DOPRAVOPROJEKT, a.s.


Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 26S/24/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4018200496
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 08. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Erik Németh
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4018200496.6

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Erika Németha a členov senátu JUDr.
Pavla Pileka a JUDr. Lenky Kostolanskej, v právnej veci žalobcu: H. I., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt Q.
S. XX/XX, A. - X. P., zastúpený advokátom: JUDr. Pavol Gráčik, sídlo Farská 40, Nitra, proti žalovanému:
Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, sídlo Námestie slobody č. 6, Bratislava, za účasti
ďalších účastníkov: 1/ MH Invest, s. r. o., sídlo Mlynské Nivy 44/A, Bratislava, IČO: 36 724 530, zastúpený
advokátskou kanceláriou: MAPLE & FISH s. r. o., sídlo Dunajská 15/A, Bratislava, IČO: 36 718 432, 2/
Nitra Invest, s. r. o., sídlo Mostná 29, Nitra, IČO: 36 561 690, 3/ Mesto Nitra, Štefánikova trieda 60, Nitra,
IČO: 00 308 307, 4/ DOPRAVOPROJEKT, a. s., sídlo Kominárska 141/2,4, Bratislava - mestská časť
Nové Mesto, IČO: 31 322 000, 5/ SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik, sídlo
Radničné námestie 8, Banská Štiavnica, IČO: 36 022 047, 6/ VENDA STAV, s. r. o., sídlo Dolné Hony
472/31, Nitra, IČO: 36 561 681, 7/ Západoslovenská distribučná, a. s., sídlo Čulenova 6, Bratislava, IČO:
36 361 518, 8/ Združenie domových samospráv, o. z., sídlo Rovniankova 1667/14, Bratislava - mestská
časť Petržalka, IČO: 31 820 174, 9/ G.. U. P., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt F. T. XXX/X, A. - T., 10/
F. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt U. XXXX/X, A. - N., 11/ F. I., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt F. T.
XXX/XX, A. - T., 12/ U.. F. L., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt C. XXXX/XX, A. - X. P., za účasti osoby
zúčastnenej na konaní: Jaguar Land Rover Slovakia s. r. o., sídlo Vysoká 2/B, Bratislava, IČO: 48 302
392, zastúpená zahraničným združením: CMS Cameron McKenna Nabarro Olswang, advokáti, v. o. s.,
sídlo Na Poříčí 1079/3a, Praha, Česká republika, v mene ktorej právne služby poskytuje organizačná
zložka zahraničnej osoby: CMS Cameron McKenna Nabarro Olswang, advokáti, v. o. s., organizačná
zložka, sídlo Staromestská 3, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 51 034 166, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo 12657/2018/SV/24350 zo dňa 05.04.2018 na základe správnej
žaloby,

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd žalovanému a ďalším účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Stručný priebeh administratívneho konania

1. Správny súd zo žalovaným predložených administratívnych spisov, vedených v administratívnom
konaní, v ktorom bolo vydané správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, zistil priebeh
administratívneho konania, ktorého stručný priebeh uvádza v nasledovných bodoch:

2. Dňa 23.03.2017 bola Okresnému úradu Nitra (odboru výstavby a bytovej politiky) ako orgánu verejnej
správy prvého stupňa a stavebnému úradu (ďalej aj len „okresný úrad“, „orgán verejnej správy prvého
stupňa“, „stavebný úrad“, ak z povahy veci nevyplynie iné) doručená žiadosť ďalšieho účastníka 1/ ako



stavebníka o stavebné povolenie podľa § 58 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom
poriadku (stavebný zákon) (ďalej aj len „Stavebný zákon“) pre stavbu „Príprava strategického parku
Nitra Fáza 2“ s miestom stavby Priemyselný park Nitra v katastrálnych územiach D. a P. v rozsahu
stavebných objektov SO 310, SO 311, SO 312, SO 313, SO 622, SO 624, SO 641, SO 645, SO 655,
SO 670 a SO 673. Jej doručením sa začalo stavebné konanie na zmenu stavby pred jej dokončením
(§ 140 Stavebného zákona v spojení s § 18 ods. 1, ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní /
správny poriadok/, ďalej aj len „Správny poriadok“).

3. Stavebný úrad následne stavebníkovi oznámením č. OU-NR-OVBP2-2017/015772-002 z 27.03.2017
oznámil, že súčasťou stavby je aj stavebný objekt SO 312, ktorý podľa § 57 Stavebného zákona
možno ohlásiť stavebnému úradu a zrealizovať na základe oznámenia stavebného úradu, že proti jej
uskutočneniu nemá námietky.

4. Orgán verejnej správy prvého stupňa oznámením (č. OU-NR-OVBP2-2017/015772-003) z 29.03.2017
oznámil účastníkom administratívneho konania (vrátane žalobcu, ktorému bolo doručené dňa
04.04.2017) začatie stavebného konania na základe žiadosti stavebníka o vydanie stavebného
povolenia.

4.1. V oznámení stavebný úrad okrem iného uviedol, že Ministerstvo životného prostredia Slovenskej
republiky (ďalej aj len „Ministerstvo životného prostredia SR“, „MŽP SR“), odbor posudzovania vplyvov
na životné prostredie, vydalo na navrhovanú činnosť Automotive Nitra Project - Fáza 2 Záverečné
stanovisko č. 4783/2016-1.7/pl zo dňa 04.11.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18.01.2017.

4.2. Stavebný úrad v oznámení poučil účastníkov konania, že sa môžu k podkladom žiadosti o stavebné
povolenie vyjadriť v lehote 7 pracovných dní odo dňa doručenia oznámenia o začatí konania. Stavebný
úrad v oznámení súčasne poučil účastníkov administratívneho konania o možnosti nahliadnuť do
podkladov na vydanie rozhodnutia s tým, že uviedol miesto nahliadnutia, termíny nahliadnutia do spisu
ako aj telefonický kontakt, na ktorom je potrebné termín nahliadnutia vopred dohodnúť.

5. Stavebný úrad prípisom č. OU-NR-OVBP2-2017/015772-004 z 29.03.2017 zaslal MŽP SR, odboru
posudzovania vplyvov na životné prostredie, na posúdenie kópiu žiadosti o stavebné povolenie,
oznámenie o začatí stavebného konania, projektovú dokumentáciu ako aj vyhodnotenie spôsobu
zapracovania pripomienok v záverečnom stanovisku č. 4783/2016-1.7/pl zo 04.11.2016.

5.1. Dňa 27.06.2017 bolo stavebnému úradu v nadväznosti na jeho uvedený prípis doručené záväzné
stanovisko MŽP SR, sekcie environmentálneho hodnotenia a odpadového hospodárstva, odboru
posudzovania vplyvov na životné prostredie č. 28350/2017 z 19.06.2017, vydané podľa § 38 ods. 4
zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (ďalej aj len „zákon o EIA“ alebo
„zákon č. 24/2006 Z. z.“), podľa ktorého stavba „Príprava strategického parku Nitra fáza 2“ v rozsahu
stavebných objektov uvedených v žiadosti o stavebné povolenie je z koncepčného hľadiska v súlade so
zákonom o EIA, s rozhodnutiami vydanými MŽP SR podľa tohto zákona a ich relevantnými podmienkami.

5.2. V odôvodnení záväzného stanoviska MŽP SR poukázalo okrem iného aj na to, že MŽP SR ako
príslušný orgán vydal pre navrhovanú činnosť s názvom „Automotive Nitra Project - fáza 2“ podľa zákona
o EIA záverečné stanovisko č. 4783/2016-1.7/pl zo dňa 04.11.2016, právoplatné dňa 18.01.2017 a že
v nadväznosti na návrh predložený stavebníkom na začatie správneho konania budú primerane platné
podmienky určené v uvedenom záverečnom stanovisku, pod v odôvodnení uvedenými bodmi kapitoly
VI.3. záverečného stanoviska.

6. K oznámeniu o začatí stavebného konania sa z účastníkov stavebného konania vyjadril ďalší účastník
2/ a žalobca.

7. Žalobca v rámci svojho vyjadrenia súčasne požiadal stavebný úrad o vyhotovenie a doručenie
fotokópie celého administratívneho spisu za účelom realizácie práva podľa § 33 ods. 2 Správneho
poriadku.

7.1. Na uvedenú žiadosť žalobcu reagoval stavebný úrad prípisom č. OU-NR-OVBP2-2017/015772-011
z 21.04.2017, žalobcovi doručenému dňa 02.05.2017, v ktorom vyčíslil sumu za vyhotovenie fotokópii



podkladov rozhodnutia podľa položky 2 písm. a) I. časti Prílohy k zákonu č. 145/1999 Z. z. o správnych
poplatkoch (ďalej len „zákon o správnych poplatkoch“) celkovo v sume 289,50 eura (193 strán x 1,50
eura za každú aj začatú stranu). Stavebný úrad žalobcu poučil aj o spôsoboch úhrady tohto poplatku.

8. Stavebný úrad prípisom č. OU-NR-OVBP2-2017/017467-003 z 27.04.2017 stavebníkovi v
nadväznosti na jeho ohlásenie drobnej stavby SO 312, doručené stavebnému úradu dňa 05.04.2017,
určil, že drobnú stavbu - SO 312 možno uskutočniť len na základe stavebného povolenia.

8.1. Stavebný úrad následne oznámením č. OU-NR-OVBP2-2017/015772-037 zo 14.11.2017 oznámil
účastníkom stavebného konania (žalobcovi doručené 11.12.2017) jeho začatie aj vo vzťahu k
stavebnému objektu SO 312. Stavebný úrad v oznámení ďalej poukázal na to, že vo vzťahu k ostatným
stavebným objektom uvedeným v žiadosti stavebníka o stavebné povolenie oznámil účastníkom konania
začatie stavebného konania oznámením č. OU-NR-OVBP2-2017/015772-003 z 29.03.2017. Stavebný
úrad v oznámení poučil účastníkov konania, že sa môžu k podkladom žiadosti o stavebné povolenie
vyjadriť v lehote 7 pracovných dní odo dňa doručenia oznámenia o začatí konania. V oznámení
stavebný úrad okrem iného uviedol, že Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej
aj len „Ministerstvo životného prostredia SR“, „MŽP SR“), odbor posudzovania vplyvov na životné
prostredie, vydalo na navrhovanú činnosť Automotive Nitra Project - Fáza 2 Záverečné stanovisko č.
4783/2016-1.7/pl zo dňa 04.11.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18.01.2017. Stavebný úrad v
oznámení súčasne poučil účastníkov administratívneho konania o možnosti nahliadnuť do podkladov
na vydanie rozhodnutia s tým, že uviedol miesto nahliadnutia, termíny nahliadnutia do spisu ako aj
telefonický kontakt, na ktorom je potrebné termín nahliadnutia vopred dohodnúť. Žalobcovi bolo uvedené
oznámenie doručené dňa 11.12.2017.

9. Stavebný úrad oznámením č. OU-NR-OVBP2-2017/015772-040 z 20.11.2017 oznámil účastníkom
stavebného konania o vydanie stavebného povolenia na stavu „Príprava strategického parku Nitra Fáza
2“ v rozsahu stavebných objektov podľa žiadosti, že s poukazom na § 33 ods. 2 Správneho poriadku pred
vydaním rozhodnutia môžu nahliadnuť do podkladov pre rozhodnutie, s tým, že uviedol miesto a termíny
nahliadnutia, ako aj spôsob dohodnutia nahliadnutia do podkladov. Žalobcovi bolo dané oznámenie
doručené dňa 11.12.2017.

10. Stavebný úrad podľa § 117b Stavebného zákona vydal dňa 19.12.2017 podľa § 66 Stavebného
zákona v spojení s § 46 Správneho poriadku stavebné povolenie č. OU-NR-OVBP2-2017/015772-045
z 19.12.2017, ktorým o žiadosti ďalšieho účastníka 1/ ako stavebníka rozhodol tak, že povolil stavbu
„Príprava strategického parku Nitra Fáza 2“ v rozsahu tam bližšie špecifikovaných (názvom a pozemkom,
na ktorom budú umiestnené) stavebných objektov označených ako SO 310, SO 311, SO 313, SO
622, SO 624, SO 641, SO 655, SO 670, SO 673. Čo sa týka stavebných objektov stavby označených
ako SO 312 a SO 645, tieto stavebný úrad nepovolil. Vo výrokovej časti stavebného povolenia orgán
verejnej správy prvého stupňa ďalej uviedol základné údaje o stavbe, projektantovi stavby, spôsob
uskutočnenia stavby, rozhodnutie o umiestnení stavby, zoznam účastníkov konania, podmienky na
uskutočnenie stavby, podmienky vyplývajúce zo stanovísk a rozhodnutí dotknutých orgánov a správcov
sietí a rozhodnutie o námietkach účastníkov konania (a to žalobcu, ďalšieho účastníka 2/ a ďalšieho
účastníka 8/.

10.1. Stavebný úrad vo výroku, v rámci rozhodnutia o námietkach účastníkov konania vo vzťahu k
žalobcovi uviedol, že v priebehu konania vzniesol námietky a o týchto (konkrétne vymedzených v danej
časti výroku stavebného povolenia) rozhodol tak, že ich zamieta alebo že sa netýkajú tohto konania, s
výnimkou námietky, v ktorej žalobca žiadal, aby bol o začatí a priebehu konania a všetkých úkonoch
písomne oboznámený zaslaním oznámenia na jeho adresu doporučenou poštou, ktorej námietke
stavebný úrad vyhovel.

11. Žalobca podal proti stavebnému povoleniu stavebného úradu (bod 10. odôvodnenia) odvolanie.

12. Stavebný úrad ako orgán verejnej správy prvého stupňa upovedomil prípisom (č. OU-
NR-OVBP2-2018/003865-051) z 12.02.2018 o obsahu odvolania žalobcu ostatných účastníkov
(stavebného) konania a následne predložil odvolanie s administratívnym spisom na rozhodnutie
žalovanému.



II. Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia

13. Žalovaný, sekcia výstavby, o odvolaní žalobcu (bod 11. odôvodnenia) rozhodol správnou žalobou
napadnutým rozhodnutím číslo: 12657/2018/SV/24350 z 05.04.2018, ktorým podľa § 59 ods. 2
Správneho poriadku zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej
správy prvého stupňa (bod 10. odôvodnenia). Rozhodnutie žalovaného bolo doručené žalobcovi
dňa 30.04.2018. Rozhodnutie žalovaného (ako aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie)
nadobudlo podľa vyznačenej doložky právoplatnosti právoplatnosť dňa 30.04.2018.

13.1. Žalovaný rozhodnutie odôvodnil v podstate nasledovne:

13.2. Žalovaný podľa § 59 ods. 1 Správneho poriadku preskúmal v odvolacom konaní odvolaním
napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu (preskúmal jeho výrokovú aj dôvodu časť s hmotnoprávnymi
ako aj procesnoprávnymi predpismi, najmä Stavebným zákonom, vyhláškou č. 453/2000 Z. z.,
Správneho poriadku, zákona č. 175/1999 Z. z., zákona o EIA), a to aj z hľadiska odvolacích dôvodov,
pričom nezistil dôvody na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. Žalovaný preskúmal aj
konanie, ktoré vydaniu odvolaním napadnutého rozhodnutia predchádzalo, pričom zohľadnil nielen
skutočnosti namietané žalobcom ako odvolateľom, ale preskúmal postup a rozhodovanie okresného
úradu z pohľadu zákonnosti a správnosti.

13.3. Právne odôvodnil žalovaný napadnuté rozhodnutie najmä § 3 ods. 1, ods. 5 vetou prvou, § 23 ods.
1, § 32 ods. 1, § 33 ods. 2, § 46, § 47 ods. 3, § 59 ods. 1 a ods. 2 Správneho poriadku a § 32 ods. 2
a § 61 ods. 2 Stavebného zákona.

13.4. Žalovaný sa stotožnil s právnym názorom okresného úradu uvedeným v podrobne odôvodnení
odvolaním napadnutého rozhodnutia (stavebného povolania), pričom uviedol, že toto rozhodnutie
obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti, bolo vydané v súlade so zákonmi a ostatnými
právnymi predpismi, vydal ho orgán príslušný podľa § 117b Stavebného zákona, vychádzal zo spoľahlivo
zisteného stavu veci. Okresný úrad dôvody rozhodnutia podrobne uviedol v odôvodnení a žalovaný sa
s týmito stotožnil. Žalovaný v odvolacom konaní skonštatoval, že okresný úrad v stavebnom konaní
preskúmal žiadosť stavebníka spolu s priloženými dokladmi a predpísanou dokumentáciou v zmysle §
62 ods. 1 Stavebného zákona v rozsahu, v akom sa predmetná stavba dotýka práv a právom chránených
záujmov alebo povinností účastníkov konania, ako aj záujmov chránených dotknutými orgánmi. Okresný
úrad dospel k záveru, že predmetná stavba je v súlade s platnou územnoplánovacou dokumentáciou
obce D., že projektová dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov, predovšetkým
ochrany životného prostredia, ochrany zdravia a života ľudí, zodpovedá všeobecným technickým
požiadavkám na výstavbu ustanovenými Stavebným zákonom a osobitnými predpismi a v projektovej
dokumentácii boli zohľadnené podmienky uložené v záverečnom stanovisku z konania podľa zákona o
EIA. Okresný úrad v konaní zabezpečil stanoviská a vyjadrenia dotknutých orgánov v zmysle § 62 ods.
3 Stavebného zákona (v nadväznosti na § 126 Stavebného zákona), ktoré boli kladné a ich podmienky
zahrnul do podmienok rozhodnutia na uskutočnenie stavby, čím zabezpečil ochranu verejných záujmov
chránených osobitnými predpismi. Okresný úrad v súlade s § 62 ods. 3 Stavebného zákona posúdil
vyjadrenie účastníkov konania a ich námietky a rozhodol o nich, pričom toto svoje rozhodnutie aj
dostatočne odôvodnil. Čo sa týka stavebných objektov SO 312 a SO 645, tieto okresný úrad nepovolil,
keďže pred vydaním stavebného povolenia stavebník nepreukázal, resp. nezískal vlastnícke alebo iné
právo k pozemkom, na ktorých mala byť stavba v rozsahu týchto stavebných objektov uskutočnená.

13.5. Odvolacie dôvody žalobcu žalovaný vyhodnotil ako nedôvodné, čo v odôvodnení správnou žalobou
napadnutého rozhodnutia žalovaný aj bližšie odôvodnil. V rámci toho okrem iného uviedol, že:

13.5.1. V konaní boli riadne zabezpečené a dodržané všetky procesné práva účastníkov konania,
vrátane odvolateľa - žalobcu. Žalobca ako odvolateľ doručil okresnému úradu dňa 12.04.2017 námietky
k stavebnému konaniu, s ktorými sa okresný úrad podrobne v rozhodnutí zaoberal a keďže nezistil
ich dôvodnosť, tieto zamietol. Zo zákona č. 175/1999 Z. z. nevyplýva povinnosť vydať osvedčenie
žalobcovi. Osvedčenie vydané podľa uvedeného zákona nie je rozhodnutím v zmysle správneho
poriadku. Osvedčením sú stavebný úrad ako aj žalovaný viazaní a nie sú oprávnení preskúmavať
správnosť záverov v ňom obsiahnutých.



13.5.2. Stavebnému konaniu predchádzalo konanie o posudzovaní vplyvov navrhovanej činnosti, v
ktorom bolo vydané záverečné stanovisko a rozhodnutie o rozklade. Okresný úrad ako aj žalovaný
sú týmito rozhodnutiami (záverečným stanoviskom ako aj rozhodnutím o rozklade) viazaní, keďže sú
právoplatné a o správnej žalobe voči nemu nebolo zatiaľ rozhodnuté a ani jej nebol priznaný odkladný
účinok. V záverečnom stanovisku boli stavebníkovi určené podmienky, ktoré musí pri realizácii stavieb
dodržať. V danej veci bolo ďalej vydané záväzné stanovisko MŽP SR č. 28350/2017 z 19.06.2017, v
ktorom MŽP SR skonštatovalo, že návrh stavebníka je z koncepčného hľadiska v súlade so zákonom o
EIA, s rozhodnutiami vydanými MŽP SR podľa tohto zákona a ich relevantnými podmienkami. Žalobca
ako odvolateľ vzniesol v odvolaní námietku proti tomuto záväznému stanovisku a žiadal konanie prerušiť.
Žalovaný vo vzťahu k nej poukázal na to, že žalobca ako odvolateľ bližšie nešpecifikoval svoju námietku,
a teda nie je zrejmé, čo konkrétne namieta, aké porušenie zo strany dotknutého orgánu, v čom má toto
porušenie spočívať, v rozpore s akým predpisom mal dotknutý orgán konať a pod. Z tohto dôvodu je
námietka zmätočná a javí sa iba ako procesná obštrukcia. Podmienky, ktoré vyplynuli zo záväzných
stanovísk sú uvedené v stavebnom povolení ako záväzné podmienky. Z týchto dôvodov žalovaný
nevyhovel odvolaniu žalobcu ani v tejto časti a rovnako tak ani jeho s tým súvisiace návrhu na prerušenie
konania. Čo sa týka okruhu účastníkov, tak z odvolaním napadnutého rozhodnutia vyplýva, že sú v
ňom označení ako účastníci všetci tí, ktorí boli účastníkmi konania o posudzovaní vplyvov a konania
o rozklade.

13.5.3. Žalovaný nezistil pochybenie ani v tom, že okresný úrad podľa § 61 ods. 2 Stavebného zákona
upustil od miestneho zisťovania a ústneho pojednávania. Pozemky vo vlastníctve žalobcu (v kat. úz. N.)
nebudú priamo dotknuté predmetnou stavbou (v kat. úz. D.), keďže nejde ani o susedné pozemky.

13.5.4. Čo sa týka námietok žalobcu vo vzťahu k dopravnému napojeniu, žalovaný uviedol, že
dopravné napojenie a ani ďalšie skutočnosti, ktoré odvolateľ v súvislosti s tým namietal, sa neriešili v
tomto stavebnom konaní, neboli predmetom projektovej dokumentácie týkajúcej sa predmetnej stavby
a nesúvisia ani s jej realizáciou. Riešenie cestnej siete vychádza z Dopravnej štúdie spracovanej
spoločnosťou Výskumný ústav dopravný, a. s. v novembri 2015, pričom riešenie územia Q. je vecou
samostatného projektu riešeného v súčasnosti spoločnosťou Slovenská správa ciest. K žiadosti,
podkladom a samotnej realizácii povoľovanej stavby sa vyjadrili aj dotknuté orgány, ktoré vo svojich
stanoviskách nevzniesli zamietavé alebo negatívne vyjadrenia, s jej realizáciou súhlasili a ich podmienky
sú súčasťou odvolaním napadnutého rozhodnutia.

