DUKACSO TRADE, spol. s r.o.


Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13Cob/19/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113226927
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5113226927.1

Uznesenie
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v právnej veci žalobcu: D. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXXX/
XX, XXX XX W., štátneho občana SR, zastúpeného právnou zástupkyňou JUDr. Tatianou Polkovou,
advokátkou, so sídlom F. H. č. XXX/XX, XXX XX W., proti žalovanému: DUKACSO TRADE, spol. s r.o.,
so sídlom Parková 33, 821 05 Bratislava, IČO: 31 441 581, v konaní o určenie, že právo na plnenie
priznané rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 11Cb 1475/96-74 zo dňa 10.03.2000 neexistuje, o
odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č.k. 38Cb 33/2013-12 zo dňa 20.11.2013, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. 38Cb 33/2013-12 zo dňa 20.11.2013 p
o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd výrokom I. konanie zastavil. Výrokom II. rozhodol, že žiaden
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Okresný súd v odôvodnení poukázal na to, že
žalobca sa podanou žalobou doručenou na okresný súd dňa 21.08.2013 domáhal rozhodnutia, ktorým
by súd z dôvodov uvedených v žalobe určil, že právo na plnenie priznané rozsudkom Okresného súdu
Žilina č.k. 11Cb 1475/1996-74 zo dňa 10.03.2000 neexistuje. Skutkovo žalobca uviedol, že pohľadávku
uplatnenú žalovaným v konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 11Cb 1475/1996 uhradil
ešte pred podaním žaloby v konaní sp. zn. 11Cb 1475/1996 a tiež, že okresný súd v konaní sp. zn.
11Cb 1475/1996 rozhodol bez prítomnosti žalovaného na pojednávaní, o ktorého termíne konania
nebolo žalovanému doručené upovedomenie a aj rozsudok bol žalovanému doručený len náhradným
spôsobom. Okresný súd poukázal na ust. § 103, § 104 ods. 1 veta prvá, § 159 ods. 3 O.s.p. a uviedol,
že jednou z neodstrániteľných nedostatkov procesných podmienok konania je prekážka právoplatne
rozhodnutej veci podľa § 159 ods. 3 O.s.p. (res iudicata). Okresný súd sa preto v rámci skúmania
existencie prekážky res iudicata ako podmienky konania zameral na zistenie, či existencia právoplatného
rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 11Cb 1475/1996-74 zo dňa 10.03.2000 je alebo nie je takouto
prekážkou prejednania veci. Podľa procesného práva totožnosť veci je vyjadrená totožnosťou osôb -
účastníkov konania a totožnosťou predmetu konania. Ak bolo právoplatne rozhodnuté o povinnosti plniť,
či už kladne alebo záporne, tvorí výrok takéhoto rozsudku prekážku právoplatne rozhodnutej veci vo
vzťahu k určovacej žalobe medzi tými istými účastníkmi konania, vo vzťahu k tomu istému skutku, ktorý
už bol predbežne právne kvalifikovaný v rozsudku na plnenie. Ďalej okresný súd poukázal na uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo 115/2012, podľa ktorého: ...„právoplatný rozsudok
o žalobe na plnenie z hľadiska identity predmetu konania tvorí prekážku rozhodnutej veci pre konanie
o žalobe na určenie, či tu právo je alebo nie je, nakoľko vychádza z toho istého skutkového základu.
Právoplatný rozsudok o žalobe na plnenie totiž v sebe zahŕňa kladné vyriešenie otázky o existencii
vlastníckeho práva“. Ďalej bolo poukázané aj na uznesenie Ústavného súdu ČR zo dňa 07.01.1994,
sp. zn. IV. ÚS 2/93, podľa ktorého ...„Právoplatné rozhodnutie o žalobe na plnenie predstavuje vždy
takú prekážku veci právoplatne rozsúdenej pre žaloby na určenie už z toho dôvodu, že ním bola



