VÁHOSTAV - SK, a.s.


Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 13Cb/30/2022
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6622202340
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Šulaj
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2022:6622202340.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudcom JUDr. Jánom Šulajom v spore žalobcu: FARDOUS PARTNERS
správcovská, k.s., IČO: 48 002 381, so sídlom kancelárie Námestie SNP 14, 811 06 Bratislava, správca
konkurznej podstaty ECOBAU GROUP, a.s., so sídlom Mickiewiczova 2, 811 07 Bratislava, IČO: 44
095 333, zastúpeného: ARIES LEGAL s.r.o., IČO: 54 726 417, so sídlom Námestie SNP 14, 811 06
Bratislava-mestská časť Staré Mesto proti žalovaným:
1/ BPT LEASING, a.s., IČO: 30 865 077, so sídlom Drieňova 34, 821 02 Bratislava, IČO: 31 357 814,
zastúpeného: Mgr. Vladimírom Šárnikom, advokátom, IČO: 30 865 077, so sídlom Rožňavská 2, 821
01 Bratislava,
2/ Dom Dražieb s.r.o., IČO: 45 711 933, so sídlom Podzámska 37, 920 01 Hlohovec, zastúpeného: Mgr.
Vladimírom Šárnikom, advokátom, IČO: 30 865 077, so sídlom Rožňavská 2, 821 01 Bratislava, IČO:
30 865 077,
3/ VÁHOSTAV-SK, a.s., IČO: 31 356 648, so sídlom Priemyselná 6, 821 09 Bratislava, zastúpeného:
Advokát VASKÝ s.r.o., advokátska kancelária, IČO: 51 166 950, so sídlom Miletičova 21, 821 08
Bratislava,
4/ ROQIS s.r.o., IČO: 46 413 863, so sídlom Líščie Nivy 2, 821 08 Bratislava,
o určenie neplatnosti dražby, takto

r o z h o d o l :

I. U r č u j e s a , že dobrovoľná dražba, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti zapísané na Liste
vlastníctva číslo XXX, vedenom Okresným úradom Lučenec, obec F., katastrálne územie F.,
pozemky:
- parcela registra „C“, parcelné číslo XXX/X, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria o výmere
2375 m2;
- parcela registra „C“, parcelné číslo XXX/X, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria o výmere
288 m2;
- parcela registra „C“, parcelné číslo XXX/X, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria o výmere
67 m2;
- parcela registra „C“, parcelné číslo XXX, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria o výmere 406
m2;
- parcela registra „C“, parcelné číslo XXX, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria o výmere 558
m2;
- parcela registra „C“, parcelné číslo XXX/X, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria o výmere
928 m2;
- parcela registra „C“, parcelné číslo XXX/X, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria o výmere
6978 m2;
- parcela registra „C“, parcelné číslo XXX/X, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria o výmere
33 m2;
- parcela registra „C“, parcelné číslo XXX/XX, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria o výmere
66 m2;
- parcela registra „C“, parcelné číslo XXX, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1105
m2;



stavby:
- administratívna budova so súpisným číslom XXX, postavená na parcele číslo XXX/X;
- ošipáreň (bez súpisného čísla), postavená na parcele číslo XXX;
- sociálna hygienická budova a dielňa so súpisným číslom XXX, postavená na parcele číslo XXX;
- bitúnok so súpisným číslom XXX, postavený na parcele číslo XXX/X;
- čistička odpadových vôd so súpisným číslom XXX, postavená na parcele číslo XXX/XX;
vykonaná dražobníkom Dom Dražieb s.r.o., so sídlom Podzámska 37, 920 01 Hlohovec, IČO: 45 711
933 dňa 19.09.2017 o 9.30 h v priestoroch dražobníka, Podzámska 37, 920 01 Hlohovec na návrh BPT
LEASING, a.s., so sídlom Drieňova 34, 821 02 Bratislava, IČO: 31 357 814 j e n e p l a t n á .

II. Žalovaní 1/, 2/, 3/, 4/ s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania
v rozsahu 100 %, vo výške ako bude rozhodnuté osobitným uznesením vydaným vyšším súdnym
úradníkom, v lehote troch dní od právoplatnosti tohoto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 18.12.2017, ktorá bola súdu doručená dňa 20.12.2017, domáhal určenia
neplatnosti dražby, pričom uviedol, že uznesením Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 24.07.2015, sp.
zn.: 3K/4/2015 bol vyhlásený konkurz na dlžníka: ECOBAU GROUP, a.s., so sídlom Mickiewiczova 2,
811 07 Bratislava, IČO: 44 095 333 (ďalej len „úpadca“), ktoré uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom
vestníku č. 146/2015 zo dňa 31.07.2015 pod položkou K017081. Uznesením Okresného súdu Bratislava
I. zo dňa 08.12.2015, sp. zn.: 3K/4/2015 bol ustanovený správca FARDOUS PARTNERS správcovská,
k.s., so sídlom kancelárie Námestie SNP 14, 811 06 Bratislava, ktoré uznesenie bolo zverejnené v
Obchodnom vestníku č. 239/2015 zo dňa 14.12.2015 pod položkou K027041. Konkurz na majetok
úpadcu sa tak považuje za vyhlásený dňom 01.08.2015.

2. Žalobca sa podanou žalobou domáha určenia neplatnosti dražby konanej dňa 19.09.2017 na základe
Oznámenia o dobrovoľnej dražbe zo dňa 16.08.2017, ktoré bolo registrované v Notárskom centrálnom
registri dobrovoľných dražieb dňa 16.08.2017 pod sp. zn. NCRdr 4274/2017, JUDr. Adrianou Vorelovou,
notárkou so sídlom Pribinova 23, 920 01 Hlohovec (ďalej len „dobrovoľná dražba“), ktorej navrhovateľom
dražby bol BPT LEASING, a.s., so sídlom Drieňová 34, 821 02 Bratislava, IČO: 31 357 814, (ďalej len
„žalovaný v 1. rade“ alebo „navrhovateľ dražby“ alebo „záložný veriteľ“), dražobníkom bola spoločnosť
Dom Dražieb s.r.o., so sídlom Podzámska 37, 920 01 Hlohovec, IČO: 45 711 933 zapísaná v Obchodnom
registri Okresného súdu Trnava, oddiel Sro, vložka č. 26178/T (ďalej len „žalovaný v 2. rade“ alebo
„dražobník“) a vydražiteľom bola obchodná spoločnosť VÁHOSTAV - SK, a.s., so sídlom Priemyselná 6,
821 09 Bratislava, IČO: 31 356 648, spol. zap. v OR OS Bratislava I, oddiel Sa vložka č. 5996/B (ďalej
len „žalovaný v 3. rade“ alebo „vydražiteľ“).

3. Žalobca teda v lehote troch mesiacov do 19.12.2017 podáva žalobu o neplatnosť dobrovoľnej dražby.

4. Predmetom dražby boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, vedenom Okresným úradom Lučenec,
obec F., k.ú. F., a to:
Pozemky:
- parcela registra „C“, parc. č. XXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 2375 m2;
- parcela registra „C“, parc. č. XXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 288 m2;
- parcela registra „C“, parc. č. XXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 67 m2;
- parcela registra „C“, parc. č. XXX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 406 m2;
- parcela registra „C“, parc. č. XXX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 558 m2;
- parcela registra „C“, parc. č. XXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 928 m2;
- parcela registra „C“, parc. č. XXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 6978 m2;
- parcela registra „C“, parc. č. XXX/X, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 33 m2;
- parcela registra „C“, parc. č. XXX/XX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 66 m2;
- parcela registra „C“, parc. č. XXX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 1105 m2;

Stavby:
- administratívna budova so súp. č. XXX, postavená na parc. č. XXX/X;
- ošípareň (bez súp. č.), postavená na parc. č. XXX;



- soc. hyg. budova a dieľňa so súp. č. XXX, postavená na parc. č. XXX;
- bitúnok so súp. č. XXX, postavená na parc. č. XXX/X;
- čist. odp. vôd so súp. č. XXX, postavená na parc. č. XXX/XX;
vo výlučnom vlastníctve úpadcu v podiele 1/1 (ďalej spolu len „nehnuteľnosti“ alebo „predmet dražby“).

5. Cena predmetu dražby (nehnuteľnosti) bola na základe znaleckého posudku č. 49/2017
vypracovaným znalcom Ing. Miroslavom Tokárom zo dňa 17.07.2017 určená na sumu 20.300,- eur. Cena
dosiahnutá vydražením predmetu dražby (nehnuteľnosti) bola 20.300,- eur, na základe udelenia príklepu
licitátora F.. X. A., Z.. XX.XX.XXXX, B. X.F. XXXX/XX, XXX XX O. (ďalej len „licitátor“) úspešnému
účastníkovi dražby s dražobným číslom 1 - žalovanému v 3. rade, resp. vydražiteľovi.

6. Žalobca je osobou, ktorá tvrdí, že bola vykonaním dobrovoľnej dražby a udelením príklepu licitátora
vydražiteľovi, dotknutá na svojich vlastníckych právach k predmetu dražby. Predmetné nehnuteľnosti
boli zapísané do súpisu majetku úpadcu dňa 11.08.2017. Doplnenie súpisu všeobecnej podstaty o novú
súpisovú zložku majetku bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 222/2017 zo dňa 22.11.2017 pod
položkou K039548. V zmysle § 76 ods. 1 prvá veta ZKR „Súpis majetku podstát (ďalej len „súpis“) je
listina oprávňujúca správcu speňažiť spísaný majetok.“, v spojení v vyššie cit. ust. § 44 ods. 1 ZKR je
len správca oprávnený nakladať s majetkom úpadcu, a tento majetok speňažiť.

7. Úpadca sa na základe Zmluvy o predaji podniku zo dňa 21.12.2011 (vklad povolený pod V 2686/11)
ako kupujúci, v štvrtom kole verejného ponukového konania v právnej veci vyhláseného konkurzu na
majetok obchodnej spoločnosti L.F., s.r.o., so sídlom Chalmovská 683/11, 972 45 Bystričany - Chalmová,
IČO: 36 316 750, ktorá právna vec je (bola) vedená na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 29K/69/2010,
stal výlučným vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese Lučenec, obec F., k.ú. F., vedené
Okresným úradom Lučenec, katastrálny odbor na LV č. XXX, t.j. predmetu dražby.

8. Minimálna cena predmetných nehnuteľností bola na základe znaleckého posudku určená v minimálnej
výške 111.000,- eur, ktorá skutočnosť bola zverejnená v Obchodnom vestníku č. 168/2011 zo
dňa 31.08.2011 pod položkou K009748. Úpadca nadobudol predmetné nehnuteľnosti do výlučného
vlastníctva za najvyššiu ponúknutú kúpnu cenu vo výške 20.005,- eur, v IV. kole verejného ponukového
konania v právnej veci vyhláseného konkurzu na majetok obchodnej spoločnosti L.F., s.r.o., so sídlom
Chalmovská 683/11, 972 45 Bystričany - Chalmová, IČO: 36 316 750, na základe Zmluvy o predaji
podniku zo dňa 21.12.2011.

9. Následne úpadca ECOBAU GROUP, a.s., so sídlom Mickiewiczova 2, 811 07 Bratislava, IČO: 44
095 333, zastúpený: F.. J. J.Á., predsedom predstavenstva ako predávajúci uzavrel Kúpnu zmluvu zo
dňa 11.07.2013, (ktorej vklad do katastra nehnuteľnosti bol povolený pod V 2174/13 zo dňa 19.08.2013,
ďalej len „Kúpna zmluva V 2174/13“) s kupujúcim SK Machineri, s.r.o., so sídlom Galvaniho 14, 821
04 Bratislava, IČO: 36 639 095, zastúpený: F.. Ž. G., konateľka ako právnym predchodcom žalovaného
v 4. rade, pričom predmetom predaja bol prevod výlučného vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
nachádzajúcim sa v okrese Lučenec, obec F., k.ú. F., vedené Okresným úradom Lučenec, katastrálny
odbor na LV č. XXX, t.j. predmetu dražby.

10. Kúpna cena bola v predmetnej kúpnej zmluve určená vo výške 120.000,- eur, pričom splatnosť
tejto kúpnej ceny bola určená termínom najneskôr 30 dní odo dňa povolenia vkladu vlastníckeho práva
k predmetným nehnuteľnostiam v prospech kupujúceho, ktorej vklad do katastra nehnuteľnosti bol
povolený pod V 2174/13 zo dňa 19.08.2013. Kúpna cena v rozhodnom období júl - september 2013
nebola uhradená, ktorú skutočnosť preukazuje výpis z podnikateľského účtu úpadcu.

11. Nakoľko kúpna cena za kúpu predmetných nehnuteľností nebola úpadcovi vôbec zaplatená, správca
úpadcu od predmetnej kúpnej zmluvy zo dňa 11.07.2013 odstúpil listom zo dňa 08.02.2016 (ďalej
len „odstúpenie“). Predmetný list si však právny predchodca žalovaného v 4. rade nevyzdvihol v
odbernej lehote. Úpadca sa na základe odstúpenia od predmetnej kúpnej zmluvy zo dňa 11.07.2013 stal
opätovným vlastníkom predmetu dražby. Správca zároveň z opatrnosti v súlade s povinnosťou správcu
konať s odbornou starostlivosťou v jednoročnej prekluzívnej lehote v zmysle ust. § 57 ods. 2 ZKR
podal odporovaciu žalobu zo dňa 29.07.2016, vzhľadom na povahu Kúpnej zmluvy zo dňa 11.07.2013,
ktorá vykazovala všetky znaky odporovateľného právneho úkonu. Zároveň požiadal príslušný Okresný
úrad Lučenec, katastrálny odbor o vyznačenie poznámky o uplatnení objektívneho odporového práva



na príslušnom súde a vedenie konania o určenie neúčinnosti právnych úkonov na Okresnom súde
Bratislava I pod sp. zn. 4Cbi/20/2016.

12. Nakoľko predmetom dražby bol majetok úpadcu, zapísaný v súpise majetku úpadcu, ktorý súpis
bol zverejnený v Obchodnom vestníku č. 222/2017 zo dňa 22.11.2017 pod položkou K039548, bol
iba správca v zmysle ust. 44 ods. 1 v spojení s § 76 ods. 1 prvá veta ZKR oprávnený s týmto
majetkom nakladať a tento majetok speňažiť. V prípade, že navrhovateľ dražby, resp. žalovaný v 1.
rade ako záložný veriteľ evidoval pohľadávku voči inej osobe ako úpadcovi, ktorá je zabezpečená
zabezpečovacím právom vzťahujúcim sa k majetku úpadcu, mal si v konkurznom konaní úpadcu uplatniť
svoju pohľadávku prihláškou pohľadávky v zmysle ust. § 28 ods. 7 ZKR (a to minimálne z opatrnosti).
Nakoľko si žalovaný v 1. rade v konkurznom konaní úpadcu svoju pohľadávku zabezpečenú záložným
právom vzťahujúcim sa k majetku úpadcu (predmetu dražby) v základnej prihlasovacej lehote neuplatnil,
na jeho zabezpečovacie právo (záložné právo) sa v konkurznom konaní úpadcu neprihliada v zmysle
ust. § 28 ods. 8 ZKR.

13. Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľ dražby (žalovaný v 1. rade) nedisponoval záložným
právom k majetku úpadcu, ktoré záložné právo mu v zmysle § 28 ods. 8 ZKR zaniklo, nebol oprávnený
navrhovať dražbu majetku úpadcu. Rovnako z titulu zapísania majetku do súpisu majetku úpadcu je s
týmto majetkom (predmetom dražby) oprávnený nakladať iba správca a iba tento ho môže speňažovať
spôsobom ustanoveným zákonom (ZKR). Zároveň vzhľadom na skutočnosť vyznačenia poznámky o
vedení konania o určenie neúčinnosti právneho úkonu na liste vlastníctva č. 583 k predmetu dražby,
nemohol byť vydražiteľ (žalovaný v 3. rade) dobromyseľným vydražiteľom predmetu dražby. V zmysle
zásady nemo plus iuris nemohlo dôjsť k platnému nadobudnutiu vlastníckeho práva žalovaným v 3. rade
k predmetu dražby.

14. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 12.09.2022 uviedol:
„I. K skutočnostiam tvrdenými žalovanými na pojednávaní dňa 11.07.2022
a) nestotožnenie sa žalovaných v 1. a 2. rade s názorom Najvyššieho súdu SR
Žalovaní v 1. a 2. rade počas svojho prednesu na pojednávaní namietali, že sa nemôžu stotožniť
s právnym názorom vysloveným Najvyšším súdom SR v Uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn.
2Obdo/99/2020 zo dňa 23.03.2022 (ďalej len „uznesenie o dovolaní“). Skutočnosť, že žalovaní v 1. a
2. rade sa nemôžu s názorom Najvyššieho súdu SR vnútorne stotožniť a majú k tomu akési bližšie
nešpecifické vnútorné výhrady, nemôže mať vplyv na konanie vo veci samej. V uvedenom prípade je
potrebné aplikovať ust. § 455 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) „Ak
bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie
a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu.“
K otázke dobromyseľnosti vydražiteľa a vplyvu dobromyseľnosti ako právnej skutočnosti na konanie
o neplatnosť dražby bola pomerne obšírne zodpovedaná Najvyšším súdom v uznesení o dovolaní
žalobcu pri riešení právnej otázky či udelenie príklepu v dobrovoľnej dražbe je originálnym spôsobom
nadobudnutia vlastníckeho práva (bod 102 odôvodnenia uznesenia o dovolaní) a či takto udelený príklep
prelamuje zásadu nemo plus iuris (bod 106 odôvodnenia uznesenia o dovolaní).
Vo vzťahu k uvedenému je nevyhnutné, aby súd v ďalšom pokračovaní konania v súlade s ust. § 455
CSP rešpektoval právny názor dovolacieho súdu vyslovený v uznesení o dovolaní a teda „Zákon č.
527/2002 Z. z neobsahuje žiadne ustanovenia, z ktorých by sa dalo vyvodiť, že mal v dobrovoľnej dražbe
(dobromyseľný) vydražiteľ nadobúdať vlastnícke právo k predmetu dražby aj vtedy, ak navrhovateľ
dražby nie je ani vlastníkom predmetu dražby, ani ním nie je ten, v čiom mene navrhovateľ koná
(napr. záložca pre dražbe v rámci výkonu záložného práva). Z uvedeného je zrejmé, že zo znenia
samotného zákona č. 527/2002 Z. z. nemožno vyvodiť záver o tom, že by dobrovoľná dražba mala viesť
k nadobudnutiu vlastníckeho práva aj od nevlastníka a teda, že by došlo k prelomeniu zásady „nemo
plus iuris“. V tejto súvislosti dovolací súd poukazuje na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo
dňa 13. apríla 2011, sp. zn. III. ÚS 448/2010 a rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 18. decembra
2012, sp. zn. 2MCdo/20/2011.“ (bod 106 odôvodnenia uznesenia o dovolaní).
„...ustanovenie, ktoré by zásadu „nemo plus iuris“ vyslovene prelamovalo zákon o dobrovoľných
dražbách neobsahuje. Keďže takéto ustanovenie neexistuje, musí platiť aj v prípade dobrovoľnej
dražby všeobecná zásada súkromného práva, ktorou je zásada „nemo plus iuris“. Preto uprednostnenie
výkladu, že vydražiteľ v dobrovoľnej dražbe nadobúda vlastnícke právo aj vtedy, keď ani navrhovateľ
dražby, ani záložca neboli vlastníkmi predmetu dražby (čo je prejednávaný spor), by znamenalo bez
ďalšieho to, že by sa bez ústavného dôvodu prihliadalo len na majetkový záujem vydražiteľa, ktorý



zaplatil najvyššie podanie za predmet dražby, ktorý reálne nenadobudol. Rýdzo ekonomický pohľad
jednostranne zohľadňujúci len investíciu vydražiteľa je nezlučiteľný s ústavnou ochranou existujúceho
vlastníckeho práva skutočného vlastníka predmetu dražby. Vlastník má právo užívať svoj majetok
„pokojne“, a nemôže byť teda nútený pravidelne si zisťovať, či jeho majetku nehrozí zo strany tretích
osôb zásah.“ (bod 107 odôvodnenia uznesenia o dovolaní).
Žalobca na doplnenie poukazuje na bod 112 odôvodnenia uznesenia o dovolaní: „Totiž ani v zmysle
uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27. apríla 2021, sp. zn. 1VObdo/2/2020,
ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov
Slovenskej republiky pod publikačným číslom 56/2021, ustanoveniu § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995
Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny
zákon), ktoré upravuje hodnovernosť údajov katastra, nezodpovedá výklad, podľa ktorého už len sama
evidencia vlastníctva nehnuteľnosti v katastri nehnuteľnosti zakladá dobrú vieru evidovaného vlastníka v
to, že je vlastník. Dobrá viera nadobúdateľa, že hnuteľnú alebo nehnuteľnú vec nadobúda od vlastníka,
má vplyv na nadobudnutie vlastníckeho práva, len pokiaľ zákon v taxatívne vymedzených prípadoch
nadobudnutie vlastníckeho práva s poukazom na dobrú vieru ich nadobúdateľa výslovne upravuje
(medzi ktoré taxatívne vymedzené prípady príklep na dobrovoľnej dražbe nepatrí - pozn. dovolacieho
súdu). V iných prípadoch právna úprava de lege lata nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka
s poukazom na dobrú vieru nadobúdateľa neumožňuje.“
Tvrdenie žalovaných v 1. a 2. rade, že by súd nemal prihliadať na právne názory dovolacieho súdu
nemajú oporu v zákone, práve naopak, takýto postup by bol contra legem zasahujúci do práva žalobcu
na spravodlivý súdny proces. Žalovaní mali možnosť kedykoľvek počas dovolacieho konania sa vyjadriť
k podanému dovolaniu. Nevyužitie tohto práva zo strany žalovaných nemôže byť na ťarchu žalobcu.
Otázky riešené dovolacím súdom v uznesení o dovolaní boli riešené a zodpovedané práve na základe
žalobcom podaného dovolania a nejde o právne otázky, ktoré by Najvyšší súd SR riešil z vlastnej
iniciatívy. Uvedenému svedčí ust. § 440 CSP.
b) k údajnému (ne)rozlišovaniu účinkov odporovacej žaloby žalobcom
Žalovaní v 1. a 2. rade tvrdia, že žalobca nerozlišuje medzi účinkami odporovania právneho úkonu v
režime Občianskeho zákonníka a v režime zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Uvedené je však
zavádzajúcim tvrdením, kedy žalovaní v 1. a 2. rade evidentne opomínajú ust. § 63 ods. 1 zákona č.
7/2005 Z. z . o konkurze a reštrukturalizácii podľa ktorého sa žalobca môže namiesto peňažnej náhrady
domáhať vydania tejto veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty. Vzhľadom na uvedené, tvrdenie
žalovaných v 1. a 2. rade, že „Táto poznámka (pozn. o vedení konania o neúčinnosti právneho úkonu
na Okresnom súde Bratislava I. sp. zn. 4Cbi/20/2016) naopak utvrdzovala vydražiteľa, že vlastnícke
právo nie je spochybňované, pretože pokiaľ by bolo spochybňované vlastnícke právo nemohlo by
dôjsť k odporovaniu ani v režime Občianskeho zákonníka, odporovať možno iba zmluvám platným a
existujúcim...“ jednoznačne preukazuje, že žalovaní v 1. a 2. rade nekonali s odbornou starostlivosťou
pri realizovaní dobrovoľnej dražby, keďže na základe uvedenej poznámky o vedení konania o určenie
neúčinnosti právneho úkonu si museli byť vedomí (vrátané samotného vydražiteľa), že prípadní nimi
označovaný ako „dobromyseľný“ vydražiteľ môže byť pozbavený svojho domnelého vlastníckeho práva
nadobudnutého neplatnou dražbou, v dôsledku právoplatného Rozsudku o určení neúčinnosti právneho
úkonu. Uvedeného si objektívne musel byť vedomý aj žalovaný v 4. rade, teda akákoľvek jeho domnelá
dobromyseľnosť pre účely tohto konania nielenže nie je relevantný (viď. body 1 - 5 tohto podania), ale
táto dobromyseľnosť je v konaní vyvrátená.
c) k žalovanými v 1. a 2. rade tvrdenej (ne)platnosti odstúpenia od Kúpnej zmluvy
Žalovaní v 1. a 2. rade tvrdia, že „....žalobca si nedal prácu preukázať dôvodnosť odstúpenia od zmluvy, v
samotnom listinnom prejave vôle sa uvádza, že správca neeviduje úhradu, ale to ešte nie sú dostatočne
objasnené okolnosti, že či došlo k zaplateniu alebo nedošlo.“ Žalovaní v 1. a 2. rade od podania žaloby v
roku 2017, až po piatich rokov prvýkrát spochybňujú platnosť odstúpenia od zmluvy ako jednostranného
právneho úkonu správcu, a to len na základe tvrdenia, že nie je objasnené či k zaplateniu skutočne
došlo alebo nie. Žalobca len pre poriadok uvádza, že predmetné Odstúpenie od Kúpnej zmluvy zo dňa
11.07.2013, ktoré odstúpenie je zo dňa 08.02.2016 určito a jasne špecifikuje, že kúpna cena určená vo
výške 120.000,- eur nebola v rozhodnom období podľa kúpnej zmluvy (júl - september 2013) uhradená.
Rovnaké skutkové tvrdenia žalobca uviedol aj v samotnej žalobe (viď str. 6 žaloby). Je evidentné, že zo
strany žalovaných 1. - 2. ide o celkom zjavne zneužitie práva, kedy sú žalovaní päť rokov v konaní pasívni
a až následne bez akéhokoľvek dôkazu spochybňujú skutočnosti, ktoré sú v konaní nesporné a takto
boli posúdené aj Najvyšším súdom v uznesení o dovolaní, ktorého právnym názorom je súd viazaný.
Na spochybnenie platnosti odstúpenia nestačia len akési všeobecne frázy o tom, že odstúpenie
je neplatné, resp. že správca nevykonal „nejaké skúmanie“. Zákon č. 7/2005 Z. z. ani zákon č.



8/2005 Z. z. či iný vykonávací predpis nepozná inštitút „nejakého skúmania“. Správca pri konaní s
odbornou starostlivosťou preskúmal listinné doklady, ktoré sú obsahom správcovského spisu, vrátane
zabezpečených výpisov z bankových účtov úpadcu, z ktorých bolo zrejmé, že nedošlo k úhrade kúpnej
ceny v rozhodnom období podľa kúpnej zmluvy (júl - september 2013). Vzhľadom na uvedené správca
odstúpil od Kúpnej zmluvy.
Najvyšší súd SR vo vzťahu k uvedenému v odôvodnení uznesenia o dovolaní (bod 100) uvádza, že aj v
prípade, ak žalovaní spochybňovali platnosť odstúpenia od kúpnej zmluvy, „...za jediný účinný procesný
útok smerujúci proti jednostrannému odstúpeniu od kúpnej zmluvy je možné považovať podanie žaloby
o určenie neplatnosti takéhoto odstúpenia (viď vyššie), prejavy žalovaných 1/ až 3/ (resp. záložného
veriteľa, dražobníka a vydražiteľa) obsiahnutých v súdnom spise v podobe „účinkov vyvolaných
odstúpením len v smere záväzkovo-právneho vzťahu; zmätočnosti konania žalobcu pri spísaní súpisov
už po deklarovanom odstúpení od kúpnej zmluvy a podobne“ nie sú spôsobilé nahradiť príslušnú žalobu
o určenie neplatnosti, a to v žiadnom smere. Je nutné dodať, že adresátom jednostranného odstúpenia
od kúpnej zmluvy bol kupujúci (pozn. právny predchodca žalovaného v 4. rade) (nie žalovaní 1/ až 3/),
ktorý nepodal žalobu o určenie neplatnosti takéhoto odstúpenia, kedy naopak odosielateľ deklarovaného
úkonu odstúpenia doručenie takéhoto právneho úkonu do dispozičnej sféry jeho adresáta - kupujúceho
v zmysle teórie dôjdenia preukázal.“ Žalobca len pre poriadok uvádza, že preukázanie dôjdenia prejavu
vôle preukázal doručenkou, ktorá má povahu verejnej listiny.
Je preukázané, že predmetné odstúpenie je platné a nesporné. Žalobca z dôvodu právnej istoty
opakovane zdôrazňuje, že súd je viazaný právnym názorom dovolacieho súdu. Vzhľadom na uvedené
je vykonávanie akéhokoľvek ďalšieho dokazovania (výsluchom navrhovaných svedkov Mgr. Ž. G. a V.
E. na základe Uznesenia OS Lučenec č.k. 13Cb/30/2022 - 806 zo dňa 13.07.2022) vo vzťahu k platnosti
predmetného odstúpenia v rozpore so zásadou rýchlosti a hospodárnosti konania a nerešpektuje právny
názor vyslovený dovolacím súdom. Navyše právo žalovaného v 4. rade na podanie žaloby o určenie
neplatnosti takéhoto odstúpenia je už premlčané, keďže právny predchodca žalovaného v 4. rade
bol oprávnený podať predmetnú žalobu najskôr 11. februára 2016 (zásielka bola uložená na pošte
10.02.2016, kedy sa dostala do sféry dispozície právneho predchodcu žalovaného v 4. rade), ktoré
právo sa premlčalo najneskôr 11. februára 2020. Navyše, to či takéto právo na podanie žaloby o určenie
neplatnosti odstúpenia bolo žalovaným využité nemôže žiadnym spôsobom objasniť svedkovia Mgr. Ž.H.
G. alebo V. E., ktorí nie sú štatutárnym orgánom žalovaného v 4. rade. Ich výpoveď v konaní o určenie
neplatnosti dražby nemá žiadnu relevanciu a odôvodňuje nehospodárnosť konania.
d) výzva tretej osobe
Žalovaní v 1. - 2. rade tvrdia, že správca „...dodnes nezaslal žiadnemu subjektu, ktorý je dotknutý
informáciu o tom, že bola vec spísaná s výzvou, aby si prípadne uplatnil tento subjekt, ktorýkoľvek
dotknutý subjekt, to svoje právo k veci, takže nie je úplne zrejmé čo vlastne sleduje žalobca touto
žalobou.“
Žalobca má za to, že označenie žaloby ako aj jej obsah, či predchádzajúce konanie do času rozhodnutia
dovolacieho súdu jednoznačne identifikovalo predmet konania, ako aj to, čoho sa žalobca žalobou
domáha. V prípade, ak žalovaní v 1. a 2. rade nevynímajúc žalovaného v 3. rade nie sú schopní
identifikovať predmet konania, táto skutočnosť nemôže byť na ujmu žalobcu, o to viac, že žalovaní v 1.
- 3. rade sú zastúpení právnym zástupcom, kde v zmysle čl. 11 ods. 3 CSP platí, že kto sa v styku so
súdom alebo verejne prihlási k určitej profesijnej odbornosti, považuje sa za schopného konať s náležitou
znalosťou veci spojenou s touto odbornosťou.
V zmysle § 78 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“) „Do súpisu správca zapisuje aj majetok, ktorého zahrnutie do
všeobecnej podstaty alebo oddelenej podstaty je sporné. Ak je sporné, či majetok patrí do podstaty,
zapíše sa do súpisu podstaty s poznámkou o nárokoch uplatnených inými osobami alebo s poznámkou
o iných dôvodoch, ktoré spochybňujú zaradenie majetku do súpisu. Pri spornom zápise správca v súpise
poznamená dôvody sporného zápisu a uvedie osobu, v ktorej prospech pochybnosti sporného zápisu
svedčia. Ak správca ani pri vynaložení odbornej starostlivosti nemôže zistiť osobu, v prospech ktorej
pochybnosti sporného zápisu svedčia, poznámku o spornom zápise zo súpisu vymaže po uplynutí 30
dní od zverejnenia sporného zápisu v Obchodnom vestníku. Iné poznámky o spornom zápise správca
vymaže zo súpisu, len čo s odbornou starostlivosťou zistí, že zahrnutie majetku do všeobecnej podstaty
alebo oddelenej podstaty je nesporné.“
V zmysle predmetného ust. § 78 ods. 1 ZKR správca zapíše do súpisu aj majetok, ktorého zahrnutie
do súpisu je sporné. V prípade sporného zápisu je správne povinný v zmysle § 78 ods. 2 ZKR vyzvať
osobu, v prospech, ktorej do súpisu zapísal poznámku, aby do 30 dní od doručenia výzvy uviedla dôvody
a predložila dôkazy, ktoré zapísanie majetku do súpisu vylučujú. Nakoľko zapísanie majetku úpadcu do



