Národná transfúzna služba SR


Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 42Cpr/11/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315204273
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Fekete
ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2016:1315204273.7

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudkyňou Mgr. Ivanou Fekete v právnej veci
žalobkyne: K.. X. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX I. X zastúpenej Okenica Šula & Co, s.r.o. so
sídlom Zámocká 30, Bratislava, IČO: 36 866 512 proti žalovanému: Národná transfúzna služba SR,
so sídlom Ďumbierska 3/L, Bratislava, IČO: 30 853 915 zastúpenému advokátskou kanceláriou VALIŠ
LEGAL, s.r.o., so sídlom Mostová 2, Bratislava, IČO: 36 834 611, o určenie neplatnosti skončenia
pracovného pomeru a náhradu mzdy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že skončenie pracovného pomeru žalobkyne, výpoveďou žalovaného listom zo dňa
24.09.2014, doručeným dňa 29.09.2014, je neplatné.

II. Súd žalobu o určenie, že pracovný pomer žalobkyni u žalovaného skončí dňom právoplatnosti
rozsudku a v časti o náhradu mzdy z neplatne skončeného pracovného pomeru od 01.01.2015 v sume
1 519,14 Euro mesačne, zamieta.

III. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 26.02.2015 sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému určenia neplatnosti výpovede
podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, doručenej dňa 29.9.2014, z dôvodu organizačnej zmeny
na základe písomného rozhodnutia žalovaného zo dňa 24.9.2014, v zmysle ktorého sa znižuje počet
zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce a v dôsledku čoho sa ruší pracovná pozícia žalobkyne
a rozhodnutia, že pracovný pomer medzi stranami naďalej trvá a žalovaný jej je povinný nahradiť mzdu
od 01.01.2015 do dňa, kedy žalobkyni umožní pokračovať v práci a nahradiť jej trovy konania.

2. Žalobkyňa žalobu zdôvodnila tým, že žalovaný je právnickou osobou, príspevkovou organizáciou
zriadenou Zriaďovacou listinou Ministerstva zdravotníctva SR číslo 003775-4/2003 zo dňa 02.12.2003.
Žalobkyňa, ako zamestnanec, uzatvorila so žalovaným, ako zamestnávateľom, dňa 01.07.2009
pracovnú zmluvu za pracovnú pozíciu lekár s nástupom do práce dňa 13.7.2009, pôvodne na dobu
určitú do 31.01.2010 a na základe Dohody zo dňa 05.01.2010, na dobu neurčitú. Dňa 29.09.2014 bola
žalobkyni doručená sporná písomná výpoveď datovaná dňa 24.09.2014 z dôvodu, že sa podľa § 63 ods.
1, písm. b) Zákonníka práce sa stala v súvislosti rozhodnutím žalovaného z 24.09.2014 o organizačnej
zmene nadbytočnou, nakoľko obsahom organizačnej zmeny bolo zníženie počtu zamestnancov s cieľom
zvýšiť efektívnosť práce. Uviedla, že žalovaný po prehodnotený počtu zamestnancov na pracovisku
Spracovateľské a Odberné centrum v Košiciach dospel k záveru, že je potrebné zrušiť pracovnú pozíciu
žalobkyne, avšak podľa žalobkyni jediným dôvodom prijatia rozhodnutia o organizačnej zmene, bol
záujem žalovaného dať jej výpoveď. Žalovaným deklarovaná organizačná zmena je len predstieraná,
uvedené rozhodnutie iba simulovalo organizačnú zmenu, pre splnenie zákonnej podmienky výpovede



podľa § 63, ods. 1 písm. b) ZP a v dôsledku nej nemalo reálne dôjsť a ani nedošlo k racionalizácii práce,
zvýšeniu jej efektívnosti a k hospodárnejšiemu vynakladaniu finančných prostriedkov. Rozhodnutiu
žalovaného (o organizačnej zmene) predchádzali nezhody medzi stranami a preto je dôvodné sa
domnievať, že skutočným zámerom žalovaného, bolo týmto spôsobom riešiť nezhody so žalobkyňou
a vytvoriť zákonný predpoklad pre možnosť výpovede. Žalovaný dokonca pred doručením výpovede
použil voči žalobkyni bezprávnu vyhrážku ukončenia pracovného pomeru v prípade, keď neuzavrela
Dohodu o pracovnej pohotovosti na rozsah stanovený § 96 ods. 7) Zákonníka práce, čím podľa
názoru žalovaného porušila pracovnú disciplínu. Nakoľko by takýto dôvod výpovede v súdnom konaní
neobstál, žalovaný v záujme zbaviť sa pre neho nepohodlného zamestnanca, vyhľadal iný dôvod pre
výpoveď a keďže si žalobkyňa plnila svoje pracovné povinnosti riadne, starostlivo dbajúc, aby nedala
zámienku na okamžité skončenie pracovného pomeru alebo výpoveď pre porušenie pracovnej disciplíny,
žalovaný použil ako výpovedný dôvod ustanovenie § 63 ods. 1 písm. b) ZP. Uvedené ustanovenie
predstavuje široko koncipovaný výpovedný dôvod, ktorý zamestnávatelia často krát zneužívajú v snahe
zbaviť sa pre nich nepohodlných zamestnancov a preto je nevyhnutné dôsledne sa zaoberať otázkami,
čo viedlo žalovaného k prijatiu rozhodnutia, či medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou je príčinná
súvislosť, resp. či organizačná zmena bola skutočne prijatá za účelom zvýšenia efektívnosti práce.
Žalobkyňa po doručení výpovede počas výpovednej doby, ktorá uplynula dňa 31.12.2014, oznámila
žalovanému listami zo dňa 26.11.2014 a 17.12.2014, že podľa jej názoru je predmetná výpoveď
neplatná a žiadala odporcu o jej odvolanie, čím oznámila, že trvá na tom, aby ju žalovaný aj naďalej
zamestnával. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že hoci výber nadbytočného zamestnanca prináleží
zamestnávateľovi, chce zdôrazniť skutočnosti preukazujúce prístup žalovaného k jej osobe a na
vytvorenie si obrazu personálnej politiky žalovaného. Konkrétne, v máji 2014 žalovaný požadoval, aby
žalobkyňa uzavrela spätne pre rok 2014 dohodu o pracovnej pohotovosti, avšak pre nezhody ohľadne jej
obsahu, odmietala žalobkyňa dohodu podpísať, pričom žalovaný reagujúc na jej odmietavé jej oznámil,
že nepodpísanie dohody „môžeme považovať za neplnenie základných pracovných povinností a teda
za porušenie pracovnej disciplíny". Poukazovala na to, že druhým zamestnancom, s ktorým bol z
dôvodu organizačnej zmeny ukončený pracovný pomer, bola K.. Z. A., ktorá mala so žalovaným
rovnako nezhody pre pracovnú pohotovosť. Žalovaný pri tom, necelé tri mesiace pred rozhodnutím
o organizačnej zmene, zmenil jednému z lekárov pracovný pomer na dobu neurčitú a tým aj vytvoril
priestor na zrušenie dvoch pracovných miest v pozícií lekár, inak by jeden z pracovných pomerov
lekárov zanikol uplynutím času. Žalobkyňa ďalej uviedla, že nadbytočnosť zamestnanca je hmotno-
právnym predpokladom platnosti výpovede podľa § 63 ods. 1 písm. b) ZP a medzi nadbytočnosťou
zamestnanca a rozhodnutím zamestnávateľa musí byť príčinná súvislosť, tzn. že bezprostredným
následkom rozhodnutia zamestnávateľa musí byť reálna nadbytočnosť zamestnanca, preto rozhodnutie
musí byť nielen prijaté ale aj realizované. Namietala, že na základe predmetného rozhodnutia
nedošlo k racionalizácii, zefektívneniu práce a zvýšeniu hospodárnosti vynakladania finančných
prostriedkov a neboli splnené ani ďalšie zákonné predpoklady platnosti výpovede a to, nesplnenia
ponukovej povinnosti podľa § 63 ods. 2 a podľa § 74 ZP, vzhľadom k čomu je neplatná. Pre potreby
priznania nároku na náhradu mzdy uviedla, že priemerná hodinová mzda v rozhodujúcom období (10
- 12/2014) bola 8,295 €.

3. Súd uznesením z 24.03.2015, č.k. 42Cpr/11/2015-19, právoplatným dňa 14.07.2015, vyzval podľa v
tom čase platného a účinného § 43 ods. 1 O.s.p., žalobkyňu na odstránenie vád podania v petite žaloby
(návrhu) v časti nároku na náhradu mzdy, v stanovenej lehote pod následkom odmietnutia podania (v
tejto časti) podľa § 43 ods. 2 O.s.p..

4. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 22.04.2015, žiadal žalobu ako neodôvodnenú v celom rozsahu
zamietnuť. K veci uviedol, že žalobkyňa vykonávala prácu pre Národnú transfúznu službu SR (ďalej len
„NTS SR“ alebo „zamestnávateľ“) na základe pracovnej zmluvy z 01.07.2009 na pracovnej pozícii lekár,
pre pracovisko Košice, pričom za účelom zvýšenia efektívnosti práce a hospodárnosti vynakladania
finančných prostriedkov rozhodla dňa 24.09.2014 NTS SR o organizačnej zmene, v dôsledku ktorej
boli zrušené dve pracovné miesta lekárov na pracovisku v Košiciach a ktorá bola schválená Základnou
odborovou organizáciou pri NTS SR. Na základe týchto skutočností bola dňa 29.09.2014 žalobkyni a
ďalšej zamestnankyni doručená výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, pre nadbytočnosť.
Výpovedná doba v trvaní 3 mesiacov začala žalobkyni plynúť dňa 01.10.2014 a uplynula dňa 31.12.2014.
Žalovaný ďalej uviedol, že na výzvu žalobkyne zo dňa 26.11.2014 na prehodnotenie danej výpovede
a na jej odvolanie v zmysle § 61 ods. 4 Zákonníka práce sa vyjadril listom z 22.12.2014, v ktorom jej
oznámil, že ďalšie zamestnávanie žalobkyne nie je pre NTS SR skutočne účelné a potrebné a s ohľadom



na to, že žalovaný žiadnym spôsobom neporušil práva žalobkyne, na doručenej výpovedi trvá. Žalovaný
k namietanej účelovosti predmetnej organizačnej zmeny, ktorá je podľa žalobkyne len predstieraná
a neexistencie príčinnej súvislosti medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou poukázal na fakt,
že NTS SR ako zamestnávateľ nemal možnosť žalobkyňu ďalej zamestnávať prácami dohodnutými
v pracovnej zmluve, z dôvodu zníženia celkového počtu lekárov na pracovisku NTS SR v Košiciach.
Poukazoval na to, že v prípade posudzovania dôvodnosti použitia tohto výpovedného dôvodu treba
vychádzať z obsahu pracovnej zmluvy a posúdiť, či došlo k takej organizačnej zmene, ktorá by robila
zamestnanca pre neho nadbytočným z hľadiska funkcie, na ktorú znie pracovná zmluva, pričom o výbere
nadbytočného zamestnanca, rozhoduje výlučne zamestnávateľ a súd nie je oprávnený v tomto smere
jeho rozhodnutie preskúmavať. Uviedol, že hoci súd neskúma platnosť rozhodnutia zamestnávateľa o
organizačnej zmene, zaoberá sa ním ako jedným zo zákonných predpokladov platnosti výpovede, a to
najmä s ohľadom na okolnosti, ktoré tu boli v čase skončenia pracovného pomeru výpoveďou. Podľa
názoru žalovaného podmienky vymedzujúce predmetný výpovedný dôvod boli splnené. Žalobkyňa
vykonávala prácu lekára s miestom výkonu práce na pracovisku NTS SR v Košiciach, na ktorom
žalovaný v roku 2014 zamestnával v pracovnej pozícii lekára celkovo 6 osôb, no s ohľadom na situáciu
na tomto pracovisku v tom období, takýto počet lekárov už nebol potrebný. Keďže zákon umožňuje
zamestnávateľovi, aby podľa svojich potrieb reguloval počet svojich zamestnancov a ich kvalifikačné
zloženie, zamestnávateľ rozhodol o zrušení dvoch pracovných miest na pozícii lekár a doposiaľ na tejto
pracovnej pozícii na pracovisku NTS SR v Košiciach zamestnáva 4 osoby. Uviedol, že zásadu o výbere
nadbytočného zamestnanca je možné akceptovať len v prípade, že došlo k zrušeniu takého miesta alebo
určitého počtu takýchto miest, kde niekoľko zamestnancov je zaradených na tom istom (podobnom)
pracovnom mieste, pričom v danej veci išlo práve o takýto prípad. Preto žalovaný bol oprávnený
rozhodnúť o výbere nadbytočnej zamestnankyne na pracovnom mieste lekára, na mieste ktorého bola
aj žalobkyňa, keďže predmetnou organizačnou zmenou rozhodol o znížení počtu miest lekárov na
danom pracovisku, konkrétne o zrušení dvoch miest lekárov a dodnes sú len štyri pracovné miesta
lekárov. Nakoľko žalovaný rozhodol o organizačnej zmene na pracovisku NTS SR v Košiciach výlučne z
objektívnych dôvodov, s ohľadom na svoje potreby tak vylúčil, že by bolo možné považovať uskutočnenú
organizačnú zmenu len za „deklarovanú“, namietajúc aj tvrdenie, že by týmto spôsobom riešil nezhody
so žalobkyňou a aj tvrdenie o účelovosti organizačnej zmeny, ako nedôvodné. Navyše NTS SR v
rovnakom čase skončila pracovný pomer z organizačných dôvodov aj s ďalšou zamestnankyňou.
Žalovaný citujúc ustanovenia § 63 ods. 2 a § 74 Zákonníka práce záverom uviedol, že NTS SR rozhodla o
organizačnej zmene včas a zákonným spôsobom a s ohľadom na vyššie uvedené, boli splnené zákonné
hmotnoprávne podmienky pre danie výpovede, žalovaný svojim postupom neporušil práva žalobkyne
a konal v súlade so zákonom.