súčasne posúdená existencia či neexistencia určitého právneho vzťahu alebo práva, z ktorého bolo
žalované plnenie“. Okresný súd mal za to, že účastníkmi konania v prejednávanej veci sú nepochybne
tie isté osoby, ktoré boli účastníkmi konania sp. zn. 11Cb 1475/1996, hoci v opačnom procesom
postavení. Totožnosť účastníkov konania pre účely zistenia existencie prekážky právoplatne rozhodnutej
veci preto okresný súd považoval za nespornú. Okresný súd po preskúmaní spisového materiálu
konania sp. zn. 11Cb 1475/1996 a rozsudku č.k. 11Cb 1475/1996-74 zo dňa 10.03.2000 dospel aj k
záveru o totožnosti predmetu konania. Existencia či neexistencia práva uplatneného žalobcom je v
konaní o zaplatenie prejudiciálnou otázkou, ktorú musí súd vyriešiť pred tým, ako rozhodne vo veci
samej. Jeho rozhodnutie vo veci samej tak následne závisí od výsledku vyriešenia tejto prejudiciálnej
otázky, keď v prípade existencie návrhom uplatneného práva súd návrhu vyhovie tak, že zaviaže
žalovaného poskytnúť žalobcovi plnenie zodpovedajúce uplatnenému právu žalobcu a naopak v prípade
neexistencie návrhom uplatneného práva sa žaloba zamietne. Rozhodnutie súdu vo veci samej v
konaní o zaplatenie tak v sebe v skutočnosti zahŕňa aj záver o existencii, či neexistencii návrhom
uplatneného práva. Žalovaný v konaní sp. zn. 11Cb 1475/1996 uplatňoval v procesnom postavení
žalobcu svoje právo na zaplatenie sumy 21.369,60 Sk vyplývajúcej z faktúry č. 2402, ktorú žalobcovi
(v právnom postavení žalovaného) vystavil. Okresný súd žalobe žalobcu až na malú časť (úrok z
omeškania za 1 deň) vyhovel, čím fakticky konštatoval, že právo ktoré si v konaní uplatnil, existuje.
Žalobca sa naopak v súčasnosti domáha určenia, že toto právo neexistuje, tvrdiac, že pohľadávka
vyplývajúca z faktúry č. 2402, uplatnená žalovaným (v procesnom postavení žalobcu) v konaní sp.
zn. 11Cb 1475/1996, bola uhradená ešte pred začatím tohto konania. Rozsudok okresného súdu č.k.
11Cb 1475/1996-74 zo dňa 10.03.2000 vo svojej výrokovej časti neobsahuje explicitné konštatovanie
o tom, že právo uplatnené v tomto konaní existuje. Obsahuje len konštatovanie existencie povinnosti
žalobcu (v procesnom postavení žalovaného) poskytnúť žalovanému plnenie v peniazoch definované
výškou istiny, úrokmi z omeškania a určením dňa splatnosti tejto povinnosti. Povinnosť, ktorá bola
žalobcovi (v procesnom postavení žalovaného) rozsudkom č.k. 11Cb 1475/1996-74 zo dňa 10.03.2000
uložená, však synalagmaticky zodpovedá právu žalovaného, ktoré si v tomto konaní v procesnom
postavení žalobcu uplatnil. Rozsudok č.k. 11Cb 1475/1996-74 zo dňa 10.03.2000 tak fakticky svojím
meritórnym výrokom určuje existenciu žalovaného práva konštatovaním existencie povinnosti žalobcu
zodpovedajúcej tomuto právu. V konečnom dôsledku, totožnosti predmetu konania a synalagmatického
vzťahu práva žalovaného a povinnosti žalobcu, si je zjavne vedomý aj sám žalobca, keď sa v petite
žaloby domáha určenia neexistencie „práva (žalovaného) na plnenie“ a nie určenia neexistencie
„povinnosti žalobcu plniť žalovanému“.

