, avšak zmluvu podpísal žalobca, v zastúpení. Dňa 17. 9. 2011 žalovaný 1 uzatvoril so
žalobcom Dodatok č. 1 a č. 2 k uvedenej zmluve, následne žalobca zaplatil nájomné za obdobie od 13.
9. 2010 do 12. 9. 2016. Žalobca je názoru, že od 17. 9. 2011 je nájomcom hrobového miesta práve on,
keďže uvedené dodatky k zmluve o nájme podpísal vo vlastnom mene a nie v zastúpení. Podľa žalobcu
žalovaná 2 v septembri 2019 požiadala žalovaného 1 o exhumáciu ľudských ostatkov po ich nebohých
deťoch, bez toho, aby ho informovali, tiež bez jeho súhlasu. Podľa žalobcu ďalej žalovaná 2 odstránila
nápisnú dosku z pomníka, ktorá sa nachádza na hrobovom mieste. Žalobca vyjadril presvedčenie, že
ako obstaranie pohrebu, tak aj následná starostlivosť o hrobové miesto patrí medzi práva a povinnosti
oboch rodičov, pričom náklady znášajú rodičia pomerne. Žalovaná 2 dlhodobo neprejavuje záujem o
hrobové miesto ich detí, navštevuje ho len sporadicky a nezabezpečuje ani jeho údržbu. Žalovaná 2 síce
žije v okrese B., avšak záujem neprejavovala ani počas pobytu v X.. Žalobca je názoru, že je potrebné
ho považovať za účastníka právneho úkonu, s ktorým je spojené postavenie obstarávateľa pohrebu v



zmysle zák. č. 131/2010 Z.z., t.j. že k žiadosti o exhumáciu je potrebný aj jeho súhlas, inak je tento
právny úkon neplatný. Tiež tvrdí, že sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, bez
toho, aby sa musel domáhať ochrany svojich práv a chránených záujmov podaním žaloby vo veci samej.
Neodkladné opatrenie žiadal nariadiť bez časového obmedzenia.

2/ Súd prvej inštancie svoje zamietajúce rozhodnutie odôvodnil záverom, že žalobca neosvedčil potrebu
neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu, resp. existenciu nebezpečenstva bezprostredne
hroziacej ujmy. Navrhovateľ neodkladného opatrenia (žalobca) musí osvedčiť nielen svoj nárok voči
žalovanému, ale aj potrebu neodkladnej úpravy pomerov, t.j. naliehavosť situácie alebo obavu z
ohrozenia výkonu budúceho rozhodnutia. Nepostačuje len obava žalobcu z možnej exhumácie ostatkov
jeho nebohých detí, ale je nutné osvedčenie, že táto obava aj reálne hrozí. Žalobca predloženými
listinnými dôkazmi neuniesol dôkazné bremeno, keďže nepreukázal, že je tu obava z exhumácie,
dokonca z predložených fotografií vôbec nevyplýva, kde a kedy boli fotografie vyhotovené, resp. či sa
jedná o hrobové miesto uvedené v Zmluve o nájme hrobového miesta č. Z..XXXX/XXXXXXX zo dňa
4. 9. 2009. Účelom neodkladného opatrenia nemá byť riešenie akejkoľvek situácie alebo vzťahov, ale
len tých, pri ktorých reálne hrozí nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy. Žalobca v predmetnom návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia neosvedčil takéto nebezpečenstvo, keďže podľa názoru súdu
prvej inštancie len hypoteticky predpokladá vznik nejakej situácie, neosvedčil a nepreukázal potrebu
okamžitého zásahu zo strany súdu, pretože z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevyplýva
záver, že by žalovaní uskutočňovali akékoľvek kroky smerujúce k exhumácii ľudských ostatkov po
nebohých deťoch žalobcu. Súd prvej inštancie nepovažoval za preukázané ani odstránenie nápisnej
dosky z pomníka, dokonca ani prípadné odstránenie nápisnej dosky práve žalovanou 2, pretože
predložené fotografie nepovažoval za dôveryhodné, resp. z predložených fotografií nevyplýva, kde a
kedy boli vyhotovené, či sa týkajú hrobového miesta č. 236, oddelenie 14, na S. G., G. XX P. X.,
či skutočne došlo k odstráneniu nápisnej dosky a či nápisnú dosku odstránila žalovaná 2. Stav
bezprostredne hroziacej ujmy preto nie je možné bez ďalšieho považovať za preukázaný len na základe
ničím nepodložených tvrdení žalobcu a predložených fotografií. Súd prvej inštancie uzavrel, že hrozba
ujmy z konania žalovaných vo vzťahu k žalobcovi nielenže nie je bezprostredná, ale v čase rozhodovania
súdu aj hypotetická. Po právnej stránke oprel svoje rozhodnutie o ust. § 324 ods. 1, ods. 3, § 325 ods.
1, ods. 2 písm.d), § 326 ods. 1, ods. 2, § 328 ods. 1, ods. 2 veta prvá, ako aj § 329 ods. 1, ods. 2
CSP. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP; žalovaní
1, 2 boli v konaní plne úspešní, nárok na náhradu trov im však nebol priznaný, keďže žalovaným 1, 2
zo spisu žiadne trovy nevyplývajú.