súpisu je nesporné, správca nemal dôvod pripísať spornú poznámku a vyzvať tretiu osobu podľa § 78
ods. 2 ZKR. V súvislosti s uvedeným žalobca poukazuje na bod 99 odôvodnenia uznesenia o dovolaní
podľa ktorého „Pre úplnosť dovolací súd vzhľadom na skutkové okolnosti prejednavaného sporu dodáva,
že hoci predávajúci (odstupujúci od kúpnej zmluvy) neinicioval záznamové konanie na príslušnej
správe katastra (hoci tak učiniť mal a mohol), táto okolnosť nemá za následok stratu vecnoprávnych
následkov odstúpenia od kúpnej zmluvy, a to vzhľadom na vyššie špecifikovaný deklaratórny charakter
záznamového konania. ....jednostranné odstúpenie od kúpnej zmluvy vyvoláva vecnoprávne účinky
priamo zo zákona a vlastnícke právo predávajúceho sa obnovuje bez konštitutívneho rozhodnutia
správneho orgánu, a to len záznamovým konaním deklaratórneho charakteru.“
e) k naliehavému právnemu záujmu
Žalovaný v 3. rade namietal, že žalobca musí preukázať naliehavý právny záujem. Ide rovnako o
tvrdenie, ktoré je v rozpore s ust. § 137 CSP. Žalobca nemá povinnosť preukazovať naliehavý právny
záujem na určení (ne)existencie práva, ak právny záujem vyplýva z osobitného predpisu - zákona o
dobrovoľných dražbách. V takom prípade žalobca nemá ani povinnosť uviesť v žalobe tvrdenia, že
naliehavý právny záujem je daný.
II. K podaniu žalovaných v 1. a 2. rade - Predloženie dôkazov na výzvu súdu zo dňa 13.07.2022, ktoré
podanie je zo dňa 05.09.2022
Žalovaní v 1. a 2. rade podaním zo dňa 05.09.2022 doručeným súdu 07.09.2022 doručeným žalobcovi
10.09.2022 predložili dôkazy:
a) stanovy žalovaného v 1. rade zo dňa 19.12.2012
b) výpisy z účtu žalovaného v 1. rade preukazujúce úhrady zo strany dlžníka
c) oznámenie o začatí výkonu záložného práva + obálka
d) znalecký posudok č. 49/2017 + obálka (zásielka neobsahovala sprievodný list)
e) faktúry č. 316S03543 a 316S02284 (LZ č. 1954/15)
f) faktúry č. 316S03544, 316S02285, 316S02908 a 31620897 (LZ č. 1955/15)
g) podnikové splnomocnenie zo dňa 04.06.2008 udelené Ing. Prekopovej
Žalobca považuje za potrebné sa k jednotlivým dôkazom, ktoré boli predložené žalovanými v 1. a 2. rade
vyjadriť. V prvom rade je potrebné uviesť, že Výzva súdu zo dňa 13.07.2022 na predloženie dôkazov bola
PZ žalovaných v 1. a 2. rade doručená dňa 16.07.2022, pričom lehota na predloženie týchto dôkazov
uplynula dňa 08.08.2022. PZ žalovaných v 1. a 2. rade predložil predmetné dôkazy až 07.09.2022, t.j.
takmer mesiac po uplynutí lehoty na ich predloženie. Žalobca má za to, že ide o neskoro uplatnené
prostriedky procesnej obrany žalovanými v 1. a 2. rade. (porov. § 181 ods. 4 CSP).
Nad rámec uvedeného má žalobca za to, že tieto dôkazy neboli uplatnené včas, keďže žalovaní týmito
dôkazmi evidentne disponujú od začiatku konania a doposiaľ v období 5 rokov od podania žaloby, tieto
dôkazy ako prostriedky procesnej obrany neuplatnili, napriek tomu, že žalobca jednoznačne uviedol
skutkové tvrdenia, ktoré neboli žalovanými v období piatich rokov vyvrátené žiadnymi prostriedkami
procesnej obrany. Predkladanie dôkazov ako prostriedkov procesnej obrany, päť rokov od podania
žaloby, napriek tomu, že týmito dôkazmi preukázateľne disponovali a mohli ich kedykoľvek aspoň
označiť, tak neurobili.
Žalovaní v 1. a 2. rade žiadnym spôsobom vo svojom podaní neodôvodňujú, čo majú jednotlivé
nimi predložené dôkazy preukazovať. Platí, že opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť
odkazom na označené dôkazy (§ 132 ods. 2 CSP). Ide o ďalšiu skutočnosť, ktorá odôvodňuje, že
súd by nemal prihliadať na takto oneskorene predložené dôkazné prostriedky resp. procesnú obranu
žalovaných v 1. a 2. rade.
a) stanovy žalovaného v 1. rade zo dňa 19.12.2012 - absolútna neplatnosť Zmluvy o vykonaní dražby
č. 1954151 zo dňa 08.06.2017
Žalovaný v 1. a 2. rade predložili stanovy žalovaného v 1. rade, pričom vyslovene tvrdia, že Zmluvu
o vykonaní dražby č. 1954151 zo dňa 08.06.2017 (ďalej len „Zmluva o vykonaní dražby“) podpísal
za žalovaného v 1. rade okrem Ing. J. I. ako predsedu predstavenstva, aj Ing. X. F., a to ako člen
predstavenstva!
Žalobca od počiatku (viď. vyjadrenie žalobcu zo dňa 09.04.2018 čl. II písm. a) Vyjadrenia) namieta,
že podľa Zmluvy o vykonaní dražby, túto podpisoval Ing. F. na základe plnomocenstva, čo okrem
iného osvedčuje samotná Zmluva o vykonaní dražby, ktoré plnomocenstvo doposiaľ žalovaný v 1. rade
nepredložil, keďže ako sám uvádza toto neexistuje, a Ing. F. Zmluvu o vykonaní dražby podpísal ako
člen predstavenstva (viď podanie žalovaného v 1. rade zo dňa 05.09.2022). Keďže ide o explicitne
konštatovanie žalovaného v 1. rade toto ďalej nenamietame a považujeme za nesporné.



Keďže Zmluvu o vykonaní dražby podľa explicitného a nesporného tvrdenia žalovaného v 1. rade
podpisoval Ing. F. ako člen predstavenstva, žalobca namieta absolútnu neplatnosť zmluvy o vykonaní
dražby č. 1954151!
Podľa výpisu z obchodného registra žalovaného v 1. rade je konanie v mene žalovaného v 1. rade
upravené nasledovne: „V mene spoločnosti konajú a túto zaväzujú dvaja členovia predstavenstva
spoločne.“ Podľa § 28 stanov žalovaného v 1. rade, predložených žalovaným platí, že „Predstavenstvo
má 3 členov, ktorých volí valné zhromaždenie v zmysle § 19 týchto stanov, a to na obdobie 5 rokov.“ Podľa
výpisu z obchodného registra žalovaného v 1. rade bol Ing. F. zvolený do funkcie člena predstavenstva
05.05.2008. V zmysle § 28 stanov žalovaného zaniklo funkčné obdobie člena predstavenstva Ing. F.
05.05.2013. Z uvedeného je zrejmé, že dňa 06.06.2017 (podľa dátumu na zmluve) nebol oprávnený
Ing. F., ako člen predstavenstva žalovaného v 1.rade, podpísať Zmluvu o vykonaní dražby, keďže jeho
funkcia člena predstavenstva zanikla 05.05.2013, a opätovne vznikla až 22.06.2017. Len pre poriadok
žalobca poukazuje na ust. § 194 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“)
podľa ktorého „Členov predstavenstva volí a odvoláva valné zhromaždenie z akcionárov alebo iných
osôb na dobu určenú v stanovách, ktorá nesmie presiahnuť päť rokov. Stanovy môžu určiť, že členov
predstavenstva volí a odvoláva dozorná rada spôsobom v nich uvedeným.“, z ktorého je zrejmé, že
funkčne obdobie Ing. F. ako člena predstavenstva muselo zaniknúť najneskôr 05.05.2013.
b) k dôkazom uvedeným pod písm. b), e) a f) žalobca opakovane poukazuje na skutočnosti uvádzane v
jeho vyjadrení zo dňa 09.04.2018, ktoré predloženými dôkazmi neboli žiadnym spôsobom vyvrátené
Čl. IV Zmluvy o vykonaní dražby špecifikuje pohľadávky žalovaného v 1. rade voči záložcovi, a to
nasledovne:
Zmluva o finančnom lízingu 1954/15 zo dňa 27.03.2015
Pohľadávka žalovaného v 1. rade voči dlžníkovi SK Machineri, s.r.o., so sídlom Stará Vajnorská 37,
Bratislava, IČO: 36 639 095, t.č. žalovaný v 4. rade (ďalej len „dlžník“) mala vzniknúť zo Zmluvy (o)
finančnom lízingu č. 1954/15 (ďalej len „LZ1“), pričom celková výška pohľadávky z LZ1 žalovaného v 1.
rade voči dlžníkovi splatná ku dňu 31.05.2017 je 43.087,27 eur, pričom táto pozostáva z:
• pohľadávky z vyúčtovania pri predčasnom ukončení LZ1 zníženej o plnenie: 26.370,91 eur;
• zmluvných pokút 0,20 % denne z pohľadávky z vyúčtovania pri predčasnom ukončení LZ1 za obdobie
od 13.01.2017 do 31.05.2017 vo výške 15.044,72 eur.
• úrokov z omeškania 8,00% p.a. z pohľadávky z vyúčtovania pri predčasnom ukončení LZ1 za obdobie
od 13.01.2017 do 31.05.2017 vo výške 1.671,64 eur.
• spolu: 43.087,27 eur.
Žalovaný v 1. rade zároveň vyhlásil, že pohľadávka je pravá a splatná. Istina pohľadávky je ďalej úročená
zákonným úrokom z omeškania vo výške 8,00% p.a. a zmluvnou pokutou vo výške 0,2% za každý deň
omeškania.
Okrem predmetnej LZ2, žalovaný v 1. rade predložil 2. stranu splátkového kalendára zo dňa 27.03.2015,
Všeobecné zmluvné podmienky (v rozsahu 2 strán), Vyúčtovanie pri predčasnom ukončení Zmluvy o
finančnom lízingu č. 1954/15 zo dňa 13.12.2016, Zápočet vzájomných pohľadávok a záväzkov zo dňa
31.05.2017, Odstúpenie od zmluvy č. 1954/15, 1955/15 zo dňa 12.08.2016.
V zmysle § 565 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) „Ak ide o plnenie v splátkach,
môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo
dohodnuté alebo v rozhodnutí určení. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti
najbližšie nasledujúcej splátky.“
V zmysle § 345 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“) Ak omeškanie
dlžníka alebo veriteľa znamená podstatné porušenie jeho zmluvnej povinnosti, je druhá strana
oprávnená od zmluvy odstúpiť, ak to oznámi strane v omeškaní bez zbytočného odkladu po tom, čo sa
o tomto porušení dozvedela.“
V zmysle čl. X bod 10.7 VZP „Ak je nájomca v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho
časti, je prenajímateľ oprávnený požadovať zaplatenie úrokov z omeškania z dlžnej sumy vo výške
určenej právnymi predpismi, najmenej však 15 % p.a.“
Listom zo dňa 12.08.2016 žalovaný v 1. rade odstúpil od LZ1 „Podľa § 345 ods. 1 Obchodného zákonníka
a Všeobecných zmluvných podmienok“. K uvedenému listu však zo strany žalovaného v 1. rade nebol
predložený akýkoľvek dôkaz, že toto odstúpenie zo zmluvy sa dostalo sféry dispozície adresáta SK
Machineri s.r.o., teda že došlo k platnému odstúpeniu od zmluvy (ku dňu spísania tohto podania tak
neurobil). Zároveň si dovolíme poukázať na skutočnosť, že neplatnosti tohto odstúpenia svedčí najmä
ust. § 345 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého je nevyhnutné v prípade omeškania dlžníka
odstúpiť od zmluvy bezodkladne. Z priloženej druhej strany splátkového kalendára zo dňa 27.03.2015, a
Vyúčtovania pri predčasnom ukončení Zmluvy o finančnom lízingu vyplýva č. 1954/15 vyplýva, že dlžník



sa dostal do omeškania nezaplatením 16. splátky, ktorej splatnosť bola 30.06.2016, teda od 01.07.2016.
Oznámenie o odstúpení od zmluvy je zo dňa 12.08.2016, t.j. 42 dní po tom ako sa dozvedel o omeškaní
dlžníka, teda ide o neplatné odstúpenie od zmluvy, nakoľko nebolo vykonané bez zbytočného odkladu,
ktorým sa rozumie kratší časový úsek. Uvedenému svedčí aj Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.
4Obdo/32/2007 „Pod pojmom „bez zbytočného odkladu“ je potrebné rozumieť kratší časový úsek, čo
vyplýva aj z gramatického výkladu tohto slovného spojenia, pričom lehotu 31 dní nesporne nemožno
vykladať za lehotu bez zbytočného odkladu.“
Žalovaný v 1. rade zároveň predložil Vyúčtovanie pri predčasnom ukončení Zmluvy o finančnom lízingu
č. 1954/15 zo dňa 13.12.2016, podľa ktorého mala byť zmluva „...predčasne ukončená v zmysle čl. XI.,
bod 11.2.1 Všeobecných zmluvných podmienok.“, pričom nie je zrejmé, čo je obsahom čl. XI bod 11.2.1
Všeobecných zmluvných podmienok, nakoľko žalovaný v 1. rade, napriek už v roku 2018 povinnosti
uloženej súdom nepredložil všetky listiny a tie ktoré predložil sú nekompletné (napr. 2. strana splátkového
kalendára, iba prvé dve strany Všeobecných zmluvných podmienok). Keďže nedošlo k zosplatneniu
pohľadávky ako celku, a to akýmkoľvek spôsobom, pri jednotlivých nezaplatených splátkach plynie pre
každú z ich osobitne zákonný úrok z omeškania dňom nasledujúcim po ich splatnosti. Je sporné, kedy sa
dlžník dostal do omeškania, aká je výška úroku z omeškania vzhľadom na čl. X bod 10.7 VZP (zmluvne
dohodnutý úrok z omeškania najmenej vo výške 15% p.a.) a zákonným úrokom z omeškania uvedeným
v Zmluve o vykonaní dražby (8% p.a.), ako aj istina z ktorej sa tento úrok z omeškania počíta (t.j. či
došlo k splatnosti celej pohľadávky).
Rovnako nie je zrejmé čo bolo v zmysle Vyúčtovania pri predčasnom ukončení Zmluvy o finančnom
lízingu č. 1954/15 právnym dôvodom vzniku škody, ktorá má byť vo výške 44.623,22 eur, v zmysle faktúry
č. 316S03543 (ktorá faktúru síce podaním zo dňa 05.09.2022 žalovaný v 1. rade síce doložil, avšak
žiadnym spôsobom neosvedčil právny dôvod vzniku škody a výšku škody, ani sa k tejto škode žiadnym
spôsobom nevyjadril) a ako bola táto škoda vypočítaná. Ďalej v zmysle Zmluvy o vykonaní dražby, si
žalovaný v 1. rade uplatnil v rámci vyčíslenia pohľadávky aj zmluvné pokuty vo výške 0,20% denne
z pohľadávky z vyúčtovania pri predčasnom ukončení LZ1 za obdobie od 13.01.2017 do 31.05.2017,
pričom žalobca ma za to, že takéto dojednanie je neplatné, nakoľko má povahu úroku z omeškania a
spôsobuje rozpor medzi zmluvne dohodnutým úrokom z omeškania v čl. X bod 10.7 VZP (najmenej
15% p.a.), zákonným úrokom z omeškania vo výške 8,00% p.a., a denným úrokom z omeškania vo
výške 0,20% denne z pohľadávky. Uvedené ustanovenie zmluvne dohodnutého úroku z omeškania sú
absolútne neplatným dojednaním, nakoľko nie je zrejmé a určité v akej výške a akým spôsobom bol
dohodnutý úrok z omeškania, najmä či ide o zákonný alebo zmluvný úrok z omeškania, resp. o zmluvnú
pokutu.
Je sporná skutočnosť, týkajúca sa pravdivosti vyhlásenia navrhovateľa dražby, žalovaného v 1.
rade podľa § 7 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení
neskorších predpisov, o pravosti pohľadávky, výške a splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon
záložného práva (z titulu LZ1). Žalobca má za to, že vyššie uvedené skutočnosti podstatným spôsobom
spochybňujú výšku, pravosť a splatnosť pohľadávky vo vzťahu k navrhovateľovi - žalovanému v 1. rade,
a teda má za to, že dobrovoľná dražba prebehla v rozpore so zákonom, keď prehlásenia žalovaného v
1. rade o pravosti pohľadávky, jej výške a splatnosti nezodpovedá skutočnosti. Tým, že žalovaný v 1.
rade oneskorene, napriek tomu, že mal túto povinnosť od roku 2018, predložil nič nehovoriace výpisy
z účtov žalovaného v 1. rade, a to dokonca až potom ako zmeškal aj súdom ďalšiu uloženú lehotu na
ich predloženie do 08.08.2022 a neuviedol, žiadne rozhodujúce skutkové tvrdenia, ktoré by akýmkoľvek
spôsobom vyvracali vyššie uvedené tvrdenia žalobcu, má žalobca za to, že osvedčil a preukázal svoje
vyššie uvádzané tvrdenia a tieto sa v konaní považujú za nesporné!
Pohľadávka žalovaného v 1. rade voči dlžníkovi SK Machineri, s.r.o., so sídlom Stará Vajnorská 37,
Bratislava, IČO: 36 639 095, t.č. žalovaný v 4. rade (ďalej len „dlžník“) mala vzniknúť zo Zmluvy (o)
finančnom lízingu č. 1955/14 (ďalej len „LZ2“), pričom celková výška pohľadávky z LZ2 žalovaného v 1.
rade voči dlžníkovi splatná ku dňu 31.05.2017 je 8.403,92 eur, pričom táto pozostáva z:
• pohľadávky z vyúčtovania pri predčasnom ukončení LZ1 zníženej o plnenie: 3.792,48 eur;
• zmluvných pokút 0,20 % denne z pohľadávky z vyúčtovania pri predčasnom ukončení LZ2 za obdobie
od 13.01.2017 do 31.05.2017 vo výške 4.150,28 eur.
• úrokov z omeškania 8,00% p.a. z pohľadávky z vyúčtovania pri predčasnom ukončení LZ2 za obdobie
od 13.01.2017 do 31.05.2017 vo výške 461,14 eur
• spolu: 8.403,91 eur.