13.5.5. Žiadne nové dôkazy, ktoré by bol žalovaný povinný oznámiť účastníkom konania s možnosťou
vyjadriť sa k nim neboli v priebehu odvolacieho konania účastníkmi konania predložené. Zákon
správnemu orgánu neustanovuje povinnosť vyzývať účastníkov konania k vyjadreniu sa k podkladom v
čase pred vydaním rozhodnutia v odvolacom konaní, pokiaľ nedošlo k predloženiu nových dôkazov.

13.5.6. Okresný úrad sa zaoberal všetkými námietkami žalobcu ako odvolateľa a svoje rozhodnutie o
nich riadne odôvodnil. Žalovaný sa stotožnil so závermi okresného úradu v napadnutom rozhodnutí,
ktorými odôvodnil zamietnutie námietok žalobcu.

13.6. Žalovaný uzavrel, že nezistil v postupe okresného úradu ani v napadnutom rozhodnutí žiadne
porušenia právnych predpisov ani porušenia procesných či iných práv účastníkov a v konaní sa
nevyskytla žiadna vada, ktorá by odôvodňovala zmenu alebo zrušenie odvolaním napadnutého
rozhodnutia. Keďže boli splnené podmienky pre povolenie predmetnej stavby, okresný úrad postupoval
správne, keď vydal napadnuté stavebné povolenie.

13.7. Žalovaný ďalej poukázal na to, že neprihliada na doplnenie odvolania urobené po uplynutí 15-
dňovej zákonnej lehoty na podanie odvolania od doručenia odvolaním napadnutého rozhodnutia.

13.8. Záverom žalovaný k ostatným námietkam žalobcu ako odvolateľa uviedol, že predmetné meritórne
konanie je samostatným správnym konaním týkajúcim sa povoľovacieho procesu konkrétnych objektov
stavby „Príprava strategického parku Nitra Fáza 2“. Preto sa žalovaný nevyjadruje k námietkam žalobcu
ako odvolateľa, ktoré súvisia s predchádzajúcimi ukončenými konaniami podľa Stavebného zákona vo
veci predmetnej stavby a ani k námietkam, ktoré súvisia s konaniami podľa Stavebného zákona vo
veci iných stavieb (aj keď v rámci územia predmetného priemyselného parku) a ani k námietkam, ktoré



súvisia s ukončenými konaniami vo veci predmetnej stavby podľa osobitných predpisov (zákon o EIA,
zákon č. 211/2000 Z. z., zákon č. 175/1999 Z. z.).

III. a/ Podstatné zhrnutie skutkových a právnych argumentov
žalobcu

14. Žalobca sa správnou žalobou doručenou správnemu súdu dňa 02.07.2018 domáhal vo veci
samej zrušenia rozhodnutia žalovaného, označeného v záhlaví, pričom súčasne navrhol aj zrušenie
jemu predchádzajúceho rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa, ktorým bolo rozhodnutie
Okresného úradu Nitra, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-NR-OVBP2-2017/015772-045 zo dňa
19.12.2017 a vrátenia veci orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

15. Žalobca svoj nárok, uplatňovaný správnou žalobou, výslovne v žalobe založil na nasledovných
žalobných dôvodoch, ktoré podľa neho preukazujú, že žalovaný porušil ustanovenie § 59 Správneho
poriadku, podľa ktorého mal žalovaný preskúmať odvolaním napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu,
keďže v odvolacom konaní sa uplatňuje úplný apelačný princíp:

15.1. Žalobný bod 1/ (v správnej žalobe označený v bode III.1): Žalovaný ako odvolací orgán (v
napadnutom rozhodnutí) uviedol, že povoľovaná stavba má byť uskutočňovaná v rámci významnej
investície - Vybudovanie strategického parku v Nitre a že tento zámer posúdilo MŽP SR ako príslušný
orgán v konaní podľa zákona o EIA a vydalo rozhodnutie - záverečné stanovisko č. 4783/2016-1.7/
pl zo 04.11.2016 na navrhovanú činnosť „Automotive Nitra Project - Fáza 2“. Zámer „Automotive Nitra
Project Fáza 2“ sa týka stavebnej činnosti automobilky Jaguar Land Rover, pričom strategický park je
pojem podstatne širší ako Automotive Nitra Project. V tomto konaní správne orgány výstavbu v rámci
výstavby Strategického parku Nitra zamieňali s výstavbou v rámci zámeru Automotive Nitra Project.
Stavebný zámer Automotive Nitra Project Fáza 2 bol povinne posudzovaný z hľadiska vplyvov na životné
prostredie podľa zákona o EIA a nejednalo sa len o zisťovacie konanie, ako to stavebný úrad uviedol v
oznámení o začatí stavebného konania, ktoré naviac mal podpísať G.. B. W., vedúci odboru, pričom je
zrejmé, že ho podpisoval niekto iný, pričom žalobcovi nie je zrejmé z akého titulu. Uvedené má vplyv aj
na účastníctvo v (preskúmavanom stavebnom) konaní, keďže správny orgán mal konať aj s účastníkmi
podľa zákona o EIA. Je potom aj sporné, ako sa správne orgány v tomto stavebnom konaní (predmetom
ktorého bolo povolenie stavby) vysporiadali so stanoviskami a pripomienkami účastníkov konania o
posudzovaní vplyvov na životné prostredie.

15.2. Žalobný bod 2/ (v správnej žalobe označený ako III.2): Žalobca namietol záväzné stanovisko
MŽP SR č. 28350/2017 z 19.06.2017, v ktorom skonštatovalo, že návrh stavebníka je z koncepčného
hľadiska v súlade so zákonom o EIA. Z takejto formulácie nie je pre žalobcu zrejmé, či došlo k potvrdeniu
predmetnej stavby so zákonom. Z procesného hľadiska žalobca namietal, že po tom, ako namietol
(uvedené) záväzné stanovisko, nedošlo k postupu podľa § 140b ods. 5 Stavebného zákona a súčasne,
že prvostupňový ako ani odvolací orgán (žalovaný) neupovedomil žalobcu na vyjadrenie sa k podkladom
pre rozhodnutie predtým, ako ich tieto považovali za dostatočné pred vydaním rozhodnutia.

15.3. Žalobný bod 3/ (v správnej žalobe označený ako III.3): Správny orgán odoprel žalobcovi právo
účinne realizovať procesné oprávnenia účastníka konania tým, že nevyhotovil žalobcovi fotokópiu
správneho spisu bezodplatne, ale za úhradu poplatku vo výške 289,50 eura (pri výške poplatku 1,50
eura za každú aj začatú stranu a 193 stranách spisu).

15.4. Žalobný bod 4/ (v správnej žalobe označený ako III.4): V nadväznosti na § 9 ods. 2 vyhlášky
ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré
ustanovenia stavebného zákona, žalobca uviedol, že stavba je súčasťou stavby „Príprava strategického
parku Nitra“, tvoriacej súbor stavieb, pričom žiadny zastavovací plán celého súboru stavieb v rámci
výstavby a realizácie „Strategického parku Nitra“ nebol zo strany stavebníka v stavebnom konaní v
súvislosti s projektovou dokumentáciou doložený. Túto skutočnosť žalobca namietal už v konaní o vydaní
stavebného povolenia prvého stavebného objektu v rámci Strategického parku, čo však stavebný úrad
ani žalovaný nezohľadnili.



15.5. Žalobný bod 5/ (v správnej žalobe označený ako III.5): Vadnosť stavebného povolenia ako aj
napadnutého rozhodnutia žalovaného žalobca ďalej identifikoval v tom, že podklady, z ktorých stavebný
úrad pri vydávaní svojho rozhodnutia v stavebnom konaní vychádzal, a to konkrétne podklady týkajúce
sa dopravného napojenia stavieb a hlavne vyústenia dopravy na cestu I/64 (ktorých stavieb sa toto
stavebné konanie týka), sú nepreskúmateľné a uvedené je z nich nezistiteľné. Stavebný úrad je podľa §
66 ods. 4 písm. d) Stavebného zákona povinný určiť aj podrobnejšie požiadavky na uskutočnenie stavby
z hľadiska napojení na pozemné komunikácie. To nie je možné bez znalostí dopravnej situácie. Rovnako
bez znalosti dopravnej situácie stavebný úrad nemôže ani zabezpečiť dodržanie zákonnej podmienky pri
daných stavbách, vyplývajúcej z § 4 ods. 2 vyhlášky MŽP SR č. 532/2002 Z. z. Žalobca uviedol, že úsek
cesty I/64 s napojením na rýchlostnú komunikáciu R1A nebol dopravne a kapacitne vyriešený tak, aby
vyhovoval plynulosti cestnej dopravy pre celý areál Strategického parku ako aj závod Jaguar Land Rover.
Daný úsek cesty nebol ani predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie v rámci zisťovacieho
konania podľa zákona o EIA. Žalobca poukázal na rozhodnutie ministra životného prostredia Slovenskej
republiky z 13.01.2017 č. 2930/2017-9.2 (1/2017-rozkl.), ktorým bolo potvrdené záverečné stanovisko
MŽP SR č, 4783/2016-1.7/pl. zo 04.11.2016 a v ktorom minister uviedol, že pred predložením žiadosti o
stavebné povolenie bude potrebné spracovať návrh dopravného riešenia napojenia mestskej časti N., v
lokalite Q. - F., T. J.. A. I. I/XX. Uvedené rozhodnutie je výsledkom posudzovania vplyvov navrhovanej
činnosti, Automotive Nitra Project - Fáza 2, ktorá sa má realizovať v rámci Strategického parku, ktorého
súčasťou je aj stavba, ktorá je predmetom stavebného konania v tejto veci.

15.6. Žalobný bod 6/ (v správnej žalobe označený ako III.6): Žalobca poukázal na to, že podľa § 18
ods. 2 písm. b) zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (ďalej v tejto
časti odôvodnenia aj len ako „zákon o EIA“), pri uplatnení prílohy č. 8, časť 9 Infraštruktúra, položka
15 Projekty budovania priemyselných zón, vrátane priemyselných parkov, kde sú v časti B upravené
kritériá, resp. limity, za naplnenia ktorých je v zmysle danej právnej normy §-u 18 ods. 2 písm. b)
daná zo zákona povinnosť viesť zisťovacie konanie, je práve v prípade predmetnej položky 15, pod
ktorú spadajú aj priemyselné parky, v časti B uvedené „bez limitu“. Z toho je zrejmé, že podľa platnej
legislatívny je v prípade realizácie stavieb v rámci strategických parkov daná zákonná povinnosť viesť
zisťovacie konanie, a to bez akýchkoľvek ďalších determinantov. Následne je nutné prihliadať na §
38 ods. 3 zákona o EIA, podľa ktorého povoľujúci orgán nesmie vydať rozhodnutie bez vydaného
záverečného stanoviska alebo bez rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní, ak ide o navrhovanú
činnosť, ktorá podlieha rozhodovaniu podľa tohto zákona. Zdôraznil, že v rámci Strategického parku
neprebehlo zisťovacie konanie podľa zákona o EIA. Samotný strategický park z hľadiska vplyvov na
životné prostredie posudzovaný nebol. Je preto nutné ustáliť nezákonnosť stavebného povolenia a tým
aj napadnutého rozhodnutia.

III. b/ Podstatné zhrnutie skutkových a právnych argumentov
vyjadrenia žalovaného

16. K žalobe sa vyjadril žalovaný, ktorý navrhol, aby správny súd konanie o správnej žalobe podľa §
99 písm. b) SSP zastavil, alternatívne aby správnu žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.
Žalovaný k nedôvodnosti jednotlivých žalobných dôvodov žalobcu uviedol v podstate nasledovné:

16.1. K žalobnému bodu 1/: Stavebné objekty, vo vzťahu ku ktorým vydal v preskúmavanom
administratívnom (stavebnom) konaní stavebný úrad stavebné povolenie, sú stavebnými objektmi
stavby „Príprava strategického parku Nitra - Fáza 2“, pre ktorú MŽP SR ako príslušný správny orgán
vydal rozhodnutie - záverečné stanovisko č. 4783/2016-1.7/pl zo 04.11.2016, potvrdené v rozkladovom
konaní ministrom životného prostredia SR, právoplatné dňa 18.01.2017, v ktorom MŽP SR vyjadrilo
súhlas s realizáciou navrhovanej činnosti (stavby). Vo vzťahu k predmetným stavebným objektom tak
predchádzalo riadne posúdenie podľa zákona o EIA. Námietka žalobcu o nesprávne určenom okruhu
účastníkov konania taktiež neobstojí, pretože ako vyplýva už z odvolaním napadnutého rozhodnutia
okresného úradu, sú v ňom označení ako účastníci stavebného konania aj tí, ktorí boli účastníkmi
konania o posudzovaní vplyvov a o rozklade podľa zákona o EIA. Okresný úrad sa dôsledne zaoberal
všetkými námietkami účastníkov stavebného konania a rozhodnutie o nich aj riadne v odôvodnení
rozhodnutia odôvodnil. Opakovanými námietkami účastníkov konania uplatnenými v stavebnom konaní,
ktoré boli uplatnené v predchádzajúcich konaniach podľa zákona o EIA a o ktorých už bolo právoplatne
rozhodnuté v uvedenom záverečnom stanovisku, sa už okresný úrad nemohol zaoberať.



16.2. K žalobnému bodu 2/: V už uvedenom záverečnom stanovisku MŽP SR č. 4783/2016-1.7/pl,
potvrdenom rozhodnutím ministra životného prostredia SR, boli stavebníkovi (v procesnom postavení
ďalšieho účastníka 1/ tohto správneho súdneho konania) určené podmienky, ktoré musí pri realizácii
stavby dodržať. V danej veci bolo následne vydané záväzné stanovisko MŽP SR č. 28350/2017
z 19.06.2017, v ktorom skonštatovalo, že návrh stavebníka je z koncepčného hľadiska v súlade
so zákonom o EIA a s rozhodnutiami vydanými MŽP SR podľa tohto zákona a ich relevantnými
podmienkami. Žalobca v odvolaní vzniesol námietku proti tomuto záväznému stanovisku a žiadal
konanie prerušiť, avšak túto námietku bližšie nešpecifikoval, teda nebolo zrejmé, čo konkrétne namieta,
teda aké porušenie zo strany dotknutého orgánu a v čom má toto porušenie spočívať. Z tohto dôvodu
žalovaný posúdil túto námietku za zmätočnú a jej uplatnenie žalobcom za procesnú obštrukciu. Čo sa
týka námietky, že tak prvostupňový ako i žalovaný ako odvolací orgán neumožnili žalobcovi vyjadriť sa
k podkladom pre rozhodnutie, tak k tomuto žalovaný uviedol, že v priebehu odvolacieho konania neboli
predložené účastníkmi konania žiadne nové dôkazy, ktoré by boli súčasťou podkladu na rozhodnutie, a
preto ani žalovaný nebol povinný umožniť účastníkom konania k takýmto podkladom sa vyjadriť (bol by
tak povinný urobiť len v prípade predloženia nových dôkazov v odvolacom konaní).

16.3. K žalobnému bodu 3/: Námietka žalobcu založená na tom, že okresný úrad ho vyzval na zaplatenie
poplatku za vyhotovenie žalobcom vyžiadanej fotokópie kompletného spisu nie je relevantná, keďže
sa netýka merita veci a nemá vplyv tak na zákonnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia okresného
úradu ako ani správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného.

16.4. K žalobnému bodu 4/: Priestorové usporiadanie strategického parku vyplýva zo zastavovacieho
plánu, ktorý bol predložený v rámci konania o vydanie stavebného povolenia týkajúceho sa prvého
stavebného objektu umiestneného v areáli stavby „Automotive Nitra project“. Vydaním stavebného
povolenia sa zastavovací plán stal záväzným pre priestorové usporiadanie daného územia.

16.5. K žalobnému bodu 5/: K námietkam žalobcu týkajúcim sa dopravného napojenia žalovaný uviedol,
že toto a ani ďalšie skutočnosti, ktoré žalobca namieta (v rámci tohto žalobného bodu) sa neriešili v
predmetnom stavebnom konaní, neboli predmetom stavebného povolenia ani projektovej dokumentácie
týkajúcej sa predmetnej stavby a nesúvisia s realizáciou daného objektu stavby. Riešenie cestnej siete
vychádza z Dopravnej štúdie spracovanej spoločnosťou Výskumný ústav dopravný, a. s. v novembri
2015, pričom riešenie územia Q. je vecou samostatného projektu riešeného Slovenskou správou ciest.

16.6. K žalobnému bodu 6/: Žalovaný opätovne zopakoval, že predmetné stavby už boli posúdené
MŽP SR v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie stavby „Automotive Nitra Project -
Fáza 2“, na základe ktorého bolo vydané záverečné stanovisko, na ktoré poukázal žalovaný už napr.
v rámci vyjadrenia k žalobnému bodu 1/. Ďalej žalovaný poukázal aj na záväzné stanovisko MŽP
SR z 19.06.2017 (detailne identifikovaného a obsahovo opísaného už napr. v rámci vyjadrenia k
žalobnému bodu 1/). Žalovaný uviedol, že okresný úrad je viazaný obsahom záverečného stanoviska
ako aj záväzného stanoviska MŽP SR. Čo sa týka námietok žalobcu týkajúcich sa konaní ohľadom
posudzovania vplyvov na životné prostredie podľa zákona o EIA, žalovaný nie je oprávnený posudzovať
zákonnosť postupu príslušných správnych orgánov v takýchto konaniach a ani zákonnosť nimi vydaných
rozhodnutí.

16.7. Mimo vyjadrenia sa k jednotlivým žalobným bodom žalovaný záverom uviedol, že správnou
žalobou napadnuté rozhodnutie, ako aj postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal a rovnako tak aj
odvolaním napadnuté rozhodnutie okresného úradu, ako aj postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal, sú
v súlade so zákonom a všetky relevantné skutočnosti sú obsiahnuté v odôvodneniach týchto rozhodnutí.

III. c/ Podstatné zhrnutie skutkových a právnych argumentov
vyjadrenia ďalšieho účastníka 1/

17. K žalobe sa vyjadril ďalší účastník 1/, ktorý navrhol, aby správny súd správnu žalobu ako nedôvodnú
podľa § 190 SSP zamietol a aby uložil žalobcovi povinnosť nahradiť ďalšiemu účastníkovi 1/ trovy
konania, vrátane trov právneho zastúpenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na označený účet



advokátskej kancelárie, ktorá bola v čase podania vyjadrenia právnym zástupcom ďalšieho účastníka
1/. Ďalší účastník 1/ k žalobe žalobcu uviedol:

17.1. Úvodom ďalší účastník 1/ poukázal na to, že z administratívneho konania a postavenia žalobcu
v ňom je zrejmé, že je oprávnený podať žalobu iba ako zainteresovaná verejnosť podľa § 178 ods. 3
SSP, a teda že môže namietať len porušenie verejného záujmu v oblasti životného prostredia. Žalobca
odvodzoval svoje postavenie účastníka administratívneho konania z pozície zainteresovanej verejnosti,
a teda nie je oprávnený podať správnu žalobu a namietať, že bol ukrátený na svojich subjektívnych
právach alebo právom chránených záujmoch podľa § 178 ods. 1 SSP. Žalobca v žalobe namieta a
všetky jeho žalobné body smerujú k tomu, že bol ukrátený na svojich subjektívnych právach a že došlo
k porušeniu viacerých relevantných ustanovení zákonov, pričom na takúto argumentáciu nie je žalobca
vecne legitimovaný podľa § 178 SSP.

17.2. K námietke neaplikácie § 59 ods. 2 Správneho poriadku uviedol, že žalovaný sa zaoberal
odvolaním žalobcu a svoje rozhodnutie o ňom odôvodnil. Ďalší účastník 1/ sa stotožňuje s rozhodnutím
žalovaného. Žalovaný preskúmal napadnuté rozhodnutie stavebného úradu, ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo, pričom zohľadnil nielen skutočnosti namietané žalobcom, ale preskúmal aj postup a
rozhodnutie stavebného úradu z hľadiska ich zákonnosti a správnosti. Žalovaný nezistil v postupe
stavebného úradu ani rozhodnutí žiadne porušenia právnych predpisov, ani porušenie procesných či
iných práv účastníkov konania a v konaní sa nevyskytla žiadna vada, ktorá by odôvodňovala zmenu
alebo zrušenie rozhodnutia stavebného úradu. V danej veci boli splnené podmienky pre povolenie
stavby.

17.3. K námietke nejasnosti na základe ktorého rozhodnutia o posudzovaní vplyvov na životné prostredie
ďalší účastník uviedol, že z rozhodnutia okresného úradu je nepochybne zrejmé, že stavba sa povoľovala
na základe záverečného stanoviska č. 4783/2016-1.7/pl zo 04.11.2016, potvrdeného rozhodnutím
ministra.

17.4. Keďže prvostupňový orgán a rovnako tak ani žalovaný nie sú oprávnení preskúmavať záväzné
stanoviská predložené dotknutými orgánmi, bol prvostupňový orgán viazaný záväzným stanoviskom
MŽP SR č. 28350/2017 z 19.06.2017, a preto postupoval zákonne, keď rozhodol v súlade s ním. Čo
sa týka neaplikácie § 140b ods. 5 Stavebného zákona, tak žalovaný sa v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia správne s uvedenou námietkou vyporiadal, keď uviedol, že žalobcu ju bližšie nešpecifikoval,
teda nie je zrejmé, čo konkrétne namieta, aké porušenie, v čom má spočívať, v rozpore s akým právnym
predpisom konal a pod. a že z týchto dôvodov je námietka zmätočná a javí sa len ako procesná
obštrukcia.

17.5. V oznámení o začatí stavebného konania z 29.03.2017, ktoré bolo doručené účastníkom konania,
boli títo riadne upovedomení o svojich procesných právach. Stavebný úrad účastníkov konania poučil
aj o možnosti nahliadnuť do podkladov na vydanie rozhodnutia na stavebnom úrade. Žalovaný nemal
zákonnú povinnosť vyzvať účastníkov konania na vyjadrenie podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku,
keďže mu neboli predložené žiadne nové dôkazy.

17.6. Čo sa týka žalobcom požadovaných kópii (administratívneho) spisu, tak okresný úrad postupoval
v súlade s § 23 ods. 4 Správneho poriadku, keď za poskytnutie kópii požadoval úhradu materiálnych
nákladov spojených so zhotovením kópii. Žiaden právny predpis nevyžaduje, aby správny orgán najskôr
poskytol informáciu a potom vymáhal úhradu nákladov. Naviac, žalobca bol už v oznámení o začatí
stavebného konania poučený o práve nahliadnuť do spisu, oboznámiť sa s podkladmi pre vydanie
stavebného povolenia a uplatniť námietky a pripomienky. Nevyužitie týchto práv v plnom rozsahu
nemôže viesť k záveru, že žalobca bol ukrátený na svojich právach alebo vylúčený z prístupu k
správnemu orgánu.