3/ Uvedené uznesenie napadol včas podaným odvolaním žalobca, v celom rozsahu, domáhajúc sa
jeho zmeny tak, že odvolací súd jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovie a prizná
mu nárok na náhradu trov konania. Súdu prvej inštancie vytýkal, že na základe vykonaných dôkazov
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, že skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, že jeho
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca v odvolaní uviedol, že dňa 2.
10. 2019 bol osobne na hrobovom mieste č. 236 na cintoríne P., kde sú uložené ostatky jeho nebohých
detí. Vtedy zistil, že je odstránená nápisná doska z pomníka. Dopytom u žalovaného 1 zistil, že nápisnú
dosku z pomníka odstránila žalovaná 2, a to z dôvodu, že dňa 26. 9. 2019 požiadala žalovaného 1
o exhumáciu ľudských ostatkov po neboh. W. U. H. B.. C. U., ktoré sú uložené v hrobovom mieste
č. 236, odd. 14, na cintoríne P., G. XX P. X.. Uvedené informácie poskytol žalovaný 1 žalobcovi len
ústne. Žalovaný 1 žalobcovi uviedol, že pre exhumáciu pozostatkov boli podľa neho splnené zákonné
predpoklady, preto došlo k začatiu prác spojených s exhumáciou. Žalobca nesúhlasí s exhumáciou,
zároveň sa tiež považuje za obstarávateľa pohrebu, má teda za to, že nie sú splnené predpoklady
vyžadované zákonom pre vykonanie exhumácie. Žalobca preto žalovanému 1 dňa 3. 10. 2019 doručil
výzvu na prijatie opatrení súvisiacich s prijatou „Žiadosťou o exhumáciu“ a dňa 4. 10. 2019 doručil
žalovanému 1 aj výzvu na upustenie od úkonov súvisiacich s exhumáciou ľudských pozostatkov. Keďže
žalovaný 1 nereagoval na žiadne predchádzajúce ústne výzvy žalobcu, aby mu preukázal akýkoľvek
záznam o „žiadosti o exhumáciu“, v čase ešte pred podaním návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, bol žalobca nútený podať predmetný návrh bez akejkoľvek reakcie žalovaného 1. Napriek
tomu, že žalobca návrh podal, snažil sa v záujme preukázania svojich tvrdení získať aspoň dodatočne
vyjadrenie žalovaného 1. Preto aj dňa 10. 10. 2019 požiadal žalovaného 1 prostredníctvom svojho
právneho zástupcu o potvrdenie informácie o exhumácii ľudských pozostatkov svojich detí na základe
žiadosti žalovanej 2, ale bez úspechu. Dňa 23. 10. 2019 došlo medzi žalobcom a žalovaným 1 k



stretnutiu, na ktorom žalovaný 1 ústne potvrdil, že žalovaná 2 požiadala o exhumáciu; zo stretnutia bola
spísaná zápisnica, ktorá sa odvoláva na predchádzajúce výzvy žalobcu. Zápisnicu vyhotovil žalovaný
1, takže žalobca jej obsah nemohol ovplyvniť, pričom touto zápisnicou žalobca nedisponoval v čase
podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, keďže k samotnému stretnutiu, z ktorého bola
spísaná zápisnica, došlo až po podaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na súd.