Žalovaný v 1. rade zároveň vyhlásil, že pohľadávka je pravá a splatná. Istina pohľadávky je ďalej úročená
zákonným úrokom z omeškania vo výške 8,00% p.a. a zmluvnou pokutou vo výške 0,2% za každý deň
omeškania.
Okrem predmetnej LZ2, žalovaný v 1. rade predložil 2. stranu splátkového kalendára zo dňa 27.03.2015,
Všeobecné zmluvné podmienky (v rozsahu 2 strán), Vyúčtovanie pri predčasnom ukončení Zmluvy o
finančnom lízingu č. 1955/15 zo dňa 13.12.2016, Zápočet vzájomných pohľadávok a záväzkov zo dňa
14.03.2017, Odstúpenie od zmluvy č. 1954/15, 1955/15 zo dňa 12.08.2016.
V zmysle § 565 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) „Ak ide o plnenie v splátkach,
môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo
dohodnuté alebo v rozhodnutí určení. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti
najbližšie nasledujúcej splátky.“
V zmysle § 345 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“) Ak omeškanie
dlžníka alebo veriteľa znamená podstatné porušenie jeho zmluvnej povinnosti, je druhá strana
oprávnená od zmluvy odstúpiť, ak to oznámi strane v omeškaní bez zbytočného odkladu po tom, čo sa
o tomto porušení dozvedela.“
V zmysle čl. X bod 10.7 VZP „Ak je nájomca v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho
časti, je prenajímateľ oprávnený požadovať zaplatenie úrokov z omeškania z dlžnej sumy vo výške
určenej právnymi predpismi, najmenej však 15 % p.a.“
Listom zo dňa 12.08.2016 žalovaný v 1. rade odstúpil od LZ2 „Podľa § 345 ods. 1 Obchodného
zákonníka a Všeobecných zmluvných podmienok“. K uvedenému listu však zo strany žalovaného v
1. rade nebol predložený akýkoľvek dôkaz, že toto odstúpenie zo zmluvy sa dostalo sféry dispozície
adresáta SK Machineri s.r.o., teda že došlo k platnému odstúpeniu od zmluvy. Zároveň si dovolíme
poukázať na skutočnosť, že neplatnosti tohto odstúpenia svedčí najmä ust. § 345 ods. 1 Obchodného
zákonníka, podľa ktorého je nevyhnutné v prípade omeškania dlžníka odstúpiť od zmluvy bezodkladne.
Z priloženej druhej strany splátkového kalendára zo dňa 27.03.2015, a Vyúčtovania pri predčasnom
ukončení Zmluvy o finančnom lízingu vyplýva č. 1955/15 vyplýva, že dlžník sa dostal do omeškania
nezaplatením 16. splátky, ktorej splatnosť bola 30.06.2016, teda od 01.07.2016. Oznámenie o odstúpení
od zmluvy je zo dňa 12.08.2016, t.j. 42 dní po tom ako sa dozvedel o omeškaní dlžníka, teda ide o
neplatné odstúpenie od zmluvy, nakoľko nebolo vykonané bez zbytočného odkladu, ktorým sa rozumie
kratší časový úsek. Uvedenému svedčí aj Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/32/2007 „Pod
pojmom „bez zbytočného odkladu“ je potrebné rozumieť kratší časový úsek, čo vyplýva aj z gramatického
výkladu tohto slovného spojenia, pričom lehotu 31 dní nesporne nemožno vykladať za lehotu bez
zbytočného odkladu.“
Žalovaný v 1. rade zároveň predložil Vyúčtovanie pri predčasnom ukončení Zmluvy o finančnom lízingu
č. 1955/15 zo dňa 13.12.2016, podľa ktorého mala byť zmluva „...predčasne ukončená v zmysle čl. XI.,
bod 11.2.1 Všeobecných zmluvných podmienok.“, pričom nie je zrejmé, čo je obsahom čl. XI bod 11.2.1
Všeobecných zmluvných podmienok, nakoľko žalovaný v 1. rade, napriek povinnosti uloženej súdom
nepredložil všetky listiny a tie ktoré predložil sú nekompletné (napr. 2. strana splátkového kalendára,
iba prvé dve strany Všeobecných zmluvných podmienok). Keďže nedošlo k zosplatneniu pohľadávky
ako celku, a to akýmkoľvek spôsobom, pri jednotlivých nezaplatených splátkach plynie pre každú z
nich osobitne zákonný úrok z omeškania dňom nasledujúcim po ich splatnosti. Je tak sporné, kedy sa
dlžník dostal do omeškania, aká je výška úroku z omeškania vzhľadom na čl. X bod 10.7 VZP (zmluvne
dohodnutý úrok z omeškania najmenej vo výške 15% p.a.) a zákonným úrokom z omeškania uvedeným
v Zmluve o vykonaní dražby (8% p.a.), ako aj istina z ktorej sa tento úrok z omeškania počíta (t.j. či
došlo k splatnosti celej pohľadávky).
Rovnako nie je zrejmé čo bolo v zmysle Vyúčtovania pri predčasnom ukončení Zmluvy o finančnom
lízingu č. 1955/15 právnym dôvodom vzniku škody, ktorá má byť vo výške 600,- eur, v zmysle faktúry
č. 316S03543 a vo výške 1538,80 eur v zmysle faktúry č. 316S02908 (ktoré faktúry síce podaním zo
dňa 05.09.2022 žalovaný v 1. rade síce doložil, avšak žiadnym spôsobom neosvedčil právny dôvod
vzniku škody a výšku škody, ani sa k tejto škode žiadnym spôsobom nevyjadril) a ako bola táto škoda
vypočítaná. Ďalej v zmysle Zmluvy o vykonaní dražby, si žalovaný v 1. rade uplatnil v rámci vyčíslenia
pohľadávky aj zmluvné pokuty vo výške 0,20% denne z pohľadávky z vyúčtovania pri predčasnom
ukončení LZ2 za obdobie od 13.01.2017 do 31.05.2017, pričom žalobca má za to, že takéto dojednanie
je neplatné, nakoľko má povahu úroku z omeškania a spôsobuje rozpor medzi zmluvne dohodnutým
úrokom z omeškania v čl. X bod 10.7 VZP (najmenej 15% p.a.), zákonným úrokom z omeškania vo výške
8,00% p.a., a denným úrokom z omeškania vo výške 0,20% denne z pohľadávky. Uvedené ustanovenie
zmluvne dohodnutého úroku z omeškania sú absolútne neplatným dojednaním, nakoľko nie je zrejmé



a určité v akej výške a akým spôsobom bol dohodnutý úrok z omeškania, najmä či ide o zákonný alebo
zmluvný úrok z omeškania resp. o zmluvnú pokutu.
Je tak sporná skutočnosť, týkajúca sa pravdivosti vyhlásenia navrhovateľa dražby, žalovaného v 1.
rade podľa § 7 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení
neskorších predpisov, o pravosti pohľadávky, výške a splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon
záložného práva (z titulu LZ2). Žalobca má za to, že vyššie uvedené skutočnosti podstatným spôsobom
spochybňujú výšku, pravosť a splatnosť pohľadávky vo vzťahu k navrhovateľovi - žalovanému v 1. rade,
a teda má za to, že dobrovoľná dražba prebehla v rozpore so zákonom, keď prehlásenia žalovaného v
1. rade o pravosti pohľadávky, jej výške a splatnosti nezodpovedá skutočnosti. Tým, že žalovaný v 1.
rade oneskorene, napriek tomu, že mal túto povinnosť od roku 2018, predložil nič nehovoriace výpisy
z účtov žalovaného v 1. rade, a to dokonca až potom ako zmeškal aj súdom ďalšiu uloženú lehotu na
ich predloženie do 08.08.2022 a neuviedol, žiadne rozhodujúce skutkové tvrdenia, ktoré by akýmkoľvek
spôsobom vyvracali vyššie uvedené tvrdenia žalobcu, má žalobca za to, že osvedčil a preukázal svoje
vyššie uvádzané tvrdenia a tieto sa v konaní považujú za nesporné!
Zmluva o finančnom lízingu č. 1631/11 zo dňa 30.11.2011 v znení dodatku č. 1 k Zmluve o finančnom
lízingu č. 1631/11 zo dňa 30.11.2011 a Všeobecným zmluvným podmienkam k Zmluve o finančnom
lízingu zo dňa 22.01.2015
Pohľadávka žalovaného v 1. rade voči dlžníkovi SK Machineri, s.r.o., so sídlom Stará Vajnorská 37,
Bratislava, IČO: 36 639 095, t.č. žalovaný v 4. rade (ďalej len „dlžník“) mala vzniknúť zo Zmluvy (o)
finančnom lízingu č. 1631/11 zo dňa 30.11.2011 v znení dodatku č. 1 k Zmluve o finančnom lízingu č.
1631/11 zo dňa 30.11.2011 a Všeobecným zmluvným podmienkam k Zmluve o finančnom lízingu zo
dňa 22.01.2015 (ďalej len „LZ3“), pričom celková výška pohľadávky z LZ3 žalovaného v 1. rade voči
dlžníkovi splatná ku dňu 31.05.2017 je 817,35 eur, pričom táto pozostáva z:
• pohľadávky z vyúčtovania pri predčasnom ukončení LZ3 zníženej o plnenie: 801,50 eur;
• úrokov z omeškania 8,00% p.a. z pohľadávky z vyúčtovania pri predčasnom ukončení LZ3 za obdobie
od 03.03.2017 do 31.05.2017 vo výške 15,85 eur
• spolu: 817,35 eur.
Žalovaný v 1. rade zároveň vyhlásil, že pohľadávka je pravá a splatná. Istina pohľadávky je ďalej úročená
zákonným úrokom z omeškania vo výške 8,00% p.a.
Okrem predmetnej LZ3, dodatku č. 1, žalovaný v 1. rade predložil 2. stranu splátkového kalendára zo
dňa, Všeobecné zmluvné podmienky (v rozsahu 2 strán), Príloha č. 1 - Špecifikáciu predmetu leasingu,
Predpis splátok k Zmluve o finančnom lízingu č. 1631/11 zo dňa 22.01.2015, Vyúčtovanie pri predčasnom
ukončení Zmluvy o finančnom lízingu č. 1631/11 zo dňa 31.01.2017, Odstúpenie od zmluvy č. 1631/11,
1712/12, 1954/15, 1955/15 zo dňa 10.06.2015, ktoré odstúpenie malo byť doručené dňa 19.06.2015.
V rámci uvedeného odstúpenia od zmluvy si žalobca nevie rozumne vysvetliť odstúpenia od zmlúv LZ
1 a 2 zo dňa 12.08.2016, keď žalovaný v 1. rade mal od týchto zmlúv odstúpiť už 10.06.2015 z dôvodu
omeškania na strane dlžníka, pričom je zrejmé, že v tomto čase dlžník ešte nemohol byť ani len v
omeškaní, keďže do omeškania sa podľa splátkového kalendára a konečných vyúčtovaní v prípade LZ
1 a LZ 2 mal dostať až 01.07.2016, t.j. rok po tom ako mu žalovaný v 1. rade, už z dôvodu omeškania
odstúpil od zmluvy LZ 1 a 2 odstúpením zo dňa 10.06.2015.
V zmysle § 565 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) „Ak ide o plnenie v splátkach,
môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo
dohodnuté alebo v rozhodnutí určení. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti
najbližšie nasledujúcej splátky.“
V zmysle čl. X bod 10.7 VZP „Ak je nájomca v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho
časti, je prenajímateľ oprávnený požadovať zaplatenie úrokov z omeškania z dlžnej sumy vo výške
určenej právnymi predpismi, najmenej však 15 % p.a.“
Listom zo dňa 10.06.2015 žalovaný v 1. rade odstúpil od LZ3 „Podľa § 345 ods. 1 Obchodného zákonníka
a Všeobecných zmluvných podmienok“, pričom toto odstúpenie od zmlúv bolo doručené dňa 19.06.2015.
Z priloženej dokumentácie a konečného Vyúčtovania pri predčasnom ukončení Zmluvy o finančnom
lízingu vyplýva č. 1631/11 vyplýva, že dlžník sa nedostal do omeškania a splátky s označením poradia
0 až 48 boli zo strany nájomcu uhradené. Rovnako, ak podľa Vyúčtovania pri predčasnom ukončení
zmluvy o finančnom lízingu č. 1631/11 nedošlo k omeškaniu dlžník s plnením splátkového kalendára, a
splátky boli riadne uhradené, nebol dôvod na odstúpenie od zmluvy podľa § 345 ods.1 ObZ. V prípade
ak došlo k odstúpeniu v dôsledku omeškania a vrátenia predmetu nájmu žalovanému v 1. rade, nie je
zrejmé prečo by dlžník ďalej pokračoval v splácaní a uhrádzaní splátok z titulu LZ3, keď tieto podľa
Vyúčtovania mali byť všetky uhradené.