17.7. K namietanému nerešpektovaniu § 9 ods. 2 vyhlášky MŽP SR č. 453/2000 Z. z. ďalší účastník 1/
uviedol, že zastavovací plán bol predložený v rámci stavebného konania na prvý stavebný objekt areálu
a rieši priestorové usporiadanie strategického parku. Vydaním stavebného povolenia pre prvý stavebný
objekt areálu sa zastavovací plán stal záväzným pre priestorové usporiadanie daného územia. Námietka
žalobcu, že žiadny zastavovací plán nebol doložený, nie je ničím podložená.



17.8. Námietka nedostatočnej dokumentácie týkajúcej sa dopravného napojenia je pre toto stavebné
konanie irelevantná. Dopravné napojenie a ani ďalšie skutočnosti, ktoré žalobca v rámci príslušného
žalobného bodu namieta sa neriešili v tomto stavebnom konaní, neboli predmetom rozhodnutia
stavebného úradu ani projektovej dokumentácie týkajúcej sa stavby a nesúvisia ani s jej realizáciou.
Riešenie cestnej siete vychádza z Dopravnej štúdie spracovanej spoločnosťou Výskumný ústav
dopravný, a. s. v novembri 2015, pričom riešenie územia Šindolka je vecou samostatného projektu.
Dokumentácia, ktorá bola podkladom pre rozhodovanie stavebného úradu o žiadosti stavebníka
(ďalšieho účastníka 1/) bola postačujúca, spĺňala zákonné požiadavky a predstavuje dostatočný pre
vydanie stavebného povolenia. K žiadosti, podkladom i samotnej realizácii stavby sa vyjadrili aj
dotknuté orgány, ktoré vo svojich stanoviskách nevzniesli zamietavé alebo negatívne vyjadrenia, s
realizáciou stavby súhlasili a ich podmienky sú súčasťou stavebného povolenia. Posúdenie vplyvov
úseku cestu I/64 s napojením na rýchlostnú komunikáciu R1A na životné prostredie bolo predmetom
samostatného zisťovacieho konania, ktorého výsledkom bolo rozhodnutie Okresného úradu Nitra,
odboru opravných prostriedkov, referátu starostlivosti o životné prostredie, ktorým bolo zamietnuté
odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odboru starostlivosti o životné
prostredie č. 2017/026765-002-F21, ktoré je právoplatné.

17.9. K námietke, že stavebnému konaniu nepredchádzalo posudzovanie vplyvov na životné prostredie,
týkajúce sa Strategického parku ako celku, ďalší účastník 1/ uviedol, že v preskúmavanom konaní bol
okresný úrad ako aj žalovaný viazaný rozhodnutím ministra životného prostredia SR č. 2930/2017-9.2
(1/2017 - rozkl.) zo dňa 13.01.2017, ktorým bolo potvrdené záverečné stanovisko MŽP SR č.
4783/2016-1.7/pl zo dňa 04.11.2016 a záväzným stanoviskom MŽP SR, odboru posudzovania vplyvov
na životné prostredie č. 28350/2017 z 19.06.2017, ktorým bolo potvrdené, že predložený návrh
na začatie stavebného konania pre povolenie stavby je z koncepčného hľadiska v súlade so
záverečným stanoviskom MŽP SR č. 4783/2016-1.7/pl zo dňa 04.11.2016 a rozhodnutím ministra
životného prostredia SR č. 2930/2017-9.2 (1/2017 - rozkl.) zo dňa 13.01.2017. Stavebný úrad i
žalovaný boli obsahom týchto stanovísk viazaný. Nad rámec uvedeného ďalší účastník 1/ poukázal
na to, že strategický park (ktorý pojem je použitý v osvedčeniach o významnej investícii č.
20801/2015-1000-33509 zo dňa 13.07.2015, č. 20801/2015-1000-35613 zo dňa 22.07.2015 a č.
08806/2017-4220-10455 zo dňa 27.02.2017) ako celok bol posúdený podľa zákona č. 127/1994 Z. z.
o posudzovaní vplyvov na životné prostredie ešte v roku 2005 ako navrhovaná činnosť „Priemyselný
park Nitra - Sever“, ktorého zámer sa zhoduje s účelom vybudovania strategického parku. Z pohľadu
požiadavky prílohy č. 8 časť 9 položka 15 zákona o EIA boli posúdené viaceré činnosti v samostatnom
zisťovacom konaní.

17.10. Záverom ďalší účastník 1/ zhrnul, že okresný úrad ako aj žalovaný postupovali v konaní správne,
ich rozhodnutia obsahujú všetky zákonné náležitosti, vychádzajú zo spoľahlivo zisteného skutkového
stavu veci, vec správne právne posúdili a tieto rozhodnutia sú v súlade s právnymi predpismi.

III. d/ Podstatné zhrnutie skutkových a právnych argumentov
vyjadrenia ďalšieho účastníka 2/

18. K žalobe sa vyjadril ďalší účastník 2/, ktorý navrhol, aby správny súd z dôvodov uvedených v jeho
vyjadrení správnou žalobou napadnuté rozhodnutie ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie orgánu
verejnej správy prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie orgánu verejnej správy
prvého stupňa. Ďalší účastník 2/ vo vyjadrení uviedol:

18.1. Ďalší účastník 2/ podal na Krajskom súde v Nitre žalobu o preskúmanie rozhodnutia Ministerstva
dopravy a výstavby Slovenskej republiky č. 26186/2017/SV/75037 z 26.10.2017, ktorým rozhodol o
odvolaní ďalšieho účastníka 2/ proti rozhodnutiu Okresného úradu Nitra, odboru výstavby a bytovej
politiky, o vyvlastnení č. OU-NR-OVBP2-2017/0263658-017 zo 17.08.2017 v znení opráv zrejmých
chýb č. OU-NR-OVBP2-2017/0263658-025 z 27.11.2017 a č. OU-NR-OVBP2-2017/0263658-026 z
01.12.2017. Uvedeným rozhodnutím bolo vyvlastnené vlastnícke právo ďalšieho účastníka 2/ k
pozemkom, na ktorých (okrem iných) sa majú nachádzať navrhované stavebné objekty (p. č. XXXX/
X, XXXX/X, XXXX/X v k. ú. D.). V uvedenom správnom súdnom konaní sa ďalší účastník 2/ domáha,
aby Krajský súd v Nitre uvedené rozhodnutie o odvolaní ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie o
vyvlastnení z dôvodu nezákonnosti zrušil v celom rozsahu a aby vec vrátil orgánu verejnej správy prvého



stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie. Podľa ďalšieho účastníka 2/ je v nadväznosti na podanie
uvedenej žaloby pravdepodobné, že dôjde k zrušeniu rozhodnutia o vyvlastnení a ako výlučný vlastník
predmetných nehnuteľností bude opätovne zapísaný ďalší účastník 2/.

18.2. Vydanie stavebného povolenia, ktoré je predmetom tohto správneho súdneho konania, môže
zásadný vplyv na práva a právom chránené záujmy ďalšieho účastníka 2/, pretože povolením daných
stavebných objektov sa môže dostať do situácie, kedy na pozemkoch v jeho vlastníctve budú realizované
stavby bez jeho súhlasu a jeho vlastnícke právo bude len formálne, keďže využitie pozemkov v jeho
vlastníctve bude vzhľadom na existenciu stavieb výrazne obmedzené.

18.3. Keďže vyvlastniteľ - ďalší účastník 1/ neuhradil ďalšiemu účastníkovi 2/ náhradu za vyvlastnenie do
30 dní od právoplatnosti vyvlastnenia, podal ďalší účastník 2/ na Okresný úrad Nitra návrh na zrušenie
vyvlastnenia. Okresný úrad nemá v danej veci len možnosť, ale povinnosť vyvlastňovacie rozhodnutie
zrušiť. Za súčasného stavu je preto zrejmé, že rozhodnutie o vyvlastnení, od ktorého odvíja stavebník
svoje „vlastnícke alebo iné právo“ k pozemkom stratí relevanciu. Okresný úrad Nitra, odbor výstavby
a bytovej politiky dňa 15.05.2018 vydal rozhodnutie č. OU-NR-OVBP2-2018/005738-015, ktorým návrh
(na zrušenie vyvlastnenia) zamietol ako nedôvodný. Proti tomuto rozhodnutiu sa ďalší účastník 2/
odvolal. Ministerstvo dopravy a výstavby SR dňa 18.12.2018 vydalo rozhodnutie č. 21907/2018/
SV/95673, ktorým konanie o odvolaní prerušilo do rozhodnutia Krajského súdu v Nitre vo veci sp. zn.
11S/204/2017. Vzhľadom na prebiehajúce súdne konanie ako aj konanie o zrušenie rozhodnutia o
vyvlastnení je právo stavebníka k predmetným pozemkom s parc. č. XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X, na
ktorých sa majú nachádzať povoľované dotknuté stavebné objekty, spochybnené.

18.4. Základným atribútom podľa Stavebného zákona je preukázanie, že stavebník je vlastníkom
pozemku alebo má k nemu iné právo. Napádané rozhodnutie je preto v rozpore s Ústavou SR.

18.5. Uvedené súdne konanie, ako aj konanie o zrušenie vyvlastnenia predstavujú pre administratívne
konanie o povolení stavieb predbežné otázky. Keďže vlastnícke právo k pozemkom, na ktorých sa majú
stavebné objekty nachádzať, je predmetom rozhodovania tak Krajského súdu v Nitre ako aj Ministerstva
dopravy a výstavby SR, stavebný úrad mal podľa § 29 ods. 1 v spojení s § 40 ods. 1 Správneho
poriadku konanie o povolení stavby prerušiť do vyriešenia uvedených predbežných otázok. Obdobná
situácia nastala aj vo vzťahu k parcele č. XXXX/X v k. ú. D.. V čase rozhodovania stavebného úradu
bola vo vzťahu k nej uvedená na liste vlastníctva poznámka o prebiehajúcom súdnom konaní, ktorého
výsledok bol schopný ovplyvniť vlastníctvo stavebníka k stavbe. V danej veci Krajský súd v Nitre vydal
dňa 21.11.2018 rozsudok sp. zn. 11S/285/2016-249, ktorým rozhodnutie o vyvlastnení parcely č. XXXX/
X zrušil, čím bolo zároveň zrušené aj vlastníctvo ďalšieho účastníka 1/ k danej parcele. Stavebný úrad
o tejto skutočnosti vedel v čase vydania stavebného povolenia, a to z vyjadrenia ďalšieho účastníka 2/
k podkladom zabezpečeným v stavebnom konaní a z námietok. Napriek tomu túto skutočnosť nebral
do úvahy a vydal stavebné povolenie bez toho, aby sa spochybneným vlastníckym právom stavebníka
k parc. č. XXXX/X zaoberal.

18.6. Stavebný úrad mal teda rovnako ako z dôvodu vyriešenia predbežnej otázky vo vzťahu k parc. č.
XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X aj v prípade parc. č. XXXX/X prerušiť administratívne konanie do vyriešenia
predbežnej otázky, o ktorej rozhodoval Krajský súd v Nitre v konaní pod sp. zn. 11S/285/2016, riadne
objasniť skutkový stav a najmä skúmať splnenie podmienok na vydanie stavebného povolenia bez
akýchkoľvek pochybností tak, aby nedošlo k porušeniu práv skutočného vlastníka k pozemkom.

18.7. Obe uvedené prebiehajúce súdne konania, ako aj konanie na Ministerstve dopravy a výstavby
Slovenskej republiky o zrušení rozhodnutia o vyvlastnení, od ktorých stavebný úrad odvodzuje vlastnícke
právo k pozemku, na ktorom sa majú stavby uskutočniť, predstavujú predbežné otázky, sú otázkami
zásadného významu, od ktorých závisí rozhodnutie o stavebnom povolení a bez ich zodpovedania
stavebný úrad nemôže vydať rozhodnutie v súlade so zásadou materiálnej pravdy. Ak rozhodnutie o
predbežnej otázke nebolo vydané, je správny orgán povinný prerušiť konanie, vyčkať na rozhodnutie
o predbežnej otázke a až potom v konaní pokračovať. Stavebný úrad nemohol v danom prípade
odkázať na právoplatné rozhodnutie o vyvlastnení, pokiaľ disponoval informáciou, že prebieha súdne
konanie, ktorého výsledok podmieňuje vydanie stavebného povolenia. Rozhodnutie o povolení stavby
v napadnutom stavebnom konaní bez zohľadnenia možnosti zrušenia vlastníckeho práva stavebníka k



dotknutým pozemkom nezodpovedá spoľahlivo zistenému stavu veci tak, ako to predpokladá § 3 ods.
5 Správneho poriadku a je v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

18.8. Žalovaný sa v správnou žalobou napadnutom rozhodnutí žiadnym spôsobom nezaoberal
námietkami ďalšieho účastníka 2/ a nezaujal ani stanovisko k prebiehajúcim súdnym konaniam a ich
vplyvu na vydanie stavebného povolenia v administratívnom konaní. Ďalší účastník 2/ ďalej poukázal na
povinnosť odvolacieho orgánu podľa § 59 ods. 1 Správneho poriadku preskúmať napadnuté rozhodnutie
v celom rozsahu, bez viazanosti odvolacími dôvodmi.

18.9. Záverom ďalší účastník 2/ uviedol, že správnou žalobou napadnuté rozhodnutie ako aj rozhodnutie
orgánu verejnej správy prvého stupňa o povolení stavby v rozsahu dotknutých stavebných objektov
je okrem dôvodov uvedených v žalobe aj na základe tých, ktoré uviedol ďalší účastník 2/ nezákonné,
nevychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, právne závery sú v rozpore so zistenými
skutočnosťami a odôvodnenie nespĺňa zákonné náležitosti a je nepreskúmateľné.

III. e/ Podstatné zhrnutie skutkových a právnych argumentov
vyjadrenia osoby zúčastnenej na konaní

19. K žalobe sa vyjadrila osoba zúčastnená na konaní (ďalej aj len ako „zúčastnená osoba“), ktorá
navrhla, aby správny súd správnu žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol. Osoba zúčastnená
na konaní k nedôvodnosti jednotlivých žalobných bodov žalobcu uviedla:

19.1. K žalobnému bodu 1/ a 2/: Prvostupňové rozhodnutie ako aj rozhodnutie žalovaného sú zákonné
a správne, vydané v súlade so všeobecne záväznými predpismi. Pri ich vydaní nedošlo k pochybeniam,
ktoré by zakladali dôvody na ich zmenu alebo zrušenie súdom. Príslušné orgány sa s námietkami
žalobcu už dostatočne vysporiadali.

19.2. K žalobnému bodu 3/: Podľa § 23 ods. 4 Správneho poriadku správny orgán môže poskytnúť
kópie spisov za úhradu materiálnych nákladov spojených so zhotovením kópii. Správny orgán
teda nepostupoval šikanózne, keď za vyhotovenie kópii spisu žiadal uhradiť poplatok. Aj v zmysle
komentárovej literatúry (komentár vydavateľstva C. H. Beck, Potasch, Hašanová, 2. vydanie, 2015) sa na
vyhotovovanie kópii zo spisov vzťahujú ustanovenia zákona č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch,
podľa ktorého osoba, ktorá žiada o vyhotovenie kópie, je povinná uhradiť správny poplatok, ktorý
pokryje výšku nákladov vzniknutých správnemu orgánu v súvislosti s vyhotovovaním kópie spisu, pričom
poplatok sa platí za každú začatú stranu.

19.3. K žalobnému bodu 4/: Priestorové usporiadanie strategického parku vyplýva zo zastavovacieho
plánu, ktorý už bol predložený v rámci stavebného povolenia na prvý stavebný objekt areálu (vydané pod
č. OU-NR-OVBP2-2015/041342-026 zo dňa 16.12.2015). Vydaním takéhoto stavebného povolenia sa
stal zastavovací plán záväzný pre priestorové usporiadanie daného územia. Namietané neaplikovanie
§ 9 ods. 2 vyhlášky MŽP SR č. 453/2000 Z. z. preto nie je dôvodné.

19.4. K žalobnému bodu 5/: Dopravné napojenie sa neriešilo v tomto stavebnom konaní a
nebolo predmetom prvostupňového rozhodnutia (stavebného povolenia), ani projektovej dokumentácie
povoľovanej stavby a nesúvisí ani s jej realizáciou. Preto ani tento žalobný bod nie je podľa osoby
zúčastnenej na konaní dôvodný.

19.5. K žalobnému bodu 6/: V zmysle zákona o EIA sa nevyžaduje samostatné posudzovanie
strategického parku ako je tento definovaný v zákone č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach
týkajúcich sa prípravy významných investícii. V danej veci bolo MŽP SR vydané záväzné stanovisko č.
28350/2017 z 19.06.2017, v ktorom bol z koncepčného hľadiska konštatovaný súlad návrhu stavebníka
(t. j. ďalšieho účastníka 1/) so zákonom o EIA, ako aj rozhodnutiami vydanými podľa tohto zákona.
Žalovaný bol viazaný týmto stanoviskom a nebol oprávnený sám posudzovať zákonnosť postupu
príslušných orgánov v takýchto konaniach a ani zákonnosť nimi vydávaných rozhodnutí.

19.6. V ďalšej časti vyjadrenia sa osoba zúčastnená na konaní vyjadrila k aktívnej žalobnej legitimácii
žalobcu. V rámci toho uviedla, že žalobca získal postavenie účastníka v predmetnom konaní podľa §



24 a nasl. zákona o EIA. Žalobu žalobcu je preto potrebné posudzovať v zmysle § 178 ods. 3 SSP, a
teda v zmysle § 42 v spojení s § 2 ods. 2 SSP sa žalobca nemôže domáhať správnou žalobou ochrany
svojich subjektívnych práv alebo právom chránených záujmov, ale mal by sa domáhať ochrany porušenia
verejného záujmu v oblasti životného prostredia, čo však v tomto konaní nie je preukázané. Žaloba
žalobcu síce obsahuje tvrdenie, že bol rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátený na svojich právach
alebo právom chránených záujmoch (ktorá je podmienkou aktívnej žalobnej legitimácie podľa § 178 ods.
1 SSP), avšak žalobca v nej vymedzených žalobných bodoch žiadnym spôsobom nevymedzil práva, na
ktorých mal byť rozhodnutím ukrátený, resp. ktoré jeho práva mali byť porušené alebo priamo dotknuté.

19.7. Záverom osoba zúčastnená na konaní zhrnula, že správne orgány (prvostupňový i odvolací -
žalovaný) vydali svoje rozhodnutia na základe dostatočne a spoľahlivo zisteného skutkového stavu,
pričom tieto aj riadne zdôvodnili a dôsledne sa zaoberali s námietkami, ktoré žalobca v priebehu
správneho konania predložil. Osoba zúčastnená na konaní ďalej v tejto záverečnej časti vyjadrenia k
žalobe poukázala na viaceré rozhodnutia slovenských i českých súdov vo veciach správneho súdnictva
týkajúcich sa princípu proporcionality medzi namietanou nezákonnosťou správneho rozhodnutia a
dôsledkami prípadného vyhovenia žalobe (ergo zrušenia správneho rozhodnutia).

IV. Zhrnutie ďalšieho priebehu konania

20. Ostatní ďalší účastníci konania sa na výzvu správneho súdu k správnej žalobe nevyjadrili.

21. Žalobca procesné právo podať žalobnú repliku k vyjadreniu žalovaného, ďalšieho účastníka 1/,
ďalšieho účastníka 2/ a osoby zúčastnenej na konaní, ktoré podania mu správny súd doručil, nevyužil.

22. Vo vzťahu k podaniu ďalšieho účastníka 4/ a 12/, ktorý v priebehu správneho súdneho konania
doručili podania, podľa obsahu ktorých sa chcú vzdať účastníctva v konaní, správny súd uvádza
nasledovné:

22.1. Čo sa týka ďalšieho účastníka 4/, správnemu súdu bolo dňa 10.07.2020 doručené poštou v listinnej
podobe podanie z 08.07.2020, ktorého obsahom bolo vzdanie sa účastníctva a v konaní (č. l. 517).
Na listinnom podaní síce bolo pri podpisoch ďalšieho účastníka 4/ uvedené, že je digitálne podpísané,
takýto spôsob podpisu však vylučuje samotná skutočnosť, že podanie nebolo urobené v elektronickej
podobe, ale v listinnej podobe. Toto nemohlo byť preto vzhľadom na svoju formu podpísané elektronicky.
Následne ďalší účastník 4/ doručil správnemu súdu dňa 28.07.2020 e-mail (č. l. 570), v ktorom uviedol,
že v prílohe zasiela podanie (podľa obsahu ide o podanie z 08.07.2020 o vzdaní sa účastníctva v
konaní), obsahujúce zaručené elektronické podpisy. Napriek tomu, že toto podanie už bolo doručené
správnemu súdu elektronicky a je v ňom slovne uvedené, že je „digitálne podpísané“, správny súd
z elektronického súdneho spisu zistil, že v tomto sa nenachádza uvedené podanie podpísané práve
zaručenými elektronickými podpismi tak, ako to vyžaduje § 32 ods. 4 SSP. Keďže teda ďalší účastník 4/
nedoručil v priebehu správneho súdneho konania také podanie, obsahom ktorého by bolo vzdanie sa
účastníctva v konaní, na ktorom by bola podľa § 32 ods. 4 SSP osvedčená pravosť podpisu ďalšieho
účastníka 4/ a s takýmto obsahom neurobil ďalší účastník 4/ ani elektronické podanie, podpísané
zaručeným elektronickým podpisom, nevyvolali uvedené procesné úkony ďalšieho účastníka 4/ žiadne
procesnoprávne účinky (najmä ten, že by mu v jeho dôsledku zaniklo účastníctvo v tomto správnom
súdnom konaní). Ďalší účastník 4/, ktorý bol do konania pribratý uznesením č. k. 26S/24/2018-59 z 22.
októbra 2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 16.11.2018, bol pritom v poučení tohto uznesenia
riadne poučený o náležitostiach podania, ktorým sa môže účastníctva v konaní vzdať.

22.2. Čo sa týka ďalšieho účastníka 12/, tento osobne doručil dňa 11.09.2019 správnemu súdu podanie
v listinnej podobe, ktorého obsahom bolo vzdanie sa účastníctva v konaní (č. l. 441). Keďže na tomto
písomnom podaní ďalšieho účastníka 12/ nebola podľa § 32 ods. 4 SSP osvedčená pravosť podpisu
ďalšieho účastníka 12/ a s takýmto obsahom neurobil ďalší účastník 12/ ani elektronické podanie so
zaručeným elektronickým podpisom, nevyvolal tento procesný úkon ďalšieho účastníka 12/ žiadne
procesnoprávne účinky (najmä ten, že by mu v jeho dôsledku zaniklo účastníctvo v tomto správnom
súdnom konaní). Ďalší účastník 12/, ktorý bol do konania pribratý uznesením č. k. 26S/24/2018-59 z
22. októbra 2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 16.11.2018, bol pritom v poučení tohto uznesenia
riadne poučený o náležitostiach podania, ktorým sa môže účastníctva v konaní vzdať.



