VÁHOSTAV - SK, a.s.


Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Cob/6/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6622202340
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Blaha
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2023:6622202340.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána
Blahu, členiek senátu JUDr. Márie Kubincovej, PhD. a Mgr. Miriam Kamenskej v právnej veci žalobcu
FARDOUS PARTNERS správcovská, k.s., so sídlom Skalná 7622/9, 811 01 Bratislava - mestská časť
Staré Mesto, IČO: 48 002 381, správca konkurznej podstaty úpadcu ECOBAU GROUP, a.s., so sídlom
Mickiewiczova 2, 811 07 Bratislava, IČO: 44 095 333, zast. ARIES LEGAL s.r.o., so sídlom Námestie
SNP 14, 811 06 Bratislava-mestská časť Staré Mesto, IČO: 54 726 417 proti žalovanému 1/ BPT
LEASING, a.s., so sídlom Drieňová 34, 821 02 Bratislava, IČO: 31 357 814, zast. Mgr. Vladimír Šárnik,
advokát, so sídlom Rožňavská 2, 821 01 Bratislava, IČO: 30 865 077, žalovanému 2/ Dom Dražieb s.r.o.,
so sídlom Podzámska 37, 920 01 Hlohovec, IČO: 45 711 933, zast. Mgr. Vladimír Šárnik, advokát, so
sídlom Rožňavská 2, 821 01 Bratislava, IČO: 30 865 077, žalovanému 3/ VÁHOSTAV-SK, a.s., so sídlom
Priemyselná 6, 821 09 Bratislava, IČO: 31 356 648, zast. Advokát VASKÝ s.r.o., so sídlom Miletičova
21, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 51 166 950 a žalovanému 4/ ROQIS s.r.o., so sídlom
Líščie Nivy 23, 821 08 Bratislava, IČO: 46 413 863 o určenie neplatnosti dražby, o odvolaní žalovaného
1/, 2/, 3/ proti rozhodnutiu Okresného súdu Lučenec č. k. 13Cb/30/2022-944 zo dňa 17. októbra 2022
takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie Okresného súdu Lučenec č. k. 13Cb/30/2022-944 zo dňa 17. októbra 2022 opravuje v
záhlaví v časti označenia žalovaného 1/ tak, že správna adresa sídla a správne IČO žalovaného 1/ znie:
„Drieňová 34, 821 02 Bratislava, IČO: 31 357 814“ a v časti označenie žalovaného 4/ tak, že správna
adresa sídla žalovaného 4/ znie: „Líščie Nivy 23“.

II. Rozhodnutie Okresného súdu Lučenec č. k. 13Cb/30/2022-944 zo dňa 17. októbra 2022 potvrdzuje.

III. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovaným 1/, 2/, 3/, 4/ spoločne
a nerozdielne v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozhodnutím v prvej výrokovej vete určil, že dobrovoľná dražba, ktorej
predmetom boli nehnuteľnosti zapísané na Liste vlastníctva číslo XXX, vedenom Okresným úradom
Lučenec, obec Mýtna, katastrálne územie F.,
pozemky:
- parcela registra „C“, parcelné číslo 700/2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria o výmere 2375
m2;
- parcela registra „C“, parcelné číslo 700/5, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria o výmere 288
m2;
- parcela registra „C“, parcelné číslo 700/6, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria o výmere 67 m2;
- parcela registra „C“, parcelné číslo 711, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria o výmere 406 m2;



- parcela registra „C“, parcelné číslo 712, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria o výmere 558 m2;
- parcela registra „C“, parcelné číslo 713/2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria o výmere 928
m2;
- parcela registra „C“, parcelné číslo 713/7, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria o výmere 6978
m2;
- parcela registra „C“, parcelné číslo 713/9, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria o výmere 33 m2;
- parcela registra „C“, parcelné číslo 713/10, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria o výmere
66 m2;
- parcela registra „C“, parcelné číslo 714, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1105
m2;
stavby:
- administratívna budova so súpisným číslom 420, postavená na parcele číslo 700/5;
- ošipáreň (bez súpisného čísla), postavená na parcele číslo 711;
- sociálna hygienická budova a dielňa so súpisným číslom 425, postavená na parcele číslo 712;
- bitúnok so súpisným číslom 458, postavený na parcele číslo 713/2;
- čistička odpadových vôd so súpisným číslom 424, postavená na parcele číslo 713/11 (ďalej aj
„predmetné nehnuteľnosti, resp. „predmet dražby“)
vykonaná dražobníkom Dom Dražieb s.r.o., so sídlom Podzámska 37, 920 01 Hlohovec, IČO: 45 711
933 dňa 19.09.2017 o 9.30 h v priestoroch dražobníka, Podzámska 37, 920 01 Hlohovec na návrh
BPT LEASING, a.s., so sídlom Drieňova 34, 821 02 Bratislava, IČO: 31 357 814 (ďalej „dražba“ alebo
„dobrovoľná dražba“), je neplatná.

2. V druhej výrokovej vete uložil žalovaným 1/, 2/, 3/, 4/ povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť
žalobcovi trovy konania v rozsahu 100%.

3. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobou doručenou okresnému súdu dňa
20.12.2017 sa žalobca domáhal určenia neplatnosti dražby konanej dňa 19.09.2017 na základe
Oznámenia o dobrovoľnej dražbe zo dňa 16.08.2017, ktoré bolo registrované v Notárskom centrálnom
registri dobrovoľných dražieb dňa 16.08.2017 pod sp. zn. NCRdr 4274/2017, ktorej navrhovateľom bol
žalovaný 1/ (ďalej aj „navrhovateľ dražby“ alebo „záložný veriteľ“), dražobníkom bol žalovaný 2/ ( ďalej
aj „dražobník“) a vydražiteľom bol žalovaný 3/ (ďalej aj „vydražiteľ“).

4. V žalobe uviedol, že uznesením Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 24.07.2015, sp. zn. 3K/4/2015
bol vyhlásený konkurz na dlžníka ECOBAU GROUP, a.s., so sídlom Mickiewiczova 2, 811 07 Bratislava,
IČO: 44 095 333 (ďalej aj „úpadca“), ktoré uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 146/2015
zo dňa 31.07.2015. Predmetom dražby, ktorej určenia neplatnosti sa domáhal, boli nehnuteľnosti žalobcu
zapísané na LV č. XXX, vedenom Okresným úradom Lučenec, obec Mýtna, k.ú. Mýtna uvedené v ods.
1 tohto rozhodnutia.

5. V žalobe uviedol, že cena predmetu dražby bola určená znaleckým posudkom č. 49/2017 zo dňa
17.07.2017 vo výške 20.300,- Eur, ktorá bola dosiahnutá vydražením predmetných nehnuteľností na
základe udelenia príklepu licitátora F.. X. A. úspešnému účastníkovi dražby, t. j. žalovanému 3/ ako
vydražiteľovi. Žalobca tvrdil, že je osobou dotknutou vykonaním dobrovoľnej dražby a udelením príklepu
licitátora vydražiteľovi na svojich vlastníckych právach k predmetu dražby. Predmetné nehnuteľnosti boli
zapísané do súpisu majetku úpadcu dňa 11.08.2017. Doplnenie súpisu všeobecnej podstaty o novú
súpisovú zložku majetku bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 222/2017 zo dňa 22.11.2017. V
zmysle § 76 ods. 1 prvá veta z.č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej „ZKR“) s použitím §
44 ods. 1 ZKR súpis majetku podstát je listina oprávňujúca správcu speňažiť spísaný majetok, pričom
len správca je oprávnený nakladať s majetkom úpadcu a tento aj speňažiť.

6. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že podľa tvrdenia žalobcu úpadca sa stal
vlastníkom predmetných nehnuteľností na základe zmluvy o predaji podniku zo dňa 21.12.2011, ktorých
vklad bol povolený pod č. V 2686/11, v rámci ponukového konania v konkurznom konaní na majetok
obchodnej spoločnosti L.F., s.r.o., IČO: 36 316 750. Cena predmetných nehnuteľností bola na základe
znaleckého posudku určená v minimálnej výške 111.000,- Eur, čo bolo zverejnené v Obchodnom
vestníku dňa 31.08.2011 pod č. 168/2011. Uvedené nehnuteľnosti úpadca nadobudol za najvyššiu
ponúknutú kúpnu cenu vo výške 20.005,- Eur. Následne úpadca v postavení predávajúceho uzavrel
dňa 11.07.2013 kúpnu zmluvu (ďalej „kúpna zmluva“) s kupujúcim, t. j. nadobúdateľom spoločnosťou



SK Machineri, s.r.o., so sídlom Galvaniho 14, 821 04 Bratislava, IČO: 36 639 095 (ďalej aj „SK
Machineri“) ako právnym predchodcom žalovaného 4/. Uvedená spoločnosť SK Machineri zanikla z
dôvodu zlúčenia s právnym nástupcom, ktorým je žalovaný 4/ od 04.12.2017. Predmetom uvedenej
kúpnej zmluvy boli nehnuteľnosti, ktoré boli následne predmetom dražby, pričom výška kúpnej ceny bola
dohodnutá na sumu 120.000,- Eur so splatnosťou do 30 dní odo dňa povolenia vkladu vlastníckeho
práva k predmetným nehnuteľnostiam v prospech kupujúceho, pričom vklad do katastra nehnuteľností
bol povolený dňa 19.08.2013 pod V2174/13. Kúpna cena v období júl - september 2013 uhradená
nebola a preto správca úpadcu od uvedenej kúpnej zmluvy uzavretej dňa 11.07.2013 odstúpil listom
zo dňa 08.02.2016 (ďalej len „odstúpenie“). Kupujúci, t. j. spoločnosť SK Machineri si uvedený list v
odbernej lehote nevyzdvihol. Podľa tvrdenia žalobcu v žalobe sa opätovným vlastníkom predmetom
dražby stal úpadca, pričom správca úpadcu z opatrnosti v jednoročnej prekluzívnej lehote podľa § 57 ods.
2 ZKR podal odporovaciu žalobu zo dňa 29.07.2016, o ktorej sa vedie konanie pred Okresným súdom
Bratislava I pod sp. zn. 4Cbi/20/2016 a požiadal v tejto súvislosti Okresný úrad Lučenec o vyznačenie
poznámky o uplatnení objektívneho odporovacieho práva na príslušnom súde a vedenie konania o
určenie neúčinnosti právnych úkonov.

7. Podľa žalobcu vzhľadom na to, že predmetom dražby bol majetok úpadcu zapísaný v súpise majetku
úpadcu, ktorý bol zverejnený v Obchodnom vestníku č. 222/2017 zo dňa 22.11.2017, bol len správca
podľa § 44 ods. 1 v spojení s § 76 ods. 1 ZKR oprávnený s týmto majetkom nakladať a tento speňažiť. Ak
žalovaný 1/ ako navrhovateľ dražby a záložný veriteľ evidoval pohľadávku voči inej osobe ako úpadcovi,
ktorá je zabezpečená zabezpečovacím právom vzťahujúcim sa k majetku úpadcu, mal si žalovaný 1/
v konkurznom konaní uplatniť pohľadávku prihláškou v zmysle ust. § 28 ods. 7 ZKR a to minimálne
z dôvodu opatrnosti. Nakoľko žalovaný 1/ si v konkurznom konaní svoju pohľadávku zabezpečenú
záložným právom vzťahujúcim sa k majetku úpadcu (predmetu dražby) v prihlasovacej lehote neuplatnil,
na jeho zabezpečovacie právo sa v konkurznom konaní úpadcu neprihliada podľa § 28 ods. 8 ZKR.
Podľa žalobcu, keďže žalovaný 1/ ako navrhovateľ dražby nedisponoval záložným právom k majetku
úpadcu, ktoré mu podľa § 28 ods. 8 ZKR zaniklo, nebol oprávnený navrhovať dražbu majetku úpadcu a z
titulu zapísania majetku do súpisu majetku úpadcu je s týmto majetkom (predmetom dražby) oprávnený
nakladať iba správca a iba ten ho môže speňažovať spôsobom ustanoveným zákonom (ZKR). Pretože
na LV č. XXX k predmetu dražby bola vyznačená poznámka o vedení konania o určenie neúčinnosti
právneho úkonu žalovaný 3/ ako vydražiteľ nemohol byť dobromyseľným vydražiteľom predmetu dražby.

8. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že po vydaní rozhodnutia Najvyššieho súdu
SR (ďalej aj „NS SR“) ako súdu dovolacieho pod sp. zn. 2Obdo/99/2020 zo dňa 23.03.2022 (ďalej
aj „dovolacie rozhodnutie“), ktorým bol zrušený rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa
30.05.2019 č. k. 43Cob/53/2019-535 v znení opravného uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici
zo dňa 20.08.2020 č. k. 43Cob/53/2019-704 v spojení s rozsudkom OS Lučenec zo dňa 04.03.2019 č.
k. 13Cb/158/2017-372, žalobca doplnil svoje tvrdenia v podaní zo dňa 12.09.2022.

9. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca v tomto podaní reagoval na výhrady
žalovaných 1/ a 2/ voči uvedenému rozhodnutiu dovolacieho súdu, s ktorého závermi sa nevedeli
stotožniť. Poukázal na to, že ich nestotožnenie sa so závermi dovolacieho rozhodnutia NS SR nemá
vplyv na konanie vo veci samej a poukázal na ust. § 455 CSP, podľa ktorého v prípade zrušenia
rozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie je súd prvej inštancie a odvolací súd
viazaný právnym názorom dovolacieho súdu. Žalobca sa ďalej vyjadroval k otázke dobromyseľnosti
vydražiteľa a vplyvu dobromyseľnosti ako právnej skutočnosti na konanie o neplatnosť dražby, ktorá
podľa žalobcu bola obšírne zodpovedná najvyšším súdom vo vyššie uvedenom dovolacom rozhodnutí.
Poukázal na bod 102. odôvodnenia dovolacieho rozhodnutia, v ktorom dovolací súd poukázal na
zásadu nemo plus iuris, pričom pri dobrovoľnej dražbe sa nejedná o originárny spôsob nadobudnutia
vlastníckeho práva. Poukázal aj na bod 106. odôvodnenia uvedeného dovolacieho rozhodnutia,
podľa ktorého nadobudnutie vlastníckeho práva v dobrovoľnej dražbe nie je originárnym nadobudnutím
vlastníckeho práva a ani dobromyseľný vydražiteľ nemôže v zmysle zásady nemo plus iuris nadobudnúť
vlastnícke právo, ak navrhovateľ dražby nie je vlastníkom predmetu dražby ani ním nie je ten, v čiom
mene navrhovateľ koná (napr. záložca pri dražbe v rámci výkonu záložného práva). V zmysle zákona
nevyplýva, že by dobrovoľná dražba mala viesť k nadobudnutiu vlastníckeho práva od nevlastníka a
že by malo dôjsť k prelomeniu zásady „nemo plus iuris“. Poukázal ďalej aj na bod 112. odôvodnenia
dovolacieho rozhodnutia, v zmysle ktorého dobrá viera nadobúdateľa, že hnuteľnú vec alebo nehnuteľnú
vec nadobúda od vlastníka, má vplyv na nadobudnutie vlastníckeho práva len pokiaľ zákon v taxatívne



vymedzených prípadoch nadobudnutie vlastníckeho práva s poukazom na dobrú vieru ich nadobúdateľa
výslovne upravuje, pričom medzi takto vymedzené taxatívne vymedzené prípady príklep na dobrovoľnej
dražbe nepatrí. Žalobca teda poukázal na to, že tvrdenie žalovaných 1/ a 2/, že súd by nemal prihliadať
na právne názory dovolacieho súdu nemá oporu v zákone a naopak takýto postup by bol contra legem
zasahujúci do práva žalobcu na spravodlivý súdny proces. Otázky riešené dovolacím súdom v uznesení
o dovolaní boli riešené a zodpovedané práve na základe žalobcom podaného dovolania a nejde o
právne otázky, ktoré by NS SR riešil z vlastnej iniciatívy. K ďalšej výhrade žalovaných, a to k údajnému
nerozlišovaniu účinkov odporovacej žaloby žalobcom poukázal žalobca na ust. § 63 ods. 1 ZKR,
podľa ktorého sa môže žalobca namiesto peňažnej náhrady domáhať aj vydania veci, práva alebo inej
majetkovej hodnoty. Tvrdenia žalovaných, že poznámka na LV o vedení konania o neúčinnosti právnych
úkonov na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 4Cbi/20/2016 jednoznačne preukazuje, že žalovaní
1/ a 2/ nekonali s odbornou starostlivosťou pri realizovaní dražby, keď na základe uvedenej poznámky
si museli byť vedomí, že prípadný „dobromyseľný“ vydražiteľ môže byť pozbavený svojho domnelého
vlastníckeho práva nadobudnutého neplatnou dražbou v dôsledku právoplatného rozsudku o určení
neúčinnosti právneho úkonu. Žalobca sa vyjadroval aj k tvrdeniam žalovaných 1/ a 2/ o (ne)platnosti
odstúpenia od kúpnej zmluvy. Poukázal na to, že žalovaní 1/ a 2/ až po 5 rokoch od podania žaloby
prvýkrát spochybňovali platnosť odstúpenia od zmluvy ako jednostranného právneho úkonu správcu a
to len na základe tvrdenia, že nie je objasnené, či k zaplateniu došlo alebo nie. Poukázal na to, že v
odstúpení od zmluvy realizovanej správcom úpadcu dňa 08.02.2016 bolo jednoznačne určené, že kúpna
cena vo výške 120.000,- Eur v rozhodnom období podľa kúpnej zmluvy júl - september 2013 uhradená
nebola. Podľa žalobcu ide zo strany žalovaných 1/ a 2/ o zneužitie práva, ktorí boli 5 rokov pasívni a
až následne spochybňujú skutočnosti, ktoré sporné neboli, ako to vyhodnotil aj NS SR v rozhodnutí o
dovolaní žalobcu. Podľa preskúmania správcovi prístupných listinných dokladov bolo zrejmé, že nedošlo
k úhrade kúpnej ceny v rozhodnom období, a preto správca úpadcu od kúpnej zmluvy odstúpil. Odkázal
v tejto súvislosti na odôvodnenie v bode 100. dovolacieho rozhodnutia NS SR, ktorý dospel k záveru,
že pokiaľ žalovaní spochybňovali platnosť odstúpenia od kúpnej zmluvy, za jediný účinný procesný útok
smerujúci proti jednostrannému odstúpeniu od kúpnej zmluvy je možné považovať podanie žaloby o
určenie neplatnosti takéhoto odstúpenia, pričom prejavy žalovaných 1/ - 3/, resp. záložného veriteľa,
dražobníka a vydražiteľa obsiahnutých v súdnom spise v podobe „účinkov vyvolaných odstúpením
len v smere záväzkovo-právneho vzťahu; zmätočnosti konania žalobcu pri spísaní súpisov už po
deklarovanom odstúpení od kúpnej zmluvy a podobne“ nie sú spôsobilé nahradiť príslušnú žalobu o
určenie neplatnosti, a to v žiadnom smere“, pričom adresátom jednostranného odstúpenia od kúpnej
zmluvy bol kupujúci, t. j. žalovaný 4/, ktorý nepodal žalobu o určení neplatnosti takéhoto odstúpenia,
keď naopak odosielateľ odstúpenia od zmluvy doručenie tohto právneho úkonu do dispozičnej sféry
adresáta preukázal. Podľa žalobcu preto uvedené odstúpenie je platné a nesporné. Žalobca zdôraznil,
že v danom prípade je okresný súd viazaný názorom dovolacieho súdu a akékoľvek ďalšie vykonávanie
dokazovania výsluchom navrhovaných svedkov Mgr. I. G. a V. E. vo vzťahu k platnosti odstúpenia je v
rozpore so zásadou rýchlosti a hospodárnosti konania a nerešpektuje názor vyslovený dovolacím súdom
a ich výpoveď nemá žiadnu relevanciu na predmet konania. Žalobca poukázal aj na to, že podľa neho je
právo podať žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu už premlčané. Výsluch navrhovaných svedkov
navyše podľa žalobcu nemôže preukázať a objasniť, či právo na podanie žaloby o určenie neplatnosti
odstúpenia bolo žalovaným využité, keď uvedené osoby nie sú štatutárnym orgánom žalovaného 4/.