Rovnako nie je zrejmé čo bolo v zmysle Vyúčtovania pri predčasnom ukončení Zmluvy o finančnom
lízingu č. 1631/11 právnym dôvodom vzniku škody, ktorá má byť vo výške 39,60,- eur, v zmysle faktúry
č. 317S00280 (ktorá faktúra doposiaľ stále absentuje a nebola v konaní predložená) a ako bola táto
škoda vypočítaná. Rovnako nie je zrejmé, čo bolo právnym dôvodom vzniku nároku žalovaného v 1.
rade na Zmluvnú pokutu vo výške 636,32 eur (fa č. 316S0059) a zmluvnú pokutu vo výške 125,58 eur
(fa č. 316S01084).
Je tak sporná skutočnosť, týkajúca sa pravdivosti vyhlásenia navrhovateľa dražby, žalovaného v 1.
rade podľa § 7 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení
neskorších predpisov, o pravosti pohľadávky, výške a splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon
záložného práva (z titulu LZ3). Žalobca má za to, že vyššie uvedené skutočnosti podstatným spôsobom
spochybňujú výšku, pravosť a splatnosť pohľadávky vo vzťahu k navrhovateľovi - žalovanému v 1. rade,
a teda má za to, že dobrovoľná dražba prebehla v rozpore so zákonom, keď prehlásenia žalovaného v
1. rade o pravosti pohľadávky, jej výške a splatnosti nezodpovedá skutočnosti. Tým, že žalovaný v 1.
rade oneskorene, napriek tomu, že mal túto povinnosť od roku 2018, predložil nič nehovoriace výpisy
z účtov žalovaného v 1. rade, a to dokonca až potom ako zmeškal aj súdom ďalšiu uloženú lehotu na
ich predloženie do 08.08.2022 a neuviedol, žiadne rozhodujúce skutkové tvrdenia, ktoré by akýmkoľvek
spôsobom vyvracali vyššie uvedené tvrdenia žalobcu, má žalobca za to, že osvedčil a preukázal svoje
vyššie uvádzané tvrdenia a tieto sa v konaní považujú za nesporné!
Žalobca ďalej poukazuje na ust. čl. VI Dodatku č. 1 k LZ3, pre ktorú bol rovnaký navrhnutý výkon
záložného práva, v zmysle ktorého sa úpadca zaviazal, že pokiaľ nový nájomca - SK Machineri, s.r.o.,
nesplní svoje záväzky zaplatiť lízingové splátky, zmluvné pokuty a ďalšie záväzky vyplývajúce zo Zmluvy
o finančnom lízingu, uspokojí ich pôvodný nájomca v lehote do 15 dní od požiadania prenajímateľom.
Z uvedeného vyplýva, že žalovaný v 1. rade evidoval pohľadávku voči úpadcovi, zabezpečenú záložným
právom k nehnuteľnostiam vo vlastníctve úpadcu, ktoré boli predmetom dražby. Nakoľko si však
žalovaný v 1. rade predmetnú pohľadávku v zákonnej lehote 45 dní od vyhlásenia konkurzu na majetok
úpadcu neuplatnil v konkurznom konaní úpadcu prihláškou pohľadávky zabezpečenú predmetným
záložným právom z titulu Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. N/1954/15/1 zo dňa
30.03.2015, toto záložné právo zaniklo ex lege v zmysle § 28 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z. z. zákona o
konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a teda nemohlo byť predmetom
uspokojenia v rámci výkonu záložného práva žalovaným v 1. rade. c) k dôkazom uvedeným pod písm.
c) a d) predloženými žalovaným v 1. a 2. rade
Žalobca už vo svojom vyjadrení zo dňa 09.04.2018 namietal, že žalovaní nepreukázali, že by správcovi
doručovali Oznámenie o výkonu záložného práva, ktorý koná v mene a na účet úpadcu, ktorý je
vlastníkom nehnuteľností (porov. § 17 ods. 5 písm. a) zákona o dobrovoľných dražbách). Takéto
oznámenie správcovi nebolo nikdy doručené. Rovnako, žalovaní nepreukázali, že toto oznámenie bolo
v zákonom predpokladanej lehote doručované aspoň spoločnosti SK Machineri, s.r.o., a že toto im bolo
aj riadne doručené. 55. Rovnako žalovaní nepreukázali, že správcovi alebo spoločnosti SK Machineri,
s.r.o., doručovali Oznámenie o ohodnotení predmetu dražby. Toto oznámenie nebolo správcovi nikdy
doručené.
Žalovaní v 1. a 2. rade vo svojom podaní zo dňa 05.09.2022 predložili oznámenie o začatí výkonu
záložného práva + obálka a znalecký posudok č. 49/2017 + obálka. V súvislosti s uvedeným je potrebné
uviesť, že ust. § 10 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách osobitne upravuje formu doručovania
písomnosti - „do vlastných rúk“ viď: „Písomnosti sa doručujú poštou formou listovej zásielky do vlastných
rúk, a ak to nie je možné alebo účelné, doručujú sa iným preukázateľným spôsobom do vlastných rúk
osobe, ktorej sú určené.“
Zo žalobcom predložených zásielok (obálok) je zrejmé a preukázané, že tieto neboli doručované
zákonom predpokladanou formou (§ 10 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách) ako doporučená
zásielka do vlastných rúk (boli zasielané iba na doručenku) a už vôbec neboli doručované dotknutému
subjektu (úpadcovi ako vlastníkovi nehnuteľnosti, v ktorého mene a na účet koná správca § 44 ods. 1
ZKR - viď vyššie). Vzhľadom na uvedené takéto zasielanie písomnosti zo strany žalovaného v 1. rade
je v rozpore s ust. § 10 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách.
Práve nedodržanie postupu v zmysle ust. § 7 ods. 2 v spojení s § 16 ods. 1, ods. 4, § 10 ods. 1 a
§ 17 ods. 5 písm. a) zákona o dobrovoľných dražbách je dôvodom neplatnosti dražby. Uvedenému
najmä svedčí fakt, že žalovaný v 1. rade ako navrhovateľ dražby je povinný uzavrieť platnú zmluvu o
vykonaní dražby, zodpovedá za to, že vyhlásenie o pravosti, výške a splatnosti pohľadávok zodpovedá
právnemu stavu ku dňu návrhu na vykonanie dražby. Zmluva o vykonaní dražby je však preukázateľné
neplatným právnym úkonom. Vyhlásenie žalovaného v 1. rade je sporné a zavádzajúce, nakoľko



nezodpovedá právnemu a skutkovému stavu ku dňu návrhu na vykonanie dražby. Rovnako konaniu
dobrovoľnej dražby predchádzal nezákonný postup žalovaného v 1. a 2. rade, ktorí si nesplnili povinnosti
predpokladané zákonom, s poukazom najmä na absenciu doručovania ako aj formu doručovania vyššie
uvedených oznámení. Ak je teda podstatným spôsobom spochybnená výška, pravosť a splatnosť
pohľadávok, a nedodržaný zákonom predpokladaný a vyžadovaný zákonný postup, v takom rozsahu
ako je uvedené vyššie, potom je potrebné určiť neplatnosť napadnutej dobrovoľnej dražby.
Žalobca má za to, že vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, je preukázané, že boli porušené
ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách, a týmto konaním bol žalobca dotknutý na svojich
vlastníckych právach, preto žalobca navrhuje, aby súd žalobe v zmysle žalobného petitu vyhovel v celom
rozsahu a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.“

15. Žalovaný v 1. rade uviedol, že namieta zmeškanie prekluzívnej lehoty na podanie žaloby, nakoľko
príklep bol udelený dňa 19.09.2017 a žaloba bola podaná dňa 20.12.2017, t.j. jeden deň po uplynutí
3 mesačnej prekluzívnej lehoty. Táto lehota je hmotnoprávnou, preto musí byť žaloba doručená súdu
najneskôr v posledný deň lehoty. Žalovaný v 1. rade ďalej uviedol, že žalobca tvrdí, že nehnuteľnosti,
ktoré boli predmetom dražby, spísal do súpisu majetku úpadcu dňa 11.08.2017. Takéto skutkové tvrdenie
je však v rozpore so žalobcom zverejneným oznámením o doplnení súpisu majetku všeobecnej podstaty,
ktoré je datované 16.11.2017 a zverejnené bolo 22.11.2017. Až od tohto momentu mohlo nastať
oprávnenie žalobcu s majetkom nakladať a zároveň obmedzenie dispozície iných osôb. Dražba sa
však uskutočnila dňa 19.09.2017, t.j. ešte pred spísaním majetku žalobcom. Žalobca si teda nemohol
uplatniť svoju pohľadávku prihláškou zabezpečenej pohľadávky, a to ani z akejsi opatrnosti. Naopak,
správca konal nedbalo, keď tvrdí odstúpenie od kúpnej zmluvy dňa 08.02.2016, majetok však spísal
až 16.11.2017. Záložné právo žalovaného v 1. rade tak nemohlo zaniknúť neprihlásením v základnej
prihlasovacej lehote. Žalobca pri spisovaní majetku postupoval v rozpore s ust. § 78 ods. 1 zákona č.
7/2005 Z.z., nakoľko majetok, ktorý bol v katastri nehnuteľnosti zapísaný ako predmet vlastníctva inej
osoby ako úpadcu, spísal bez poznámky spornosti a následne porušil aj ust. § 78 ods. 2 zákona č. 7/2005
Z.z., keď nevyzval dotknutú osobu na preukázanie dôvodov vylučujúcich zapísanie majetku do súpisu.
Žalovaný v 1. rade uzatvoril so spoločnosťou SK Machineri, s.r.o., IČO: 36 639 095, posledné sídlo Stará
Vajnorská 37, 831 04 Bratislava, ktorej právnym nástupcom je žalovaný v 4. rade, Zmluvou o zriadení
záložného práva k nehnuteľnosti č. N/1954/15/1, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený dňa
02.04.2015 pod číslom V 732/2015. Žalobca tvrdí, že odstúpene od kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi
úpadcom a spoločnosťou SK Machineri, s.r.o. vykonal listom zo dňa 08.02.2016. Odstúpenie po zriadení
záložného práva však nemôže mať vplyv na jeho existenciu, ale má iba záväzkovoprávne účinky.
Žalobca sa dovoláva účinkov poznámky vyznačenej na liste vlastníctve o začatí konania o neúčinnosti
právneho úkonu. Dôsledkom úspešnej odporovacej žaloby ani v režime Občianskeho zákonníka, ani
v režime zákona č. 7/2005 Z.z. však nie je strata vlastníctva (§ 63 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z preto
ani poznámka o začatí takéhoto konania nemá žiaden vplyv na dobromyseľnosť vydražiteľa, či platnosť
dražby. Pokiaľ chcel žalobca zabrániť výkonu záložného práva žalovaným v 1. rade, mohol navrhnúť
nariadenie príslušného zabezpečovacieho opatrenia. O existencii záložného práva, aj o jeho začatí
vedel z listu vlastníctva. Nehovoriac o tom, že odporovať možno iba právnemu úkonu, ktorý je platný a
jestvujúci. Odporovacia žaloba podaná žalobcom je vo svetle uvedeného rozporná s jeho argumentáciou
v žalobe, ktorou sa domáha určenia neplatnosti dražby.

16. Žalovaný v 2. rade uviedol, že ako dražobník, riadne uzavrel zmluvu o vykonaní dražby so žalovaným
v 1. rade teda navrhovateľom dražby dňa 8.6.2017. Žalovaný v 1. rade v čase uzatvorenia tejto zmluvy
ako aj počas celého dražobného procesu spĺňal definíciu „navrhovateľa dražby“ a teda bol oprávnený
navrhnúť vykonanie predmetnej dražby ako osoba, ktorá vykonáva záložné právo teda záložný veriteľ.
Žalovaný v 1. rade písomne vyhlásil, že predmet dražby je možné dražiť a tiež písomne vyhlásil pravosť,
výšku a splatnosť pohľadávky a predložil dražobníkovi list vlastníctva predmetnej nehnuteľnosti. V čase
uzatvorenia Zmluvy o vykonaní dražby, ani počas celého dražobného procesu a tiež ani v čase konania
dražby nemal žalovaný v 2. rade vedomosť o existencii prekážky dražby a ani mu nebolo žiadne
rozhodnutie doručené alebo preukázané, že takéto rozhodnutie bolo súdom, alebo orgánom verejnej
správy vydané. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že:
1. žalovaný v 1. rade ako „navrhovateľ dražby“ disponoval záložným právom a teda bol oprávnený
navrhnúť vykonanie dražby
2. žalovaný v 2. rade ako „dražobník" mal splnené všetky podmienky na vykonanie tejto dražby a dražba
bola vykonaná v súlade so ZoDD čo navrhovateľ dražby v žalobe ani nenamieta.



V neposlednom rade má žalovaný v 2. rade za to, že žalobca nepodal žalobu o neplatnosť, dražby
v zákonom stanovenej prekluzívnej lehote 3 mesiace odo dňa udelenia príklepu pretože príklep bol
udelený 19.9.2017 a žalobca podal žalobu na príslušný súd 20.12.2017. Lehota na podanie žaloby
o neplatnosť dražby je prekluzívnou lehotou, to znamená, že jej zmeškanie nie je možné odpustiť a
v dôsledku jej zmeškania nie je možné vydať rozhodnutie vo veci samej. Žalobca zmeškal zákonom
stanovenú lehotu, čím došlo k zániku jeho práva na podanie takejto žaloby a teda stratil tým aktívnu
legitimáciu na podanie žaloby o neplatnosť dražby.

17. Žalovaný v 3. rade uviedol, že žalobcove právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniklo
v zmysle druhej vety uvedeného odseku do troch mesiacov odo dňa príklepu predmetnej dražby, t.j.
troch mesiacov odo dňa 19.09.2017. Uvedená lehota žalobcovi márne uplynula dňa 19.12.2017. Okrem
toho žalovaný v 3. rade má za to, že bol dobromyseľný pri nadobúdaní predmetu dražby a má právnu
ochranu pri nadobúdaní vlastníckeho práva v zmysle nálezu Ústavného súdu SR č. II ÚS 289/08-32 zo
dňa 5.11.2008. Žalovanému v 3. rade nie je z predložených dostupných dokladov preukázaný rozpor v
postavení pôvodného vlastníka predmetu dražby. Zároveň uhradením ceny prechádza vlastnícke právo
na vydražiteľa. Uvedené ustanovenie je hmotnoprávnou normou o nadobúdaní vlastníctva. Žalovaný v
3. rade zároveň nesúhlasí s názorom žalobcu uvedeným na str. 6 žaloby a to že „Úpadca sa na základe
odstúpenia od predmetnej kúpnej zmluvy zo dňa 11.07.2013 stal opätovným vlastníkom predmetu
dražby.“ Žalovaný v 3. rade má za to, že odstúpenie od zmluvy nie je v žiadnom prípade právny titul
nadobudnutia vlastníctva k nehnuteľnosti. Odstúpením od zmluvy síce zaniká záväzkovoprávny vzťah
medzi účastníkmi kúpnej zmluvy,
ale nezaniká hmotnoprávny vlastnícky vzťah nového kupujúceho k nehnuteľnosti. Skutočnosť, že na
základe uvedeného odstúpenia nemohlo dôjsť k prvému platnému prevodu nehnuteľnosti sa, a teda,
že pri odstúpení sa na zmluvu hľadí akoby k jej uzatvoreniu nikdy nedošlo, a zároveň na vlastnícke
právo prevodcu akoby jeho prevod nikdy nenastal nie je možné aplikovať na tento prípad, nakoľko
v zmysle pôvodnej kúpnej zmluvy nebola podmienkou právoplatného vkladu v katastri nehnuteľností
úhrada kúpnej ceny. Na základe uvedeného vyplýva, že nie je možné tak odstúpiť od zmluvy zo strany
zmluvných strán aby došlo k návratu do pôvodného stavu a hľadieť na prevod akoby nikdy nenastal.
Nakoľko v uvedenom prípade došlo k dobrovoľnej dražbe a prevodu predmetu dražby tretej osobe má
žalovaný v 3. rade za to, že v zmysle nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 30. septembra
2010 sp. zn. I. ÚS 350/08 a rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Sžo 4/2008 zo dňa 24. apríla
2008, sa odstúpením od zmluvy zmluva ruší len s účinkami medzi účastníkmi a nie vo vzťahu k tretím
osobám a teda nezaniká vecné právo, ktoré vzniklo k nehnuteľnosti. Žalovaný tvrdí, že bol oprávnený
zapísať nehnuteľnosti (11.8.2017) do súpisu majetku konkurznej podstaty. V zmysle ustanovenia § 80
ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov
podľa ktorého: „do súpisu sa zapisuje aj majetok tretích osôb nadobudnutý na základe neúčinných
právnych úkonov, ako aj nároky z nich vyplývajúce. Ak tretia osoba neúčinnosť právneho úkonu písomne
neuzná, správca môže majetok tretej osoby nadobudnutý na základe neúčinného právneho úkonu alebo
nároky z neho vyplývajúce zapísať do súpisu, až keď neúčinnosť právneho úkonu určí súd; vylučovacia
žaloba v tom prípade nie je prípustná“. V uvedenom prípade bola už v čase zapísania nehnuteľnosti do
súpisu majetku konkurznej podstaty podaná Okresnému súdu Bratislava I žaloba o určenie neúčinnosti
právnych úkonov zo dňa 29.07.2016. Nakoľko o neúčinnosti súd ku dátumu zápisu nehnuteľnosti do
majetku konkurznej podstaty nerozhodol (nebolo skončené konanie o neúčinnosti) má žalovaný v 3.
rade za to, že správca konkurznej podstaty konal zapísaním predmetného majetku do súpisu v rozpore
s ustanovením § 80 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii.
Spochybňovaná suma 600,- € (vo vzťahu k pohľadávke žalovaného 1/) to je napísané vo faktúre, že
sú náklady spojené s odobraním predmetu leasingu, a to konkrétne náklady na bezpečnostnú agentúru
ROJALIS. K tomu predložil faktúru a poukázal na vynaložené prostriedky na prevoz predmetu leasingu,
čo je ďalšie faktúra na 1.538,- € bez DPH a k tomu je aj správa bezpečnostnej agentúry. Čo sa týka
samotných námietok žalobcu, tieto sa opakujú, pričom informuje súd, že napadol uznesenie Najvyššieho
súdu ústavnou sťažnosťou a tá je vedené na Ústavnom súde pod č. RVP1721/2022. Nakoľko sa naozaj
nestotožňuje s týmto rozhodnutím a nemyslí si, že toto rozhodnutie vyriešilo všetky zásadné právne
otázky. Treba vychádzať z toho, že Najvyšší súd v rámci dovolania podaného pre nesprávne právne
posúdenie rieši konkrétne právne otázky, ktoré sú pre ďalší postup súdu záväzné. V dovolaní tie právne
otázky neboli v podstate vôbec formulované, bol to len ďalší opravný prostriedok, vysypané argumenty
na kopu, takže veľmi ťažko sa na to reagovalo, ale z rozhodnutia Najvyššieho súdu možno dedukovať, že
tento sa vyslovil k dvom právnym otázkam záväzne, a to, či je dobrovoľná dražba odvodeným spôsobom
nadobudnutia vlastníckeho práva alebo originálnym a za druhé, či sa priamo odstúpením od zmluvy



