DOPRAVOPROJEKT, a.s.


Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11S/52/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4017200263
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šišková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4017200263.9

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šiškovej a členiek senátu
JUDr. Dariny Vargovej a JUDr. Dany Kálnayovej, v právnej veci žalobcu: L. H., nar. XX. XX. XXXX,
O. trieda XX, I., zastúpeného advokátom JUDr. Pavlom Gráčikom, Farská 40, Nitra, proti žalovanému:
Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, Námestie slobody 6, Bratislava, za účasti
pribratých účastníkov konania:: 1/ MH Invest s.r.o., Mlynské Nivy 44/A, Bratislava, IČO: 36 724 530,
zastúpený advokátkou kanceláriou MAPLE & FISH s.r.o., Dunajská 154/A, Bratislava, IČO: 36 718 432
vykázané, 2/ DOPRAVOPROJEKT, a. s., Kominárska 2,4, Bratislava, IČO: 31 322 000, 4/ Združenie
domových samospráv, Námestie SNP 13, Bratislava, P. O. Box 218, 850 00 Bratislava, IČO: 312 820
174, 5/ Nitra Invest, s.r.o., Mostná 29, Nitra, IČO: 36 561 690, 6/ DESIGN ENGINEERING, a. s., Palisády
33, Bratislava, IČO: 36 609 633, 8/ L.. F. E., N. XX, Z., 9/ R.. V. W., B. X. X, I., 10/ B. O., V. X, I., 11/ B.
H., B. X. XX, I., za účasti osoby zúčastnenej na konaní: Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o., Vysoká 2/B,
Bratislava, IČO: 48 302 392, zastúpený advokátskou kanceláriou CMS CAMERON McKenna Nabarro
Olswang, advokáti, v.o.s., Na Poříčí 1079/3a, Praha 1, za ktorú koná CMS CAMERON McKenna Nabarro
Olswang, advokáti, v.o.s., organizačná zložka, Staromestská 3, Bratislava, o správnej žalobe zo dňa 20.
03. 2017 proti rozhodnutiu žalovaného č. 06643/2017/C240-SCDPK/01148 zo dňa 16. 01. 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

III. Pribratým účastníkom konania a osobe zúčastnenej na konaní náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Z predloženého administratívneho spisu súd zistil, že dňa 17. 03. 2016 bola podaná žiadosť o vydanie
stavebného povolenia, v ktorej bola za stavebníka označená spoločnosť MH Invest, s.r.o., pričom
ako druh, účel a miesto stavby je uvedené: príprava strategického parku Nitra, v rozsahu stavebných
objektov: Demolácie SO 005 Priepust (MOST NA i/64), cestné objekty: SO 107 styková križovatka A na
ceste I/64, SO 108 Vetva Nitra - Dražovce v km 0,050 úseku I (obchvatu), SO 116 Okružná križovatka
E na ceste I/64 a SO 117 Okružná križovatka G na ceste I/64 v k. ú. J., X. a E.. V žiadosti boli uvedené
konkrétne parcelné čísla pozemkov v uvedených katastrálnych územiach, na ktorých sa mala stavba
realizovať.

2. Rozhodnutím zo dňa 31. 03. 2016 Okresný úrad Nitra prerušil stavebné konania na dobu 60 dní na
doplnenie podania predpísanými náležitosťami.



3. Následne správny orgán prvého stupňa vydal dňa 13. 10. 2016 oznámenie o začatí stavebného
konania s upustením od miestneho zisťovania a ústneho pojednávania formou verejnej vyhlášky.

4. Žalobca podal námietky a pripomienky účastníka konania k oznámeniu o začatí stavebného konania
zo dňa 13. 10. 2016, podaním zo dňa 02. 11. 2016 a okrem iného namietal, že je účastníkom konania i z
dôvodu, že bolo vydané osvedčenie o významnej investícii, v ktorom sú zahrnuté i jeho pozemky priamo
v Nitre, v katastrálnom území E., ktoré boli začlenené do strategického parku a taktiež bol vlastníkom
pozemku v katastrálnom území Y., evidovanom na LV č. XXXX a tu bol vyvlastnený.

Uviedol, že stavba, ktorá je predmetom stavebného konania spadá pod strategický park, ktorý je určený
osvedčením Ministerstva hospodárstva SR, pričom od začiatku celého procesu namietal nezákonnosť
zaradenia jeho pozemkov kat. územie Zobor do strategického parku.

Minimálne vo vzťahu k pozemkom v jeho vlastníctve nie je správne, aby tieto boli začlenené do
predmetného strategického parku, a teda aby sa na tieto pozemky vzťahovalo osvedčenie o významnej
investícii. Predmetné osvedčenie nie je správne a jeho existencia nemôže zakladať právny režim podľa
§ 32 ods. 2 stavebného zákona. Uviedol, že inicioval konanie o preskúmaní zákonnosti rozhodnutia
Okresného úradu Nitra proti neposudzovaniu vplyvov na životné prostredie, ktorý návrh podával SARIO,
a to Automotive Nitre Project, kde úrad rozhodol, že sa nebude posudzovať vplyv na životné prostredie.
Preto je nutné prerušiť stavebné konanie až do právoplatného rozhodnutia vo veci podaných žalôb na
príslušných súdoch.

Ďalej namietal, že stavebnému konaniu musí predchádzať konanie o posudzovaní vplyvov na životné
prostredie a poukázal na znenie zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ak takýto proces neprebehol,
nie je možné, aby bolo vedené stavebné konanie.

5. Následne bol správnemu orgánu prvého stupňa dňa 03. 10. 2016 doručený doplnok - oprava
parcelných čísiel v žiadosti o vydanie stavebného povolenie, kde bol upravený zoznam parcelných čísiel
pozemkov, na ktorých je navrhovaná stavba. V podaní zo dňa 25. 07. 2016 podal stavebník žiadosť
o predĺženie doby prerušenia stavebného konania. Správny orgán prvého stupňa na základe žiadosti,
po zvážení dôvodov uvedených v žiadosti o predĺženie termínu na doplnenie podania predpísanými
náležitosťami a z dôvodu priebehu zdĺhavých majetkových vysporiadaní vyhovel žiadosti a predĺžil
termín na doloženie potrebných náležitostí do 03. 10. 2016.

6. Následne stavebný úrad, t. j. Okresný úrad Nitra, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií
formou verejnej vyhlášky, na základe žiadosti podanej stavebníkom MH Invest, s.r.o. vydal stavebné
povolenie č. OU-NR-OCDPK-2016/018823 zo dňa 15. 11. 2016, ktorým povolil stavbu „Príprava
strategického parku Nitra“ v rozsahu stavebných objektov :
SO 005 Priepust (most na I/64)
SO 107 Styková križovatka „A“ na ceste I/64
SO 108 Vetva Nitra Dražovce v km 0,050 úseku I. (obchvatu)
SO 116 Okružná križovatka „E“ na ceste I/64
SO 117 Okružná križovatka „G“ na ceste I/64 s tým,
že stavba sa nachádza v priemyselnej lokalite Nitra - Sever, v blízkosti Obcí Lužianky, Dražovce a v
katastrálnych územiach Y., X., E., J. a E.. V dotknutej lokalite je plánovaná nová výstavba strategického
parku Nitra. Z dôvodu zvýšených dopravných nárokov je potrebné vybudovať novú cestnú infraštruktúru,
ktorá bude slúžiť na rozvoj územia danej lokality. V odôvodnení poukázal i na to, že pre stavbu bolo
vydané osvedčenia č. 20801/2015-1000-35613 zo dňa 22. 07. 2015, ktorej cieľom je zabezpečiť prípravu
územia v súlade s § 1 ods. 12 zák. č. 175/1999 Zb. o niektorých opatreniach týkajúcich sa významných
investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s tým, že stavba je významnou
investíciou a jej uskutočnenie je vo verejnom záujme. Rozhodnutie o umiestnení stavby sa nevyžaduje
na základe § 32 ods. 2 stavebného zákona, nakoľko bolo vydané osvedčenia o významnej investícii dňa
22. 06. 2015. Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody
a vybraných zložiek životného prostredia Nitra vydal dňa 08. 10. 2015 rozhodnutie zo zisťovacieho
konania číslo: NR-OSZP3-2015/031851-017-F36, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28. 12. 2015. O



námietkach žalobcu, ktoré vzniesol v priebehu stavebného konania stavebný úrad rozhodol tak, že ich
zamietol.

7. Proti stavebnému povoleniu podal žalobca odvolanie zo dňa 05. 12. 2016, v ktorom poukázal na svoju
argumentáciu a vyjadrenia, ktorých sa pridržiaval. Bol toho názoru, že správny orgán prvého stupňa sa
s jeho námietkami dostatočne nevysporiadal a nezohľadnil ich. Navrhol, aby odvolací orgán podanému
odvolaniu vyhovel a zamietol žiadosť o vydanie stavebného povolenia.

8. Súčasťou administratívneho spisu je i osvedčenie č. 20801/2015-1000-35613 zo dňa 22. júla 2015
vydané Ministerstvom hospodárstva SR, ktorým určilo, že vybudovanie strategického parku, ktorého
výstavbu bude zabezpečovať MH Invest, s.r.o. je významnou investíciou a jej uskutočnenie je vo
verejnom záujme, ako i rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odboru starostlivosti o životné prostredie
zo dňa 07. 10. 2015, ktorým bolo rozhodnuté, že navrhovaná činnosť „Automotive Nitra Project“, ktorú
predložil navrhovateľ Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu sa podľa § 29 zák. č. 24/2006
Z. z. po ukončení zisťovacieho konania nebude posudzovať.

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného
9. Žalovaný v žalobou napadnutom rozhodnutí č. 06643/2017/C240-SCDPK/01148 zo dňa 16. 01. 2017
uviedol, že preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie stavebného úradu zo dňa 27. 05. 2016 spolu
so spisovým materiálom a nezistil dôvody na jeho zmenu alebo zrušenie, a preto podanému odvolaniu
nevyhovel.

Vo svojom rozhodnutí citoval ustanovenia § 32 ods. 2, § 61 ods. 3, 4, § 69 ods. 2 stavebného zákona,
ako i § 26 ods. 2, § 59 ods. 1, 2 správneho poriadku. Uviedol, že špeciálny stavebný úrad po preskúmaní
podkladov pre rozhodnutie v zmysle § 62 a § 63 stavebného zákona, doručených stanovísk dotknutých
orgánov konštatoval, že predmetná povoľovaná stavba je v súlade s platnými územnoplánovacími
dokumentáciami obcí, v katastrálnych územiach ktorých sa bude stavba realizovať, že projektová
dokumentácia spĺňa všetky požiadavky týkajúce sa verejných záujmov, predovšetkým ochrany životného
prostredia, ochrany zdravia a života ľudí a zodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na
výstavbu ustanovených stavebným zákonom a osobitnými predpismi. Na stavbu v súlade s § 32 ods.
2 stavebného zákona nebolo potrebné vydať územné rozhodnutie o umiestnení stavby, pretože podľa
tohto ustanovenia územné rozhodnutie sa nevyžaduje na umiestnenie strategického parku a na prípravu
územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej investícii, podľa
osobitného predpisu, ak priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia, ktoré nie je v
rozpore s ich umiestnením, vyplýva z územného plánu obce alebo územného plánu zóny.

Žalovaný skonštatoval, že špeciálny stavebný úrad v súlade so zákonom stanovil záväzné podmienky
na uskutočnenie stavby a ďalej zaviazal stavebníka stavebného povolenia povinnosťou dodržať všetky
podmienky vyplývajúce zo záväzných stanovísk a rozhodnutí dotknutých orgánov, ktoré vymenoval. Mal
za to, že napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti podľa § 3a ods. 2
cestného zákona, ktorý vychádza zo spoľahlivého zistenia stavu veci.

V ďalšej časti svojho rozhodnutia žalovaný reagoval na námietky žalobcu v podanom odvolaní.

V súvislosti s ďalšou námietkou žalobcu žalovaný uviedol, že Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti
o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia ako príslušný
orgán vydal rozhodnutie č. OU-NR-OSZP3-2015/031851-017-F36 zo dňa 08. 10. 2015, ktorým rozhodol
tak, že navrhovaná činnosť „Automotive Nitra Project“, ktorú predložil navrhovateľ - Slovenská agentúra
pre rozvoj investícií a obchodu, sa nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní
vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(teda z hľadiska vplyvov na životné prostredie) a týmto rozhodnutím je stavebný úrad viazaný.

O nezákonnosti a nesprávnosti zaradenie pozemkov žalobcu do osvedčenia žalovaný uviedol, že túto
námietku považuje za irelevantnú a s vecou nesúvisiacu. Poukázal i na to, že v predmetnej veci nebolo
potrebné územné rozhodnutie, nakoľko ide o prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré
bolo vydané osvedčenia o významnej investícii podľa osobitného predpisu. Stavba je v súlade s platnými
územnoplánovacími dokumentáciami obcí, v katastrálnych územiach ktorých sa bude realizovať a je



umiestnená v súlade s platnými územnoplánovacími dokumentáciami dotknutých obcí, a teda je daný
dôvod na postup podľa ust. § 32 ods. 2 stavebného zákona.

K námietke žalobcu o nesprávnosti postupu a aplikácie § 32 ods. 2 stavebného zákona uviedol, že
žalobca uvedené skutočnosti nenamietal vo svojich námietkach v prvostupňovom konaní, a preto sa
nimi špeciálny stavebný úrad nemohol vysporiadať v stavebnom konaní. Poukázal na ust. § 61 ods.
3 stavebného zákona, v spojení s poučením špeciálneho stavebného úradu v oznámení o začatí
stavebného konania, ktoré predstavuje koncentračnú zásadu, v zmysle ktorej je potrebné námietky
a pripomienky uplatniť v stanovenej lehote, inak sa ne neprihliada. V stavebnom konaní nebola
v stanovenej lehote vznesená žiadna pripomienka ani námietka vo vzťahu k územnoplánovacím
dokumentáciám, a preto na námietku žalobcu vznesenú až v odvolaní nie je možné prihliadnuť.
Stavebný úrad v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že stavba je v súlade s platnými územnoplánovacími
dokumentáciami obcí, v katastrálnych územiach ktorých sa bude realizovať a tieto spĺňajú všetky
zákonné náležitosti. V územnom pláne Mesta Nitra je riešené funkčné usporiadanie, navyše stavba,
komunikácie z Drážovskej strany je výslovne zakreslená v územnom pláne mesta ako plánovaná
komunikácia. Z hľadiska priestorového usporiadania je tiež potrebné podotknúť, že nad rámec § 32 ods.
2 je potrebné aplikovať aj § 39a ods. 3 písm. d/ stavebného zákona, podľa ktorého sa rozhodnutie o
umiestnení stavby nevyžaduje na stavby umiestňované v uzavretých priestoroch existujúcich stavieb,
ak sa nemení vonkajšie pôdorysné ohraničenie, výškové usporiadanie priestoru. Územný plán mesta
dostatočne zareguloval aj dopravu a cestnú sieť v danom území, čo potvrdzuje záväzné stanovisko
Mesta Nitra zo dňa 22. 03. 2016.