5. Súd vec prejednal, vypočul právnych zástupcov strán a vykonal dokazovanie výsluchom strán -
riaditeľky NTS SR Ing. Renáty Dundovej a žalobkyne, výsluchom svedkov - K.. S.G. K., O. H., S.. J. H.,
listinami predloženými stranami sporu: Pracovnou zmluvou z 01.07.2009 a Dohodou o zmene pracovnej
zmluvy z 05.01.2010, Rozhodnutím o organizačnej zmene v NTS SR zo dňa 24.9.2014, zápisnicou
č. 11 z mimoriadneho zasadnutia výboru ZO z 24.09.2014, súhlasom Základnej odborovej organizácie
pri NTS SR s organizačnou zmenou, listami zo dňa 26.11.2014 a zo dňa 17.12.2014, vyjadrením k
žiadosti o odvolanie výpovede zo dňa 22.12.2014, Organizačným členením zamestnancov spracovat. a
odber. centier Košice v rokoch 2014 a 2015, predkladacím materiálom na rokovanie gremiálnej porady
ministra zdravotníctva č. 13344-1/2008-OVVHR zo dňa 30. apríla 2008, Záznamom z gremiálnej porady
Ministerstva zdravotníctva z 15.05.2008, Zmluvou o dielo na rekonštrukciu priestorov NTS SR Košice
pre účely Spracovateľského centra, pracovnými zmluvami lekárov na pracovisku NTS SR v Košiciach
za obdobie r. 2012- 2014 (K.. K., K.. I., K.. K. O. K.. I.), výpisom Štatistického úradu SR z registra
organizácií, na základe ktorých mal za preukázané nasledovné rozhodné skutkové zistenia:

6. V danej veci nebolo sporným, že žalobkyňa bola na základe Pracovnej zmluvy z 01.07.2009 v znení
Dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 05.01.2010, zamestnaná u žalovaného od 13.07.2009 na
dobu neurčitú ako lekár, s miestom výkonu práce: Národná transfúzna služba SR, Transfúziologické
pracovisko Košice. Pracovnou náplňou žalobkyne bolo najmä prijímanie, vyšetrenie a vyraďovanie
darcov a s tým súvisiace činnosti, tak ako sú popísané v popise pracovných činností zo dňa 01.07.1999.
Rovnako nebolo sporným, že dňa 29.09.2014 bola žalobkyni doručená písomná výpoveď podľa § 63 ods.
1 písm. b) Zákonníka práce, z dôvodu organizačnej zmeny na základe rozhodnutia zamestnávateľa zo
dňa 24.09.2014, v súvislosti s ktorým sa žalobkyňa stala nadbytočnou a na základe ktorej mal pracovný
pomer žalobkyni u žalovaného skončiť uplynutím 3-mesačnej výpovednej dňa 31.12.2014.



7. Medzi stranami bola sporná existencia výpovedného dôvodu, tzn. existencia organizačnej zmeny,
ktorú žalobkyňa považovala za simulovanú a účelovú a sporným bolo splnenia zákonných predpokladov,
konkrétne ponukovej povinnosti podľa § 63 ods. 2 ZP a či predmetná výpoveď bola vopred prerokovaná
so zástupcami zamestnancov - príslušnou základnou odborovou organizáciou v zmysle § 74 ZP,
vzhľadom k čomu je neplatná. Sporným bolo aj to, že k organizačnej zmene pristúpil žalovaný za účelom
zvýšenia efektívnosť práce a hospodárnosť vynakladania finančných prostriedkov.

8. Žalobkyňa k veci uviedla, že na transfúziologickom pracovisku NTS v Košiciach pracovala od
júla 2009 ako lekárka, s pracovnou náplňou najmä prijímať, vyraďovať darcov, starať sa o darcov a s
tým súvisiace všetky činnosti, až do 31.12.2014, kedy jej pracovný pomer skončil na základe spornej
výpovede, z dôvodu organizačnej zmeny. Výpoveď bola žalobkyni a ďalšej kolegyni K.. A., doručená
dňa 29.09.2014 poverenou vedúcou pracoviska p. S. K. a žalobkyňa ju osobne prevzala za prítomnosti
2 svedkov. Uviedla, že voči výpovedi sa ústne ohradila, nakoľko svoju prácu riadne vykonávala a
preto nevidela žiadny dôvod pre výpoveď z pracovaného pomeru, navyše lekársku prax žalobkyňa
vykonáva viac ako 20 rokov a v svojom obore je erudovaná. Tiež žalobkyňa poukázala na to, že
asi 2 a pol mesiaca pred daním výpovede, bol pracovný pomer ďalšej kolegyni zmenený na dobu
neurčitú a preto pokiaľ zamestnávateľ mal zámer znižovať stav zamestnancov, nemal dôvod meniť v
tomto prípade pracovný pomer z doby určitej na dobu neurčitú. Uviedla, že podľa jej vedomosti sa
na pracovisku po dobru trvania jej pracovného pomeru, žiadne organizačné zmeny nerealizovali, keď
najskôr pracovali na pracovisku 5 lekári, neskôr bolo vytvorené pracovné miesto pre 6 lekára. Prácu
žalobkyňa po celú dobu vykonávala v zlých pracovných podmienkach, na pracovisku sa realizovali rôzne
rekonštrukčné práce, zavádzali sa nové technológie, klimatizácia, počítačové systémy a s tým súviselo
sťahovanie priestorov ako aj materiálu, zariadenia, pričom táto rekonštrukcia prebiehala od roku 2010.
Vytvorili sa tiež nové pracoviská - spracovateľské centrá a s tým došlo k zvýšenému množstvu práce,
čo pociťovala žalobkyňa v rokoch 2013 a 2014. Žalobkyňa ku konkrétnym okolnostiam pred daním
výpovede uviedla, že na pracovisku panovala zlá atmosféra a vo vzťahu k zamestnancom dochádzalo
k neetickému správaniu, vo forme psychoteroru zo strany zamestnávateľa, mobbingu a bossingu, keď
zo strany vedúcich zamestnancov pracoviska bol vytváraný zámerne stav ponižovania. Napr. konkrétne
žalobkyňa vedela o situácii, že 3 laborantky plakali z dôvodu, že na nich šéfka nakričala, pričom konflikty
neriešila individuálne s dotknutými zamestnancami, ale na pracovisku. Zlé vzťahy a atmosféra na
pracovisku súviseli aj s nátlakom zamestnávateľa, ktorý vyžadoval aby sa slúžili nočné služby, ktoré
ale neboli preplácané. Žalobkyňa uviedla, že adresovala zamestnávateľovi aj písomné upozornenia,
kde na uvedené zlé vzťahy poukazovala a žiadala nápravu a to elektronicky cez služobný email a
časť písomne, doporučene listami adresovanými na riaditeľstvo NTS SR, pričom odpovede prichádzali
vždy riaditeľke pracoviska, ktorá však situáciu neriešila. Oficiálnu sťažnosť žalobkyňa vo vzťahu k
ústrediu NTS SR v Bratislave nepodala, podľa jej názoru ústredie žalovaného v Bratislave existujúci
stav na pracovisku v Košiciach v podstate podporoval. Uviedla, že spomínaný psychoteroru a zlé
zaobchádzanie na pracovisku zo strany zamestnávateľa, mobbing a bossing neriešila ani podaním na
Inšpektoráte práce, resp. sťažnosťami na iných orgánoch, inštitúciách a ani prostredníctvom odborovej
organizácie. Žalobkyňa tvrdené organizačné dôvody označila iba za predstierané, nakoľko žalovaný
sa prostredníctvom svojich zamestnancov správal k žalobkyni výhražne, nakoľko opakovane žiadala o
nápravu ohľadom organizácie práce a množstva práce na pracovisku. Uviedla, že dôkazom toho, že
organizačné zmeny pri plánovaní spomínaného národného projektu neboli pôvodne ani plánované bolo,
že sa v tejto súvislosti poslankyňa v rámci svojho vyjadrenia pred parlamentom vyjadrila, že sa nebudú
znižovať stavy zamestnancov.
Za účelom objasnenia skutkových okolností týkajúcich sa efektivity práce na pracovisku v Košiciach,
konkrétne, že výkonnosť na pracovisku v Košiciach bola o polovicu nižšia ako na ostatných
pracoviskách, žalobkyňa zdôrazňovala, že podľa jej názoru a aj názoru všetkých zamestnancov
pracoviska v Košiciach, na tomto pracovisku bola omnoho viac práce ako na iných pracoviskách, pretože
ako spracovateľské pracovisko spracovávalo aj odbery za spádové pracoviská v Poprade a v Prešove.

9. Zástupkyňa žalovaného, X.. W. A., riaditeľka Národnej transfúznej služby SR ku konkrétnym
okolnostiam v súvislosti so spornou výpoveďou danou žalobkyni uviedla, že v rokoch 2009 až 2013
sa v rámci národného projektu realizovali rôzne racionalizačné a organizačné opatrenia ohľadom
centralizácie krvnej politiky, za účelom zjednotenia všetkých pracovných činností a postupov s
celoslovenskou pôsobnosťou, pričom od leta 2013 boli zriadené 3 spracovateľské pracoviská: v
Bratislave, Banskej Bystrici a Košiciach a všetky ostatné pracoviská sa stali iba odbernými miestami



pre darcov krvi. V tejto súvislosti bolo potrebné zefektívniť nielen pracovné postupy a činnosti, ale
zefektívniť prácu aj z personálneho hľadiska. Jednou z podmienok bolo získanie zdrojov financovania
z európskych fondov a projektu predchádzalo rozhodnutie na úrovni ministra zdravotníctva SR. V
súvislosti s konkrétnou organizačnou zmenou, na základe ktorej bola daná žalobkyni výpoveď, boli
prijaté v rámci uvedeného národného projektu ďalšie organizačné rozhodnutia aj na celoslovenskej
úrovni, pričom prvým takýmto rozhodnutím bolo rozhodnutie MZ SR ako zriaďovateľa žalovaného o
organizačnej zmene, na základe ktorej na území SR vzniknú 3 spracovateľské centrá. Na to nadväzovali
rozhodnutia na úrovni NTS SR, o organizačných a racionalizačných opatreniach znížením počtu
zamestnancov, na základe ktorých boli od roku 2009 ukončené pracovné pomery s 34 zamestnancami.
Ku konkrétnemu zníženiu počtu zamestnancov na pozícii lekára na pracovisku Košice, ktoré je jedným
z 3 spracovateľských centier a spracováva odbery z okolitých centier riaditeľka žalovaného uviedla,
že toto riešili ako jedno z posledných, pričom v porovnaní s ďalšími dvomi spracovateľskými miestami
v Bratislave a Banskej Bystrici, je to zďaleka najmenej efektívne pracovisko, kde aj po znížení o 2
zamestnancov na pozícii lekár, vychádza priemerná vyťaženosť na 1 lekára 32 odberov/deň. Uviedla
pre porovnanie tzv. vyťaženosť lekárov v roku 2014, v Bratislave - 7 lekárov, priemerná vyťaženosť: 1
lekár /41 odberov/ deň; v Banskej Bystrici - 5 lekárov, priemerná vyťaženosť 1 lekár /42 odberov/ deň a
v Košiciach - 6 lekárov, priemerná vyťaženosť 1 lekár/ 21 odberov/ deň, pričom na danom pracovisku
nebol doposiaľ na pozíciu lekára prijatý žiadny ďalší zamestnanec. Predmetnú organizačnú zmenu z
24.09.2014 iniciovala riaditeľka NTS SR v súčinnosti s vedúcou personálneho oddelenia (A.. H.) v
septembri 2014 a tak ako sú štandardne personálne otázky, tak aj v tomto prípade, bola prerokovaná
s vedúcim zamestnancom, konkrétne K.. K. a základnou odborovou organizáciou. Riaditeľka NTS SR
konkrétne uviedla, že k prerokovaniu predmetnej organizačnej zmeny prišlo rovnako ako v ostatných
prípadoch pri organizačných zmenách tak, že S.. H. zašle elektronicky konkrétnu organizačnú zmenu
na prerokovanie zástupkyni odborov p. H. a telefonicky ju o tom informuje, ktorá rovnako elektronicky
odošle stanovisko o prerokovaní organizačnej zmeny.

