DUKACSO TRADE, spol. s r.o.


Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Cob/199/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210228532
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1210228532.2

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcov (navrhovateľov): 1/ D. L., U.. XX.XX.XXXX, E. Ú. XXXX/
XXX, XXX XX R., 2/ G.. F. L., U.. XX.XX.XXXX, E. Ú. XXXX/XXX, XXX XX R., obaja zast.: JUDr. Jozef
Polák, advokát, Radlinského 1718, 026 01 Dolný Kubín, proti žalovaným (odporcom): 1/ DUKACSO
TRADE, spol. s r.o., Parková 33, 821 05 Bratislava, IČO: 31 441 581, 2/ B.. A. V., U.. XX.XX.XXXX, L. X,
XXX XX N. E., obaja zast.: POLAKOVIČ & PARTNERS s.r.o., Vysoká 19, 811 06 Bratislava, IČO: 47 233
559, o zaplatenie 34.502,73 eur s prísl., o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Bratislava
II č. k. 25 Cb/327/2010 - 151 zo dňa 21.05.2013, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. 25 Cb/327/2010 - 151 zo dňa
21.05.2013 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol s tým, že o trovách konania bude
rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že žalobcovia v 1/ a 2/ rade sa domáhali zaplatenia sumy
34.502,73 eur s prísl., titulom zaplatenia zostávajúcej časti ceny za prevod obchodného podielu, keď
pohľadávku nadobudli zmluvou o postúpení pohľadávky.
Žalobu odôvodnili tým, že pani Y. L. uzatvorila dňa 02.10.2009 so žalovaným v 2/ rade Zmluvu o prevode
obchodného podielu, na základe ktorej menovaná odplatne previedla svoj obchodný podiel v spoločnosti
žalovaného v 1/ rade v celom rozsahu na žalovaného v 2/ rade. Podľa článku III. tejto zmluvy sa zmluvné
strany dohodli na cene za prevod obchodného podielu vo výške 331.939,20 eur, pričom splatnosť ceny
bola dohodnutá tak, že jej časť vo výške 165.969,60 eur uhradí žalovaný v 2/ rade pri podpise zmluvy
a časť vo výške 165.969,60 eur uhradí žalovaný v 2/ rade v šiestich mesačných splátkach, každú vo
výške 27.661,60 eur počínajúc mesiacom január 2010 a končiac mesiacom jún 2010.
Prvá časť ceny bola uhradená v súlade so zmluvou a na základe tejto zmluvy boli v príslušnom
obchodnom registri zaevidované zmeny v osobách spoločníkov, kedy jediným spoločníkom spoločnosti
žalovaného v 1/ rade sa stal žalovaný v 2/ rade. Napriek splatnosti aj zostatku dohodnutej ceny za
prevod obchodného podielu ku dňu podania žaloby neuhradil žalovaný v 2/ rade prvú dohodnutú splátku,
t.j. sumu 27.661,60 eur splatnú dňa 31.01.2010 a z druhej splátky vo výške 27.661,60 eur, splatnej
do 28.02.2010 neuhradil časť vo výške 6.841,13 eur. Zostatok záväzku žalovaného v 2/ rade z titulu
nezaplatenia dohodnutej ceny za prevod obchodného podielu predstavuje sumu sumu 34.502,73 eur.
Žalobcovia v 1/ a v 2/ rade nadobudli od pôvodného veriteľa Y. L. na základe Zmluvy o postúpení
pohľadávky zo dňa 03.10.2009 pohľadávku voči žalovanému v 2/ rade na zaplatenie celého zostatku
ceny za prevod obchodného podielu vo výške 165.969,60 eur, a to každý vo výške 82.984,80 eur.
Zmena v osobe veriteľa bola žalovaným oznámená pôvodnou veriteľkou.
Nakoľko žalobcovia v 1/ a v 2/ rade nadobudli pohľadávku každý v rovnakom rozsahu, uplatnili si voči
žalovanému v 2/ rade nárok na zaplatenie dlžnej sumy 34.502,73 eur, každý v jednej polovici, t.j. žalobca
v 1/ rade si uplatňuje nárok na zaplatenie 17.251,365 eur a žalobca v 2/ rade si uplatňuje nárok na