10. Žalobca sa v uvedenom vyjadrení vyjadroval aj k tvrdeniam žalovaných 1/ a 2/ o tom, že nezaslal
žiadnemu subjektu, ktorý je dotknutý informáciou o tom, že vec bola spísaná do súpisu majetku s výzvou,
aby si uplatnil svoje právo k veci a odkázal na § 78 ods. 1 ZKR. Podľa žalobcu sa v zmysle tohto
ustanovenia zapisuje do súpisu podstaty aj majetok, ktorého zahrnutie do súpisu je sporné a v prípade
sporného zápisu podľa ods. 2 citovaného ustanovenia je povinný vyzvať osobu v prospech ktorej do
súpisu zapísal poznámku, aby do 30 dní od doručenia výzvy uviedla dôvody a predložila dôkazy, ktoré sa
zapísanie do súpisu vylučujú. Podľa žalobcu zapísanie majetku úpadcu do súpisu je nesporné a nemal
preto dôvod pripísať spornú poznámku a vyzvať tretiu osobu podľa § 78 ods. 2 ZKR. Žalobca odkázal na
odôvodnenie v bode 99. dovolacieho rozhodnutia. Poukázal aj na to, že výhrada žalovaných, že musí
preukázať naliehavý právny záujem na podanie tejto žaloby je v rozpore s § 137 CSP, pretože podanie
žaloby o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby vyplýva priamo zo zákona o dobrovoľných dražbách.

11. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že v ďalšej časti uvedeného vyjadrenia sa žalobca
vyjadroval k predloženým dôkazom žalovanými 1/ a 2/ v podaní zo dňa 05.09.2002, ktorými boli stanovy
žalovaného 1/ zo dňa 19.12.2012, výpis z účtu žalovaného 1/ preukazujúce úhrady zo strany dlžníka,



oznámenie o začatí výkonu záložného práva + obálka k nemu, znalecký posudok č. 49/2017 + obálka
bez sprievodného listu, faktúry č. 316S03543, 316S02284 (LZ č. XXXX/XX), faktúry č. 316S03544,
316S02285, 316S02908 a 31620897 (LZ č. XXXX/XX) a podnikové splnomocnenie zo dňa 04.06.2008
udelené D.. X.. Žalobca namietal, že výzva súdu na predloženie dôkazov bola doručená žalovaným 1/
a 2/ dňa 16.07.2012 a lehota na predloženie dôkazov uplynula 08.08.2022, pričom uvedené dôkazy
boli predložené 07.09.2022, t. j. oneskorene. Žalobca namietal, že žalovaní 1/ a 2/ vo svojom podaní
neodôvodnili, čo majú nimi predložené dôkazy preukazovať, keďže v zmysle § 132 ods. 2 CSP opísanie
rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na jednotlivé dôkazy. V súvislosti so stanovami
žalovaného 1/ zo dňa 19.12.2012 žalobca zotrval na svojich výhradách, že zmluvu o vykonaní dražby
podpisoval za žalovaného 1/ D.. X. F. na základe plnomocenstva, ktoré žalovaný 1/ nepredložil, keď sám
tvrdil, že toto neexistuje a D.. X. F. mal zmluvu o vykonaní dražby podpísať ako člen predstavenstva.
Vzhľadom na takéto nesporné tvrdenie žalovaného 1/ je podľa žalobcu absolútne neplatná zmluva o
vykonaní dražby č. 1954151, pretože v zmysle § 28 stanov žalovaného 1/ je funkčné obdobie členov
predstavenstva 5 rokov, pričom podľa výpisu z obchodného registra žalovaného 1/ bol D.. F. zvolený
do funkcie člena predstavenstva 05.05.2008, funkčné obdobie mu zaniklo 05.05.2013 a dňa 06.06.2017
nebol preto oprávnený ako člen predstavenstva žalovaného 1/ podpísať zmluvu o vykonaní dražby,
keďže táto funkcia mu zanikla 05.05.2013 a opätovne vznikla až 22.06.2017. Vo vzťahu k špecifikácii
pohľadávok žalovaného 1/ uvedených v čl. IV. zmluvy o vykonaní dražby žalobca pri odkaze na zmluvu
o finančnom leasingu č. 1954/15 zo dňa 27.03.2015 a zmluvu o finančnom leasingu č. 1955/14 namietal
oneskorené odstúpenie žalovaným 1/ od týchto zmlúv uzavretých s právnym predchodcom žalovaného
4/ ako svojim dlžníkom, ktoré nebolo vykonané bez zbytočného odkladu. Namietal ďalej okamih vzniku
omeškania, výšku úrokov z omeškania, namietal aj nejasnosť dôvodu vzniku škody a z týchto dôvodov
namietal pravdivosť vyhlásenia žalovaného 1/ ako navrhovateľa dražby podľa § 7 ods. 2 zákona č.
527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách (ďalej aj „ZoDD“). V súvislosti s pohľadávkou žalovaného 1/
vyplývajúcou zo zmluvy o finančnom leasingu č. 1631/11 zo dňa 30.11.2011 (LZ 3) v znení dodatku
č. 1, taktiež žalobca namietal pravdivosť vyhlásenia navrhovateľa dražby, t. j. žalovaného 1/ podľa §
7 ods. 2 ZoDD o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky, pre ktorú navrhuje výkon záložného práva.
Pri tejto zmluve namietal, že ku dňu 10.06.2015, keď malo dôjsť k odstúpeniu od LZ 3 nebol ešte
dlžník v omeškaní a preto nebol dôvod na odstúpenie od zmluvy. Taktiež namietal, že nie je zrejmé,
čo je právnym dôvodom vzniku škody vo výške 39,60 Eur a nie je zrejmé, čo bolo právnym dôvodom
vzniku nároku žalovaného 1/ na zmluvnú pokutu vo výške 636,32 Eur a 125,58 Eur. Poukázal aj na
skutočnosť, že v zmysle čl. VI. dodatku 1 k LZ 3 sa úpadca zaviazal, že pokiaľ nový nájomca - SK
Machineri s.r.o. nesplní svoje záväzky zaplatiť leasingové splátky, zmluvné pokuty a ďalšie záväzky
vyplývajúce zo zmluvy o finančnom leasingu, uspokojí ich pôvodný nájomca do 15 dní od požiadania
prenajímateľom. Podľa žalobcu to potom znamená, že žalovaný 1/ evidoval voči úpadcovi pohľadávku
zabezpečenú záložným právom k nehnuteľnostiam vo vlastníctve úpadcu, ktoré boli predmetom dražby,
avšak žalovaný 1/ predmetnú pohľadávku v zákonnej lehote 45 dní od vyhlásenia konkurzu na majetok
úpadcu neuplatnil v konkurznom konaní prihláškou a záložné právo preto podľa § 28 ods. 4 ZKR zaniklo
a nemohlo byť teda predmetom uspokojenia v rámci výkonu záložného práva. Žalobca už vo vyjadrení zo
dňa 09.04.2018 poukazoval na to, že žalovaní nepreukázali, že by správcovi bolo doručené Oznámenie
o výkone záložného práva, ktorý koná v mene a na účet úpadcu, ktorý je vlastníkom nehnuteľností a
nebolo preukázané, že by takéto oznámenie bolo doručované aspoň SK Machineri a že toto mu bolo aj
riadne doručené. Nepreukázali ani to, že by správcovi alebo SK Machineri bolo doručené Oznámenie
o ohodnotení predmetu dražby. Na základe predložených zásielok (obálok) je zrejmé, že tieto neboli
doručované zákonom predpokladanou formou podľa § 10 ods. 1 ZoDD do vlastných rúk a už vôbec
neboli doručené dotknutému subjektu, t. j. úpadcovi ako vlastníkovi nehnuteľnosti. Žalobca poukazoval
na skutočnosť, že práve nedodržanie postupu v zmysle § 7 ods. 2 v spojení s § 16 ods. 1, ods. 4, § 10
ods. 1 a § 17 ods. 5 písm. a) ZoDD je dôvodom neplatnosti dražby.

12. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný 1/ namietal zmeškanie prekluzívnej
lehoty na podanie žaloby, keďže príklep bol udelený 19.09.2017 a žaloba bola podaná dňa 20.12.2017,
t. j. po uplynutí 3-mesačnej prekluzívnej lehoty. Žalovaný 1/ namietal, že žalobca mal spísať predmet
dražby do majetku úpadcu dňa 11.08.2017, čo je však v rozpore so zverejneným oznámením o doplnení
súpisu majetku všeobecnej podstaty, ktoré je datované 16.11.2017 a zverejnené bolo dňa 22.11.2017.
Podľa žalovaného 1/ až od tohto momentu mohlo nastať oprávnenie žalobcu s majetkom nakladať a
zároveň obmedzenie dispozície iných osôb, pričom sa však dražba uskutočnila 19.09.2017, t. j. pred
spísaním majetku žalobcom. Žalobca (správne malo byť uvedené „žalovaný 1/“) si teda nemohol uplatniť
svoju pohľadávku prihláškou zabezpečenej pohľadávky. Podľa žalovaného 1/ správca konal nedbalo,



keď tvrdil odstúpenie od kúpnej zmluvy dňa 08.02.2016, majetok však spísal až 16.11.2017. Záložné
právo žalovaného 1/ tak nemohlo zaniknúť neprihlásením v základnej prihlasovacej lehote. Žalobca pri
spisovaní majetku postupoval v rozpore s ust. § 78 ods. 1 ZKR, nakoľko majetok, ktorý bol v katastri
nehnuteľnosti zapísaný ako predmet vlastníctva inej osoby ako úpadcu, spísal bez poznámky spornosti
a následne porušil aj ust. § 78 ods. 2 ZKR, keď nevyzval dotknutú osobu na preukázanie dôvodov
vylučujúcich zapísanie majetku do súpisu. Žalovaný 1/ uzatvoril so spoločnosťou SK Machineri, s.r.o.,
IČO: 36 639 095, ktorej právnym nástupcom je žalovaný v 4. rade, Zmluvu o zriadení záložného práva
č. N/1954/15/1 k nehnuteľnosti, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 02.04.2015
pod číslom V 732/2015. Odstúpenie od kúpnej zmluvy, uzatvorenej medzi úpadcom a spoločnosťou
SK Machineri, s.r.o., zo dňa 08.02.2016 po zriadení záložného práva však nemôže mať vplyv na jeho
existenciu, ale má iba záväzkovoprávne účinky. Žalovaný 1/ namietal aj dovolávanie sa zo strany žalobcu
účinkov poznámky vyznačenej na liste vlastníctve o začatí konania o neúčinnosti právneho úkonu,
pretože dôsledkom úspešnej odporovacej žaloby ani v režime Občianskeho zákonníka, ani v režime
ZKR nie je strata vlastníctva (§ 63 ods. 1 ZKR) a preto ani poznámka o začatí takéhoto konania nemá
žiaden vplyv na dobromyseľnosť vydražiteľa, či platnosť dražby. Pokiaľ chcel žalobca zabrániť výkonu
záložného práva žalovaným 1/, mohol navrhnúť nariadenie príslušného zabezpečovacieho opatrenia,
pričom o existencii záložného práva, aj o jeho začatí vedel z listu vlastníctva. Poukázal aj na to,
že odporovať možno iba právnemu úkonu, ktorý je platný a jestvujúci. Odporovacia žaloba podaná
žalobcom je potom rozporná s jeho argumentáciou v žalobe, ktorou sa domáha určenia neplatnosti
dražby.

13. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný 2/ považoval žalobu za nedôvodnú.
Uviedol, že ako dražobník, riadne uzavrel zmluvu o vykonaní dražby so žalovaným 1/ ako navrhovateľom
dražby dňa 08.06.2017. Žalovaný 1/ v čase uzatvorenia tejto zmluvy ako aj počas celého dražobného
procesu spĺňal definíciu „navrhovateľa dražby“ a teda bol oprávnený navrhnúť vykonanie predmetnej
dražby ako osoba, ktorá vykonáva záložné právo, teda záložný veriteľ. Žalovaný 1/ písomne vyhlásil, že
predmet dražby je možné dražiť a tiež písomne vyhlásil pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky a predložil
dražobníkovi list vlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti. V čase uzatvorenia Zmluvy o vykonaní dražby,
ani počas celého dražobného procesu a tiež ani v čase konania dražby nemal žalovaný 2/ vedomosť o
existencii prekážky dražby a ani mu nebolo žiadne rozhodnutie doručené alebo preukázané, že takéto
rozhodnutie bolo súdom, alebo orgánom verejnej správy vydané. Podľa žalovaného 2/ preto žalovaný
1/ ako „navrhovateľ dražby“ disponoval záložným právom a teda bol oprávnený navrhnúť vykonanie
dražby a žalovaný 2/ ako „dražobník" mal splnené všetky podmienky na vykonanie tejto dražby a dražba
bola vykonaná v súlade so ZoDD. Žalovaný 2/ tiež namietal oneskorené podanie žaloby z rovnakých
dôvodov ako žalovaný 1/.

14. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že aj žalovaný 3/ namietal oneskorené podanie
žaloby z rovnakých dôvodov ako žalovaný 1/ a 2/. Žalovaný 3/ tvrdil, že bol dobromyseľný pri nadobúdaní
predmetu dražby a má právnu ochranu pri nadobúdaní vlastníckeho práva v zmysle nálezu Ústavného
súdu SR č. II ÚS 289/08-32 zo dňa 05.11.2008. Tvrdil, že mu nie je z predložených dostupných
dokladov preukázaný rozpor v postavení pôvodného vlastníka predmetu dražby a uhradením ceny
prechádza vlastnícke právo na vydražiteľa. Uvedené ustanovenie zákona je hmotnoprávnou normou o
nadobúdaní vlastníctva. Žalovaný 3/ nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že úpadca sa na základe odstúpenia
od predmetnej kúpnej zmluvy zo dňa 11.07.2013 stal opätovným vlastníkom predmetu dražby. Podľa
žalovaného 3/ odstúpenie od zmluvy nie je právny titul nadobudnutia vlastníctva k nehnuteľnosti.
Odstúpením od zmluvy zaniká záväzkovoprávny vzťah medzi účastníkmi kúpnej zmluvy, ale nezaniká
hmotnoprávny vlastnícky vzťah nového kupujúceho k nehnuteľnosti. Podľa žalovaného 3/ nie je možné
odstúpiť od zmluvy zo strany zmluvných strán, aby došlo k návratu do pôvodného stavu a hľadieť
na prevod akoby nikdy nenastal. Pretože v uvedenom prípade došlo k dobrovoľnej dražbe a prevodu
predmetu dražby tretej osobe v zmysle nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ÚS SR“)
zo dňa 30.09.2010 sp. zn. I. ÚS 350/08 a rozsudku NS SR sp. zn. 8 Sžo 4/2008 zo dňa 24.04.2008, sa
odstúpením od zmluvy zmluva ruší len s účinkami medzi účastníkmi a nie vo vzťahu k tretím osobám
a teda nezaniká vecné právo, ktoré vzniklo k nehnuteľnosti. Žalovaný 3/ namietal oprávnenie žalobcu
zapísať nehnuteľnosti (11.8.2017) do súpisu majetku konkurznej podstaty a odkázal na § 80 ods. 1
ZKR, pretože už v čase zapísania nehnuteľnosti do súpisu majetku konkurznej podstaty bola podaná
Okresnému súdu Bratislava I žaloba o určenie neúčinnosti právnych úkonov zo dňa 29.07.2016. Pretože
o neúčinnosti súd ku dátumu zápisu nehnuteľnosti do majetku konkurznej podstaty nerozhodol, podľa



žalovaného 3/ správca konkurznej podstaty konal zapísaním predmetného majetku do súpisu v rozpore
s ustanovením § 80 ods. 1 ZKR.

15. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaní 1/ a 2/ sa po zrušujúcom rozhodnutí
dovolacieho súdu sa vyjadrovali aj k ďalším skutkovým výhradám žalobcu v časti, v ktorej napádal
existenciu spôsobilej pohľadávky žalovaného 1/, pre ktorú bola vykonaná dražba predmetných
nehnuteľností. Spochybňovaná suma 600,- Eur je nákladom spojeným s odobratím predmetu leasingu
na základe úkonov agentúry ROJALIS, k čomu bola predložená faktúra, pričom žalovaní 1/ a 2/
poukazovali aj na vynaložené prostriedky na prevoz predmetu leasingu. Na pojednávaní dňa 19.09.2022
právny zástupca žalovaných 1/ a 2/ oznámil, že uvedené dovolacie rozhodnutie NS SR napadol ústavnou
sťažnosťou, pričom v priebehu konania predložil rozhodnutie ÚS SR sp. zn. III. ÚS 481/2022-14 zo dňa
25.08.2022, ktorým bola táto ústavná sťažnosť odmietnutá. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia
vyplýva, že žalovaní 1/ a 2/ na pojednávaní 19.09.2022 namietali nesprávne riešenie právnych otázok
najvyšším súdom v dovolacom rozhodnutí. Tento sa vyslovil záväzne len to, či dobrovoľná dražba je
odvodeným spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva alebo originárnym a či odstúpenie od zmluvy
má vecno-právne účinky a obnovuje sa pôvodný stav, t. j. dochádza k zrušeniu zmluvy bez potreby
ďalšieho prevodu nehnuteľnosti. Žalovaní 1/ a 2/ tvrdili, že v čase uzatvárania záložnej zmluvy kupujúci
mal práva vlastníka, ktoré stratil až následne a to spätne. Či odstúpením od zmluvy došlo aj k dotknutiu
a zásahu práv tretích osôb najvyšší súd neriešil. Žalovaní 1/ a 2/ sa nestotožnili so závermi najvyššieho
súdu v dovolacom rozhodnutí o účinkoch odporovacej žaloby k dobromyseľnosti žalovaného 3/. Samotná
poznámka o vedení konania o odporovateľnosti právnych úkonov podľa žalovaných 1/ a 2/ nemá
za účinok stratu dobromyseľnosti nadobúdateľa, t.j. vydražiteľa pri nadobudnutí vlastníckeho práva
prostredníctvom dobrovoľnej dražby. Opakovane tvrdili, že žalobca nepreukázal, či boli hmotno-právne
splnené podmienky na odstúpenie od zmluvy t. j., že nedošlo k zaplateniu kúpnej ceny. Skutočnosť,
že žalobca úhradu nenašiel neznamená, že táto nebola vykonaná. Mohla byť vykonaná úhradou na
iný účet, mohla byť vykonaná hotovostnou platbou, toto však žalobca neskúmal. Podľa žalovaných
je procesne relevantnou otázkou skutočnosť bezodkladného zápisu poznámky o spornosti majetku
zapísaného do súpisu podstaty úpadcu. Tvrdenia žalobcu o nedostatku oprávnenia Ing. X. F.a konať
v mene žalovaného 1/ sú irelevantné, nakoľko tento je členom predstavenstva žalovaného 1/ a tak bol
aj zapísaný v Obchodnom registri. Námietky žalobcu ohľadne spochybňovania pohľadávok žalovaného
1/, pre ktoré došlo následne k výkonu záložného práva považovali žalovaní 1/ a 2/ za irelevantné a je
otázne, či súd v takomto konaní má skúmať pohľadávky, ktoré boli predmetom uspokojenia na základe
konania dobrovoľnej dražby. K námietke žalobcu o doručovaní znaleckého posudku uviedli, že zákon
ho vyžaduje doručiť do vlastných rúk, avšak sa nejedná o ustanovenie procesné, ale hmotnoprávne,
a preto je podstatné preukázať doručenie na adresu spoločnosti, t. j. realizovať fikciu hmotnoprávnu
fikciu doručenia a nie je možné aplikovať procesnoprávne ustanovenia o použití nesprávnej obálky pri
doručovaní znaleckého posudku.