10. Svedkyňa K.. S. K., zamestnaná u žalovaného nepretržite viac ako 30 rokov, v súčasnosti na
pracovisku v Košiciach ako vedúci lekár, v súvislosti s ukončením pracovného pomeru žalobkyne
uviedla, že dôvodom výpovede danej žalobkyni boli reštrukturalizačné opatrenia, ktoré sa týkali aj ďalšej
zamestnankyne K.. Z. A.. O zrušení aj ďalších pracovných miest bola svedkyňa opakovane informovaná
vedením NTS SR na pracovných poradách vedúcich lekárov, napr. po tom čo ostali len 3 spracovateľské
centrá sa zrušenie týkalo aj pracovných pozícii managerov kvality. Konkrétne na pracovisku v Košiciach
však okrem zrušenia uvedených dvoch miest lekárov ďalšie opatrenia neboli realizované. Svedkyňa
nevedela o žiadnych pracovných konfliktoch týkajúcich sa žalobkyne. Svedkyňa potvrdila, že S.. H.,
so svedkyňou konzultovala predmetnú organizačnú zmenu z 24.09.2014, na základe ktorej došlo k
spornej výpovedi, pričom s pripravovanými organizačnými zmenami na pracovisku v Košiciach, že má
prísť k zníženiu počtu zamestnancov zrušením 2 pracovných miest lekárov, bola svedkyňa oboznámená
pred rozhodnutím o organizačnej zmene na porade vedúcich lekárov. Na základe toho svedkyňa
označila mená konkrétnych lekárov (žalobkyne a K.. A.) a následne bolo vydané príslušné rozhodnutie
o organizačnej zmene, ktoré bolo prerokované s odbormi. V súvislosti s konkrétnymi zmenami v rámci
národného projektu svedkyňa uviedla, že pracovisko v Košiciach dostalo novšie typy prístrojového
vybavenia, ktoré zefektívnilo prácu tak, že rovnaké činnosti sa realizujú pri počte 4 lekárov a priestory
pracoviska boli vynovené a zrekonštruované.

11. Svedkyňa O. H., zamestnaná u žalovaného ako zdravotná sestra (od 07.07.1980 u jeho právneho
predchodcu) a od roku 2011 vykonávajúca funkciu predsedníčka ZOO pri NTS, k veci uviedla, že
osobne žalobkyňu nepozná, nakoľko nebola ani členkou odborového zväzu. Svedkyňa najskôr uviedla,
že si konkrétne okolnosti spornej výpovede nepamätá, že vôbec nevie o čo ide, že si nepamätá
ani okolnosti a ani dôvody výpovede, ktoré si ani nemôže pamätať, pretože s výpoveďou odborová
organizácia neprichádza do styku, avšak sa môže vyjadriť k existencii organizačných zmien. Následne
svedkyňa ohľadom konkrétnych organizačných zmien a súvisiacich okolnostiach uviedla, že dňa
24.09.2014, počas dovolenky, jej telefonicky S.. H. oznámila, že došlo k rozhodnutiu o organizačnej
zmene, ktorá sa týka 2 zamestnankýň, konkrétne žalobkyne a ďalšej lekárky, ktorej meno si svedkyňa
už nepamätala. Celú túto „organizačnú zmenu“ prečítala S.. H. svedkyni do telefónu a následne ju
zaslala svedkyni aj elektronicky. Podľa svedkyni išlo o štandardný spôsob komunikácia žalovaného s
odborovou organizáciou. Svedkyňa následne kontaktovala ďalších 2 členov výboru základnej odborovej
organizácie , konkrétne podpredsedníčku K. J. a W.. X. W. a toho istého dňa podvečer, sa zišla základná
odborová organizácia na mimoriadnom zasadnutí, na ktorom prerokovali organizačnú zmenu a zároveň



zrušenie 2 pracovných miest lekárov na pracovisku NTS SR v Košiciach. Na tomto zasadnutí svedkyňa
všetkých členov výboru opätovne oboznámila s konkrétnou organizačnou zmenou, každý z členov
výboru mal priestor na premyslenie a bol svedkyňou vyzvaný, aby sa k organizačnej zmene ústne
vyjadril, čo trvalo zhruba hodinu aj s prestávkou na premyslenie. Z 5 členov výboru boli prítomní
4, tzn. že členovia výboru ZOO boli uznášania schopní, pričom všetci 4 členovia vyjadrili súhlasné
stanovisko s prerokovávanou organizačnou zmenou. Svedkyňa uviedla, že odborová organizácia
spornú výpoveď so zamestnávateľom neprerokovala, prerokovaná bola organizačná zmena. Uviedla, že
podkladom na prerokovanie bola telefonická informácia, že organizačná zmena sa má konkrétne týkať
2 zamestnankýň, pričom keď svedkyňa prišla na prerokovanie, mala aj elektronicky zaslané písomné
podklady - konkrétne rozhodnutie o organizačnej zmene týkajúce sa K.. W. a K.. A., ktoré považovala
za postačujúce.

12. Svedkyňa S.. J. H., zamestnaná u žalovaného od februára 2004 až doposiaľ ako vedúca oddelenia
ľudských zdrojov prd súdom uviedla, že žalobkyňu osobne nepozná. Uviedla, že k organizačnej zmene, v
súvislosti s ktorou prišlo k spornej výpovedi žalobkyne z pracovného pomeru, predchádzal určitý proces,
keď NTS SR realizovala tzv. národný projekt týkajúci sa aj organizácie práce NTS SR, ktorý bol ukončený
v roku 2013 a v rámci ktorého sa vytvorili 3 spracovateľské centrá a ostatné zostali iba odbernými
pracoviskami, spolu sa jednalo o 15 pracovísk. Následne vznikla potreba urobiť opatrenia týkajúce sa
aj konkrétnych zamestnancov. Organizačné zmeny sa pracoviska NTS v Košiciach dotkli až potom, čo
bola vykonaná analýza výkonnosti jednotlivých pracovísk a bolo zistené, že pracovisko v Košiciach má
o polovicu nižšiu výkonnosť. Z tohoto dôvodu prišlo k rozhodnutiu o znížení počtu lekárov na uvedenom
pracovisku o dvoch, čo bolo prerokované na porade riaditeľky NTS SR s vedúcimi lekármi. Na tejto
porade bola prerokovaná celková organizačná zmena, týkajúca sa konkrétnych počtov zamestnancov
a ďalších pracovných pozícii na všetkých pracoviskách NTS a na základe toho potom dostali jednotlivý
vedúci lekári pokyn, aby pripravili návrh, ktorých konkrétnych zamestnancov sa organizačná zmena
bude týkať. Návrhy ohľadom konkrétnych mien zamestnancov boli potom zaslané elektronicky (e-
mailom) svedkyni, ktorá pripravila rozhodnutie o organizačnej zmene, osobitne v každom konkrétnom
prípade na podpis pre riaditeľku a následne boli predložené na prerokovanie základnej odborovej
organizácii. Svedkyňa uviedla, že sporná výpoveď daná žalobkyni bola prerokovaná so zástupcami
zamestnancov konkrétne tak, že svedkyňa požiadala o prerokovanie telefonicky predsedníčku ZOO,
oznámila jej rozhodnutie zamestnávateľa o organizačnej zmene a koho sa táto zmena týka. Toto zaslala
predsedníčke aj elektronicky, na základe čoho zasadal výbor odborovej organizácie ktorý organizačnú
zmenu prerokoval. Svedkyňa uviedla, že výsledok prerokovania jej bol oznámený v ten istý deň ako
odborovú organizáciu o prerokovanie organizačnej zmeny požiadala, niekedy popoludní. Následne bolo
svedkyni elektronicky zaslané uznesenie o prerokovaní organizačnej zmeny, na základe čoho svedkyňa
spísala výpoveď, ktorú predložila na podpis riaditeľke NTS SR X.. A. a podpísanú zaslala poštou na
pracovisko, kde pracovala žalobkyňa, adresovanú vedúcemu lekárovi, ktorý výpoveď doručil žalobkyni.

13. Právny zástupca žalobkyne v priebehu konania, spresnil (opravil) petit žaloby v časti náhrady
mzdy tak, že žiadal, „aby žalovaný nahradil žalobkyni mzdu od 01.01.2015 až do dňa právoplatnosti
rozhodnutia o neplatnosti skončenia pracovného pomeru vo výške 1.519,14 Euro mesačne“. Zároveň s
ohľadom na skutočnosť, že žalobkyňa sa od 01.06.2015 zamestnala, z ktorého dôvodu už nemá naďalej
záujem byť zamestnaná u žalovaného a netrvá na ďalšom zamestnávaní u žalovaného, právny zástupca
žalobkyne navrhol zmenu žalobného petitu v časti ohľadom určenia trvania pracovného pomeru a
žiadal, aby súd výrokom „určil, že pracovný pomer žalobkyne u žalovaného skončil dňom právoplatnosti
rozsudku.“

14. K veci právny zástupca žalobkyne uviedol, že doklady predložené v súdnom konaní žalovaným -
rozhodnutia týkajúce sa centralizácie v súvislosti s národným projektom a rozhodnutia o zefektívnení a
racionalizácie v oblasti krvnej politiky SR (predkladací materiál na rokovanie gremiálnej porady ministra
zdravotníctva č. 13344-1/2008-OVVHR z 30.04.2008, záznam z gremiálnej porady MZ SR z 15.05.2008,
Zmluva o dielo, pracovné zmluvy lekárov na pracovisku NTS SR v Košiciach za obdobie r. 2012- 2014),
nenasvedčujú tomu, že na základe nich prišlo na pracovisku v Košiciach k zefektívneniu a k racionalizácii
práce zamestnancov žalovaného a preto tvrdenia o existencii organizačných zmien pokladá iba za
predstierané. Uviedol, že pokiaľ sa žalovaný odvoláva na tzv. Národný projekt MZ SR, ktorý mal byť
základom predmetných organizačných zmien, tento projekt mal byť podľa predložených dokladov z roku
2008 a čo sa týka budovania infraštruktúry a organizačnými zmenami v súvislosti s uvedeným projektom,
zmluva je z roku 2009 a práce mali byť odovzdané v roku 2010.