alebo bezprostredné odstúpenie od zmluvy má priame účinky také, že sa rovno obnovuje pôvodný stav,
ruší sa zmluva bez potreby ďalšieho prevodu nehnuteľnosti, atď. Najvyšší súd postavil svoje rozhodnutie
na zásade, že nikto nemôže previesť viac práv ako má. Lenže kupujúci v čase, keď uzatváral záložnú
zmluvu tak nemal, neprevádzal viac práv ako mal, on mal plné práva vlastníka, ktoré stratil spätne.
A toto je otázka, že či odstúpením môžu byť dotknuté aj tretie osoby. Túto otázku nám Najvyšší súd
nevyriešil, takže vlastne sa veľmi ďaleko neposunuli, stále je tu otvorená právna otázka, s ktorou sa súd
musí vysporiadať. Čo sa týka otázky odporovacej žaloby a dobromyseľnosti, sa zásadne nestotožňuje
s Najvyšším súdom, ktorý jednak teda neriešil otázku ako právnu, len tam uviedol nejaké tie svoje
filozofické úvahy a musí povedať, že veľmi nesprávne, pretože sú založené naozaj, pre neho je to
šokujúce, že Najvyšší súd nepozná účinky odporovacej žaloby, jednoducho odporovacia žaloba nikdy
nemá za následok neplatnosť zmluvy, zrušenie zmluvy, odporovacia žaloba naopak, aj podľa teórie aj
podľa zákona, zachováva platnosť právneho úkonu, len umožňuje postihnutie tohto majetku ako keby
nedošlo k takémuto úkonu. Takže naozaj netuší na základe čoho by poznámka v odporovacej žalobe
mohla v niekom vyvolať pochybnosť o vlastníckom práve. Práve naopak, podanie odporovacej žaloby
znamená, že akceptujeme platnosť právneho úkonu, lebo neexistujúcemu, neplatnému úkonu nemožno
odporovať. Tu je otázna samotná odporovacia žaloba, ktorú žalobca veľmi povrchne založil, opäť nie
s odbornou starostlivosťou, za ktorú sa on skrýva, ale ktorú nevynakladá, na téze, že prevádzané
nehnuteľnosti mali hodnotu 110.000,- €. Úpadca ich kúpil v ponukovom konaní za 20.005,- €. Dražba,
ktorá je napádaná vygenerovala cenu 20.300,- €. Takto ocenil nehnuteľnosti aj súdny znalec na účely
dražby. Pokiaľ žalobca vychádza zo sumy 110.000,- €, tak ide o čistú fabuláciu, ktorú vyvrátil trh, resp.
on už tvrdí, že 150.000,- €, lebo ceny rástli, no ale tá realita je úplne iná. Ohľadom teda odbornej
starostlivosti odstúpenia atď. žalobca nepreukazuje dostatočne, že naozaj boli splnené hmotnoprávne
podmienky na odstúpenie, tzn. že nedošlo k zaplateniu kúpnej ceny. Keďže nikto z nich nebol účastníkom
tejto kúpnej zmluvy, tak tu všetci len fabulujú, domnievajú sa a najmä žalobca. To, že žalobca nenašiel
takúto úhradu neznamená, že nebola vykonaná. Mohla byť vykonaná akýmkoľvek spôsobom na iný účet,
mohol mať v tom čase úpadca iné účty, mohla byť, síce v rozpore so zákonom, ale predsa vykonaná
hotovostnou platbou. Tieto otázky žalobca neskúmal. Žalovaní nerozumejú celej stratégii žalobcu, čo
vlastne žalobca robí. Poškodzuje ďalšie osoby, aj nezúčastnené, ktoré v dobrej viere konali len preto,
že si neplnil svoje povinnosti. V tejto veci koná ministerstvo spravodlivosti už pred vydaním rozhodnutia
voči správcovi pre porušenie jeho povinnosti, pod č. 471/2002-142-I, takže tu aj ministerstvo má trošku
odlišný názor. Ohľadom tézy, že poznámka na liste vlastníctva nemusí byť okamžite zapísaná, poznámka
o spornosti, ale tu sa nebavíme o poznámkach na liste vlastníctva, a teda aj Najvyšší súd túto vec
nepochopil, tu sa bavíme o poznámke spornosti v zozname alebo v súpise majetku konkurznej podstaty.
To je právne a procesne relevantná skutočnosť. Pokiaľ ide o námietky voči konaniu pána F., ako člena
predstavenstva, tu opäť žalobca doslova fabuluje, tvrdí, že žalovaný v 1. rade uznal, že neexistuje
žiadne plnomocenstvo, toto nemá oporu v ničom, Ing. X. F. je členom predstavenstva. Na výpise z
obchodného registra (ďalej len „OR“) je aj zapísaný počas celého obdobia, aj teda v rozhodnom období,
keď bola uzatváraná zmluva o vykonaní dražby. Je tu zásada materiálnej publicity OR, z ktorej treba
vychádzať. Žalobca mohol túto otázku skúmať, ale keď je raz niekto zapísaný v OR, tak sa z tohto
údaju vychádza. Nemožno ho spochybňovať a určite nie na ujmu teda opäť tretích osôb. Ohľadom
spochybňovania pohľadávky, predložil žalovaný 1/ príslušné listiny, teda ďalšie v reakcii na námietky
žalobcu, ktorý generuje stále nové a nové námietky, stále sa mu niečo nezdá, tá pohľadávka bola riadne
vyčíslená, bol predložený výpis akým spôsobom, v akých lehotách platil nájomca splátky. Žalobca na
tento výpis reaguje, že to je zmätočné, je to však bankový výpis, tam sú úhrady, sú tam veľmi podrobne
úhrady rozpísané k akým splátkam boli priradené. V jednotlivých faktúrach, kde sú zmluvné pokuty
vyčíslené, tak opäť sú uvedené splátky, sú uvedené obdobia, za ktoré je uplatňované omeškanie, detto
v zmluve o vykonaní dražby. Z leasingovej zmluvy vyplývajú jednoznačne všetky tieto skutočnosti, tzn.,
že vyúčtovanie zmluvy sa stáva splatným 30 dní od jeho vystavenia, následne vzniká nárok na úroky
z omeškania, vzniká nárok na zmluvnú pokutu, tieto skutočnosti sú jasné a nesporné. Je tu aj potom
otázka, že do akej hĺbky sa vlastne v tomto type konania má vôbec skúmať tá pohľadávka. Kde je tá
hranica, keď sa pomýli záložca, resp. záložný veriteľ o 1 €, či je to problém, 10 €, 1000 €, 1 %, 20 %,
kedy vzniká problém? Kde je tá hranica? Tá pohľadávka je jednoducho jestvujúca. Toto konanie nie je
určené na to, aby sa preskúmala do detailov správnosť výpočtu pohľadávky. Na to je iný typ žaloby,
ktorú si mohol podať či už dlžník alebo záložca, kde by sa to skúmalo. Tu musí byť len tá pohľadávka
osvedčená a nesmie byť zjavne excesívna, tak ako je uplatňovaná a tá pohľadávka tu jednoducho je,
je daná, je splatná, bola naplnená, takže z tohto pohľadu nemá ani zmluva o vykonaní dražby alebo
výkone záložného práva ani samotná dražba nemá v tomto smere žiadne vady. Čo sa týka doručovania
znaleckého posudku, zákon vyžaduje doručiť do vlastných rúk, ale to nie je ustanovenie procesné, to je



ustanovenie hmotnoprávne, tzn., že táto osoba to do svojich rúk, teda musí dostať, nesmie to prevziať za
ňu iná osoba, čo bývajú aj právnické osoby, je trošku také diskutabilné, že štatutár, ale v tomto prípade tá
otázka je irelevantná, akým typom poštovej obálky to bolo posielané, lebo bolo to zasielané na adresu
spoločnosti, za spoločnosť to nikto neprevzal, tzn., že je tu fikciu doručenia hmotnoprávna, že bola
možnosť túto zásielku doručiť a doručená nebola. Nemôžeme tu aplikovať ustanovenia procesnoprávne,
že keď sa to do nesprávnej obálky poslalo, tak to má nejaké vady, jednoducho zásielka bola doručená
hmotnoprávnou fikciou doručenia a je úplne jedno akou obálkou. Keby to bola obyčajná obálka na
doručenku a prevezme to štatutár, tak to nie je žiadna vada, bolo to doručené osobe oprávnenej.
Žalovaný má za to, že ani po rozhodnutí teda Najvyššieho súdu sa právna stránka veci nezmenila, alebo
právne posúdenie aké by malo byť, keďže otázka je tu stále nevyriešená, s ktorou sa musí vysporiadať
okresný súd, následne odvolací súd, že či môže mať odstúpenie až také spätné účinky, že budú zrušené
aj úkony, ktoré v čase vykonania nemali žiadnu vadu, boli platné atď.

18. Žalovaný v 4. rade sa k žalobe nevyjadril.

19. Súd vykonal vo veci dokazovanie prečítaním kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi predávajúcim
ECOBAU GROUP, a.s. a kupujúcim SK Machineri, s.r.o. č.l. 18-19, fotokópie doručenky č.l. 17, výpisov
z účtu č.l. 23, 24, výpisu z Obchodného vestníka - zápis K009748 č.l. 25, 26, zmluva o predaji podniku
uzatvorená medzi predávajúcim L.F., s.r.o., Chalmová a kupujúcim ECOBOU GROUP, a.s., Bratislava
č.l. 27-34, záväzný pokyn oddeleného veriteľa č.l. 35, výpis z Obchodného vestníka č. 222/2017 č.l. 37,
výpis z OR č.l. 38, 39, výpis LV č. XXX k.ú. Mýtna č.l. 40, 41, výpis z OR SK Machineri, s.r.o. č.l. 42,
43, výpis z OR VÁHOSTAV SK, a.s. č.l. 44-50, výpis z OR Dom dražieb, s.r.o. č.l. 51, výpis z OR BPT
Leasing, a.s. č.l. 52-54, Notárska zápisnica sp. zn. N497/2017, Nz 32055/2017, NCRls 32781/2017 č.l.
55-57, zaslanie notárskej zápisnice č.l. 58, potvrdenie o splatení ceny dosiahnutej vydražením č.l. 58,
výpis z Obchodného vestníka č. 239/2015 č.l. 60, výpis z Obchodného vestníka č. 146/2015 č.l. 61, 62,
zmluva o zriadení záložného práva č.l. 102-104, rozhodnutie o povolení vkladu záložného práva č.l. 105,
odstúpenie od zmluvy č.l. 177, 178, zmluva o zriadení záložného práva č.l. 180-182, zmluva o vykonaní
dražby č.l. 183-186, zmluva o zriadení záložného práva č.l. 189, 190, dodatok k zmluve o finančnom
leasingu č.l. 193, rozpis splátok k zmluve o finančnom leasingu č.l. 194, 195, všeobecné zmluvné
podmienky č.l. 196-199, predpis splátok k zmluve o finančnom leasingu č.l. 199-200, špecifikácia
predmetu leasingu č.l. 201, vyúčtovanie pri predčasnom skončení leasingu č.l. 202, zápočet vzájomných
pohľadávok č.l. 203, písomná správa o výkone záložného práva č.l. 204, zmluva o finančnom leasingu
č.l. 205, 206, predpis splátok č.l. 206, 207, odstúpenie od zmluvy č.l. 208, vyúčtovanie pri predčasnom
ukončení č.l. 209, zápočet vzájomných pohľadávok č.l. 210, zmluva o finančnom leasingu č.l. 211,
212, predpis splátok č.l. 212-213, všeobecné zmluvné podmienky č.l. 214-215, splnomocnenia č.l. 830,
oznámenia o začatí výkonu záložného práva č.l. 831, fotokópie doručenky č.l. 832, faktúr č.l. 833-838,
stanov BPT Leasing, a.s. č.l. 839-845, fotokópie doručenky č.l. 846, kópie poštového podacieho lístka
č.l. 847, Znaleckého posudku č. 49/2017 súdneho znalca Ing. Miroslava Tokára č.l. 848-862, výpisov z
účtu č.l. 863-870 a zistil tento skutkový stav:

20. Kúpnou zmluvou č. V. XXXX/XX zo dňa 11.07.2013 uzatvorenou medzi predávajúcim ECOBAU
GROUP, a.s., Bratislava a kupujúcim SK Machineri, s.r.o., Bratislava došlo k prevodu vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX, k.ú. a obec F.,
- parcela registra „C“, prac. č. XXX/X o výmere 2375 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,
- parcela registra „C“, prac. č. XXX/X o výmere 288 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,
- parcela registra „C“, prac. č. XXX/X o výmere 67 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,
- parcela registra „C“, prac. č. XXX o výmere 406 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,
- parcela registra „C“, prac. č. XXX o výmere 558 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,
- parcela registra „C“, prac. č. XXX/X o výmere 928 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,
- parcela registra „C“, prac. č. XXX/X o výmere 6978 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,
- parcela registra „C“, prac. č. XXX/X o výmere 33 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,
- parcela registra „C“, prac. č. XXX/XX o výmere 66 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,
- parcela registra „C“, prac. č. XXX o výmere 1105 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,
- stavba súp. č. XXX postavená na parc. č. XXX/X ako administratívna budova
- stavba bez súpisného čísla postavená na parc. č. XXX ako ošípáreň
- stavba súp. č. XXX postavená na parc. č. XXX ako soc. a hyg. budova a dielňa
- stavba súp. č. XXX postavená na parc. č. XXX/X ako bitúnok
- stavba súp. č. XXX postavená na parc. č. XXX/XX ako čistička odp. vôd.



Právny vzťah k parcele, na ktorej leží stavba XXX nie je evidovaný na liste vlastníctva.