16. Žalovaný 4/ sa k žalobe nevyjadril.

17. Po vykonanom dokazovaní dospel okresný súd k záveru, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná.

18. K námietkam včasnosti podania žaloby okresný súd konštatoval, že táto bola podaná včas, pričom
jej včasnosť bola už vyriešená prvým rozhodnutím odvolacieho súdu č. k. 43Cob/84/2018-342 zo dňa
14.11.2008 tak, ako to konštatuje aj dovolací súd v uznesení sp. zn. 2Obdo/99/2020 zo dňa 23.03.2022.

19. K otázke aktívnej legitimácie žalobcu okresný súd uviedol, že zákon o dobrovoľných dražbách
poskytuje ochranu vlastníkovi predmetnej nehnuteľnosti v rozsahu informačnej povinnosti dražobníka
o skutočnosti, že došlo k vyhláseniu konania dražby v ust. § 17 ods. 5 písm. a) ZoDD, nakoľko je
jednou osôb, ktorým má dražobník povinnosť zasielať oznámenie o dražbe. Poukázal na to, že v
zmysle § 21 ods. 2 ZoDD osoba, ktorá tvrdí, že bola dotknutá na svojich právach, môže požiadať
súd, aby určil neplatnosť dražby. Podľa okresného súdu žalobca tvrdil, že jeho vlastnícke právo bolo
dražbou dotknuté, a preto podal žalobu o neplatnosť dobrovoľnej dražby s poukazom na skutkové
okolnosti týkajúce sa predchádzajúcich prevodov vlastníckeho práva, najmä na tvrdenie, že predmet
dražby je jeho vlastníctvom. Zdôraznil, že aktívna vecná legitimácia žalobcu na podanie žaloby
o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby bola vyriešená Najvyšším súdom SR vyššie uvedeným
dovolacím rozhodnutím. Podľa tohto rozhodnutia prioritným právnym problémom prejednávaného sporu
je preukázanie vlastníctva dražených nehnuteľností za situácie, keď došlo k odstúpeniu od kúpnej



zmluvy. Okresný súd poukázal na to, že v uvedenom dovolacom rozhodnutí najvyšší súd riešil otázku,
či dobrovoľná dražba spôsobuje nadobudnutie vlastníckeho práva vydražiteľom aj vtedy, ak nikto z
tých, kto sú oprávnení dobrovoľnú dražbu navrhnúť, nie je vlastníkom predmetu dražby s akcentom
na dobromyseľnosť vydražiteľa. Podľa okresného súdu nespornou skutočnosťou bolo, že žalobca ako
predávajúci a spoločnosť SK Machineri uzatvorili dňa 11.07.2013 kúpnu zmluvu, predmetom ktorej boli
nehnuteľnosti následne predávané na dražbe dňa 19.09.2017. Okresný súd konštatoval v súlade so
záverom dovolacieho rozhodnutia, že žalobca odstúpil od tejto zmluvy dňa 08.02.2016, ktoré nebolo
spoločnosťou SK Machinieri s.r.o. prevzaté, keďže zásielka v odbernej lehote prevzatá nebola, pričom z
hľadiska právnych následkov odstúpenia od kúpnej zmluvy, ktoré je jednostranným právnym úkonom v
zmysle § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka („OZ“) pri aplikácii teórii dôjdenia je zrejmé, že k doručeniu
odstúpenia od zmluvy došlo, čím došlo aj k zavŕšeniu procesu odstúpenia samotného a vyvolania
zamýšľaných právnych úkonov odstúpením. V súlade so záverom najvyššieho súdu v dovolacom
rozhodnutí v bodoch 93. a 94. jeho odôvodnenia, týmto odstúpením od zmluvy došlo k vyvolaniu účinkov
obligačných, avšak aj vecnoprávnych. Podľa okresného súdu je preto irelevantné z hľadiska vyvolaných
účinkov tvrdenie žalovaného 1/, že odstúpenie nebolo dôvodné, pretože nebolo preukázané, že by kúpna
cena nebola zaplatená a teda podľa tvrdenia žalovaného 1/ by takéto odstúpenie účinky prinavrátenia
vlastníckeho práva nemalo vyvolať. Okresný súd uviedol, že žalovaní neuniesli dôkazné bremeno,
ktorým by preukázali, že k zaplateniu kúpnej ceny kupujúcim SK Machineri s.r.o. došlo. Žalovaní
poukazovali na to, že žalobca nepreukázal, ale len určitým spôsobom tvrdil, že takúto platbu neeviduje.
Podľa okresného súdu však nie je možné požadovať negatívny dôkaz, ktorý by preukazoval jeho
tvrdenie, že kúpna cena zaplatená nebola, ale bolo povinnosťou žalovaného 4/ ako nástupcu pôvodného
predávajúceho SK Machineri, aby preukázal skutočnosť, že k zaplateniu kúpnej ceny došlo. Ak správca
takúto platbu neeviduje, nie je možné požadovať od neho, aby preukázal dôkaz o úhrade platby, resp.
negatívny dôkaz, že platba vykonaná nebola. Okresný súd však odhliadnuc od uvedeného poukázal
na to, že jednostranné odstúpenie od kúpnej zmluvy ani jednou zo strán hmotnoprávneho vzťahu
namietaný nebol. Nebola podaná žaloba o určenie neplatnosti takéhoto odstúpenia ako jediný legitímny
spôsob, ktorým by neplatnosť jednostranného odstúpenia mohla byť napadnutá. Na základe uvedeného
zisteného stavu preto podľa okresného súdu odstúpenie nadobudlo obligačné, ako aj vecnoprávne
účinky a teda odstúpením od zmluvy nadobudol žalobca vlastnícke právo spätne. Odkázal v tejto
súvislosti na bod 96. odôvodnenia dovolacieho rozhodnutia, ktoré poukazovalo na postup záznamu
vlastníckeho práva v katastri nehnuteľnosti pri zápise jednostranného odstúpenia od zmluvy. Podľa
okresného súdu preto jednostranné odstúpenie od kúpnej zmluvy je platné, má obligačné, ako aj
vecnoprávne účinky, v dôsledku čoho sa obnovil pôvodný stav, teda vlastnícke právo žalobcu ako
predávajúceho.

20. Vo vzťahu k spochybňovaniu platnosti jednostranného odstúpenia okresný súd poukázal na bod
100. odôvodnenia dovolacieho rozhodnutia, v zmysle ktorého odhliadnuc od skutočnosti, že za jediný
účinný procesný útok smerujúci proti jednostrannému odstúpeniu od kúpnej zmluvy je možné považovať
podanie žaloby o určenie neplatnosti takéhoto odstúpenia, preto námietky ohľadne zmätočnosti konania
žalobcu pri spísaní súpisov už po deklarovanom odstúpení od kúpnej zmluvy a podobne, nie sú
spôsobilé nahradiť príslušnú žalobu o určenie neplatnosti. Poukázal aj na to, že dovolací súd podotkol,
že adresátom jednostranného odstúpenia od kúpnej zmluvy je kupujúci a nie žalovaní 1/ - 3/,
pričom kupujúci nepodal žalobu o určenie neplatnosti takéhoto odstúpenia, keď naopak odosielateľ
deklarovaného úkonu odstúpenia doručenie takéhoto úkonu do dispozičnej sféry adresáta - kupujúceho
preukázal. Podľa okresného súdu keďže odstúpenie od kúpnej zmluvy, ktoré uskutočnil žalobca je
platným a došlo spätne k nadobudnutiu vlastníckeho práva k draženým nehnuteľnostiam, je daná
aktívna vecná legitimácia žalobcu, ktorý v čase vykonania dobrovoľnej dražby bol vlastníkom draženej
nehnuteľnosti a tým aj subjektom, ktorý vykonávaním tejto dražby bol na svojich právach dotknutý.
Podľa okresného súdu podpis zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 27.03.2015 v čase pred
jednostranným odstúpením od kúpnej zmluvy zo dňa 08.02.2016 nič nemení na tom, že k nadobudnutiu
vlastníckeho práva žalobcom na základe jeho jednostranného odstúpenia spätne došlo, pričom na
dražbe, ktorá bola realizovaná dňa 19.09.2017 žalobca preukázateľne bol vlastníkom draženej veci a
naopak záložcovi už vlastnícke právo nepatrilo. Okresný súd poukázal aj na záver dovolacieho súdu v
bodoch 102. až 113. odôvodnenia dovolacieho rozhodnutia vo vzťahu k dobromyseľnému nadobudnutiu
vlastníckeho práva žalovaným 3/ ako vydražiteľom udelením príklepu na dobrovoľnej dražbe. V zmysle
týchto záverov dovolacieho súdu príklep udelený v rámci dobrovoľnej dražby nepatrí medzi originárne
spôsoby nadobudnutia vlastníckeho práva k draženým nehnuteľnostiam, pretože dobrovoľná dražba
je inštitútom súkromnoprávneho charakteru, kedy nedochádza k prelomeniu zásady, podľa ktorej



nikto nemôže na druhého previesť viac práv, než má on sám, z čoho teda vyplýva, že pri takejto
zásade nie je možné vzhliadnuť ani na prípadnú dobromyseľnosť vydražiteľa, ako ani na osvedčovaciu
notársku zápisnicu o priebehu dobrovoľnej dražby, ktorá súkromnoprávny charakter dobrovoľnej dražby
utvrdzuje. Ak teda záložca nebol vlastníkom draženej nehnuteľnosti, nemohlo dôjsť dražbou ani k
prechodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na vydražiteľa, nakoľko záložca vlastníkom tejto draženej
nehnuteľnosti sám nebol. Okresný súd v súlade so závermi dovolacieho rozhodnutia poukázal aj na to,
že nemožno neprihliadnuť aj na poznámku na príslušnom LV z ktorej vyplýva, že v prípade dražených
nehnuteľností v rámci dobrovoľnej dražby existovali právne spory ohľadne vlastníckeho práva a teda
dobromyseľnosť vydražiteľa nemohla byť v spore ani hypotetická.

21. Okresný súd vzhľadom na vyššie uvedené, keď žalobca v čase konania dražby bol skutočným
vlastníkom draženej nehnuteľnosti a žalovaný 3/ príklepom na dražbe vlastnícke právo dobromyseľne
nemohol nadobudnúť, skúmal prioritne naplnenie podmienok podľa § 7 ods. 1 a nasl. ZoDD. Konštatoval,
že v zmysle citovaného ustanovenia navrhovateľom dražby je vlastník predmetu dražby, čo splnené v
danom prípade nebolo, osoba ktorá vykonáva záložné právo (ďalej „záložný veriteľ“) alebo iná osoba,
ktorá je oprávnená navrhnúť vykonanie dražby podľa zákona. Navrhovateľom dražby bol žalovaný 1/,
ktorý je podľa okresného súdu osobou, ktorá v zmysle § 7 ods. 1 ZoDD vykonáva záložné právo ako
záložný veriteľ teda osobou, ktorá má právo navrhnúť dobrovoľnú dražbu.

22. Okresný súd konštatoval, že v čase vykonania dobrovoľnej dražby bol žalobca nepochybne
vlastníkom draženej nehnuteľnosti, ako vlastník mal v zmysle zákona o dobrovoľných dražbách určité
zákonom priznané práva ako aj povinnosti, ktorých realizácia mu však v priebehu prípravy a vykonania
samotnej dražby nebola umožnená. Podľa okresného súdu s poukazom na § 10 ods. 1, § 12 ods.
5 a § 17 ods. 5 písm. a) ZoDD bolo žalobcovi ako vlastníkovi znemožnené podať námietky proti
ohodnoteniu predmetu dražby, nebolo mu doručené oznámenie o dražbe a teda nebol upovedomený o
tom, že predmet jeho vlastníctva bude dražený a následne aj vydražený, čo je nepochybne zásahom
do jeho vlastníckeho práva. Podľa okresného súdu ide o pochybenia v dražobnom konaní, pričom nie
je podstatné z akého dôvodu k nim došlo, keďže je zrejmé, že v čase vykonania dražby v katastri
nehnuteľností bola zapísaná iná osoba, čo však vyššie uvedené vady nekonvaliduje. Okresný súd preto
dospel k záveru, že dražba nehnuteľnosti nebola vykonaná v súlade so zákonom a je teda neplatná,
pričom neplatnosti sa domáha skutočný vlastník nehnuteľností ako aktívne vecne legitimovaným v spore
v zákonnej lehote. Nadobudnutie vlastníckeho práva žalobcom spätne ex tunc spôsobilo, že v čase
vykonania dražby so žalobcom konané nebolo ako s vlastníkom draženej veci, hoci tak konané malo
byť a nič na tom nemení ani skutočnosť, že v čase podpisu záložnej zmluvy 30.03.2015 žalobca ešte
od kúpnej zmluvy neodstúpil (12.08.2016), avšak po podpise zmluvy o vykonaní dražby 06.06.2017,
zmluva, ako aj celý proces prípravy a vykonania dražby pokrýva obdobie, kedy po odstúpení od zmluvy
žalobca už vlastnícke právo nadobudol a ako vlastník preto nadobudol aj príslušné práva podľa zákona
o dobrovoľných dražbách.

23. Okresný súd sa ďalšími námietkami ohľadne pochybenia správcu konkurznej podstaty úpadcu, t.j.
žalobcu v konkurznom konaní, ohľadne pravosti, výšky a splatnosti pohľadávky, pre ktorú došlo k dražbe,
ako aj platnosti zmluvy o vykonaní dobrovoľnej dražby nezaoberal, pretože ich považoval za irelevantné
vzhľadom na vyššie uvedené, keď vychádzal z predmetu konania, ako bol žalobcom vymedzený, ktorý
sa domáhal neplatnosti dobrovoľnej dražby. Predmetom skúmania platnosti dobrovoľnej dražby podľa
okresného súdu ani prejudiciálne nemôže byť skúmanie konania správcu konkurznej podstaty, keďže aj
keby bolo zistené jeho pochybenie pri zápise do konkurznej podstaty, prípadne ďalšej realizácii v rámci
ZKR uvedená skutočnosť by na platnosť dobrovoľnej dražby vplyv nemala. Podľa okresného súdu tiež
skúmanie výšky, pravosti, splatnosti pohľadávky, pre ktorú bola dražba navrhovaná by bolo sekundárnou
otázkou až následne, pretože primárne k porušeniu práva žalobcu došlo už tým, že na dobrovoľnej
dražbe sa ako vlastník nezúčastnil a preto je nadbytočným a irelevantným skúmať, či pohľadávka, pre
ktorú sa dražilo, bola skutočne pohľadávkou existujúcou. Aj keby bolo preukázané, pričom dokazovanie
tomu nasvedčuje, že pohľadávka žalovaného 1/ je pravou a splatnou, toto by spätne nerobilo platným
aj dobrovoľnú dražbu vzhľadom na vyššie uvedené pochybenia.

24. Vo vzťahu k namietanému nedostatku naliehavého právneho záujmu okresný súd konštatoval, že
žaloba o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby je procesným prostriedkom obrany vyplývajúcim priamo
zo zákona, kedy je jeho záujem na podanie takejto žaloby predpokladaný.



25. Z uvedených dôvodov preto okresný súd žalobe vyhovel. Poukázal na to, že pokiaľ bolo rozhodnutie
okresného súdu, ako aj odvolacieho súdu zrušené rozhodnutím Najvyššieho súdu SR, právny názor
vyslovený dovolacím súdom je pre súdy nižšej inštancie záväzný a nie je úlohou súdov nižšej inštancie
prehodnocovať, resp. revidovať vyslovené závery za predpokladu, že k zmene skutkového stavu
nedošlo, čo je aj daný prípad. Pokiaľ žalovaní naznačovali, že dovolací súd sa vyjadroval k otázkam
nad dovolacie dôvody a vyslovoval v nich právne názory, ktorými by nemal súd prvej inštancie viazaný,
k tomu uviedol, že okresný súd nemôže prehodnocovať a „vybrať si“ z rozhodnutia dovolacieho súdu
jednotlivo jeho názory. Podľa okresného súdu na zmenu názorov dovolacieho súdu nebol dôvod, keďže
nedošlo k zmene rozhodujúcich skutočností. Okresný súd ďalej poukázal na skutočnosť, že vzhľadom na
záväzný právny názor Najvyššieho súdu, podľa ktorého jediným zákonným prostriedkom, ako mohlo byť
odstúpenie napadnuté je žaloba o neplatnosť jednostranného právneho úkonu odstúpenia, ku ktorému
však nedošlo, potom aj výsluch navrhovaných svedkov, či došlo k zaplateniu kúpnej ceny, je irelevantný
vzhľadom na nepodanie vyššie uvedenej žaloby. Podľa okresného súdu ani samotné tvrdenie, že kúpna
cena bola zaplatená odhliadnuc od toho, že žiaden dôkaz o tom produkovaný nebol, nepostačuje
na konštatovanie neplatnosti odstúpenia za stavu, keď odstúpenie bolo uskutočnené, riadne doručené
druhému účastníkovi, ktorý tento úkon nenapadol žalobou o neplatnosť odstúpenia.

26. V zmysle § 255 ods. 1 CSP podľa zásady úspechu okresný súd žalobcovi ako úspešnému priznal
nárok na náhradu trov konania voči žalovaným 1/ , 2/, 3/ a 4/ v celom rozsahu.