Právny zástupca žalobkyne zhrnul, že svoje tvrdenie o neplatnosti spornej výpovede žalobkyňa zakladá
na dvoch argumentoch a to ad 1/ že deklarovaná organizačná zmena ako zákonná podmienka pre
výpoveď podľa § 63, ods. 1, písm. b) ZP je len predstieraná resp. medzi organizačnými zmenami
v dôsledku realizácie národného Projektu NTS (ako to tvrdí žalovaný) a zrušením pracovnej pozície
žalobkyne, nie je súvislosť a ad 2/ že výpoveď zo strany zamestnávateľa nebola vopred prerokovaná
so zástupcami zamestnancov v zmysle § 74 ZP, čo preukazujú v priebehu konania vykonané dôkazy
- listiny predložené žalovanou stranou a výsluch svedkov. Uviedol, že podľa listiny „Organizačné
členenie zamestnancov SC + OC Košice v rokoch 2014 a 2015“, došlo na košickom pracovisku
ku skončeniu pracovného pomeru z dôvodu organizačnej zmeny iba u dvoch z celkového počtu 77
zamestnancov, pričom dôvodom výpovede žalobkyne bolo zabezpečenia racionalizácie, efektívnosti
práce a hospodárneho vynakladania prostriedkov, čo mal preukazovať „Materiál na rokovanie
gremiálnej porady ministra zdravotníctva SR z roku 2008 ktorého následnú realizáciu mala preukazovať
Zmluva na dobudovanie infraštruktúry NTS SR z roku 2009 (ďalej len „Projekt NTS"), podľa ktorej mali
byť práce na pracovisku žalovanej v Košiciach ukončené a dielo odovzdané októbri 2010. Na základe
uvedeného právny zástupca žalobkyne považoval za nedôveryhodné a nepravdepodobné, že žalovanú
musela zrušiť dve pracovné miesta lekárov ku koncu roka 2014 v dôsledku viac ako sedemročného
procesu, pričom technicko-materiálne predpoklady zabezpečenia racionalizácie a efektívnosti práce
mali byť podľa týchto dôkazov k dispozícii už v roku 2010. Z predložených Rozhodnutí o organizačnej
zmene vyplýva, že ani jedno sa netýkalo zrušenia pracovného miesta „lekára“ na pracoviskách, ktoré
sa mali stať spracovateľskými centrami (Bratislava, Banská Bystrica, Košice), neboli rozhodnutiami o
zrušení pracovných miest súvisiacimi s projektom dobudovania infraštruktúry NTS SR dotknuté a týkali
sa predovšetkým odberových centier, ktoré v dôsledku prechodu výkonu na spracovateľské centrá
nepotrebovali pracovné pozície vodičov, laborantov, či manažérov kvality. Jediným zrušeným miestom
na pracovisku v Košiciach, bolo v roku 2008 miesto „vysokoškolák nelekár“, bez bližšieho
odôvodnenia. Poukázal na to, že predložené rozhodnutia obsahujú aspoň náznak odôvodnenia na
rozdiel od rozhodnutia o organizačnej zmene zo dňa 24.9.2014, ktorým bolo zrušené pracovné miesto
žalobkyne, ktoré vôbec neobsahuje odkaz na Projekt NTS a z jeho obsahu nie je zrejmé, v dôsledku
čoho zamestnávateľ rozhodol o organizačnej zmene, akými dôvod mi sa pri rozhodovaní riadil , akú
úsporu a akých činností rozhodnutie so sebou pri nesie a pod.. Poukazujúc tiež na výpoveď riaditeľky
žalovaného X.. A., z ktorej vyplynulo, že žalovaná v rámci racionalizačných a organizačných opatrení na
základe národného projektu realizovaných v rokoch 2010 až 2013 zriadil tri spracovateľské pracoviská
a ostatné sa stali iba odbernými miestami pre darcov krvi, pričom vo výpovedi svedkyňa uviedla, že
v rámci týchto opatrení bol za obdobie od roku 2009 doposiaľ (výsluch v novembri 2015) ukončený v
dôsledku organizačných zmien pracovný pomer s 34 zamestnancami, pričom nevedela koľko z nich
pracovali v pozícií „lekár“. Uvedené dokazuje, že predmetné rozhodnutie o organizačnej zmene z
24.0.2014, nezapadá z časového hľadiska do argumentácie žalovanej, keď podľa vyjadrenia riaditeľky
sa opatrenia diali do roku 2013 a rozhodnutie týkajúce sa žalobkyne bolo prijaté až 24.09.2014. Rovnako
s tvrdeniami žalobkyne, podľa ktorých k spornej výpovedi žalovaného neviedli organizačné dôvody
ale osobné nezhody korešponduje aj výpoveď svedkyni K.. K. (vedúci lekár pracoviska Košice), ktorá
vypovedala, že na pracovisku v Košiciach neboli okrem zrušenia dvoch pracovných miest realizované
žiadne iné organizačné opatrenia týkajúce sa zefektívnenia práce a tiež to, že svedkyňa sama vybrala
žalobkyňu ako zamestnanca, s ktorým bude skončený pracovný pomer a to z dôvodov pracovného
charakteru, ktoré označila aj za dôvody horších výsledkov pracoviska v Košiciach v porovnaní s inými
pracoviskami (rovnako ako v prípade ďalšej zamestnankyne K.. A.). Totožne aj svedkyňa S.. H. tvrdila,
že organizačným zmenám predchádzal Projekt NTS, ktorý bol ukončený v roku 2013, v dôsledku ktorého
vznikli 3 spracovateľské centrá a ostatné pracoviská (15) zostali iba odbernými miestami. Ohľadom
nesplnenia zákonnej podmienky prerokovania výpovede zástupcami zamestnancov právny zástupca
žalobkyne poukazoval na výpoveď svedkyne H., predsedníčky základnej odborovej organizácie
pôsobiacej u žalovaného, ktorá najskôr vypovedala, že si okolnosti a dôvody výpovede nepamätá
a ani si ich nemôže pamätať, pretože s touto odborová organizácia neprichádza do styku a neskôr
uviedla, že podkladom prerokovania výpovede bola telefonická informácia S.. H., ktorá svedkyni do
telefónu povedala, že organizačná zmena sa týka 2 zamestnankýň a ďalej bolo podkladom rozhodnutie o
organizačnej zmene, ktoré jej S.. H. prečítala do telefónu. Na konkrétnu otázku či zástupcovia odborov
prerokovali alebo neprerokovali spornú výpoveď so zamestnávateľom uviedla, že „so zamestnávateľom
ju neprerokovala, prerokovaná bola organizačná zmena“, a na záver svedkyňa uviedla, že žiadne ďalšie
podklady a informácie k dispozícii nemala, avšak sa „môže vyjadriť k existencii organizačných
zmien". V tejto súvislosti obdobne aj svedkyňa S.. H. uviedla, že predsedníčke ZOO oznámila
rozhodnutie zamestnávateľa o organizačnej zmene, ktorí (zástupcovia zamestnancov) túto zmenu



prerokovali a následne jej bolo elektronicky zaslané uznesenie o prerokovaní tejto organizačnej zmeny
a potom svedkyňa vyhotovila písomnú výpoveď. Právny zástupca žalobkyne preto konštatoval, že tak z
predložených listín a aj z výsluchov svedkýň vyplýva, že k prerokovaniu výpovede žalobkyne v zmysle
§ 74 ZP nedošlo, nakoľko všetky svedkyne vypovedali, že bola prerokovaná organizačná zmena a nie
výpoveď a odhliadnuc od toho, čo bolo predmetom prerokovania, poukazoval aj na to, že k prerokovaniu
došlo v rámci prítomných členov odborovej organizácie a nie medzi zamestnávateľom a zástupcom
zamestnancov. Preto nemožno považovať za prerokovanie situáciu, keď zamestnávateľ oznámi svoje
rozhodnutie a zástupca zamestnancov vysloví súhlas, pričom zástupca zamestnancov nemal okrem
samotného rozhodnutia zamestnávateľa k dispozícii žiadne iné podklady a ani informácie, napriek
čomu svedkyňa H. tvrdila, že prerokovanie trvalo približne hodinu aj s prestávkou na rozmyslenie.
Preto žalujúca strana má za to, že k žiadnemu prerokovaniu výpovede medzi žalovanou a zástupcom
zamestnancov nedošlo a v skutočnosti došlo iba k tomu, že zástupca zamestnancov vzal rozhodnutie
zamestnávateľa na vedomie a formálne, bez akýchkoľvek informácii či podkladov, s ním vyslovil súhlas.
Preto v danom kontexte sa javí ako nedôveryhodné, že organizačná zmena v dôsledku realizácie
národného Projektu NTS mala byť dôvodom výpovede žalobkyne, pripravovaného MZ SR od roku
2008 a týkajúceho na pracovísk na celom území SR. Podľa žalujúcej strany je zrejmé, že žalovaný
ako zamestnávateľ túto skutočnosť zástupcovi zamestnancov neoznámil a zástupca zamestnancov
organizačnú zmenu prerokoval za hodinu, bez akýchkoľvek podkladov a aj bez vedomosti, že údajným
dôvodom tejto konkrétnej organizačnej zmeny je národný Projekt NTS. Za takýchto okolností
zástupca zamestnancov ani nemohol posúdiť možnosť aplikácie ustanovenia § 63, ods. 2) písm. b)
ZP, keď z obsahu rozhodnutia nevyplýva vedomosť o dôvodoch organizačnej zmeny (Projekt NTS),
o jej následkoch ani o vplyve rozhodnutia na ostatné činnosti žalovanej na pracovisku v Košiciach.
Žalujúca strana má za to, že v intenciách vyššie uvedeného nemožno konanie základnej odborovej
organizácie pri žalovanej a samotnej žalovanej považovať za „prerokovanie“, poukazujúc na znenie
§ 74 ZP, súvisiace rozhodnutia NS SR (rozsudky NS SR, sp. zn, 1Cdo 72/2006 a sp. zn. 2M Cdo
21/2009 ), Smernice 2002/14/ES a napokon aj na znenie Kolektívnej zmluvy pre rok 2014 uzavretej
medzi žalovanou a ZOO pri žalovanej (časť VIII, Čl. 35 ods. 4 bod 1) v zmysle ktorých „prerokovanie je
výmena názorov a dialóg medzi zástupcami zamestnancov a zamestnávateľom“, nedodržaním ktorých
by sa z možnosti dať zamestnancovi výpoveď podľa § 63 ods.1 písm. b) ZP, stala iba formalita a
ochrana zamestnanca by dramaticky poklesla (formálne tvrdenie o organizačnej zmene a formálny
súhlas zástupcu zamestnancov s výpoveďou). Napokon poukazoval aj na dôkazy o komunikácii medzi
stranami sporu predložené žalobkyňou (list z 05.12.2011, emailová komunikácia v máji 2014), z ktorých
vyplýva motivácia a vopred avizovaný zámer žalovaného ukončiť so žalobkyňou pracovný pomer, a to
svojvoľne bez opory v ZP, v dôsledku dlhodobého sporu o uzavretie dohody o pracovnej pohotovosti,
ktorá predpokladá súhlasné stanovisko oboch strán, pričom žalobkyňa mala k podmienkam dohody
výhrady, na čo žalovaná reagovala spôsobom, ktorý možno hodnotiť ako bezprávnu vyhrážku.

15. Súd zmenu žalobného petitu podľa § 139 a nasl. CSP, pripustil v navrhovanom znení uznesením
vyhláseným na pojednávaní súdu dňa 06.10.2016, v prítomnosti strán sporu, podľa § 142 CSP.

16. Právna zástupkyňa žalovaného k veci uviedla, že žalovaný pri daní spornej výpovede svojim
postupom žiadnym spôsobom neporušil práva žalobkyne a konal v súlade so zákonom, nakoľko o
organizačnej zmene rozhodol včas a zákonným spôsobom a boli splnené všetky hmotnoprávne
podmienky danej výpovede. Namietal, že žalobkyňa v konaní nepreukázala tvrdenú účelovosť
a fiktívnosť organizačnej zmeny na pracovisku NTS SR v Košiciach. Organizačná zmena na
pracovisku odporcu v Košiciach, bola súčasťou Národného projektu dobudovania infraštruktúry NTS
SR, ktorého podstatou bola centralizácia spracovania krvi a zvýšenie efektívnosti práce u odporcu
a v rámci neho boli všetkých spracovateľských centrách, vrátane pracoviska v Košiciach, zakúpené
moderné špičkové prístrojové vybavenie. Uvedený Národný projekt mal vopred deklarovaný vplyv na
zamestnanosť v organizácii odporcu, čoho dôkazom je predložených 33 organizačných zmien spojených
s nadbytočnosťou zamestnancov na pracoviskách NTS SR (počet 34 bol nesprávne uvedený). Právna
zástupkyňa žalovaného zdôraznila, že spomínaný Národný projekt sa skladal primárne z rekonštrukcie
budov a až po jej realizácii a následného sťahovania, prišlo k zabezpečeniu pracovísk po materiálnej
a prístrojovej stránke a až na záver prebehlo zlučovanie pracovísk a vznikla potreba organizačných
zmien, v dôsledku prezamestnanosti po uvedených opatreniach. Takou bola aj predmetná organizačná
zmena na pracovisku v Košiciach, ktorá sa dotkla žalobkyne a ďalšej zamestnankyne a ktorá bola
súčasťou zdokladovaných a preukázaných organizačných zmien, v časovej postupnosti, bezprostredne
po realizácii národného projektu, pričom od času kedy táto organizačná zmena prebehla, sa počet