Okresný súd uviedol, že pokiaľ išlo o výhrady žalobcu voči postupu Okresného súdu Žilina v konaní
sp. zn. 11Cb 1475/1996 a voči samotnému rozsudku č.k. 11Cb 1475/1996-74 zo dňa 10.03.2000 sa
týmto nezaoberal, pretože mu neprináleží právomoc hodnotiť priebeh uvedeného konania a obsah
rozsudku. Pokiaľ by aj konanie pod sp. zn. 11Cb 1475/1996 alebo rozsudok vydaný v tomto konaní
trpeli nedostatkami, Občiansky súdny poriadok priznáva účastníkovi konania katalóg riadnych a
mimoriadnych opravných prostriedkov, ktoré účastník môže využiť. Možnosť ich účinného využitia sa
pritom radikálne zvyšuje aktívnou participáciou účastníka na priebehu konania napríklad zúčastňovaním
sa na vytýčených pojednávaniach, preberaním súdnych zásielok a sledovaním plynutia lehôt. Okresný
súd však považoval za potrebné v tejto súvislosti uviesť, že v konaní sp. zn. 13Cob/66/2010, v uznesení
zo dňa 10.03.2010 odmietajúcom odvolanie žalobcu (v procesnom postavení žalovaného) proti rozsudku
Okresného súdu Žilina č.k. 11Cb 1475/1996-74 zo dňa 10.03.2000, konštatoval Krajský súd v Žiline
ako súd odvolací účinné doručenie rozsudku č.k. 11Cb 1475/1996-74 zo dňa 10.03.2000 okresným
súdom žalobcovi (v procesnom postavení žalovaného) postupom podľa § 47 ods. 2 O.s.p.. Na základe
tohto zhodnotenia okresný súd mal za to, že tu existuje prekážka právoplatne rozhodnutej veci (res
iudicata), pretože o predmete konania už bolo rozhodnuté rozsudkom č.k. 11Cb 1475/1996-74 zo dňa
10.03.2000, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 31.05.2000. V dôsledku tejto skutočnosti preto žalobu
nemožno prejednať. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci je takým nedostatkom podmienok konania,
ktorý nemožno odstrániť ani činnosťou súdu, ani činnosťou účastníkov, preto okresný súd rozhodol o
zastavení konania a pri trovách aplikoval ust. § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania.

Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca. Namietal, že v rozpore s dôvodmi
žaloby, ktorá bola doručená okresnému súdu dňa 21.08.2013, sa v celom rozhodnutí ani slovom okresný
súd nezmieňuje o podstate dôvodov podanej žaloby, ktorým je ochrana pred exekučným konaním,



ktoré prebieha na podklade neexistujúceho záväzku v čase rozhodovania okresným súdom vo veci
vedenej pod sp. zn. 11Cb/1475/1996. Podľa názoru žalobcu okresný súd bol a je povinný posúdiť žalobu
doručenú okresnému súdu dňa 21.08.2013 z pohľadu procesnej obrany proti exekučnému konaniu,
ktoré sa vedie na podklade okresným súdom priznanej pohľadávky oprávneného v exekučnom konaní,
v čase, keď už táto neexistovala. Nemožno opomenúť, že v základnom konaní bol okresným súdom
uplatnený princíp tzv. náhradného doručenia, a to tak v prípade predvolania na pojednávanie, na ktorom
bol vyhlásený rozsudok okresným súdom, ako i v prípade doručenia rozsudku okresným súdom. Žalobca
sa tak v pôvodnom konaní nemohol brániť a účinne realizovať ústavné právo v zmysle čl. 46 Ústavy
SR na súdnu ochranu. Podstatou jeho obrany je skutočnosť, že jeho záväzok v čase rozhodovania
okresným súdom neexistoval. Žalobca sa podanou žalobou bráni exekučnému konaniu a exekúcii. K
zániku práva z hmotno-právnych dôvodov môže dôjsť aj pred vydaním exekučného titulu. V takomto
prípade však nemožno postupovať podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku a exekúciu zastaviť.
Procesnú nápravu je možné dosiahnuť len osobitnou procesnou žalobou, ktorou sa bude žalobca
domáhať určenia, že priznané právo na plnenie neexistuje. Takýmto spôsobom je možné dosiahnuť
zastavenie exekúcie vykonávanej na základe rozsudku v konaní, v ktorom podľa povahy okolnosti
veci bola odňatá možnosť žalobcovi konať pred súdom. Z uvedených dôvodov nemohlo byť konanie
zastavené pre prekážku rozhodnutej veci, keďže takýmto postupom sa žalobcovi odníma možnosť konať
pred súdom a uplatniť ústavné právo na súdnu ochranu. Žalobca žiadal v zmysle ust. § 374 ods. 4 O.s.p.,
aby sudca odvolaniu vyhovel, alternatívne, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie okresného
súdu a vec vrátil na ďalšie konanie.