23. Predseda senátu podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP nariadil na prejednanie veci samej pojednávanie,
keďže o to požiadal aspoň jeden z účastníkov konania (ako prvý žalobca v podanej správnej žalobe).

23.1. Správny súd prejednal vec na pojednávaní dňa 20.08.2020.

23.2. Na pojednávaní sa k veci vyjadril žalobca, žalovaný, ďalší účastník 1/ a osoba zúčastnená
na konaní. Žalobca na pojednávaní zotrval na svojom žalobnom návrhu, obsiahnutom v správnej
žalobe. Žalovaný, ďalší účastník 1/ a osoba zúčastnená na konaní taktiež zotrvali na svojich návrhoch
rozhodnutia vo veci samej, obsiahnutých v ich predchádzajúcich písomných vyjadreniach - teda navrhli
žalobu zamietnuť.

23.3. Správny súd po prejednaní veci vyhlásil na uvedenom pojednávaní tento rozsudok.

V. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov účastníkov konania a ich
vyhodnotenie, právne posúdenie veci

24. Krajský súd v Nitre ako vecne a miestne príslušný správny súd (§ 19 v spojení s § 10 a § 13 ods.
1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok - ďalej len „Správny súdny poriadok“ alebo „SSP“),
konajúci v senáte o všeobecnej správnej žalobe žalobcu (§ 6 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 177 a nasl.
SSP), nezistiac naplnenie dôvodov podľa § 134 ods. 2 SSP viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby
(§ 134 ods. 1 SSP, § 134 ods. 2 a contrario SSP), nezistiac existenciu dôvodov na postup podľa § 119
veta druhá SSP a nezistiac naplnenie dôvodov podľa § 120 SSP vychádzajúci zo skutkového stavu
zisteného orgánom verejnej správy (§ 119 veta prvá SSP), na nariadenom pojednávaní (§ 107 ods.
1 SSP) preskúmal zákonnosť správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného, označeného v
záhlaví, pričom vychádzajúc zo stavu daného v čase jeho právoplatnosti (§ 135 ods. 1 SSP) dospel k
záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju týmto rozsudkom podľa § 190 SSP zamietol.

25. Správny súd, vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy (§ 119 veta
prvá SSP) a tento neopakujúc na tomto mieste, keď je podrobne opísaný už v odôvodnení rozhodnutia
žalovaného (v spojení s jemu predchádzajúcim prvostupňovým rozhodnutím) a v podstatných častiach
aj v I. a II. časti odôvodnenia tohto rozsudku, vec právne posudzoval a rozhodoval podľa nasledovných
ustanovení:

25.1. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

25.2. Podľa § 140 SSP, vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli
predmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku správny súd
poukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody.

25.3. Podľa § 175 ods. 1 SSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu správny súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

25.4. Podľa § 168 SSP, žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci
voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo
požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.

25.5. Podľa § 169 SSP, ďalší účastník, osoba zúčastnená na konaní a zainteresovaná verejnosť pri
zúčastnení sa na konaní podľa § 42 ods. 1 písm. d) majú voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní
úspešný, právo na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im
správny súd uložil. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa im môže správny súd na návrh priznať právo
na náhradu ďalších trov konania.

25.6. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov



orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

25.7. Podľa § 6 ods. 2 písm. a) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách.

25.8. Podľa § 27 ods. 1 SSP, pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo
opatrenia orgánu verejnej správy správny súd na návrh žalobcu posúdi i zákonnosť skôr vydaného
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, z ktorého preskúmavané
rozhodnutie alebo opatrenie vychádza, ak bolo preň skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie záväzné
a ak skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie nebolo samostatne možné preskúmať správnym súdom
podľa § 6 ods. 2. Ak orgán verejnej správy, ktorý vydal skoršie rozhodnutie alebo opatrenie, nie je v
konaní pred správnym súdom žalovaným, má postavenie účastníka konania podľa § 32 ods. 3 písm. c).

25.9. Podľa § 42 ods. 1 písm. a) SSP, ak má zainteresovaná verejnosť alebo dotknutá verejnosť (ďalej
len „zainteresovaná verejnosť“) právo podľa osobitného predpisu na účasť v administratívnom konaní
vo veciach životného prostredia, je oprávnená a/ podať správnu žalobu podľa § 6 ods. 2 písm. a).

25.10. Podľa § 42 ods. 2 SSP, zainteresovaná verejnosť koná pred správnym súdom prostredníctvom
určených zástupcov; tým nie je dotknuté ustanovenie § 49 ods. 1.

25.11. Podľa § 62 ods. 1 SSP, žalobca môže meniť rozsah a dôvody žaloby len do uplynutia lehoty
určenej zákonom na podanie žaloby na správny súd.

25.12. Podľa § 65 ods. 3 SSP, predseda senátu uznesením spojí na spoločné konanie veci, ak sa
preskúmania zákonnosti v tej istej veci domáhajú súčasne viacerí účastníci administratívneho konania
alebo účastník administratívneho konania a prokurátor. Ustanovenie odseku 1 druhej vety platí obdobne.

25.13. Podľa § 134 ods. 1 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej
ustanovené inak.

25.14. Podľa § 177 SSP, (ods. 1) správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich
subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
(ods. 2) Ochrany iných ako subjektívnych práv sa môže domáhať len prokurátor alebo subjekt výslovne
na to oprávnený zákonom.

25.15. Podľa § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí,
že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením
orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

25.16. Podľa § 178 ods. 3 SSP, zainteresovaná verejnosť je oprávnená podať správnu žalobu proti
rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ak tvrdí, že tým bol porušený
verejný záujem v oblasti životného prostredia.

25.17. Podľa § 181 ods. 3 SSP, zainteresovaná verejnosť musí správnu žalobu podať v lehote dvoch
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo vydania opatrenia orgánu verejnej
správy.

25.18. Podľa § 181 ods. 4 SSP, zmeškanie lehoty podľa odsekov 1 až 3 nemožno odpustiť.

25.19. Podľa § 59 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný
zákon) v znení účinnom v čase nadobudnutia právoplatnosti správnou žalobou napadnutého rozhodnutia
žalovaného (ďalej len „Stavebný zákon“, ak nie je uvedené inak), účastníkmi stavebného konania sú:
a/ stavebník, b/ osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane
susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu
byť stavebným povolením priamo dotknuté, c/ ďalšie osoby, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitného
predpisu1g), d/ stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba, e/ projektant v časti, ktorá sa týka projektu
stavby.



25.20. Poznámka pod čiarou 1g) Stavebného zákona odkazuje na § 24 až 27 zákona č. 24/2006 Z. z.
v znení neskorších predpisov.

25.21. Podľa § 61 ods. 1 Stavebného zákona, stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania
dotknutým orgánom, všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené s miestnym
zisťovaním. Súčasne ich upozorní, že svoje námietky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom
pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne. Na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli byť
uplatnené v územnom konaní alebo pri prerokúvaní územného plánu zóny, sa neprihliada. Stavebný
úrad oznámi začatie stavebného konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o stavebné povolenie úplná.

25.22. Podľa § 61 ods. 3 Stavebného zákona, stavebný úrad oznámi účastníkom začatie
stavebného konania najmenej 7 pracovných dní pred konaním miestneho zisťovania, prípadne ústneho
pojednávania. Ak stavebný úrad upustí od ústneho pojednávania, určí, do kedy môžu účastníci uplatniť
námietky, a upozorní ich, že sa na neskoršie podané námietky neprihliadne.

25.23. Podľa § 61 ods. 6 Stavebného zákona, stavebný úrad upovedomí dotknuté orgány vždy jednotlivo.
Tieto orgány sú povinné oznámiť svoje stanovisko v rovnakej lehote, v ktorej môžu uplatniť svoje
námietky účastníci konania. Ak niektorý z orgánov štátnej správy potrebuje na riadne posúdenie dlhší
čas, predĺži stavebný úrad na jeho žiadosť lehotu pred jej uplynutím. Ak dotknutý orgán v určenej alebo
predĺženej lehote neoznámi svoje stanovisko k povoľovanej stavbe, má sa za to, že so stavbou z hľadiska
ním sledovaných záujmov súhlasí.

25.24. Podľa § 139 ods. 1 Stavebného zákona, pod pojmom „iné práva k pozemkom a stavbám“ použitým
v spojení „vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich“ sa podľa povahy prípadu rozumie
a/ užívanie pozemku alebo stavby na základe nájomnej zmluvy, dohody o budúcej kúpnej zmluve alebo
dohody o budúcej zmluve o vecnom bremene, z ktorých vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej
zmenu, b/ právo vyplývajúce z vecného bremena spojeného s pozemkom alebo stavbou, c/ právo
vyplývajúce z iných právnych predpisov, d/ užívanie pozemku alebo stavby na základe koncesnej zmluvy,
z ktorej vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu.

25.25. Podľa § 140 Stavebného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie
podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

25.26. Podľa § 140b ods. 1 Stavebného zákona, záväzné stanovisko je na účely konaní podľa tohto
zákona stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy
chránené osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné stanovisko upravený v osobitnom predpise. Obsah
záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa tohto zákona záväzný a bez zosúladenia
záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci.

25.27. Podľa § 140b ods. 6 Stavebného zákona, ak odvolanie proti rozhodnutiu podľa tohto zákona
smeruje proti obsahu záväzného stanoviska, odvolací orgán konanie preruší a vyžiada si stanovisko
k obsahu odvolania od dotknutého orgánu príslušného na vydanie záväzného stanoviska. Odvolanie
spolu so stanoviskom dotknutého orgánu k obsahu odvolania predloží stavebný úrad orgánu, ktorý je
nadriadeným orgánom dotknutého orgánu a vyžiada si od neho potvrdenie alebo zmenu záväzného
stanoviska. Počas prerušenia konania neplynú lehoty na rozhodnutie o odvolaní.

25.28. Podľa § 9 ods. 2 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 453/2000 Z.
z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona v znení účinnom v čase nadobudnutia
právoplatnosti správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného (ďalej len „vyhláška č. 453/2000
Z. z.“, ak nie je uvedené inak), ak stavebník žiada o stavebné povolenie postupne na jednotlivé stavby
súboru, projektová dokumentácia prvej stavby obsahuje celkovú situáciu (zastavovací plán) celého
súboru stavieb vrátane zariadenia staveniska.

25.29. Podľa § 3 písm. r), písm. s) zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie
v znení účinnom v čase nadobudnutia právoplatnosti správnou žalobou napadnutého rozhodnutia
žalovaného (ďalej len „zákon o EIA“, ak nie je uvedené inak), na účely tohto zákona
r) verejnosť je jedna fyzická osoba, právnická osoba alebo viac fyzických osôb, alebo právnických osôb,
ich organizácie alebo skupiny,



s) dotknutá verejnosť je verejnosť, ktorá je dotknutá alebo pravdepodobne dotknutá konaním týkajúcim
sa životného prostredia, alebo má záujem na takomto konaní; platí, že mimovládna organizácia
podporujúca ochranu životného prostredia a spĺňajúca požiadavky ustanovené v tomto zákone má
záujem na takom konaní.
25.30. Podľa § 6a ods. 1 zákona o EIA, dotknutá verejnosť pri posudzovaní vplyvov strategických
dokumentov je verejnosť, ktorá má záujem alebo môže mať záujem o prípravu strategických dokumentov
pred ich schválením.

25.31. Podľa § 6a ods. 2 písm. a) zákona o EIA, medzi dotknutú verejnosť pri posudzovaní vplyvov
strategických dokumentov patrí fyzická osoba staršia ako 18 rokov.

25.32. Podľa § 6a ods. 5 zákona o EIA, dotknutá verejnosť pri posudzovaní vplyvov strategických
dokumentov má právo zúčastniť sa prípravy a posudzovania vplyvov strategického dokumentu, a to až
do schválenia strategického dokumentu, vrátane práva podať písomné stanovisko podľa § 6 ods. 6, § 8
ods. 8, § 12 ods. 2, účasti na konzultáciách a verejnom prerokovaní strategického dokumentu.

25.33. Podľa § 24 ods. 2 zákona o EIA, dotknutá verejnosť má postavenie účastníka v konaniach
uvedených v tretej časti a následne postavenie účastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti
alebo jej zmene, ak uplatní postup podľa odseku 3 alebo odseku 4, ak jej účasť v konaní už nevyplýva z
osobitného predpisu. Právo dotknutej verejnosti na priaznivé životné prostredie, ktorá prejavila záujem
na navrhovanej činnosti alebo jej zmene postupom podľa odseku 3 alebo odseku 4, môže byť povolením
navrhovanej činnosti alebo jej zmeny alebo následnou realizáciou navrhovanej činnosti alebo jej zmeny
priamo dotknuté.

25.34. Podľa § 24 ods. 3 zákona o EIA, verejnosť prejaví záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene
a na konaní o jej povolení podaním
a) odôvodneného písomného stanoviska k zámeru podľa § 23 ods. 4,
b) odôvodnených pripomienok k rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny podľa § 30
ods. 8,
c) odôvodneného písomného stanoviska k správe o hodnotení činnosti podľa § 35 ods. 2,
d) odôvodneného písomného stanoviska k oznámeniu o zmene podľa § 29 ods. 9.

25.35. Podľa § 24 ods. 5 písm. c) zákona o EIA, prílohou písomného stanoviska podľa odseku 3 písm.
a), c) alebo písm. d), alebo odvolania podľa odseku 4 je
a) doklad o zaregistrovaní, ak ide o stanovisko občianskeho združenia25) alebo mimovládnej
organizácie podporujúcej ochranu životného prostredia,7a)
b) podpisová listina podľa odseku 7, ak ide o spoločné stanovisko občianskej iniciatívy,
c) meno, priezvisko a adresa trvalého bydliska fyzickej osoby, ak ide o fyzickú osobu.

25.36. Podľa § 37 ods. 1 zákona o EIA, výsledkom posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti
alebo jej zmeny je záverečné stanovisko. Záverečné stanovisko je rozhodnutie, ktoré je záväzné pre
ďalšie povoľovacie konanie. Právoplatnosťou záverečného stanoviska vzniká oprávnenie navrhovateľa
navrhovanej činnosti alebo jej zmeny, ktorá musí byť predmetom posudzovania vplyvov podľa § 18 ods.
1, podať návrh na začatie povoľovacieho konania k navrhovanej činnosti alebo jej zmene vo variante
odsúhlasenom príslušným orgánom v záverečnom stanovisku.

25.37. Podľa § 37 ods. 5 zákona o EIA v znení účinnom do 31.12.2016 (t. j. v čase vydania záverečného
stanoviska Ministerstva životného prostredia SR č. 4783/2016-1.7/pl zo dňa 04.11.2016), podrobnosti o
obsahu záverečného stanoviska sú uvedené v prílohe č. 12.

25.38. Podľa § 38 ods. 4 zákona o EIA, príslušný orgán má v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti
alebo jej zmene postavenie dotknutého orgánu, ak k nej vydal záverečné stanovisko alebo rozhodnutie
vydané v zisťovacom konaní. V záväznom stanovisku príslušný orgán uvedie, či návrh na začatie
povoľovacieho konania k navrhovanej činnosti je v súlade s týmto zákonom, s rozhodnutiami vydanými
podľa tohto zákona a ich podmienkami. Ak ide o povoľovacie konanie podľa osobitného predpisu,27)
vydá príslušný orgán záväzné stanovisko osobitne vo vzťahu a) k územnému konaniu o umiestnenie
stavby, b) k územnému konaniu o využití územia, c) k stavebnému konaniu, d) ku kolaudačnému
konaniu.



25.39. Podľa prílohy č. 12 zákona o EIA - „Záverečné stanovisko z posúdenia vplyvov navrhovanej
činnosti na životné prostredie“, bod VI. - „Rozhodnutie vo veci“, 5. - „Rozhodnutie o akceptovaní alebo
neakceptovaní predložených písomných stanovísk k správe o hodnotení doručených podľa § 35 vrátane
odôvodnených písomných pripomienok, ktoré boli doručené verejnosťou“.

25.40. Podľa prílohy č. 12 zákona o EIA - „Záverečné stanovisko z posúdenia vplyvov navrhovanej
činnosti na životné prostredie“, bod VII. - „Odôvodnenie záverečného stanoviska“, 2. - „Odôvodnenie
akceptovania alebo neakceptovania predložených písomných stanovísk k správe o hodnotení
doručených podľa § 35 zákona vrátane odôvodnených písomných pripomienok, ktoré boli doručené
dotknutou verejnosťou“.

25.41. Podľa § 14 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení účinnom v
čase nadobudnutia právoplatnosti správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného (ďalej len
„Správny poriadok“, ak nie je uvedené inak), (ods. 1) účastníkom konania je ten, o koho právach, právom
chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy
alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že
môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo
dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak. (ods. 2) Účastníkom konania je aj ten, komu osobitný
zákon také postavenie priznáva.

25.42. Podľa § 19 ods. 2 veta prvá Správneho poriadku, podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu.

25.43. Podľa § 23 ods. 1 Správneho poriadku, účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby
majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc
o hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom.

25.44. Podľa § 23 ods. 4 Správneho poriadku, správny orgán poskytuje kópie spisov za úhradu
materiálnych nákladov spojených so zhotovením kópií, zadovážením technických nosičov a s ich
odoslaním.

25.45. Podľa § 59 ods. 1 Správneho poriadku, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom
rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni.

25.46. Podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku, ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení
alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.

25.47. Podľa § 1 zákona č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení účinnom v čase nadobudnutia
právoplatnosti správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného (ďalej len „zákon o správnych
poplatkoch“, ak nie je uvedené inak), tento zákon upravuje správne poplatky (ďalej len „poplatky“), ktoré
sa platia za úkony a konania orgánov štátnej správy, vyšších územných celkov, obcí, štátnych archívov,
uznaných vzdelávacích inštitúcií a DataCentra (ďalej len „správny orgán“).

25.48. Podľa § 2 zákona o správnych poplatkoch, predmetom poplatkov sú úkony a konania správnych
orgánov, ktoré sú uvedené v sadzobníku správnych poplatkov (ďalej len „sadzobník“). Sadzobník tvorí
prílohu, ktorá je súčasťou tohto zákona.

25.49. Podľa § 3 ods. 1 zákona o správnych poplatkoch, poplatníkom je právnická osoba alebo fyzická
osoba, ktorá dala podnet na úkon alebo konanie, ak tento zákon neustanovuje inak.

25.50. Podľa § 6 ods. 1 zákona o správnych poplatkoch, sadzba poplatku je určená v sadzobníku pevnou
sumou alebo percentuálnou sadzbou zo základu poplatku.

25.51. Podľa § 8 ods. 1 veta posledná zákona o správnych poplatkoch, ak nebol poplatok zaplatený
pri podaní alebo v určenej sume, je splatný do 15 dní odo dňa doručenia písomnej výzvy správneho
orgánu na jeho zaplatenie.



25.52. Podľa § 9 veta prvá zákona o správnych poplatkoch, ak poplatky splatné podľa § 8 tohto zákona
nebudú zaplatené, správny orgán úkon nevykoná a konanie zastaví.

25.53. Podľa položky 2 písm. a) sadzobníka správnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona o
správnych poplatkoch, v znení účinnom do 31.12.2017 (t. j. v čase podania žiadosti žalobcu o
vyhotovenie kópie administratívneho spisu a vydania a doručenia upovedomenia stavebného úradu
o výške súdneho poplatku za vyhotovenie fotokópie administratívneho spisu) (ďalej aj len „sadzobník
správnych poplatkov“), vyhotovenie odpisu (fotokópie), výpisu alebo písomnej informácie z úradných
kníh, úradných záznamov, evidencií, registrov listín a zo spisov alebo súkromných spisov v úradnej
úschove, za každú aj začatú stranu ..... 1,50 eura.

26. Správny súdny poriadok upravuje v ustanovení § 140 SSP inštitút skráteného odôvodnenia rozsudku,
zmyslom ktorého je, aby pri opakujúcich sa totožných žalobách toho istého žalobcu správny súd nemusel
opakovať stále tie isté dôvody rozhodnutia. Ustanovenie § 140 SSP umožňuje správnemu súdu vo veci
toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli predmetom konania pred správnym
súdom, obmedziť sa v rozsudku len na poukázanie na totožný rozsudok, ktorého dôvody môže (no
nemusí) stručne zopakovať.

27. Správnemu súdu je z vlastnej rozhodovacej činnosti známe, že vo veci toho istého žalobcu a
predmetu konania (vo význame totožného skutkového a právneho základu, rozhodujúcich pre posúdenie
veci - pričom totožnosť predmetu konania posudzoval jednak z hľadiska toho, že predmetom konania
bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorý zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil
stavebné povolenie vydané orgánom verejnej správy prvého stupňa a jednak z hľadiska toho, že
preskúmavané rozhodnutia sa týkali odlišných jednotlivých stavebných objektov, avšak rozhodnutia
vychádzali z rovnakých alebo obsahovo rovnakých podkladov), správny súd už rozhodol vo viacerých
správnych súdnych konaniach.