lekárov na pracovisku v Košiciach nezmenil. Poukázala na výpovede svedkýň (X.. A. a K.. K.) z ktorých
vyplynulo, že na pracovisku odporcu v Košiciach bola dlhodobo prezamestnanosť (6 lekárov) a ktoré
vykazovalo pred realizáciou spornej organizačnej zmeny v priemere najnižší počet odberov na lekára
v porovnaní s ostatnými pracoviskami (oficiálny ukazovateľ efektívnosti jednotlivých pracovísk), z čoho
vyplýva, že zrušenie dvoch pracovných miest lekárov na pracovisku v Košiciach malo svoje exaktné
a riadne podložené odôvodnenie, pričom na tomto pracovisku od tej doby stále pracujú iba 4 lekári,
čo je jednoznačným dôkazom reálnosti a opodstatnenosti spornej organizačnej zmeny. Uviedla, že z
výsluchu svedkyne X.. A. a predložených listinných dôkazov vyplynulo, že predmetná organizačná
zmena a sporná výpoveď žalobkyne pre nadbytočnosť, boli riadne štandardným spôsobom prerokované
s odborovou organizáciou prostredníctvom vedúcej oddelenia ľudských zdrojov žalovaného JUDr. H.,
rovnakým spôsobom ako pri všetkých ostatných organizačných zmenách u žalovaného. Žalovaný
namietal, že uvádzaný dôvod neplatnosti výpovede a to, že predmetné rozhodnutie NTS SR o
nadbytočnosti je iba simulované a že chýba príčinná súvislosť medzi ním a nadbytočnosťou žalobkyne,
žalobkyňa v žiadnym relevantným spôsobom nepreukázala a ostali len v rovine nepodložených
tvrdení, pričom zdôraznil, že k spornej výpovedi došlo len z dôvodov organizačných zmien, nakoľko
objektívne zanikla potreba vykonávať prácu žalobkyne, má žalovaný za preukázané z predložených
listín (dokumenty schválené MZ SR ohľadom Národného projektu dobudovania infraštruktúry NTS SR
- záznam z gremiálnej porady MZ SR z 15.05.2008, rozhodnutia o organizačnej zmene v NTS SR,
zoznam výpovedí za rok 2013 a 2014, tabuľka organizačného členenia zamestnancov, atď), ako aj z
výpovedí svedkov (riaditeľky NTS SR X.. A. a svedkyne K.. K.). Poukázala na fakt, že tvrdenie žalobkyne,
že podľa jej názoru na pracovisku NTS SR v Košiciach bolo množstvo práce, nakoľko toto pracovisko
spracovávalo aj odbery za spádové pracoviská v Poprade a Prešove a preto zníženie počtu lekárov nie
je odôvodnené, je len jej subjektívnym názorom, nakoľko tzv. „vyťaženosť lekárov" NTS SR pravidelne
vyhodnocuje. Žalovaná v rozpore s týmto názorom žalobkyne preukázala, že pred realizáciou spornej
organizačnej zmeny pracovisko NTS SR v Košiciach podľa oficiálneho ukazovateľa efektívnosti
jednotlivých pracovísk vykazovalo prezamestnanosť, vyplývajúcu najmä z v priemere najnižšieho počtu
odberov na lekára v porovnaní s ostatnými pracoviskami, ako aj z výsluchu svedka X.. A.. Preto žalovaný
ako zamestnávateľ, ktorému zákon umožňuje regulovať počet svojich zamestnancov a ich kvalifikačné
zloženie, rozhodol s ohľadom na efektívnosť a hospodárne vynakladanie finančných prostriedkov v
súvislosti s Národným projektom o organizačnej zmene, ktorou na pracovisku v Košiciach zrušil dve
pracovné miest na pozícii lekár.
Právna zástupkyňa namietala, že na pracovisku mal vládnuť bossing, mobbing a psychoteror a uviedla,
že pokiaľ by skutočne dochádzalo na pracovisku k takému závažnému porušovaniu práv zamestnancov
ako žalobkyňa uviedla, došlo by k podaniu sťažností zo strany viacerých zamestnancov. Ani sama
žalobkyňa toto neriešila prostredníctvom Inšpektorátu práce ani odborovej organizácie, pričom listy a
mailová komunikácia, ktoré predložila v konaní, adresované riaditeľstvu NTS SR a personálnemu
oddeleniu, sa netýkajú ani jednej z tvrdených skutočností a žalobkyňa uvedené tvrdenia žiadnym
spôsobom nepreukázala, rovnako ani to, že prostredníctvom spornej organizačnej zmeny mal žalovaný
údajne riešiť zlé vzťahy so žalobkyňou. Podľa žalovaného žalobkyňa v konaní nepreukázala tvrdenú
účelovosť a fiktívnosť organizačnej zmeny, práve naopak, žalovaný predložil dôkazy, ktoré viedli k
rozhodnutiu o organizačnej zmene podložené reálnymi číslami a faktami.
Podľa právnej zástupkyne žalovaného, žalovaný splnil všetky hmotnoprávne podmienky danej výpovede
keď o organizačnej zmene rozhodol včas a zákonným spôsobom a nakoľko NTS SR nemala
možnosť žalobkyňu ďalej zamestnávať ani na kratší pracovný čas v mieste výkonu práce, povinnosť
ponúknuť žalobkyni inú vhodnú prácu v zmysle § 63 ods. 2 Zákonníka práce žalovanému nevznikla
a v súlade s § 74 Zákonníka práce, bola organizačná zmena a zrušenie dvoch pracovných miest,
riadne prerokované a schválené Základnou odborovou organizáciou pri NTS SR. Konkrétne právna
zástupkyňa poukazovala na to, že v zmysle rozhodnutia o organizačnej zmene, toto bolo predložené
odborovej organizácii prostredníctvom zamestnanca žalovaného JUDr. H., vedúcej oddelenia ľudských
zdrojov, pričom podľa ustálenej praxe sa komunikácia medzi odborovou organizáciou a NTS SR ako
zamestnávateľom s celoslovenskou pôsobnosťou, uskutočňuje písomne, poštou alebo elektronicky,
prípadne telefonicky, čo je štandardný a legitímny spôsob komunikácie. Následne po doručení
rozhodnutia o organizačnej zmene, odborová organizácia toto rozhodnutie prerokovala a podľa
prijatého uznesenia na mimoriadnom zasadnutí Výboru ZOO pri NTS SR, s organizačnou zmenou a
jej následkami v podobe výpovede dvom zamestnankyniam, súhlasila. Uvedené preukazuje zápisnica
č. 11 zo dňa 29.04.2014, z ktorej jednoznačne vyplýva: čas a miesto konania zasadnutia výboru
odborovej organizácie, prerokovanie organizačnej zmeny a zrušenia dvoch pracovných miest lekárov,
konkrétne mená zamestnancov na zrušovaných pracovných miestach (MUDr. W. a K.. A.) a súhlas



odborovej organizácie s organizačnou zmenou. Následne bolo NTS SR doručené rozhodnutie odborovej
organizácie č. 14/2014 zo dňa 24.09.2014, obsahujúce súhlas s predmetnou organizačnou zmenou.
Prerokovanie organizačnej zmeny a zrušenia dvoch pracovných miest vyššie uvedeným postupom
potvrdzuje aj výsluch svedkýň (H., S.. H.). Záverom konštatovala, že žalobkyňa v konaní žiadnym
spôsobom nepreukázala tvrdenú účelovosť a fiktívnosť organizačnej zmeny na pracovisku odporcu
v Košiciach a naopak žalovaný predložil dôkazy tak o dôvodoch, ktoré ho viedli k rozhodnutiu o
organizačnej zmene, podložené reálnymi faktami a číslami, ako aj o dodržaní všetkých hmotnoprávnych
podmienok výpovede danej žalobkyni z dôvodu tejto organizačnej zmeny.

17. Z Rozhodnutia o organizačnej zmene v Národnej transfúznej službe SR, prijatého dňa 24.09.2014
vyplývalo, že NTS SR, v zastúpení riaditeľkou X.. A., v súlade s ustanovením § 63 ods. 1,
písm. b) Zákonníka práce prijala rozhodnutie o organizačnej zmene, v zmysle ktorého z dôvodu
zabezpečenia racionalizácie, efektívnosti práce a hospodárneho vynakladania finančných
prostriedkov zamestnávateľ ruší dve pracovné miesta lekárov na Spracovateľskom a Odbernom
centre v Košiciach. Po prehodnotení počtu zamestnancov na uvedenom pracovisku z vyššie uvedených
dôvodov sú nadbytočné dve pracovné miesta lekárov, konkrétne ide o pracovné miesto, ktoré
zastáva K.. X. W. a K.. Z. A.. Organizačná zmena nadobúda účinnosť dňom 24.9.2014. Vzhľadom
na to, že na Spracovateľskom a Odbernom centre v Košiciach sú všetky vhodné pracovné miesta
obsadené, nie je možné menovaným ponúknuť iné pracovné miesto. Zároveň bolo S.. H., vedúcej
OĽZ uložené oboznámiť s rozhodnutím o organizačnej zmene výbor odborovej organizácie a vyžiadať
k tomu ich stanovisko a zabezpečiť a vykonať organizačno-technické a personálne opatrenie.

18. Zo Zápisnice č. 11 z mimoriadneho zasadnutia V - ZO dňa 24.09.2014 v Banskej Bystrici súd zistil,
že Výbor Základnej odborovej organizácie pri NTS SR, na mimoriadnom zasadnutí, na základe
prijatého rozhodnutia o organizačnej zmene v NTS SR, Č.j NTS SR - 332112014, zo dňa 24.09.2014,
prerokoval danú skutočnosť a prijal rozhodnutie, ktorým vzal na vedomie rozhodnutie o organizačnej
zmene v NTS SR, v zmysle ktorého z dôvodu zabezpečenia racionalizácie, efektívnosti práce a
hospodárneho vynakladania finančných prostriedkov zamestnávateľ ruší dve pracovné miesta lekárov
na Spracovateľskom a Odbernom centre v Košiciach. ktoré zastáva K.. X. W. a K.. Z. A. a vzhľadom k
tomu, že v Spracovateľskom a Odbernom centre v Košiciach sú všetky vhodné miesta obsadené, nie je
možné menovaným ponúknu ť iné pracovné miesto, s tým, že V - ZO súhlasí s organizačnou zmenou,
ktorá sa týka pracovných miest konkrétne uvedených lekárov, s účinnosťou od 24.09.2014.

19. Z výpovede danej žalobkyni podľa § 63 ods. 1písm. b) Zákonníka práce žalovaným listom
zo dňa 24.09.2014, doručeným dňa 29.09.2014 vyplýva, že „na základe písomného rozhodnutia
zamestnávateľa zo dňa 24.09.2014 o organizačnej zmene, v zmysle ktorého sa znižuje počet
zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce, sa ruší pracovná pozícia žalobkyne a z toho dôvodu
sa stala nadbytočnou pre zamestnávateľa, ktorý ju nemá možnosť ju ďalej zamestnávať podľa pracovnej
zmluvy a nemá ani žiadne voľné miesto, ktoré by mohol žalobkyni ponúknuť vzhľadom na vzdelanie,
pracovné schopnosti a skúsenosti žalobkyne, a to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo
dohodnuté ako miesto výkonu práce“. Pracovný pomer žalobkyne sa má skončiť uplynutím 3-mesačnej
výpovednej doby, ktorá začína (začala) plynúť dňa 01.10.20i4 a končí dňom 31.12.2014.

20. Z listov žalobkyne, ktoré doručila žalovanému zamestnávateľovi, spísaných právnikom, na ktorého
sa v danej veci žalobkyňa obrátila - Žiadosť o odvolanie výpovede zo dňa 26.11.2014 a následne
Predžalobná výzva zo dňa 17.12.2014 vyplýva, že zamestnávateľovi oznámila, že výpoveď považuje
za neplatnú a nedôvodnú z dôvodu neexistencie organizačnej zmeny u žalovaného, na základe ktorej
jej bola daná výpoveď pre nadbytočnosť, ktorá je iba účelová, deklarovaná a predstieraná organizačnej
zmeny, pričom skutočným dôvodom sú predchádzajúce nezhody súvisiace s nepodpísanou dohodou o
pracovnej pohotovosti a ďalšie a preto žalobkyňa žiadala odporcu o jej odvolanie.

21. Z vyjadrenia žalovaného zamestnávateľa z 22.12.2014, k uvedeným listom žalobkyne vyplývalo, že
zamestnávateľ je toho názoru, že svojim postupom neporušil práva žalobkyne, rozhodol o organizačnej
zmene včas a v súlade so zákonom a k výpovedi prišlo len z dôvodu organizačných zmien, nakoľko
objektívne zanikla potreba vykonávať jej prácu, rovnako ako aj u ďalšej zamestnankyni. Argumenty
žalobkyne ohľadom uzatvorenia pracovnej zmluvy na dobu neurčitú s iným lekárom pred rozhodnutím
o organizačnej zmene a pochybnosti o schopnosti žalovaného zabezpečiť riadne prevádzkovanie



pracoviska, považoval za irelevantné a z týchto dôvodov oznámil žalobkyni, že spornú výpoveď
neodvolá.

22. Podľa § 59 ods. 1 Zákonníka práce č. 311/2001 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení, platnom
a účinnom ku dňu napadnutej výpovede (ďalej len „Zákonník práce“), pracovný pomer možno skončiť
dohodou, výpoveďou, okamžitým skončením a skončením v skúšobnej lehote.

23. Podľa § 61 ods. 1 Zákonníka práce, výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj
zamestnanec. Výpoveď je musí byť písomná a doručená, inak je neplatná.

24. Podľa § 61 ods. 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov
ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby
ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno
dodatočne meniť.

25. Podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba
z dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa
alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov
s cieľom zvýšiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách a zamestnávateľ, ktorý
je agentúrou dočasného zamestnávania, aj ak sa zamestnanec stane nadbytočným vzhľadom na
skončenie dočasného pridelenia podľa § 58 pred uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný
pomer na určitú dobu.