K doručenému odvolaniu sa žalovaný písomne nevyjadril.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1
O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a napadnuté uznesenie okresného
súdu potvrdil ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p.. Rozhodnutie bolo prijaté
hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Pri posúdení podaného uznesenia okresného súdu bolo zrejmé, že ho vydal vyšší súdny úradník, pričom
sudkyňa okresného súdu v predložení veci krajskému súdu (č.l. 19 spisu) uviedla, že odvolaniu nemieni
vyhovieť podľa ust. § 374 ods. 4 O.s.p., pretože napadnuté uznesenie považuje za vecne správne. Z
dôvodu, že sudkyňa okresného súdu podanému odvolaniu žalobcu v zmysle ust. § 374 ods. 4 O.s.p.
nemienila vyhovieť, nastúpilo tu konanie Krajského súdu v Žiline ako súdu odvolacieho.

Primárne krajský súd uvádza, že základom jeho rozhodnutia je aplikácia ust. § 219 ods. 2 O.s.p.,
keďže sa v celom rozsahu stotožňuje s uznesením okresného súdu a v podrobnostiach poukazuje
na jeho závery. K zvýrazneniu vecnej správnosti rozhodnutia okresného súdu, vo väzbe k odvolacím
dôvodom žalobcu, obsiahnutým v podaní zo dňa 10.12.2013, je potrebné uviesť, že splnenie podmienok
konania je nevyhnutnou náležitosťou k tomu, aby mohol vôbec súd pristúpiť k prejednaniu žalobou
uplatneného nároku. Žalobca zdôraznil, že podanou žalobou o určenie, že právo na plnenie priznané
žalovanému rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 11Cb 1475/1996-74 zo dňa 10.03.2000 neexistuje,
uplatňuje svoju jedinú procesnú možnosť ochrany pred exekučným konaním, ktoré prebieha na podklade
neexistujúceho záväzku v čase rozhodovania okresného súdu vo veci vedenej pod sp. zn. 11Cb
1475/1996, v ktorom konaní, podľa tvrdení žalobcu, naviac mu bola odňatá možnosť konať pred súdom.
Práve z tohto dôvodu podanej žaloby žalobcom táto nemôže byť zastavená pre prekážku rozhodnutej
veci, pretože takýmto postupom okresného súdu sa odníma žalobcovi možnosť konať pred súdom a
uplatniť ústavné práva na súdnu ochranu.