zaplatenie 17.251,365 eur, spolu s úrokom z omeškania v zákonnej výške určenej podľa § 369 ods. 1
Obchodného zákonníka, t. j. 9 % ročne.
Záväzok žalovaného v 2/ rade na zaplatenie ceny za prevod obchodného podielu bol zabezpečený
ručiteľským vyhlásením žalovaného v 1/ rade zo dňa 02.10.2009.
Žalovaný v 1/ rade prebral ručenie za záväzok žalovaného v 2/ rade spočívajúci v povinnosti uhradiť
cenu za prevod obchodného podielu v spoločnosti vo výške 331.939,20 eur v rozsahu, v akom nebude
tento záväzok zo strany žalovaného v 2/ rade riadne splnený.
Pri postúpení zabezpečenej pohľadávky práva z ručenia nezanikajú, ale prechádzajú na postupníka.
Ručiteľ je povinný plniť, ak dlžník nesplní svoj splatný záväzok.
Vzhľadom na vyššie uvedené uplatnili si žalobcovia nárok v rovnakom rozsahu aj voči žalovanému v
1/ rade ako voči ručiteľovi.
Prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí konštatoval, že vo veci vykonal dokazovanie vypočutím
právneho zástupcu žalobcov, právneho zástupcu žalovaných, výpoveďou žalovaného v 2/ rade (zároveň
konateľa žalovaného v 1/ rade) B.. A. V., výpoveďami svedkov a výpoveďou Y. L., oboznámil sa s
listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a po takto vykonanom dokazovaní zistil nasledovný skutkový
stav veci.
Medzi žalovaným v 2/ rade a Y. L. bola dňa 02.10.2009 uzavretá Zmluva o prevode obchodného
podielu, predmetom ktorej bol prevod obchodného podielu prevodkyne Y. L. predstavujúci vo vzťahu k
základnému imaniu spoločnosti sumu 32.862 eur a vo vzťahu k účasti na spoločnosti 45 %.
Žalobcovia v 1/ a 2/ rade a Y. L. uzavreli dňa 02.10.2009 Zmluvu o postúpení pohľadávky,
predmetom ktorej Y. L. ako postupca postúpila na žalobcov pohľadávku na zaplatenie zostávajúcej časti
ceny za prevod obchodného podielu vo výške 165.969,60 eur, a to každému v rovnakom rozsahu.
Ďalej bola medzi žalovaným v 1/ rade a spoločníčkou Y. L. uzavretá dňa 02.10.2009 Dohoda o úhrade
peňažnej pohľadávky vo výške 33.503,27 eur, v ktorej zároveň v nej spoločníčka uvedený dlh uznala
(čl. II. ods. 2.).
Žalovaný v 1/ rade listom zo dňa 02.01.2010 oznámil Y. L. (oznámenie prevzaté dňa 27.01.2010), že
spoločnosť postúpila svoju pohľadávku vo výške 33.503,27 eur voči nej ako dlžníčke, žalovanému v 2/
rade. Následne žalovaný v 2/ rade listom zo dňa 02.02.2010 započítal voči Y. L. pohľadávku vo výške
27.661,60 eur a listom zo dňa 22.02.2010 voči žalobcom v 1/ a 2/ rade vo výške 6.841,13 eur.

Napriek vyššie uvedenému Okresný súd Bratislava II vydal dňa 30.03.2011 vo veci platobný rozkaz,
ktorým rozhodol o povinnosti žalovaného v 1/ a žalovaného v 2/ rade zaplatiť istinu spolu s úrokmi z
omeškania a náhradou trov konania žalobcovi 1/ a žalobcovi 2/ v zmysle ich návrhu.