28. Týmito konaniami a v nich vydanými rozhodnutiami sú:

1/ konanie vo veci so sp. zn. 11S/60/2018, v ktorej veci správny súd rozhodol rozsudkom č. k.
11S/60/2018-217 z 12. februára 2020, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 28.04.2020
(ďalej len „rozsudok sp. zn. 11S/60/2018“),

2/ konanie vo veci so sp. zn. 11S/236/2016, v ktorej veci správny súd rozhodol rozsudkom č. k.
11S/236/2016-483 z 12. septembra 2018 v znení opravného uznesenia č. k, 11S/236/2016-678 z 31.
júla 2019 (právoplatného dňa 17.09.2019), ktorý rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť
dňa 27.11.2018 (ďalej len „rozsudok sp. zn. 11S/236/2016“),

3/ konanie vo veci so sp. zn. 15S/38/2016, v ktorej veci správny súd rozhodol rozsudkom č. k.
15S/38/2016-308 z 20. novembra 2018, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 25.02.2019
(ďalej len „rozsudok sp. zn. 15S/38/2016“),

4/ konanie vo veci so sp. zn. 11S/68/2017, v ktorej veci správny súd rozhodol rozsudkom č. k.
11S/68/2017-194 z 5. decembra 2018, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 18.02.2019
(ďalej len „rozsudok sp. zn. 11S/68/2017“),

5/ konanie vo veci so sp. zn. 11S/148/2017, v ktorej veci správny súd rozhodol rozsudkom č.
k. 11S/148/2017-245 z 18. septembra 2018, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa
17.12.2019 (ďalej len „rozsudok sp. zn. 11S/148/2017“),

6/ konanie vo veci so sp. zn. 11S/76/2018, v ktorej správny súd rozhodol rozsudkom č. k.
11S/76/2018-280 z 12. februára 2020, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 29.04.2020
(ďalej len „rozsudok sp. zn. 11S/76/2018“),

7/ konanie vo veci so sp. zn. 11S/166/2018, v ktorej správny súd rozhodol rozsudkom č. k.
11S/166/2018-201 z 11. marca 2020, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 02.05.2020
(ďalej len „rozsudok sp. zn. 11S/166/2018“),



8/ konanie vo veci so sp. zn. 11S/220/2017, v ktorej správny súd rozhodol rozsudkom č. k.
11S/220/2017-270 z 15. mája 2019, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 10.07.2019
(ďalej len „rozsudok sp. zn. 11S/220/2017“), či

9/ konanie vo veci so sp. zn. 11S/52/2017, v ktorej správny súd rozhodol rozsudkom č. k.
11S/52/2017-446 z 26. februára 2020, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 16.04.2020
(ďalej len „rozsudok sp. zn. 11S/52/2017“).

28.1. Z uvedených rozsudkov (ktoré správny súd súčasne pripája do spisu vedeného v tejto veci)
vyplýva, že žalobca v správnych žalobách v uvedených veciach vedených so sp. zn. 11S/60/2018, sp.
zn. 11S/236/2016, sp. zn. 15S/38/2016, sp. zn. 11S/68/2017, sp. zn. 11S/148/2017, sp. zn. 11S/76/2018,
sp. zn. 11S/166/2018, sp. zn. 11S/220/2017 a sp. zn. 11S/52/2017, uviedol viaceré žalobné dôvody
totožné s tými, ktoré uviedol v správnej žalobe aj v prejednávanej veci. Správny súd sa v odôvodnení
rozsudkov vydaných v uvedených veciach s týmito žalobnými dôvodmi náležite vysporiadal. Správny
súd sa v odôvodnení už uvedených právoplatných rozsudkov súčasne zaoberal aj tým, či má žalobca v
totožných správnych súdnych konaniach aktívnu žalobnú legitimáciu na podanie správnej žaloby a ak
áno, tak na akom právnom základe a aké závery z toho vyplývajú. Ďalej sa zaoberal aj právom žalobcu
rozširovať žalobné dôvody na pojednávaní, uskutočnenom po uplynutí lehoty na podanie správnej
žaloby. Aj tieto závery správneho súdu, ku ktorým dospel v rozsahu posudzovania týchto procesných
otázok, sú relevantné aj pre toto správne súdne konanie, keďže vychádzajú z rovnakého skutkového a
právneho základu, aký je daný aj v tejto veci.

28.2. Súčasne, v tomto správnom súdnom konaní uplatnil žalobca aj niekoľko žalobných dôvodov, ktoré
neuplatnil v už označených veciach (resp. niektoré z nich čiastočne inak odôvodnil).

29. Skutočnosť, že v tomto správnom súdnom konaní uviedol žalobca aj viaceré ďalšie žalobné
dôvody (v porovnaní s ostatnými uvedenými vecami) nebráni aplikácii inštitútu skráteného odôvodnenia
rozsudku podľa § 140 SSP v tom rozsahu, v ktorom správny súd odkáže na tie časti odôvodnenia
už uvedených právoplatných rozsudkov (bod 28. odôvodnenia), v ktorých správny súd vo vzťahu
k totožnému predmetu konania posudzoval tie isté žalobné dôvody totožného žalobcu, aké uplatnil
žalobca aj v tomto správnom súdnom konaní a súčasne v rozsahu, v ktorom všeobecne posudzoval
aktívnu žalobnú legitimáciu žalobcu či jeho oprávnenie rozširovať správnu žalobu o nové žalobné
body na pojednávaní, uskutočnenom po uplynutí lehoty na podanie správnej žaloby. Uvedené platí za
predpokladu, že v rozsahu tých žalobných dôvodov, ktoré žalobca uplatnil v tomto správnom súdnom
konaní navyše, správny súd doplní odôvodnenie tohto rozsudku o ich vlastné právne posúdenie.

30. Vychádzajúc z uvedeného, správny súd uzatvára, že v prejednávanej veci sú splnené všetky
podmienky pre aplikáciu inštitútu skráteného odôvodnenia rozsudku podľa § 140 SSP, a to v rozsahu už
uvedenom v predchádzajúcom bode odôvodnenia. Správny súd pre úplnosť dopĺňa, že správny súd v
tomto správnom súdnom konaní nezistil žiadny legitímny dôvod na to, aby sa od právneho posúdenia
jednotlivých žalobných dôvodov, v medziach ktorých už posudzoval správny súd zákonnosť napadnutých
rozhodnutí v označených právoplatne skončených konaniach s totožným predmetom, či od posúdenia
relevantných procesných otázok, ovplyvňujúcich správne súdne konanie, odchýlil.

30.1. Správny súd preto primárne v uvedenom rozsahu aplikovateľnosti § 140 SSP poukazuje na totožné
rozsudky sp. zn. 11S/60/2018, sp. zn. 11S/236/2016, sp. zn. 15S/38/2016, sp. zn. 11S/68/2017, sp. zn.
11S/148/2017, sp. zn. 11S/76/2018, sp. zn. 11S/166/2018, sp. zn. 11S/220/2017 a sp. zn. 11S/52/2017.

31. Správny súd v ďalšej časti odôvodnenia tohto rozsudku posúdi zákonnosť správnou žalobou
napadnutého rozhodnutia v medziach jednotlivých žalobných bodov. Vo vzťahu k posúdeniu
relevantných procesných otázok a tých žalobných dôvodov žalobcu, ktoré uplatnil aj v už označených
právoplatne skončených veciach, správny súd podľa § 140 SSP odkáže na jednotlivé časti odôvodnenia
tých rozsudkov, v ktorých sa správny súd už s tým-ktorým procesným aspektom správneho súdneho
konania a žalobným dôvodom zaoberal a dôvody v nich uvedené (stručne) zopakuje, prípadne doplní. Vo
vzťahu k posúdeniu tých žalobných dôvodov žalobcu, ktoré žalobca neuplatnil v konaniach, v ktorých boli
vydané rozsudky, na ktoré správny súd primárne aj v tomto konaní podľa § 140 SSP odkazuje, správny
súd uvedie ich vlastné právne posúdenie. Pre zdôraznenie totožnosti predmetu konania v niektorých
prípadoch priamo v rámci zopakovania dôvodov skorších rozsudkov v hranatých zátvorkách poukazuje



na niektoré skutočnosti, z ktorých je zrejmá totožnosť predmetu tohto správneho súdneho konania s
tými konaniami, v ktorých boli vydané rozsudky, ktorých dôvody opakuje. Tam, kde aj skoršie rozsudky
vychádzali z rovnakých podkladov a skutočnosti správny súd túto skutočnosť v hranatých zátvorkách
neuvádza.

32. Úvodom, k aktívnej žalobnej legitimácii žalobcu v tomto správnom súdnom konaní, správny súd
podľa § 140 SSP odkazuje na bod 35. až 38. odôvodnenia rozsudku sp. zn. 11S/60/2018 (pričom
obsahovo totožné sú napr. aj body 31. až 41. odôvodnenia rozsudku sp. zn. 11S/52/2017, body 28. až 29.
odôvodnenia rozsudku sp. zn. 11S/76/2018 či 24. až 37. odôvodnenia rozsudku sp. zn. 11S/166/2018),
v ktorých správny súd k nej uviedol v podstate nasledovné závery, ktoré sú mutatis mutandis (tak ako aj
ostatné, na ktoré správy súd podľa § 140 SSP odkazuje a opakuje ich), aplikovateľné aj v tejto veci:

„35. V podanej žalobe [žalobca] tvrdil, že žalobu podáva podľa ust. § 177 SSP z dôvodu, že sa domáha
ochrany svojich subjektívnych práv, nakoľko na týchto právach a právom chránených záujmoch bol
ukrátený.

36. S poukazom [na] vyššie uvedené tvrdenie žalobcu, ním formulované dôvody žaloby uvedené v jej
II. a III. (III.1 až III.7) časti [v tejto veci sp. zn. 26S/24/2018 v častiach II, III, III.1 až III.6 žaloby - pozn.
správneho súdu]), ako i obsah predloženého administratívneho spisu, potom správny súd skúmal aktívnu
legitimáciu žalobcu na podanie žaloby. I keď žalobca v podanej žalobe (II. časť) tvrdil, že z dôvodu zrejmej
nezákonnosti rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa ako i rozhodnutia žalovaného, bol ukrátený
na svojich právach, žiadnym spôsobom nevymedzil práva, na ktorých mal byť týmito rozhodnutiami
ukrátený, resp. ktoré jeho práva mali byť žalobou napadnutými rozhodnutiami porušené alebo priamo
dotknuté.

37. Pod aktívnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie subjektu, z ktorého mu vyplýva
ním uplatňované právo, resp. nárok si takéto právo uplatňovať na súde. Súd aktívnu legitimáciu skúma
vždy aj bez návrhu, pričom v správnom súdnictve ide o osobitný druh procesnej podmienky konania,
ktorej nedostatok by mal za následok odmietnutie žaloby v zmysle ust. § 98 ods. 1 písm. e/ SSP.

Na stavebné konanie sa aplikuje zákon č. 71/967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení
neskorších predpisov, ktorý všeobecným spôsobom upravuje konanie a rozhodovanie v oblasti verejnej
správy a v ust. § 14 tohto zákona je obsiahnutá definícia účastníka správneho konania v tom zmysle,
že: 1/ účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach
sa má konať, 2/ koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo
dotknuté; 3/ ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch
alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak, 4/ ten, komu osobitný
zákon také postavenie priznáva.

Stavebný zákon (ktorý je v tomto prípade osobitným zákonom) v ust. § 59 ods. 1 ustanovuje, kto môže byť
účastníkom stavebného konania, ale nemá osobitnú právnu úpravu konania s účastníkom v správnom
konaní (územnom, stavebnom konaní alebo kolaudačnom), a preto pre konania podľa tohto zákona
platia primerane ustanovenia všeobecného predpisu o správnom konaní, t. j. zákon č. 71/1967 Zb. o
správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, a to s poukazom na ust. § 140
stavebného zákona (ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona
všeobecné predpisy o správnom konaní).

Pojem účastníka konania definuje tak stavebný zákon, ako aj správny poriadok, ktorý je všeobecným
predpisom o správnom konaní, a preto je potrebné postupovať podľa interpretačného pravidla, ktoré určí,
ktorá právna norma sa má na konkrétny prípad použiť. V právnej teórii platí vo vzťahu všeobecných a
osobitných právnych noriem derogačné pravidlo lex specialis derogat legi generali (špeciálny zákon ruší
generálny zákon), pričom aplikáciou tohto pravidla v prejednávanom prípade možno dospieť k záveru,
že na posúdenie účastníctva žalobcu v stavebnom konaní bolo potrebné postupovať podľa ust. § 59
ods. 1 stavebného zákona, ktorý je v stavebnom konaní zákonom špeciálnym vo vzťahu k všeobecnému
predpisu o správnom konaní - správnemu poriadku.

Bez ohľadu na všeobecne platné pravidlo pri aplikácii právnych noriem, v danom prípade je otázka
aplikácie vyššie uvedených právnych predpisov výslovne zodpovedaná v ust. § 140 stavebného zákona,



podľa ktorého, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona
všeobecné predpisy o správnom konaní. Z tohto zákonného ustanovenia je bez pochýb zrejmé, že na
konanie vedené podľa stavebného zákona sa použijú pravidlá ustanovené správnym poriadkom len
vtedy, ak sám stavebný zákon ako osobitný predpis neupravuje konkrétnu situáciu, resp. právnu otázku,
inak.

Vzhľadom na to, že stavebný zákon výslovne pomenúva účastníkov stavebného konania, je preto v
danej veci vylúčená aplikácia ust. § 14 správneho poriadku, v ktorom je všeobecne vymedzený okruh
účastníkov správneho konania. Vzhľadom na odlišné špecifiká sú jednotlivé druhy správnych procesov
upravené osobitnými právnymi aktmi. Správny poriadok ako všeobecný predpis o správnom konaní má
subsidiárne použitie, ak konkrétne konanie v štátnej správe je upravené samostatným právnym aktom,
t. j. osobitným zákonom.

Uvedené znamená, že osobitný predpis ako hmotnoprávny predpis má v aplikačnom procese prednosť
pred všeobecnou úpravou obsiahnutou v ust. § 14 správneho poriadku, ktorý síce vymedzuje, kto je
účastníkom konania, ale odpoveď, na koho sa táto definícia vzťahuje dávajú predpisy hmotného práva.
Postavenie účastníka konania, v tej - ktorej veci, má iba ten subjekt, ktorému je takéto postavenie
v príslušnom zákone výslovne priznané. Zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom
poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov v ust. § 59 definuje účastníkov stavebného
konania, resp. upravuje okruh účastníkov tzv. pozitívnou enumeráciou, t. j. uvedením konkrétnych
subjektov, ktorým postavenie účastníka v konaní priznáva. V súvislosti s účastníctvom v stavebnom
konaní správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 4Sžk/23/2017
zo dňa 01.03.2018, v zmysle ktorého „stavebný zákon výslovne pomenúva účastníkov každého konania
podľa stavebného zákona osobitne a odlišne, ako sú účastníci konania definovaní vo všeobecnom
predpise o správnom konaní, kasačný súd má za to, že ustanovenie § 140 stavebného zákona vylučuje
aplikáciu ustanovení správneho poriadku vo vzťahu k účastníkom konania“.

V priebehu stavebného konania bolo nepochybné, že žalobca nie je stavebníkom predmetnej stavby,
nie je osobou, ktorá má vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich
pozemkov a stavieb, ak jej vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným
povolením priamo dotknuté. Z predloženého administratívneho spisu je nepochybné, že predmetná
stavba (zmena ktorej sa rozhodnutiami správnych orgánov povoľuje) sa realizuje v katastrálnom území
D. na parc. č. XXXX/X, č. XXXX/X, č. XXXX/X, č. XXXX/X, č. XXXX/X, č. XXXX/X a č. XXXX/X [v tomto
správnom súdnom konaní sp. zn. 26S/24/2018 na parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX/X,
XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX,
XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX,
XXXX - pozn. správneho súdu v tomto konaní], pričom žalobca nie je vlastníkom týchto pozemkov (čo
ani netvrdil) a nie je vlastníkom ani susedných pozemkov (čo tiež netvrdil), teda jeho vlastnícke práva
nemôžu byť žiadnym spôsobom dotknuté. Ustanovenie § 139 stavebného zákona definuje pojem „iné
práva k pozemkom a stavbám“ použitý v spojení "vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na
nich". Iné práva k pozemkom sú definované v ust. § 139 písm. a/, b/, c/ stavebného zákona tak, že iným
právom k pozemkom a stavbám sa podľa povahy prípadu rozumie a/ užívanie pozemku alebo stavby na
základe nájomnej zmluvy, dohody o budúcej kúpnej zmluve alebo dohody o budúcej zmluve o vecnom
bremene, z ktorých vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu, b/ právo vyplývajúce z vecného
bremena spojeného s pozemkom alebo stavbou, c/ právo vyplývajúce z iných právnych predpisov.

Žalobca nepreukázal iné práva k pozemkom, na ktorých sa stavba realizuje tak, ako sú tieto práva
vymedzené v ust. § 139 písm. a/, b/, c/ stavebného zákona, teda nepreukázal užívanie pozemku alebo
stavby na základe nájomnej zmluvy, dohody o budúcej kúpnej zmluve alebo dohody o budúcej zmluve
o vecnom bremene, z ktorých vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu, taktiež nepreukázal
ani právo vyplývajúce z vecného bremena spojeného s pozemkom alebo stavbou, resp. z iných
právnych predpisov. V predmetnom stavebnom konaní žalobca nebol ani stavebným dozorom alebo
kvalifikovanou osobou, ani projektantom povoľovanej stavby.

Žalobcovi teda nemožno priznať postavenie účastníka stavebného konania podľa ust. § 59 ods. 1 písm.
a/, b/, d/, e/ stavebného zákona. Súdu je z jeho rozhodovacej činnosti známe, že žalobca bol vlastníkom
pozemku parc. č. XXXX v katastrálnom území D., ale z kópie katastrálnej mapy zo dňa 08.08.2017, ktorá



je súčasťou administratívneho spisu, je nesporné, že tento pozemok nie je susedným pozemkom k tým
pozemkom, na ktorých sa predmetná zmena stavby pred jej dokončením realizuje.

Z vyššie uvedeného potom vyplýva, že správne orgány konali so žalobcom ako s účastníkom stavebného
konania v zmysle ust. § 59 ods. 1 písm. c/ stavebného zákona, čo znamená, že žalobca bol účastníkom
stavebného konania ako osoba, ktorej toto oprávnenie vyplývalo z osobitného predpisu, ktorým je
zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (§ 24 až 27 tohto zákona), teda ako dotknutá verejnosť, nakoľko
v konaní podľa tretej časti vyššie citovaného zákona (posudzovanie navrhovaných činností) uplatnil
postup podľa ust. § 24 ods. 3, resp. 4 tohto zákona, teda podal odôvodnené písomné stanovisko
k zámeru navrhovanej činnosti „Automotive Nitra Project“, ktorý predložila Slovenská agentúra pre
rozvoj investícií a obchodu (čo vyplýva z rozhodnutia Okresného úradu Nitra, odboru starostlivosti
o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia č. OU-NR-
OSZP3-2015/031851-017-F36 zo dňa 08.10.2015, ktoré má súd k dispozícii). Taktiež podal i odvolanie
proti rozhodnutiu zo dňa 08.10.2015, čo je súdu známe z jeho rozhodovacej činnosti a z konania
vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 26S/3/2016, v ktorom sa žalobca správnou žalobou domáha
preskúmania a zrušenia rozhodnutia Okresného úradu Nitra, odboru opravných prostriedkov, referátu
starostlivosti o životné prostredie č. OU-NR-OOP4-2015/045777 zo dňa 14.12.2015, ktorým bolo
zamietnuté odvolanie spoločnosti Nitra Invest, s.r.o. a H. I. a potvrdené rozhodnutie Okresného úradu
Nitra, odboru starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného
prostredia č. OU-NR-OSZP3-2015/031851-017-F36 zo dňa 08.10.2015.

Žalobca bol taktiež účastníkom konania vedeného na Ministerstve životného prostredia SR, odbore
posudzovania vplyvov na životné prostredie podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov
na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktoré
bolo ukončené vydaním záverečného stanoviska č. 4783/2016-1.7/pl zo dňa 04.11.2016 a v ktorom
ministerstvo súhlasilo s realizáciou navrhovanej činnosti „Automotive Nitra Project - Fáza 2“ za
predpokladu splnenia podmienok a realizácie opatrení uvedených v kapitole VI.3 tohto záverečného
stanoviska. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca rozklad zo dňa 05.12.2016, o ktorom rozhodol
minister životného prostredia SR rozhodnutím č. 2930/2017-9.2 (1/2017 - rozkl.) zo dňa 13.01.2017
tak, že rozklad žalobcu zamietol a záverečné stanovisko Ministerstva životného prostredia SR odboru
posudzovania vplyvov na životné prostredie č. 4783/2016-1.7/pl zo dňa 04. 11. 2016 potvrdil. Záverečné
stanovisko ministerstva spolu s rozhodnutím ministra zo dňa 13.01.2017 nadobudli právoplatnosť dňa
18.01.2017 a obe sú súčasťou administratívneho spisu, pričom i súd ich má k dispozícii.

38. S poukazom na vyššie uvedené je potom súd toho názoru, že žalobu žalobcu je potrebné posudzovať
v zmysle ust. § 178 ods. 3 SSP, teda ako žalobu podanú zainteresovanou verejnosťou, pretože žalobca
žiadny iný dôvod svojej účasti v stavebnom konaní nepreukázal, pričom dôvod jeho účasti musí byť
presne definovaný v zmysle ust. § 59 ods. 1 písm. a/ až e/ stavebného zákona, čo je dôležité i z hľadiska
posúdenia jeho žalobnej legitimácie na podanie správnej žaloby. Aktívne legitimovaná na podanie žaloby
je okrem iných i fyzická osoba za predpokladu, že bola rozhodnutím alebo opatrením orgánu verejnej
správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch, pričom tvrdenie o takomto
ukrátení musí byť súčasťou správnej žaloby v rámci jej žalobných bodov. Žaloba podaná žalobcom v
predmetnej veci, teda proti rozhodnutiu v stavebnom konaní, takéto tvrdenie obsahuje, ale žalobca v
nej žiadnym spôsobom nevymedzil práva, na ktorých mal byť týmto rozhodnutím ukrátený, resp. ktoré
jeho práva mali byť porušené alebo priamo dotknuté. Po posúdení obsahu podanej žaloby a žalobných
námietok uvedených v jej II. a III. (III.1 až III.7) časti [v tejto veci sp. zn. 26S/24/2018 v časti II, III, III.1 až
III.6 žaloby - pozn. správneho súdu] je súd toho názoru, že žalobca podáva žalobu ako zainteresovaná
verejnosť, čo možno vyvodiť i z jeho námietky spočívajúcej v tom, že predmetné stavebné konanie
súvisí s výstavbou a realizáciou strategického parku, a malo sa viesť zisťovacie konanie podľa zákona
č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov.“

33. Správny súd sa v nasledovnej časti súhrnne vyporiada so žalobným bodom 1/ a žalobným bodom
6/ (správny súd v celej tejto V. časti odôvodnenia tohto rozsudku označuje žalobné body v zmysle
označenia, aké im priradil v rámci bodu 15. odôvodnenia tohto rozsudku), a to vzhľadom na ich vzájomnú
súvislosť.