S týmto odvolacím argumentom žalobcu sa krajský súd nestotožňuje, pretože právo na súdnu a inú
právnu ochranu, ktoré vyplýva z čl. 46 Ústavy SR, je možné v zmysle tohto čl. 46 ods. 4 Ústavy
SR uplatňovať za podmienok, ktoré ustanoví zákon, keďže v zmysle uvedeného článku vyplýva, že
podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanoví zákon. Krajský súd poukazuje na
uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04, podľa ktorého ...„právo na spravodlivý súdny proces
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky neznamená právo na to, aby bol účastník konania pred
všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami, resp. s jeho



právnymi názormi. Z opačného pohľadu možno povedať, že neúspech v súdnom konaní nie je možné
považovať za porušenie základného práva. Je v právomoci všeobecných súdov vykladať a aplikovať
zákony. Pokiaľ tento výklad nie je arbitrárny a je náležite zdôvodnený, Ústavný súd Slovenskej republiky
nemá dôvod doň zasahovať“. Ďalej krajský súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II.
ÚS 3/97, podľa ktorého ...„právo na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd v sebe nezahŕňa záruku úspechu v konaní. Ak sa konanie pred všeobecným
súdom neskončí podľa želania účastníka konania, táto okolnosť sama osebe nie je právnym základom
pre namietnutie porušenia ústavného práva“.

Krajský súd opätovne poukazuje na čl. 46 ods. 4 Ústavy SR, keď podmienky súdnej a inej právnej
ochrany v danom prípade v súvislosti s podanou žalobou ustanovuje osobitný zákon, a to Občiansky
súdny poriadok v rovine vyhodnocovania, či v prvom rade sú splnené podmienky k tomu, aby sa vo
vecno-právnej rovine prejednala žaloba žalobcu. Pokiaľ okresný súd takýmto spôsobom postupoval,
t.j. v zmysle Občianskeho súdneho poriadku skúmal, či je možné žalobcovi poskytnúť súdnu ochranu
v súvislosti s uplatnenou žalobou, t.j. primárne, či sú splnené podmienky konania, tak jeho postup bol
vecne správny a nemožno konštatovať, že by bol v rozpore so základným ústavným právom žalobcu
na súdnu ochranu.

Podľa ust. § 159 ods. 3 O.s.p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva prekážka veci rozhodnutej, ktorá je
neodstrániteľným nedostatkom súdneho konania v spojení s ust. § 104 ods. 1 veta prvá O.s.p.. Prekážka
veci právoplatne rozhodnutej bráni tomu, aby vec, o ktorej bolo už právoplatne rozhodné, bola znovu
prejednávaná. O rovnakú vec ide vtedy, ak v novom konaní ide o rovnaký nárok alebo stav, o ktorom
bolo právoplatne rozhodnuté a týka sa rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Okresný súd
správne zistil, že je tu daná prekážka právoplatne rozhodnutej veci, a to rozsudkom okresného súdu
č.k. 11Cb/1475/1996-74 zo dňa 10.3.2000, keďže i v danom vyvolanom konaní žalobcom ide o tých
istých účastníkov ako v konaní vedenom pod sp. zn. 11Cb 1475/1996 a súčasne ide o totožnosť nároku
- skutku, t.j. rovnaký predmet konania, pretože ide o posúdenie záväzku žalobcu na plnenie žalovanému
na podklade faktúry č. 2402 na sumu 21.369,60 Sk, ktorou sa účtovala kúpna cena dodaného tovaru.
Práve žaloba o plnenie, o ktorej rozhodol Okresný súd v Žiline rozsudkom č.k. 11Cb 1475/1996-74 zo
dňa 10.03.2000, je odpoveďou o existencii záväzku žalobcu vo vzťahu k žalovanému, keďže pri podaní
žaloby o plnenie súd skúma, či právo existuje, je dané alebo nie. Ak o rovnakom skutku, a to o povinnosti
žalobcu plniť žalovanému bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 11Cb 1475/1996-74 zo
dňa 10.03.2000, tak takýto právoplatný rozsudok je prekážkou pre konanie, ktoré chcel vyvolať žalobca
doručenou žalobou na Okresný súd v Žiline dňa 21.08.2013, ktorou uplatnil určovací výrok, že takéto
právo na plnenie priznané žalovanému rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 11Cb 1475/1996-74 zo
dňa 10.03.2000 neexistuje. Krajský súd zdôrazňuje, že nepochybne bolo zistené, že o tom istom nároku,
a to záväzku žalobcu plniť žalovanému už prv bolo právoplatne rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu
Žilina č.k. 11Cb 1475/1996-74 zo dňa 10.03.2000 a táto skutočnosť bráni tomu, aby sa opätovne o
„tej istej veci“ viedlo opäť nové konanie. Totožnosť skutku - veci bola daná, keďže tento vychádzal z
konštatovanej existencie záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, na základe ktorého vznikol
záväzok žalobcovi zaplatiť kúpnu cenu, ktorá bola účtovaná faktúrami č. 2402, č. 2409, pričom okresný
súd v rozsudku č.k. 11Cb 1475/1996-74 zo dňa 10.03.2000 sa zaoberal, či tento záväzok existuje, či
zanikol splnením, resp. iným spôsobom. V konečnom dôsledku žalobca žalobou doručenou Okresnému
súdu v Žiline dňa 21.08.2013 sa domáha posudzovania rovnakého skutku, t.j. existencie záväzkového
vzťahu, z neho vyplývajúceho záväzku žalobcu zaplatiť kúpnu cenu, avšak s opačným vyhodnotením,
a to, že takýto záväzok na zaplatenie, resp. na plnenie v zmysle faktúr č. 2402, č. 2409 neexistuje.