21. Z výpisu Obchodného vestníka č. 222/2017, deň vydania 22.11.2017, pod K039548 vyplýva, že
žalobca FARDOUS PARTNERS správcovská, k.s., ako správca konkurznej podstaty úpadcu ECOBAU
GROUP, a.s., dopĺňa súpis majetku všeobecnej podstaty o nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, k.ú.
a obec F.,
- prac. č. XXX/X o výmere 2375 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,
- prac. č. XXX/X o výmere 288 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,
- prac. č. XXX/X o výmere 67 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,
- prac. č. XXX o výmere 406 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,
- prac. č. XXX o výmere 558 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,
- prac. č. XXX/X o výmere 928 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,
- prac. č. XXX/X o výmere 6978 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,
- prac. č. XXX/X o výmere 33 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,
- prac. č. XXX/XX o výmere 66 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,
- prac. č. XXX o výmere 1105 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,
- stavba súp. č. XXX postavená na parc. č. XXX/X ako administratívna budova
- stavba bez súpisného čísla postavená na parc. č. XXX ako ošípáreň
- stavba súp. č. XXX postavená na parc. č. XXX ako soc. a hyg. budova a dielňa
- stavba súp. č. XXX postavená na parc. č. XXX/X ako bitúnok
- stavba súp. č. XXX postavená na parc. č. XXX/XX ako čistička odp. vôd.
Právny vzťah k parcele, na ktorej leží stavba XXX nie je evidovaný na predmetnom liste vlastníctva.
Deň zapísania do súpisu je uvedený v Obchodnom vestníku 11.08.2017.

22. Z výpisu LV č. XXX, k.ú. a obec F. vyplýva, že žalovaný v 3.rade VÁHOSTAV SK, a.s. je vlastníkom
nehnuteľností
- prac. č. XXX/X o výmere 2375 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,
- prac. č. XXX/X o výmere 288 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,
- prac. č. XXX/X o výmere 67 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,
- prac. č. XXX o výmere 406 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,
- prac. č. XXX o výmere 558 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,
- prac. č. XXX/X o výmere 928 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,
- prac. č. XXX/X o výmere 6978 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,
- prac. č. XXX/X o výmere 33 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,
- prac. č. XXX/XX o výmere 66 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,
- prac. č. XXX o výmere 1105 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,
- stavba súp. č. XXX postavená na parc. č. XXX/X ako administratívna budova
- stavba súp. č. XXX postavená na parc. č. XXX/XX ako čistička odp. vôd.
Právny vzťah k parcele, na ktorej leží stavba XXX nie je evidovaný na liste vlastníctva.
- stavba súp. č. XXX postavená na parc. č. XXX ako soc. a hyg. budova a dielňa
- stavba súp. č. XXX postavená na parc. č. XXX/X ako bitúnok
- stavba bez súpisného čísla postavená na parc. č. XXX ako ošípáreň.

23. Žalovaný 3/ VÁHOSTAV SK, a.s. sa stal vlastníkom titulom nadobudnutia Osvedčením o vykonaní
dobrovoľnej dražby č. N 497/2017, Nz 32055/2017, NCRls 32781/2017 z 19.09.2017.

24. Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I., vložka č. 64979/B vyplýva, že
obchodná spoločnosť SK Michineri, s.r.o. zanikla z dôvodu zlúčenia s právnym nástupcom ROQIS, s.r.o.
(žalovaný v 4. rade od 04.12.2017).

25. Notárkou zápisnicou č. N 497/2017, Nz 32055/2017, NCRls 32781/2017 (č.l. 55 spisu) spísanou
notárom JUDr. Adrianou Verelovou na Notárskom úrade v Hlohovci došlo k osvedčeniu o vykonaní
dobrovoľnej dražby navrhovateľa BPT LEASING, a.s., dražobníkom Dom dražieb, s.r.o., ktorá sa
konala 19.09.2017. Notárska zápisnica konštatuje, že vlastníkom predmetu dražby, a to nehnuteľností
zapísaných na LV č. XXX, parcely registra „C“,
- prac. č. XXX/X o výmere 2375 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,
- prac. č. XXX/X o výmere 288 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,
- prac. č. XXX/X o výmere 67 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,



- prac. č. XXX o výmere 406 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,
- prac. č. XXX o výmere 558 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,
- prac. č. XXX/X o výmere 928 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,
- prac. č. XXX/X o výmere 6978 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,
- prac. č. XXX/X o výmere 33 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,
- prac. č. XXX/XX o výmere 66 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,
- prac. č. XXX o výmere 1105 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,
- stavba súp. č. XXX postavená na parc. č. XXX/X ako administratívna budova
- stavba súp. č. XXX postavená na parc. č. XXX/XX ako čistička odp. vôd.
Právny vzťah k parcele, na ktorej leží stavba XXX nie je evidovaný na liste vlastníctva.
- stavba súp. č. XXX postavená na parc. č. XXX ako soc. a hyg. budova a dielňa
- stavba súp. č. XXX postavená na parc. č. XXX/X ako bitúnok
- stavba bez súpisného čísla postavená na parc. č. XXX ako ošípáreň
je spoločnosť SK Machineri, s.r.o. v celosti. Notárska zápisnica deklaruje záložné právo v prospech BPT
LEASING, a.s., Bratislava na predmetné nehnuteľnosti zapísané 24.10.2016.

26. Vklad záložného práva v prospech spoločnosti BPT LEASING, a.s., Bratislava na nehnuteľnosti
zapísané na LV č. XXX, k.ú. a obec F. bol povolený Okresným úradom Lučenec, katastrálny odbor pod
číslom vkladu V XXX/XXXX dňa 02.04.2015.

27. Žalobca v 1. rade BPT LEASING, a.s., Bratislava odstúpil od zmlúv č. XXXX/XX; č. XXXX/XX
podaním zo dňa 12.08.2016 vo vzťahu k spoločnosti SK Machineri, s.r.o.

28. V zmysle Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. N XXXX/XX/X (č.l. 180) zo dňa
30.03.2015 bolo zriadené záložné právo záložného veriteľa BPT LEASING, a.s., Bratislava záložcom
SK Machineri, s.r.o. v zmysle bodu I., bod 4 k označeným nehnuteľnostiam na LV č. XXX, k.ú. a obec F..

29. V zmysle Zmluvy o vykonaní dražby č. XXXXXXX navrhovateľa dražby BPT LEASING, a.s.,
Bratislava a dražobníka Dom dražieb, s.r.o., Hlohovec zo dňa 06.06.2017 bola vykonaná dražba s
predmetnom dražby špecifikovaným v Článku II, bod 2.1 (tabuľka) na nehnuteľnosti zapísané na LV č.
XXX, k.ú. a obec F.. Nehnuteľnosť bola vydražená vydražiteľom (žalovaným v 3. rade).

30. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších
predpisov, písomnosti sa doručujú poštou formou listovej zásielky do vlastných rúk, a ak to nie je možné
alebo účelné, doručujú sa iným preukázateľným spôsobom do vlastných rúk osobe, ktorej sú určené.
Na doručovanie sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu.

31. Podľa § 12 ods. 5 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších
predpisov, vlastník predmetu dražby je oprávnený do desiatich pracovných dní od doručenia znaleckého
posudku podľa odseku 4 vzniesť u dražobníka námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby a prípadne
žiadať vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom. Dražobník je povinný sa so vznesenými námietkami
písomne vysporiadať a najneskôr päť pracovných dní pred konaním dražby zaslať vlastníkovi predmetu
dražby písomnú odpoveď. Ak vlastník predmetu dražby žiada vyhotoviť nový znalecký posudok,
zabezpečí dražobník znalecký posudok bezodkladne do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti od iného
znalca.

32. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších
predpisov, dražbu je možné vykonať len na základe písomnej zmluvy o vykonaní dražby, ktorú uzavrie
navrhovateľ dražby s dražobníkom; to neplatí, ak ide o majetok štátu, ak je dražobníkom orgán štátnej
správy, alebo ak ide o majetok územného samosprávneho celku, ak je dražobníkom tento územný
samosprávny celok alebo ak je dražobníkom navrhovateľ dražby.

33. Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších
predpisov, ak v záložnej zmluve bola dohodnutá suma ako najnižšie podanie pre prípad konania



dobrovoľnej dražby, v zmluve o vykonaní dražby musí byť najnižšie podanie uvedené najmenej v tejto
sume, ak tento zákon neustanovuje inak. Prílohou zmluvy je aj písomné vyhlásenie záložného veriteľa
o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva, a o tom, že
predmet dražby je možné dražiť (§ 7 ods. 2).

34. Podľa § 17 ods. 5 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších
predpisov, v lehotách ustanovených v odsekoch 2 až 4 zašle dražobník oznámenie o dražbe
a) navrhovateľovi dražby, dlžníkovi záložného veriteľa, vlastníkovi predmetu dražby, ak nie je totožný s
dlžníkom záložného veriteľa,
b) osobám, ktoré majú podľa oznámenia navrhovateľa dražby k predmetu dražby záložné alebo iné právo
zapísané v katastri nehnuteľností, v Notárskom centrálnom registri záložných práv, v evidencii podľa
osobitných zákonov alebo v listinách osvedčujúcich vlastnícke právo k predmetu dražby a nevyhnutných
na nakladanie s ním,
c) ak je predmetom dražby byt, dom alebo iná nehnuteľnosť, osobám, ktoré majú podľa oznámenia
navrhovateľa dražby k predmetu dražby predkupné právo alebo iné vecné právo zapísané v katastri
nehnuteľností, a tiež príslušnému okresnému úradu na vyznačenie poznámky,
d) ak je predmetom dražby hnuteľná vec, osobám, ktoré majú podľa oznámenia navrhovateľa dražby
predkupné právo k predmetu dražby,
e) ak je predmetom dražby spoluvlastnícky podiel k veci, ostatným spoluvlastníkom k tejto veci
oznámeným navrhovateľom dražby (§ 16 ods. 3),
f) ak je predmetom dražby nehnuteľnosť, podnik alebo jeho časť, správcovi dane príslušnému podľa
miesta trvalého pobytu alebo miesta podnikania vlastníka nehnuteľnosti, podniku alebo jeho časti, ak
je vlastník fyzickou osobou, alebo podľa sídla vlastníka, ak je vlastník právnickou osobou, a správcovi
dane, v ktorého obvode sa nehnuteľnosť, podnik alebo jeho časť nachádza,
g) ak je predmetom dražby podnik alebo jeho časť, Protimonopolnému úradu Slovenskej republiky,
h) ak je predmetom dražby majetok právnickej osoby, ktorej zakladateľom alebo zriaďovateľom je štát, aj
orgánu štátu vykonávajúcemu práva zakladateľa, zriaďovateľa, spoločníka alebo člena tejto právnickej
osoby,
i) notárovi, ktorý bude priebeh dražby osvedčovať notárskou zápisnicou [(ods. 1 písm. k)].

35. Podľa § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších
predpisov, v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia
tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby
určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch
mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného
činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby
v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto prípade je možné domáhať
sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť
dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23).

36. Podľa § 21 ods. 3 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších
predpisov, osoba, ktorá podala na súde žalobu podľa odseku 2, je povinná oznámiť príslušnému
okresnému úradu začatie súdneho konania.

37. Podľa § 21 ods. 4 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších
predpisov, účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby podľa odseku 2 sú navrhovateľ dražby,
dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa odseku 2.

38. Podľa § 21 ods. 5 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších
predpisov, ak vydražiteľ zmaril dražbu alebo ak súd určil dražbu za neplatnú, účinky príklepu zanikajú
ku dňu príklepu.



39. Podľa § 21 ods. 7 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších
predpisov, o neplatnosti dražby dražobník bez zbytočného odkladu vyrozumie osoby uvedené v § 17 ods.
5. Oznámenie o neplatnosti dražby dražobník uverejní bez zbytočného odkladu na dobu najmenej 30 dní
spôsobom v mieste obvyklým. Ak bolo oznámenie o dražbe uverejnené v registri dražieb, dražobník tam
uverejní aj oznámenie o neplatnosti dražby. Ak sa oznámenie o dražbe zverejnilo v Obchodnom vestníku
podľa § 17 ods. 3, dražobník v ňom bez zbytočného odkladu zverejní aj oznámenie o neplatnosti dražby.

K lehote podania žaloby o neplatnosť dobrovoľnej dražby:
40. Námietky žalovaných ohľadom nedodržania zákonnej lehoty na podanie žaloby o neplatnosť
dobrovoľnej dražby žalobcom boli vyriešené rozhodnutím odvolacieho súdu pod č.k. 43Cob/84/2018
- 342 zo dňa 14.11.2018, kde odvolací súd konštatuje, že lehota na podanie žaloby žalobcom bola
dodržaná, rovnako uplatnenie práva včas konštatuje aj dovolací súd vo svojom Uznesení sp. zn. 2Obdo
99/2020 zo dňa 23.03.2022.

K aktívnej legitimácii žalobcu:
41. Otázku vecnej legitimácie žalobcu ako stavu vyplývajúceho z hmotného práva je potrebné posúdiť
predovšetkým z pohľadá či žalobca bol subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide. Z
hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo
právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to
či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten kto o
sebe tvrdí, že je nositeľ hmotnoprávneho oprávnenia (žalobca) nie je nositeľom tohto hmotnoprávneho
oprávnenia o ktoré v konaní ide (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/192/2004). Zákon o
dobrovoľných dražbách poskytuje ochranu vlastníkovi predmetu nehnuteľnosti v rozsahu informačnej
povinnosti dražobníka o skutočnosti, že došlo k vyhláseniu konania dražby v ustanovení § 17 ods. 5
písm. a) zákona o dobrovoľných dražbách, nakoľko je jednou s osobou, ktorým má dražobník povinnosť
zasielať oznámenie o dražbe.

42. V zmysle zákonného ustanovenia § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. osoba, ktorá tvrdí, že
bola dotknutá na svojich právach môže súd žiadať, aby určil neplatnosť dražby. Žalobca tvrdí, že jeho
vlastnícke práva boli dražbou dotknuté a z tohto dôvodu žalobu o neplatnosť dobrovoľnej dražby podal
s poukazom na skutkové okolnosti týkajúce sa predchádzajúcich prevodov vlastníckeho práva, najmä
na tvrdenie, že predmet dražby je jeho vlastníctvom. Aktívna vecná legitimácia žalobcu na podanie
žaloby o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby bola vyriešená Najvyšším súdom Slovenskej republiky
Uznesením sp. zn. 2Obdo 99/2020 zo dňa 23. marca 2022, v zmysle ktorého prioritným právnym
problémom prejednávaného sporu je preukázanie vlastníctva dražených nehnuteľností za situácie,
kedy došlo k odstúpeniu od kúpnej zmluvy. Zároveň Najvyšší súd riešil otázku, či dobrovoľná dražba
spôsobuje nadobudnutie vlastníckeho práva vydražiteľom aj vtedy, ak nikto z tých, kto sú oprávnení
dobrovoľnú dražbu navrhnúť, nie je vlastníkom predmetu dražby a to z akcentu na dobromyseľnosť
vydražiteľa. Nespornou medzi stranami sporu je skutočnosť, že žalobca ako predávajúci a obchodná
spoločnosť SK Machinieri, s.r.o. uzatvorila dňa 11. júla 2013 kúpnu zmluvu, ktorej predmetom boli
nehnuteľnosti predávané na predmetnej dražbe. Predávajúci (žalobca) od kúpnej zmluvy odstúpil dňa 8.
februára 2016, pričom odstúpenie nebolo spoločnosťou SK Machinieri, s.r.o. prevzaté, nakoľko zásielka
v odbernej lehote nebola prevzatá. Z hľadiska právnych následkov odstúpenia od kúpnej zmluvy, ktoré
je jednostranným právnym úkonom s poukazom na zákonné ustanovenie § 45 ods. 1 OZ pri aplikácii
tzv. „teórie dôjdenia“ je zrejmé, že k doručeniu odstúpenia od zmluvy došlo, čím došlo aj k zavŕšeniu
procesu odstúpenia samotného a vyvolania zamýšľaných právnych úkonov týmto odstúpením. Vo
vzťahu k účinkom jednostranného odstúpenia od zmluvy, ktoré týmto úkonom boli spôsobené tak vo
vzťahu k obligačným účinkom ako aj vecnoprávnym účinkom, tieto nesporne nastali aj s poukazom na
názor vyslovený Najvyšším súdom SR najmä v bodoch 93 a 94 citovaného uznesenia, pričom, podľa
názoru súdu prvého stupňa, je irelevantným z hľadiska vyvolaných účinkov tvrdenie žalovaného 1/,
ktorý uvádza, že odstúpenie nebolo dôvodné, pretože nebolo preukázané, že by kúpna cena nebola
zaplatená, a teda takéto odstúpenie by účinky prinavrátenia vlastníckeho práva vo svetle obligačných
ako aj vecnoprávnych účinkov nemalo nastať. V prvom rade žalovaní neuniesli dôkazné bremeno,
ktorým by preukázali tvrdenia, že ku k zaplateniu kúpnej ceny kupujúcim SK Machinieri, s.r.o. došlo.
Žalovaní namietajú, že žalobca nepreukázal a len určitým spôsobom tvrdil, že takúto platbu neeviduje.
Súd má za to, že v tomto prípade od žalobcu nie je možné ani požadovať negatívny dôkaz, ktorý by
preukazoval jeho tvrdenie, že kúpna cena zaplatená nebola, bolo povinnosťou žalovaného v 4. rade