K námietke týkajúcej sa podkladov, z ktorých stavebný úrad pri vydávaní svojho rozhodnutia vychádzal,
konkrétne podkladov týkajúcich sa dopravného napojenia stavieb a vyústenia dopravy na cestu I/64
uviedol, že ani táto námietka nebola uplatnená v námietkach, ani inak v rámci stanovenej 7- dňovej
lehoty. S poukazom na koncentračnú zásadu nie je možné prihliadať ani na túto námietku, ktorú odvolateľ
uplatnil až v odvolaní. Okrem toho, dopravné napojenie sa neriešilo v tomto stavebnom konaní, nebolo
predmetom stavebného povolenia ani projektovej dokumentácie týkajúcej sa stavby a nesúvisí s jej
realizáciou. Riešenie cestnej siete vychádza z Dopravnej štúdie spravovanej spoločnosťou Výskumný
ústav dopravný, a.s., pričom riešenie územia Šindolka je vecou samostatného projektu riešeného v
súčasnosti spoločnosťou Slovenská správa ciest. K námietke žalobcu, že predmetné skutočnosti sa
priamo dotýkajú pozemkov v jeho vlastníctve uviedol, že stavba sa má realizovať na pozemkoch, ktoré
nie sú vo vlastníctve žalobcu, a nejde ani o susedné pozemky súvisiace so stavbou a nebudú stavbou
nijako dotknuté.

Žalovaný sa k ďalšej námietke žalobcu, týkajúcej sa doručovania uviedol, že v súlade s ustanovením §
61 ods. 4 a § 69 ods. 1, 2 stavebného zákona v spojení s § 26 správneho poriadku, sa v tomto prípade
doručovanie vykonáva formou verejnej vyhlášky, ide o zákonný postup doručovania, ktorý neobmedzuje
žiadne práva účastníkov konania, nebráni im a ani ich nevylučuje z prístupu ku konaniu k jednotlivým
dokumentom a podkladom pre rozhodnutie vo veci. Stavebný úrad sa dostatočne vysporiadal aj s touto
námietkou žalobcu.

V odvolacom konaní nevyšli najavo žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tvrdeniu žalobcu, že
zo strany špeciálneho stavebného úradu došlo v stavebnom konaní k vecnému, alebo procesnému
pochybeniu, pre ktoré by bolo potrebné zrušiť stavebné povolenie.

III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe
10. Podanou žalobou zo dňa 20. 03. 2017 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa
16. 01. 2017, ako i rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa č. OU-NR-OCDPK-2016/018823 zo
dňa 15. 11. 2016 tvrdiac, že týmito rozhodnutiami bol ukrátený na svojich právach.

Poukazoval na nezákonnosť celého procesu vydávania stavebného povolenia z dôvodu nenaplnenia
podmienok podľa ust. § 32 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku
(stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, pričom takýto postup nie je podľa jeho názoru zákonný.
V oznámení Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR zo dňa 25. 11. 2015, ktoré sa
týka práve usmernenia výkladu v rámci aplikácie ust. § 32 ods. 2 stavebného zákona, sa uvádza, že táto



právna norma sa použije v prípadoch, keď je územie dostatočne zaregulované územným plánom obce
alebo zóny a v tejto súvislosti je potrebné oboznámiť sa s územným plánom Mesta Nitry.

Územný plán Mesta Nitra pre predmetné územie určuje funkčné využitie, ale nedefinuje priestorové
regulatívy zástavby, a ani dopravnú koncepciu obslúžiteľnosti priemyselného parku a z toho dôvodu
ustanovuje podmienku spracovania územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny, ktorá však do
dnešného dňa vypracovaná nebola. Konkrétne poukázal na textovú časť územného plánu Mesta
Nitra, kde v poznámkovom aparáte v časti vysvetlenia pojmu „zástavba“, v odstavci „priemyselná
výroba - priemyselný park“ je uvedené vysvetlenie: ... priemyselná výroba - priemyselný park (na
vymedzených plochách je navrhnutá územná rezerva pre investične ucelený zámer realizácie kapacitne
veľkej výrobnej prevádzky s komplexom hlavnej a doplnkovej prevádzkovej činnosti. Keďže sa takýto
zámer iba predpokladá, je využitie vymedzených plôch v území limitované spracovaním samostatnej
územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny v etape aktuálnej reálnosti zámeru). Vo výkresovej
časti vo výkrese komplexný návrh v legende pri grafickom vyznačení priemyselného parku je uvedené:
„priemyselná výroba - priemyselný park (špecifické rezervovanie funkcie ako ucelená investícia v území
podmienená riešením samostatnej územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny)“.

Je teda zrejmé, že výstavba v rámci strategického parku je podmienená spracovaním územnoplánovacej
dokumentácie na úrovni zóny, pričom takýto územný plán zóny do dnešného dňa nebol v rámci Mesta
Nitra schválený. Objektívne je teda možné konštatovať, že nie je naplnená hypotéza právnej normy, na
ktorú sa odvoláva stavebný úrad v ust. § 32 ods. 2 stavebného zákona (aj pri použití vyššie uvedeného
výkladu pravidiel ministerstva), a to v podobe nutnosti dodržiavania priestorového usporiadania zóny a
funkčného využívania územia vyplývajúceho z územného plánu zóny.

Územný plán Mesta Nitra bol schválený v roku 2003 a následne boli spracované jeho zmeny a
doplnky číslo 1 až 5. V územnom pláne je vymedzené územie priemyselného parku sever, avšak nie je
vymedzená hranica strategického parku a v predmetných dokumentoch územného plánu vôbec nie je
definované územie pre strategicky park. Z tohto pohľadu potom je nanajvýš pochybné odvolávanie sa na
ust. § 32 ods. 2 stavebného zákona vo vzťahu k tomu, že sa nevyžaduje územné rozhodnutie s ohľadom
na to, že priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia vyplýva z územného plánu, keď
strategický park v tomto prípade ako taký vôbec nie v územnom pláne Mesta Nitra obsiahnutý.

11. V ďalšej časti žaloby žalobca poukazoval na svoju námietku v stavebnom konaní, že stavby, ktoré sú
predmetom povolenia v stavebnom konaní, sa realizujú v rámci navrhovanej činnosti, ktorá nepodliehala
povinnému posudzovaniu vplyvov na životné prostredie podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní
vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných
zložiek životného prostredia ako príslušný správny orgán vydal v zisťovacom konaní podľa zákona č.
24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov dňa 08. 10. 2015 rozhodnutie, ktorým rozhodol, že navrhovaná činnosť
„Automotive Nitra Project“ sa nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z. z.. Dal do pozornosti,
že v rozhodnutí zo dňa 08. 10. 2015 je uvedené, že ak sa pri stavebnom konaní preukáže potreba
zvýšenia parkovacích miest z terajších vykazovaných 440 (táto potreba sa jednoznačne preukázala
s ohľadom na obsah zámeru „Automotive Nitra Project - Fáza 2“ - 4130 stojísk), bude navrhovateľ
musieť zabezpečiť súlad podľa § 38 ods. 1 písm. b/ zákona o posudzovaní, alebo požiadať o zmenu
- oznámenie o zmene podľa § 29 ods. 1 písm. b/ zákona o posudzovaní, resp. v prípade presiahnutia
počtu parkovacích miest nad 500, bude nutné požiadať Ministerstvo životného prostredia SR o vykonanie
povinného hodnotenia. Týmito okolnosťami je nutné sa zaoberať, keďže z nich vyplýva, že predmetná
investícia mala by posudzovaná z hľadiska vplyvov na životné prostredie v zmysle § 18 ods. 1 písm. a/
zákona č. 24/2006 Z. z., čo de facto predložením „nového“ zámeru (fáza 2) uznal stavebník stavebnej
činnosti „Automotive Nitra Project“.

V ďalšej časti žaloby (III.3) dal do pozornosti súdu, že v súčasnosti sa vedie súdne konanie, predmetom
ktorého je prieskum zákonnosti rozhodnutia zo dňa 04. 12. 2015, ako i prvostupňového rozhodnutia zo
dňa 08. 10. 2015 (rozhodnutie o neposudzovaní vplyvov na životné prostredie). Predmetom konania
vedeného na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 26S/3/2016 je na účel tohto stavebného konania tzv.
predbežnou otázkou, o ktorej si správny orgán nemohol urobiť vlastný úsudok, a preto mal v zmysle §



29 správneho poriadku stavebné konanie prerušiť. Pokiaľ tak nepostupoval, je rozhodnutie správneho
orgánu prvého stupňa i žalovaného nezákonné.

Ďalej žalobca namietal (časť III.4), že žalovaný mal preskúmať rozhodnutie správneho orgánu prvého
stupňa v celom rozsahu a vziať na zreteľ všetky nesprávnosti tohto rozhodnutia, teda nielen tie, ktoré
žalobca v odvolaní namietal. Mal teda zohľadniť aj porušenie § 62 ods. 1 písm. a/ stavebného zákona,
keď vzhľadom na okolnosť absencie územného rozhodnutia bolo nutné, aby dokumentácia spĺňala
zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny. Táto podmienka splnená byť nemohla, nakoľko
územný plán zóny vyhotovený nie je. Evidentné je i nerešpektovanie § 47 písm. a/ stavebného zákona,
keď nebol vypracovaný územný plán zóny a došlo k zrejmému nerešpektovaniu príslušných ustanovení
zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov.

Ďalšie námietky žalobcu (časť III.5, III.6) smerovali k nerešpektovaniu ust. § 9 vyhl. č. 453/2009 Z. z.,
ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona. Poukázal na skutočnosť, že stavba
je súvisiacou investíciou v rámci navrhovanej činnosti „Automotive Nitra Project“ a je teda evidentné,
že sa jedná o súbor stavieb, pričom žiadny zastavovací plán nebol predložený v rámci projektovej
dokumentácie, čo stavebný úrad ani žalovaný nezohľadnili.

Taktiež namietal, že podklady z ktorých stavebný úrad vychádzal, konkrétne podklady týkajúce sa
dopravného napojenia stavieb (ktorých sa má stavebné konanie týkať), a hlavne vyústenie dopravy na
cestu I/64 ako i dopravné napojenie sú nedostatočné, je absolútne nepreskúmateľné a z podkladov
nezistiteľné. V tejto súvislosti je podstatná tá skutočnosť, že úsek cesty I/64 s napojením na rýchlostnú
komunikáciu R1A nebol do dnešného dňa vôbec dopravne a kapacitne riešený a vyriešený tak, aby
vyhovoval plynulosti cestnej dopravy pre celý areál strategického parku ako aj samotný areál Automotive
Nitra Project a taktiež daný úsek cesty nebol predmetom posudzovania vplyvov a na životné prostredie
ani v rámci zisťovacieho konania podľa príslušných ustanovení zákona č. 24/2006 Z. z.. Mal za to, že už
aj bez ďalšieho, len z tohto dôvodu, je samotné stavebné konanie v tejto veci resp. proces jeho vedenia
nezákonný.

Poukazoval na znenie zákona č. 24/2006 Z. z. (časť III.7) konkrétne znenie § 18 ods. 2 písm. b) pri
uplatnení prílohy č. 8, časť 9 Infraštruktúra, položka 15 Projekty budovania priemyselných zón, vrátane
priemyselných parkov, kde sú v časti B upravené kritériá, resp. limity za naplnenia ktorých je v zmysle
danej právnej normy zo zákona povinné viesť zisťovacie konanie, pričom práve v prípade predmetnej
položky č. 15, pod ktorú spadajú aj priemyselné parky, je v časti B uvedené „bez limitu“. Z toho je zrejmé,
že v zmysle platnej legislatívy je v prípade realizácie stavieb v rámci strategických parkov daná zo zákona
povinnosť viesť zisťovacie konania a to bez akýchkoľvek ďalších determinantov. Povoľujúci orgán
nesmie vydať rozhodnutie, bez vydaného záverečného stanoviska, alebo bez rozhodnutia vydaného
v zisťovacom konaní, ak ide o navrhovanú činnosť, ktorá podlieha rozhodovaniu podľa tohto zákona.
Pokiaľ vychádzame zo skutočnosti, že predmetná stavba sa realizuje v rámci tzv. strategického parku,
ktorú skutočnosť jednoznačne deklaruje aj žalovaný, tak tu je nutné zdôrazniť, že v rámci strategického
parku neprebehlo zisťovacie konanie podľa zákona č. 24/2006 Z. z.. Je potrebné si uvedomiť, že
strategický park je širším pojmom a ide o väčšiu časť územia, ako je zámer „Automotive Nitra Project“,
ktorý bol predmetom zisťovacieho konania.

V závere žaloby (III.8) citoval z rozhodnutia Ministra životného prostredia SR z 13. 01. 2017,
ktorým bolo potvrdené záverečné stanovisko Ministerstva životného prostredia SR zo dňa 04. 11.
2016 a mal za to, že predmetné rozhodnutie Ministerstva ŽP SR je výsledkom posudzovania vplyvov
navrhovanej činnosti „Automotive Nitra Project - Fáza 2“, ktorá sa má realizovať v rámci strategického
parku, ktorého súčasťou je aj stavba, ktorá je predmetom stavebného konania v tejto veci. Už aj z tohto
je zrejmé, že vydanie stavebného povolenia je predčasné. Vyjadril presvedčenie o potrebe zohľadnenia
medzinárodnej zmluvy, ktorá bola Slovenskou republikou ratifikovaná, a to konkrétne tzv. Aarhuského
dohovoru.

IV. Vyjadrenie žalovaného



12. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 01. 08. 2017 popísal priebeh administratívneho konania s tým,
že reagoval na jednotlivé námietky žalobcu v podanej žalobe.

K jednotlivým námietkam žalobcu v podanej žalobe žalovaný uviedol, že predmetná stavba je súčasťou
prípravy výstavby objektov na realizáciu strategického parku, na ktorý Ministerstvo hospodárstva SR
vydalo osvedčenie podľa ust. § 3 ods. 2 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich
sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov a z tohto
dôvodu povoľovaná predmetná stavba vo väzbe na ust. § 32 ods. 2 stavebného zákona nevyžaduje
územné rozhodnutie. Bol teda daný dôvod na postup podľa ust. § 32 ods. 2 stavebného zákona, pričom
okresný úrad ako aj žalovaný sú osvedčením viazaní a nie sú oprávnení skúmať správnosť záverov v
ňom obsiahnutých.

K námietke ohľadne posudzovania podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné
prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov žalovaný uviedol,
že Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných
zložiek životného prostredia ako príslušný správny orgán vydal v zisťovacom konaní podľa vyššie
citovaného zákona rozhodnutie zo dňa 08. 10. 2015, ktorým rozhodol, že navrhovaná činnosť
„Automotive Nitra Project“ sa nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z. z. Správny orgán prvého
stupňa bol pri vydaní stavebného povolenia viazaný obsahom tohto rozhodnutia a nebol oprávnený
riešiť otázku posudzovania alebo neposudzovania navrhovanej činnosti „Automotive Nitra Project“ podľa
zákona č. 24/2006 Z. z.

Ku konaniu vedenému na Krajskom súde v Nitre, predmetom ktorého je prieskum zákonnosti rozhodnutia
Okresného úradu Nitra, odboru opravných prostriedkov zo dňa 14. 12. 2015, ako i prvostupňové
rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odboru starostlivosti o životné prostredie zo dňa 08. 10. 2015, podľa
ktorého stavba nepodlieha posudzovaniu vplyvov na životné prostredie v zmysle ust. zákona č. 24/2006
Z. z. uviedol, že sa nestotožňuje s názorom žalobcu. Uviedol, že v čase vydania stavebného povolenia
bolo uvedené rozhodnutie právoplatné a vykonateľné a žalovaný nemá vedomosť o tom, že by Krajský
súd v Nitre vydal predbežné opatrenie v predmetnej veci. Súd nepriznal správnej žalobe odkladný
účinok. Nebol teda dôvod na prerušenie stavebného konania.