33.1. Správny súd úvodom tejto časti najskôr podľa § 140 SSP primárne odkazuje na body 33. až 36., 30.
odôvodnenia rozsudku sp. zn. 11S/76/2018 (pričom obsahovo totožné či obdobné sú napr. aj body 48.
až 51. odôvodnenia rozsudku sp. zn. 11S/52/2017, bod 41. odôvodnenia rozsudku sp. zn. 11S/60/2018
či body 45. až 48. odôvodnenia rozsudku sp. zn. 11S/166/2018), v ktorých správny súd uviedol:

„K ďalšej námietke žalobcu, že samotný strategický park nebol posúdený, správny súd uvádza, že
v tomto konaní je predmetom súdneho prieskumu rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené
rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa - stavebné povolenie pre stavbu ... [v tomto konaní
sp. zn. 26S/24/2018 stavbu označenú ako Príprava strategického parku Nitra Fáza 2]. V súvislosti
s touto námietkou správny súd uvádza, že uvedenému stavebnému povoleniu predchádzalo vydanie
záverečného stanoviska Ministerstvo životného prostredia SR (rozhodnutia) zo dňa 04.11.2016 [pozn.
správneho súdu v tejto veci sp. zn. 26S/24/2018 - uvedené záverečné stanovisko vydalo MŽP SR
pod č. 4783/2016-1.7/pl], v ktorom ministerstvo ako príslušný orgán na základe výsledkov procesu
posudzovania vykonaného podľa jednotlivých ustanovení zákona o posudzovaní vplyvov, vydalo
záverečné stanovisko a uviedlo, že účelom navrhovanej činnosti je vybudovanie výrobného závodu
zameraného na výrobu a montáž automobilov Jaguár Land Rover v lokalite strategického parku Nitra
s tým, že súčasťou navrhovanej činnosti sú aj súvisiace činnosti externej infraštruktrúry, ktorú bude
zabezpečovať spoločnosť MH Invest, s.r.o. [pozn. správneho súdu v tejto veci sp. zn. 26S/24/2018
- spoločnosť MH Invest, s.r.o. je stavebníkom v tomto správnom súdnom konaní preskúmavanom
stavebnom konaní]. Uvedené rozhodnutie [pozn. správneho súdu v tejto veci sp. zn. 26S/24/2018 - majúc
na mysli záverečné stanovisko MŽP SR zo dňa 04.11.2016] nadobudlo právoplatnosť dňa 18.01.2017 a
je záväzné pre správne orgány, ako i pre správny súd konajúci o správnej žalobe žalobcu v tomto konaní.

Opodstatnenosťou námietky žalobcu, či strategický park mal byť posudzovaný podľa zák. č. 24/2006 Z.
z. ako celok sa vysporiada správny súd v konaní vedenom pod sp. zn. 26S/3/2016 [pozn. správneho súdu
v tejto veci sp. zn. 26S/24/2018 - predmetom správneho súdneho konania vo veci sp. zn. 26S/3/2016 je
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Okresného úradu Nitra, odboru opravných prostriedkov, referátu
starostlivosti o životné prostredie č. OU-NR-OOP4-2015/045777 zo dňa 14.12.2015, právoplatného
dňa 28.12.2015, ktorým príslušný správny orgán - Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné
prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia, posudzoval v rámci
zisťovacieho konania navrhovanú činnosť „Automotive Nitra Project“ a v tomto vydal rozhodnutie č.
OU-NR-OSZP3-2015/031851-017-F36 zo dňa 08.10.2015, v zmysle ktorého sa navrhovaná činnosť
„Automotive Nitra Project“, ktorú predložil navrhovateľ - Slovenská agentúra pre rozvoj investícii a
obchodu po ukončení zisťovacieho konania nebude posudzovať podľa ust. § 29 zákona č. 24/2006 Z. z.
(navrhovaná činnosť spočíva vo výstavbe nového závodu na výrobu automobilov s kapacitou v rozmedzí
150.000 až 300.000 kusov vozidiel ročne); žalobu o preskúmanie zákonnosti uvedeného rozhodnutia
ako aj odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu vydanému v zisťovacom konaní podal žalobca z
tohto správneho súdneho konania].

34. Správny súd v súvislosti s touto námietka žalobcu dáva do pozornosti žalobcu, že citovaný zákon
nepozná pojem strategický park, preto nie je možné viesť ani zisťovacie konanie v rámci tohto zákona,
ktoré by sa týkalo strategického parku. Predmetný zákon upravuje zisťovacie konanie o posudzovaní
strategických dokumentov a ich vplyvov (strategickým dokumentom sa rozumie návrh plánu alebo
programu), resp. konanie o posudzovaní činností, ale nie konanie o posudzovaní strategických parkov.
Žalobca v žalobe poukazoval na ust. § 18 ods. 2 písm. b/ vyššie citovaného zákona [pozn. správneho
súdu v tejto veci sp. zn. 26S/24/2018 - zákona o EIA], pričom tvrdil, že v zmysle platnej legislatívy je
v prípade realizácie stavieb v rámci strategických parkov daná zo zákona povinnosť viesť zisťovacie
konanie. Z ust. § 18 ods. 2 písm. b/ tohto zákona vyplýva, že predmetom zisťovacieho konania o
posudzovaní vplyvov navrhovanej činnosti alebo zmeny navrhovanej činnosti (ďalej len „zisťovacie
konanie“) musí byť každá navrhovaná činnosť uvedená v prílohe č. 8 v časti B. V prílohe č. 8 (Zoznam
navrhovaných činností podliehajúcich posudzovaniu ich vplyvu na životné prostredie) je uvedený, okrem
iných, i bod 9 a položka 15 ...

V zmysle tohto postupoval i príslušný správny orgán, keď navrhovanú činnosť "Automotive Nitra Project
- Fáza 2" posudzoval v zmysle zákona č. 24/2006 Z. z. a dňa 04.11.2016 vydal záverečné stanovisko
(rozhodnutie), ktorým posúdilo navrhovanú činnosť z hľadiska jej vplyvu na životné prostredie.



35. Pre konanie vo veci vedenej pod sp. zn. 11S/76/2018 je podstatná tá skutočnosť, že v čase vydania
žalobou napadnutého rozhodnutia zo dňa 05.02.2018 (zrušenia ktorého sa žalobca v tomto konaní
domáha), existovalo právoplatné rozhodnutie zo dňa 04.11.2016 vydané podľa zákona č. 24/2006
Z. z. (právoplatnosť nadobudlo podľa vyznačenia dňa 18.01.2017), ktoré bolo potvrdené odvolacím
orgánom rozhodnutím zo dňa 13.01.2017 [v tejto veci sp. zn. 26S/24/2018 je podstatná tá skutočnosť,
že uvedené rozhodnutia existovali a boli právoplatné v čase v tomto správnom súdnom konaní žalobou
napadnutého rozhodnutia žalovaného zo dňa 05.04.2018 a že naviac v tomto správnom súdnom
konaní preskúmavanom stavebnom konaní už v čase vydania prvostupňového rozhodnutia stavebného
úradu - stavebného povolenia z 19.12.2017 bolo vydané aj záväzné stanovisko MŽP SR, sekcie
environmentálneho hodnotenia a odpadového hospodárstva, odboru posudzovania vplyvov na životné
prostredie č. 28350/2017 z 19.06.2017, vydané podľa § 38 ods. 4 zákona o EIA, podľa ktorého stavba
„Príprava strategického parku Nitra fáza 2“ v rozsahu stavebných objektov uvedených v žiadosti o
stavebné povolenie je z koncepčného hľadiska v súlade so zákonom o EIA, s rozhodnutiami vydanými
MŽP SR podľa tohto zákona a ich relevantnými podmienkami, pričom MŽP SR v tomto záväznom
stanovisku vychádzalo práve zo záverečného stanoviska č. 4783/2016-1.7/pl zo dňa 04.11.2016,
právoplatného dňa 18.01.2017, ktoré MŽP SR ako príslušný orgán vydal podľa zákona o EIA pre
navrhovanú činnosť s názvom „Automotive Nitra Project - fáza 2“]. Správny orgán prvého stupňa v
stavebnom konaní ako i žalovaný v odvolacom stavebnom konaní z týchto právoplatných rozhodnutí
vychádzali a boli pre ne záväzné (čo vyplýva i zo žalobou napadnutých rozhodnutí vydaných v
stavebnom konaní), a to s poukazom na ust. § 40 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení
neskorších predpisov. Tento stav, teda stav v čase právoplatnosti touto žalobou napadnutých rozhodnutí
(kedy existovali a stále existujú právoplatné rozhodnutia vydané v zisťovacom konaní) je rozhodujúci i
pre správny súd, a to s poukazom na ust. § 135 ods. 1 SSP a z tohto stavu správny súd v predmetnej
veci i vychádzal.

Nebolo možné, aby súd v predmetnej veci posudzoval zákonnosť rozhodnutí vydaných v zmysle zákona
o posudzovaní (žalobca to ani nežiadal, i keď na tieto rozhodnutia poukazoval), ktoré boli záväzné pre
rozhodnutia vydané v stavebnom konaní, ktoré vychádzajú z rozhodnutí vydaných v súlade s uvedeným
zákonom v procese EIA, a to i s poukazom na ust. § 27 ods. 1 SSP, pretože rozhodnutia o posudzovaní
vplyvov na životné prostredie je možné preskúmať správnym súdom.

36. ... predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie boli jednotlivé zámery a činnosti, a nie
stavebné objekty. ...“

33.2. V nadväznosti na uvedené správny súd dopĺňa a zdôrazňuje, že v preskúmavanom stavebnom
konaní bolo jedným z podkladov rozhodnutia (stavebného povolenia), vydaného stavebným úradom
ako orgánom verejnej správy prvého stupňa záväzné stanovisko Ministerstva životného prostredia SR,
sekcie environmentálneho hodnotenia a odpadového hospodárstva, odboru posudzovania vplyvov na
životné prostredie, č. 28350/2017 z 19.06.2017, vydané podľa § 38 ods. 4 zákona o EIA, podľa ktorého
stavba „Príprava strategického parku Nitra fáza 2“ v rozsahu stavebných objektov uvedených v žiadosti
o stavebné povolenie je z koncepčného hľadiska v súlade so zákonom o EIA, s rozhodnutiami vydanými
MŽP SR podľa tohto zákona a ich relevantnými podmienkami. MŽP SR v rámci toho záväzného
stanoviska pritom poukázalo a nadviazalo na záverečné stanovisko, ktoré vydalo MŽP SR ako príslušný
orgán pod č. 4783/2016-1.7/pl zo dňa 04.11.2016, právoplatné dňa 18.01.2017, pre navrhovanú činnosť
s názvom „Automotive Nitra Project - fáza 2“ podľa zákona o EIA. Vo vzťahu k tomuto záverečnému
stanovisku MŽP SR v záväznom stanovisku uviedlo, že v nadväznosti na návrh predložený stavebníkom
na začatie stavebného konania budú primerane platné podmienky určené v uvedenom záverečnom
stanovisku, pod v odôvodnení uvedenými bodmi kapitoly VI.3. záverečného stanoviska.

33.3. Z uvedeného teda vyplýva, že predmetné stavebné objekty stavby „Príprava strategického parku
Nitra - Fáza 2“ boli v rámci posudzovania podľa zákona o EIA obsiahnuté v navrhovanej činnosti
„Automotive Nitra Project - Fáza 2“, vo vzťahu ku ktorej vydalo MŽP SR záverečné stanovisko z
posudzovania navrhovanej činnosti. MŽP pritom vo vydanom záväznom stanovisku, ktorým boli správne
orgány (a to tak prvostupňový stavebný úrad ako aj žalovaný odvolací orgán viazané - § 140b ods.
1 Stavebného zákona) posudzovalo navrhovanú stavbu „Príprava strategického parku Nitra fáza 2“ v
rozsahu stavebných objektov uvedených v žiadosti ďalšieho účastníka 1/ ako stavebníka o vydanie
stavebného povolenia s uvedeným záverečným stanoviskom, pričom vychádzajúc zo záverov vydaného
záväzného stanoviska a jeho obsahu možno konštatovať, že uvedená stavba v rozsahu daných



stavebných objektov bola nielen obsiahnutá v už podľa zákona o EIA posudzovanej navrhovanej činnosti
„Automotive Nitra Project - Fáza 2“, výsledkom ktorého posúdenia bolo vydané záverečné stanovisko
(potvrdené v rozkladovom konaní rozhodnutím ministra životného prostredia), ale že je aj v súlade s
daným rozhodnutím (záverečným stanoviskom) a že aj spĺňa podmienky v ňom stanovené. Ako pritom
správny súd správne poukázal už v predchádzajúcich rozsudkoch, na ktoré správny súd v tejto veci
vyššie podľa § 140 SSP odkázal, stavebný úrad ako aj odvolací orgán boli týmto záväzným stanoviskom
dotknutého orgánu - Ministerstva životného prostredia SR viazané.

33.4. K viazanosti orgánov verejnej správy v stavebnom konaní vydanými záväznými stanoviskami
správny súd dopĺňa, že z § 140b Stavebného zákona, v ktorom je inštitút záväzného stanoviska
upravený, konkrétne z jeho ods. 1 vety druhej explicitne vyplýva uvedená viazanosť stavebného
úradu záväzným stanoviskom. Táto viazanosť sa prejavuje tým, že stavebný úrad musí so záväzným
stanoviskom v konaní nakladať ako s právoplatným správnym rozhodnutím. Rovnako tak správny súd
pri preskúmaní rozhodnutí orgánov verejnej správy vydaných v stavebnom konaní, v ktorom tieto boli v
danom rozsahu viazané vydaným záväzným stanoviskom, musí túto viazanosť orgánov verejnej správy
záväzným stanoviskom zohľadniť, keďže správny súd pri súdnom prieskume zákonnosti napadnutých
rozhodnutí orgánov verejnej správy je jednak viazaný skutkovým a právnym stavom (teda aj tým, že
orgán verejnej správy mal zákonnú povinnosť vychádzať zo záväzného stanoviska) daným v čase
nadobudnutia právoplatnosti žalobou napadnutého rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP).

33.5. Aktuálna súdna prax sa v zásade ustálila v tom, že záväzné stanoviská podľa § 140b Stavebného
zákona nemožno samostatne napadnúť správnou žalobou, keďže ide o opatrenie, ktorým nebolo trvalým
spôsobom zasiahnuté do subjektívnych práv žalobcu, a preto až konečné meritórne rozhodnutie vo
veci samej vydané v územnom, resp. v stavebnom konaní je následne možné podrobiť súdnemu
prieskumu správnym súdom (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky - ďalej aj len
„NS SR“ - sp. zn. 8Sžk/4/2018 z 11. júla 2019). Na to nadväzuje aj právna úprava obsiahnutá v § 27
ods. 1 Správneho súdneho prieskumu, podľa ktorej možno pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia
orgánu verejnej správy posúdiť i zákonnosť skôr vydaného opatrenia orgánu verejnej správy, z ktorého
preskúmavané rozhodnutie vychádza, ak bolo preň skôr vydané opatrenie záväzné a ak skôr vydané
opatrenie nebolo možné preskúmať správnym súdom podľa § 6 ods. 2 SSP. Tento postup (t. j.
preskúmanie skôr vydaného záväzného stanoviska ako opatrenia, z ktorého orgány verejnej správy
v stavebnom konaní pri rozhodovaní vo veci samej vychádzali) je však možný podľa § 27 ods. 1
SSP výlučne za splnenia tej procesnej podmienky, že žalobca v správnom súdnom konaní navrhne
preskúmanie zákonnosti vydaného dotknutého stanoviska. V tomto správnom súdnom konaní žalobca
takýto procesný návrh neuviedol, v dôsledku čoho je v tomto správnom súdnom konaní vylúčené
preskúmanie zákonnosti už uvedeného záväzného stanoviska Ministerstva životného prostredia, sekcie
environmentálneho hodnotenia a odpadového hospodárstva, odboru posudzovania vplyvov na životné
prostredie, č. 28350/2017 z 19.06.2017, ktoré bolo záväzné pre stavebný úrad ako aj žalovaného
pri rozhodovaní vo veci samej. Správny súd preto, rovnako ako stavebný úrad a žalovaný, musel pri
posudzovaní zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia z tohto záväzného stanoviska Ministerstva
životného prostredia SR vychádzať, bez možnosti akokoľvek posudzovať jeho zákonnosť.

33.6. V rámci žalobného bodu 1/ žalobca ďalej uviedol aj niektoré ďalšie tvrdenia, z ktorých vyvodzoval
nezákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia, ktoré taktiež nie sú dôvodné. Čo sa týka oznámenia
o začatí stavebného konania (oznámenie stavebného úradu č. OU-NR-OVBP2-2017/015772-003 z
29.03.2017), tak v tomto stavebný úrad výslovne uviedol, že na navrhovanú činnosť „Automotive Nitra
Project - Fáza 2“ bolo vydané (už vyššie popísané) záverečné stanovisko č. 4783/2016-1.7/pl zo dňa
04.11.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18.01.2017. Nie je preto pravdivé (čo následne vylučuje
aj dôvodnosť) žalobné tvrdenie žalobcu, že by stavebný úrad v oznámení o začatí stavebného konania
v danej veci uviedol, že stavebnému konaniu predchádzalo len zisťovacie konanie, a nie povinné
posudzovanie navrhovanej činnosti podľa zákona o EIA, keďže práve naopak, stavebný úrad už v
oznámení o začatí stavebného konania uviedol, že na navrhovanú činnosť bolo vydané záverečné
stanovisko, z čoho vyplýva, že bolo riadne posudzované z hľadiska vplyvov na životné prostredie podľa
zákona o EIA.

33.7. Čo sa týka namietaného nesprávneho posúdenia okruhu účastníkov stavebného konania, tak
správny súd porovnaním okruhu účastníkov konania o posudzovaní vplyvov navrhovanej činnosti podľa
zákona o EIA, výsledkom ktorého bolo záverečné stanovisko MŽP SR č. 4783/2016-1.7/pl zo dňa



04.11.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18.01.2017, s okruhom účastníkov v preskúmavanom
stavebnom konaní zistil, že stavebný úrad ako aj žalovaný riadne podľa § 24 ods. 2 zákona o EIA konali
okrem iného aj so všetkými účastníkmi z konania o posudzovaní vplyvov navrhovanej činnosti, ako
na to správne poukázal už žalovaný v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia (v nadväznosti
na totožný odvolací dôvod žalobcu v odvolaní proti stavebnému povoleniu). Čo sa týka toho, že
so stanoviskami a pripomienkami účastníkov konania o posudzovaní vplyvov na životné prostredie
sa mali vysporiadať orgány verejnej správy v stavebnom konaní, v ktorom bolo vydané správnou
žalobou napadnuté rozhodnutie, tak správny súd uvádza, že s týmito bol podľa § 37 ods. 6 zákona
o EIA v spojení s jeho prílohou č. 12, bod VI. 5. a bod VII. 2. zákona o EIA povinný vysporiadať sa
príslušný orgán - Ministerstvo životného prostredia SR v záverečnom stanovisku, ktoré bolo výsledkom
posudzovania navrhovanej činnosti a nie orgány verejnej správy v predmetnom stavebnom konaní, ktoré
z právoplatného záverečného stanoviska vychádzali a jeho obsahom boli podľa § 37 ods. 1 zákona o
EIA viazané.

33.8. Žalobca napokon v správnej žalobe tvrdil, že oznámenie o začatí stavebného konania nepodpísal
vedúci odboru G.. B. W., ktorý ho mal podpísať. K uvedenému správny súd uvádza, že dôvodnosť tohto
žalobného tvrdenia nebola v správnom súdnom konaní preukázaná, keď zo samotného oznámenia o
začatí stavebného konania takáto skutočnosť nevyplýva a rovnako ani ostatný obsah administratívneho
spisu nenasvedčuje pravdivosti (a o to viac dôvodnosti) uvedeného žalobného tvrdenia. Na oznámení
o začatí stavebného konania, ktoré je riadnou súčasťou administratívneho spisu, je v jeho záverečnej
časti uvedené meno a funkcia osoby, ktorá oznámenie vydala, a to G.. B. W., vedúci odboru, ktoré údaje
sú opatrené podpisom, pričom z ničoho nevyplýva, že by nešlo o podpis G.. B. W. (k podpisu nie je napr.
ani pripojená doložka, z ktorej by vyplývalo, že v mene vedúceho odboru dané oznámenie podpisuje
iná osoba).

33.9. Zo všetkých uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že žalobné body 1/ a 6/ sú v celom
rozsahu nedôvodné.

34. K žalobnému bodu 2/, ktorý v prvej časti žalobca založil na tom, že namietol záväzné stanovisko
MŽP SR č. 28350/2017 z 19.06.2017, no v nadväznosti na to nedošlo k postupu podľa § 140b ods.
5 Stavebného zákona. V druhej časti žalobca žalobný bod 2/ založil na tom, že v rozpore s § 33 ods.
2 Správneho poriadku zo strany stavebného úradu a ani žalovaného nebol upovedomený k možnosti
vyjadriť sa k podkladom pre rozhodnutie.

34.1. Čo sa týka prvej časti uvedeného žalobného bodu, správny súd z obsahu administratívneho
spisu zistil, že žalobca v odvolaní proti prvostupňovému stavebnému povoleniu, vydanému stavebným
úradom, namietol, že záväzné stanovisko MŽP SR č. 28350/2017 z 19.06.2017 nie je záväzným
stanoviskom, ktoré by jednoznačne potvrdilo súlad so zákonom. S touto námietkou sa žalovaný v
odôvodnení správnou žalobou napadnutého rozhodnutia v plnom rozsahu vysporiadal na str. 12 v bode
Ad 7), ktoré odôvodnenie žalovaného je podľa správneho súdu zákonné, teda v súlade s relevantnými
ustanoveniami právnych predpisov, a to z nasledovných dôvodov.

34.2. Uvedené záväzné stanovisko, vydané v preskúmavanom stavebnom konaní Ministerstvom
životného prostredia SR pod č. 28350/2017 z 19.06.2017 je záväzným stanoviskom vydaným na
právnom základe § 38 ods. 4 zákona o EIA, ktorá skutočnosť je v ňom podľa § 140b ods. 2 veta druhá
Stavebného zákona aj náležite uvedená.

34.3. Čo je predmetom záväzného stanoviska dotknutého orgánu vydaného na právnom základe § 38
ods. 4 zákona o EIA ustanovuje § 38 ods. 4 veta druhá zákona o EIA, podľa ktorej v záväznom stanovisku
príslušný orgán uvedie, či návrh na začatie povoľovacieho konania k navrhovanej činnosti je v súlade s
týmto zákonom (t. j. zákonom o EIA), s rozhodnutiami vydanými podľa tohto zákona a ich podmienkami.

34.4. Ministerstvo životného prostredia SR v uvedenom záväznom stanovisku explicitne uviedlo,
že stavba „Príprava strategického parku Nitra fáza 2“ v rozsahu stavebných objektov uvedených v
žiadosti (stavebníka) o stavebné povolenie je z koncepčného hľadiska v súlade so zákonom o EIA, s
rozhodnutiami vydanými MŽP SR podľa tohto zákona a ich relevantnými podmienkami.