4/ Žalobca v odvolaní poukazoval na to, že podľa zákona o pohrebníctve, s ľudskými pozostatkami a
s ľudskými ostatkami sa musí zaobchádzať dôstojne, pričom je zakázané s nimi zaobchádzať takým
spôsobom, ktorý sa dotýka dôstojnosti mŕtveho, etického cítenia pozostalých alebo verejnosti. Žalobca
v tejto súvislosti doplnil, že sa v minulosti viackrát pokúšal dohodnúť so žalovanou 2 na zveľadení
hrobového miesta (dobudovanie hrobovej dosky a chodníka), a to na vlastné náklady, čo však žalovaná
2 výslovne odmietala. Žalobca zotrváva na svojom nesúhlasnom stanovisku s exhumáciou, na svojom
názore, že aj on je obstarávateľom pohrebu, a preto by výkonom exhumácie bez jeho súhlasu došlo k
porušeniu zákona o rodine ako aj Občianskeho zákonníka (vykonanie úkonu bez súhlasu žalobcu) a tiež
k porušeniu zákona o pohrebníctve, ktorý prikazuje, aby sa s ľudskými ostatkami zaobchádzalo dôstojne
a takým spôsobom, ktorý sa nedotýka dôstojnosti mŕtveho a etického cítenia pozostalých. Vykonanie
exhumácie ľudských ostatkov zosnulých detí žalobcu sa podstatným spôsobom dotýka etického cítenia
žalobcu, v dôsledku čoho sa žalobca snaží dosiahnuť ochrany svojich práv súdnou cestou. Žalobca
sa domnieva, že je nevyhnutné neodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu, keďže žalovaná
2 požiadala žalovaného 1 o exhumáciu ľudských ostatkov po neboh. W. U. H. B.. C. U., ktoré sú
uložené v hrobovom mieste č. 236, odd. 14 na cintoríne P. na G. D.. XX P. X., U. ktorou žalobca
zásadne nesúhlasí a zároveň už došlo k začatiu úkonov spojených s exhumáciou (na základe žiadosti
žalovanej 2 už aj došlo k odstráneniu nápisnej dosky z pomníka na uvedenom hrobovom mieste, v
dôsledku čoho je potrebný neodkladný zásah zo strany súdu). Vzhľadom na neposkytnutie súčinnosti
žalobcovi zo strany žalovaného 1 nie je žalobca schopný preukázať svoje tvrdenia, len predložením
písomnej zápisnice o stretnutí medzi žalobcom a žalovaným 1 dňa 23. 10. 2019. Súd prvej inštancie
však mohol vo veci postupovať v zmysle § 329 ods. 1 CSP a nariadiť pojednávanie, na ktorom by sa
žalovaný 1 vyjadril k návrhu žalobcu. Žalobca je presvedčený, že pokiaľ nebolo jeho návrhu vyhovené
len z dôvodu, že napriek jeho aktívnej snahe nebol schopný iným spôsobom preukázať svoje tvrdenia,
je konanie súdu bez nariadenia pojednávania a získania vyjadrenia žalovaného 1 postupom, ktorým
došlo k odňatiu jeho zákonom garantovaného práva na konanie pred súdom. Žalobca preto žiadal, že
pokiaľ súd prvej inštancie nevyužije právo vyhovieť jeho návrhu v rámci autoremedúry podľa § 376 CSP,
žalobca žiada, aby odvolací súd doplnil dokazovanie žalobcom predloženými listinami, ktoré žalobca
bez svojej viny nemohol predložiť skôr, tiež aby vypočul žalovaného 1 na pojednávaní. Navrhované
neodkladné opatrenie bude spôsobilé vzniknutú situáciu vyriešiť a je ním možné dosiahnuť trvalú úpravu
ich vzájomných pomerov, z ktorého dôvodu sa žalobca nebude domáhať rozhodnutia v uvedenej
veci prostredníctvom žaloby vo veci samej. K odvolaniu žalobca pripojil viaceré fotokópie dokladov,
napr. svojej výzvy adresovanej žalovanému 1 datovanej dňom 3. 10. 2019, ktorou žiadal o prijatie
opatrení súvisiacich s prijatou „Žiadosťou o exhumáciu“, ďalej výzvy adresovanej žalovanému 1 na
upustenie od úkonov súvisiacich s exhumáciou ľudských ostatkov, ďalej fotokópiu mailovej žiadosti
žalobcu adresovanej žalovanému 1 o potvrdenie informácie, že exhumácia bola začatá na základe ústnej
žiadosti N.. J. U., ďalej fotokópia zápisnice zo stretnutia k výzve na upustenie od úkonov súvisiacich s
exhumáciou ľudských ostatkov a k iným žiadostiam datovaná dňom 23. 10. 2019.