K ďalšej námietke žalobcu, týkajúcej sa porušenia § 59 ods. 1 správneho poriadku a § 62 ods. 1 písm.
a/ stavebného poriadku uviedol, že žalovaný preskúmal odvolanie a rozhodnutie správneho orgánu
prvého stupňa v celom rozsahu. Podľa vyjadrení dotknutých orgánov životného prostredia, ako i Mesta
Nitra, stavba bola začlenená do územia v súlade s urbanistickými, architektonickými a enviromentálnymi
zásadami a požiadavkami ochrany prírody a krajiny a pamiatkovej starostlivosti tak, aby sa vylúčili
negatívne účinky stavby na okolie z hľadiska ochrany zdravia a životného prostredia. Stavebný úrad mal
v stavebnom konaní k dispozícii kladné záväzné stanoviská Mesta Nitra zo dňa 22. 03. 2016 a Obce
Čakajovce zo dňa 30. 03. 2016, ktoré vyjadrujú súlad stavby s územným plánom.

K ďalšej námietke žalobcu žalovaný poukázal na to, že zastavovací plán bol predložený v rámci
stavebného konania pre prvý stavebný objekt areálu. Vydaním stavebného povolenia sa zastavovací
plán stal záväzným pre priestorové usporiadania daného územia. Zároveň predložená projektová
dokumentácia obsahovala okrem iných príloh aj celkovú situáciu stavby v mierke 1 :10 000 ako
aj ortofotomapu: Príprava strategického parku I. Fáza, z ktorej bolo zrejmé, že z dôvodu zvýšenia
dopravných nárokov je potrebné vybudovať novú cestnú infraštruktúru, ktorá bude slúžiť pre rozvoj
územia danej lokality.

Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu o vadnosti podkladov, z ktorých stavebný úrad pri vydávaní svojho
rozhodnutia vychádzal, a to konkrétne podkladov týkajúcich sa dopravného napojenia stavieb a
vyústenia dopravy na cestu I/64 uviedol, že táto námietka nebola uplatnená v námietkach žalobcu
podaných 03. 11. 2016 proti oznámeniu o začatí stavebného konania zo dňa 13. 10. 2016, ani inak
v rámci stanovenej 7-dňovej lehoty a s poukazom na koncentračnú zásadu uvedenú v § 61 ods. 3
stavebného zákona nebolo možné prihliadnuť ani na túto námietku, ktorú žalobca uplatnil až v odvolaní
proti stavebnému povoleniu zo dňa 05. 12. 2016.
Nad rámec uvedeného sa žalovaný nestotožnil s tvrdením žalobcu. Stavba „Príprava strategického
parku Nitra“ sa nachádza v priemyselnej lokalite Nitra - Sever, v blízkosti obcí Lužianky, Drážovce a kat.
územiach Y., X., E., J., E.. V dotknutej lokalite je plánovaná nová výstavba strategického parku Nitra.



Z dôvodu zvýšenia dopravných nárokov je potrebné vybudovať novú cestnú infraštruktúru, ktorá bude
slúžiť na rozvoj územia danej lokality.

Žalovaný sa tiež nestotožnil s názorom žalobcu, že stavebné povolenia na stavbu bolo vydané
predčasne. Dopravné riešenie mestskej časti Zobor, v lokalite Šindolka na cestu I/64 nebolo predmetom
tohto stavebného konania. Toto je vecou samostatného projektu riešeného v súčasnosti spoločnosťou
Slovenská správa ciest.

V závere svojho vyjadrenia uviedol, že v konaní sú riadne zabezpečené a dodržané práva verejnosti
na úseku ochrany životného prostredia, ako aj procesné práva vyplývajúce zo správneho poriadku a
stavebného zákona. Žalobcovi, ako i ostatným účastníkom konania bolo umožnené, aby sa zúčastnili
na stavebnom konaní a v plnom rozsahu uplatnili svoje práva. Žalovaný navrhol, aby súd podanú žalobu
zamietol.

V. Ďalší priebeh konania

13. Dňa 16. 08. 2017 bol súdu doručený návrh spoločnosti MH Invest, s.r.o. zo dňa 15. 08. 2017 na
pribratie do konania ako účastníka konania a vyjadrenie k žalobe. V predmetnom podaní je uvedené,
že spoločnosť MH Invest, s.r.o. je stavebníkom v tomto administratívnom konaní. Spoločnosť má tiež
vlastnícke, prípadne iné užívacie práva k pozemkom, na ktorých sa má stavba realizovať.

V predmetnom podaní sa spoločnosť MH Invest, s.r.o. vyjadrila i k správnej žalobe.

14. Uznesením č. k. 11S/52/2017-103 zo dňa 27. 02. 2018 súd pribral do konania účastníkov
administratívneho konania, a to spoločnosť MH Invest, s.r.o. a DOPRAVOPROJEKT, a.s..

15. Spoločnosť MH Invest, s.r.o. už ako pribratý účastník konania v podaní zo dňa 11. 06. 2018 sa
vyjadrila k správnej žalobe a uviedla, že nesúhlasí so žalobnými dôvodmi, a považuje ich za nedôvodné
a neopodstatnené. Stotožnila sa s vyjadrením žalovaného a poukázala na to, že žalobca nekonkretizuje,
aké konkrétne práva mali byť porušené a akým konkrétnym postupom, či rozhodnutím stavebného
úradu, prípadne žalovaného malo dôjsť k takémuto porušeniu.

16. Uznesením č. k. 11S/52/2017-200 zo dňa 28. 11. 2018 súd priznal spoločnosti Jaguar Land Rover
Slovakia s.r.o. postavenie osoby zúčastnenej na konaní, čím vyhovel jej podaniu zo dňa 02. 11. 2018.

17. Ďalším uznesením č. k. 11S/52/2017 - 241 zo dňa 27. 02. 2019 súd pribral do konania ďalších
účastníkov konania, a to: 3/ Slovenskú agentúru pre rozvoj investícií a obchodu, 4/ Združenie domových
samospráv, 5/ Nitra Invest, s.r.o., 6/ DESIGN ENGINEERING, a. s., 7/ W.. W. L., 8/. L.. F. E., 9/ R.. V.
W., 10/ B. O., 11/ B. H., ktorým zaslal žalobu spolu s prílohami a s výzvou, aby sa k podanej žalobe
a k jej prílohám v určenej lehote vyjadrili s poučením, že ak tak neurobia, súd môže pokračovať ďalej
v konaní. Podaním zo dňa 08. 11. 2019 sa W.. W. L. (pribratý účastník v rade 7) vzdal účastníctva
v tomto súdnom konaní. Pribratý účastník v rade 3/ (SARIO) sa vzdal svojho účastníctva v tomto
konaní, a to v podaní zo dňa 17. 01. 2020. S uvedenými účastníkmi konania správny súd ďalej nekonal,
pre prehľadnosť označenia účastníkov konania zachoval ich číselné poradie tak, ako bolo uvedené v
jednotlivých uzneseniach súdu o ich pribratí do tohto súdneho konania.

18. Správny súd zistil, že v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 26S/3/2016 (žalobca: L.
H., žalovaný: Okresný úrad Nitra, ďalší pribratí účastníci konania a zúčastnené osoby), je predmetom
konania správna žaloba žalobcu zo dňa 23. 02. 2016 proti rozhodnutiu Okresného úradu Nitra, odboru
opravných prostriedkov, referátu starostlivosti o životné prostredie č. OU-NR-OOP4-2015/045777 zo
dňa 14. 12. 2015, ktorým bolo zamietnuté odvolanie spoločnosti Nitra Invest, s.r.o. a L. H. a potvrdené
rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odboru starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody
a vybraných zložiek životného prostredia č. OU-NR-OSZP3-2015/031851-017-F36 zo dňa 08. 10. 2015.
Týmto rozhodnutím, ktoré podľa vyznačenia nadobudlo právoplatnosť dňa 28. 12. 2015, správny orgán
prvého stupňa (Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany
prírody a vybraných zložiek životného prostredia) rozhodol tak, že navrhovaná činnosť „Automotive



Nitra Project“ (spočívajúca vo výstavbe nového závodu na výrobu automobilov s kapacitou v rozmedzí
150.000 až 300.000 kusov vozidiel ročne), ktorú predložil navrhovateľ - Slovenská agentúra pre rozvoj
investícií a obchodu sa podľa § 29 zákona č. 24/2006 Z. z. po ukončení zisťovacieho konania nebude
posudzovať. Ku dňu rozhodnutia bolo z uvedeného konania zistené, že vo veci nebolo správnym súdom
rozhodnuté.

19. Po vytýčení termínu pojednávania osoba zúčastnená na konaní (Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o.)
ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní a predložila písomné vyjadrenie zo dňa 20. 12. 2019
(doručené súdu dňa 21. 01. 2020) k žalobe. Vo svojom vyjadrení sa zaoberala aktívnou legitimáciou
žalobcu na podanie žaloby a mala za to, že správnu žalobu žalobcu je potrebné posudzovať podľa
ust. § 178 ods. 3 SSP, pričom žalobca by sa ňou mohol domáhať porušenia verejného záujmu v oblasti
životného prostredia. Žaloba podaná žalobcom v predmetnej veci žiadnym spôsobom nevymedzuje
práva, na ktorých mal byť týmto rozhodnutím ukrátený, resp. ktoré jeho práva mali byť porušené
alebo priamo dotknuté. Odmietla tvrdenia žalobcu, že proces vydávania stavebného povolenia bol
nezákonný. Podľa názoru osoby zúčastnenej na konaní, nie je možné spájať posudzovanie zámeru
„Automotive Nitra Project“ so zámerom „Automotive Nitra Project - Fáza 2“, nakoľko obsahom sú iné
stavebné objekty a činnosti. Považuje za nesprávne a nelogické to, že žalobca používa neskôr vydaný
zámer ako argument pre spochybnenie postupu týkajúceho sa skoršieho zámeru. Účelom posudzovania
vplyvov na životné prostredie v žiadnom prípade nie je vyhovieť všetkým námietkam vzneseným počas
konania verejnosťou. Zisťovacie konanie bolo uzatvorené rozhodnutím zo dňa 14. 12. 2015 a stavebné
konanie, ktoré nasledovalo po zisťovacom konaní, je samostatným konaním. Podnet na preskúmanie
zákonnosti zisťovacieho konania nemôže predstavovať konanie o predbežnej otázke a nemôže viesť k
prerušeniu stavebného konania. K porušeniu § 62 ods. 1 písm. a/ staveného zákona, nerešpektovaniu §
9 ods. 2 vyhláška Ministerstva životného prostredia SR č. 453/2000 Z. z. v znení neskorších predpisov,
ako i k nezákonnosti stavebného konania z dôvodu nepreskúmateľnosti dopravného napojenia, ako i
vecnej nepríslušnosti a nezachovania dvojinštančnosti sa pridržiavala vyjadrenia žalovaného. V závere
poukázala na judikatúru Najvyššieho súdu SR, Ústavného súdu SR a Najvyššieho správneho súdu ČR.
20. Na pojednávaní dňa 22. 01. 2020 právny zástupca žalobcu, pred jeho otvorením uviedol, že žalobca
trvá na vznesenej námietke zaujatosti zo dňa 25. 09. 2019 a mal za to, že podľa obsahu tejto vznesenej
námietky sa vzťahuje aj na toto konanie. Na uvedenú námietku zaujatosti súd neprihliadol, vec prejednal
a rozhodol z nasledovných dôvodov.

Žalobca v podaní zo dňa 25. 09. 2019, ktoré osobne doručil súdu v rovnaký deň, vzniesol námietku
zaujatosti voči senátu 11S, a to konkrétne voči všetkým členkám senátu JUDr. Vargovej, JUDr. Šiškovej
a JUDr. Kováčovej, a to v konaniach sp. zn. 11S/22/2018, sp. zn. 11S/24/2018, sp. zn. 11S/2/2017 a
sp. zn. 11S/124/2017. Napriek tomu súd vo veci konal, a na uvedenú námietku neprihliadal, pretože
dňa 09. 10. 2019 bolo súdu doručené uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Ndz/1/2019 zo dňa 02.
10. 2019, ktorým Najvyšší súd SR rozhodol, že sudkyne Krajského súdu v Nitre JUDr. Eva Šišková,
JUD. Darina Vargová a JUDr. Oľga Kováčová nie sú vylúčené z prejednávania a rozhodnutia veci
vedenej na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 11S/22/2018. Dňa 21. 10. 2019 bolo tunajšiemu súdu
doručené uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn., 8Ndz/1/2019 zo dňa 07. 10. 2019, ktorým najvyšší
súd rozhodol, že sudkyne Krajského súdu v Nitre JUDr. Eva Šišková, JUDr. Darina Vargová a JUDr. Oľga
Kováčová nie sú vylúčené z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Krajskom súde v Nitre pod
sp. zn.11S/24/2018. Obidva senáty Najvyššieho súdu SR rozhodovali na základe námietky zaujatosti
zo dňa 25. 09. 2019, ktorá bola podaná jedným podaním vo veciach vedených na tunajšom súde pod
spisovými značkami 11S/22/2018, 11S/24/2018, 11S//2/2017 a 11S/124/2017. Z uznesenia Najvyššieho
súdu SR pod sp. zn. 8Ndz/1/2019 zo dňa 07. 10. 2019 vyplýva, že: „Záverom najvyšší súd poučuje
žalobcu, že v zmysle ust. § 95 SSP, ak nevyhovie šikanóznej alebo zjavne bezdôvodnej námietke
zaujatosti, môže uložiť účastníkovi konania, ktorý takúto námietku uplatnil, poriadkovú pokutu do 500,-
eur. Napriek tomu, že v predmetnej veci sa jedná o zjavne bezdôvodnú námietku zaujatosti, najvyšší
súd tentokrát toto svoje oprávnenie nevyužil, je však potrebné upozorniť žalobcu, najmä s ohľadom na
skutočnosť, že vystupuje ako strana v 120 obsahovo obdobných konaniach pred Krajským súdom v
Nitre, že v prípade, ak bude v citovaných konaniach vznášať zjavne bezdôvodné námietky zaujatosti,
najvyšší súd k uloženiu pokuty podľa § 95 SSP pristúpi“. Správny súd aj vzhľadom na posúdenie
námietok podaných žalobcom v obsahovo totožných námietkach, nepredložil vec Najvyššiemu súdu
Slovenskej republiky, pretože námietka zaujatosti vznesená v tomto konaní je totožná s tými, ktoré už
boli najvyšším súdom prejednané a rozhodnuté (v konaniach vedených na tunajšom súdu pod sp. zn.



11S/22/2018 a sp. zn. 11S/24/2017). Proti členke senátu - JUDr. Dane Kálnayovej námietka zaujatosti
nesmerovala.

Súd takto postupoval v súlade so zásadou hospodárnosti a rýchlosti konania, ako i vzhľadom na to, že
v zásade sa námietka zaujatosti podaná žalobcom proti členkám senátu 11S týka procesného postupu.
Súd takto postupoval i s poukazom na názor vyjadrený vo veľkom komentári k Správnemu súdnemu
poriadku (Baricová, Fečík, Števček, Filová a kol.), str. 517: „Účastník konania proti nepredloženiu
veci nadriadenému správnemu súdu nemá možnosť podania opravného prostriedku. Svoj nesúhlas
s takýmto postupom môže uplatniť v rámci kasačnej sťažnosti proti rozhodnutiu. Pokiaľ by došlo k
pochybeniu (namietaný sudca nesprávne posúdil obsahovú totožnosť námietky), kasačný súd sa tým v
rámci konania o kasačnej sťažnosti musí zaoberať. Posúdi, či konanie netrpelo vadou spočívajúcou v
tom, že vo veci konal a rozhodoval vylúčený sudca. (§ 440 ods. 1 písm. e) SSP). V kladnom prípade
ide o vadu, na ktorú musí prihliadnuť. Ak dospeje k záveru, že dôvody vznesené účastníkom nie sú
spôsobilé spochybniť nezaujatosť sudcu, teda vo veci nerozhodol vylúčený sudca, vyjadrí tento záver
v odôvodnení rozhodnutia, ktorým rozhodol o kasačnej sťažnosti“. Obidve uznesenia Najvyššieho súdu
SR, ktorými súd rozhodoval o námietkach zaujatosti proti členkám senátu 11S na Krajskom súde v Nitre
sú založené v tomto súdnom spise (č. l. 376 - 385).

