BIOLIFE spol. s r.o.


Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/869/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2615200061
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2615200061.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr.
Fedora Benku a Mgr. Renáty Gavalcovej, v právnej veci žalobcu: BIOLIFE, spol. s r.o., Matúškovská
cesta 884, Galanta, IČO: 31 431 747, zastúpeného splnomocnencom Advokátska kancelária Mihalda,
Valach, Kišac, s.r.o., Gogoľova 18, Bratislava, IČO: 36 663 051, proti žalovanej: W. O., nar. XX.XX.XXXX,
bytom L. XXX, S., zastúpenej JUDr. Ľubomírom Vanekom, advokátom, Škarniclovská 1, Skalica, o
zaplatenie 3.304,90 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Senica
zo dňa 02. júla 2015, č.k. 5C/4/2015-32, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd v časti o zaplatenie sumy 3.304,90 eur pripúšťa späťvzatie žaloby, uznesenie súdu prvej
inštancie v tejto časti ruší a konanie zastavuje.

II. Vo zvyšku o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,15% ročne zo sumy 3.304,90 eur od 19.06.2014
do 13.10.2016 v sume 625,04 eur napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ruší a vec mu vracia na
ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie uznesením napadnutým odvolaním zastavil konanie o zaplatenie sumy 3.304,90
eur s 8,15% úrokom z omeškania ročne od 19.06.2014 do zaplatenia, v súlade s ust. § 103, § 104 ods.
1 veta prvá a § 159 ods. 3 O.s.p.. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá na
ich náhradu právo podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p.. Z odôvodnenia uznesenia vyplynulo, že žalobca sa
domáhal na žalovanej zaplatenia sumy 3.304,90 eur s príslušenstvom, keď v návrhu uviedol, že žalovaná
je dedičom po Y. O., nar. XX.XX.XXXX, zomrelom dňa XX.XX.XXXX. V dedičskom konaní po zomrelom
súd schválil dohodu dedičov o vyporiadaní dedičstva pod sp.zn. 7D/100/2008-830, kde žalovaná
nadobudla dedičstvo po zomrelom poručiteľovi v rozsahu majetkových práv a záväzkov podľa dohody
dedičov a zaviazala sa prevzaté záväzky poručiteľa, medzi ktorými je aj pohľadávka žalobcu, uhradiť.
Pohľadávka voči poručiteľovi žalobcovi vznikla z titulu zmluvy o dielo a na jej základe vystavenej faktúry
č. 470139, ktorá je po čiastočných úhradách vo výške 3.304,90 eur. Súd mal preukázané z uznesenia
Okresného súdu Senica, č.k. 7D/100/2008-830 zo dňa 18.06.2012, právoplatného dňa 18.06.2014,
že v dedičskej veci po nebohom Y. O., zomrelom dňa XX.XX.XXXX, súd schválil dohodu dedičov o
vyporiadaní dedičstva tak, že okrem iného je dedička W. O. - manželka poručiteľa (žalovaná) povinná
uhradiť pohľadávku poručiteľa voči spoločnosti BIOLIFE, spol. s r.o., Galanta, vo výške 3.304,90 eur.
Žalobca sa v tomto konaní domáhal , aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu uvedenú sumu a to na tom
istom skutkovom základe, a v takej istej výške ako mu už bolo priznané toto právo uznesením Okresného
súdu Senica, č.k. 7D/100/2008-830, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18.06.2014 v dedičskej veci po
nebohom Y. O.. Žalobca tak disponuje exekučným titulom a to uznesením Okresného súdu Senica, č.k.
7D/100/2008-830, zo dňa 18.06.2012. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že v danom prípade nie je
rozhodnutie súdu, ktorým schválil dohodu dedičov o vyporiadaní dedičstva exekučným titulom, pretože
obsahuje len dohodu dedičov o tom, že záväzok voči veriteľovi preberá iba určitý dedič. Vzhľadom



k uvedenému, keďže o nároku žalobcu uplatnenom v tomto konaní už bolo právoplatne rozhodnuté,
nemôže súd v zmysel § 159 ods. 3 O.s.p. vec prejednávať znova, preto konanie zastavil.

2. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie v zákonom určenej lehote podal odvolanie žalobca.
Uviedol, že uznesenie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal
na ust. § 41 ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorého exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie
súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok. Tiež poukázal na § 161
ods. 1 O.s.p., podľa ktorého rozsudok je vykonateľný len čo uplynie lehota na plnenie. Z týchto
ustanovení jednoznačne vyplýva, že predmetné uznesenie o vyporiadaní dedičstva nie je exekučným
titulom, nakoľko nie je ani len vykonateľným rozhodnutím súdu, keďže neobsahuje žiadnu lehotu
na plnenie, ktorá by uplynula. V súvislosti s vykonateľnosťou uznesení súdu o dedičstve, resp.
osvedčenie o dedičstve poukázali na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 23CoE/243/2013
zo dňa 18.09.2013 a Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 17CoE/117/2013 zo dňa 30.10.2013 a
rovnako na rozhodnutie Krajského súdu Nitra sp.zn. 9CoE/25/2012, z ktorých jednoznačne vyplýva, že
uznesenie obsahujúce osvedčenie o dedičstve nie je exekučným titulom. Vykonateľnosť uznesenia súdu
o dedičstve prichádza iba vtedy, pokiaľ dedičia vyporiadali dedičstvo medzi sebou dohodou, v ktorej sa
určitý dedič zaviazal výplatou voči inému dedičovi. Pokiaľ sa však v uznesení súdu o dedičstve konštatuje
iba prechod určitých dlhov poručiteľa na dedičov, nemôže veriteľ poručiteľa podať návrh na vykonanie
exekúcie voči dedičovi iba na základe osvedčenia o dedičstve. Navrhol preto napadnuté uznesenie súdu
prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

3. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že v dedičskom konaní po nebohom Y.
O. v uznesení obsahujúcom dohodu o vyporiadaní dedičstva, v bode II dohody je uvedené,
že dlh voči žalobcovi ktorý je uplatnený v konaní, je povinná uhradiť žalovaná. V zmysle tohto
právoplatného uznesenia prešla na žalovanú povinnosť uhradiť túto pohľadávku, takže žalobca už
disponuje exekučným titulom na vymáhanie pohľadávky. Rozhodnutie súdu sp.zn. 7D/100/2008 zo dňa
18.06.2012 obsahuje presné označenie účastníkov konania, presné vymedzenie pohľadávky žalobcu
vo vzťahu k dedičom, výšku pohľadávky ako aj jednoznačné vymedzenie kto je povinný túto uhradiť.
O uplatnenej pohľadávke teda bolo právoplatne rozhodnuté a opätovným rozhodnutím súdu o tej istej
pohľadávke by došlo k duplicitnému exekučnému titulu. Preto navrhla uznesenie súdu prvej inštancie
ako vecne správne potvrdiť.

4. V priebehu odvolacieho konania žalobca odvolaciemu súdu prípisom zo dňa 21.10.2016, dourčeným
súdu dňa 28.10.2016 oznámil, že berie čiastočne svoju žalobu o zaplatenie sumy 3.304,90 eur s
príslušenstvom späť v rozsahu istiny vo výške 3.304,90 eur a to vzhľadom na skutočnosť, že dňa
13.10.2016 žalovaná predmetnú istinu vo výške 3.304,90 eur zaplatila. V tejto časti žiada preto konanie
zastaviť. Keďže žaloba bola podaná dôvodne, naďalej trvá na svojom nároku voči žalovanej na
zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8,15% ročne zo sumy 3.304,90 eur od 19.06.2014 až do
13.10.2016, t.j. v sume 625,04 eur a preto v tejto časti navrhuje vec súdu prvej inštancie vrátiť po jej
zrušení na ďalšie konanie s tým, že si uplatňuje náhradu trov konania v rozsahu 100%.