5/ Písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 16. 11. 2019 žalobca oznámil, že mu bola
dňa 15. 11. 2019 doručená písomná reakcia žalovaného 1 na jeho výzvy. Z odpovede žalovaného 1
vyplýva, že k odstráneniu nápisnej dosky z pomníka došlo žalovanou 2 na základe povolenia žalovaného
1, a to dňa 23. 9. 2019. Z odpovede žalovaného 1 ďalej vyplýva, že žalovaná 2 požiadala o exhumáciu
ľudských ostatkov nebohých deťoch žalobcu a žalovanej 2, keď objednávka na exhumáciu bola
vystavená dňa 20. 9. 2019. Vo svojej odpovedi označuje žalovaný 1 žalovanú 2 ako nájomcu (na
základe zmluvy o nájme hrobového miesta). Odpoveď žalovaného 1 tak bola žalobcovi zaslaná až po
uplynutí lehoty na podanie odvolania, z ktorého dôvodu táto nemohla byť súčasťou odvolania, podaného
žalobcom proti napadnutému uzneseniu. Z odpovede je nepochybné, že je preukázaná potreba
neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu, resp. existencia nebezpečenstva bezprostredne
hroziacej ujmy, nakoľko je nepochybné, že žalovaní už uskutočnili kroky smerujúce k exhumácii ľudských
ostatkov po nebohej W.Í. U. H. B. C. U., a teda že kedykoľvek môže dôjsť k premiestneniu samotných
ľudských ostatkov, napriek absencii súhlasu žalobcu. K podaniu doplnil vyššie označenú písomnú
odpoveď žalovaného 1 zo dňa 15. 11. 2019.



6/ Odvolací súd vec preskúmal a prejednal v zmysle § 379, § 380 ods. 1 CSP s prihliadnutím na ust.
§ 329 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je
dôvodné.

7/ Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

8/ Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9/ V zmysle cit. ustanovenia § 325 ods. 1 CSP predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia
ešte pred rozhodnutím vo veci samej je bezodkladná potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov
alebo obava, že exekúcia bude ohrozená. Potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo obava
z ohrozenia exekúcie musí byť v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia aspoň osvedčená, t.j.
musí sa javiť aspoň ako pravdepodobná; nárok samotný teda nemusí byť preukázaný. Nariadenie
neodkladného opatrenia z dôvodu potreby bezodkladnej úpravy pomerov je prípustné a opodstatnené
vtedy, ak sa tvrdí alebo osvedčí právny vzťah medzi stranami sporu, ak tieto vzťahy vyžadujú
bezodkladnú dočasnú úpravu, ak sa v právnych vzťahoch medzi stranami sporu nevytvorí nenávratný
stav a ak sa neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi stranami sporu (t.j.
že povinná strana sporu nie je obmedzená spôsobom neprimeraným povahe veci). Zároveň platí,
že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia je výlučne vecou strany, ktorá navrhuje nariadenie
neodkladného opatrenia, učiniť príslušné tvrdenia a tieto podložiť dostatočnými dôkazmi, z ktorých súd
vyvodí záver o prípustnosti a opodstatnenosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. V štádiu,
kedy súd rozhoduje o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je totiž časový priestor na
vykonávanie rozsiahleho dokazovania (§ 328 ods. 2 CSP). Súd musí mať pri rozhodovaní o nariadení
neodkladného opatrenia na zreteli, že neodkladné opatrenie je opatrením výnimočnej povahy a preto by
malo povinného účastníka obmedzovať v prípade jeho nariadenia len v nevyhnutnej miere.

10/ Po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu v posudzovanej veci dospel odvolací súd k
záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného
opatrenia je vecne správne. V riešenej právnej veci smeruje návrh žalobcu k bezodkladnej úprave
pomerov medzi stranami sporu (a tiež k úprave pomerov medzi žalobcom a žalovanou 2). Súd prvej
inštancie zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu, že žalobca neosvedčil
naplnenie zákonných podmienok na nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia, keď v štádiu
konania pred súdom prvej inštancie žalobca nevedel dostatočne osvedčiť svoje tvrdenia, na ktorých
založil svoj návrh. V odvolacom konaní žalobca zdokladoval listinnými dôkazmi (zápisnica zo stretnutia
zo dňa 23.10.2019, ako aj odpoveď žalovaného 1 zo dňa 15. 11. 2019), že žalovaná 2 skutočne
iniciovala proces exhumácie ľudských ostatkov nebohých detí žalobcu a žalovanej 2, s ktorým žalobca
zásadne nesúhlasí. Doposiaľ bola z pomníka odstránená nápisná doska, k samotnej exhumácii ľudských
ostatkov zatiaľ nedošlo.

