BIOLIFE spol. s r.o.


Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Cob/141/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5613202545
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:5613202545.3

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Boženy Husárovej a členov
senátu JUDr. Róberta Foltána a Mgr. Michala Novotného v právnej veci žalobcu: Bohuš Bubniak, Ľubeľa
432, Ľubeľa, IČO: 34 289 216, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Janči, s.r.o., Dončová
1451/21, Ružomberok, proti žalovanému: BIOLIFE spol. s r.o., Matúšovská cesta 844, Galanta, IČO:
31 431 747, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Matúš Meheš s.r.o., Nevädzova 6/C, Bratislava, o
náhrade trov konania, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Galanta č.k. 23Cb/30/2013
- 163 zo dňa 21.07.2017, t a k t o

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanému odvolací súd priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie priznal žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania s poukazom na právnu
úpravu uvedenú v § 255 ods. 1,2 a § 262 ods. 1,2 C.s.p. keď vzal do úvahy, že vo veci samej, ktorou sa
žalobca domáhal zrušenia uznesenia vydaného Okresným súdom Liptovský Mikuláš v konaní vedenom
pod sp. zn. 9Cb/176/2012 zo dňa 29.10.2012 o schválení zmieru bolo rozhodnuté rozsudkom č. k.
23Cb/30/2013-118 zo dňa 30.09.2015 vydaným Okresným súdom Galanta, ktorý návrh žalobcu zamietol
a zároveň ho zaviazal k náhrade trov konania v prospech žalovaného. Predmetné rozhodnutie súdu prvej
inštancie bolo okrem časti rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania potvrdené rozsudok vydaným
Krajským súdom v Trnave č.k. 21Cob/18/2016-152 zo dňa 24.01.2017, keď v časti rozhodnutia o nároku
na náhradu trov konania bolo rozhodnutie prvoinštančného súdu zrušené a vrátené na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

2. Prvoinštančný súd následne s poukazom na aktuálnu právnu úpravu, ktorou je zák.č. 160/2015 Z.z.
Civilný sporový poriadok aplikoval jeho ust. § 470 ods. 1 a 2 a dospel k záveru, že žalovaný má voči
žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania, pretože žalovaná strana sporu mala vo veci plný úspech.

3. Predmetné uznesenie prvoinštančného súdu napadol žalobca v zákonnej lehote odvolaním a
žiadal, aby odvolací súd uvedené rozhodnutie zmenil a žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu
trov konania nepriznal. V odvolacích dôvodoch uviedol, že záver prvoinštančného súdu považuje za
nesprávny, pretože súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a tiež je nepreskúmateľné, nakoľko
prvoinštančný súd nezdôvodnil, na základe akej skutočnosti má mať žalovaný nárok na náhradu trov
konania. Žalobca poukázal na to, že už v odvolaní, ktoré podal voči rozhodnutiu vo veci samej žiadal
aplikovať pri rozhodovaní o trovách konania existenciu okolností hodných osobitného zreteľa na jeho
stane, pretože je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím od roku 2005, má amputovanú v oblasti
zápästia ľavú ruku, je odkázaný na protézu, je poberateľom invalidného dôchodku a okrem toho je



povinný plniť i i z exekučného konania, ktoré je vedené v prospech žalovaného, v dôsledku čoho má
zablokované všetky účty ako aj nehnuteľnosť, v ktorej býva a rovnako i výplatu invalidného dôchodku.
Jeho rodinný dom je okrem toho založený v prospech D. D., a.s. titulom poskytnutého úveru. Žiadal, aby
súd vzal do úvahy, že hoci nebol v konaní úspešný bolo preukázané, že mu nebola pôvodne žalovaná
pôžička reálne poskytnutá, čo považuje práve za okolnosti hodné osobitného zreteľa, ktoré umožňujú
prijať záver, podľa ktorého žiadnej strane sporu nebude priznaný nárok na náhradu trov konania.

4. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 26.09.2017 a žiadal, aby odvolací súd
predmetné rozhodnutie prvoinštančného súdu potvrdil a priznal mu nárok na 100% náhradu trov
odvolacieho konania. Tvrdenia žalobcu uvádzané v odvolaní označil za nepodstatné vo vzťahu k
vydanému uzneseniu, toto je riadne odôvodnené s poukazom na to, že žalobca bol v konaní neúspešný
a plný úspech vo veci mal žalovaný, tvrdenia žalobcu sú teda v rozpore s objektívnou skutočnosťou
i s rozhodnutiami, ktoré sú vo veci právoplatné. Žalovaný má za to, že v konaní neexistujú žiadne
skutočnosti, ktoré by odôvodňovali nesprávnosť postupu súdu prvej inštancie a zakladali dôvod pre
aplikáciu 257 C.s.p., pretože žalobca je invalidným dôchodcom a je voči nemu vedené exekučné
konanie, ale napriek tejto svojej zdravotnej indispozícii vykonáva podnikateľskú činnosť už viac ako
20 rokov, čo vyplýva i z výpisu živnostenského registra a má z tejto činnosti nepochybne príjem, a
teda ani zdravotný stav nespôsobuje žalobcovi tak neprimerané ťažkosti, že by nemohol vykonávať
podnikateľskú činnosť. Okrem toho je spoločníkom a konateľom obchodnej spoločnosti JUBOS s.r.o.
a nepochybne disponuje i finančnými prostriedkami, keď do svojho výlučného vlastníctva nadobudol
obilný kombajn, čo preukazuje kúpna zmluva a zmluva o finančnom leasingu, ktoré sú súčasťou
súdneho spisu. Exekučné konanie, na ktoré odkazuje odvolateľ bolo síce iniciované žalovaným, ale
z dôvodu, že žalobca si dobrovoľne nesplnil súdom uloženú povinnosť. Odvolávajúci sa žalobca ale
nie je ani nemajetný a netrpí žiadnou finančnou núdzou, keďže je bezpodielovým spoluvlastníkom
nehnuteľnosti, podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností, na ktoré žalovaný vo vyjadrení poukázal a
ktoré tvrdenia podporil výpismi z listov vlastníctva.