34.5. Porovnaním uvedeného záveru záväzného stanoviska Ministerstva životného prostredia SR s §
38 ods. 4 vetou druhou zákona o EIA, stanovujúcou predmet záväzného stanoviska príslušného orgánu,
správny súd dospel k záveru, že vzhľadom na explicitnú formuláciu záveru záväzného stanoviska
Ministerstva životného prostredia SR, ktorá je v maximálnej miere určitá a zrozumiteľná a jednoznačne
dávajúca odpoveď na to, čo má príslušný orgán v takomto záväznom stanovisku podľa § 38 ods. 4
vety druhej zákona o EIA posudzovať, nemožno rozumne zo záväzného stanoviska vyvodiť akýkoľvek
iný záver ako ten, ktorý je v ňom explicitne uvedený - teda, že stavba „Príprava strategického parku
Nitra fáza 2“ v rozsahu stavebných objektov uvedených v žiadosti (stavebníka) o stavebné povolenie
je z posudzovaných hľadísk (ktorých posúdenie patrí do právomoci dotknutého orgánu - Ministerstva
životného prostredia SR) v súlade so zákonom o EIA, s rozhodnutiami vydanými MŽP SR podľa tohto
zákona a ich relevantnými podmienkami. Súčasne Ministerstvo životného prostredia SR výslovne vo
vzťahu k navrhovanej stavbe v rozsahu daných stavebných objektov poukázalo na konkrétne platné
podmienky, stanovené v záverečnom stanovisku č. 4783/2016-1.7/pl zo dňa 04.11.2016 (právoplatné
dňa 18.01.2017), ktoré MŽP SR vydalo podľa zákona o EIA pre navrhovanú činnosť s názvom
„Automotive Nitra Project - fáza 2“, ktoré budú platné aj vo vzťahu k stavebníkom predloženému návrhu
na vydanie stavebného povolenia. Aj táto odôvodňujúca časť záväzného stanoviska v kontexte so
závermi, ktoré v záväznom stanovisku vyjadril dotknutý orgán (MŽP SR), vylučuje akékoľvek rozumné
pochybnosti o tom, či sa dotknutý orgán výslovne pri vydávaní záväzného stanoviska zaoberal súladom
v stavebnom konaní konkrétnych povoľovaných stavebných objektov stavby v súlade so zákonom o
EIA, rozhodnutiami vydanými podľa zákona o EIA a ich podmienkami. Súčasne Ministerstvo životného
prostredia SR dostatočne konkrétne vyjadrilo v záväznom stanovisku aj meritum veci, keď v ňom
výslovne poukázalo na to, že vydáva záväzné stanovisko podľa § 38 ods. 4 zákona o EIA práve vo
vzťahu k tým stavebným objektom tej stavby, ktorých povolenia sa stavebník v predmetnom stavebnom
konaní domáha.

34.6. Ustanovenie § 140b ods. 6 Stavebného zákona umožňuje účastníkovi stavebného konania
podané odvolanie proti rozhodnutiu podľa Stavebného zákona (teda aj stavebnému povoleniu vydanému
stavebným úradom) smerovať aj proti obsahu záväzného stanoviska (dotknutého orgánu). Ustanovenie
§ 140b ods. 6 Stavebného zákona následne v druhej a ďalších vetách ustanovuje pre tieto prípady ďalší
procesný postup odvolacieho orgánu. Správny súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že z hľadiska posúdenia,
či boli v konkrétnom stavebnom konaní splnené podmienky na to, aby odvolací orgán postupoval
podľa § 140b ods. 6 Stavebného zákona, je právne významná skutočnosť, či účastník konania, ktorý
podal odvolanie proti rozhodnutiu vydanému v konaní podľa Stavebného zákona, smeruje proti obsahu
záväzného stanoviska (teda nestačí, ak odvolanie smeruje len proti záväznému stanovisku ako takému,
pričom jeho obsah nespochybňuje).

34.7. Posúdenie toho, či v danom stavebnom konaní ide podľa § 140b ods. 6 Stavebného zákona o taký
prípad, kedy odvolanie smeruje proti obsahu záväzného stanoviska, patrí do právomoci odvolacieho
orgánu. Odvolací orgán pritom nie je pri tomto posúdení viazaný formálnym označením odvolateľa (teda
tým, či odvolateľ v odvolaní formálne uviedol, že namieta záväzné stanovisko alebo obsah záväzného
stanoviska), ale uvedenú skutočnosť posudzuje podľa obsahu odvolania, resp. jeho konkrétnej časti, a
to vzhľadom na všeobecnú zásadu materiálneho posudzovania podaní, ustanovenú v § 19 ods. 2 vete
prvej Správneho poriadku, aplikujúcu podľa § 140 Stavebného zákona aj v stavebnom konaní.

34.8. Z odôvodnenia správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného (str. 12, bod Ad 7/)
vyplýva, že žalovaný sa v uvedených intenciách zaoberal tou časťou odvolania, v ktorej žalobca uviedol,
že vznáša námietku proti obsahu uvedeného záväzného stanoviska MŽP SR a preto žiada prerušenie
konania, keď žalovaný k tejto uviedol, že žalobca ako odvolateľ bližšie nešpecifikoval svoju námietku,
teda nie je z nej zrejmé, čo konkrétne namieta, aké porušenie zo strany dotknutého orgánu, v čom má
toto porušenie spočívať, v rozpore s akým predpisom mal dotknutý orgán konať a pod., z ktorého dôvodu
sa javí byť zmätočnou a použitou len ako procesná obštrukcia. Žalovaný v tejto súvislosti doplnil, že s
realizáciou stavby vyslovili súhlas aj ďalšie dotknuté orgány, pričom si vo svojich stanoviskách navzájom
neodporovali a podmienky, ktoré vyplynuli zo záväzných stanovísk sú uvedené v stavebnom povolení
ako záväzné podmienky. Z týchto dôvodov žalovaný návrhu na prerušenie konania a ani danej námietke
nevyhovelo.

34.9. Uvedenému vysporiadaniu sa žalovaného s danou časťou odvolania žalobcu niet z hľadiska jej
zákonnosti čo vytknúť, keď túto žalovaný ako odvolací orgán dôsledne posudzoval z hľadiska § 140b



ods. 6 Stavebného zákona v spojení s 19 ods. 2 vetou prvou Správneho poriadku v nadväznosti na §
140 Stavebného zákona. Správny súd sa stotožňuje so žalovaným v tom, že žalobca z materiálneho
hľadiska námietku proti obsahu záväzného stanoviska MŽP SR č. 28350/2017 z 19.06.2017 neuplatnil,
resp. odvolanie podané proti stavebnému povoleniu nesmerovalo proti obsahu uvedeného záväzného
stanoviska, napriek tomu, že žalobca v odvolaní výlučne formálne uviedol, že podáva námietku proti
obsahu predmetného záväzného stanoviska. Ako už žalovaný, a to nielen zákonne, ale aj správne
uviedol, žalobca v tomto smere relevantnej časti odvolania neuviedol, že by dotknutý orgán uplatnil v
záväznom stanovisku požiadavky mimo rozsahu svojej pôsobnosti ustanovenej osobitným predpisom
(v danom prípade zákonom o EIA), že by vydal záväzné stanovisko v rozpore s príslušným osobitným
predpisom upravujúcim jeho pôsobnosť, či že by porušil viazanosť predchádzajúceho záväzného
stanoviska, ak by toto v danej veci už vydal bez splnenia podmienok na odchýlenie sa od neho podľa §
140b ods. 3 Stavebného zákona. V týchto prípadoch, o ktorý však nejde v preskúmavanom stavebnom
konaní, by nepochybne išlo o namietanie obsahu záväzného stanoviska v odvolaní, v ktorom prípade
by boli splnené podmienky na postup podľa § 140b ods. 6 Stavebného zákona.

34.10. Naopak, žalobca vo vzťahu k formálne uvedenému tvrdeniu, že namieta obsah uvedeného
záväzného stanoviska v podstate uviedol a toto založil len na tom, že z neho nevyplýva, či jednoznačne
potvrdilo súlad návrhu stavebníka so zákonom. Vzhľadom na závery správneho súdu už uvedené vyššie
v rámci tohto bodu odôvodnenia rozsudku (v rámci neho najmä podbod 34.5. odôvodnenia v ktorom
je obsiahnutý obsah záväzného stanoviska, podbod 34.9. odôvodnenia bližšie vymedzujúci pojem
„námietky, resp. odvolanie smerujúci proti obsahu záväzného stanoviska) správny súd dospel k záveru,
že uvedená časť odvolania žalobcu z materiálneho hľadiska nesmeruje proti záväznému stanovisku,
ale vychádza len z mylnej interpretácie obsahu záväzného stanoviska žalobcom, keďže zo samotného
odôvodnenia relevantnej časti odvolania (uvedenej aj v správnou žalobou napadnutom rozhodnutí na
str. 5 pod bodom 7.) vyplýva, že žalobca toto záväzné stanovisko interpretuje v príkrom rozpore s jeho
obsahom. Ak je v odvolaní formálne označená námietka proti obsahu záväzného stanoviska založená
len na nesprávnej interpretácii obsahu záväzného stanoviska odvolateľom (pričom, a to správny súd
zdôrazňuje, taká nesprávna interpretácia, ktorá je založená na úplne opačnom výklade komplexného
obsahu záväzného stanoviska, ku ktorému pri využití najzákladnejších výkladových metód - jazykovej,
logickej - nemožno rozumne dospieť), táto materiálne nenapĺňa obsah pojmu „odvolanie smerujúce proti
obsahu záväzného stanoviska“, čo vylučuje aplikáciu § 140b ods. 6 Stavebného zákona.

34.11. Za týchto okolností aj správny súd nadobudol dôvodné pochybnosti, že skutočným účelom
uvedenia danej formulácie (o tom, že žalobca vznáša námietku proti obsahu záväzného stanoviska)
v odvolaní proti stavebnému povoleniu, ktorá nebola vôbec odôvodnená tak, aby toto odôvodnenie
mohlo byť považované za také, ktoré aj materiálne, nie len formálne smeruje proti obsahu záväzného
stanoviska a odôvodnenie ktorej formulácie bolo založené len na tvrdených skutočnostiach, ku ktorým
sa nedalo racionálne dospieť, bola len procesná obštrukcia smerujúca k prerušeniu a predĺženiu
stavebného konania. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje aj na judikatúrou dotvorený princíp zákazu
zneužitia práva, ktorý sa uplatňuje aj v oblasti verejného práva.

34.12. Zo všetkých už uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že prvá časť žalobného bodu
2/, týkajúca sa námietok proti záväznému stanovisku Ministerstva životného prostredia č. 28350/2017
z 19.06.2017 a s tým súvisiacim nedodržaním procesného postupu podľa § 140b ods. 6 Stavebného
zákona (nie ods. 5, ako to uvádza žalobca v správnej žalobe, keď ods. 5 sa nevzťahuje na prípady,
o aký išlo v prejednávanej veci, keď žalobca danú námietku uplatnil až v odvolaní proti stavebnému
povoleniu), nie je dôvodná.

34.13. Čo sa týka druhej časti žalobného bodu 2/, v ktorej žalobca namietal, že nebol upovedomený
podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku na vyjadrenie sa k podkladom pre rozhodnutie, správny súd
uvádza nasledovné:

34.14. Ustanovenie § 33 ods. 2 Správneho poriadku, ktoré je na základe odkazujúceho ustanovenia
§ 140 Stavebného zákona aplikovateľné aj v stavebnom konaní (a to v rozsahu, v ktorom ide nad
rámec ustanovenia § 61 ods. 1 Stavebného zákona, ktoré upravuje právo účastníkov konania podať v
stavebnom konaní námietky) upravuje procesné právo účastníkov konania a zúčastnených osôb vyjadriť
sa k podkladu rozhodnutia.



34.15. Doktrína správneho práva procesného k uvedenému ustanoveniu § 33 ods. 2 Správneho poriadku
uvádza, že „podľa tohto ustanovenia účastníci konania a zúčastnené osoby majú právo vyjadriť sa k
podkladu rozhodnutia. Z toho logicky vyplýva, že tieto podklady musia mať k dispozícii. Správny orgán je
povinný poskytnúť k nahliadnutiu všetky podklady, ak to pripúšťa ich povaha, pričom je žiaduce, aby tak
robil priebežne, najneskôr však v čase, keď je správny orgán presvedčený, že má dostatok dôkazov pre
objektívne rozhodnutie vo veci samej. Výzva podľa tohto ustanovenia zákona má byť preto účastníkovi
konania doručená pred vydaním rozhodnutia vo veci samej aspoň jeden raz (počas konania), a to v čase,
keď je správny orgán presvedčený, že má dostatok podkladov pre vydanie rozhodnutia a sám považuje
obstarávanie podkladov za ukončené. ... Keďže na odvolacie konanie sa ustanovenia správneho
poriadku upravujúce správne konanie v prvom stupni vzťahujú primerane, aj odvolací orgán by mal
postupovať v súlade s týmto ustanovením a mal by poskytnúť účastníkovi konania možnosť vyjadriť
sa k podkladom rozhodnutia v odvolacom konaní. ... Môže sa totiž stať, že odvolací správny orgán
sám ex offo doplní dokazovanie po predložení mu veci na odvolacie konanie, avšak s takto doplnením
dokazovaním neoboznámi účastníka (účastníkov). Obzvlášť by takýto postup odvolacieho správneho
orgánu bol veľmi citlivý za situácie, keď by v konaní odvolací orgán doplnil dokazovanie či už ex offo,
príp. na návrh niektorého z účastníkov a so získaným dôkazom, resp. dôkazmi by účastníka konania
neoboznámil a navyše by vyplynulo, že tento dôkaz (dôkazy) sú v neprospech účastníka odvolacieho
konania, hoci i iného než toho, ktorý by dokazovanie v odvolacom konaní nenavrhol. Vzhľadom na takýto
skutkový a právny stav veci by následne v rámci súdneho prieskumu administratívneho rozhodnutia
správnemu súdu zrejme nezostalo nič iné, než ako napadnuté rozhodnutie správneho orgánu zrušiť z
dôvodu, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré
mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej [§ 191 ods. 1
písm. g SSP]“ (F., P., M., J., Q., U.., P., U.., P., T.. Správny poriadok. Komentár. 3. vydanie. Praha: C. H.
Beck, 2019, s. 624. - ďalej aj len „Komentár k Správnemu poriadku“, k § 33).

34.16. Správny súd skúmal naplnenie uvedeného žalobného bodu jednak vo vzťahu k prvostupňovému
rozhodnutiu a jednak vo vzťahu k správnou žalobou napadnutému rozhodnutiu žalovaného.

34.17. Čo sa týka prvostupňového konania na stavebnom úrade, tak správny súd z obsahu
administratívneho spisu zistil, že stavebný úrad oznámením č. OU-NR-OVBP2-2017/015772-040 z
20.11.2017 oznámil účastníkom stavebného konania (vrátane žalobcu, ktorému bolo toto oznámenie
doručené dňa 11.12.2017) o vydanie stavebného povolenia na stavu „Príprava strategického parku Nitra
Fáza 2“ v rozsahu stavebných objektov podľa žiadosti, že s poukazom na § 33 ods. 2 Správneho poriadku
pred vydaním rozhodnutia môžu nahliadnuť do podkladov pre rozhodnutie, s tým, že uviedol miesto a
termíny nahliadnutia, ako aj spôsob dohodnutia nahliadnutia do podkladov.

34.18. Stavebný úrad uvedené oznámenie účastníkom stavebného konania o možnosti nahliadnuť
do podkladov pre rozhodnutie podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku (aplikovateľnom v nadväznosti
na § 140 Stavebného zákona) zaslal bezprostredne pre vydaním stavebného povolenia, až v čase,
kedy už mal zaobstarané všetky podklady, na základe ktorých mohol objektívne rozhodnúť vo veci
samej. Správny súd zdôrazňuje, že v danom čase, kedy naposledy stavebný úrad upovedomil všetkých
účastníkov stavebného konania o procesnom práve podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku, vrátane
možnosti a spôsobu jeho realizácie, bol už súčasťou administratívneho spisu aj podklad - záväzné
stanovisko Ministerstva životného prostredia č. 28350/2017 z 19.06.2017, ktoré nebolo súčasťou
žiadosti stavebníka - ďalšieho účastníka 1/ o vydanie stavebného povolenia, ale ktoré si ako jediný
podklad rozhodnutia stavebný úrad zaobstaral ex offo, dodatočne až v priebehu stavebného konania.

34.19. Uvedeným postupom tak stavebný úrad v danej veci dôkladne postupoval podľa § 33 ods.
2 Správneho poriadku (v nadväznosti na § 140 Stavebného zákona) a daný žalobný bod žalobcu v
rozsahu, v ktorom namieta porušenie postupu podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku stavebným úradom,
tak nie je dôvodný.

34.20. Čo sa týka odvolacieho konania, už z vyššie uvedených záverov doktríny správneho práva
procesného (bod 34.15. odôvodnenia) vyplýva, že aj odvolací správny orgán je povinný postupovať
podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku a umožniť účastníkom konania vyjadriť sa k podkladom
rozhodnutia, avšak v odvolacom konaní je povinnosť odvolacieho orgánu takto postupovať obmedzená
len na tie prípady, v ktorých došlo v priebehu odvolacieho konania k doplneniu dokazovania (resp. v
širšom zmysle doplneniu podkladov rozhodnutia). Správny súd k tomuto dodáva, že uvedené závery



doktríny o obmedzenej povinnosti odvolacieho správneho orgánu postupovať podľa § 33 ods. 2
Správneho poriadku vtedy, ak v priebehu odvolacieho konania došlo k doplneniu dokazovania, sú
logickým dôsledkom tej skutočnosti, že o procesnom práve vyjadriť sa k podkladom prvostupňového
rozhodnutia majú byť účastníci konania upovedomení ešte prvostupňovým správnym orgánom pred
vydaním jeho rozhodnutia.

34.21. Ako správny súd uviedol už vyššie, v preskúmavanom stavebnom konaní stavebný úrad pred
vydaním stavebného povolenia podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku oboznámil všetkých účastníkov
administratívneho konania o procesnom práve vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, o možnosti ako aj
spôsobe uplatnenia tohto práva. V priebehu odvolacieho konania v danom stavebnom konaní nedošlo
k vykonaniu žiadnych nových dôkazov a ani k obstaraniu nových podkladov rozhodnutia. Za tohto
procesného stavu nebol preto žalovaný povinný podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku (v nadväznosti na
§ 140 Stavebného zákona a § 60a Správneho poriadku) znovu upovedomovať účastníkov odvolacieho
konania o procesnom práve vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia.

34.22. Z týchto dôvodov nie je v prejednávanej veci naplnený žalobný bod žalobcu ani v rozsahu, v
ktorom namieta porušenie postupu podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku žalovaným.

34.23. Žalobný bod 2/ je vzhľadom na uvedené v celom rozsahu nedôvodný.

35. Žalobný bod 3/ žalobca založil na tom, že správny orgán za vyhotovenie fotokópie administratívneho
spisu požadoval poplatok vo výške 1,50 eura za každú začatú stranu, čo tvorí pri 193 stranách
289,50 eura. Žalobca považuje požadovanie zaplatenia uvedeného poplatku za šikanózne, odopierajúce
realizáciu jeho procesných práv. K uvedenému správny súd uvádza:

35.1. Žalobca sa v nadväznosti na stavebným úradom doručené oznámenie o začatí stavebného
konania v danej veci (č. OU-NR-OVBP2-2017/015772-011 z 21.04.2017) vyjadril k tomuto oznámeniu a v
rámci neho požiadal o vyhotovenie a doručenie fotokópie celého administratívneho spisu. Nato stavebný
úrad doručil žalobcovi prípis, v ktorom vyčíslil správny poplatok za požadovaný úkon celkovo v sume
289,50 eura, a to na základe položky 2 písm. a) I. časti prílohy zákona o správnych poplatkoch. V prípise
stavebný úrad poučil žalobcu aj o spôsoboch úhrady tohto poplatku.

35.2. Správny súd v nadväznosti na uvedené konštatuje, že opísaný postup stavebného úradu bol v
plnom rozsahu zákonný, zodpovedajúci relevantnej právnej úprave obsiahnutej v osobitnom zákone,
ktorým je zákon o správnych poplatkoch a ktorý v nadväznosti na § 23 ods. 4 Správneho poriadku
špecifikuje na úrovni právneho predpisu so silou zákona výšku materiálnych nákladov spojených so
zhotovením kópii spisu.

35.3. Predmetom správnych poplatkov sú okrem iného úkony správnych orgánov, a to tie, ktoré sú
taxatívne uvedené v sadzobníku správnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona o správnych poplatkoch
(§ 2 zákona o správnych poplatkoch). V nadväznosti na uvedené bolo v čase doručenia uvedeného
prípisu žalobcovi stavebným úradom, tak ako to stavebný úrad aj v tomto prípise uviedol, poplatkovým
úkonom podľa položky 2 písm. a) I. časti sadzobníka správnych poplatkov aj vyhotovenie fotokópie
zo spisov, za ktorý sadzobník správnych poplatkov v nadväznosti na § 6 ods. 1 zákona o správnych
poplatkoch ustanovoval správny poplatok vo výške 1,50 eura za každú aj začatú stranu. Pri počte 193
strán administratívneho spisu tak správny poplatok činil 289,50 eura, na úhradu ktorého správneho
poplatku stavebný úrad žalobcu písomne vyzval. Poplatníkom tohto poplatkového úkonu bol žalobca,
keďže to bol práve on, ktorý dal podnet na daný poplatkový úkon, a to v podanom vyjadrení k oznámeniu
o začatí stavebného konania, v ktorom súčasne žiadal vyhotovenie fotokópie administratívneho spisu
(§ 3 ods. 1 zákona o správnych poplatkoch). Keďže žalobca správny poplatok neuhradil do 15 dní odo
dňa doručenia písomnej výzvy stavebného úradu na jeho zaplatenie (§ 8 ods. 1 veta posledná zákona
o správnych poplatkoch), stavebný úrad v súlade s § 9 vetou prvou zákona o správnych poplatkoch
žalobcom požadovaný poplatkový úkon nevykonal.