ako nástupcu pôvodného predávajúceho SK Machinieri, s.r.o., aby skutočnosť, že došlo k zaplateniu
kúpnej ceny preukázal. Pokiaľ správca takúto platbu neeviduje, nie je možné od neho požadovať,
aby predložil dôkaz o úhrade tejto platby, resp. negatívny dôkaz o tom, že platba vykonaná nebola.
Odhliadnuc od vyššie uvedeného však jednostranný úkon odstúpenia od kúpnej zmluvy ani jednou zo
strán hmotnoprávneho vzťahu namietaný nebol. Nebola podaná žaloba o určenie neplatnosti takéhoto
odstúpenia ako jediný legitímny spôsob, ktorým by neplatnosť jednostranného odstúpenia mohla byť
napadnutá. Za takéhoto stavu má súd za to, že odstúpenie nadobudlo tak obligačné ako aj vecnoprávne
účinky, a teda odstúpením od zmluvy nadobudol žalobca vlastnícke právo spätne. Samotný Najvyšší
súd v bode 96 uznesenia poukazuje na postup záznamu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností
pri zápise jednostranného odstúpenia od zmluvy, kedy uvádza, že „Záznam do katastra nehnuteľností
sa nevykoná jedine v prípade, kedy adresát odstúpenia od kúpnej zmluvy podá žalobu na súde o
určenie neplatnosti odstúpenia. V prípadoch, kedy správe katastra navrhovateľ záznamového konania
nedoloží výslovný prejav vôle adresáta odstúpenia o akceptácii jednostranného odstúpenia, prípadne
je správe katastra doložený nejasný konkludentný prejav o akceptácii jednostranného odstúpenia,
správa katastra iniciatívne adresáta jednostranného odstúpenia vyzýva, aby v určenej lehote podal
na súd príslušnú žalobu o určenie neplatnosti odstúpenia s poučením, že pokiaľ tak neurobí, bude
jeho „pasivita vyhodnotená ako akceptácia platnosti vykonaného odstúpenia od zmluvy. Až podaním
žaloby o určenie neplatnosti odstúpenia, správa katastra príslušný záznam nevykoná a ponechá na
dotknutom liste vlastníctva zapísanú plombu o začatom záznamovom konaní.“ Vzhľadom na uvedené
je preto jednostranné odstúpenie od kúpnej zmluvy platné, má obligačné ako aj vecnoprávne účinky
v dôsledku čoho týmto odstúpením sa obnovil pôvodný stav, teda vlastnícke právo predávajúceho.
Samotný zápis má deklaratórny charakter nastúpenia vecnoprávnych účinkov odstúpenia. Nakoľko
teda k podaniu žaloby o určenie neplatnosti jednostranného odstúpenia od kúpnej zmluvy nedošlo,
jednostranné odstúpenia nadobudlo tak obligačné ako aj vecnoprávne účinky.

43. V zmysle záväzného právneho názoru vysloveného Najvyšším súdom v bode 100 Uznesenia sp. zn.
2Obdo 99/2020 vo väzbe na obranu žalovaného spočívajúcu v spochybnení platnosti jednostranného
odstúpenia od zmluvy v prebiehajúcom konaní Najvyšší súd uvádza, že odhliadnuc od skutočnosti,
že za jediný účinný procesný útok smerujúci proti jednostrannému odstúpeniu od kúpnej zmluvy je
možné považovať podanie žaloby o určenie neplatnosti takéhoto odstúpenia, preto námietky ohľadom
zmätočnosti konania žalobcu pri spísaní súpisov už po deklarovanom odstúpení od kúpnej zmluvy
a podobne nie sú spôsobilé nahradiť príslušnú žalobu o určenie neplatnosti. Dovolací súd podotýka,
že adresátom jednostranného odstúpenia od kúpnej zmluvy je kupujúci a nie sú to žalovaní v 1.
až 3. rade, ktorí nepodal žalobu o určenie neplatnosti takéhoto odstúpenia, kedy naopak odosielateľ
deklarovaného úkonu odstúpenia doručenie takéhoto úkonu do dispozičnej sféry adresáta - kupujúceho
preukázal. Keďže odstúpenie od kúpnej zmluvy, ktoré uskutočnil žalobca je platným a došlo spätne
k nadobudnutiu vlastníckeho práva k draženým nehnuteľnostiam je daná aktívna vecná legitimácia
žalobcu, ktorý v čase vykonania dobrovoľnej dražby bol vlastníkom draženej nehnuteľnosti a tým aj
subjektom, ktorý vykonaním takejto dražby bol na svojich právach dotknutý. Podpis Zmluvy o zriadení
záložného práva zo dňa 27. marca 2015 (č.l. 180 spisu) v čase pred jednostranným odstúpením od
Kúpnej zmluvy zo dňa 08.02.2016 nič nemení na tom, že k nadobudnutiu vlastníckeho práva žalobcom
na základe jeho jednostranného odstúpenia spätne došlo, pričom na dražbe, ktorá bola realizovaná
dňa 19. septembra 2017 žalobca preukázateľne bol vlastníkom draženej veci a naopak záložcovi
už vlastnícke právo nepatrilo. Rovnako dovolací súd vyslovil aj záväzný právny názor vo vzťahu
k dobromyseľnému nadobudnutiu vlastníckeho práva vydražiteľom (žalovaným v 3. rade) udelením
príklepu v dobrovoľnej dražbe v zmysle bodov 102 až 113. Príklep udelený v rámci výkonu dobrovoľnej
dražby nepatrí medzi originálne spôsoby nadobudnutia vlastníckeho práva k draženým nehnuteľnostiam
z dôvodu, že dobrovoľná dražba je inštitútom súkromnoprávneho charakteru, kedy nedochádza k
prelomeniu zásady, podľa ktorej nikto nemôže na druhého previesť viac práv než má on sám, z čoho
teda vyplýva, že pri tejto zásade nie je možné vzhliadnuť ani na prípadnú dobromyseľnosť vydražiteľa,
ako ani na osvedčovaciu notársku zápisnicu o priebehu dobrovoľnej dražby, ktorá súkromnoprávny
charakter dobrovoľnej dražby utvrdzuje. Pokiaľ teda záložca nebol vlastníkom draženej nehnuteľnosti,
nemohlo dôjsť dražbou ani k prechodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na vydražiteľa, nakoľko
záložca vlastníkom tejto draženej nehnuteľnosti sám nebol. Bez povšimnutia nie je možné ponechať ani
poznámku na príslušnom liste vlastníctva, z ktorej je zrejmé, že v prípade dražených nehnuteľností v
rámci dobrovoľnej dražby existovali právne spory ohľadom vlastníckeho práva, teda dobromyseľnosť
vydražiteľa nemohla byť v spore ani hypotetická.



44. Vzhľadom k vyššie uvedenému, keďže žalobca v čase vykonania dražby bol skutočným vlastníkom
draženej nehnuteľnosti a žalovaný v 3. rade príklepom na dražbe vlastnícke právo dobromyseľne
nemohol nadobudnúť, súd prioritne skúmal naplnenie podmienok v zmysle § 7 ods. 1 a nasl. zákona č.
527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia navrhovateľom
dražby je vlastník predmetu dražby, čo v tomto prípade splnené nebolo, osoba, ktorá vykonáva záložné
právo (ďalej len „záložný veriteľ“) alebo iná osoba, ktorá je oprávnená navrhnúť vykonanie dražby podľa
osobitného zákona. Navrhovateľom dražby v tomto prípade žalovaný v 1. rade BPT LEASING, a.s. so
sídlom v Bratislave je osobou, ktorá v zmysle § 7 ods. 1 citovaného zákonného ustanovenia vykonáva
záložné právo ako záložný veriteľ, teda právo navrhnúť dobrovoľnú dražbu žalovanému v 1. rade svedčí.

45. V čase vykonania dobrovoľnej dražby, v zmysle vyššie uvedeného, bol žalobca nepochybne
vlastníkom draženej nehnuteľnosti, z čoho vyplýva, že ako vlastník nehnuteľnosti v zmysle zákona
o dobrovoľných dražbách mal určité, zákonom priznané práva, rovnako ako aj povinnosti, ktorých
realizácia mu však v priebehu prípravy a vykonania samotnej dražby nebola umožnená. Konkrétne
s poukazom na § 10 ods. 1, § 12 ods. 5 a § 17 ods. 5 písm. a) citovaného zákona bolo vlastníkovi
znemožnené podať námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby, následne nebolo mu doručené
oznámenie o dražbe, teda nebol upovedomený o tom, že predmet jeho vlastníctva bude dražený a
následne aj vydražený, čo nepochybne je zásahom do jeho vlastníckeho práva. Už uvedené pochybenia
v dražobnom konaní, pričom nie je podstatné z akého dôvodu k nim došlo, nakoľko je zrejmé, že
v čase vykonania dražby v katastri nehnuteľností bola zapísaná iná osoba, čo však vyššie uvedené
vady nekonvaliduje. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť má súd za to, že dražba nehnuteľnosti nebola
vykonaná v súlade so zákonom a teda je neplatná, pričom neplatnosti sa domáha skutočný vlastník
nehnuteľností ako aktívne vecne legitimovaným v spore v zákonnej lehote. Nadobudnutie vlastníckeho
práva žalobcom spätne ex tunc preto spôsobilo, že v čase vykonania dražby so žalobcom nebolo konané
ako s vlastníkom draženej veci, hoci tak konané malo byť a nič na tom nemení ani skutočnosť, že v čase
podpisu záložnej zmluvy (30.03.2015) žalobca ešte od kúpnej zmluve neodstúpil (12.08.2016), avšak
po podpise zmluvy o vykonaní dražby (06.06.2017), tak zmluva, ako aj celý následný proces prípravy a
vykonania dražby pokrýva obdobie, kedy po odstúpení od zmluvy žalobca už vlastnícke právo nadobudol
a ako vlastník preto nadobudol aj príslušné práva v zmysle zákona o dobrovoľných dražbách.

46. Vo vzťahu k ďalším námietkam ohľadom pochybenia správcu konkurznej podstaty úpadcu (žalobcu)
v konkurznom konaní, prípadne námietok ohľadom pravosti, výšky, resp. splatnosti pohľadávky, pre
ktorú došlo k dražbe, ako aj platnosti zmluvy o vykonaní dobrovoľnej dražby, tieto námietky súd
považuje za irelevantné vo vzťahu k vyššie uvedenému, jednak vychádzajúc z predmetu konania tak,
ako žalobcom bol vymedzený, ktorý sa domáha neplatnosti dobrovoľnej dražby, predmetom skúmania
platnosti dobrovoľnej dražby podľa názoru súdu ani prejudiciálne nemôže byť preskúmavanie konania
správcu konkurznej podstaty, pretože aj keby bolo zistené pochybenie pri zápise do konkurznej podstaty,
prípadne ďalšej realizácii v rámci zákona o konkurze a reštrukturalizácii, uvedená skutočnosť by
na platnosť dobrovoľnej dražby nemala vplyv. Rovnako skúmanie výšky pravosti, resp. splatnosti
pohľadávky, pre ktorú bola dobrovoľná dražba navrhnutá, by bolo až sekundárnou otázkou, pretože
primárne pri konštatovaní, že došlo k porušeniu práva žalobcu už tým, že sa na dobrovoľnej dražbe
ako vlastník nezúčastnil je nadbytočným a irelevantným skúmať, či pohľadávka, pre ktorú sa dražilo,
bola skutočne pohľadávkou existujúcou. Aj v prípade, ak by bolo preukázané a dokazovanie tomu
zatiaľ nasvedčuje, že táto pohľadávka je pravou a splatnou, uvedené by nerobilo opätovne platným aj
dobrovoľnú dražbu vzhľadom na vyššie uvedené pochybenia.

47. Vo vzťahu k namietanému nedostatku naliehavého právneho záujmu na podanie žaloby súd
poukazuje na skutočnosť, že možnosť podania žaloby o neplatnosť dobrovoľnej dražby je procesným
spôsobom obrany, v tomto prípade vlastníka nehnuteľnosti, ktorý vyplýva priamo zo zákona, zákon
priamo takýto druh žaloby umožňuje, a teda jeho záujem na podaní žaloby je zo zákona prezumovaný.

48. Z vyššie uvedených dôvodov súd preto žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel a vzhľadom na
porušenie práva skutočného vlastníka nehnuteľnosti v rámci vykonania dobrovoľnej dražby určil, že
predmetná dražba je neplatnou.

49. Z dôvodu, že rozhodnutie odvolacieho súdu, ako aj rozhodnutie súdu prvého stupňa bolo Najvyšším
súdom v dovolacom konaní zrušené, právny názor vyslovený dovolacím súdom je pre súdy nižšej
inštancie záväzný a nie je úlohou súdov nižšej inštancie prehodnocovať, resp. revidovať vyslovený



právny názor za predpokladu, že k zmene skutkového stavu nedošlo, čo je aj tento prípad. Pokiaľ
žalovaní naznačujú, že dovolací súd sa vyjadroval k otázkam nad dovolacie dôvody a vyslovoval v týchto
veciach právne názory, ktorými by súd prvého stupňa nemal byť viazaný, je potrebné uviesť, že súd
prvého stupňa v rámci kasačnej záväznosti rozhodnutia súdu vyššej inštancie nemôže prehodnocovať a
„vyberať si“ z rozhodnutia dovolacieho súdu jednotlivo jeho právne názory, s ktorou dovolacou otázkou,
resp. v akom rozsahu sa dovolací súd vysporiadal. Vzhľadom na vyššie uvedené súd preto rozhodol
v zmysle naznačeného právneho názoru dovolacím súdom vzhľadom na skutočnosť, že podľa názoru
súdu prvého stupňa pre zmenu názoru nebol dôvod, keďže k zmene rozhodujúcich skutočností nedošlo.

50. Vzhľadom na právny názor vyslovený dovolacím súdom vo vzťahu k vlastníckemu právu žalobcu
v spojení s úkonom odstúpenia od kúpnej zmluvy, keď Najvyšší súd konštatuje, že jediným zákonným
spôsobom ako mohlo byť odstúpenie napadnuté, je žaloba o neplatnosť jednostranného právneho úkonu
odstúpenia, ku ktorému nedošlo, teda aj výsluch svedkov, ktorých žalovaní navrhovali vo vzťahu k
vyjadreniu sa, či došlo k zaplateniu kúpnej ceny alebo nedošlo k zaplateniu kúpnej ceny, je podľa názoru
súdu v tomto smere irelevantným vzhľadom na skutočnosť, že takáto žaloba podaná nebola, ani samotné
tvrdenie, že kúpna cena bola zaplatená, odhliadnuc od toho, že žiadny ďalší dôkaz o tom produkovaný
nebol, by nebolo postačujúce na konštatovanie neplatnosti odstúpenia za stavu, keď odstúpenie bolo
uskutočnené, bolo riadne doručené druhému účastníkovi hmotnoprávneho vzťahu, ktorý tento úkon
nenapadol žalobou o neplatnosť odstúpenia.

51. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

52. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

53. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

54. Žalobca bol v konaní úspešný, súd mu preto priznal právo na náhradu trov konania od žalovaných
1/, 2/, 3/, 4/ v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti vo veci
samej samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia
písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Dr. Herza 14, 984 37
Lučenec na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,



f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Podľa § 367 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie,
nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.

Podľa § 367 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným
skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné
spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré
subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od
rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý
spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa § 367 ods. 3 Civilného sporového poriadku, právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá
ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej
splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti.

Podľa § 368 Civilného sporového poriadku, osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať.
Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.

Podľa § 369 ods. 1 Civilného sporového poriadku, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať
späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.

Podľa § 369 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť
napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od
právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení
odvolacieho konania.

Podľa § 369 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo
späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.

Podľa § 369 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa
ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.