Krajský súd v Žiline oboznámením sa aj s pripojeným spisom Okresného súdu Žilina sp. zn.
11Cb/1475/96 mal z priebehu konania pred okresným súdom preukázané, že sa viedlo dokazovanie, či
záväzok v danom konaní vystupujúceho D. M. ako žalovaného existuje alebo nie, keďže sa posudzovalo,
či došlo k jeho splneniu zaplatením alebo nie, výsledkom ktorého bolo zistenie, že žalovaný D. M. uhradil
len sumu 15.582,- Sk, avšak nesplnil si povinnosť vyplývajúcu z uzavretej kúpnej zmluvy a nezaplatil
žalobcovi kúpu dodaného tovaru podľa faktúry č. 2402, preto mu bola uložená povinnosť zaplatiť istinu



21.369,60 Sk. Okresný súd daným rozsudkom skonštatoval existenciu záväzku D. M., ktorý právoplatný
rozsudok je zákonnou prekážkou k tomu, aby v tej istej veci bolo rozhodnuté, že takýto záväzok, resp.
plnenie na strane D. M. už neexistuje. Právoplatný rozsudok o plnenie je preukážkou res iudicata pre
neskôr podanú žalobu o určenie.

Odlišnosť veci tu nemôže byť daná ani argumentáciou žalobcu, ktorý v podanej žalobe vidí jedinú
ochranu v exekučnom konaní, keďže totožnosť veci sa posudzuje totožnosťou skutku, nároku, ktorý
z opísaných skutkových okolností vychádza. V podstate žalobca žalobou doručenou na Okresný súd
v Žiline dňa 21.08.2013 popiera existenciu pohľadávky žalovaného, o ktorej bolo už právoplatne
rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 11Cb 1475/1996-74 zo dňa 10.03.2000, naviac, u
ktorej tvrdí, že táto neexistovala už v čase rozhodnutia vydaného okresným súdom v konaní pod sp.
zn. 11Cb 1475/1996, avšak o tomto ako o existujúcom záväzku rozhodol okresný súd rozsudkom č.k.
11Cb 1475/1996-74 zo dňa 10.03.2000, pretože pri podanej žalobe o plnenie bol povinný skúmať a aj
skúmal, či je tu dané takéto právo a oproti tomu stojaci záväzok na plnenie. Ak okresný súd predmetným
rozsudkom právoplatne rozhodol o existencii záväzku žalobcu, tak pre prekážku takto právoplatne
rozhodnutej veci v zmysle ust. § 159 ods. 3 O.s.p. nie je možné, aby súd viedol opätovné konanie
na podklade žaloby žalobcu, doručenej Okresnému súdu v Žiline dňa 21.08.2013, ktorou sa domáha
opätovného posúdenia a rozhodnutia, že takýto záväzok na strane žalobcu neexistuje, resp. že takéto
právo na plnenie priznané žalovanému rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 11Cb 1475/1996-74 zo
dňa 10.03.2000 neexistuje, a to podaním určovacej žaloby. K úplnosti krajský súd uvádza, že pokiaľ ide