K tvrdeniu žalobcu, že uvedená námietka zaujatosti sa vzťahuje i na toto konanie (sp. zn. 11S/52/2017)
považuje súd za potrebné zdôrazniť, že námietka zaujatosti musí obsahovať všeobecné náležitosti
podania v zmysle ust. § 57 SSP a osobitné náležitosti v zmysle ust. 90 ods. 2 SSP, pričom v prípade
prebiehajúceho súdneho konania je náležitosťou podania aj uvedenie spisovej značky konania. Žalobca
nemôže očakávať, že súd vyhotoví fotokópie jeho námietky zaujatosti, v príslušnom súdnom registri
vylustruje spisové značky konaní, ktoré sa týkajú žalobcu (a pritom súvisia s výstavbou automobilového
závodu Jaguar Land Rover) a následne tieto fotokópie založí do vylustrovaných súdnych spisov. Pokiaľ
žalobca mienil podať námietku zaujatosti i v ostatných konaniach, ktoré sa vedú vo veciach jeho žalôb
a ktoré napadli do senátu 11S, mal tak urobiť právne relevantným spôsobom, a nie vo fotokópii a bez
uvedenia spisovej značky.

21. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní konanom dňa 22. 01. 2020 rozšíril žalobné dôvody podanej
žaloby v intenciách ust. § 134 ods. 2 písm. b/ SSP, lebo bol toho názoru, že prvostupňový správny orgán,
ktorý vo veci rozhodol, nebol v zmysle § 3a ods. 2 zák. č. 135/1961 Zb. (cestný zákon) príslušným
stavebným úradom vo vzťahu k účelovým komunikáciám, pretože cestný zákon určuje, že špeciálnym
úradom vo vzťahu k účelovým komunikáciám je obec. Účelovou komunikáciou v stavebnom konaní bola
len stavba SO 108 vetva Nitra - Dražovce a vo vzťahu k tejto rozhodol vecne nepríslušný správny orgán.

22. Zástupca žalovaného k uvedenej námietke podal vyjadrenie v písomnom podaní zo dňa 30. 01.
2020. Uviedol, že cesta I/64 nie je účelovo komunikáciou. Jedná sa o cestu I. triedy, na ktorej Okresný
úrad Nitra, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, ako príslušný špeciálny stavebný úrad
pre cesty I. triedy povolil okrem križovatiek „A“, „E“, „G“ aj SO 108 Vetvu Nitra - Dražovce v km 0,050
úseku I (obchvatu). Objekt SO 108 je vetvou, ktorá bude plniť funkciu trvalého pripojenia I. úseku SO
101 (účelová komunikácia) a jestvujúcej cesty I/64 v smere od Nitry - Dražoviec.

VI. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

23. Krajský súd v Nitre, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie o predmetnej správnej žalobe zo
dňa 20. 03. 2017, viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 134 ods. 1, 2 zákona č. 162/2015
Z. z. Správny súdny poriadok, ďalej len „SSP“) a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal
žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 16. 01. 2017 ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho
vydaniu, pričom dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa ust. § 190 SSP
rozsudkom zamietol.

24. Podľa § 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov účinnom do 30.
06. 2017, teda i v čase rozhodovania žalovaného, na konanie sú vecne príslušné správne orgány, ktoré
určuje osobitný zákon; ak osobitný zákon neustanovuje, ktorý orgán je vecne príslušný, rozhoduje obec.



Podľa § 6 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, ak je na konanie vecne príslušný orgán, ktorý sa vnútorne
člení na útvary oprávnené podľa zákona samostatne konať, správnym orgánom príslušným konať v
prvom stupni je útvar, ktorý ustanovuje zákon.
Ak je na konanie vecne príslušný správny orgán, ktorý sa vnútorne člení, orgánom príslušným konať v
mene tohto správneho orgánu v prvom stupni je útvar určený zákonom, inak útvar určený štatútom alebo
iným predpisom upravujúcim jeho vnútorné pomery (ďalej len "štatút"). Ak štatút takýto útvar neurčuje,
príslušným na konanie je štatutárny orgán správneho orgánu.

Podľa § 14 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, účastníkom konania je ten, o koho právach, právom
chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy
alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že
môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo
dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak.
Účastníkom konania je aj ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva.

Podľa § 58 ods. 1 vyššie citovaného zákona, ak osobitný zákon neustanovuje inak, odvolacím
orgánom je správny orgán najbližšieho vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý napadnuté
rozhodnutie vydal.

25. Podľa § 8 ods. 1, 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný
zákon) v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 12. 2018, teda i v čase rozhodovania správnych
orgánov v predmetnej veci, územnoplánovacia dokumentácia komplexne rieši priestorové usporiadanie
a funkčné využívanie územia, zosúlaďuje záujmy a činnosti ovplyvňujúce územný rozvoj, životné
prostredie a ekologickú stabilitu a ustanovuje regulatívy priestorového usporiadania a funkčného
využívania územia. Územnoplánovacia dokumentácia sa spracúva pre stupeň celoštátny, regionálny,
pre obce a časti obce. (ods. 1)
Územnoplánovaciu dokumentáciu tvoria:
a/ koncepcia územného rozvoja Slovenska,
b/ územný plán regiónu,
c/ územný plán obce,
d/ územný plán zóny. (ods. 2)

Podľa § 11 ods. 6 vyššie citovaného zákona, územný plán obce ustanovuje, pre ktoré časti obce treba
obstarať a schváliť územný plán zóny.

Podľa § 12 ods. 1 vyššie citovaného zákona, územný plán zóny sa spracúva pre časť obce, ak schválený
územný plán obce ustanovuje
a/ obstarať územný plán zóny pre vymedzenú časť obce,
b/ vymedziť pozemok alebo stavbu na verejnoprospešné účely.

Podľa § 13 ods. 1 veta prvá, ods. 2 veta prvá, ods. 3 písm. b/ vyššie citovaného zákona,
územnoplánovacia dokumentácia sa člení na záväznú časť a na smernú časť.
Schvaľujúci orgán určí záväznú časť a smernú časť územnoplánovacej dokumentácie.
V záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie sa schvaľujú zásady a regulatívy
b/ v obci priestorového usporiadania a funkčného využívania územia obce, hranice zastavaného územia,
usporiadania verejného dopravného, občianskeho a technického vybavenia, ustanovenia plôch pre
verejnoprospešné stavby, na vykonanie asanácie a pre chránené časti krajiny, ochrany a využívania
prírodných zdrojov, kultúrno-historických hodnôt a významných krajinných prvkov, územného systému
ekologickej stability, starostlivosti o životné prostredie, tvorby krajiny vrátane plôch zelene,
Podľa § 27 ods. 3, 6 vyššie citovaného zákona, obec schvaľuje územnoplánovaciu dokumentáciu a jej
záväzné časti vyhlasuje všeobecne záväzným nariadením. (ods. 3)
Schválená územnoplánovacia dokumentácia je v určenom rozsahu záväzným alebo smerným
podkladom na vypracovanie a schvaľovanie ďalšej územnoplánovacej dokumentácie, na územné
rozhodovanie a na vypracovanie dokumentácie stavieb. (ods. 6)

Podľa § 32 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, ak odsek 2 neustanovuje inak, umiestňovať stavby,
meniť využitie územia a chrániť dôležité záujmy v území možno len na základe územného rozhodnutia,
ktorým je



a/ rozhodnutie o umiestnenie stavby,
b/ rozhodnutie o využití územia,
c/ rozhodnutie o chránenom území alebo o ochrannom pásme,
d/ rozhodnutie o stavebnej uzávere. (ods. 1)
Územné rozhodnutie sa nevyžaduje na umiestnenie strategického parku a na prípravu územia na
realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej investícii podľa osobitného
predpisu, ak priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia, ktoré nie je v rozpore s ich
umiestnením, vyplýva z územného plánu obce alebo z územného plánu zóny. (ods. 2)

Podľa § 47 písm. a/ vyššie citovaného zákona, stavby sa musia navrhovať tak, aby boli po celý čas
životnosti v súlade so základnými požiadavkami na stavby, so zastavovacími podmienkami a aby boli
zhotovené z vhodných stavebných výrobkov a pritom aby
a/ stavba bola začlenená do územia v súlade s urbanistickými, architektonickými a environmentálnymi
zásadami a požiadavkami ochrany prírody a krajiny a pamiatkovej starostlivosti tak, aby sa vylúčili
negatívne účinky stavby na okolie z hľadiska ochrany zdravia a životného prostredia, prípadne aby sa
obmedzili na prípustnú mieru.

Podľa § 59 ods. 1 vyššie citovaného zákona, účastníkmi stavebného konania sú:
a/ stavebník,
b/ osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich
pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť
stavebným povolením priamo dotknuté,
c/ ďalšie osoby, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu, 1g)
d/ stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba,
e/ projektant v časti, ktorá sa týka projektu stavby.

Podľa § 62 ods. 1 písm. a/ vyššie citovaného zákona, v stavebnom konaní stavebný úrad preskúma
najmä,
a/ či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky
územného rozhodnutia.

Podľa § 66 ods. 1 vyššie citovaného zákona, v stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné
podmienky uskutočnenia a užívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov konania. Stavebný
úrad zabezpečí určenými podmienkami najmä ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní
stavby, komplexnosť stavby, dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, prípadne ich
predpisov a technických noriem a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým
vylúčenie alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie.

Podľa § 120 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, pri stavbách letísk, stavbách v územných obvodoch
letísk a stavbách leteckých pozemných zariadení, stavbách dráh a na dráhe, pri stavbách pozemných
komunikácií, pri vodných stavbách a stavbách podliehajúcich integrovanému povoľovaniu 10ma) a pri
stavbách na povrchu, ktoré bezprostredne slúžia prevádzke banských diel a banských stavieb pod
povrchom, a to ťažných vežiach, jamových budovách, strojovniach ťažných strojov a ventilátorovniach
a pri stavbách skladov výbušnín vykonávajú pôsobnosť stavebného úradu s výnimkou právomoci vo
veciach územného rozhodovania a vyvlastnenia orgány vykonávajúce štátnu správu na uvedených
úsekoch podľa osobitných predpisov (ďalej len "špeciálne stavebné úrady").
Špeciálne stavebné úrady postupujú podľa tohto zákona, pokiaľ osobitné predpisy podľa odseku 1
neustanovujú inak; povoliť stavbu alebo jej zmenu možno len na základe záväzného stanoviska podľa §
140b vydaného miestne príslušným stavebným úradom, ktorý overuje dodržanie podmienok určených
v územnom rozhodnutí. Ak sa územné rozhodnutie nevydáva, špeciálne stavebné úrady povolia
stavbu alebo jej zmenu len na základe záväzného stanoviska miestne príslušného orgánu územného
plánovania, ktorý overuje dodržanie zastavovacích podmienok určených územným plánom zóny alebo
súlad s priestorovým usporiadaním územia a funkčným využívaním územia, ktoré je určené v územnom
pláne obce.

Podľa § 140 vyššie citovaného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie
podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.



Podľa § 140b ods. 1 vyššie citovaného zákona, záväzné stanovisko je na účely konaní podľa tohto
zákona stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy
chránené osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné stanovisko upravený v osobitnom predpise. Obsah
záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa tohto zákona záväzný a bez zosúladenia
záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci.
__________________________
1g) § 24 až 27 zákona č. 24/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov.

26. Podľa § 2 ods. 1 písm. d/ zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom v čase rozhodovania
správnych orgánov, ministerstvo ako ústredný orgán štátnej správy starostlivosti o životné prostredie
d/ rozhoduje o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu okresného úradu v sídle kraja vo veciach, ktoré
sú zákonom ustanovené len okresnému úradu v sídle kraja.

Podľa § 4 ods. 1 vyššie citovaného zákona, okresný úrad v sídle kraja vykonáva štátnu správu
starostlivosti o životné prostredie podľa osobitných predpisov. 4)

27. Podľa § 3 ods. 1, 3 písm. o/ zák. č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon), v
znení neskorších predpisov, v znení účinnom v čase rozhodovania správnych orgánov, orgány štátnej
správy pre pozemné komunikácie orgány štátnej správy pre pozemné komunikácie (ďalej len "cestný
správny orgán") sú:
a) ministerstvo,
b) okresné úrady v sídlach krajov,
c) okresné úrady.
Ministerstvo ako ústredný orgán štátnej správy pre pozemné komunikácie
o) rozhoduje o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu okresného úradu v sídle kraja vo veciach, ktoré
sú zákonom ustanovené len okresnému úradu v sídle kraja.

Podľa § 3a ods. 1, 2, 4, 5 vyššie citovaného zákona, pôsobnosť špeciálneho stavebného úradu 2) pre
diaľnice a cesty pre motorové vozidlá vykonáva ministerstvo.
Pôsobnosť špeciálneho stavebného úradu 2) pre cesty I. triedy vykonávajú okresné úrady v sídle kraja.
Pôsobnosť špeciálneho stavebného úradu 2) pre miestne komunikácie a účelové komunikácie
vykonávajú obce ako prenesený výkon štátnej správy.
Ak ide o stavbu pozemnej komunikácie rovnakej triedy okrem diaľnice a cesty pre motorové vozidlá, ktorá
sa má uskutočniť v pôsobnosti dvoch alebo viacerých špeciálnych stavebných úradov, tieto sa dohodnú,
ktorý z nich uskutoční stavebné konanie a vydá stavebné povolenie. Ak sa nedohodnú, ministerstvo
určí rozhodnutím špeciálny stavebný úrad, ktorý toto konanie uskutoční a vydá stavebné povolenie.
Na konanie o určenie príslušnosti špeciálneho stavebného úradu sa nevzťahujú všeobecné predpisy o
správnom konaní.
2/ § 120 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom konaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení
neskorších predpisov.

Podľa § 16 ods. 1, 5, 6 vyššie citovaného zákona, na začatie stavby diaľnice, cesty alebo miestnej
komunikácie a na ich zmeny je potrebné stavebné povolenie, ktoré vydáva špeciálny stavebný úrad ( §
3a), ak ďalej nie je ustanovené inak.
Súčasťou povoľovania stavby pozemnej komunikácie podľa odseku 1 sú aj jej súčasti a vyvolané úpravy
podľa § 18 ods. 13.
Súčasťou konania podľa odseku 1 sú všetky konania, ktoré sú podľa osobitných predpisov potrebné
na povolenie stavby podľa odseku 5. Správne orgány príslušné na tieto konania majú v konaní podľa
odseku 1 postavenie dotknutého orgánu a svoju pôsobnosť uplatňujú záväznými stanoviskami. 6b)

28. Podľa § 3 písm. r/, s/ zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom do 14. 06. 2017, teda i v čase
rozhodovania žalovaného, na účely tohto zákona
r) verejnosť je jedna fyzická osoba, právnická osoba alebo viac fyzických osôb, alebo právnických osôb,
ich organizácie alebo skupiny,
s) dotknutá verejnosť je verejnosť, ktorá je dotknutá alebo pravdepodobne dotknutá konaním týkajúcim
sa životného prostredia, alebo má záujem na takomto konaní; platí, že mimovládna organizácia



podporujúca ochranu životného prostredia a spĺňajúca požiadavky ustanovené v tomto zákone má
záujem na takom konaní.