26. Podľa § 63 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak nejde
o výpoveď z dôvodu nadbytočnosti zamestnanca vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa
§ 58 pred uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu, o výpoveď pre
neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvod
u, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer , iba vtedy, ak
a) zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v
mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce,
b) zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre nevhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol v
mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkon u práce alebo sa podrobiť predchádzajúcej príprave
na túto in ú prácu. Nakoľko NTS SR nemala možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať ani na kratší
pracovný čas v mieste výkonu práce, povinnosť ponúknuť navrhovateľke inú vhodnú prácu NTS SR
nevznikla a táto hmotnoprávna podmienka výpovede bola naplnená.

27. Podľa § 74 Zákonníka práce, výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany
zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak sú
výpoveď alebo okamžité skočenie pracovného pomeru neplatné. Zástupca zamestnancov je povinný
prerokovať výpoveď zo strany zamestnávateľa do siedmich pracovných dní odo dňa doručenia písomnej
žiadosti zamestnávateľom a okamžité skončenie pracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňa
doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedených lehotách nedôjde k prerokovaniu, platí,
že k prerokovaniu došlo.

28. Podľa § 17 ods. 2/ Zákonníka práce, právny úkon, na ktorý neudelil predpísaný súhlas príslušný
orgán alebo zákonný zástupca alebo na ktorý neudelili predpísaný súhlas zástupcovia zamestnancov,
právny úkon, ktorý nebol vopred prerokovaný so zástupcami zamestnancov, alebo právny úkon, ktorý
sa neurobil formou predpísanou týmto zákonom, je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon
alebo osobitný predpis.

29. Podľa § 11a ods. 1/ veta prvá Zákonníka práce, zástupcovia zamestnancov sú príslušný odborový
orgán, zamestnanecká rada alebo zamestnanecký dôverník.

30. Podľa § 229 ods. 1/ Zákonníka práce, s cieľom zabezpečiť spravodlivé a uspokojivé
pracovné podmienky sa zamestnanci zúčastňujú na rozhodovaní zamestnávateľa, ktoré sa týka ich
ekonomických a sociálnych záujmov, a to priamo alebo prostredníctvom príslušného odborového
orgánu, zamestnaneckej rady alebo zamestnaneckého dôverníka; zástupcovia zamestnancov navzájom
úzko spolupracujú.



31. Podľa § 229 ods. 4 Zákonníka práce, zamestnanci sa zúčastňujú prostredníctvom príslušného
odborového orgánu, zamestnaneckej rady alebo zamestnaneckého dôverníka na utváraní spravodlivých
a uspokojivých pracovných podmienok a) spolurozhodovaním, b) prerokovaním, c) právom na
informácie, d) kontrolnou činnosťou..

32. Podľa § 230 ods. 1/ Zákonníka práce, odborová organizácia je občianske združenie podľa osobitného
predpisu. Odborová organizácia je povinná písomne informovať zamestnávateľa o začatí svojho
pôsobenia u zamestnávateľa a predložiť mu zoznam členov odborového orgánu.

33. Podľa § 230 ods. 2/ Zákonníka práce, zamestnávateľ je povinný umožniť pôsobenie odborových
organizácií na pracovisku.

34. Podľa § 231 ods. 1 Zákonníka práce, odborový orgán uzatvára so zamestnávateľom
kolektívnu zmluvu, ktorá upravuje pracovné podmienky vrátane mzdových podmienok a podmienky
zamestnávania, vzťahy medzi zamestnávateľmi a zamestnancami, vzťahy medzi zamestnávateľmi
alebo ich organizáciami a jednou organizáciou alebo viacerými organizáciami zamestnancov
výhodnejšie, ako upravuje tento zákon alebo iný pracovnoprávny predpis, ak to tento zákon alebo
iný pracovnoprávny predpis výslovne nezakazuje alebo ak z ich ustanovení nevyplýva, že sa od nich
nemožno odchýliť. Nároky, ktoré vznikli z kolektívnej zmluvy jednotlivým zamestnancom, sa uplatňujú a
uspokojujú ako ostatné nároky zamestnancov z pracovného pomeru. Pracovná zmluva je neplatná v tej
časti, v ktorej upravuje nároky zamestnanca v menšom rozsahu než kolektívna zmluva.

35. Podľa § 231 ods. 1 Zákonníka práce, postup pri uzatváraní kolektívnych zmlúv ustanovuje osobitný
predpis.

36. Podľa § 237 ods. 1 Zákonníka práce, prerokovanie je výmena názorov a dialóg medzi zástupcami
zamestnancov a zamestnávateľom.
Podľa § 237 ods. 2 písm. a), d) Zákonníka práce, zamestnávateľ vopred prerokuje so zástupcami
zamestnancov najmä
a) stav, štruktúru a predpokladaný vývoj zamestnanosti a plánované opatrenia, najmä ak je ohrozená
zamestnanosť;
d) organizačné zmeny, za ktoré sa považujú obmedzenie alebo zastavenie činnosti zamestnávateľa
alebo jeho časti, zlúčenie, splynutie, rozdelenie, zmena právnej formy zamestnávateľa.
Podľa § 237 ods. 3 Zákonníka práce, prerokovanie sa uskutoční zrozumiteľným spôsobom a vo vhodnom
čase, s primeraným obsahom, s cieľom dosiahnuť dohodu.
Podľa § 237 ods. 4 Zákonníka práce, na účely uvedené v odseku 2 zamestnávateľ poskytuje zástupcom
zamestnancov potrebné informácie, konzultácie a doklady a v rámci svojich možností prihliada na ich
stanoviská.

37. Predmetom sporu, po úpravách žalobného petitu, bolo:
- určenie neplatnosti spornej výpovede zo dňa 24.09.2014 a doručenej žalovanej dňa 29.09.2014,
danej podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce pre nadbytočnosť, z dôvodu organizačných zmien
u zamestnávateľa;
- určenie, že pracovný pomer žalobkyne u žalovaného pracovný pomer žalobkyne u žalovaného skončil
dňom právoplatnosti rozsudku a
- náhrada mzdy z titulu neplatne skončeného pracovného pomeru podľa § 79 Zákonníka práce, od
01.01.2015 až do dňa právoplatnosti rozhodnutia o neplatnosť skončenia pracovného pomeru vo výške
1.519,14 Euro mesačne.

38. Zákonník práce v citovanom ustanovení § 59 kogentným spôsobom upravuje spôsoby skončenia
pracovného pomeru, pri uplatnení ktorých je potrebné dodržať hmotnoprávne náležitosti v zmysle
ďalších ustanovení Zákonníka práce, upravujúcich jednotlivé formy skončenia pracovného pomeru.

39. Výpoveď či už zo strany zamestnávateľa alebo zamestnanca je jednostranný prejav vôle a to i proti
vôli druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu a preto právna úprava obsiahnutá v Zákonníku práce
viaže platnosť výpovede na splnenie stanovených podmienok (§ 61, 62 Zák. práce), v zmysle ktorých
je potrebné aby takýto prejav bol urobený v písomnej forme, doručený kvalifikovaným spôsobom (§ 38



Zák. práce) a s dôvodom skutkovo vymedzeným tak, aby bolo zrejmé aká konkrétna skutočnosť (príp.
aké konkrétne konanie zamestnanca) je dôvodom skončenia pracovného pomeru zamestnanca, kedy
táto skutočnosť nastala, čo je významné z hľadiska posúdenia plynutia zákonných lehôt, pre uplatnenie
konkrétneho dôvodu (§ 63 ods. 3,4), skutkové vymedzenie musí byť nezameniteľné s iným dôvodom,
aby ho nebolo možné dodatočne meniť, tzn. že skutkové okolnosti dôvodu výpovede musia vo svojom
súhrne tvoriť skutok nezameniteľný s inými skutkami a ako celok ho možno subsumovať pod niektorú
zo skutkových podstát ustanovenia § 63 ods. 1 Zákonníka práce. Ďalším zákonným predpokladom
pre danie výpovede, (okrem vymedzených prípadov - výpoveď pre neuspokojivé plnenie pracovných
úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite
skončiť pracovný pomer), je splnenie povinnosti zamestnávateľa podľa § 63 ods. 2 Zákonníka práce,
tzn. nemožnosť ďalšieho zamestnania v mieste výkonu práce ani na kratší pracovný čas a to ani
po predchádzajúcej príprave súčasne, že zamestnávateľ nedisponuje inou pre zamestnanca vhodnou
prácou v mieste výkonu práce a pokiaľ áno, ponuková povinnosť tejto inej vhodnej práce v mieste
dohodnutom ako miesto výkonu práce, pričom vhodnosť ponúkanej práce je potrebné posudzovať
s ohľadom na kvalifikačné, osobnostné, zdravotné predpoklady zamestnanca alebo skutočnosť, že
zamestnanec ponúknutú prácu odmieta.

40. Ďalšou náležitosťou, ktorú zákon ukladá zamestnávateľovi, je povinnosť výpoveď vopred
prerokovať so zástupcami zamestnancov (§ 74), za predpokladu existenciu, resp. pôsobenia odborovej
organizácie u zamestnávateľa (zriadenej podľa osobitného predpisu), alebo zamestnaneckej rady
alebo zamestnaneckého dôverníka (§ 233). Ide o formu účasti zamestnancov na rozhodovacích
procesoch zamestnávateľa, ktorý má umožniť ich pôsobenie a v zákonom stanovených prípadoch
rokovať o otázkach v záujme zamestnancov. Iba v opačnom prípade, keď zástupcovia zamestnancov
u zamestnávateľa nepôsobia, zamestnávateľ povinnosť podľa § 74 Zákonníka práce, výpoveď vopred
prerokovať so zástupcami zamestnancov pod sankciou jej neplatnosti, nemá, a v takýchto prípadoch
zamestnávateľ koná samostatne (§ 12).

41. Pokiaľ sú splnené uvedené formálne náležitosti, je potrebné skúmať ďalšie zákonné predpoklady
platného ukončenia pracovného pomeru zamestnanca výpoveďou a to preukázanie existencie a
odôvodnenosti použitia, skutkovo vymedzeného dôvodu výpovede, konkrétne pre danie výpovede
z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, je to písomné rozhodnutie
zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia, o znížení
stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách, ako
bezprostredná príčina nadbytočnosti zamestnanca pre zamestnávateľa, vymedzujúce tento konkrétny
výpovedný dôvod, pričom dôkazné bremeno je v súdnom konaní na zamestnávateľovi.

42. Pritom platí, že o výbere zamestnanca, ktorý je nadbytočný, rozhoduje zamestnávateľ sám, súd
nemôže v tomto smere preskúmať rozhodnutie zamestnávateľa. Súd však skúma, či sú splnené ostatné
podmienky vymedzujúce výpovedný dôvod (R 90/1967).

43. Napokon predpokladom pre preskúmanie platnosti výpovede z hľadiska naplnenia všetkých
uvedených zákonných podmienok súdom, je potreba včasného podania žaloby o určenie jej neplatnosti,
tzn. podanie žaloby na súd v lehote dvoch mesiacov v zmysle § 77 v nadväznosti na § 36 ods.1
Zákonníka práce.

44. Na základe vecného a právneho posúdenia odôvodnenosti žaloby, vychádzajúc z výsledkov
vykonaného dokazovania a z citovaných ustanovení zákona, súd v prípade spornej výpovede danej
podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce žalobkyni listom zo dňa 24.09.2014 a doručenej dňa
29.09.2014, dospel k záveru, že neboli dodržané všetky uvedené zákonné náležitosti. Žalovaný
zamestnávateľ síce dodržal formálne náležitosti výpovede a súd mal za preukázanú aj existenciu
výpovedného dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, ktorým je písomné rozhodnutie
zamestnávateľa o organizačnej zmene dotýkajúceho sa pracovného miesta žalobkyne a bola splnená
aj podmienka včasnosti podania určovacej žaloby o neplatnosť výpovede na súd (§ 64 Zák. práce),
žalovaný na ktorom je dôkazné bremeno ohľadom splnenia zákonných predpokladov pre danie
výpovede však nepreukázal, prerokovanie výpovede vopred so zástupcami zamestnancov v zmysle §
74 Zákonníka práce.