o totožnosť veci, tá tu bola daná a pri totožnosti účastníkov nie je samo o sebe významné, ak majú tí
istí účastníci v rôznych konaniach rozdielne procesné postavenie, napr. ak v jednom konaní vystupuje
ako žalobca a v druhom konaní ako žalovaný, pretože je rozhodné, či sa má súdne konanie týkať tých
istých účastníkov. V danom prípade totožnosť účastníkov bola daná a nebolo pre túto totožnosť určujúce,
že podľa žaloby doručenej na Okresný súd v Žiline dňa 21.08.2013 v pozícii žalobcu vystupuje p. D.
M., nar. XX.XX.XXXX, ktorý v právoplatne skončenej veci rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 11Cb
1475/1996-74 zo dňa 10.03.2000 vystupoval ako žalovaný.

Okresný súd správne poukázal aj na judikatúru Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu ČR, podľa ktorej
právoplatné rozhodnutie o žalobe na plnenie je prekážkou veci právoplatne rozhodnutej pre žalobu na
určenie z toho dôvodu, že v súvislosti so súdnym konaním vyvolaným na základe žaloby na plnenie,
sa posudzuje existencia či neexistencia určitého právneho vzťahu, a tým sa dáva odpoveď súdnym
rozhodnutím, či takéto právo existuje alebo nie. Je nepochybné, že žaloba o plnenie je prekážkou
žaloby o určenie, keďže v súdnom konaní vyvolanom na základe podanej žaloby o plnenie sa posudzuje
existencia práva, nároku, t.j. či právo je tu dané alebo nie. K úplnosti krajský súd poukazuje na uznesenie
NS SR z 28. mája 2002, sp. zn. 3Cdo 100/01, podľa ktorého ...„právoplatný rozsudok o žalobe na
plnenie vytvára z hľadiska identity predmetu konania prekážku veci rozsúdenej pre konanie o žalobe na
určenie, či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je, vychádzajúcej z rovnakého skutkového základu
(z rovnakého skutku)“.

V podstate okresný súd právoplatným rozsudkom č.k. 11Cb 1475/1996-74 zo dňa 10.03.2000 rozhodol,
že je tu právo vyplývajúce z právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, teda právo na plnenie
DUKACSO TRADE, spol. s r.o., so sídlom v Bratislave proti D. M., čomu korešponduje jeho povinnosť
na plnenie, t.j. v predmetnom rozsudku okresný súd riešil základ, výšku pohľadávky, jej existenciu, čo
je vec právoplatne rozhodnutá, preto nie je možné sa neskôr podanou žalobou a vyvolaným súdnym
konaním domáhať toho istého, a to určenia, že takéto právo na plnenie priznané uvedeným právoplatným
rozsudkom okresného súdu tu na strane obchodnej spoločnosti DUKACSO TRADE, spol. s r.o., so
sídlom v Bratislave nie je, resp. že takéto právo na plnenie neexistuje.