Podľa § 6a ods. 1, 2 písm. a/, ods. 5 vyššie citovaného zákona, dotknutá verejnosť pri posudzovaní
vplyvov strategických dokumentov je verejnosť, ktorá má záujem alebo môže mať záujem o prípravu
strategických dokumentov pred ich schválením.
Medzi dotknutú verejnosť pri posudzovaní vplyvov strategických dokumentov patrí
a) fyzická osoba staršia ako 18 rokov,
Zainteresovaná verejnosť pri posudzovaní vplyvov strategických dokumentov má právo zúčastniť
sa prípravy a posudzovania vplyvov strategického dokumentu, a to až do schválenia strategického
dokumentu, vrátane práva podať písomné stanovisko podľa § 6 ods. 6, § 8 ods. 8, § 12 ods. 2, účasti
na konzultáciách a verejnom prerokovaní strategického dokumentu.
Podľa § 24 ods. 2, 3, 5 písm. c/ vyššie citovaného zákona, dotknutá verejnosť má postavenie
účastníka v konaniach uvedených v tretej časti a následne postavenie účastníka v povoľovacom konaní
k navrhovanej činnosti alebo jej zmene, ak uplatní postup podľa odseku 3 alebo odseku 4, ak jej
účasť v konaní už nevyplýva z osobitného predpisu.24) Právo dotknutej verejnosti na priaznivé životné
prostredie, ktorá prejavila záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene postupom podľa odseku 3
alebo odseku 4, môže byť povolením navrhovanej činnosti alebo jej zmeny alebo následnou realizáciou
navrhovanej činnosti alebo jej zmeny priamo dotknuté.
Verejnosť prejaví záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene a na konaní o jej povolení podaním
a) odôvodneného písomného stanoviska k zámeru podľa § 23 ods. 4,
b) odôvodnených pripomienok k rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny podľa § 30
ods. 6,
c) odôvodneného písomného stanoviska k správe o hodnotení činnosti podľa § 35 ods. 2,
d) odôvodneného písomného stanoviska k oznámeniu o zmene podľa § 29 ods. 9.
Prílohou písomného stanoviska podľa odseku 3 písm. a), c) alebo písm. d), alebo odvolania podľa
odseku 4 je
c) meno, priezvisko a adresa trvalého bydliska fyzickej osoby, ak ide o fyzickú osobu.

29. Podľa § 27 ods. 1 SSP, pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo
opatrenia orgánu verejnej správy správny súd na návrh žalobcu posúdi i zákonnosť skôr vydaného
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, z ktorého preskúmavané
rozhodnutie alebo opatrenie vychádza, ak bolo preň skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie záväzné
a ak skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie nebolo samostatne možné preskúmať správnym súdom
podľa § 6 ods. 2. Ak orgán verejnej správy, ktorý vydal skoršie rozhodnutie alebo opatrenie, nie je v
konaní pred správnym súdom žalovaným, má postavenie účastníka konania podľa § 32 ods. 3 písm. c).

Podľa § 42 ods. 1, 2 SSP, ak má zainteresovaná verejnosť alebo dotknutá verejnosť (ďalej len
"zainteresovaná verejnosť") právo podľa osobitného predpisu na účasť v administratívnom konaní vo
veciach životného prostredia, je oprávnená
a/ podať správnu žalobu podľa § 6 ods. 2 písm. a),
b/ podať žalobu proti nečinnosti podľa § 6 ods. 2 písm. e),
c/ podať žalobu proti všeobecne záväznému nariadeniu,
d/ zúčastniť sa na konaní o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. a); ustanovenia tohto zákona týkajúce
sa osoby zúčastnenej na konaní sa primerane použijú aj na zainteresovanú verejnosť.
Zainteresovaná verejnosť koná pred správnym súdom prostredníctvom určených zástupcov; tým nie je
dotknuté ustanovenie § 49 ods. 1.

Podľa § 62 ods. 1 SSP, žalobca môže meniť rozsah a dôvody žaloby len do uplynutia lehoty určenej
zákonom na podanie žaloby na správny súd.

Podľa § 134 ods. 1, 2 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej
ustanovené inak.
Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak
a/ rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe
neúčinného právneho predpisu,
b/ rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený,
c/ ide o veci podľa § 192,



d/ ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba,
e/ ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d),
f/ vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.

Podľa § 177 ods. 1, 2 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
Ochrany iných ako subjektívnych práv sa môže domáhať len prokurátor alebo subjekt výslovne na to
oprávnený zákonom.

Podľa § 178 ods. 1, 3 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako
účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu
verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.
Zainteresovaná verejnosť je oprávnená podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy
alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ak tvrdí, že tým bol porušený verejný záujem v oblasti životného
prostredia.

Podľa § 181 ods. 1, 3, 4 SSP, fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote
dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej
správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
Zainteresovaná verejnosť musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
Zmeškanie lehoty podľa odsekov 1 až 3 nemožno odpustiť.

30. Žalobca v podanej žalobe (časť III., III.1 až III.8) proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 16. 01. 2017
vzniesol viacero námietok, pričom týmito námietkami ako žalobnými dôvodmi bol správny súd viazaný,
a to s poukazom na ust. 134 ods. 1 SSP, v zmysle ktorého je súd viazaný rozsahom a dôvodmi podanej
žaloby, nakoľko v predmetnej veci sa nejednalo o žiadnu zo situácií uvedených v ust. § 134 ods. 2 SSP.
Podľa názoru správneho súdu však ani jedna z námietok žalobcu nesmerovala priamo proti rozhodnutiu
žalovaného zo dňa 16. 01. 2017, resp. ani jedna z týchto námietok sa priamo netýkala tohto rozhodnutia
a rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 15. 11. 2016, teda povolenia stavby „Príprava
strategického parku Nitra“ v rozsahu stavebných objektov (SO 005 Priepust (most na I/64), SO 107
Styková križovatka „A“ na ceste I/64, SO 108 Vetva Nitra - Dražovce v km 0,050 úseku I. (obchvatu),
SO 116 Okružná križovatka „E“ na ceste I/64, SO 117 Okružná križovatka „G“ na ceste I/64.

31. V podanej žalobe ďalej tvrdil, že žalobu podáva z dôvodu zrejmej nezákonnosti rozhodnutia
správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného, nakoľko bol ukrátený na svojich právach. S poukazom
vyššie uvedené tvrdenie žalobcu, ním formulované dôvody žaloby, ako i obsah predloženého
administratívneho spisu, potom správny súd skúmal aktívnu legitimáciu žalobcu na podanie žaloby. I
keď žalobca v podanej žalobe (II. časť) tvrdil, že z dôvodu zrejmej nezákonnosti rozhodnutia správneho
orgánu prvého stupňa ako i rozhodnutia žalovaného, bol ukrátený na svojich právach, žiadnym
spôsobom nevymedzil práva, na ktorých mal byť týmito rozhodnutiami ukrátený, resp. nevymedzil, ktoré
jeho práva mali byť žalobou napadnutými rozhodnutiami porušené alebo priamo dotknuté.

32. Pod aktívnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie subjektu, z ktorého mu vyplýva
ním uplatňované právo, resp. nárok si takéto právo uplatňovať na súde. Súd aktívnu legitimáciu skúma
vždy aj bez návrhu, pričom v správnom súdnictve ide o osobitný druh procesnej podmienky konania,
ktorej nedostatok by mal za následok odmietnutie žaloby v zmysle ust. § 98 ods. 1 písm. e/ SSP.

Na stavebné konanie sa aplikuje zákon č. 71/967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) znení
neskorších predpisov, ktorý všeobecným spôsobom upravuje konanie a rozhodovanie v oblasti verejnej
správy a v ust. § 14 obsahuje i definíciu účastníka správneho konania v tom zmysle, že: 1/ účastníkom
konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať, 2/ koho
práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; 3/ ten, kto
tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach
priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak, 4/ ten, komu osobitný zákon také postavenie
priznáva.



Stavebný zákon (ktorý je v tomto prípade osobitným zákonom) v ust. § 59 ods. 1 ustanovuje, kto môže byť
účastníkom stavebného konania, ale nemá osobitnú právnu úpravu konania s účastníkom v správnom
konaní (územnom alebo stavebnom konaní), a preto pre stavebné konanie platia primerane ustanovenia
všeobecného predpisu o správnom konaní, t. j. zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny
poriadok) v znení neskorších predpisov, a to s poukazom na ust. § 140 stavebného zákona (ak nie je
výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom
konaní).

33. Pojem účastníka konania definuje tak stavebný zákon, ako aj správny poriadok, ktorý je všeobecným
predpisom o správnom konaní, a preto je potrebné postupovať podľa interpretačného pravidla, ktoré určí,
ktorá právna norma sa má na konkrétny prípad použiť. V právnej teórii platí vo vzťahu všeobecných a
osobitných právnych noriem derogačné pravidlo lex specialis derogat legi generali (špeciálny zákon ruší
generálny zákon), pričom aplikáciou tohto pravidla v prejednávanom prípade možno dospieť k záveru,
že na posúdenie účastníctva žalobcu v stavebnom konaní bolo potrebné postupovať podľa ut. § 59 ods.
1 stavebného zákona, ktorý je v stavebnom konaní zákonom špeciálnym vo vzťahu k všeobecnému
predpisu o správnom konaní - správnemu poriadku.

34. Bez ohľadu na všeobecne platné pravidlo pri aplikácii právnych noriem, v danom prípade je
otázka aplikácie vyššie uvedených právnych predpisov výslovne zodpovedaná v ust. § 140 stavebného
zákona, podľa ktorého, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona
všeobecné predpisy o správnom konaní. Z tohto zákonného ustanovenia je bez pochýb zrejmé, že na
konanie vedené podľa stavebného zákona sa použijú pravidlá ustanovené správnym poriadkom len
vtedy, ak sám stavebný zákon ako osobitný predpis neupravuje konkrétnu situáciu, resp. právnu otázku,
inak.

35. Vzhľadom na to, že stavebný zákon výslovne pomenúva účastníkov stavebného konania, je preto
v danej veci vylúčená aplikácia ust. § 14 správneho poriadku, v ktorom je všeobecne vymedzený okruh
účastníkov správneho konania. Vzhľadom na odlišné špecifiká sú jednotlivé druhy správnych procesov
upravené osobitnými právnymi aktmi. Správny poriadok ako všeobecný predpis o správnom konaní má
subsidiárne použitie, ak konkrétne konanie v štátnej správe je upravené samostatným právnym aktom,
osobitným zákonom.

36. Uvedené znamená, že osobitný predpis ako hmotnoprávny predpis má v aplikačnom procese
prednosť pred všeobecnou úpravou obsiahnutou v ust. § 14 správneho poriadku, ktorý síce vymedzuje,
kto je účastníkom konania, ale odpoveď, na koho sa táto definícia vzťahuje dávajú predpisy hmotného
práva. Postavenie účastníka konania v tej - ktorej veci má iba ten subjekt, ktorému je takéto postavenie
v príslušnom zákone výslovne priznané. Zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom
poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov v ust. § 59 definuje účastníkov stavebného
konania, resp. upravuje okruh účastníkov tzv. pozitívnou enumeráciou, t. j. uvedením konkrétnych
subjektov, ktorým postavenie účastníka v konaní priznáva. V súvislosti s účastníctvom v stavebnom
konaní správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 4Sžk/23/2017 zo
dňa 01. 03. 2018, v zmysle ktorého „stavebný zákon výslovne pomenúva účastníkov každého konania
podľa stavebného zákona osobitne a odlišne, ako sú účastníci konania definovaní vo všeobecnom
predpise o správnom konaní, kasačný súd má za to, že ustanovenie § 140 stavebného zákona vylučuje
aplikáciu ustanovení správneho poriadku vo vzťahu k účastníkom konania“.

37. V priebehu stavebného konania bolo nepochybné, že žalobca nie je stavebníkom predmetnej
stavby, nie je osobou, ktorá má vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane
susediacich pozemkov a stavieb, ak jej vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu
byť stavebným povolením priamo dotknuté. Z predloženého administratívneho spisu je nepochybné, že
predmetná stavba („Príprava strategického parku Nitra“ v rozsahu stavebných objektov uvedených v
rozhodnutí stavebného úradu zo dňa 15. 11. 2016) sa realizuje v katastrálnom území E., X., J. na
pozemkoch s parcelnými číslami konkrétne uvedenými v rozhodnutí stavebného úradu, pričom žalobca
nie je vlastníkom týchto pozemkov (čo ani netvrdil) a nie je vlastníkom ani susedných pozemkov (čo
tiež netvrdil), teda jeho vlastnícke práva nemôžu byť žiadnym spôsobom dotknuté. Ustanovenie § 139
stavebného zákon definuje pojem „iné práva k pozemkom a stavbám“ použitý v spojení „vlastnícke alebo
iné práva k pozemkom a stavbám na nich“. Iné práva k pozemkom sú definované v ust. § 139 písm.
a/, b/, c/ stavebného zákona tak, že iným právom k pozemkom a stavbám sa podľa povahy prípadu



rozumie a/ užívanie pozemku alebo stavby na základe nájomnej zmluvy, dohody o budúcej kúpnej
zmluve alebo dohody o budúcej zmluve o vecnom bremene, z ktorých vyplýva právo uskutočniť stavbu
alebo jej zmenu, b/ právo vyplývajúce z vecného bremena spojeného s pozemkom alebo stavbou, c/
právo vyplývajúce z iných právnych predpisov.

38. Žalobca nepreukázal iné práva k pozemkom, na ktorých sa stavba realizuje tak, ako sú tieto
práva vymedzené v ust. § 139 písm. a/, b/, c/ vyššie citovaného zákona, teda nepreukázal užívanie
pozemku alebo stavby na základe nájomnej zmluvy, dohody o budúcej kúpnej zmluve alebo dohody o
budúcej zmluve o vecnom bremene, z ktorých vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu, taktiež
nepreukázal ani právo vyplývajúce z vecného bremena spojeného s pozemkom alebo stavbou, resp.
z iných právnych predpisov. V predmetnom stavebnom konaní žalobca nebol ani stavebným dozorom
alebo kvalifikovanou osobou, ani projektantom povoľovanej stavby.

39. Z vyššie uvedeného potom vyplýva, že správne orgány mohli konať a aj konali so žalobcom
ako s účastníkom stavebného konania v zmysle ust. § 59 ods. 1 písm. c/ stavebného zákona, čo
znamená, že žalobca bol účastníkom stavebného konania ako osoba, ktorej toto oprávnenie vyplývalo
z osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (§ 24 až 27 tohto zákona), teda
ako dotknutá verejnosť, nakoľko v konaní podľa tretej časti vyššie citovaného zákona (posudzovanie
navrhovaných činností) uplatnil postup podľa ust. § 24 ods. 3, resp. 4 tohto zákona, teda podal
odôvodnené písomné stanovisko k zámeru navrhovanej činnosti „Automotive Nitra Project“, ktorý
predložila Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu (čo vyplýva z rozhodnutia Okresného
úradu Nitra, odboru starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek
životného prostredia č. OU-NR-OSZP3-2015/031851-017-F36 zo dňa 08. 10. 2015) a taktiež podal
i odvolanie proti uvedenému rozhodnutiu zo dňa 08. 10. 2015, čo mal súd preukázané z konania
vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 26S/3/2016, v ktorom sa žalobca správnou žalobou domáha
preskúmania a zrušenia rozhodnutia Okresného úradu Nitra, odboru opravných prostriedkov, referátu
starostlivosti o životné prostredie č. OU-NR-OOP4-2015/045777 zo dňa 14. 12. 2015, ktorým bolo
zamietnuté odvolanie spoločnosti Nitra Invest, s.r.o. a L. H. a potvrdené rozhodnutie Okresného úradu
Nitra, odboru starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného
prostredia č.OU-NR-OSZP3-2015/031851-017-F36 zo dňa 08. 10. 2015.