Proti vydanému platobnému rozkazu podali v zákonom stanovenej lehote odpor žalovaný v 1/ a 2/ rade,
v ktorom poukázali na Dohodu o úhrade peňažnej pohľadávky, v ktorej sa spoločníčka spoločnosti Y. L.
zaviazala uhradiť ešte pred prevodom svojho obchodného podielu v spoločnosti pohľadávku spoločnosti
voči nej ako spoločníčke vo výške 33.503,27 eur, a to prevodom na účet spoločnosti.
Y. L. však svoj záväzok uhradiť peňažnú pohľadávku spoločnosti v uvedenej výške nesplnila a dlžnú
sumu neuhradila.
Spoločnosť preto postúpila svoju peňažnú pohľadávku voči Y. L. v celosti na B.. A. V., čo bolo pani Y.
L. oznámené listom zo dňa 20.01.2010.
Podľa argumentácie žalovaných v rukách B.. A. V. sa tak stretli dve vzájomné splatné peňažné
pohľadávky, ktoré si započítal v celkovej výške 27.661,60 eur, čím sa zbavil časti svojho peňažného
záväzku riadnym plnením priamo voči pani Y. L..
Následne B.. A. V. oznámil D. L.Ň. K. G.. F. L., že si zvyšnú časť peňažnej pohľadávky vo výške 6.841,13
eur započítal na februárovú splátku ceny za prevod obchodného podielu v spoločnosti, o ktorú čiastku
sa zníži jeho februárová splátka.
Žalovaní ďalej uviedli, že B.. A. V. uhradil riadne a včas zvyšnú časť februárovej splátky ceny za
prevod obchodného podielu spoločnosti a tiež všetky ostatné splátky vyplývajúce zo zmluvy o prevode
obchodného podielu. Úhrady boli vykonané v prospech účtov nadobúdateľov tejto pohľadávky, žalobcov
v 1/ a v 2/ rade, a to pre každého v jednej polovici. Úhradou poslednej splátky ceny za prevod
obchodného podielu v spoločnosti dňa 30.06.2010, došlo podľa ich názoru, k riadnemu zániku peňažnej
pohľadávky voči B.. A. V., čím si riadne a včas splnil svoj záväzok zo Zmluvy o prevode obchodného
podielu uzatvorenej dňa 02.10.2009 medzi Y. L. K. B.. A. V.. Týmto momentom zanikol ručiteľský záväzok
spoločnosti, ktorý na seba prevzala dňa 02.10.2009.
Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný v 1/ a 2/ rady namietali oprávnenosť a opodstatnenosť celého
nároku uplatneného žalobcami a v 1/ a 2/ rade v žalobe zo dňa 15.12.2010.



Na podaný odpor reagovali žalobcovia vyjadrením, v ktorom uviedli, že Dohoda o úhrade peňažnej
pohľadávky je absolútne neplatným právnym úkonom, nakoľko Y. L. nebola dlžníkom spoločnosti
DUKACSO TRADE, spol. s r. o., Bratislava, a teda ani nemohla uznať dlh voči spoločnosti tak, ako je
uvedené v čl. II. bod 2 Dohody o úhrade peňažnej pohľadávky.
Žalobcovia zároveň namietali neplatnosť predmetnej dohody aj z dôvodu jej neurčitosti z hľadiska
označenia pohľadávky. Na špecifikáciu pohľadávky z hľadiska právneho dôvodu jej vzniku nepostačuje
skutočnosť, že pohľadávka je vedená na analytickom účte spoločnosti č. XXX ako pohľadávka
spoločnosti voči spoločníkom, resp. že sa jedná o pohľadávku spoločnosti voči spoločníčke, ktorú
spoločnosť eviduje v účtovných dokladoch.