45. K uvedenému záveru súd dospel, keď mal v súdnom konaní za preukázané, že sporná výpoveď
bola daná navrhovateľke v písomnej forme, doručená kvalifikovaným spôsobom dňa 29.09.2014 a
z jej obsahu sú dostatočne zrejmé dôvody, ktoré viedli zamestnávateľa k ukončeniu pracovného
pomeru so žalobkyňou, predpokladané zákonom (§ 61 ods. 2 v nadväznosti na § 63 ods. 1 písm.
b/ Zákonníka práce), na základe ktorej potom uplynutím 3 mesačnej výpovednej doby, pracovný
pomer žalobkyne mal skončiť dňom 31.12.2014. Namietanú existenciu dôvodu výpovede - rozhodnutia
zamestnávateľa o organizačnej zmene z 24.09.2014 v súvislosti s ktorým, sa stala žalobkyňa
nadbytočná, mal súd preukázanú z výpovede strán a svedkýň a napokon aj z predloženej listiny
(rozhodnutia), ktorej autenticita ani nebola sporná. Z písomného rozhodnutia o organizačnej zmene z
24.09.2014 jednoznačne vyplýva, že sa žalobkyňa stala nadbytočnou v dôsledku konkrétne uvedeného
rozhodnutia zamestnávateľa o organizačnej zmene zo dňa 24.09.2014, ktorá spočívala v zrušení
dvoch pracovných miest lekárov na Spracovateľskom a Odbernom centre v Košiciach, navyše
obsahovalo aj uvedenie za akým účelom zamestnávateľ uvedenú zmenu vykonal (racionalizácia
a efektívnosť práce a hospodárne vynakladanie finančných prostriedkov) a na základe čoho
(po prehodnotení počtu zamestnancov na uvedenom pracovisku). Zároveň rozhodnutie obsahuje
aj konkrétne mená zamestnancov - lekárov, ktorých sa uvedená organizačná zmena mala týkať,
okrem ďalšej zamestnankyni aj žalobkyne. Týmto spôsobom potom bola splnená zákonná požiadavka
existencie rozhodnutia zamestnávateľa o organizačnej zmene a aj príčinná súvislosť medzi ňou
výpoveďou danou z tohto dôvodu žalobkyni. Na doplnenie súd uvádza, že zákonná požiadavka
rozhodnutia o organizačnej zmene je splnená tým, že zamestnávateľ dospeje k rozhodnutiu, že
je potrebné zefektívniť výkon práce napr. aj znížením stavu zamestnancov na konkrétnych (-ej)
pracovných (ej) pozíciách(-ii) a autonómne rozhodne, s ktorým konkrétnym, do úvahy prichádzajúcim
zamestnancom, bude na základe tohto rozhodnutia skončený pracovný pomer (dohodu alebo
jednostranne výpoveďou). Pre takéto rozhodnutie zamestnávateľa zákon požaduje písomnú formu,
aby boli z neho zrejmé podstatné skutočnosti - kedy k rozhodnutiu prišlo, o akú organizačnú zmenu
ide (v čom spočíva) a nebola pochybnosť o príčinnej súvislosti medzi touto organizačnou zmenou
a následným skončením pracovného pomeru s konkrétnym zamestnancom, vykonávajúcim prácu
na pracovnej pozícii, ktorej sa organizačná zmena dotýkala. Výber konkrétneho zamestnanca je v
plnej kompetencii zamestnávateľa, ktorý sám rozhoduje akým spôsobom realizuje zmeny týkajúce sa
organizácie, racionalizácie resp. efektívnosti práce, o ktorý prípad sa jednalo aj v danom prípade. Súd
poukazuje v tomto smere aj na ustálenú judikatúru, že výber konkrétneho nadbytočného zamestnanca
je vecou zamestnávateľa a súd ho nepreskúmava, nakoľko je potrebné umožniť zamestnávateľovi,
aby reguloval počet svojich zamestnancov a ich kvalifikačné zloženie pružne a zamestnával iba taký
počet zamestnancov, ktorý bude preň najvhodnejší. Použitie výpovedného dôvodu podľa § 63 ods. 1
písm. b/ Zákonníka práce nie je podmienené dokonca ani absolútnym znížením počtu zamestnancov,
naopak, môže k nemu dôjsť aj pri zvyšovaní počtu zamestnancov a nekladie sa dôraz iba na počet
zamestnancov, ale aj na ich zloženie z hľadiska profesie a kvalifikácie, na racionalizáciu práce v rámci
svojich organizačných štruktúr a zložiek, príp. na ďalšie predpoklady, zmeny technického vybavenia,
úsporné opatrenia a pod.. Preto je výlučne na zamestnávateľovi, rozhodovať o výbere zamestnanca(-
ov), ktorého(-ých) sa táto organizačná zmena bude konkrétne dotýkať, príp. stanoviť kritériá výberu
a toto rozhodnutie o výbere zamestnanca nemôže súd preskúmavať ani v prípade nespokojnosti
dotknutého zamestnanca. Povinnosťou súdu je v danom prípade zistiť a posúdiť len či zamestnávateľ
o organizačných zmenách prijal písomné rozhodnutie, k akým organizačným zmenám prišlo a či je
daná príčinná súvislosť medzi týmto zmenami v počte a zložení zamestnancov a spornou výpoveďou
z pracovného pomeru. Súd sa preto nestotožnil s argumentáciou právneho zástupcu žalobkyne o
neexistencii organizačnej zmeny s vyššie popísaných dôvodov. Podľa súdu by ako účelovú alebo
len predstieranú bolo možné označiť organizačnú zmenu (dôvod výpovede), spočívajúcu v zrušení
konkrétnych pracovných pozícií vtedy, ak by bolo preukázané, že zrušená pracovná pozícia (miesto), v
danom prípade lekára, v skutočnosti nezanikla iba došlo k jej premenovaniu, resp. na zrušené miesto
bol novoprijatý iný zamestnanec alebo bolo obsadené zamestnancom do tej doby vykonávajúcim inú
prácu a pod..

46. Spochybňovanú nadväznosť predmetnej organizačnej zmeny na spomínaný Národný projekt
schválený MZ SR a jeho realizáciu prostredníctvom nej, súd neskúmal, nakoľko to nepovažoval za
podstatnú okolnosť, preukazujúcu či rozhodnutie o organizačnej zmene z 24.09.2014 bolo alebo nebolo
len deklarované. Za podstatné pre preukázanie, že v skutočnosti na pracovisku NTS v Košiciach
došlo k spornej organizačnej zmene spočívajúcej v znížení počtu zamestnancov v pracovnej pozícii
lekár z predchádzajúcich 6 na 4, ktorá bola podstatou písomného rozhodnutia zamestnávateľa, súd



považoval nespornú okolnosť, že od nej nedošlo k zmene v počte zamestnancov - lekárov na uvedenom
pracovisku, tzn. nedošlo k obnoveniu pracovného miesta, ktoré vykonávala žalobkyňa a ktoré bolo
organizačnou zmenou zrušené. Tzv. Národný projekt nebol bezprostredným dôvodom výpovede a
ani bezprostredným dôvodom rozhodnutia o organizačnej zmene. Z preukázaných skutočností z
predložených listín vyplývalo, že išlo o projektový zámer realizovaný MZ SR v oblasti krvnej politiky SR,
v dlhšom časovom horizonte od roku 2008, týkajúci sa infraštruktúry NTS SR a s dopadom nielen na
organizáciu a štruktúru NTS SR, ale aj jej celkovú činnosť. Vo vzťahu k spornej výpovedi konkrétne
rokovania a rozhodnutia na úrovni MZ SR ako aj rozhodnutia týkajúce sa zrušenia iných pracovných
pozícií a na iných pracoviskách NTS SR sú bez právneho významu. S ohľadom na všetky okolnosti súd
vnímal uvedený národný projekt, len ako jeden z uvádzaných dôvodov v kontexte ďalších zmien pre
ktorý žalovaný zamestnávateľ mal zámer zefektívniť a racionalizovať pracovnú činnosť, keď ďalším bolo
vyhodnocovanie objektívnych ukazovateľov výkonnosti práce lekárov a ich porovnanie, na pracoviskách
NTS SR ako aj uvádzané zavádzanie nového prístrojového vybavenia pracoviska a pod. Súd vychádzal
z pri týchto záveroch z okolností ktoré neboli medzi stranami sporné, z predložených listín a výpovedí
svedkýň (X.. A., S.. H., H.) a tiež toho, že tieto namietané okolnosti boli takto prezentované stranami
až v rámci predmetného konania, avšak z nevplývajú ani z konkrétneho rozhodnutia o organizačnej
zmene ani zo spornej výpovede. Ako bolo uvedené súd z obsahu spornej výpovede mal za dostatočne
zrejmé, ktorá organizačná zmena viedla žalovaného k zrušeniu pracovného miesta žalobkyne a v čom
spočívala a jej účelovosť (napr. tým, že na zrušené pracovné miesto bol prijatý iný zamestnanec a pod.)
nemal súd za preukázanú.

47. Čo sa týka povinnosti zamestnávateľa ponúknuť zamestnancovi inú vhodnú prácu ( iné voľné
pracovné miesto ) v zmysle § 63 ods. 2 Zák. práce, jedná sa o hmotnoprávnu podmienku, ktorej
splnenie je povinný preukázať zamestnávateľ, pričom táto ponuka voči zamestnancovi nemusí byť
v písomnej forme, avšak musí ísť o pracovné miesto v mieste výkonu pôvodne dojednanej práce,
príp. aj na kratší pracovný čas. Možnosť dať zamestnancovi výpoveď z dôvodov podľa § 63 ods. 1
písm. a) až c) Zák. práce prichádza až potom, ak zamestnanec nie je ochotný ponúknuté a zároveň
vhodné (tzn. zodpovedá druhu dojednanej práce v pracovnej zmluve s ohľadom na kvalifikačné,
osobnostné, zdravotné predpoklady zamestnanca) pracovné miesto prijať, a to ani po predchádzajúcej
príprave. Zamestnávateľ preto nie je povinný pred daním výpovede zamestnancovi ponúknuť akékoľvek
zamestnanie, ktorým v čase, kedy je daný niektorý z výpovedných dôvodov podľa § 63 ods. 1 písm.
a) až c) Zák. práce disponuje, pričom zároveň platí, že táto povinnosť je daná iba za predpokladu
existencie takého voľného pracovného miesta. V prejednávanej veci nebolo v konaní preukázané, že
by žalovaný mohol žalobkyňu naďalej zamestnávať aspoň na kratší pracovný čas v mieste dojednanom
pre výkon práce, ani že by disponoval v danom čase voľným pracovným miestom, ktoré by mohol pred
daním výpovede ponúknuť žalobkyni ako vhodnú prácu z hľadiska uvedených predpokladov. Uvedené aj
konštatoval v spornej výpovedi. Potom žalobkyňu v tomto smere v konaní zaťažuje povinnosť tvrdenia,
označiť takéto konkrétne pracovné miesto, aby súd mohol preskúmať, či došlo k zanedbaniu ponukovej
povinnosti zamestnávateľa alebo nie. Pokiaľ žalobkyňa konkrétne vhodné pracovné miesto neoznačila,
nebolo možné v tomto smere vykonať dokazovanie, či žalovaný takýmto miestom v čase dania výpovede
disponoval, z ktorého dôvodu tvrdenie žalobkyne o nesplnení ponukovej povinnosti a aj s ohľadom na
obsah spornej výpovede, nebolo v súdnom konaní preukázané. Vzhľadom k tomu nebola daná zákonná
ponuková povinnosť odporcu v zmysle § 63 ods. 2 písm. a), b) Zákonníka práce a ani dôvod neplatnosti
spornej výpovede z tohto dôvodu.

48. Zásadným dôvodom neplatnosti spornej výpovede, bola absencia jej riadneho prerokovania so
zástupcami zamestnancov v zmysle § 74 Zákonníka práce.

49. Z preukázaných skutkových okolností na základe svedeckých výpovedí ( H., S.. H.) a z predloženej
Zápisnice č. 11 z mimoriadneho zasadnutia V - ZO dňa 24.09.2014 v Banskej Bystrici a Rozhodnutia o
organizačnej zmene v Národnej transfúznej službe SR, prijatého dňa 24.09.2014 vyplynulo, že v deň
kedy došlo k Rozhodnutiu o organizačnej zmene 24.09.2014, bola telefonicky požiadaná predsedníčka
odborovej organizácie pri NTS SR p. H., vedúcou OĽZ, JUDr. H. o prerokovanie organizačnej zmeny,
ktorá jej mala byť zároveň elektronicky zaslaná, pričom predsedníčka odborovej organizácie H. tvrdila,
že jej bola aj do telefónu prečítaná a tým bola s jej obsahom ona osobne oboznámená. V ten istý deň
výbor ZOO pri NTS SR mal mimoriadne zasadanie, na ktorom vzal uvedené rozhodnutie o organizačnej
zmene na vedomie a vyslovil s ním súhlas formou uznesenia, ktoré v ten deň zaslala predsedníčka
ZOO H. elektornicky JUDr. H., ktorá v ten istý deň, 24.09.2014 aj vypracovala písomnú výpoveď a



poštou ju zaslala vedúcej lekárke na pracovisko NTS v Košiciach, ktorá ju potom osobne doručila
žalobkyni. Z popísaného postupu, ktorý v zásade zhodne uviedli zúčastnené svedkyne (H., S.. H.)
a vyplýval aj zo zápisnice ZOO pri NTS SR bolo nepochybné, že sporná výpoveď nebola riadne
prerokovaná so zástupcami zamestnancov tak ako to má na mysli ustanovenie § 74 Zákonníka práce.
Predovšetkým z uvedeného skutkového opisu vyplývalo, že konkrétna sporná výpoveď daná žalobkyni
nebola prerokovaná vôbec, ani vopred a ani neskôr, keďže k jej spísaniu prišlo až po tom čo odborová
organizácia vzala rozhodnutie zamestnávateľa o organizačných zmenách na vedomie, pričom neprišlo
vôbec k samotnému rokovaniu, tzn. k výmene informácií, názorov, stanovísk a dialógu medzi žalovaným
a zástupcami (členmi výboru) ZOO pri NTS SR. Zo zápisu nepochybne vyplýva, že „výbor ZOO pri NTS
SR berie na vedomie rozhodnutie o organizačnej zmene v zmysle, ktorého sa rušia dve miesta lekárov
- konkrétne žalobkyne a K.. A. bez možnosti ponuky iného vhodného miesta.