35.4. Správny súd dopĺňa, že zo žiadneho ustanovenia zákona o správnych poplatkoch nevyplýva,
že by sa tento nevzťahoval na tie prípady, v ktorých o vyhotovenie kópie požiada samotný účastník
administratívneho konania. Naopak, v nadväznosti na § 23 ods. 4 Správneho poriadku, ktorý len
všeobecne stanovuje, že správny orgán je za vyhotovenie kópie spisu oprávnený žiadať úhradu vecných



nákladov, je stanovenie výšky tejto úhrady (resp. poplatku za vykonanie daného úkonu správnym
orgánom) na zákonnej úrovni - v zákone o správnych poplatkoch potrebné vnímať vo vzťahu k
účastníkom administratívneho konania (ale aj iným subjektom) ako garanciu proti tým prípadom, v
ktorých by správny orgán požadoval od účastníka konania neprimerane vysokú úhradu, pod záštitou
toho, že jeho vecné náklady spojené s daným úkonom sú práve v danej výške. Takéto stanovovanie
výšky úhrady za vyhotovenie kópie administratívneho spisu by bolo v zásade nepreskúmateľným, čo
vytvára široký priestor pre jej zneužitie. Správny súd nezastáva názor, že výklad § 23 ods. 4 Správneho
poriadku v spojení s relevantnými ustanoveniami zákona o správnych poplatkoch je jediný možný, avšak
z hľadiska zákonnosti mu nemožno zo strany správneho súdu nič vytknúť. Obiter dictum správny súd
dopĺňa, že za nezákonný by považoval taký postup správneho orgánu, ktorý by výlučne na právnom
základe § 23 ods. 4 Správneho poriadku (teda bez aplikácie zákona o správnych poplatkoch) považoval
od účastníka konania za zhotovenie kópie administratívneho spisu takú úhradu nákladov, ktorých výška
by bola vyššia ako je správny poplatok za takýto úkon stanovený v zákone o správnych poplatkoch.

35.5. Správny súd na základe uvedeného konštatuje, že postup stavebného úradu vo vzťahu k žalobcom
požadovanému vyhotoveniu fotokópie administratívneho spisu bol súladný so zákonom o správnych
poplatkoch v nadväznosti na § 23 ods. 4 Správneho poriadku, teda zákonný. Správny súd na tomto
mieste žalobcovi zdôrazňuje, že to, že sa správny orgán nespráva podľa jeho predstáv, nemá samo o
sebe za následok nezákonnosť jeho postupu.

35.6. Správny súd sa ani nestotožňuje s tým, že by nevyhotovenie fotokópie administratívneho spisu
(podotýkajúc, že toto nevyhotovenie fotokópie bolo v súlade so zákonom o správnych poplatkoch)
odopieralo žalobcovi realizovať jeho procesné práva, keďže stavebný úrad ho naposledy oznámením
č. OU-NR-OVBP2-2017/015772-040 z 20.11.2017 upovedomil o tom, že s poukazom na § 33 ods.
2 Správneho poriadku pred vydaním rozhodnutia môže nahliadnuť do podkladov pre rozhodnutie, s
tým, že uviedol miesto a termíny nahliadnutia, ako aj spôsob dohodnutia nahliadnutia do podkladov.
Za nazeranie do podkladov rozhodnutia (resp. do administratívneho spisu ako takého) pritom účastník
konania neuhrádza správny poplatok a môže si v rámci neho aj bez toho, aby bol povinný uhrádzať
akýkoľvek správny poplatok, robiť odpisy (napr. aj odfotografovaním listín do mobilného telefónu), výpisy
(§ 23 ods. 1 Správneho poriadku) a tak minimalizovať svoje trovy v konaní.

35.7. V preskúmavanom stavebnom konaní tak poskytol stavebný úrad žalobcovi primeraný procesný
priestor na náležitú realizáciu jeho procesných práv, a to pri minimalizácii trov s tým spojených, čím bola
v konaní dodržaná aj zásada hospodárnosti konania.

35.8. Z týchto dôvodov správny súd dospel k záveru, že aj žalobný bod 3/ je v plnom rozsahu nedôvodný.

36. K nedôvodnosti žalobného bodu 4/ správny súd podľa § 140 SSP odkazuje na bod 53. odôvodnenia
rozsudku sp. zn. 11S/52/2017 (pričom obsahovo rozšírený je napr. aj bod 44. odôvodnenia rozsudku sp.
zn. 11S/220/2017), v ktorom správny súd uviedol, že:

„K námietke žalobcu ... (nerešpektovanie ust. § 9 ods. 2 vyhlášky č. 453/2000 Z. z. a nepredloženie
zastavovacieho plánu) správny súd uvádza, že túto námietku žalobca vzniesol až v podanej žalobe,
a preto sa s ňou žalovaný v odôvodnení svojho žalobou napadnutého rozhodnutia nemohol ani
vysporiadať. Stavba, ktorá bola predmetom stavebného povolenia je súčasťou stavby „Príprava
strategického parku Nitra“, teda je súčasťou súboru stavieb (čo tvrdil i žalobca) a v takom prípade
projektová dokumentácia prvej stavby obsahuje celkovú situáciu, t. j. zastavovací plán celého
súboru stavieb. Z uvedených dôvodov potom správny súd posúdil žalobcom vznesenú námietku ako
nedôvodnú.“

36.1. Uvedené možno doplniť podľa § 140 SSP aj odkazom na bod 44. odôvodnenia rozsudku sp. zn.
11S/220/2017, v ktorom správny súd doplnil, že:

„... stavba ... je súčasťou súboru stavieb (čo nespochybnil ani žalobca) a v takom prípade projektová
dokumentácia prvej stavby obsahuje celkovú situáciu, t. j. zastavovací plán celého súboru stavieb. Ako
vyplýva z rozhodnutia žalovaného stavebné povolenie na prvý stavebný objekt bolo vydané pod č. OU-
NR-OVBP2-2015/041342-026 dňa 16. 12. 2015 a toto žalobca taktiež v podanej žalobe nespochybnil.



36.2. Pre zdôraznenie správnosti správny súd v tejto veci dopĺňa, že samotný žalobca v správnej
žalobe potvrdzuje, že v preskúmavanom stavebnom konaní nešlo o prvý stavebný objekt súboru stavby
„Príprava strategického parku“, keď v žalobe výslovne v rámci namietaného porušenia § 9 ods. 2
vyhlášky č. 453/2000 Z. z. poukazuje aj na to, že už pri rozhodovaní o vydaní stavebného povolenia
prvého stavebného objektu v rámci Strategického parku namietal, že žiadny zastavovací plán celého
súboru stavieb v rámci výstavby „Strategického parku Nitra“ nebol zo strany stavebníka v stavebnom
konaní doložený.

36.3. Žalobný bod 4/ je preto taktiež nedôvodný v celom rozsahu.

37. Vo vzťahu k nedôvodnosti žalobného bodu 5/ správny súd podľa § 140 SSP odkazuje na body
50. až 51. odôvodnenia rozsudku sp. zn. 11S/166/2018 (pričom obsahovo obdobné je napr. aj bod 37.
odôvodnenia rozsudku sp. zn. 11S/76/2018 či 54. odôvodnenia rozsudku sp. zn. 11S/52/2017), v ktorom
správny súd k nej uviedol, že:

„50. Za nedôvodnú považoval [správny súd] i námietku uvedenú v časti III.4 podanej žaloby [v tejto veci
sp. zn. 26S/24/2018 žalobca uplatnil obsahovo totožný žalobný bod v časti III.5 správnej žaloby - pozn.
správneho súdu] (týkajúcu sa dopravného napojenia, vyústenia dopravy na cestu I/64, napojenia na
rýchlostnú komunikáciu R1A). V súvislosti s touto námietkou súd poukazuje na ust. § 66 ods. 4 písm. d/
zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších
predpisov, v zmysle ktorého sa v záväzných podmienkach uskutočňovania stavby podľa potreby okrem
iného určia i podrobnejšie požiadavky na uskutočnenie stavby predovšetkým z hľadiska komplexnosti
a plynulosti, napojení na siete a zariadenia technického vybavenia, pozemné komunikácie a pod. Z
uvedeného vyplýva, že napr. požiadavky napojenia na pozemné komunikácie sa určia v podmienkach
uskutočnenia stavby podľa potreby. Námietky žalobcu týkajúce sa úseku cesty I/64 s napojením na
rýchlostnú komunikáciu R1A, tieto považoval správny súd za nedôvodné. Z rozhodnutia žalovaného,
ako i administratívneho spisu správnych orgánov vyplýva, že uvedenými námietkami sa správny orgán
prvého stupňa, ako i žalovaný zaoberali. Námietky žalobcu v tejto časti súd považuje za všeobecné, z
ktorých nie je možné zistiť, akým spôsobom by riešenie dopravnej situácie malo mať negatívny vplyv na
životné prostredie. Naviac, riešenie napojenia úseku cesty I/64 na rýchlostnú komunikáciu R1A nebolo
predmetom stavebného konania, ani žalobou napadnutého rozhodnutia.

51. Nedôvodné je potom poukazovanie žalobcu na opatrenia vyplývajúce z rozhodnutia ministra
životného prostredia SR č. 2930/2017-9.2 (1/2017 - rozkl.) zo dňa 13.01.2017, z ktorých vyplýva potreba
pred predložením žiadosti o stavebné povolenie spracovať návrh dopravného riešenia s tým, že následný
návrh dopravného napojenia musí okrem iného vychádzať z aktuálnej dopravno-inžinierskej štúdie.“

37.1. Uvedené možno doplniť podľa § 140 SSP aj odkazom na časť odôvodnenia v rozsudku sp. zn.
11S/52/2017 v bode 54., v ktorom správny súd okrem iného v súvislosti s uvedeným žalobným bodom
zdôraznil, že:

„V predmetnej veci je podstatná tá skutočnosť, že stavebník požiadal o stavebné povolenie k stavbe
identifikovanej ako „Príprava strategického parku Nitra“ v rozsahu stavebných objektov ... . Správny
orgán prvého stupňa, rovnako ako žalovaný, v súvislosti s požadovanou výstavbou nevzhliadli potrebu
vo svojich rozhodnutiach určiť požiadavky napojenia predmetnej stavby na pozemné komunikácie, čo
žalovaný vo svojom rozhodnutí na základe námietky žalobcu v odvolaní proti rozhodnutiu stavebného
úradu ... i riadne zdôvodnil.“

37.2. Žalobný bod 5/ je z týchto dôvodov preto taktiež v celom rozsahu nedôvodný.

38. K všeobecne uplatnenému žalobnému bodu (v časti III. správnej žaloby), ktorého podstata spočívala
v tom, že žalovaný nepreskúmal podľa § 59 ods. 1 Správneho poriadku prvostupňové rozhodnutie v
celom rozsahu, správny súd uvádza:

38.1. Ustanovenie § 59 ods. 1 Správneho poriadku ustanovuje povinnosť odvolacieho orgánu (v
správnom konaní) preskúmať odvolaním napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu (t. j. nielen v rozsahu,
ktorý vyplýva z textu odvolania), a to nielen jeho výrokovú časť, ale aj jeho odôvodnenie, pričom
odvolací orgán preskúmava rozhodnutie z hľadiska zákonnosti, ale aj správnosti. Posudzuje, či je dané



rozhodnutie i vecne správne a účelné. Zisťuje, či prvostupňový správny orgán rešpektoval predpisy
hmotného aj procesného práva, pričom preveruje postup vykonaný prvostupňovým orgánom v rámci
vydania rozhodnutia, ako aj postup prvostupňového správneho orgánu po prijatí odvolania (Komentár
k Správnemu poriadku, k § 59).

38.2. Správny súd zo žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného, a to predovšetkým z jeho
odôvodnenia zistil, že žalovaný si ako odvolací orgán náležite splnil povinnosť vyplývajúcu z § 59 ods.
1 Správneho poriadku. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia (str. 8) výslovne uviedol, že preskúmal
v odvolacom konaní podľa § 59 ods. 1 Správneho poriadku odvolaním napadnuté rozhodnutie v
celom rozsahu, preskúmalo jeho výrokovú ako aj dôvodovú časť so všeobecne záväznými právnymi
predpismi (ktorými sú nepochybne tak predpisy hmotného ako aj procesného práva), vyhodnotilo v rámci
odvolacieho prieskumu aj dôvody uvedené v odôvodnení odvolaním napadnutého rozhodnutia ako aj
námietky uvedené v odvolaní, pričom nezistilo dôvody na zmenu alebo zrušenie odvolaním napadnutého
rozhodnutia (a preto odvolaniu nevyhovel). V súlade s tým sú aj závery žalovaného uvedené v závere
odôvodnenia (str. 14 žalobou napadnutého rozhodnutia) v ktorej konštatuje, že odvolaním napadnuté
rozhodnutie je nielen zákonné, ale aj správne a vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu
veci. Správny súd pritom nezistil, že by tieto závery žalovaného, z ktorých vyplýva splnenie povinnosti
podľa § 59 ods. 1 Správneho poriadku, boli len formálnymi konštatáciami bez opory v ostatnej časti
odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného.

38.3. Ani tento všeobecne v správnej žalobe uplatnený žalobný bod preto nie je dôvodný.

39. Čo sa týka ústneho vyjadrenia žalovaného na pojednávaní dňa 20.08.2020, v rozsahu, v ktorom sa
v rámci tohto ústneho vyjadrenia na pojednávaní žalobca snažil doplniť žalobu o ďalšie žalobné dôvody
v lehote na podanie správnej žaloby nevymedzené (napr. že sa v rozpore s § 32 ods. 2 Stavebného
zákona neviedlo územné konanie, ktoré musí predchádzať stavebnému povoleniu; že stavebné konanie
nebolo v rozpore s § 29 ods. 1 Správneho poriadku prerušené atď.) a v rozsahu, v ktorom vo vzťahu k
už uplatneným žalobným dôvodom poukazoval na nové skutočnosti a tým žalobné dôvody rozširoval,
správny súd k tomuto uvádza nasledovné:

39.1. Správny súd je v tomto správnom súdnom konaní (predmetom ktorého je preskúmanie zákonnosti
žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného na základe všeobecnej správnej žaloby žalobcu) viazaný
tak rozsahom žaloby ako i žalobnými dôvodmi (§ 134 ods. 1 SSP). Viazanosť žalobnými dôvodmi okrem
iného znamená, že správny súd pri prieskume zákonnosti správnou žalobou napadnutého rozhodnutia
alebo opatrenia orgánu verejnej správy túto nemôže posudzovať vo väčšom (ale ani menšom) rozsahu,
teda z dôvodov iných, ako uplatnil žalobca, a to aj vtedy, ak by v konaní takéto dôvody vyšli najavo.
Žalobca má síce právo žalobné dôvody nad rozsah tých, ktoré vymedzil v žalobe, dopĺňať, avšak toto
procesné právo žalobcu je v § 183 SSP časovo limitované, a to lehotou ustanovenou na podanie žaloby.
Lehota na podanie žaloby bola v danej veci podľa § 181 ods. 3 SSP dva mesiace od právoplatnosti
napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy. Správnou žalobou napadnuté rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 30.04.2018, posledným dňom lehoty na podanie správnej žaloby tak bol 02.07.2018
(keďže koniec lehoty pripadol podľa § 69 ods. 4 SSP na sobotu 30.06.2018, posledným dňom lehoty
bol podľa § 69 najbližší pracovný deň - t. j. pondelok 02.07.2018). Po uplynutí tejto lehoty, teda ani na
pojednávaní uskutočnenom dňa 20.08.2020 preto nemohol žalobca už účinne rozšíriť žalobné dôvody
správnej žaloby.

39.2. Z týchto dôvodov správny súd na vyjadrenie žalobcu urobené ústne na pojednávaní dňa
20.08.2020, v rozsahu, v ktorom v rámci neho žalobca poukazoval na nové žalobné dôvody, pre ktoré
malo byť správnou žalobou napadnuté rozhodnutie ako nezákonné zrušené, neprihliadal.

40. Záverom tejto časti sa správny súd vyjadrí k vyjadreniu ďalšieho účastníka 2/, ktoré doručil v
nadväznosti na výzvu na vyjadrenie sa k žalobe.

40.1. Ďalší účastník 2/ to podanie formálne označil ako „vyjadrenie k žalobe“, posudzujúc ho však
podľa obsahu (§ 55 ods. 3 SSP) toto podanie nie je vyjadrením sa k obsahu správnej žaloby žalobcu,
v ktorom by reagoval ďalší účastník 2/ na v žalobe uvedené žalobné body, ale je podaním, v ktorom
sú uvedené úplne nové, od správnej žaloby odlišné dôvody tvrdenej nezákonnosti správnou žalobou
napadnutého rozhodnutia. Ďalší účastník 2/ súčasne nenapadol v tomto správnom súdnom konaní



preskúmavané rozhodnutie žalovaného vlastnou správnou žalobou, v ktorej by uplatnil ním tvrdené
dôvody nezákonnosti rozhodnutia žalovaného ako vlastné žalobné body. Za tejto procesnej situácie
nemohol správny súd akokoľvek posudzovať dôvody nezákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktoré
uviedol ďalší účastník 2/ len vo vyjadrení k žalobe, a nie vo vlastnej správnej žalobe. Správny súd je
viazaný pri súdnom prieskume zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy
(len) rozsahom a dôvodmi žaloby (§ 134 ods. 1 SSP), nie rozsahom a dôvodmi, v akej tvrdí nezákonnosť
rozhodnutia iný subjekt konania (v danej veci ďalší účastník 2/). Viazanosť rozsahom a dôvodmi žaloby
znamená, že správny súd nesmie preskúmať zákonnosť správnou žalobou napadnutého rozhodnutia v
inom rozsahu ako je vymedzený v správnej žalobe a z iných dôvodov ako sú tie, ktoré sú vymedzené v
správnej žalobe. Účastník administratívneho konania, ktorý sa nedomáhal zrušenia rozhodnutia orgánu
verejnej správy spoločnou správnou žalobou (§ 34 ods. 1 SSP) alebo vlastnou správnou žalobou sa
nemôže domáhať ochrany svojich práv (zrušením preskúmavaného rozhodnutia orgánu verejnej správy)
tým, že len v rámci svojho vyjadrenia poukáže na ďalšie dôvody nezákonnosti rozhodnutia oproti tým,
ktoré v žalobe žalobca riadne uplatnil. Každý subjekt si zodpovedá v zásade sám za ochranu svojich
práv a právom chránených záujmov. Naviac, opačným výkladom by došlo aj k obchádzaniu právnej
úpravy koncentračnej zásady vo vzťahu k uplatňovaniu a následnému dopĺňaniu žalobných dôvodov,
vyplývajúcej z § 181 a § 183 SSP.

40.2. To, že žalobca napadol správnou žalobou predmetné rozhodnutie žalovaného pritom nebolo
prekážkou, aby sa zrušenia daného rozhodnutia žalovaného domáhal aj ďalší účastník 2/, avšak
mohol tak urobiť len v procesnom postavení žalobcu. Ak chcel ďalší účastník 2/ preskúmať predmetné
rozhodnutie žalovaného, ktoré správnou žalobou napadol žalobca, bol povinný podať vlastnú správnu
žalobu, v nej vymedziť riadne vlastné žalobné dôvody, v medziach ktorých by potom správny súd
posudzoval podľa § 134 ods. 1 SSP zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného popri tých,
ktoré uplatnili iné subjekty, ktoré dané rozhodnutie taktiež napadli správnou žalobou, a to v spoločnom
konaní, keď napadnutie totožného rozhodnutia orgánu verejnej správy viacerými žalobcami zakladá
obligatórny dôvod spojenia vecí na spoločné konanie (§ 65 ods. 3 SSP). Z právnej úpravy inštitútu
obligatórneho spojenia vecí na spoločné konanie, upravenom v § 65 ods. 3 SSP pritom jednoznačne
vyplýva, že Správny súdny poriadok predpokladá také procesné situácie, keď sa budú domáhať v
správnom súdnom konaní správnymi žalobami zrušenia napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia
orgánu verejnej správy viaceré subjekty (druhou alternatívou, ako sa mohol ďalší účastník 2/ domáhať
zrušenia preskúmavaného rozhodnutia žalovaného z ním tvrdených dôvodov bolo podanie spoločnej
správnej žaloby so žalobcom podľa § 34 ods. 1 SSP).

40.3. Z týchto dôvodov správny súd nepreskúmaval zákonnosť správnou žalobou žalobcu napadnutého
rozhodnutia žalovaného z tých dôvodov, ktoré uviedol vo vyjadrení k žalobe ďalší účastník 2/ a ktoré sú
úplne odlišnými dôvodmi tvrdenej nezákonnosti daného rozhodnutia oproti tým, ktoré v žalobe uplatnil
žalobca.

41. Keďže správny súd preskúmaním zákonnosti správnou žalobou napadnutého rozhodnutia zistil, že
nie je naplnený žiadny dôvod na zrušenie správnou žalobou napadnutého rozhodnutia zo žalobných
dôvodov vymedzených včas žalobcom v žalobe (§ 134 ods. 1 v spojení s § 191 ods. 1 a contrario SSP)
a ani žiadny z dôvodov zrušenia napadnutého rozhodnutia, na ktoré správny súd prihliada ex offo (§ 134
ods. 2 písm. a/ a b/ v spojení s § 191 ods. 1 písm. a/ a b/ SSP), správny súd podľa § 190 SSP žalobu
ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

42. O trovách konania správny súd rozhodol v II. výroku rozsudku, a to tak, že žalobcovi ani ďalším
účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal.

42.1. Čo sa týka náhrady trov konania žalovaného, správny súd rozhodol podľa § 175 ods. 1 v spojení
s § 168 a contrario SSP tak, že hoci bol v konaní v plnom rozsahu úspešný, nezistil dôvody, pre ktoré
by bolo možné spravodlivo požadovať od žalobcu, aby žalovanému nahradil dôvodne vynaložené trovy
konania (správny súd nezistil, že by zo strany žalobcu išlo napr. o šikanóznu žalobu a pod.), a preto
žalovanému nepriznal náhradu (dôvodne vynaložených) trov konania.

42.2. Čo sa týka náhrady trov konania ďalších účastníkov, správny súd rozhodol podľa § 175 ods. 1
v spojení s § 169 SSP tak, že týmto nepriznal náhradu trov konania, keďže správny súd týmto ďalším
účastníkom konania neuložil žiadnu povinnosť, a bolo preto aj bez ďalšieho už vylúčené, aby im v spojení



s ňou vznikli trovy konania. Na náhradu iných trov konania (ako tých, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením
povinnosti, ktorú im správny súd uložil), ktoré by ďalším účastníkom konania vznikli, títo pritom podľa §
169 SSP právo nemajú. Správny súd súčasne nevzhliadol v danej veci žiadne dôvody hodné osobitného
zreteľa, ktoré by odôvodňovali priznanie práva na náhradu ďalších trov konania ďalším účastníkom.

43. Správny súd toto rozhodnutie prijal v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento
zákon neustanovuje inak (§ 133 ods. 2 SSP). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského
súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (§ 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú
sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 440 ods. 1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže
podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia
rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak (443 ods.
1 SSP). Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v
prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa
podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem
všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj,
kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo
zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia
lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený
advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti
neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo
ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe
podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.