27. Proti uvedenému rozhodnutiu podal včas v celom rozsahu odvolanie žalovaný 3/ z dôvodu podľa §
365 ods. 1 písm. d), f), g) a h) CSP a navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil
okresnému súdu na ďalšie konanie alebo aby napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že žalobu zamietne a
prizná mu nárok na náhradu trov konania.

28. V odvolaní poukázal na to, že okresný súd pri vyhovení žaloby sa pridržiaval z veľkej časti uznesenia
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obdo/99/2020 z 23.03.2022. Ako hlavný dôvod neplatnosti dražby
uviedol, že žalobca ako správca úpadcu mal listom zo dňa 08.02.2016 odstúpiť od kúpnej zmluvy zo
dňa 11.07.2013, ktorou boli nehnuteľnosti predané žalovanému 4/. Podľa napadnutého rozhodnutia
týmto odstúpením došlo k zrušeniu kúpnej zmluvy zo dňa 11.07.2013 a teda kúpna zmluva je z tohto
dôvodu neplatná a neúčinná a vlastnícke právo sa vrátilo žalobcovi. Žalovaný 3/ v odvolaní uviedol, že
žalobca, t.j. správca úpadcu inicioval vo veci predmetných nehnuteľností minimálne dve súdne konania,
jedným je predmetné konanie o určenie neplatnosti dražby („konanie 1“) a druhým je konanie o určenie
neúčinnosti právnych úkonov vedené na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 4Cbi/20/2016 na
základe žaloby zo dňa 29.07.2016 („konanie 2“). Žalovaný 3/ tvrdil, že žalobca si nesplnil procesnú
povinnosť podľa CSP pravdivo a úplne opísať rozhodujúce skutočnosti, keď neinformoval súd o tom, že
v konaní 2 bolo právoplatne rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Bratislava 1 zo dňa 14.02.2022 vo
veci 4Cbi/20/2016 („rozsudok 2“), pričom zo zverejnených informácií toto rozhodnutie nebolo napadnuté
opravným prostriedkom, t.j. rozsudok 2 je právoplatný a vykonateľný. Podľa žalovaného 3/ tento nebol
účastníkom konania 2, nemal informácie o jeho priebehu a skutočnosť, že došlo k právoplatnému
skončeniu veci zistil až po doručení rozsudku 1, t.j. napadnutého rozhodnutia v tejto veci (konanie 1), z
internetovej stránky Ministerstva spravodlivosti SR. Žalovaný 3/ teda nemal ako vedieť, že konanie 2 bolo
právoplatne skončené, rozsudok 2 preto nemohol bez svojej viny uplatniť v konaní 1 a vyššie uvedená
existencia právoplatného rozsudku predstavuje odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. g) CSP. K
tomuto tvrdeniu pripojil anonymizovaný rozsudok Okresného súdu Bratislava 1 sp. zn. 4Cbi/20/2016
zo dňa 14.02.2022, ako aj informáciu z internetovej stránky Ministerstva spravodlivosti SR o jeho
nenapadnutí odvolacím prostriedkom.

29. Žalovaný 3/ v odvolaní tvrdil, že rozsudkom 2 bolo o.i. určené, že kúpna zmluva uzavretá
medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného 4/ zo dňa 11.07.2003 týkajúca sa predmetných
nehnuteľností je voči veriteľom úpadcu právne neúčinná. Podľa žalovaného 3/ existencia právoplatného
rozsudku 2 znamená, že počas celého času trvania konania 2 pred Okresným súdom Bratislava I
žalovaný tvrdil (správne malo byť uvedené žalobca), že kúpna zmluva zo dňa 11.07.2013 je platná
a účinná. Z existencie právoplatného rozsudku 2 preto vyplýva platnosť a účinnosť kúpnej zmluvy
zo dňa 11.07.2013 a teda aj nespornosť zálohu a záložného práva zriadeného na predmetných
nehnuteľnostiach, ktoré boli predmetom dobrovoľnej dražby, ktorej neplatnosti sa žalobca domáha. Z
rozsudku 2 nevyplýva neplatnosť a neúčinnosť kúpnej zmluvy zo dňa 11.07.2013 z dôvodu jej zrušenia



odstúpením. Tvrdenie žalobcu, že konanie 2 o určení neúčinnosti právnych úkonov bolo podané len z
opatrnosti je zavádzajúce a klamlivé.

30. Pri konaní 1 a konaní 2 sa jedná o také konania, pri ktorých žalobca uplatňoval protichodné tvrdenia
a dôkazy. Pre účely konania 1 žalobca tvrdil, že kúpna zmluva zo dňa 11.07.2013 je neplatná a neúčinná
z dôvodu odstúpenia od nej a pre účely konania 2 žalobca tvrdil, že kúpna zmluva zo dňa 11.07.2013
je platná a účinná, netvrdil že od nej odstúpil. V zmysle právoplatného rozsudku 2 kúpna zmluva zo
dňa 11.07.2013 je voči veriteľom neúčinná a žalobca má podľa § 63 ods. 1 ZKR právo domáhať sa
od žalovaného 4/ plnenia, ktorý je povinný poskytnúť do podstaty peňažnú náhradu za predmetné
nehnuteľnosti. Predpokladom pre určenie neúčinnosti je však to, že tento právny úkon je platný. Súd v
rámci konania 2 teda po vykonanom dokazovaní musel považovať uvedenú kúpnu zmluvu za platnú.
Právoplatný rozsudok o vyslovení neplatnosti dražby by na uvedenom postavení žalobcu vo vzťahu
k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom napadnutej dobrovoľnej dražby nič nezmenil, žalobca by
stále nebol ako vlastník zapísaný na liste vlastníctva, ale vlastníctvo by sa zrejme vrátilo žalovanému
4/. Podľa žalovaného 3/ preto na určení neplatnosti dobrovoľnej dražby na strane žalobcu absentuje
akýkoľvek právny záujem. Žalovaný preto nie je osobou (správne malo byť „žalobca“), ktorej práva by
boli vykonaním dobrovoľnej dražby akýmkoľvek spôsobom dotknuté. Namietal, že žalobca neinformoval
o rozsudku 2 súd v rámci konania 1.

31. Žalovaný 3/ opätovne namietal, že v deň konania dražby 19.09.2017 nemal vedomosť o tom, že
žalobca ako správca úpadcu mal dňa 08.02.2016 odstúpiť od kúpnej zmluvy zo dňa 11.07.2013, ktorou
boli nehnuteľnosti predané žalovanému 4/. Na LV k predmetným nehnuteľnostiam sa nachádzala len
poznámka o podaní žaloby o určení neúčinnosti právnych úkonov v konaní pred Okresným súdom
Bratislava I sp. zn. 4Cbi/20/2016. Keďže žalovaní 1/ až 3/ neboli účastníkmi konania 2, o ktorom bola
na LV k nehnuteľnostiam zapísaná poznámka, mali potom legitímne očakávania, že budú dodržané
zákonné ustanovenia § 63 ZKR, ktorými zákon ustanovil následky neúčinných právnych úkonov, keď
práva vyplývajúce z tohto ustanovenia si mohol žalobca uplatňovať len voči žalovanému 4/. Žalovanému
3/ ako vydražiteľovi nehrozilo z titulu konania 2 uplatnenie akýchkoľvek práv od žalobcu. Informatívna
poznámka o konaní 2 zapísaná na LV preto nemohla zakladať nedobromyseľnosť žalovaného 3/.
Žalovaný 3/ preto namietal závery okresného súdu v bode 43. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia,
podľa ktorého uvedená poznámka mala za následok, že dobromyseľnosť vydražiteľa nemohla byť ani
hypotetická. Žalovaný 3/ bol preto dobromyseľným vydražiteľom nehnuteľnosti.

32. Žalovaný 3/ poukázal v odvolaní na to, že ku dňu konania dražby neboli tieto zapísané v súpise
majetku všeobecnej podstaty úpadcu. Opätovne poukázal na oneskorené zverejnenie v Obchodnom
vestníku o doplnení súpisu podstaty až dňom 22.11.2017, t.j. až po konaní dražby a potom, čo žalovaný
2/ zverejnil v Obchodnom vestníku dňa 21.08.2017 oznámenie o konaní dobrovoľnej dražby a potom,
ako bolo dňa 22.09.2017 oznámenie o výsledku dražby zverejnené. Podľa žalovaného 3/ nemohlo
dôjsť k zaradeniu nehnuteľnosti do súpisu majetku všeobecnej podstaty ku dňu 11.08.2017, čomu
nenasvedčuje žiaden dôkaz. K zapísaniu do súpisu umožňujúceho speňažovať nehnuteľnosti malo
dôjsť podľa žalobcu až 11.08.2017, teda rok a pol po odstúpení, pričom k zverejneniu doplnenia súpisu
došlo až o ďalšie 3 mesiace. Práve nezverejnením tohto doplnenia súpisu umožnil žalobca konanie
samotnej dražby. Podľa žalovaného 3/ žalobca pri zaradení do súpisu majetku do všeobecnej podstaty
úpadcu konal špekulatívne, v rozpore s dobrými mravmi, obchádzal ust. § 76 ods. 3 ZKR. Žalovaný
3/ zopakoval, že právoplatným rozsudkom 2 bolo rozhodnuté, že kúpna zmluva zo dňa 11.07.2013
je voči veriteľom neúčinná, pričom predpokladom vydania tohto rozsudku bolo to, že kúpna zmluva
zo dňa 11.07.2013 je stále platná a účinná, čo je však v protiklade s tvrdením žalobcu, že od kúpnej
zmluvy odstúpil dňa 08.02.2016. Žalovaný 3/ dobromyseľne vydražil nehnuteľnosti, ktoré v čase konania
dražby neboli vo vlastníctve úpadcu a ani neboli zaradené do súpisu majetku všeobecnej podstaty
úpadcu. Žalovaný 3/ zopakoval, že žalobca porušil povinnosti podľa § 78 ods. 2 ZKR, pričom argument
žalobcu, že nepovažuje vlastnícke právo za sporné, je absurdný. Podľa žalovaného 3/ konanie žalobcu
nesie výrazné prvky zanedbania povinnosti správcu, špekulatívnosti a svojvôle. Vzhľadom na existenciu
právoplatného rozsudku 2 bol žalovaný 3/ názoru, že napadnutý rozsudok 1 vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci (nemôže byť právne posúdenie tej istej otázky - platnosť kúpnej zmluvy - iné
od právneho posúdenia v právoplatne skončenom konaní 2) a zároveň boli zistené ďalšie prípustné
prostriedky procesnej obrany.



33. K odvolaniu priložil žalovaný 3/ rozsudok Okresného súdu Bratislava 1 sp. zn. 4Cbi/20/2016,
informácie o rozsudku okresného súdu zo stránky Ministerstva spravodlivosti SR, oznámenie o
dobrovoľnej dražbe zo dňa 21.08.2017 a oznámenie o výsledku dobrovoľnej dražby zo dňa 22.09.2017.

34. Voči uvedenému rozhodnutiu podali včas v celom rozsahu odvolanie aj žalovaný 1/ a 2/. Vytýkali
napadnutému rozhodnutiu, že sa odvolával na zrušujúce rozhodnutie dovolacieho súdu, ktoré podľa
okresného súdu všetky sporné otázky definitívne vyriešilo, avšak podľa žalovaných 1/ a 2/ opak je
pravdou, čo konštatoval Ústavný súd SR v uznesení zo dňa 25.08.2022 sp. zn. III. ÚS 481/2022, v
ktorom uviedol o.i., že uvedené dovolacie rozhodnutie otázku platnosti dobrovoľnej dražby s konečnou
platnosťou nerieši.

35. V odvolaní ďalej žalovaný 1/ a 2/ poukazovali na to, že v bode 42. odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia okresný súd žalovanému 1/ vytýkal neunesenie dôkazného bremena ohľadne splnenia
hmotnoprávnych podmienok odstúpenia od zmluvy, a to nezaplatenie kúpnej ceny a okresný súd
poukazuje aj na to, že ani jeden z účastníkov kúpnej zmluvy neplatnosť odstúpenia nenapadol. Podľa
žalovaných absolútnu neplatnosť právneho úkonu však môže namietať ktokoľvek v akomkoľvek konaní
a súd na ňu prihliada ex offo, pričom túto otázku posúdi ako otázku predbežnú. Osobitná žaloba na
určenie neplatnosti sa preto nevyžaduje. Vytýkali ďalej napadnutému rozhodnutiu, že žalovanému 1/
bolo vytknuté neunesenie dôkazného bremena o neexistencii hmotnoprávnych podmienok odstúpenia
od zmluvy, avšak zároveň okresný súd zamietol dôkazný návrh na vypočutie konateľov zmluvných strán
V. E. a I. G.. Uvedení svedkovia by mohli potvrdiť, či a kedy bola zaplatená kúpna cena. Zopakovali,
že k úhrade kúpnej ceny mohlo dôjsť v hotovosti, iným spôsobom napr. započítaním alebo mohla byť
pohľadávka postúpená. Pokiaľ okresný súd poukazoval bod 96. uznesenia dovolacieho súdu, tento
však popisuje spôsob zápisu následkov odstúpenia do katastra nehnuteľností, teda reguláciu z oblasti
správneho práva, ktorá nemá žiaden vplyv na občianskoprávne podmienky a následky odstúpenia. Ak
nie sú splnené hmotnoprávne predpoklady odstúpenia od zmluvy, toto nie je možné zhojiť určením
lehoty na podanie žaloby alebo inými procesnými úkonmi katastra. Okresný súd nesprávne zmiešal
úpravu správneho práva pri vykonávaní evidenčného úkonu a hmotnoprávnu občianskoprávnu úpravu.

36. S odkazom na bod 43. odôvodnenia napadnutého rozsudku žalovaní 1/, 2/ namietali, že podmienkou
vykonania dražby nie je trvanie vlastníckeho práva pôvodného záložcu, ale naopak jednou z výhod
záložného práva je, že zmenou vlastníctva nie je dotknuté. Rozhodujúcou je okolnosť, či záložcovi
svedčilo vlastníctvo v čase zriadenia záložného práva, čo v tomto prípade splnené bolo. Vecnoprávne
účinky odstúpenia neznamenajú zánik záložného práva zriadeného pred odstúpením. Odkázali v tejto
súvislosti na vyššie uvedené rozhodnutie Ústavného súdu SR, podľa ktorého dovolacie rozhodnutie
nevyriešilo, aký následok má obnovenie stavu, ktorý bol pred odstúpením od zmluvy, na záložné právo
žalovaného 1/ zriadeného pred odstúpením. Podľa žalovaných 1/ a 2/ na túto otázku nedáva odpoveď
ani napadnuté rozhodnutie.

37. Ďalej v odvolaní namietali právny záver dovolacieho súdu, ktorý vyslovil, že v prípade
nadobudnutia vlastníctva nehnuteľnosti na dobrovoľnej dražbe nemožno v žiadnom prípade priznať
ochranu dobromyseľnému nadobúdateľovi, čo znamená, že potom rezignoval na hľadanie spravodlivej
rovnováhy medzi dvoma ústavnoprávnymi hodnotami. Súd špecifiká dobrovoľnej dražby nezohľadnil a
ani sa nimi nezaoberal, čím nehľadal spravodlivú rovnováhu kolidujúcich práv. Podľa žalovaných 1/ a 2/
v danom prípade súd nechránil vlastníka nehnuteľnosti na úkor dobromyseľného nadobúdateľa vecného
práva, ale chránil výlučne vymožiteľnosť pohľadávky na zaplatenie kúpnej ceny. Podľa žalovaného 1/ a
2/ v danej veci je potrebné hľadať spravodlivú rovnováhu medzi právami fakticky dvoch zabezpečených
veriteľov na jednej strane žalobcu, ktorý mal spätne nadobudnúť vlastnícke právo na základe odstúpenia
od zmluvy a žalovaným 1/ ako záložným veriteľom. Úpadca nadobúda spätne vlastnícke právo na
základe odstúpenia len vďaka tomu, že jeho právu odstúpiť od zmluvy sa priznajú vecnoprávne účinky
na úkor dobromyseľného nadobúdateľa. V ďalšej časti odvolania žalovaní 1/ a 2/ nesúhlasili s povrchným
a lakonickým odôvodnením dovolacieho súdu, ktorý priznal odstúpeniu od zmluvy vecnoprávne účinky.
Poukázal na to, že samotné vecnoprávne účinky odstúpenia nutne nemusia znamenať zánik záložného
práva žalovaného 1/. Pokiaľ dovolacie rozhodnutie odkazuje na dobromyseľnosť, ktorú má vylučovať
aj poznámka o odporovacej žalobe, v tejto súvislosti opätovne poukázali na závery ústavného súdu v
uvedenom rozohodnutí o sťažnosti žalovaného 1/, ktorý s takýmito závermi nesúhlasil, vzhľadom na
účinky inštitútu neúčinnosti kúpnej zmluvy. Žalovaní 1/ a 2/ zopakovali, že následkom odporovacej žaloby
nie je strata alebo spochybnenie vlastníctva, ale nároky vyplývajúce z § 63 ods. 1 ZKR, t. j. smerujúce



nie voči žalovaným 1/, 2/, 3/, ale voči žalovanému 4/. Poznámka o podaní odporovacej žaloby preto
nebola spôsobilá spochybniť dobromyseľnosť záložného veriteľa ani vydražiteľa.

38. V odvolaní žalovaní 1/ a 2/ znova poukazovali na postup správcu úpadcu, t. j. žalobcu, keď tento
tvrdil, že odstúpil od kúpnej zmluvy dňa 08.02.2016, avšak doplnenie zoznamu majetku konkurznej
podstaty zverejnil až dňa 22.11.2017, a to napriek tomu, že žalobca tvrdil, že majetok bol spísaný už
dňa 11.08.2017. Poukázali na rozpor v konaní žalobcu s ust. § 76 ods. 3 ZKR, t. j. na povinnosť zverejniť
doplnenie súpisu do 10 dní a nie v lehote 3 mesiacov. Poukázali aj na ďalšie nesplnenie povinnosti
žalobcu, a to zapísať do zoznamu majetku poznámku o spornosti a vyzvať osobu, v prospech ktorej
je táto poznámka zapísaná, aby preukázal svoje právo k takejto veci. Žalovaní 1/ a 2/ dospeli preto k
záveru, že nie žalovaný 1/ ako záložný veriteľ a žalovaný 3/ ako vydražiteľ konali nedobromyseľne, ale
naopak žalobca konal priamo zlomyseľne. Súd by preto nemal takémuto konaniu poskytovať ochranu.
Navrhli preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne a spolu s odvolaním
pripojili rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 4Cbi/20/2016 zo dňa 14.02.2022.

39. K odvolaniu žalovaných 1/, 2/, 3/ sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 28.11.2022. K odvolaniu
žalovaných 1/ a 2/ ohľadne neplatnosti odstúpenia uviedol, že žalovaní 1/ a 2/ až po 5 rokoch od podania
žaloby prvýkrát spochybňujú platnosť odstúpenia od zmluvy, a to len na základe tvrdenia, že nie je
objasnené, či k zaplateniu skutočne došlo alebo nie. Podľa žalobcu zo strany žalovaných 1/ a 2/ ide o
zneužitie práva, keď 5 rokov sú pasívni a následne bez akéhokoľvek dôkazu spochybňujú skutočnosti,
ktoré sporné v konaní neboli a takto boli posúdené aj najvyšším súdom v dovolacom rozhodnutí.