40. Žalobca v podanej žalobe poukazoval i na konanie (ktorého bol účastníkom, čo je súdu taktiež známe
z jeho rozhodovacej činnosti) vedené na Ministerstve životného prostredia SR, odbore posudzovania
vplyvov na životné prostredie podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktoré bolo ukončené vydaním
záverečného stanoviska č. 4783/2016-1.7/pl zo dňa 04. 11. 2016 a v ktorom ministerstvo súhlasilo s
realizáciou navrhovanej činnosti „Automotive Nitra Project - Fáza 2“ za predpokladu splnenia podmienok
a realizácie opatrení uvedených v kapitole VI.3 tohto záverečného stanoviska. Proti tomuto rozhodnutiu
podal žalobca rozklad zo dňa 05. 12. 2016, o ktorom rozhodol minister životného prostredia SR
rozhodnutím č. 2930/2017-9.2 (1/2017 - rozkl.) zo dňa 13. 01. 2017 tak, že rozklad žalobcu zamietol
a záverečné stanovisko Ministerstva životného prostredia SR odboru posudzovania vplyvov na životné
prostredie č. 4783/2016-1.7/pl zo dňa 04. 11. 2016 potvrdil. Záverečné stanovisko ministerstva spolu s
rozhodnutím ministra zo dňa 13. 01. 2017 nadobudli právoplatnosť dňa 18. 01. 2017.

41. S poukazom na vyššie uvedené je potom súd toho názoru, že žalobu žalobcu je potrebné posudzovať
v zmysle ust. § 178 ods. 3 SSP, teda ako žalobu podanú zainteresovanou verejnosťou, pretože žalobca
žiadny iný dôvod svojej účasti v stavebnom konaní nepreukázal, pričom dôvod jeho účasti musí byť
presne definovaný v zmysle ust. § 59 ods. 1 písm. a/ až e/ stavebného zákona, čo je dôležité i z hľadiska
posúdenia jeho žalobnej legitimácie na podanie správnej žaloby. Aktívne legitimovaná na podanie
žaloby je okrem iných i fyzická osoba za predpokladu, že bola rozhodnutím alebo opatrením orgánu
verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch, pričom tvrdenie o
takomto ukrátení musí byť súčasťou správnej žaloby v rámci jej žalobných bodov. Žaloba podaná
žalobcom v predmetnej veci, teda proti rozhodnutiu v stavebnom konaní, takéto tvrdenie obsahuje, ale
žalobca v nej žiadnym spôsobom nevymedzil práva, na ktorých mal byť týmto rozhodnutím ukrátený,
resp. ktoré jeho práva mali byť porušené alebo priamo dotknuté. Po posúdení obsahu podanej žaloby
a žalobných námietok uvedených v správnej žalobe je súd toho názoru, že žalobca podáva žalobu
ako zainteresovaná verejnosť, čo možno vyvodiť i z jeho námietky spočívajúcej v tom, že predmetné



stavebné konanie súvisí s výstavbou a realizáciou strategického parku, teda investície extrémne veľkého
rozsahu a malo sa viesť zisťovacie konanie podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na
životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

42. V ďalej časti svojho rozsudku sa súd bude zaoberať jednotlivými žalobnými námietkami žalobcu v
podanej žalobe, ktorými je viazaný.

43. V časti III.1 žaloby žalobca namietal, že neboli naplnené podmienky vydania stavebného povolenia
v zmysle ust. § 32 od 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný
zákon) v znení neskorších predpisov a že stavebnému konaniu malo predchádzať územné konanie.
K tejto námietke je potrebné uviesť, že súd sa s ňou už podrobne vysporiadal vo svojom rozsudku v
konaní vedenom pod sp. zn. 11S/236/2016 zo dňa 12. 09. 2018 na základe toho, že sa oboznámil s
územným plánom Mesta Nitra platným v čase rozhodovania žalovaného (ktorý má k dispozícii) a ktorý
bol schválený mestským zastupiteľstvom v Nitre dňa 22. 05. 2003 a jeho záväzná časť bola vyhlásená
Všeobecne záväzným nariadením (ďalej len VZN) mesta Nitry č. 3/2003 v znení dodatkov č. 1, 2, 3, 4 a
5 (posledný nadobudol účinnosť dňa 18. 07. 2015) a je uvedená v prílohe č. 1 k tomuto VZN. Na tomto
svojom právnom názore a vyhodnotení predmetnej námietky žalobcu ako nedôvodnej, súd zotrváva i v
tejto veci, nakoľko žalobca obsahovo totožnú námietku uvádza opakovane. Z uvedených dôvodov bude
i argumentácia súdu k tejto námietke rovnaká, resp. obdobná, ako v rozsudku pod sp. zn. 11S/236/2016
zo dňa 12. 09. 2018.

Cieľom VZN je zabezpečenie dokumentu pre riadenie územnej a koncepčnej činnosti a taktiež pre
stanovenie regulatívov a limitov využitia územia a zásad pre ďalší rozvoj Mesta Nitra v súlade so
zákonom č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení
neskorších predpisov. Správny súd poukazuje na predmetné VZN Mesta Nitra č. 3/2003 v znení jeho
dodatkov č. 1 až 5 platnom v čase rozhodovania správnych orgánov, konkrétne na jeho záväznú časť,
t. j. časť I. (Záväzné regulatívy funkčného a priestorového usporiadania územia), kapitolu 1 (V oblasti
usporiadania územia a rozvoja sídelnej štruktúry), bod 1.13 (Pre podrobnejšie priestorové usporiadanie
a funkčné využívanie územia obstarať a schváliť územný plán zóny), pričom v bodoch 1.13.1 - 1.13.5
sú uvedené priestorovo funkčné celky, ktorých sa obstaranie a schválenie územného plánu zóny týka,
ale oblasť, resp. priestorovo funkčný celok Dražovce tu nie je uvedený.

Na tejto skutočnosti nemôže nič meniť ani zistenie, že v časti územného plánu Mesta Nitra s označením
„UPN Nitra - Zástavba“ pod bodom „zástavba“ a v časti „UPN Nitra - Komplexný výkres“ pod
bodom „priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia“ je uvedený text „Priemyselná výroba -
priemyselný park (špecifické rezervovanie funkcie ako ucelená investícia v území podmienená riešením
samostatnej územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny)“.

Nie je sporné, že územný plán zóny, na ktorej sa nachádza priemyselný park nebol vypracovaný.
Všeobecne záväzným nariadením Mesta Nitra č. 3/2003 v znení dodatkov č. 1 až 5 bola vyhlásená
záväzná časť územného plánu Mesta Nitra pre podrobnejšie priestorové usporiadanie a funkčné
využívanie územia, v ktorej sú stanovené záväzné regulatívy funkčného a priestorového usporiadania
s uvedením priestorovo funkčných celkov, pri ktorých je pre podrobnejšie priestorové usporiadanie a
funkčné využívanie územia potrebné obstarať a schváliť územný plán zóny. V záväznej časti územného
plánu Mesta Nitra, ktorá bola vyhlásená VZN č. 3/2003 v znení neskorších dodatkov nie je stanovená
podmienka obstarať územný plán zóny pre územie Priemyselného parku Nitra - Sever.
Z vyššie uvedených dôvodov potom súd námietku žalobcu spočívajúcu v tom, že pre vydanie stavebného
povolenia v predmetnej veci bez predchádzajúceho vydania územného rozhodnutia neboli naplnené
podmienky považoval za nedôvodnú. Ako vyplýva z ust. § 32 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom
plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, na postup podľa tohto
ustanovenia sa vyžaduje splnenie dvoch podmienok.

44. Prvou podmienkou, kedy sa nevyžaduje územné rozhodnutie je, že sa jedná o umiestnenie
strategického parku, resp. o prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané
osvedčenie o významnej investícii v zmysle ust. § 1 ods. 3, 8, 11 a 12 zákona č. 175/1999 Z. z. o
niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov. V predmetnej veci je nepochybné, že stavebné konanie sa týkalo stavby
„Príprava strategického parku Nitra“ v rozsahu stavebných objektov uvedených v rozhodnutí stavebného



úradu zo dňa 15. 11. 2016, teda výstavby objektov na prípravu územia na realizáciu strategického
parku. Ministerstvo hospodárstva SR vydalo na základe žiadosti spoločnosti MH Invest, s.r.o. dňa 13.
07. 2015 a následne dňa 22. 07. 2015 osvedčenie pre stavbu „vybudovanie strategického parku“, ktorej
cieľom je zabezpečiť prípravu územia v súlade s ust. § 1 ods. 12 vyššie citovaného zákona s tým, že
výstavbu bude zabezpečovať spoločnosť MH Invest, s.r.o., ktorá o vydanie osvedčenia požiadala. V
oboch osvedčeniach je uvedené, že stavba je významnou investíciou a jej uskutočnenie je vo verejnom
záujme podľa ust. § 1 ods. 3 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy
významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Následne po
vydaní týchto osvedčení bolo vydané osvedčenie Ministerstva hospodárstva SR o významnej investícii
č. 13489/2016-1000-02436 dňa 14. 01. 2016. Z tohto osvedčenia súd zistil, že bolo vydané pre stavbu
„výstavba nového automobilového výrobného podniku v Nitre“ v rámci strategického parku v Nitre s tým,
že stavbu bude zabezpečovať Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o. a táto stavba je významnou investíciou
a jej uskutočnenie je vo verejnom záujme podľa ust. § 1 ods. 2 vyššie citovaného zákona.

Týmto bola teda jednoznačne splnená prvá podmienka stanovená v ust. § 32 ods. 2 zákona č. 50/1976
Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, kedy
sa nevyžaduje vydanie územného rozhodnutia na umiestnenie strategického parku a na prípravu územia
na realizáciu strategického parku.

45. Druhou podmienkou, kedy sa nevyžaduje vydanie územného rozhodnutia je, že priestorové
usporiadanie územia a funkčné využívanie územia, ktoré nie je v rozpore s ich umiestnením,
vyplýva z územného plánu obce alebo z územného plánu zóny. V predmetnej veci umiestnenie
strategického parku, resp. príprava územia na realizáciu strategického parku nie je v rozpore s platnou
územnoplánovacou dokumentáciou Mesta Nitra a vyplýva z územného plánu mesta bez potreby
vypracovania územného plánu zóny. Umiestnenie strategického parku, resp. navrhovanej činnosti (podľa
zámeru vypracovaného v auguste 2015 pre potreby navrhovateľa a užívateľa - Slovenskej agentúry
pre rozvoj investícií a obchodu) v nadväznosti na existujúci priemyselný park Nitra - Sever potvrdzuje i
predmetný zámer. Sám žalobca v podanej žalobe tvrdí, že v aktuálnom územnom pláne Mesta Nitra je
vymedzené územie priemyselného parku sever (ale nie je vymedzená hranica strategického parku a nie
je definované územie pre strategický park) s tým, že strategický park ako taký v územnom pláne Mesta
Nitra nie je obsiahnutý. V územnom pláne Mesta Nitra sú uvedené čísla lokalít s funkčným využitím
„priemyselný park sever“ a termín „strategický park“ sa v územnom pláne Mesta Nitra neuvádza, pretože
termín „strategický park“ bol zavedený do stavebného zákona s účinnosťou od 17. 10. 2015 zákonom
č. 254/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom
poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 220/2004 Z. z.
o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej
prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov. Do zákona č. 175/1999 Z. z. bol termín „strategický park“ zavedený s
účinnosťou od 07. 07. 2015 zákonom č. 154/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 175/1999 Z. z.
o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a
stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.

Z uvedených dôvodov potom termín „strategický park“ nie je zahrnutý v územnom pláne Mesta Nitra,
nakoľko dodatok č. 5 k VZN č. 3/2003 bol schválený mestským zastupiteľstvom Mesta Nitra dňa 11.
06. 2015, kedy ešte uvedený termín nebol v našom právnom poriadku definovaný. Podľa zámeru
„Automotive Nitra Project“ vypracovaného pre užívateľa Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a
obchodu v auguste 2015 bude navrhovaná činnosť (spočívajúca vo výstavbe nového závodu na výrobu
automobilov s kapacitou v rozmedzí 150.000 až 300.000 kusov vozidiel ročne) umiestnená v nadväznosti
na existujúci priemyselný park Nitra - Sever.

Podmienkou pre postup podľa ust. § 32 ods. 2 stavebného zákona nie je „vymedzenie hranice
strategického parku“, resp. „definovanie územia strategického parku“, ale, ako už bolo vyššie uvedené,
podmienkou je, že priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia vyplýva z územného
plánu obce a nie je v rozpore s umiestnením strategického parku, resp. s prípravou územia na realizáciu
strategického parku a táto podmienka bola splnená.



46. K oznámeniu zo dňa 25. 11. 2015, na ktoré poukazoval žalobca v podanej žalobe je potrebné uviesť,
že sa jedná o stanovisko Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, odboru štátnej
stavebnej správy k výkladu ust. § 32 ods. 2 zákona č. 50/1976 Z. z. a je v ňom výslovne uvedené
„pre územie, ktoré je dostatočne zaregulované územným plánom obce alebo zóny a ktoré je zároveň
určené na umiestnenie strategického parku alebo na prípravu územia na realizáciu strategického parku
významnej investície sa nevyžaduje územné konanie“. Predmetné stanovisko nie je záväzné pre súd
a ani z neho nevyplýva, že by konkrétne územie určené na umiestnenie strategického parku alebo na
prípravu realizácie strategického parku významnej investície vyžadovalo vykonanie územného konania.
V predmetnej veci súd poukazuje na ust. § 12 ods. 1 vyššie citovaného zákona, ktorý stanovuje prípady,
kedy sa spracúva pre časť obce územný plán zóny (okrem iného i v prípade, ak schválený územný
plán obce ustanovuje obstarať územný plán zóny pre vymedzenú časť obce) a je toho názoru, že o
takýto prípad sa v predmetnej veci nejedná, nakoľko platný územný plán Mesta Nitry neustanovuje pre
priestorovo funkčný celok, ktorý je predmetom stavebného povolenia obstarať a vypracovať územný
plán zóny. Povinnosť obstarať a vypracovať územný plán zóny nevyplýva a ani nemôže vyplývať z
oznámenia Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, odboru štátnej stavebnej správy
zo dňa 25. 11. 2015. Taktiež súd považuje za dôležité poukázať na skutočnosť, že stavba s označením
„vybudovanie strategického parku“, na ktorú bolo dňa 13. 07. 2015 a 22. 07. 2015 vydané osvedčenie
o významnej investícii, ktorej uskutočnenie je vo verejnom záujme je umiestnená v nadväznosti na
existujúci priemyselný park, Nitra - Sever, čo vyplýva z predloženého zámeru podľa zákona č. 24/2006
Z. z. vypracovaného v auguste 2015 pre užívateľa a navrhovateľa, t.j. Slovenskú agentúru pre rozvoj
investícií a obchodu.