V ďalšej časti svojho rozhodnutia súd prvého stupňa reprodukoval následné vyjadrenia žalobcov aj
žalovaných, ako aj výpovede vypočutých svedkov, t. j. C.. G. L., A.. C., B.. M. R., účtovníčky spoločnosti
ako aj B.. A. V. a pani Y. L..
Následne konajúci súd poukázal na ustanovenie § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka, upravujúci
uznanie záväzku, ako aj ustanovenie § 580 Občianskeho zákonníka, upravujúce započítanie
pohľadávky, rovnako ustanovenie § 358 Obchodného zákonníka.
V závere Okresný súd Bratislava II uviedol, že vyhodnotil návrhom uplatnený nárok v súlade s
predloženými dôkazmi ako aj citovanými zákonnými ustanoveniami a dospel k záveru, že tento je
skutkovo i právne neopodstatnený. Predmetom konania je nárok na zaplatenie zostávajúcej časti ceny
za prevod obchodného podielu v spoločnosti v sume 34.502,73 eur, ktorý nadobudol žalovaný v 2/ rade
a žalovaný v1/ rade prevzal ručiteľský záväzok za riadne splnenie. Žalovaní sa v konaní bránili tým, že
pohľadávky na zaplatenie ceny za prevod obchodného podielu zanikla, a to jednak v časti úhradou a
v časti započítaním (žalovaná časť).
Ďalej súd uviedol, že započítanie (kompenzácia) je spôsob zániku záväzku nahrádzajúci splnenie. Je
však splneniu veľmi blízky, lebo dochádza k uspokojeniu veriteľa a v obchodných vzťahoch má značné
praktické využitie. Základná úprava započítania je obsiahnutá v Občianskom zákonníku (§ 580 a 581)
a aplikuje sa aj na obchodné vzťahy, pokiaľ Obchodný zákonník nemá odchylnú úpravu (§ 358 až 364).
Započítanie jednostranným právnym úkonom je prípustné, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky,
ktorých plnenie je rovnakého druhu a pritom ide o pohľadávky, z ktorých ani jedna nie je vylúčená zo
započítania, a to ani dohodou strán, ani zákonom. Následkom započítania je, že vzájomne započítané
pohľadávky sa zrušujú, pokiaľ sa kryjú. Pokiaľ by sa pohľadávky nekryli úplne, t.j. jedna pohľadávka by
prevyšovala druhú, pohľadávka v rozsahu prevýšenia trvá ďalej. Zánik vzájomných pohľadávok nastane
ex tunc od okamihu, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie. Nie je teda rozhodujúce, kedy
prišiel prejav smerujúci k započítaniu druhej strane.
Súd mal za to, že započítanie realizované žalovaným v 2/ rade spĺňalo všetky zákonom požadované
podmienky a náležitosti, nakoľko sa jednalo o vzájomné pohľadávky spôsobilé na započítanie a žalovaný
v 2/ rade urobil prejav smerujúci k započítaniu.
Vzhľadom na uznávací prejav, nebolo povinnosťou žalovaných, aby preukazovali existenciu záväzku,
ktorý bol predmetom uznania, ale bolo na žalobcoch, aby preukázali jeho neexistenciu. Takéto dôkazy z
ich strany však produkované neboli. Práve naopak, dôkazy ktoré boli vo veci vykonané (či už výpovede
účastníkov, svedkov ako i listinné dôkazy) nasvedčujú tomu, že Y. L. o svojom záväzku vedela a tento
chcela riadnym spôsobom vysporiadať.
V záverečnej časti rozhodnutia konajúci súd citoval časti rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky a Najvyššieho súdu Českej republiky súvisiacich s prejednávanou problematikou.
O trovách konania rozhodol tak, že o nich rozhodne v zmysle ustanovenia § 151 ods. 3 O. s. p. do 30
dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Proti tomuto rozhodnutiu podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia s odôvodnením,
že postupom súdu sa im odňala možnosť konať pred súdom, súd prvého stupňa nesprávne vec
právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový
stav, neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a jeho rozhodnutie preto vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, čím sú v posudzovanom
prípade založené odvolacie dôvody v zmysle ustanovenia § 205 ods. 2 písm. a/ O. s. p. v spojení s
ustanovením § 221 písm. f/ a h/ O. s. p. a v ustanovení § 205 ods. 2 písm. a/, b/, c/, d/, f/ O. s. p..