40. V tejto súvislosti žalobca opätovne odkázal na bod 100. odôvodnenia dovolacieho rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR, podľa ktorého len podanie žaloby o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy je
treba považovať za jediný účinný procesný útok smerujúci proti jednostrannému odstúpeniu od kúpnej
zmluvy, pričom skutočnosti namietané žalovanými 1/ až 3/ neboli spôsobilé nahradiť príslušnú žalobu
o určení neplatnosti v žiadnom smere. Žalobca zopakoval, že súdy nižšej inštancie sú viazané vyššie
uvedeným záverom dovolacieho súdu. Uviedol, že výsluch navrhovaných svedkov F.. I. G. a V. E. je
v rozpore so zásadou rýchlosti a hospodárnosti konania a zároveň nerešpektovaním právneho názoru
dovolacieho súdu a ich výpoveď nemá žiadnu relevanciu na predmet konania. Žalobca poukázal aj
na to, že podľa neho je právo podať žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu už premlčané.
Výsluch navrhovaných svedkov navyše podľa žalobcu nemôže preukázať a objasniť, či právo na podanie
žaloby o určenie neplatnosti odstúpenia bolo žalovaným využité, keď uvedené osoby nie sú štatutárnym
orgánom žalovaného 4/.

41. K tvrdeniu o dobromyseľnosti vydražiteľa žalobca odkázal na dovolacie rozhodnutie NS SR, ktorý túto
otázku riešil v súvislosti so záverom o spôsobe nadobúdania vlastníckeho práva dobrovoľnou dražbou
v bode 102. a 106. odôvodnenia dovolacieho rozhodnutia. Citoval pritom z bodu 106., 107. a 112.
odôvodnenia dovolacieho rozhodnutia. Zopakoval svoje tvrdenie, že z dôvodu neprihlásenia žalovaným
1/ jeho pohľadávky v zákonom určenej lehote po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu, došlo k zániku
jeho záložného práva podľa § 28 ods. 4 ZKR a teda nemohlo byť predmetom uspokojenia v rámci
výkonu záložného práva žalovaným 1/. Tvrdenie žalovaného 1/ o existencii jeho domnelého záložného
práva preto podľa žalobcu nemôže obstáť.

42. Zopakoval aj svoje tvrdenie, že neporušil ustanovenia § 78 ZKR, pretože zapísanie majetku úpadcu
do súpisu podľa neho je nesporné a žalobca preto nemal dôvod pripísať spornú poznámku a vyzvať tretiu
osobu podľa § 78 ods. 2 ZKR. Vzhľadom na uvedené, ako aj ďalšie skutočnosti uvádzané žalobcom v
jeho podaní zo dňa 12.09.2022, došlo k nedodržaniu postupu podľa § 7 ods. 2 v spojení s § 16 ods. 1,
4, § 10 ods. 1, § 12 ods. 5 a § 17 ods. 5 písm. a) ZoDD, ktoré sú dôvodom neplatnosti dražby.

43. K odvolaniu žalovaného 3/ žalobca uviedol, že skutočnosť o vedení konania pred Okresným súdom
v Bratislave I pod sp. zn. 4Cbi/20/2016 o určení neúčinnosti právnych úkonov nebola v konaní sporná a
bola všetkým účastníkom konania vedeného pred Okresným súdom Lučenec pod sp. zn. 13Cb/30/2022
známa od začiatku konania. Poukázal na to, že žalovaným v konaní 4Cbi/20/2016 bol rovnaký žalovaný,
ako je žalovaný 4/ v tomto konaní. Žalovaný 4/ bol účastníkom obidvoch konaní a teda nejde o dôkaz,
ktorý by žalovaní nevedeli uplatniť riadne a včas, keďže spoločne so žalovaným 4/ tvorili nútené procesné
spoločenstvo. Podľa žalobcu existencia rozsudku 2/ v konaní 2 nie je preto odvolacím dôvodom podľa
§ 365 ods. 1 písm. g) CSP a nejde ani o novotu, keďže žalovaný 4/ o tomto konaní mal a musel mať



vedomosť a mohol jeho existenciu uplatniť v tomto konaní. Procesná pasivita žalovaných 1/ - 4/ nemôže
byť na ujmu žalobcu, ak sa prostriedky procesnej obrany neuplatnili riadne a včas. Podľa žalobcu však
existencia uvedeného rozsudku 2, na ktorý nemôže odvolací súd prihliadať, keďže nebol uplatnený
riadne a včas ako prostriedok procesného útoku, nič nemení na dôvodoch určenia neplatnosti dražby.
Navrhol preto napadnuté rozhodnutie potvrdiť.

44. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný 3/ podaním zo dňa 14.12.2022. Tvrdenie žalobcu, že
zapísanie majetku úpadcu je nesporné považoval za subjektívne. Z postoja žalovaných 1/, 2/, 3/ je
zrejmé, že zapísanie tohto majetku do súpisu je sporné a namietajú ho. Uviedol ďalej, že žalovaný 4/
ako právny nástupca pôvodného kupujúceho je schránková firma, ktorá nevykonáva žiadnu činnosť a
bola určená len na zlúčenie zadlžených spoločností. Žalovaný 4/ nebol v tomto ani v inom súdnom
konaní nikdy činný, činný ani nebude. Keďže žalovaný 4/ v konaní nič neuplatnil a ani neuplatní, nakoľko
je nefunkčnou schránkovou spoločnosťou, žalovaný 3/ nebol so žalovaným 4/ v nútenom procesnom
spoločenstve v konaní 2 a teda nemal ako vedieť o priebehu a výsledkoch tohto konania 2. Naopak
žalobca bol žalobcom aj v konaní 2 a teda ako jediný aktívny účastník mal vedomosť o priebehu
tohto konania a aj o jeho právoplatnom skončení. Žalobca mal povinnosť po právoplatnom skončení
tohto konania informovať ako Najvyšší súd SR, tak aj prvoinštančný súd, keďže uvedené právoplatné
rozhodnutie v konaní 2 má ďalekosiahle dôsledky aj pre toto súdne konanie 1. Zopakoval, že postupom
žalobcu došlo k porušeniu § 150 ods. 1 CSP. Podľa žalovaného 3/ rozsudok 2 právoplatne rozhodol o
niektorých právach a povinnostiach, ktoré majú vplyv aj na konanie 1 a ktorý nemohol byť bez zavinenia
žalovaných 1/, 2/, 3 uplatnený. Právoplatný rozsudok 2 je záväzný nielen pre žalobcu a žalovaného 4/,
ale pre všetky iné osoby a inštitúcie vrátane súdov bez ohľadu na to, či bol v konaní niektorou stranou
predložený ako dôkaz. Dovolacie rozhodnutie NS SR, ako aj rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo
vydané bez vedomosti o existencii staršieho právoplatného rozsudku v konaní 2. Naďalej preto trvajú
odvolacie dôvody žalovaného 3/.

45. K podaniu žalovaného 3/ sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 11.01.2023. Zopakoval, že jeho
tvrdenie o nespornom zapísaní majetku do súpisu všeobecnej podstaty nie je subjektívne ani založené
na osobnom názore žalobcu a odkázal na ust. § 78 ods. 1 ZKR, poukázal aj na rozhodnutie NS SR
sp. zn. 6Sžo/229/2010 zo dňa 20.07.2011, ako aj na ďalšie rozhodnutia NS ČR, Ústavného súdu ČR
a SR. Opätovne odkázal na bod 100. odôvodnenia dovolacieho rozhodnutia a na právnu záväznosť
uvedeného záveru. Zdôraznil, že neboli splnené podmienky a dôvod na postup podľa § 78 ods. 1 ZKR,
keďže vlastnícke právo úpadcu bolo nesporné. Uviedol, že v zmysle § 78 ods. 3 ZKR žalovaný 3/ uplatnil
postup podľa citovaného ustanovenia, keď podaním zo dňa 19.12.2002 si u správcu uplatnil, že vec sa do
súpisu nemala zahrnúť. Na základe uvedeného zapísal správca spornú poznámku. Žalobca nesúhlasil
ani s tvrdením žalovaného 3/ o porušení povinnosti žalobcu v zmysle § 150 CSP, keď neinformoval o
právoplatnosti rozhodnutia 2. Znova zdôraznil, že vedenie konania 2 bolo všetkým účastníkom známe
a táto skutočnosť vyplývala aj z poznámky na príslušnom liste vlastníctva. Podľa žalobcu tvrdenie
žalovaného 3/, že žalovaný 4/ je len schránkovou spoločnosťou a teda je pasívny, neobstojí, keď najmä
žalovaným nevadilo, že majetok údajnej schránkovej firmy mal zabezpečovať pohľadávku záložného
veriteľa ako navrhovateľa dražby, t. j. žalovaného 1/. Znova uviedol, že vzhľadom na pasivitu žalovaného
4/ v prípade núteného procesného spoločenstva toto nemôže byť na ujmu žalobcu. Zopakoval, že
existencia rozsudku 2 nie je odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. g) CSP a nejde ani o novotu,
keďže žalovaní mali vedomosť o predmetnom konaní a žalovaný 4/ ho mohol kedykoľvek v konaní
1 uplatniť. Existencia rozsudku 2 nič nemení na dôvodoch určenia neplatnosti dražby uvedených v
napadnutom rozhodnutí. Žalobca zopakoval už predtým ním tvrdenú okolnosť o absolútnej neplatnosti
zmluvy o vykonaní dražby č. 1954151 z dôvodu absencie oprávnenia D.. F.a podpísať za žalovaného 1/
uvedenú zmluvu, vzhľadom na skončenie funkcie tejto osoby ako člena štatutárneho orgánu žalovaného
1/ najneskôr ku 05.05.2013 a absencii akéhokoľvek plnomocenstva oprávňujúceho podpisovať túto
zmluvu.

46. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379 a § 380 Civilného
sporového poriadku (ďalej len CSP) v senáte bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1
CSP, pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a
nevyžaduje to ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP
odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli
krajského súdu.



47. Z obsahu spisu a z dokazovania vykonaného okresným súdom vyplýva, že kúpnou zmluvou č.
V 1174/13 zo dňa 11.07.2013 uzatvorenou medzi predávajúcim ECOBAU GROUP, a.s., Bratislava
a kupujúcim SK Machineri, s.r.o., Bratislava došlo k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
zapísaným na LV č. XXX, k.ú. a obec Mýtna,
- parcela registra „C“, prac. č. 700/2 o výmere 2375 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,
- parcela registra „C“, prac. č. 700/5 o výmere 288 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,
- parcela registra „C“, prac. č. 700/6 o výmere 67 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,
- parcela registra „C“, prac. č. 711 o výmere 406 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,
- parcela registra „C“, prac. č. 712 o výmere 558 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,
- parcela registra „C“, prac. č. 713/2 o výmere 928 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,
- parcela registra „C“, prac. č. 713/7 o výmere 6978 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,
- parcela registra „C“, prac. č. 713/9 o výmere 33 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,
- parcela registra „C“, prac. č. 713/10 o výmere 66 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,
- parcela registra „C“, prac. č. 714 o výmere 1105 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,
- stavba súp. č. 420 postavená na parc. č. 700/5 ako administratívna budova
- stavba bez súpisného čísla postavená na parc. č. 711 ako ošípáreň
- stavba súp. č. 425 postavená na parc. č. 712 ako soc. a hyg. budova a dielňa
- stavba súp. č. 458 postavená na parc. č. 713/2 ako bitúnok
- stavba súp. č. 424 postavená na parc. č. 713/11 ako čistička odp. Vôd (predmet dražby). Právny vzťah
k parcele, na ktorej leží stavba 424 nie je evidovaný na liste vlastníctva.

48. Uznesením Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 24.07.2015, sp. zn.: 3K/4/2015 bol vyhlásený
konkurz na dlžníka: ECOBAU GROUP, a.s., so sídlom Mickiewiczova 2, 811 07 Bratislava, IČO: 44 095
333 (ďalej len „úpadca“), ktoré uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 146/2015 zo dňa
31.07.2015 pod položkou K017081. Uznesením Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 08.12.2015, sp.
zn.: 3K/4/2015 bol ustanovený správca FARDOUS PARTNERS správcovská, k.s., so sídlom kancelárie
Námestie SNP 14, 811 06 Bratislava, ktoré uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č.
239/2015 zo dňa 14.12.2015 pod položkou K027041.

49. Na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. N 1954/15/1 zo dňa 30.03.2015
bolo zriadené záložné právo v prospech záložného veriteľa BPT LEASING, a.s., Bratislava záložcom
SK Machineri, s.r.o. v zmysle bodu I., bod 4 k označeným nehnuteľnostiam na LV č. XXX, k.ú. a obec
Mýtna. Vklad záložného práva v prospech spoločnosti BPT LEASING, a.s., Bratislava na nehnuteľnosti
zapísané na LV č. XXX, k.ú. a obec Mýtna bol povolený Okresným úradom Lučenec, katastrálny odbor
pod číslom vkladu V 732/2015 dňa 02.04.2015.

50. Z dôvodu neuhradenia kúpnej ceny za kúpu predmetných nehnuteľností správca úpadcu od
predmetnej kúpnej zmluvy uzavretej dňa 11.07.2013 odstúpil listom zo dňa 08.02.2016 (ďalej len
„odstúpenie“). Odstúpenie od zmluvy právny predchodca žalovaného 4/ nevyzdvihol v odbernej lehote.

51. Žalovaný 1/ BPT LEASING, a.s., Bratislava odstúpil od zmlúv č. 1954/15 a č. 1955/15 podaním zo
dňa 12.08.2016 vo vzťahu k spoločnosti SK Machineri, s.r.o. ako dlžníkovi.

52. V zmysle Zmluvy o vykonaní dražby č. 1954151uzavretej medzi navrhovateľom dražby BPT
LEASING, a.s., Bratislava (žalovaným 1/) a dražobníkom Dom dražieb, s.r.o., Hlohovec (žalovaným 2/)
zo dňa 06.06.2017 bola vykonaná dražba s predmetnom dražby špecifikovaným v Článku II, bod 2.1
(tabuľka) na nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, k.ú. a obec Mýtna. Nehnuteľnosť bola vydražená
vydražiteľom (žalovaným v 3. rade).

53. Notárkou zápisnicou č. N 497/2017, Nz 32055/2017, NCRls 32781/2017 spísanou notárom P.. T.
V. na Notárskom úrade v Hlohovci došlo k osvedčeniu o vykonaní dobrovoľnej dražby navrhovateľa
BPT LEASING, a.s., dražobníkom Dom dražieb, s.r.o., ktorá sa konala 19.09.2017. Notárska zápisnica
konštatuje, že vlastníkom predmetu dražby, a to nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, parcely registra
„C“,
- prac. č. 700/2 o výmere 2375 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,
- prac. č. 700/5 o výmere 288 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,
- prac. č. 700/6 o výmere 67 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,



- prac. č. 711 o výmere 406 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,
- prac. č. 712 o výmere 558 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,
- prac. č. 713/2 o výmere 928 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,
- prac. č. 713/7 o výmere 6978 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,
- prac. č. 713/9 o výmere 33 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,
- prac. č. 713/10 o výmere 66 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,
- prac. č. 714 o výmere 1105 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,
- stavba súp. č. 420 postavená na parc. č. 700/5 ako administratívna budova
- stavba súp. č. 424 postavená na parc. č. 713/11 ako čistička odp. vôd.
Právny vzťah k parcele, na ktorej leží stavba 424 nie je evidovaný na liste vlastníctva.
- stavba súp. č. 425 postavená na parc. č. 712 ako soc. a hyg. budova a dielňa
- stavba súp. č. 458 postavená na parc. č. 713/2 ako bitúnok
- stavba bez súpisného čísla postavená na parc. č. 711 ako ošípáreň
je spoločnosť SK Machineri, s.r.o. v celosti. Notárska zápisnica deklarovala záložné právo v prospech
BPT LEASING, a.s., Bratislava na predmetné nehnuteľnosti zapísané 24.10.2016 a uviedla, že
vydražiteľom predmetných nehnuteľností je žalovaný 3/ VÁHOSTAV SK, a.s.

54. Z výpisu LV č. XXX, k.ú. a obec Mýtna vyplýva, že žalovaný 3/ VÁHOSTAV SK, a.s. je evidovaným
vlastníkom nehnuteľností
- prac. č. 700/2 o výmere 2375 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,
- prac. č. 700/5 o výmere 288 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,
- prac. č. 700/6 o výmere 67 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,
- prac. č. 711 o výmere 406 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,
- prac. č. 712 o výmere 558 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,
- prac. č. 713/2 o výmere 928 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,
- prac. č. 713/7 o výmere 6978 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,
- prac. č. 713/9 o výmere 33 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,
- prac. č. 713/10 o výmere 66 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,
- prac. č. 714 o výmere 1105 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,
- stavba súp. č. 420 postavená na parc. č. 700/5 ako administratívna budova
- stavba súp. č. 424 postavená na parc. č. 713/11 ako čistička odp. vôd.
Právny vzťah k parcele, na ktorej leží stavba 424 nie je evidovaný na liste vlastníctva.
- stavba súp. č. 425 postavená na parc. č. 712 ako soc. a hyg. budova a dielňa
- stavba súp. č. 458 postavená na parc. č. 713/2 ako bitúnok
- stavba bez súpisného čísla postavená na parc. č. 711 ako ošípáreň.

55. Z výpisu Obchodného vestníka č. 222/2017 zo dňa 22.11.2017, pod K039548 vyplýva, že žalobca
FARDOUS PARTNERS správcovská, k.s., ako správca konkurznej podstaty úpadcu ECOBAU GROUP,
a.s., dopĺňa súpis majetku všeobecnej podstaty o nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, k.ú. a obec
Mýtna,
- prac. č. 700/2 o výmere 2375 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,
- prac. č. 700/5 o výmere 288 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,
- prac. č. 700/6 o výmere 67 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,
- prac. č. 711 o výmere 406 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,
- prac. č. 712 o výmere 558 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,
- prac. č. 713/2 o výmere 928 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,
- prac. č. 713/7 o výmere 6978 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,
- prac. č. 713/9 o výmere 33 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,
- prac. č. 713/10 o výmere 66 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,
- prac. č. 714 o výmere 1105 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,
- stavba súp. č. 420 postavená na parc. č. 700/5 ako administratívna budova
- stavba bez súpisného čísla postavená na parc. č. 711 ako ošípáreň
- stavba súp. č. 425 postavená na parc. č. 712 ako soc. a hyg. budova a dielňa
- stavba súp. č. 458 postavená na parc. č. 713/2 ako bitúnok
- stavba súp. č. 424 postavená na parc. č. 713/11 ako čistička odp. vôd.
Právny vzťah k parcele, na ktorej leží stavba 424 nie je evidovaný na predmetnom liste vlastníctva. Deň
zapísania do súpisu je uvedený v Obchodnom vestníku 11.08.2017.



56. Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I., vložka č. 64979/B vyplýva, že
obchodná spoločnosť SK Michineri, s.r.o. zanikla z dôvodu zlúčenia s právnym nástupcom ROQIS, s.r.o.
(žalovaný 4/) s účinkami od 07.12.2017.

57. Z právoplatného rozhodnutia odvolacieho súdu sp. zn. 43Cob/84/2018-342 zo dňa 14.11.2018
vyplýva, že žaloba o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby bola doručená okresnému súdu včas dňa
19.12.2017, t.j. do 3 mesiacov od udelenia príklepu dňa 19.09.2017 (bod 40. odôvodnenia citovaného
rozhodnutia na str. 348 p.v.).

58. Rozhodnutím Okresného súdu Lučenec sp. zn. 13Cb/158/2017-372 zo dňa 04.03.2019 bola žaloba
zamietnutá z dôvodu záveru súdu o nepreukázaní aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, vzhľadom na
posúdenie jednostranného odstúpenia od kúpnej zmluvy zo strany žalobcu zo dňa 08.02.2016 len
z hľadiska jeho obligačnoprávnych účinkov, pričom vecnoprávne účinky odstúpeniu priznané neboli.
Na základe odvolania žalobcu odvolací súd svojim rozhodnutím sp. zn. 43Cob/53/2019-535 zo dňa
30.05.2019 vyššie uvedené rozhodnutie okresného súdu potvrdil, vrátane záveru o nedostatku aktívnej
vecnej legitimácie žalobcu na podanie žaloby o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby.

59. Na základe dovolania žalobcu NS SR rozhodnutím sp. zn. 2Obdo/99/2020 zo dňa 23.03.2022 zrušil
vyššie uvedené rozhodnutie okresného súdu, ako aj odvolacieho súdu a vrátil vec okresnému súdu
na ďalšie konanie. V dovolacom rozhodnutí NS SR vyslovil právny záver, že odstúpenie od kúpnej
zmluvy o prevode nehnuteľností má nielen obligačnoprávne, ale aj vecnoprávne účinky. Ďalej dospel k
záveru, že pri nadobúdaní vlastníckeho práva udelením príklepu na dobrovoľnej dražbe sa nejedná o
originárne nadobudnutie vlastníckeho práva, ale o odvodené, z čoho vyplýva, že v danom prípade sa
musí aplikovať ústavná zásade nemo plus iuris. Znamená to, že pokiaľ dôjde k prevodu vlastníckeho
práva od nevlastníka, nemôže byť chránená dobromyseľnosť nadobúdateľa. Zároveň sa dovolací súd
v dovolacom rozhodnutí vyjadril aj k procesnej obrane žalovaných o neplatnosti odstúpenia od kúpnej
zmluvy a dospel k záveru, že za jediný účinný procesný prostriedok smerujúci proti jednostrannému
odstúpeniu od kúpnej zmluvy je možné považovať podanie žaloby o určenie neplatnosti takéhoto
odstúpenia uplatnený oprávnenou osobou, t. j. žalovaným 4/ ako kupujúcim, ktorý takúto žalobu nepodal.

60. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších
predpisov (ďalej „ZoDD“) navrhovateľom dražby je vlastník predmetu dražby, osoba, ktorá vykonáva
záložné právo (ďalej len "záložný veriteľ"), alebo iná osoba, ktorá je oprávnená navrhnúť vykonanie
dražby podľa osobitného zákona.

61. Podľa § 10 ods. 1 ZoDD písomnosti sa doručujú poštou formou listovej zásielky do vlastných rúk, a
ak to nie je možné alebo účelné, doručujú sa iným preukázateľným spôsobom do vlastných rúk osobe,
ktorej sú určené. Na doručovanie sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu.

62. Podľa § 12 ods. 5 ZoDD vlastník predmetu dražby je oprávnený do desiatich pracovných dní
od doručenia znaleckého posudku podľa odseku 4 vzniesť u dražobníka námietky proti ohodnoteniu
predmetu dražby a prípadne žiadať vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom. Dražobník je povinný sa
so vznesenými námietkami písomne vysporiadať a najneskôr päť pracovných dní pred konaním dražby
zaslať vlastníkovi predmetu dražby písomnú odpoveď. Ak vlastník predmetu dražby žiada vyhotoviť nový
znalecký posudok, zabezpečí dražobník znalecký posudok bezodkladne do 30 dní odo dňa doručenia
žiadosti od iného znalca.

63. Podľa § 16 ods. 1 ZoDD dražbu je možné vykonať len na základe písomnej zmluvy o vykonaní dražby,
ktorú uzavrie navrhovateľ dražby s dražobníkom; to neplatí, ak ide o majetok štátu, ak je dražobníkom
orgán štátnej správy, alebo ak ide o majetok územného samosprávneho celku, ak je dražobníkom tento
územný samosprávny celok alebo ak je dražobníkom navrhovateľ dražby.

64. Podľa § 16 ods. 4 ZoDD, ak v záložnej zmluve bola dohodnutá suma ako najnižšie podanie pre
prípad konania dobrovoľnej dražby, v zmluve o vykonaní dražby musí byť najnižšie podanie uvedené
najmenej v tejto sume, ak tento zákon neustanovuje inak. Prílohou zmluvy je aj písomné vyhlásenie
záložného veriteľa o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného
práva, a o tom, že predmet dražby je možné dražiť (§ 7 ods. 2).



65. Podľa § 17 ods. 5 písm. a) ZoDD v lehotách ustanovených v odsekoch 2 až 4 zašle dražobník
oznámenie o dražbe navrhovateľovi dražby, dlžníkovi záložného veriteľa, vlastníkovi predmetu dražby,
ak nie je totožný s dlžníkom záložného veriteľa,

66. Podľa § 21 ods. 2 ZoDD v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené
ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať
súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní
do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním
trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu
dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto prípade je možné
domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len
tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23).

67. Podľa § 21 ods. 4 ZoDD účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby podľa odseku 2 sú
navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa odseku 2.

68. Podľa § 21 ods. 5 ZoDD, ak vydražiteľ zmaril dražbu alebo ak súd určil dražbu za neplatnú, účinky
príklepu zanikajú ku dňu príklepu.

69. Podľa § 24 ods. 7 ZoDD zápisnicu o vykonanej dražbe zašle dražobník do piatich dní odo dňa
konania dražby osobám uvedeným v § 17 ods. 5.

70. Po zhodnotení skutočností zistených z predloženého spisu dospel odvolací súd k záveru, že súd
prvej inštancie v tejto veci dostatočne zistil skutkový stav a zistené skutočnosti správne posúdil, keď
vydal napadnutý rozsudok, ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel. V konaní súdu prvej inštancie
nezistil odvolací súd vady, okresný súd sa dostatočne vysporiadal s tvrdeniami žalobcu a s námietkami
žalovaných 1/, 2/ a 3/ nevyhnutných a podstatných pre rozhodnutie vo veci a odôvodnenie napadnutého
rozhodnutia spĺňa zákonom stanovené podmienky na odôvodnenie rozsudku súdu ako rozhodnutia
vo veci samej. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie neodňal žalovaným 1/, 2/, 3/
možnosť konať pred súdom. Podľa odvolacieho súdu okresný súd správne a v dostatočnom rozsahu
zistil skutkový stav veci, ktorý správne aj vyhodnotil a správne dospel k záveru o dôvodnosti uplatnenej
žaloby, keď vydal napadnuté rozhodnutie, ktorým určil predmetnú dobrovoľnú dražbu za neplatnú.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, na ktoré týmto
v zmysle § 387 ods. 2 CSP odkazuje. Vzhľadom na dôvody uvedené žalovanými 1/, 2/, 3/ v podanom
odvolaní odvolací súd dodáva k veci nasledovné.

71. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu a z dôvodov
uvedených žalovanými 1/, 2/ 3/ v odvolaní. Zistený skutkový stav súdom prvej inštancie považoval
odvolací súd za dostatočný, ktorý je spôsobilý na rozhodnutie o veci samej, pričom nepovažoval za
potrebné vykonané dokazovania doplniť alebo ho zopakovať.

72. Predmetom konania je žaloba o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby predmetných nehnuteľností.
Na prvom mieste žalobca zdôrazňoval existenciu jeho vlastníckeho práva k predmetu dražby ku dňu jej
konania na základe jeho odstúpenia zo dňa 08.02.2016 od kúpnej zmluvy zo dňa 11.07.2013. Tvrdil,
že v priebehu konania dražby s ním ako vlastníkom predmetných nehnuteľností, na základe nielen
obligačnoprávnych, ale aj vecnoprávnych účinkov odstúpenia od zmluvy, konané nebolo, čím došlo k
zásahu do jeho práv a k porušeniu zákona o dobrovoľnej dražbe s následkom jej neplatnosti.

73. V dovolacom rozhodnutí sp. zn. 2Obdo/99/2020 zo dňa 23.03.2022 Najvyšší súd SR dospel k záveru
o existencii aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na podanie žaloby o určenie neplatnosti dobrovoľnej
dražby so záväzným právnym záverom o tom, že odstúpenie žalobcu zo dňa 08.02.2016 od kúpnej
zmluvy spôsobuje nielen obligačnoprávne, ale aj vecnoprávne účinky a teda na základe uvedeného
odstúpenia od kúpnej zmluvy žalobca, t. j. úpadca nadobudol spätne vlastnícke právo k predmetným
nehnuteľnostiam, ktoré boli vydražené dňa 19.09.2017 v prospech žalovaného 3/ ako vydražiteľa.
Dovolací súd preto v dovolacom rozhodnutí, ktorým zrušil rozhodnutie odvolacieho ako aj okresného
súdu, vyriešil inak otázku aktívnej vecnej legitimácie ako súdy nižšej inštancie, pričom tento právny
záver je pre súdy nižšieho stupňa záväzný. Pri konštatovaní o existencii aktívnej vecnej sa dovolací



súd zaoberal aj výhradami žalovaných voči neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy, ktoré nepovažoval
za spôsobilé nahradiť príslušnú žalobu o určenie neplatnosti odstúpenia, a to v žiadnom smere (bod
100. odôvodnenia vyššie uvedeného rozhodnutia dovolacieho súdu). Za jediný účinný procesný útok
smerujúci proti jednostrannému odstúpeniu od kúpnej zmluvy dovolací súd považoval podanie žaloby
o určenie neplatnosti takéhoto odstúpenia, ktorá žaloba dotknutou zmluvnou stranou, t.j. kupujúcim
(žalovaným 4/), podaná nebola a naopak žalobca preukázal doručenie jednostranného odstúpenia
druhému adresátovi, čím mal dovolací súd preukázané účinky odstúpenia od zmluvy. Na základe
preukázania účinkov odstúpenia od kúpnej zmluvy dovolací súd založil svoj záver o existencii aktívnej
vecnej legitimácie žalobcu na podanie žaloby o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby.

74. Súd prvej inštancie sa dôsledne riadil v zmysle ust. § 455 CSP vyššie uvedeným záväzným právnym
názorom dovolacieho súdu a správne na základe neho konštatoval existenciu aktívnej legitimácie
žalobcu. Zároveň sa súd prvej inštancie správne a dostatočne vysporiadal aj s ďalším tvrdením
žalovaných 1/ a 2/, ktorí napádali neplatnosť odstúpenia od zmluvy z dôvodu, že žalobca nepreukázal,
že kúpna cena uhradená nebola. Súd prvej inštancie správne poukázal na to, že žalobca svoje tvrdenie
o neuhradení kúpnej ceny, ako dôvod odstúpenia od zmluvy, nie je logicky spôsobilý preukázať. Tento
záver okresného súdu je v súlade s tzv. negatívnou dôkaznou teóriou, t. j. pravidlom, že neexistencia
(niečoho) sa zásadne nepreukazuje, a teda na nikom nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu
neexistenciu určitej právnej skutočnosti (napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 6 Cdo 81/2010 z 31.05.2010).
Nie je preto možné objektívne od žalobcu požadovať preukázanie dôkazu o neexistujúcej skutočnosti,
t.j. že kúpna cena právnym predchodcom žalovaného 4/ uhradená nebola. Žalovaní nepredložili žiaden
dôkaz preukazujúci ich tvrdenie o uhradení kúpnej ceny, ako to správne konštatoval aj okresný súd a ich
tvrdenia o nedôvodnosti odstúpenia od zmluvy preukázané nebolo. Pokiaľ žalovaní navrhovali výsluch
svedkov F.. I. G. a X.. V. E. ako bývalých štatutárnych zástupcov kupujúceho spoločnosti Machineri,
vzhľadom na názor dovolacieho súdu, ktorým sú v zmysle § 455 CSP súdy nižšej inštancie viazané,
že jediným účinným prostriedkom procesného útoku pri spochybňovaní jednostranného odstúpenia je
podanie žaloby adresátom odstúpenia od zmluvy, ktorá takouto oprávnenou osobou podaná nebola,
postupoval súd prvej inštancie správne, keď navrhnutý dôkaz nevykonal z dôvodu jeho nadbytočnosti
a hospodárnosti konania. Je treba zdôrazniť, že dovolacie rozhodnutie s jednoznačným záverom o
existencii aktívnej legitimácie žalobcu bolo založené práve na preukázaní účinkov odstúpenia od kúpnej
zmluvy, pričom k zmene skutkového stavu ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia nedošlo.

75. Pokiaľ preto žalovaní 1/ a 2/ vytýkali rozhodnutiu súdu prvej inštancie nesprávne posúdenie
neunesenia ich dôkazného bremena ohľadne splnenia hmotnoprávnych podmienok odstúpenia od
kúpnej zmluvy - nezaplatenie kúpnej ceny a konštatovanie okresného súdu, že ani jeden z účastníkov
zmluvy neplatnosť odstúpenia nenapadol, odvolací súd sa s týmito výhradami nestotožnil.

76. Vo vzťahu k tvrdeniam žalovaných 1/ a 2/ v odvolaní, ktorí poukazovali na bod 96. odôvodnenia
dovolacieho rozhodnutia, je potrebné pripomenúť, že dovolací súd sa zaoberal účinkami odstúpenia od
zmluvy nielen z pohľadu vecnoprávnych účinkov (bod 96. - 99.), ale priamo v bode 100. odôvodnenia
dovolacieho rozhodnutia sa najvyšší súd vysporiadal aj s procesnou obranou žalovaných 1/, 2/, 3/ voči
odstúpeniu od kúpnej zmluvy s konštatovaním, že jediným účinným prostriedkom procesného útoku je
v danom prípade podanie žaloby adresátom odstúpenia, k čomu nedošlo. Z tohto skutkového záveru
dovolací súd vychádzal pri konštatovaní existencie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a ku dňu vydania
napadnutého rozhodnutia okresným súdom k zmene skutkového stavu v tejto časti nedošlo. Na uvedené
námietky preto odvolací súd neprihliadol. Navyše okresný súd sa správne vysporiadal s tým, že okrem
tvrdenia žalovaných o tom, že k úhrade kúpnej ceny mohlo dôjsť aj iným spôsobom ako bezhotovostným
prevodom na konkrétny účet (napr. hotovostnou platbou), na preukázanie svojich tvrdení okrem
navrhovaných svedkov nepredložili žiadne dôkazy. Za takejto procesnej situácie nevykonanie výsluchu
navrhovaných svedkov okresný súd správne posúdil ako nadbytočný, vzhľadom na záväzný záver
dovolacieho súdu o tom, že jediným účinným prostriedkom napadnutia odstúpenia v danej veci je
podanie žaloby adresátom odstúpenia, k čomu nedošlo.

77. Pokiaľ preto žalovaní 1/ a 2/ v priebehu konania, ako aj v odvolaní, tvrdili že žalobca dostatočne
nepreukázal, či boli splnené podmienky odstúpenia od zmluvy, t.j. že nedošlo k zaplateniu kúpnej ceny,
okresný súd postupoval správne keď na tieto tvrdenia neprehliadol. Ako už bolo uvedené žalobca nie
je povinný preukazovať, že k uhradeniu kúpnej ceny nedošlo, keďže sa jedná o negatívnu skutočnosť,
ktorá sa nepreukazuje. Odvolací súd dopĺňa, že žalovaní 1/ a 2/ tvrdili, že mohlo dôjsť k úhrade kúpnej



ceny iným spôsobom ako bezhotovostnou platbou na konkrétny účet (napr. úhrada na iný účet alebo
hotovostná úhrada), t.j. vychádzali z domnienky o možnej úhrade iným spôsobom. Žalovaní 1/ a 2 /
teda netvrdili, že k úhrade došlo a akým spôsobom, ale len poukazovali na eventuálnu možnosť úhrady
kúpnej ceny a na možný spôsob jej úhrady a v súvislosti s touto domnienkou navrhli výsluch svedkov,
a to štatutárnych zástupcov právneho predchodcu žalovaného 4/.

78. Odvolací súd konštatuje, že strana sporu má povinnosť tvrdenia na ktorú nadväzuje povinnosť
podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi. Znamená to, že medzi základné procesné povinnosti patrí povinnosť
tvrdenia, t.j. označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a povinnosť podoprieť svoje
tvrdenia dôkazmi podľa článku 8 CSP. Vykonanie dôkazu a jeho výsledok nemá nahrádzať povinnosť
tvrdenia strany sporu. Dôkaz má podporiť tvrdenie strany sporu a nie naopak, t.j. aby výsledok
vykonaného dôkazu nahrádzal skutkové tvrdenie. Tak tomu bolo aj v predmetnej veci, keď žalovaní 1/ a
2/ sa len domnievali, že k úhrade kúpnej ceny mohlo dôjsť, pričom až výsledok výsluchu navrhovaných
svedkov mal nahradiť povinnosť tvrdenia žalovaných o konkrétnych skutkových okolnostiach úhrady
kúpnej ceny. Takýto spôsob vedenia civilného sporového konania nie je v súlade s procesnými princípmi
podľa čl. 8 CSP, keď povinnosť tvrdenia je nahradená výsledkom navrhnutého dokazovania. Aj z
tohto hľadiska preto okresný súd postupoval správne, keď výsluch navrhovaných svedkov nevykonal.
Navyše ako už bolo uvedené aj prípadný výsluch uvedených svedkov nič nemení na skutkovom
stave existujúcom v čase rozhodnutia dovolacieho súdu, ktorý zmenený nebol, že žaloba o neplatnosť
odstúpenia od kúpnej zmluvy jej adresátom podaná nebola, pričom podľa názoru dovolacieho súdu
sa jedná o jediný účinný prostriedok smerujúci proti odstúpeniu (bod 100. odôvodnenia dovolacieho
rozhodnutia). V zmysle § 455 CSP preto ani prípadný výsluch navrhovaných svedkov tento skutkový
stav nebol spôsobilý zmeniť, ako to správne konštatoval aj okresný súd.

79. Okresný súd správne konštatoval v zmysle záverov dovolacieho súdu, že vzhľadom na preukázané
účinky platného odstúpenia od zmluvy je daná vecná aktívna legitimácia žalobcu, ktorý bol v čase
realizácie dražby skutočným vlastníkom draženej nehnuteľnosti, čím bol preukázateľne dotknutý na
svojich prácach (bod 101. odôvodnenia rozhodnutia dovolacieho rozhodnutia).