47. K námietke žalobcu v časti III.2 podanej žaloby správny súd uvádza, že odvolací orgán nie je viazaný
iba dôvodmi uvedenými v odvolaní a odvolaním napadnuté rozhodnutie sa preskúmava zásadne v
celom rozsahu. Rovnako nie je viazaný skutkovými zisteniami, ani právnym názorom, ku ktorým dospel
prvostupňový orgán. Jediným limitujúcim faktorom je vylúčenie možnosti rozhodovať v rámci odvolania o
veci, ktorá nebola predmetom rozhodovania na prvostupňovom orgáne. Odvolací orgán nepreskúmava
iba zákonnosť rozhodnutia, ale aj jeho správnosť. S poukazom na uvedené sa potom odvolací orgán
nemohol zaoberať otázkou posudzovania navrhovanej činnosti (ktorá spočíva vo výstavbe závodu na
výrobu automobilov) z hľadiska vplyvov na životné prostredie, nakoľko táto otázka bola už právoplatne
vyriešená v zisťovacom správnom konaní, výsledkom ktorého bolo vydanie rozhodnutia zo dňa 08. 10.
2015, ktoré bolo potvrdené v odvolacom konaní (vedenom i na základe odvolania žalobcu) rozhodnutím
zo dňa 14. 12. 2015, pričom obe rozhodnutia sú súčasťou administratívneho spisu.

48. Argumentácia žalobcu vznesená v časti III.3 podanej žaloby by mohla poukazovať, resp. poukazuje
na negatívne dôsledky neposudzovania navrhovanej činnosti na životné prostredie. Preverenie
oprávnenosti tejto argumentácie je však úlohou správnych orgánov. V súvislosti s touto námietkou
správny súd uvádza, že stavebnému konaniu v predmetnej veci predchádzalo zisťovacie konanie,
v ktorom Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a
vybraných zložiek životného prostredia vydal rozhodnutie č. OU-NR-OSZP3-2015/031851-017-F36 zo
dňa 08. 10. 2015, v zmysle ktorého sa navrhovaná činnosť „Automotive Nitra Project“, ktorú predložil
navrhovateľ - Slovenská agentúra pre rozvoj investícii a obchodu po ukončení zisťovacieho konania
nebude posudzovať podľa ust. § 29 zákona č. 24/2006 Z. z. (navrhovaná činnosť spočíva vo výstavbe
nového závodu na výrobu automobilov s kapacitou v rozmedzí 150.000 až 300.000 kusov vozidiel
ročne). Toto rozhodnutie bolo potvrdené v odvolacom konaní (vedenom i na základe odvolania žalobcu)
rozhodnutím Okresného úradu Nitra, odboru opravných prostriedkov, referátu starostlivosti o životné
prostredie č. OU-NR-OOP4-2015/045777 zo dňa 14. 12. 2015. Žalobca sa žalobou zo dňa 23. 02. 2016
v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 26S/3/2016 domáha preskúmania a zrušenia tohto
rozhodnutia, pričom ku dňu 15. 05. 2019 nebolo vo veci rozhodnuté, čo znamená, že žalobou napadnuté
rozhodnutie je stále právoplatné a záväzné pre správne orgány konajúce v stavebnom konaní ako i pre
správny súd konajúci o správnej žalobe žalobcu v konaní vedenom pod sp. zn. 11S/52/2017.

49. Pre konanie vo veci vedenej pod sp. zn. 11S/52/2017 je podstatná tá skutočnosť, že v čase
vydania žalobou napadnutého rozhodnutia zo dňa 16. 01. 2017 (zrušenia ktorého sa žalobca v
tomto konaní domáha) existovalo právoplatné rozhodnutie zo dňa 08. 10. 2015 vydané v zisťovacom
konaní (právoplatnosť nadobudlo podľa vyznačenia dňa 28. 12. 2015), ktoré bolo potvrdené odvolacím
orgánom rozhodnutím zo dňa 14. 12. 2015, ďalej existovalo záverečné stanovisko Ministerstva životného
prostredia SR, odboru posudzovania vplyvov na životné prostredie pod č. 4783/2016-1.7/pl. zo dňa 04.



11. 2016 k navrhovanej činnosti „Automotive Nitra Project - Fáza 2“, v ktorom ministerstvo vyjadrilo
súhlas s touto navrhovanou činnosťou a existovalo i rozhodnutie ministra životného prostredia SR pod
č. 2930/2017-9.2 (1/2017 - rozkl.) zo dňa 13. 01. 2017, ktorým toto záverečné stanovisko potvrdil.
50. Správny orgán prvého stupňa v stavebnom konaní ako i žalovaný v odvolacom stavebnom konaní z
týchto právoplatných rozhodnutí vychádzali a boli pre ne záväzné (čo vyplýva i zo žalobou napadnutých
rozhodnutí vydaných v stavebnom konaní), a to s poukazom na ust. § 40 zákona č. 71/1967 Zb. o
správnom konaní v znení neskorších predpisov. Tento stav, teda stav v čase právoplatnosti touto žalobou
napadnutých rozhodnutí (kedy existovali a stále existujú vyššie označené právoplatné rozhodnutia
vydané v konaniach, ktoré tomuto konaniu predchádzali) je rozhodujúci i pre správny súd, a to s
poukazom na ust. § 135 ods. 1 SSP a z tohto stavu správny súd v predmetnej veci i vychádzal.

51. Nebolo možné, aby súd v predmetnej veci posudzoval zákonnosť iných rozhodnutí, ktoré boli
záväzné pre rozhodnutia vydané v predmetom stavebnom konaní o povolení stavby „Príprava
strategického parku Nitra“, a to i s poukazom na ust. § 27 ods. 1 SSP, pretože rozhodnutia vydané v
iných konaniach je možné preskúmať správnym súdom a tieto sú i predmetom samostatného súdneho
konania vedeného na tunajšom súde (napr. sp. zn. 26S/3/2016).

52. V postupe správnych orgánov podľa názoru súdu nemožno vzhliadnuť ani porušenie ust. § 62
ods. 1 stavebného zákona, (III.4) v zmysle ktorého stavebný úrad v stavebnom konaní preskúma
najmä, či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky
územného rozhodnutia. V predmetnej veci nebol vypracovaný územný plán zóny, nebolo vydané ani
územné rozhodnutie, z čoho je potrebné vyvodiť záver, že zastavovacie podmienky nemohli byť určené
územným plánom zóny a žiadne podmienky neboli určené ani v územnom rozhodnutí, pretože nebolo
vydané.

53. K námietke žalobcu v bode III.5 žaloby (nerešpektovanie ust. § 9 ods. 2 vyhlášky č. 453/2000 Z.
z. a nepredloženie zastavovacieho plánu) správny súd uvádza, že túto námietku žalobca vzniesol až
v podanej žalobe, a preto sa s ňou žalovaný v odôvodnení svojho žalobou napadnutého rozhodnutia
nemohol ani vysporiadať. Stavba, ktorá bola predmetom stavebného povolenia je súčasťou stavby
„Príprava strategického parku Nitra“, teda je súčasťou súboru stavieb (čo tvrdil i žalobca) a v takom
prípade projektová dokumentácia prvej stavby obsahuje celkovú situáciu, t.j. zastavovací plán celého
súboru stavieb. Z uvedených dôvodov potom správny súd posúdil žalobcom vznesenú námietku ako
nedôvodnú.

54. Za nedôvodnú považoval i námietku uvedenú v časti III.6 podanej žaloby (dopravné napojenie,
vyústenie dopravy na cestu I/64, napojenie na rýchlostnú komunikáciu R1A). V súvislosti s touto
námietkou súd poukazuje na ust. § 66 ods. 4 písm. d/ zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a
stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého sa v záväzných
podmienkach uskutočňovania stavby podľa potreby okrem iného určia i podrobnejšie požiadavky na
uskutočnenie stavby predovšetkým z hľadiska komplexnosti a plynulosti, napojení na siete a zariadenia
technického vybavenia, pozemné komunikácie a pod. Z uvedeného vyplýva, že napr. požiadavky
napojenia na pozemné komunikácie sa určia v podmienkach uskutočnenia stavby podľa potreby. V
predmetnej veci je podstatná tá skutočnosť, že stavebník požiadal o stavebné povolenie k stavbe
identifikovanej ako „Príprava strategického parku Nitra“ v rozsahu stavebných objektov SO 005 Priepust,
SO 107 Styková križovatka, SO 108 Vetva Nitra - Dražovce v km 0,050 úseku I., SO 116 Okružná
križovatka „E“ na ceste I/64 a SO 117 Okružná križovatka „G“ na ceste I/64. Správny orgán prvého
stupňa, rovnako ako žalovaný, v súvislosti s požadovanou výstavbou nevzhliadli potrebu vo svojich
rozhodnutiach určiť požiadavky napojenia predmetnej stavby na pozemné komunikácie, čo žalovaný vo
svojom rozhodnutí na základe námietky žalobcu v odvolaní proti rozhodnutiu stavebného úradu zo dňa
15. 11. 2016 i riadne zdôvodnil.

55. K námietke žalobcu uvedenej v časti III.7 žaloby, že v rámci strategického parku neprebehlo
zisťovacie konanie podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, resp. že strategický park nebol
posudzovaný z hľadiska vplyvov na životné prostredie, správny súd dáva do pozornosti žalobcu a
zdôrazňuje, že citovaný zákon nepozná pojem strategický park, preto nie je možné viesť ani zisťovacie
konanie v rámci tohto zákona, ktoré by sa týkalo strategického parku. Predmetný zákon upravuje
zisťovacie konanie o posudzovaní strategických dokumentov a ich vplyvov (strategickým dokumentom



sa rozumie návrh plánu alebo programu), resp. konanie o posudzovaní činností, ale nie konanie o
posudzovaní strategických parkov.

Žalobca v žalobe poukazoval na ust. § 18 ods. 2 písm. b/ vyššie citovaného zákona, pričom tvrdil, že „v
zmysle platnej legislatívy je v prípade realizácie stavieb v rámci strategických parkov daná zo zákona
povinnosť viesť zisťovacie konanie a to bez akýchkoľvek determinantov“.

Z ust. § 18 ods. 2 písm. b/ tohto zákona vyplýva, že predmetom zisťovacieho konania o posudzovaní
vplyvov navrhovanej činnosti alebo zmeny navrhovanej činnosti (ďalej len „zisťovacie konanie“) musí
byť každá navrhovaná činnosť uvedená v prílohe č. 8 v časti B. V prílohe č. 8 (Zoznam navrhovaných
činností podliehajúcich posudzovaniu ich vplyvu na životné prostredie) je uvedený, okrem iných, i bod
9 a položka 15 nasledovne:
9. Infraštruktúra
Pol. Činnosť, objekty a Prahové hodnoty
číslo zariadenia
Časť A Časť B
(povinné) (zisťovacie
hodnotenie) konanie)

15. Projekty budovania priemyselných zón bez limitu
vrátane priemyselných parkov
V predmetnej veci pre činnosť „Projekty budovania priemyselných zón vrátane priemyselných parkov“
v časti B (zisťovacie konanie) je uvedená prahová hodnota „bez limitu“, čo znamená, že takáto činnosť
sa stáva predmetom zisťovacieho konania automaticky. V zmysle tohto postupoval i príslušný správny
orgán, keď navrhovanú činnosť „Automotive Nitra Project“ posudzoval v rámci zisťovacieho konania
a dňa 08. 10. 2015 vydal rozhodnutie zo zisťovacieho konania, v zmysle ktorého sa táto navrhovaná
činnosť po ukončení zisťovacieho konania nebude posudzovať podľa tohto zákona.
V súvislosti s touto námietkou je potrebné poukázať i na skutočnosť, že Ministerstvo životného
prostredia SR, odbor posudzovania vplyvov na životné prostredie vydalo záverečné stanovisko pod
č. 4783/2016-1.7/pl. dňa 04. 11. 2016 k navrhovanej činnosti „Automotive Nitra Project - Fáza 2“,
v ktorom vyjadrilo súhlas s touto navrhovanou činnosťou za predpokladu splnenia tam uvedených
podmienok a realizácie opatrení. Proti tomuto záverečnému stanovisku podal žalobca rozklad, ktorý
minister životného prostredia SR rozhodnutím č. 2930/2017-9.2 (1/2017 - rozkl.) zo dňa 13. 01. 2017
zamietol a záverečné stanovisko pod č. 4783/2016-1.7/pl. zo dňa 04. 11. 2016 potvrdil.
56. Argumentácia žalobcu vznesená v časti III.7 podanej žaloby by mohla poukazovať, resp. poukazuje
na negatívne dôsledky neposudzovania navrhovanej činnosti na životné prostredie. Preverenie
oprávnenosti tejto argumentácie je však úlohou správnych orgánov. V súvislosti s touto námietkou
správny súd uvádza, že pred stavebným konaním v predmetnej veci sa uskutočnilo zisťovacie konanie,
v ktorom Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a
vybraných zložiek životného prostredia vydal rozhodnutie č. OU-NR-OSZP3-2015/031851-017-F36 zo
dňa 08. 10. 2015, v zmysle ktorého sa navrhovaná činnosť „Automotive Nitra Project“, ktorú predložil
navrhovateľ - Slovenská agentúra pre rozvoj investícii a obchodu po ukončení zisťovacieho konania
nebude posudzovať podľa ust. § 29 zákona č. 24/2006 Z. z. (navrhovaná činnosť spočíva vo výstavbe
nového závodu na výrobu automobilov s kapacitou v rozmedzí 150.000 až 300.000 kusov vozidiel
ročne). Toto rozhodnutie bolo potvrdené v odvolacom konaní (vedenom i na základe odvolania žalobcu)
rozhodnutím Okresného úradu Nitra, odboru opravných prostriedkov, referátu starostlivosti o životné
prostredie č. OU-NR-OOP4-2015/045777 zo dňa 14. 12. 2015. Žalobca sa žalobou zo dňa 23. 02. 2016
v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 26S/3/2016 domáha preskúmania a zrušenia tohto
rozhodnutia, pričom ku dňu 18. 09. 2019 nebolo vo veci rozhodnuté, čo znamená, že žalobou napadnuté
rozhodnutie je stále právoplatné a záväzné pre správne orgány konajúce v stavebnom konaní ako i pre
správny súd konajúci o správnej žalobe žalobcu v konaní vedenom pod sp. zn. 11S/52/2017.

57. Pre konanie vo veci vedenej pod sp. zn. 11S/52/2017 je podstatná tá skutočnosť, že v čase
vydania žalobou napadnutého rozhodnutia zo dňa 15. 05. 2017 (zrušenia ktorého sa žalobca v
tomto konaní domáha), existovalo právoplatné rozhodnutie zo dňa 08. 10. 2015 vydané v zisťovacom
konaní (právoplatnosť nadobudlo podľa vyznačenia dňa 28. 12. 2015), ktoré bolo potvrdené odvolacím
orgánom rozhodnutím zo dňa 14. 12. 2015, ďalej existovalo záverečné stanovisko Ministerstva životného
prostredia SR, odboru posudzovania vplyvov na životné prostredie pod č. 4783/2016-1.7/pl. zo dňa 04.