11/ Podľa § 19 ods. 7 zák. č. 131/2010 Z.z. o pohrebníctve, ľudské ostatky je možné exhumovať na
a) príkaz sudcu alebo prokurátora, alebo
b) žiadosť obstarávateľa pohrebu alebo blízkej osoby, ak obstarávateľ pohrebu už nežije, alebo na
žiadosť obce, ak bola obstarávateľom pohrebu.
12/ Podľa § 19 ods. 8 zák. č. 131/2010 Z.z. o pohrebníctve, žiadosť o exhumáciu podľa odseku 7
žiadateľ podáva prevádzkovateľovi pohrebiska, na ktorom sú ľudské ostatky uložené, a musí obsahovať
a) vyjadrenie regionálneho úradu verejného zdravotníctva, ak ide o ľudské ostatky pre uplynutím tlecej
doby,
b) list o prehliadke mŕtveho a štatistické hlásenie o úmrtí,
c) nájomnú zmluvu vydanú prevádzkovateľom pohrebiska, ak budú ľudské ostatky uložené na inom
pohrebisku,
d) identifikačné údaje prevádzkovateľa pohrebnej služby, ktorý ľudské ostatky prevezie.
13/ Podľa § 19 ods. 9 zák. č. 131/2010 Z.z. o pohrebníctve, ak prevádzkovateľ pohrebiska žiadosti
podľa odseku 8 nevyhovie, rozhodne o nej súd.



14/ Z listinných dôkazov, doložených žalobcom po rozhodnutí súdu prvej inštancie (ktoré žalobca nemal
k dispozícii v rámci konania pred súdom prvej inštancie) vyplýva, že žalovaný 1 posúdil kladne žiadosť
žalovanej 2 o exhumáciu ľudských ostatkov nebohých detí W. H. C. U., t.j. zjavne dospel k záveru, že
pre exhumáciu ľudských ostatkov sú splnené podmienky vyžadované zákonom. Žalovaná 2 požiadala
o exhumáciu ako obstarávateľ pohrebu nebohej W. U. H. B. C. U. (§ 19 ods. 7 písm. b) cit. zák.).
Skutočnosť, že žalovaná 2 bola obstarávateľom pohrebu v zmysle ust. § 19 ods. 7 písm. b) cit. zák. nie je
v konaní sporné (žalobca bol po dopravnej nehode a aj v čase pohrebu hospitalizovaný). Aj túto zákonnú
požiadavku teda žalovaná 2 spĺňa. Z odvolania žalobcu je zrejmé, že žalovanému 1 bola spolu so
žiadosťou žalovanej 2 o exhumáciu predložená aj zmluva o nájme hrobového miesta (§ 19 ods. 8 písm.c)
cit. zák.). Z fotokópií zmluvy o nájme hrobového miesta plynie, že ako nájomcu hrobového miesta č.
236, oddelenie 14, na cintoríne P., G. XX P. X. vedie žalovaný 1 žalovanú 2. Z predložených listinných
dôkazov je potom nutné vyvodiť záver, že žalobca nepreukázal, že by žalovaná 2 nenaplnila podmienky
vyžadované zákonom pre exhumáciu ľudských ostatkov, z čoho je následne potrebné vyvodiť, že
nebolo možné vyhovieť návrhu žalobcu na nariadenie ním navrhovaného neodkladného opatrenia.

15/ Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne
potvrdil ( § 387 ods. 1 CSP).

16/ O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že v odvolacom konaní
úspešným žalovaným 1, 2 nárok na náhradu trov nepriznal, keďže im žiadne trovy v odvolacom konaní
nevznikli (§ 396 ods. 1, § 255 ods. 1 CSP).

17/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3
ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
zákonov, § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 CSP ).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 CSP ).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 CSP ).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta CSP ).



Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods.2 CSP ).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 CSP ).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa( § 429 ods.2 CSP ).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení ( § 431 ods.1 CSP ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 CSP ).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 CSP ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 CSP ).