50. Podstatou zákonnej požiadavky predchádzajúceho prerokovania výpovede, nie je ako argumentoval
žalovaný „schválenie“ organizačnej zmeny a výpovede z 24.09.2014 Základnou odborovou
organizáciou pri NTS SR, alebo ako to vyplýva z predloženej zápisnice „vzatie na vedomie“. Je
ňou uskutočnenie rokovania vo význame vzájomného dialógu, tak ako to vyplýva aj z ustanovení
§ 237 Zákonníka práce, a to ohľadom konkrétnej výpovede v súvislosti s organizačnými zmenami,
vopred, predtým, než o výpovedi na základe prijatej organizačnej zmeny vo vzťahu ku konkrétnemu
zamestnancovi zamestnávateľ rozhodne. Výsledkom takéhoto predchádzajúceho „prerokovania“ môže
byť súhlas a aj prípadný nesúhlas odborovej organizácie s postupom zamestnávateľa, ktorý ho
zohľadňuje pri svojom rozhodovaní, ale nie je ním viazaný. Zástupcovia zamestnancov sa týmto
spolupodieľajú na rozhodovaní o zásadných otázkach, týmto chránia záujmy zamestnancov, v rámci
dialógu presadzujú požiadavky zamestnancov, resp. čo najpriaznivejšie podmienky a pod., avšak
nemajú rozhodovacie, resp. schvaľovacie kompetencie. Pokiaľ by sa aj odborová organizácia k žiadosti
zamestnávateľa nevyjadrila v stanovenej lehote, zo zákona platí, že to nemá vplyv na rozhodovanie
zamestnávateľa, ktorý sám rozhoduje o daní výpovedi. Avšak zákonná požiadavka sa vzťahuje k
povinnosti zamestnávateľa, ktorý je pod následkom neplatnosti výpovede povinný vopred požiadať
zástupcov zamestnancov o jej prerokovanie. Účelom tejto právnej úpravy, podmieňujúcej uplatnenie
výpovede v zmysle § 74 v nadväznosti na § 17 ods. 2 Zák. práce až po predchádzajúcom prerokovaní so
zástupcami zamestnancov, je účasť zamestnancov na rozhodovaní o zásadných otázkach týkajúcich sa
zamestnancov a ich ochrana pred prípadným svojvoľným postupom zamestnávateľa. Súhlasné alebo
aj nesúhlasné stanovisko má byť preto iba výsledkom rokovaní medzi zamestnávateľom a zástupcami
odborov.

51. V prejednávanej veci k takémuto rokovaniu vôbec neprišlo a žalovaný zamestnávateľ si nesplnil
svoju zákonnú povinnosť, pred daním výpovede z dôvodov prijatej organizačnej zmeny, túto výpoveď
vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov v uvedenom význame, z ktorého dôvodu je sporná
výpoveď neplatná. Argumentácia žalovaného, že ide o štandardný postup neobstojí, nakoľko je v rozpore
s ustanovením § 74 Zákonníka práce a pokiaľ tak žalovaný ako zamestnávateľ postupuje aj iných
prípadoch dopúšťa sa porušenia zákona. V tomto smere sa súd stotožňuje aj ďalšou argumentáciou
právneho zástupcu žalobkyne a odkazom na judikované závery Najvyššieho súdu v obdobných veciach
na ktoré poukazoval ( rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn, 1Cdo 72/2006, sp. zn. 2M Cdo
21/2009 a tiež sp. zn. NS SR 3 Cdo 218/2008, sp. zn. 5 Cdo 255/2008, sp. zn. 5 Cdo 140/2010 a ďalšie).

52. Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo
ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil
zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s
výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca
naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada
patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá
na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd
rozhodne o skončení pracovného pomeru.

53. Podľa § 79 ods. 4 písm. a) Zákonníka práce, ak zamestnávateľ skončil pracovný pomer neplatne a
zamestnanec netrvá na tom, aby ho zamestnávateľ ďalej zamestnával, platí, ak sa so zamestnávateľom
nedohodne písomne inak, že sa jeho pracovný pomer skončil dohodou, ak bol daná neplatná výpoveď,
uplynutím výpovednej doby.



54. Právnym základom ďalších nárokov - náhrada mzdy z neplatne skončeného pracovného pomeru
výške 1.519,14 Euro mesačne od 01.01.2015 do dňa právoplatnosti rozhodnutia o neplatnosť skončenia
pracovného pomeru a určenie, že pracovný pomer žalobkyne u žalovaného skončil dňom právoplatnosti
rozsudku, je citované ustanovenie § 79 ods. 1 Zákonníka práce, v zmysle ktorého je predpokladom
úspech zamestnanca v spore o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a súčasne oznámenie
zamestnanca zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával. Vtedy sa pracovný
pomer zamestnanca napriek spornej výpovedi (resp. okamžitému skončeniu pr. pomeru) nekončí, s
výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca
naďalej zamestnával a zamestnávateľovi vzniká povinnosť zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy
v stanovenej výške práve odo dňa oznámenia, že trvá na ďalšom zamestnávaní. Inak povedané v
prípade náhrady mzdy z neplatne skončeného pracovného pomeru, ide o zákonný nárok ktorý patrí
navrhovateľovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na
ďalšom zamestnávaní v prípade, že v konaní o neplatné skončenie pracovného pomeru súd zistí, že
je žaloba odôvodnená a zároveň je preukázané, že zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá
na tom, aby ho naďalej zamestnával a to za obdobie podľa § 79 ods. 1 veta tretia, ods. 2, príp. ods.
3 Zákonníka práce.

55. V danom prípade žalobkyňa neoznámila žalovanému, že trvá na ďalšom zamestnávaní. Z listov
ktoré doručila zamestnávateľovi po tom, čo jej bola daná sporná výpoveď a na ktoré v tejto súvislosti
poukazovala, zo dňa 26.11.2014 a 17.12.2014, vyplýva, že oznámila prostredníctvom splnomocneného
právnika žalovanému, že výpoveď považuje za neplatnú a nedôvodnú z rovnakých dôvodov, aké
uviedla aj v súdnom konaní (účelovosť a predstieranie organizačnej zmeny) a žiadala odporcu o jej
odvolanie. Listy ďalej obsahujú stanovisko žalobkyne k ďalším sporným pracovným otázkam (dohoda
o pracovnej pohotovosti, zmena pracovného pomeru iného zamestnanca), avšak ani jeden z listov
neobsahuje oznámenie, že žalobkyňa aj naďalej trvá na ďalšom zamestnávaní u žalovaného a z vyplýva
z nich iba zjavný nesúhlas so spôsobom a dôvodmi, akým žalovaný jednostranne ukončil pracovný
pomer žalobkyne, a to výpoveďou pre nadbytočnosť, z dôvodu organizačných zmien. Ani jeden z
listov, doručovaných počas plynutia výpovednej doby, neobsahuje zmienku o výzve, alebo žiadosti na
prideľovanie práce žalobkyni aj po uplynutí výpovednej doby alebo iné vyjadrenie žalobkyne, z ktorého
by bolo jednoznačné, že nielenže nesúhlasí s výpoveďou pre jej nezákonnosť a neexistenciu dôvodov,
ale že aj naďalej trvá na zamestnávaní u žalovaného. Žalobkyňa ani následne, po uplynutí výpovednej
doby zamestnávateľovi neoznámila, že trvá na ďalšom zamestnávaní, pričom v rámci konania až dňa
06.10.2016 právny zástupca žalobkyne doplnil ako nové skutkové okolnosti to, že žalobkyňa sa ešte
od 01.06.2015 zamestnala a z toho dôvodu, nemá naďalej záujem byť zamestnaná u žalovaného
a teda ani netrvá na ďalšom zamestnávaní u žalovaného. Zároveň v tej súvislosti aj zmenil petit
žaloby a žiadal náhradu mzdy priznať do doby právoplatnosti rozsudku a tiež žiadal určiť, že do doby
právoplatnosti rozsudku trval aj pracovný pomer žalobkyne u žalovaného. Už súčasná existencia nového
pracovného pomeru vytvára u žalobkyne prekážku, aby mohla v rámci stanoveného pracovného času
byť pripravená na výkon práce u žalovaného a aj keď zákon nevylučuje súčasnú existenciu viacerých
pracovných pomerov, ustanovenie § 79 ZP, je ustanovením, ktoré rieši prípady, ak v dôsledku neplatného
skončenia pracovného pomeru nemôže zamestnanec vykonávať dojednanú prácu napriek tomu, že
oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, pričom sa predpokladá súčasná
pripravenosť zamestnanca prácu aj reálne vykonávať. Potom v dôsledku konštatovania neplatného
skončenia pracovného pomeru súdom, vzniká v takomto prípade zamestnancovi zákonný nárok na
náhradu mzdy od toho dňa, kedy zamestnávateľovi oznámil, že trvá na ďalšom zamestnávaní, ktorá
je dôsledkom nesplnenia povinnosti zamestnávateľa prideľovať prácu zamestnancovi trvajúcemu na
ďalšom zamestnávaní. Uvedené oznámenie zamestnanca má práve tie hmotnoprávne účinky, že na
základe neho sa jeho pracovný pomer nekončí, avšak musí ako každý právny úkon, vyjadrovať skutočnú
vôľu zamestnanca. V danej veci tento zákonný predpoklad pre priznanie náhrady mzdy z titulu neplatne
skončeného pracovného pomeru podľa § 79 ods. 1 nebol preukázaný. Uvedené platí obdobne aj vo
vzťahu k určovaciemu petitu, ktorým sa žalobkyňa domáhala v súvislosti s určením neplatnosti skončenia
jej pracovného pomeru spornou výpoveďou zo strany zamestnávateľa aj určenia, že tento pracovný
pomer žalobkyne u žalovaného skončil dňom právoplatnosti rozsudku. Navyše takéto požadované
určenie súdom, že pracovný pomer (ktorý z dôvodu neplatnosti výpovede trvá), sa má skončiť určitým
dňom, vymedzeným konkrétnou skutočnosťou (dňom právoplatnosti rozsudku), nemá oporu v zákone,
ani v zmysle § 79 ods. 1 ZP a ani podľa § 79 ods. 4 ZP. Súd môže podľa tohto ustanovenia rozhodnúť o
skončení pracovného pomeru len v prípade, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby



zamestnanca naďalej zamestnával a súd nemal žiaden právny dôvod pre vyhovenie takejto určovacej
žaloby.

56. Situáciu keď zamestnanec, po tom čo s ním zamestnávateľ neplatne skončil pracovný pomer, na
ďalšom zamestnávaní netrvá, rieši ustanovenie § 79 ods. 3 ZP, ktoré v prípade neplatnej výpovede
obsahuje fikciu, že pracovný pomer v takom prípade skončil uplynutím výpovednej doby, čo je daný
prípad a kedy nárok na náhradu mzdy nevzniká.

57. Z uvedených dôvodov súd žalobu v časti náhrady mzdy z neplatne skončeného pracovného pomeru
uplatnenej od 01.01.2015 do dňa právoplatnosti rozsudku a určenia, že pracovný pomer žalobkyne u
žalovaného skončil dňom právoplatnosti rozsudku zamietol.

58. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

59. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

60. Súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania v súlade so zásadou zodpovednosti za výsledok
sporového konania a nakoľko obe strany sporu boli v konaní čiastočne úspešné a čiastočne neúspešné,
súd podľa citovaného § 255 ods. 2 CSP, vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa
doručenia rozhodnutie na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (§ 355 ods. 1 C.s.p. v spojení s §
362 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.