11. 2016 k navrhovanej činnosti „Automotive Nitra Project - Fáza 2“, v ktorom ministerstvo vyjadrilo
súhlas s touto navrhovanou činnosťou, existovalo rozhodnutie ministra životného prostredia SR pod
č. 2930/2017-9.2 (1/2017 - rozkl.) zo dňa 13. 01. 2017, ktorým toto záverečné stanovisko potvrdil.
Správny orgán prvého stupňa v stavebnom konaní ako i žalovaný v odvolacom stavebnom konaní z
týchto právoplatných rozhodnutí vychádzali a boli pre ne záväzné (čo vyplýva i zo žalobou napadnutých
rozhodnutí vydaných v stavebnom konaní), a to s poukazom na ust. § 40 zákona č. 71/1967 Zb. o
správnom konaní v znení neskorších predpisov. Tento stav, teda stav v čase právoplatnosti touto žalobou
napadnutých rozhodnutí (kedy existovali a stále existujú vyššie označené právoplatné rozhodnutia
vydané v konaniach, ktoré tomuto konaniu predchádzali) je rozhodujúci i pre správny súd, a to s
poukazom na ust. § 135 ods. 1 SSP a z tohto stavu správny súd v predmetnej veci i vychádzal. Z
uvedených dôvodov potom nemožno považovať žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení
s rozhodnutím stavebného úradu ako správneho orgánu prvého stupňa za predčasné, čo žalobca tvrdil
v podanej žalobe.

58. Nebolo možné, aby súd v predmetnej veci posudzoval zákonnosť iných rozhodnutí, ktoré boli
záväzné pre rozhodnutia vydané v predmetom stavebnom konaní, a to i s poukazom na ust. § 27 ods.
1 SSP, pretože rozhodnutia vydané v iných konaniach je možné preskúmať správnym súdom a tieto sú
i predmetom samostatného súdneho konania vedeného na tunajšom súde (napr. sp. zn. 26S/3/2016).

59. Žalobca v podanej žalobe (časť IV.) poukazoval na Aarhuský dohovor (konkrétne na čl. 9 ods.
3), t. j. Dohovor o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe
k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia. Správny súd po oboznámení sa s obsahom
administratívneho spisu je toho názoru, že žalobca bol účastníkom predmetného stavebného konania
ako dotknutá verejnosť a v rámci tohto konania mu bolo umožnené, aby realizoval svoje práva, podával
námietky a pripomienky týkajúce sa životného prostredia a správny orgán sa týmito námietkami i
zaoberal, posudzoval ich a rozhodol tak, že ich v rozhodnutí zo dňa 15. 11. 2016 (stavebné povolenie)
zamietol. Rovnako sa námietkami žalobcu na základe je odvolania proti stavebnému povoleniu zaoberal
i žalovaný v žalobou napadnutom rozhodnutí zo dňa 16. 01. 2017. Nakoľko v správnom konaní žalobca
so svojimi námietkami nebol úspešný, inicioval ako zainteresovaná verejnosť v zmysle SSP predmetné
súdne konanie, v ktorom sa domáha zrušenia oboch rozhodnutí správnych orgánov.

60. V súvislosti s tvrdeniami žalobcu v IV. časti jeho žaloby správny súd dáva do jeho pozornosti rozsudok
Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 8Sžo/89/2015 zo dňa 23. 02. 2017, v zmysle ktorého „zo
žiadneho zákona Slovenskej republiky, ani z Aarhuského dohovoru nevyplýva právny nárok občianskych
združení a zainteresovanej verejnosti, aby ich pripomienkam, ktoré podávajú v procese posudzovania
vplyvov na životné prostredie, bolo vyhovené. Účelom prístupu k informáciám a účasti verejnosti na
rozhodovacom procese, ako aj prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia zaručených
týmto dohovorom je, aby sa verejnosť mohla nielen vyjadriť, ale najmä prostredníctvom odborníkov z
oblasti životného prostredia predložiť kvalifikované pripomienky tak, aby sa hodnotiaci proces viedol v
odbornej vecnej rovine vzhľadom k cieľu (k tomu pozri bližšie rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky vo veci sp. zn. 5Sžz/1/2010 z 28. apríla 2011 a sp. zn. 8Sžz/1/2010 z 27. januára 2011)“.

61. Nebola teda dôvodná námietka žalobcu uvedená v IV. časti žaloby spočívajúca v tom, že napadnutým
rozhodnutím a jemu predchádzajúcim konaním nebol naplnený účel Aarhuského dohovoru a že správne
orgány sa s jeho relevantnými námietkami nevysporiadali, resp. vysporiadali sa len vo formálnej rovine,
bez zohľadnenia podstaty veci. Všeobecné konštatovanie nesúladu napadnutého rozhodnutia, resp.
postupu, ktorý jeho vydaniu predchádzal s účelom Aarhuského dohovoru, bez konkrétneho tvrdenia
jeho porušenia na základe vlastných úvah a záverov, alebo iných skutočností, na základe ktorých by
mal správny súd dôjsť k inému záveru, než je uvedený v napadnutom rozhodnutí a bez uvedenia, s
ktorými konkrétnymi námietkami alebo argumentmi žalobcu sa žalovaný nevysporiadal (žalovaný ako
aj prvostupňový orgán správne a dostatočne zrozumiteľne reagovali na všetky relevantné námietky),
na prieskum správnym súdom nepostačuje. Správny súd nie je ďalšou inštanciou v administratívnom
konaní, a preto nemôže vykonať hodnotenie dôkazov sám a tak sám zisťovať skutkový stav. Súd môže
vykonať dokazovanie len na to, aby mohol dospieť k záveru, či rozhodnutie je alebo nie je v súlade so
zákonom. Vo veciach všeobecných správnych žalôb, a teda v konaní podľa § 6 písm. a/ SSP nie je
súdom skutkovým, ale vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy. Nie je preto
úlohou správneho súdu v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy dôvody
nezákonnosti napadnutého rozhodnutia vyhľadávať a ani ich za žalobcu špecifikovať.



62. Pokiaľ ide o námietku, ktorú vzniesol právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 22. 01. 2020,
touto námietkou sa správny súd zaoberal, nakoľko v prípade, ak by vo veci vydal rozhodnutie orgán,
ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, musel by na takúto vadu prihliadnuť ex offo. Žalobca namietal,
že vo vzťahu k stavebnému objektu SO 108 Vetva Nitra - Dražovce v km 0,050 úseku I. (obchvatu) mala
rozhodnúť obec ako špeciálny stavebný úrad, a nie okresný úrad v sídle kraja, nakoľko podľa žalobcu
ide o účelovú komunikáciu. Z administratívneho spisu súd zistil, že v žiadosti o vydanie stavebného
povolenia, podanej dňa 17. 03. 2016, stavebník - MH Invest, s.r.o. uviedol, že stavba sa nachádza v
priemyselnej lokalite Nitra - Sever, v blízkosti obcí Lužianky, Drážovce a katastrálnych územiach Y., X.,
E., J., E.. V dotknutej lokalite je plánovaná nová výstavba strategického parku Nitra. Z dôvodu zvýšenia
dopravných nárokov súvisiacich s výstavbou a prevádzkou tohto strategického parku, je potrebné
vybudovať novú cestnú infraštruktúru aj mimo samotný priemyselný park s napojením na nadradenú
cestnú sieť (cesta I/64 a rýchlostná cesta R1A), ale aj na ostatné jestvujúce komunikácie v dotknutom
území. Konkrétne k objektu SO 108 Vetve Nitra - Dražovce v km 0,050 úseku I. (obchvatu) sa v žiadosti o
vydanie stavebného povolenia uvádza, že navrhovaný stavebný objekt bude po ukončení jeho výstavby
slúžiť ako verejná komunikácia, ktorá bude plniť funkciu trvalého prepojenia obchvatu Dražoviec a
jestvujúcej cesty I/64 v smere od Nitry do Dražoviec. V žiadosti je uvedené, že táto vetva je navrhnutá
ako účelová komunikácia, avšak v parametroch podľa STN 73 6101 a STN 73 6102, ktorá v plnej
miere vyhovuje pre križovatkovú vetvu na ceste I. triedy. Celková dĺžka uvedenej vetvy je 141,613 m.
V samotnom stavebnom povolení, ktoré vydal Okresný úrad Nitra, odbor cestnej dopravy a pozemných
komunikácií ako príslušný stavebný úrad pre cesty I. triedy podľa ust. § 3a ods. 2 v nadväznosti na
ust. § 16 ods. 5, 6 zákona č. 135/1961 Zb. sa k stavebnému objektu SO 108 Vetva Nitra - Dražovce v
km. 0,050 úseku I. (obchvatu) uvádza, že tento stavebný objekt bude slúžiť ako verejná komunikácia
(vetva na cestu I/64), ktorá bude plniť funkciu trvalého prepojenia I. úseku objektu SO 101 a jestvujúcej
cesty I/64 v smere od Nitry do Dražoviec. Táto komunikácia je navrhnutá v parametroch podľa STN 73
610 a STN 73 6102. V stavebnom povolení nie je označená uvedená cesta ako účelová komunikácia
a podľa názoru správneho súdu je relevantné vychádzať zo stavebného povolenia, a nie zo žiadosti
o vydanie stavebného povolenia, na ktoré v súvislosti s touto námietkou poukazoval žalobca. Žalobca
žiadnym spôsobom nepreukázal, že uvedený stavebný objekt je účelovou komunikáciou. Správny súd
má za to, že i pokiaľ by vo vzťahu k uvedenej vetve v dĺžke 141,613 m rozhodol ako špeciálny stavebný
úrad okresný úrad v sídle kraja, namiesto obce, nemožno takúto situáciu považovať za rozhodnutie
orgánu, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený. Obce, i okresného úrady v sídle kraja rozhodujú ako
špeciálne stavebné úrady podľa cestného zákona. Skutočnosť, že o stavebnom objekte SO 108 Vetva
Nitra - Dražovce rozhodol ako špeciálny stavebný úrad okresný úrad v sídle kraja, ktorý je príslušný
rozhodovať o ceste I. triedy, a ak by aj rozhodol o účelovej komunikácii, ku ktorej patrí kompetencia
obce, nemožno takéto rozhodnutie považovať za nicotné, pretože išlo o rozhodnutie vecne príslušného
špeciálneho stavebného úradu. V tejto súvislosti správny súd poukazuje i na ust. § 3a ods. 5 cestného
zákona, ktorý rieši možnosť dohody dvoch alebo viacerých špeciálnych stavebných úradov pri vydaní
stavebného povolenia na uskutočnenie stavby pozemných komunikácií. Okrem toho bola zachovaná
i dvojinštačnosť, keď o odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný, teda žalobca nebol žiadnym spôsobom
ukrátený na svojich právach.

63. V súvislosti s uvedenou námietkou žalobcu správny súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu
SR v konaní vedenom pod sp. zn. III. ÚS 502/2015 zo dňa 06. 10. 2015, ktorý uviedol, že „správne
súdnictvo je primárne prostriedkom ochrany subjektívnych práv adresáta výkonu verejnej správy v jej
najrôznejších podobách. ... správne súdnictvo v systéme právneho štátu nemá slúžiť k naprávaniu
nezákonnosti vo verejnej správe bez akéhokoľvek zreteľa na dopad eventuálne zistenej nezákonnosti
na subjektívno-právnu pozíciu dotknutého. Preto nemožno vyhovieť takému návrhu na začatie konania
v správnom súdnictve, ktorého prerokovanie síce vedie k zisteniu formálneho rozporu činnosti verejnej
správy so zákonom, no zároveň v ňom nebude preukázaný žiaden zásah do individuálnej sféry
navrhovateľa. Účelom správneho súdnictva nie je náprava nezákonnosti vo verejnej správe, ale účinná
ochrana subjektívnych práv fyzickej osoby alebo právnickej osoby, voči ktorej je verejná správa v
jednotlivom prípade vykonávaná“.

64. Námietky žalobcu uvedené v podanej žalobe súd posúdil ako nedôvodné. Námietkami, ktoré žalobca
vzniesol na pojednávaniach v predmetnej veci, teda jednoznačne po uplynutí zákonom stanovenej lehoty
na podanie správnej žaloby zainteresovanej verejnosti, sa správny súd nezaoberal a neposudzoval
ich. Zainteresovaná verejnosť musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti



rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo vydania opatrenia orgánu verejnej správy, pričom táto lehota
je prekluzívna a jej zmeškanie nemožno odpustiť. Rozšírenie žaloby alebo uvedenie ďalších žalobných
bodov je možné len v prekluzívnej lehote určenej pre jej podanie. V tejto lehote žalobca podal len tie
námietky, ktoré sú uvedené v žalobe a s ktorými sa súd podrobne vysporiadal v odôvodnení tohto
rozsudku. Ďalšie námietky boli uplatnené po uplynutí lehoty podľa ust. § 62 ods. 1 v spojení s § 181 ods.
3 SSP, preto na ne správny súd nemohol prihliadať. Z týchto dôvodov sa súd nezaoberal ani písomnými
podaniami žalobcu, ktoré žalobca predložil na pojednávaní v predmetnej veci a argumentáciou v nich
obsiahnutou.

65. Je potrebné si uvedomiť, že na základe podanej žaloby v predmetnej veci a žalobných bodov v nej
uvedených nie je možné preskúmavať iné rozhodnutia vydané v procese prípravy a realizácie výstavby
priemyselného parku (pokiaľ je na ich preskúmanie zákonom upravený postup), resp. poukazovať na
prípadné pochybenia alebo nedostatky v iných správnych konania, ktoré predchádzali stavebnému
konaniu alebo ktoré budú na stavebné konanie nadväzovať.

66. Po oboznámení sa s obsahom predloženého administratívneho spisu správny súd dospel k záveru,
že správne orgány vydali svoje rozhodnutia na základe dostatočne a spoľahlivo zisteného skutkového
stavu, pričom tieto i riadne zdôvodnili a dôsledne sa zaoberali i s námietkami, ktoré žalobca priebehu
správneho konania predložil. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného a správneho
orgánu prvého stupňa v intenciách podanej žaloby správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je
dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa ust. § 190 SSP.

67. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd
žalobu zamietol) nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 168 SSP, nakoľko zo súdneho
spisu nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s predmetným konaním trovy konania vznikli.

O trovách pribratých účastníkov konania a o trovách spoločnosti Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o. ako
osoby zúčastnenej na súdnom konaní, rozhodol správny súd tak, že im nepriznal náhradu trov konania
podľa ust. § 169 SSP, nakoľko neboli splnené zákonné podmienky pre priznanie náhrady trov pre týchto
účastníkov súdneho konania. Správny súd uzneseniami zo dňa č. k. 11S/52/2017-103 zo dňa 27. 02.
2018 pribral do súdneho konania spoločnosť MH Invest, s.r.o. a DOPRAVOPROJEKT, a. s. Ďalším
uznesením č. k. 11S/52/2017-200 zo dňa 28.11.2018 priznal spoločnosti Jaguar Land Rover Slovakia
s.r.o. postavenie osoby zúčastnenej na súdnom konaní. Uznesením č.k. 11S/52/2017-241 zo dňa 27.
02. 2019 pribral do konania ďalších účastníkov administratívneho (resp. zisťovacieho konania) SARIO,
Združenie domových samospráv, Nitra Invest, s.r.o., DESIGN ENGINEERING, a.s., W.. W. L., L.. F. E.,
R.. V. W., B. O. a B. H., ale neuložil im žiadnu povinnosť, v súvislosti s plnením ktorej by im vznikli trovy
konania. Za uloženie povinnosti nemožno považovať ani výzvu súdu zaslanú týmto účastníkom konania,
resp. ich právnym zástupcom, aby sa k podanej žalobe v určenej lehote vyjadrili s poučením, že ak tak
neurobia, správny súd môže vo veci konať ďalej (ust. § 105 ods. 2 SSP). V predmetnej veci správny
súd nezistil ani dôvody hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých by bolo možné týmto účastníkom
súdneho konania priznať právo na náhradu ďalších trov konania.

68. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3 : 0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z.
o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje
inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon
neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP.
Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je
ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského
súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.



Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej
sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
"sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)
a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.