O existencii záväzku žalobcu bolo už rozhodnuté právoplatným rozsudkom Okresného súdu Žilina
č.k. 11Cb 1475/1996-74 zo dňa 10.03.2000, a preto ani v súvislosti s vyvolaným exekučným konaním
nie je možné, aby prebehlo v právoplatne rozhodnutej veci rovnaké konanie o určenie neexistencie
záväzku, o ktorom žalobca tvrdí, že už v čase uvedeného rozhodovania okresným súdom pohľadávka
priznaná súdnym rozhodnutím neexistovala. Pokiaľ žalobca v podanej žalobe, ako aj v odvolaní zo
dňa 10.12.2013 namietal, že v pôvodnom konaní pred Okresným súdom v Žiline pod sp. zn. 11Cb



1475/1996 nemohol uplatňovať svoje ústavné právo na súdnu ochranu, tak v tejto časti argumentácie
žalobcu správne poukázal okresný súd na to, že pre takéto tvrdenia Občiansky súdny poriadok dáva
účastníkovi súdneho konania tak riadne, ako aj mimoriadne opravné prostriedky, ktorými sa môže
domáhať nápravy. Predmetnú nápravu však nie je možné realizovať vyvolaním súdneho konania
podanou žalobou žalobcom, doručenou na Okresný súd v Žiline dňa 21.08.2013, keďže priebehu tohto
súdneho konania, v zmysle vyššie uvedeného zhodnotenia bráni neodstrániteľný nedostatok podmienky
konania, a to existencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k.
11Cb 1475/1996-74 zo dňa 10.03.2000. Nebola namieste ani argumentácia odvolateľa, že okresný súd
sa vo svojom rozhodnutí nijakým spôsobom nevysporiadal s dôvodmi podanej žaloby žalobcu, keďže
okresný súd v odôvodnení uviedol, že nemá legitimitu posudzovať postup a priebeh konania, ktoré sa
uskutočnilo pred okresným súdom pod sp. zn. 11Cb 1475/1996.

Pri konštatovaní prekážky právoplatne rozhodnutej veci, vo vzťahu k podanej žalobe žalobcom
doručenej na Okresný súd v Žiline dňa 21.08.2013, nemôže prebehnúť súdne konanie, a tým
nedochádza ani k odňatiu možnosti žalobcovi konať pred súdom, keď takémuto konaniu bráni
neodstrániteľný nedostatok podmienky konania právoplatne rozhodnutej veci. Už zo spomínaného čl.
46 ods. 4 Ústavy SR vyplýva, že súdnu ochranu možno napĺňať len za podmienok, ktoré ustanoví
zákon, a pokiaľ Občiansky súdny poriadok ako zákon stanovuje neodstrániteľné nedostatky podmienky
konania, pre ktoré nemôže konanie prebehnúť, a tým byť ani poskytnutá, v danom prípade žalobcovi ním
uplatňovaná súdna ochrana, tak zákonite pri nesplnení podmienok pre výkon súdnej ochrany ani nemôže
dôjsť k odňatiu možnosti žalobcovi konať pred súdom. Krajský súd nezistil relevantnosť odvolacích
dôvodov žalobcu, t.j. neboli dané podmienky v odvolacom konaní pre zmenu napadnutého uznesenia
okresného súdu a ani pre jeho zrušenie a vrátenie veci na ďalšie konanie, preto krajský súd uznesenie
okresného súdu potvrdil ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust.
§ 219 ods. 2 O.s.p..

O trovách spojených s týmto odvolacím konaním bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p.
v spojení s ust. § 142 ods. 1, § 151 ods. 1, 8 O.s.p.. Vzhľadom k výsledku odvolacieho konania,
keď krajský súd potvrdil uznesenie okresného súdu o zastavení konania, bol úspešným účastníkom
žalovaný, ktorý si neuplatnil návrhom náhradu trov odvolacieho konania ako jednej z kumulatívnych
podmienok vyplývajúcich z ust. § 151 ods. 1 O.s.p. (1/ podanie návrhu, 2/ ich vyčíslenie v zákonom
stanovenej lehote), preto z titulu absencie tohto návrhu žalovanému náhrada trov odvolacieho konania
nebola priznaná. V konečnom dôsledku ani vznik takýchto trov nebol preukázaný.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.