5. Žalovaná odvolaciemu súdu oznámila, že proti čiastočnému späťvzatiu žaloby žalobcom v rozsahu
istiny 3.304,90 eur nemá žiadne námietky a s týmto súhlasí.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba -
strana sporu (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok
prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal napadnuté
uznesenie ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§
379 a § 380 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

7. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 5C/4/2015 je určenie povinnosti
žalovanej zaplatiť žalobcovi istinu 3.304,90 eur s príslušenstvom a to titulom nedoplatku zo zmluvy
o dielo, ktorá pohľadávka v dedičskom konaní po nebohom Y. O., nar. XX.XX.XXXX, zomrelom dňa
XX.XX.XXXX, prešla na dedičku manželku poručiteľa teda žalovanú.

8. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie,
ktorým súd konanie zastavil z dôvodu nedostatku podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť,
spočívajúci v prekážke veci právoplatne rozhodnutej, keď skonštatoval, že uznesenie Okresného súdu



Senica, č.k. 7D/100/2008-830, právoplatné dňa 18.06.2014, obsahujúce dohodu dedičov o vyporiadaní
dedičstva je exekučným titulom v danej veci.

9. Keďže v priebehu odvolacieho konania došlo k čiastočnému späťvzatiu žaloby a to v časti o zaplatenie
istiny vo výške 3.304,90 eur, odvolací súd v súlade s ust. § 370 ods. 1, 2, 3 CSP uznesenie súdu prvej
inštancie v tejto časti zrušil potom, ako pripustil čiastočné späťvzatie žaloby a konanie v tejto časti o
zaplatenie 3.304,90 eur zastavil.

10. Po čiastočnom späťvzatí žaloby a čiastočnom zastavení konania predmetom konania zostalo
zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,15% ročne zo sumy 3.304,90 eur od 19.06.2014 do
13.10.2016, t.j. v sume 625,04 eur.

11. Odvolací súd pri spornej otázke, či uznesenie Okresného súdu Senica zo dňa 18. júna 2012, č.k.
7D/100/2008-830, právoplatné dňa 18.06.2014, obsahujúce dohodu dedičov o vyporiadaní dedičstva je
exekučným titulom dospel k záveru, že toto uznesenie nemôže byť exekučným titulom. Odvolací súd
sa stotožnil s názorom obsiahnutým v rozhodnutiach krajských súdov uvedených v odvolaní žalobcu
v tom smere, že pokiaľ sa v osvedčení o dedičstve konštatuje prechod určitých dlhov poručiteľa na
dedičov, alebo pokiaľ dedičia neuzavreli s veriteľom poručiteľa dohodu o vyporiadaní jeho pohľadávky,
nemôže veriteľ poručiteľa podať návrh na exekúciu voči dedičovi iba na základe osvedčenia o dedičstve.
Dedičská dohoda je uzavretá len medzi dedičmi. Pokiaľ v uznesení o dedičstve je aj uvedené, že
pohľadávky voči poručiteľovi a pozostalej manželke, ktoré vznikli za trvania ich manželstva, a konkrétne
pohľadávku spoločnosti BIOLOFE, spol. s r.o., je povinná uhradiť W. O., manželka, neznamená to
dohodu medzi veriteľom a žalovanou, ktorá by mohla byť exekučným titulom. Je to len dohoda medzi
dedičmi na koho predmetná pohľadávka z dedičov prešla. Navyše pri formulácii uvedenej povinnosti
chýba lehota na plnenie.

12. Vzhľadom k uvedenému preto odvolací súd v časti, ktorá zostala predmetom konania t.j. o zaplatenie
úroku z omeškania, uznesenie súdu prvej inštancie napadnuté odvolaním podľa ust. § 389 ods. 1 písm. c)
CSP zrušil, vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom vykoná dokazovanie ohľadne uplatneného nároku
na zaplatenie úroku z omeškania, vykonané dokazovanie vyhodnotí a vo veci opätovne rozhodne,
pričom zároveň rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

13. Uvedené uznesenie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak



a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo
k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).