80. Okresný súd správne v zmysle citovaného rozhodnutia dovolacieho súdu konštatoval, že podpis
zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 27.03.2015 v čase pred jednostranným odstúpením od kúpnej
zmluvy zo dňa 08.02.2016 nič nemení na tom, že k nadobudnutiu vlastníckeho práva žalobcom došlo
na základe jeho jednostranného odstúpenia spätne a teda na dražbe konanej 19.09.2017 bol žalobca
preukázateľne vlastníkom draženej veci a naopak, záložcovi už vlastnícke právo nepatrilo (bod 43.
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia). Súd prvej inštancie správne v zmysle záväzného právneho
názoru dovolacieho súdu poukázal aj na tvrdenú dobromyseľnosť žalovaného 3/ pri nadobúdaní
predmetných nehnuteľností na základe dobrovoľnej dražby, kedy samotná dobromyseľnosť neprelamuje
princíp nemo plus iuris. Vzhľadom na to, že príklep udelený v rámci dobrovoľnej dražby nepatrí medzi
originárne spôsoby nadobudnutia vlastníckeho práva, potom ani dobromyseľnosť vydražiteľa nie je
spôsobilá prelomiť zásadu nemo plus iuris, z čoho potom vyplýva, že nie je možné prihliadnuť ani na
prípadnú dobromyseľnosť vydražiteľa pri udelení príklepu na dobrovoľnej dražbe dňa 19.09.2017 (bod
43. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia).

81. Žalovaní 1/ a 2/ v odvolaní namietali, že ani dovolacie rozhodnutie a ani napadnuté rozhodnutie
nevyriešilo, aký následok má obnovenie pôvodného stavu na základe odstúpenia od zmluvy, na záložné
právo žalovaného 1/ zriadeného pred odstúpením. Okresný súd na túto otázku dal odpoveď v bode 44.
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia v ktorom uviedol, že žalovaný 1/ ako evidovaný záložný veriteľ
je osobou oprávnenou v zmysle § 7 ods. 1 ZoDD ako záložný veriteľ navrhnúť dobrovoľnú dražbu a
teda podľa okresného súdu, aj s prihliadnutím na spätné nadobudnutie vlastníckeho práva žalobcom
na základe odstúpenia od kúpnej zmluvy zo dňa 08.02.2016, bol žalovaný 1/ oprávnenou osobou na
podanie návrhu na dobrovoľnú dražbu. Odvolací súd len dodáva, že tento záver však nemá vplyv na
neplatnosť dobrovoľnej dražby z dôvodu nekonania v priebehu dražby so žalobcom ako vlastníkom
predmetu dražby.

82. Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že vzhľadom na vyššie uvedený záväzný
právny názor dovolacieho súdu, ktorý konštatoval existenciu vlastníckeho práva žalobcu nadobudnutého
spätne na základe odstúpenia od zmluvy vychádzajúc z účinkov platného odstúpenia od zmluvy, v čase
vykonávania dražby už žalobca bol vlastníkom predmetu dražby, ktorému patrili konkrétne zákonom



priznané práva pri realizácii dobrovoľnej dražby, t. j. právo na doručenie ohodnotenie predmetu dražby
s právom podať voči nemu námietky, právo na doručenie oznámenia o dražbe a o vydražení predmetu
dražby, ktorých realizácia mu umožnená nebola, čo okresný súd posúdil ako zásah do jeho vlastníckeho
práva. Ako uviedol okresný súd v čase konania dražby bol síce návrh podaný oprávnenou osobou, avšak
vzhľadom na to, že vlastnícke právo v čase konania dražby už záložcovi (Machineri SK) nesvedčalo,
bolo opomenuté konať so žalobcom, čím došlo k zásahu do jeho vlastníckeho práva. Odvolací súd
sa stotožňuje aj so záverom okresného súdu, že je irelevantné, z akého dôvodu došlo k opomenutiu
konať so žalobcom, resp. z akého dôvodu nebolo s ním konané, keď je zrejmé, že ako záložnému
veriteľovi, tak ani dražobníkovi a ani vydražiteľovi nebola známa existencia vlastníckeho práva žalobcu,
nakoľko žiadne listinné doklady z verejne prístupných registrov túto skutočnosť neosvedčovali. Uvedená
skutočnosť je však aj podľa odvolacieho súdu irelevantná, keď je nevyhnutné, v súlade so záverom
okresného súdu, zistiť len to, či došlo alebo nedošlo k porušeniu zákona o dobrovoľných dražbách s
dôsledkom zásahu do vlastníckeho práva žalobcu ako vlastníka dražených nehnuteľností, čo v konaní
preukázané bolo.

83. Ako správne konštatoval aj okresný súd, prípadné porušenie a zanedbanie povinností správcu
úpadcu, t. j. žalobcu vo vzťahu k včasnému zverejneniu zápisu uvedených nehnuteľností do súpisu
konkurznej podstaty úpadcu, resp. nezapísanie poznámky o spornosti zapísaných nehnuteľností, je vo
vzťahu k predmetu tohto konania irelevantné. Odvolací súd súhlasí aj s procesným postupom súdu
prvej inštancie, ktorý sa nevyjadroval k námietkam žalobcu týkajúcich sa pravosti, výšky a splatnosti
pohľadávok, pre ktoré došlo k dražbe, ako ani k platnosti zmluvy o dobrovoľnej dražbe, ˇpretože ich
považoval za irelevantné. Okresný súd správne poukázal na to, že pokiaľ v konaní bolo preukázané,
že došlo nesprávnym postupom v rámci dobrovoľnej dražby k zásahu do práv žalobcu ako vlastníka
predmetu dražby, skúmanie uvedených skutočností je nadbytočné.

84. Okresný súd správne poukázal na to (bod 46. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia), že
predmetom konania je určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby. Pri takto vymedzenom predmete konania
nie je skúmanie konania správcu konkurznej podstaty relevantné, pretože ako uviedol správne okresný
súd, aj prípadné zistenie jeho pochybenia pri zápise predmetu dražby do súpisu konkurznej podstaty,
by táto skutočnosť nemala vplyv na platnosť dobrovoľnej dražby. Aj keď je potrebné konštatovať, že ako
žalovaný 1/, t. j. navrhovateľ dražby, žalovaný 2/ ako dražobník a žalovaný 3/ ako vydražiteľ vychádzali
pri realizácii a konaní dražby z verejne dostupných údajov týkajúcich sa predmetu dražby, z ktorých
vlastnícke právo žalobcu nevyplývalo, táto skutočnosť nemá vplyv na záver o porušení ustanovení
zákona o dobrovoľnej dražbe vo vzťahu k žalobcovi ako vlastníkovi predmetu dražby. Nie je predmetom
konania o neplatnosť dobrovoľnej dražby skúmať postup správcu konkurznej podstaty. Predmetom
takéhoto konania je zistenie a posúdenie, či došlo alebo nedošlo k porušeniu zákona o dobrovoľnej
dražbe pri realizácii a výkone dražby voči dotknutej osobe.

85. Pokiaľ žalovaní 1/ a 2/ v odvolaní namietali nesprávny postup správcu konkurznej podstaty úpadcu,
t. j. žalobcu pri zverejnení doplnenia súpisu o predmetné nehnuteľnosti a porušenie ust. § 76 ods.
3, ako aj § 78 ods. 1 a 2 ZoKR, ako už bolo uvedené, vzhľadom na predmet konania sa jedná o
irelevantné námietky, pretože aj prípadné pochybenie správcu konkurznej podstaty nemá vplyv na
platnosť dobrovoľnej dražby, ako uviedol okresný súd. Pokiaľ na základe záverov dovolacieho súdu
nadobudnutie vlastníckeho práva v dobrovoľnej dražbe nie je originárnym spôsobom, t. j. keď ani na
základe dobromyseľnosti vydražiteľa nemôže dôjsť k nadobudnutiu vlastníckeho práva od nevlastníka,
potom ani postup žalovaných 1/, 2/ a 3/ pri dobrovoľnej dražbe, hoci vychádzajúc z verejne prístupných
údajov o vlastníctve predmetu dražby, ktoré sa však následne preukázali ako nezodpovedajúce
skutočnosti, nemôže mať za následok konvalidovanie dôvodov neplatnosti dražby, t. j., že so žalobcom
ako vlastníkom predmetu dražby nebolo konané podľa kogentnej úpravy zákona o dobrovoľnej dražbe
(nedoručenie ohodnotenia nehnuteľnosti, nedoručenia dražobnej vyhlášky, nedoručenie oznámenie
o výsledku dražby). Prípadné porušenie povinností žalobcu konajúc v rozpore s úpravou zákona o
konkurze a reštrukturalizácii, nemôže konvalidovať zistený rozpor so zákonom o dobrovoľnej dražbe pri
realizácii dražby, kde sa so žalobcom nekonalo ako s vlastníkom predmetu dražby, a to napriek tomu,
že žalovaní 1/, 2/, 3/ o žalobcovi ako o vlastníkovi uvedenú vedomosť nemali.

86. Ako už bolo uvedené, podľa záväzného právneho názoru dovolacieho súdu, vzhľadom na
skutočnosť, že príklep udelený na dobrovoľnej dražbe nie je originárnym spôsobom nadobudnutia
vlastníckeho práva, potom ani dobromyseľnosť vydražiteľa neumožňuje nadobudnúť vlastnícke právo



od nevlastníka udelením príklepu na dobrovoľnej dražbe. V súvislosti s takýmto výkladom účinkov
dobromyseľnosti vydražiteľa je potrebné posudzovať aj postup žalovaných 1/, 2/, 3/ v rámci vykonávania
dražby, keď síce postupovali podľa dostupne verejných údajov predpokladajúc vlastnícke právo
právneho predchodcu žalovaného 4/, čo však následne bolo vyvrátené na základe účinkov odstúpenia
od zmluvy zo strany žalobcu. Aj keď teda žalovaní 1/, 2/, 3/ postupovali pri realizácii dobrovoľnej
dražby podľa dostupných údajov, t. j. nie je možné im vytknúť vedomé a úmyselné nedodržanie
zákona o dobrovoľnej dražbe, táto skutočnosť nemá vplyv na záver o tom, že došlo k porušeniu
zákona o dobrovoľnej dražbe na základe spätného nadobudnutia vlastníckeho práva žalobcom na
základe vecnoprávnych účinkov odstúpenia od kúpnej zmluvy. Prípadné pochybenie správcu ako to
správne uviedol aj okresný súd je preto pri posudzovaní predmetu tohto konania a uplatneného nároku
irelevantné. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na ust. § 70 ods. 2 Zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri
nehnuteľností, v zmysle ktorého údaje katastra o právach k nehnuteľnostiam sú hodnoverné a záväzné,
ak sa nepreukáže opak. Keďže v predmetnom konaní sa opak preukázal, t. j., že údaje o vlastníkovi
nehnuteľnosti ku dňu konania dražby nezodpovedali skutočnému a právnemu stavu, keď vlastníkom
bol žalobca na rozdiel od evidovaného stavu, bol naplnený predpoklad § 70 ods. 2 zákona o katastri a
nehnuteľnosti, keď žalobca preukázal ku dňu konania dražby existenciu jeho vlastníckeho práva, ako
to uviedol v záväznom právnom názore dovolací súd.

87. Okresný súd taktiež správne uviedol, že výhrady žalobcu k výške a splatnosti pohľadávky, pre ktorú
bola dobrovoľná dražba navrhnutá, je až následnou, t. j. sekundárnou otázkou, keď vzhľadom na zistený
stav o porušení zákona o dobrovoľných dražbách vo vzťahu k žalobcovi ako vlastníkovi, je uvedená
skutočnosť pre účely rozhodnutia o určenie neplatnosti dražby už nadbytočná, t.j. pokiaľ bol preukázaný
iný dôvod neplatnosti dražby. Aj keby sa preukázala neexistencia pohľadávky pre ktorú bola navrhovaná
dražba, nič to nemení na závere aj o inom existujúcom dôvode neplatnosti dražby. Na druhej strane
pokiaľ by bola preukázaná správnosť pohľadávky, pre ktorú bola dražba navrhnutá, ostáva aj naďalej
záver o iných dôvodov neplatnosti dražby, ako to uviedol okresný súd. Odvolací súd len dopĺňa, že
taktiež otázka platnosti zmluvy o realizácii dražby na základe absencie spôsobilosti osoby oprávnenej
konať za žalovaného 1/ pri jej podpise je nadbytočná, keď bol preukázaný iný dôvod neplatnosti dražby.

88. V tejto súvislosti odvolací súd len pripomína, že okresný súd postupoval v súlade so záväzným
pokynom dovolacieho súdu v bode 114. jeho odôvodnenia, ktorý uložil konajúcemu súdu prioritne
podrobiť skúmaniu splnenie základných zákonných podmienok podľa § 7 ods. 1 a nasl. ZoDD a až
po skúmaní týchto základných podmienok mal okresný súd pristúpiť k šetreniu ostatných skutočností
namietaných stranami sporu ohľadne zápisu dražených nehnuteľností do súpisu konkurznej podstaty,
účinkov zverejnenia takéhoto súpisu v Obchodnom vestníku, prípadne zániku pohľadávky záložného
veriteľa vyhlásením konkurzu, resp. ku skúmaniu iných titulov spôsobujúcich zánik pohľadávok a
podobných právnych skutočností. Okresný súd sa týmto pokynom aj riadil, keď dospel k záveru,
že z dôvodu existencie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu ako vlastníka nebolo s ním konané v
priebehu a realizácii dražby, čím došlo k porušeniu zákona o dobrovoľných dražbách vo vzťahu k
žalobcovi ako vlastníkovi predmetu dražby. Preto skúmanie uvedených ďalších podmienok v súlade s
uvedeným pokynom dovolacieho súdu správne okresný súd vyhodnotil ako nadbytočné, ktoré vo vzťahu
k správnemu záveru okresného súdu o neplatnosti dražby nemajú v tomto štádiu zásadný význam.

89. Vo vzťahu k spoločným dôvodom odvolania žalovaných 1/, 2/ a 3/ odvolací súd udáva nasledovné.

90. Pokiaľ žalovaní 1/, 2/ a 3/ namietali a nesúhlasili so závermi dovolacieho súdu týkajúcich sa
vecnoprávnych účinkov odstúpenia od kúpnej zmluvy, dobromyseľnosti žalovaného 3/ ako vydražiteľa,
nevyhnutnosti podania žaloby o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy poukazuje odvolací súd na
ust. § 455 CSP podľa ktorého, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu.
Z uvedeného vyplýva, že v prípade zrušenia rozhodnutia súdu prvej inštancie ako aj rozhodnutia
odvolacieho súdu je právny názor dovolacieho súdu uvedený v zrušujúcom rozhodnutí pre súdy nižšej
inštancie záväzný. Súdy nižšej inštancie už nemajú voľnú úvahu pri právnom posúdení skutkového
stavu v danom spore a sú povinné riadiť sa právnym posúdením súdu vyššej inštancie a na jeho
základe spor rozhodnúť. V takom prípade sa jedná o kasačnú záväznosť zrušovacieho rozhodnutia, v
zmysle ktorej je súd nižšej inštancie povinný bezvýhradne sa podriadiť právnemu názoru súdu vyššej
inštancie vyslovenému v zrušovacom rozhodnutí (uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo/12/2016 publikované
v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov č. 8/2016). V zmysle ďalšieho rozhodnutia NS SR sp.



zn. 2Cdo/155/2011 vyplýva, že pri kasačnom rozhodnutí neexistuje pre súd nižšej inštancie priestor
pre právny dialóg alebo úvahy o tom, či je záväzný právny názor správny, fundovaný alebo úplný.
Opačné konanie predstavuje porušenie ústavného práva na skončenie veci v primeranej lehote a na
spravodlivý proces a teda nerešpektovanie záväzného právneho názoru je závažné pochybenie súdu
nižšej inštancie, ktoré zakladá porušenie práva strany na spravodlivý proces (podobne aj rozhodnutie
NS SR sp. zn. 5Obo/2/2014).

91. Okresný súd sa pri vydanie napadnutého rozhodnutia dôsledne riadil citovanými zásadami a
záväznosťou právneho názoru vysloveného v dovolacom zrušujúcom rozhodnutí NS SR a odvolací
súd sa v celom rozsahu z vyššie uvedených dôvodov s napadnutým rozhodnutím stotožnil ako vecne
správnym.

92. K ďalším odvolacím dôvodom žalovaných 1/ a 2/ odvolací súd udáva nasledovné.

93. Žalovaní 1/ a 2/ poukazovali v odvolaní na závery okresného súdu v bode 43. napadnutého
rozhodnutia, v zmysle ktorého bol žalobca preukázateľne vlastníkom draženej veci ku dňu konania
dražby a naopak záložcovi vlastnícke právo nepatrilo a namietali, že podmienkou vykonania dražby
nie je trvanie vlastníckeho práva pôvodného záložcu, ale rozhodujúcou je skutočnosť, či záložcovi
svedčalo právo v čase zriadenia záložného práva, čo splnené bolo. Toto tvrdenie považoval odvolací
súd za irelevantné. Okresný súd odôvodnil svoje rozhodnutie, ktorým vyhovel žalobe a určil neplatnosť
dobrovoľnej dražby, tým, že pri konaní dražby na základe návrhu žalovaného 1/ ako oprávnenej
osoby podať takýto návrh, t. j. vychádzal z predpokladov zachovania záložného práva žalovaného 1/,
nebol splnený zákonný postup vo vzťahu k žalobcovi, ako v tom čase už vlastníkovi predmetných
nehnuteľností. Pokiaľ odkazovali žalovaní 1/ a 2/ na rozhodnutie ÚS SR, ktorý v rozhodnutí sp. zn. III.
ÚS 481/2022-14 zo dňa 25.08.2022 konštatoval, že dovolací súd nevyriešil svojim rozhodnutím, aký
následok má odstúpenie od kúpnej zmluvy s vecnoprávnymi účinkami vo vzťahu k záložnému právu
žalovaného 1/ zriadeného ešte pred odstúpením, okresný súd túto otázku posúdil tak, že žalovaný 1/
bol oprávnenou osobou, ktorej svedčí právo navrhnúť dobrovoľnú dražbu, t. j. vychádzal zo záveru o
zachovaní jeho záložného práva. Okresný súd sa preto s touto otázkou vysporiadal a odvolací súd preto
na tieto výhrady žalovaných 1/ a 2/ neprihliadol.

94. Pokiaľ žalovaní 1/ a 2/ vo svojom odvolaní v bode 7., 8. a 9. nesúhlasili so záverom dovolacieho súdu
ohľadne vecnoprávnych účinkov odstúpenia od zmluvy a spätného nadobudnutia vlastníckeho práva,
na tieto námietky odvolací súd neprihliadol, pretože záväzným právnym názorom dovolacieho súdu,
ako bolo už uvedené, v zmysle § 455 CSP je odvolací súd viazaný. Taktiež tvrdenie o vecnoprávnych
účinkoch odstúpenia, ktoré podľa žalovaných 1/ a 2/ nemusia znamenať zánik záložného práva je
irelevantné, pretože okresný súd pri svojom závere o vyhovení žalobe vychádzal práve z toho, že
žalovaný 1/ je osobou, ktorej svedčí právo navrhnúť vykonanie dražby, t. j. má postavenie záložného
veriteľa.