5. Uvedené vyjadrenie bolo doručené na adresu právneho zástupcu žalobcu s výzvou na vyjadrenie sa,
ktorú tento prevzal, odvolaciu repliku nepodal.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie proti rozhodnutiu bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia (§
356 písm. b) C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.)
a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. a) C.s.p.), preskúmal
napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 C.s.p.),
vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia
dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1
C.s.p. ) a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne, preto ho je potrebné podľa
§ 387 ods.1 C.s.p. potvrdiť.

7. Podľa § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

8. Použitie právnej úpravy uvedenej v § 257 C.s.p. , ktorej sa odvolávajúca sa strana v tomto konaní
domáha znamená, že sa pri jej aplikovaní súd odchýli od zásady zodpovednosti za výsledok sporu,
ktorá je upravená v ust. § 255 C.s.p., ktorú prvoinštančný súd v odôvodnení rozhodnutia citoval a
ktorú aplikoval. Procesný poriadok dôvody hodné osobitného zreteľa osobitne nešpecifikuje a ich výklad
ponecháva na súdnu prax, čo ale neznamená, že možno vychádzať iba zo svojvôle konajúceho súdu.
Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania je potrebné mať preukázané, či neexistujú zvláštne
okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania
výnimočne prihliadnuť. Túto normu ale nemožno aplikovať neobmedzene tak, že strane, ktorá mala vo
veci plný úspech, sa neprizná nárok na náhradu trov konania len na základe všeobecného záveru.

9. Dôvody osobitného zreteľa, ktorých sa pri rozhodnutí o nároku na náhradu trov konania odvolávajúca
sa strana domáha vychádzajú zo sociálnych aspektov, pretože žiada, aby súd prihliadol na zárobkové
možnosti v konaní neúspešnej strany sporu, jej zdravotnú situáciu a osobné pomery, k čomu je však
potrebné zohľadniť a všimnúť si aj okolnosti, ktoré viedli stranu sporu k uplatneniu nároku na súde.



10. K uvedenému odvolací súd uvádza, že nepovažuje rozhodnutie prvoinštančného súdu ani za
nepreskúmateľné, ani nespravodlivé, či zakladajúce dôvod pre jeho zmenu, resp. zrušenie, a to
vzhľadom na povahu i okolnosti sporu. V prvom rade je potrebné prihliadnuť k tomu, že žalobca podal
žalobu o zrušenie uznesenia o schválení zmieru, ktorá ale bola v celom rozsahu neopodstatnená. V
druhom rade svoj skutočný príjem a tak sociálnu situáciu žiadnym spôsobom v konaní nepreukázal a
hoci zdôraznil, že je voči nemu vedené exekučné konanie a rodinný dom je zaťažený úverom, opomenul
uviesť, že je spoločníkom a konateľom spoločnosti JUBOS s.r.o., ako vyplynulo i z vyjadrenia žalovaného
k odvolaniu a z výpisu z obchodného registra, z ktorého postavenia sa predpokladá príjem. K uvedenej
skutočnosti sa vôbec nevyjadril. Samotná okolnosť, že je voči nemu v prospech v tomto konaní žalovanej
strany sporu vedené exekučné konanie práve z dôvodu nesplnenia súdneho rozhodnutia nezakladá
existenciu dôvodov hodným osobitného zreteľa a naviac ani zdravotné postihnutie, v súvislosti s ktorým
je invalidným dôchodcom, ale ktoré nevylučuje zabezečovanie príjmu nezakladá dôvod pre aplikáciu
právnej úpravy uvedenej v § 257 C.s.p. Odvolací súd tak nezistil dôvody ani existenciu okolnosti, ktoré
by boli významné pre posúdenie náhrady trov konania z hľadiska právnej úpravy uvedenej v § 257 C.s.p.

11. Podľa § 387 C.s.p.
(1) Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
(2) Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa
v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
(3) Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v
konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie.
Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

12. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 C.s.p.
potvrdil

13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s
§ 262 ods. 1 C.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešný žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v celom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

Senátom konajúceho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je dovolanie prípustné ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak



a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p. ).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).