95. Žalovaní 1/ a 2/ v odvolaní nesúhlasili s posúdením otázky dobromyseľnosti dovolacím súdom, ktorý
spochybnil dobromyseľnosť žalovaného 3/ ako vydražiteľa aj tým, že na LV vo vzťahu k predmetným
nehnuteľnostiam bola vyznačená poznámka o odporovacej žalobe. Túto výhradu považoval odvolací
súd za irelevantnú. Aj vyššie uvedené rozhodnutie ÚS SR sp. zn. III. ÚS 481/2022-14 zo dňa 25.08.2022
konštatovalo, že sa jedná síce o mylný záver dovolacieho súdu vo vzťahu k účinkom zapísanej poznámky
o existencii konania o odporovacej žalobe, avšak (bod 13. posledná veta odôvodnenia rozhodnutia) táto
nelogickosť a rozporuplnosť záveru NS SR vzhľadom na jeho skoršie právne závery nie je spôsobilá
sama o sebe ani v spojení s inými skutočnosťami ovplyvniť nové rozhodnutie. Odvolací súd len
dopĺňa, že pokiaľ na základe záväzného právneho záveru dovolacieho súdu o vecnoprávnych účinkoch
odstúpenia od zmluvy ani dobromyseľnosť vydražiteľa nemôže prelomiť zásadu nemo plus iuris, t.j.
nemôže dôjsť k nadobudnutiu vlastníckeho práva od nevlastníka udelením príklepu dobromyseľnému
vydražiteľovi na dobrovoľnej dražbe, potom následné konštatovanie o absencii dobromyseľnosti aj z
dôvodu vyznačenej poznámky na LV o konaní o odporovacej žalobe je nadbytočné, pretože z povahy nie
originárneho nadobudnutia vlastníckeho práva vyplýva, že dobromyseľnosť vydražiteľa nemôže mať za
následok nadobudnutie vlastníckeho práva udelením príklepu na dobrovoľnej dražbe, a to bez ohľadu
na poznámku na LV o prebiehajúcich konaniach o odporovateľnosti právneho úkonu.



96. Vzhľadom na vyššie uvedené sa preto odvolací súd nestotožnil a námietkami žalovaných 1/ a 2/ v
odvolaní a tieto neboli spôsobilé na zmenu vecne správneho rozhodnutia okresného súdu.

97. Žalovaný 3/ v odvolaní namietal, že po vydaní napadnutého rozhodnutia sú tu nové skutočnosti a
dôkazy, ktoré nemohol v konaní predložiť, a to právoplatné rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I
sp. zn. 4Cbi/20/2016 zo dňa 14.02.2022 (rozsudok 2), ktoré určilo, že kúpna zmluva uzavretá medzi
žalobcom, t.j. úpadcom a právnym predchodcom žalovaného 4/ je voči konkurzným veriteľom neúčinná.
Podľa žalovaného 3/ z tohto právoplatného rozsudku preto vyplýva platnosť a účinnosť uvedenej
kúpnej zmluvy zo dňa 11.07.2013 a teda nespornosť zálohu a záložného práva. Odvolací súd na prvom
mieste konštatuje, že okresný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nevychádzal z predpokladu
neexistencie alebo spornosti záložného práva. Naopak uviedol, že žalovaný 1/ ako záložný veriteľ bol
oprávnený navrhnúť výkon záložného práva, t.j. navrhnúť dobrovoľnú dražbu (bod 44. odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia). Na tento záver okresného súdu preto existencia právoplatného rozsudku 2
nemá vplyv.

98. Podľa žalovaného 3/ z existencie právoplatného rozsudku 2 nevyplýva neplatnosť a neúčinnosť
kúpnej zmluvy zo dňa 11.07.2013 z dôvodu jej zrušenia odstúpením. Podľa žalovaného 3/ sa teda jedná
o situáciu, keď napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, keďže nemôže byť
právne posúdenie tej istej otázky, t.j. platnosť kúpnej zmluvy, iné od právneho posúdenia v právoplatne
skončenom konaní. Rozsudok 2 zároveň považoval za ďalší prípustný prostriedok procesnej obrany v
zmysle § 365 ods. 1 písm. g) CSP a jedná sa o novotu podľa § 366 písm. d) CSP. S takýmto tvrdením
sa odvolací súd nestotožnil.

99. Na prvom mieste odvolací súd poukazuje, že v zmysle § 21 ods. 4 ZoDD sú účastníkmi konania
o neplatnosť dobrovoľnej dražby navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a
dotknutá osoba. V zmysle citovaného ustanovenia sa preto jedná o nútené procesné spoločenstvo podľa
§ 78 ods. 1 CSP. V prípade núteného procesného spoločenstva, t.j. ak ide o procesnú situáciu, keď si
hmotnoprávna úprava vyžaduje existenciu procesného spoločenstva na úspech v konaní, pôjde vždy
o spoločenstvo nerozlučné (Števček, Ficová, Baricová, Mesiarkinová, Bajánková, Tomašovič a kol.:
Civilný sporový poriadok, Veľké Komentáre, C.H.Beck, 2016, str. 266). Z uvedeného potom vyplýva,
že procesný úkon jedného subjektu nerozlučného spoločenstva platí aj pre ostatných, ktorí sú členmi
nerozlučného procesného spoločenstva na danej procesnej strane v zmysle § 77 CSP.

100. Za tejto procesnej situácie preto odvolací súd posudzoval, či žalovaným 3/ uvedená existencia
právoplatného rozsudku 2 zo dňa 22.02.2022 je novotou v odvolacom konaní podľa § 366 písm. d)
CSP. Uvedenú otázku musel odvolací súd posúdiť z toho dôvodu, že ku dňu vydania dovolacieho
rozhodnutia, ako aj napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, žalovaní 1/ až 4/ uvedenú skutočnosť
o existencii právoplatného rozsudku 2 neuviedli a neuplatnili ho ako prostriedok procesnej obrany.
Predpokladom, aby prostriedok procesného útoku a obrany mohol byť v odvolacom konaní použitý ako
novota podľa § 366 písm. d) CSP je, že sa jedná o taký prostriedok procesnej obrany, ktorý odvolateľ
bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Existenciu tohto rozsudku zároveň
žalovaný 3/ považoval za skutočnosť, keď zistený skutkový stav okresným súdom neobstojí, pretože je tu
prípustný ďalší prostriedok procesnej obrany, ktorý nebol uplatnený. Ako už bolo uvedené predpokladom
uplatnenia takejto novoty v odvolacom konaní je, aby sa jednalo o taký nový prostriedok procesnej
obrany, ktorý žalovaní nemohli doteraz v konaní bez svojej viny použiť. Je povinnosťou žalovaného
preukázať, že takto uplatnený prostriedok procesnej obrany nemohol v doterajšom priebehu konania
použiť bez svojej viny. Ak tak neurobí, nie je možné v odvolacom konaní na takúto novotu prihliadnuť,
pričom na neprihliadnutie k novote postačí aj opomenutie jej skoršieho uvedenia z dôvodu nedbanlivosti
(viď vyššie cit. dielo, str. 1244).

101. Žalovaný 3/ tvrdil, že nebol účastníkom konania 2 a nemal teda vedomosť o vyhlásení, ako
ani o nadobudnutí právoplatnosti uvedeného rozsudku 2 o určení neúčinnosti kúpnej zmluvy zo dňa
11.07.2013 a dozvedel sa o tom až na základe zverejnenia rozsudku 2 na stránke Ministerstva
spravodlivosti SR. Tvrdil teda, že keďže nebol účastníkom konania 2, nemohol uplatniť do vyhlásenia
napadnutého rozhodnutia tento prostriedok procesnej obrany. S takýmto tvrdením sa odvolací súd
nestotožnil.



102. Ako bolo uvedené vyššie, žalovaný 1/ až 4/ majú postavenie núteného procesného spoločenstva,
ktoré je procesným spoločenstvom nerozlučným. Procesné úkony a konanie jedného z nich, vrátane
napr. opomenutia predloženia dôkazu, či už z nedbanlivosti alebo pasivity v konaní, zaťažuje z procesnej
stránky celé procesné spoločenstvo, t.j. aj jeho jednotlivých členov na danej procesnej strane sporu.
Podľa odvolacieho súdu, pokiaľ účastníkom vyššie uvedeného konania 2 bol žalovaný 4/, potom
žalovaný 4/ mohol a mal možnosť použiť uvedený prostriedok procesnej obrany najneskôr do vyhlásenia
rozhodnutia súdu prvej inštancie. Uplatnenie takejto procesnej obrany žalovaným 4/ by zároveň bolo
považované za úkon akéhokoľvek iného člena nerozlučného spoločenstva na strane žalovaných podľa §
77 ods. 1 CSP. Podľa odvolacieho súdu podstatné je, či ktokoľvek zo žalovaných 1/ až 4/ ako účastníkov
núteného a nerozlučného procesného spoločenstva mal a mohol uplatniť takýto prostriedok procesnej
obrany do vyhlásenia uznesenia súdu prvej inštancie o skončení dokazovania v zmysle zásady zákonnej
koncentrácie konania podľa § 154 CSP. Pri kladnej odpovedi, t.j. že čo i len jeden zo žalovaných
takúto procesnú možnosť mal a ju nevyužil, je nevyhnutné dospieť k záveru o oneskorenom uplatnení
takéhoto prostriedku procesnej obrany v rozpore s ust. § 154 CSP. Takto uplatnený prostriedok procesnej
obrany žalovaným 3/ až v podanom odvolaní nepovažoval z týchto dôvodov preto odvolací súd za včas
uplatnený a naň neprihliadol.

103. Tvrdenie žalovaného 3/, že žalovaný 4/ je schránkovou firmou, ktorá nie je aktívna, je nečinná
a nemožno od nej očakávať aktívnu procesnú obranu a preto žalovaný 3/ uplatnil tento prostriedok
procesnej obrany až v odvolaní, je irelevantné. Ustanovenie o zákonnej koncentrácii konania v § 154
CSP nepozná nečinnosť strany sporu ako dôvod, ktorý by mohol prelomiť zásadu zákonnej koncentrácie
konania. Predpokladom posúdenia procesného prostriedku ako novoty v odvolacom konaní podľa
§ 366 písm. d) CSP je, že ho odvolateľ nemohol použiť bez svojej viny. Procesná pasivita alebo
nedbalosť strany sporu, v tomto prípade žalovaného 4/ ako člena nerozlučného núteného procesného
spoločenstva, nespĺňa zákonný pojem „bez svojej viny“, naopak jedná sa o zavinenie minimálne z
nedbanlivosti. Odvolací súd preto na tento odvolací dôvod žalovaného 3/ neprihliadol.

104. Nad rámec vyššie uvedeného odvolací súd pripomína, že dovolací súd v bode 110. odôvodnenia
dovolacieho rozhodnutia poukázal aj na charakter kolidujúcich konaní, t.j. konania o určenie neplatnosti
dobrovoľnej dražby a konania o určenie neúčinnosti kúpnej zmluvy zo dňa 11.07.2013. V ňom dovolací
súd konštatoval, že vyvolané konanie o určenie neúčinnosti právnych úkonov, vrátane kúpnej zmluvy zo
dňa 11.07.2013 bolo v danom prípade nadbytočné, pretože prinavrátenie vlastníckeho práva pôvodnému
vlastníkovi predmetu dražených nehnuteľností došlo jednostranným odstúpením zo dňa 08.02.2016 s
vecnoprávnymi účinkami, t.j. pred uzavretím zmluvy o výkone dobrovoľnej dražby a udelení príklepu
zo dňa 19.09.2017, čomu nasvedčuje aj vyjadrenie žalobcu, podľa ktorého predmetné konanie o
určení neúčinnosti právnych úkonov bolo podané len z opatrnosti. Podľa dovolacieho súdu podanie
takejto súdnej žaloby samotným predávajúcim nie je možné považovať ani za deklaráciu platnosti
kúpnej zmluvy, resp. spochybnenia jeho jednostranného odstúpenia od kúpnej zmluvy. Dovolací súd sa
teda vyjadril aj k účinkom a vzťahu medzi obidvoma uvedenými konaniami, keď považoval existenciu
uvedeného konania 2 za otázku, ktorú nie je možné považovať za deklaráciu platnosti kúpnej zmluvy,
resp. spochybnenia jednostranného odstúpenia od zmluvy.

105. Pokiaľ žalovaný 3/ v odvolaní uviedol, že na určení neplatnosti dobrovoľnej dražby na strane
žalobcu absentuje akýkoľvek právny záujem a žalovaný nie je osobou, ktorej práva by boli vykonaním
dobrovoľnej dražby dotknuté, s takýmto tvrdením sa odvolací súd nestotožnil. Ako už uviedol okresný
súd v napadnutom rozhodnutí, pri podaní žaloby o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby sa neaplikuje
ust. § 137 CSP, t.j. nepreukazuje sa naliehavý právny záujem, pretože tento vyplýva priamo z právnej
úpravy Zákona o dobrovoľnej dražbe, ak žalobu podáva osoba, ktorá tvrdí, že bola vykonaním dražby
akýmkoľvek spôsobom dotknutá na svojich právach. V danom prípade postavenie žalobcu ako dotknutej
osoby bolo vyriešené v dovolacom rozhodnutí najvyššieho súdu, ktorý konštatoval aktívnu vecnú
legitimáciu žalobcu ako vlastníka nehnuteľnosti, t.j. osoby oprávnenej a dotknutej vykonaním dražby na
svojich právach. Okresný súd potom správne dospel k záveru, že nebol splnený zákonný postup počas
dražby konať so žalobcom ako vlastníkom predmetu dražby, keď navrhovateľom dražby nebol vlastník
a v čase konania dražby vlastnícke právo ani záložcovi nepatrilo.

106. K odvolaniu žalovaného 3/, že žalovaný 1/ až 3/ neboli účastníkmi konania 2, o ktorom bola na
liste vlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaná informatívna poznámka a teda mali legitímne očakávanie,
že budú dodržané zákonné ust. § 63 ods. 1 ZoKR, podľa ktorého si žalobca mohol uplatniť akékoľvek



nároky len voči žalovanému 4/ a teda pokiaľ žalovaný 3/ namietal, že uvedená poznámka nemohla
zakladať nedobromyseľnosť žalovaného 3/, k tejto otázke sa odvolací súd už vyjadril. Ako bolo už
uvedené poznámka na LV o prebiehajúcom konaní o určenie neúčinnosti právnych úkonov vo vzťahu k
dobromyseľnosti žalovaného 3/ nie je zásadnou pre rozhodnutie vo veci.

107. Ďalšie výhrady žalovaného 3/, že predmetné nehnuteľnosti v deň konania dražby neboli
zapísané v súpise majetku všeobecnej podstaty, ako aj tvrdenia o porušení povinností žalobcu ako
správcu konkurznej podstaty úpadcu, nemajú vplyv na platnosť, resp. neplatnosť dražby, pretože aj
prípadné pochybenie správcu, ako už bolo uvedené, nekonvaliduje porušenie Zákona o dobrovoľných
dražbách v súvislosti s konaním, ktoré opomenulo žalobcu ako vlastníka, aj keď žalovaný 1/ až 3/
vychádzali z verejne prístupných údajov, z ktorých nevyplýval akýkoľvek vzťah žalobcu k predmetným
nehnuteľnostiam ku dňu konania dražby. Takéto porušenie, aj keď nevedomé, nemôže konvalidovať
samotný následok porušenia zákona. Ten istý záver sa týka tvrdenia žalovaného 3/ v odvolaní o
nemožnosti zapísania predmetu dražby žalobcom do súpisu majetku úpadcu už ku dňu 11.08.2017.
Výhrada ku konaniu správcu úpadcu ako špekulatívneho, nezodpovedajúceho odbornej spôsobilosti,
nemá vplyv na rozhodnutie v konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby.

108. Na základe vyššie uvedeného preto dospel odvolací súd k záveru, že odvolacie dôvody uvedené
žalovaným 3/ neboli spôsobilé na zmenu správneho záveru okresného súdu o určení neplatnosti
dobrovoľnej dražby predmetných nehnuteľností zo dňa 19.09.2017.

109. Okresný súd preto rozhodol správne, keď na základe vykonaného dokazovania s prihliadnutím
na záväzný právny názor dovolacieho súdu a bez zmeny skutkového stavu, žalobe vyhovel a určil
dobrovoľnú dražbu predmetných nehnuteľností konanú dňa 19.09.2017 za neplatnú.

110. Žalovaní 1/ až 3/ podali odvolanie voči napadnutému rozhodnutiu v celom rozsahu, t.j. vrátane
výroku o náhrade trov konania. Pretože okresný súd žalobe vyhovel, rozhodol správne, keď v druhom
výroku napadnutého rozhodnutia v súlade so zásadou procesného úspechu v spore v zmysle § 255
CSP uložil žalovaným 1/ až 4/ povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania v
rozsahu 100%.

111. Na základe vyššie uvedeného preto odvolací súd potvrdil rozhodnutie okresného súdu v celom
rozsahu ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP.

112. Podľa § 224 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP) súd kedykoľvek aj bez
návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti. O oprave súd vydá
opravné uznesenie, ktoré doručí subjektom konania.

113. Podľa § 378 ods. 2 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní
pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

114. Žalobca označil IČO žalovaného 1/ v žalobe v súlade s výpisom z obchodného registra nasledovne:
„31 357 814“. V záhlaví napadnutého rozhodnutia je IČO žalovaného 1/ uvedené dva krát, a to
nesprávne: „ 30 865 077“ a správne „31 357 814“. Z výpisu z obchodného registra žalovaného 1/ vyplýva
adresa žalovaného 1/ nasledovne: „ Drieňová 34“ a v záhlaví napadnutého rozhodnutia je uvedená:
„Drieňova 34“. Zo žaloby ako aj z výpisu z obchodného registra žalovaného 4/ vyplýva jeho adresa
nasledovne: „Líščie Nivy 23“ a v záhlaví napadnutého rozhodnutia je uvedená: „Líščie Nivy 2“. Keďže
pri vyhotovení napadnutého rozhodnutia okresného súdu došlo pri označení adresy a IČO žalovaného
1/ a adresy žalovaného 4/ k zrejmej nesprávnosti a k chybe v písaní, odvolací súd v zmysle § 224 s
použitím § 378 ods. 2 CSP uvedené údaje v napadnutom rozhodnutí opravil v súlade s ich označením
v žalobe a so zápisom v obchodnom registri.

115. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov odvolacieho konania sa odvolací súd riadil ust. § 396
s použitím § 255 ods. 1 CSP a pretože žalobca bol v odvolacom konaní úspešný v celom rozsahu,
priznal mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovaným 1/ až 4/, ktorí majú postavenie
nerozlučného núteného procesného spoločenstva, spoločne a nerozdielne v rozsahu 100%.

116. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté v pomere hlasov 3:0.



Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).