Odvolatelia majú za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, keď vyhodnotil Dohodu o úhrade peňažnej pohľadávky zo dňa 02.10.2009
uzatvorenú medzi žalovaným 1/ a pani Y. L. ako platný právny úkon.
Žalobcovia zastávajú názor, že dohoda o úhrade peňažnej pohľadávky zo dňa 02.10.2009 je absolútne
neplatným právnym úkonom, nakoľko Y. L. nebola dlžníkom spoločnosti DUKACSO TRADE, spol. s r. o.,
Bratislava, a preto nemohla platne uznať dlh voči spoločnosti tak, ako je uvedené v čl. II. bod 2 Dohody
o úhrade peňažnej pohľadávky.
Uvedená dohoda je neplatným právnym úkonom aj z dôvodu jej neurčitosti z hľadiska označenia
pohľadávky, nakoľko z nej nevyplýva skutočný dôvod vzniku pohľadávky, a v tomto smere je preto
označenie pohľadávky neurčité a nedostatočné a úkon uznania dlhu je neplatný.
Neobstojí preto právny názor súdu prvého stupňa, ktorý sa stotožnil s argumentáciou žalovanch o tom,
že konkretizácia záväzku je obsiahnutá v účtovníctve žalovaného 1/, ktoré je nezameniteľné a uvádza
podrobné záznamy a špecifikáciu záväzku.
Odvolatelia zdôraznili, že pohľadávka žalovaného 1/ voči Y. L. ako spoločníčke obchodnej spoločnosti
neexistovala, a preto žalovaný 1/ nemohol neexistujúcu pohľadávku postúpiť na žalovaného 2/ a
následne nemohol platne započítať neexistujúcu pohľadávku s pohľadávkou žalobcov. Pohľadávka
žalovaného 1/ voči Y. L. bola podľa názoru odvolateľov fiktívnou pohľadávkou.
Skutočnosť, že právny predchodca žalobcov 1/ a 2/ B.. C. L., nemal voči spoločnosti žalovanému 1/
žiadne záväzky, ktoré by vyplývali z odvolateľmi citovaných ustanovení §§ 113, 106 a 121 Obchodného
zákonníka, vyplýva podľa ich názoru aj z toho, že v dedičskom konaní po poručiteľovi B.. C. L. nebola
zo strany žalovaného 1/ prihlásená do pasív dedičstva žiadna pohľadávka.
Žalobcovia s poukazom na obsah napadnutého rozsudku majú za to, že jeho odôvodnenie je zmätočné,
čo spôsobuje jeho arbitrárnosť a tiež, že odôvodnenie napadnutého rozsudku dostatočne nenapĺňa
náležitosti vyžadované v ustanovení § 157 ods. 2 O. s. p., najmä v rovine zrozumiteľnosti dôvodov
rozhodnutia.
Z vyššie uvedených dôvodov sa žalobcovia 1/ a 2/ domnievajú, že odôvodnenie napadnutého rozsudku
okresného súdu nie je v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O. s. p., čo napĺňa dôvod zrušenia rozsudku
súdu prvého stupňa podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p., t. j. z dôvodu odňatia možnosti
žalovaného konať pred súdom.

K odvolaniu žalobcov v 1/ a 2/ rade sa písomne vyjadrili žalovaní v 1/ a 2/ rade, ktorí uviedli, že
argumentácia žalobcov obsiahnutá v podanom odvolaní je v podstate totožná s tou, ktorú prezentovali
počas prvostupňového konania a ktorou sa snažili preukázať dôvodnosť podanej žaloby.
Uviedli tiež, že Dohoda o úhrade peňažnej pohľadávky, neplatnosť ktorej žalobcovia v konaní namietajú,
bola pripravená a podpísaná práve na žiadosť právneho zástupcu pani Y. L., ktorá mala návrh zmluvy
o prevode obchodného podielu i Dohody o úhrade peňažnej pohľadávky v dostatočnom časovom
predstihu k dispozícii pred ich podpísaním na preštudovanie a pripomienkovanie, voči obsahu nijako
nenamietala ani ich nespochybňovala a dňa 02.10.2009 Zmluvu o prevode obchodného podielu ako
i Dohodu o úhrade peňažnej pohľadávky za prítomnosti svojho právneho zástupcu pred pracovníkom
povereným notárom podpísala.
Žalovaní opakovane zdôraznili, že uznanie záväzku Y. L. bolo dostatočne určité, nakoľko bolo vykonané
riadne a v súlade s ustanovením § 323 Obchodného zákonníka, keď boli splnené všetky zákonné
náležitosti, t. j. uznanie bolo vykonané písomne a Y. L. vlastnoručne podpísané, uznanie bolo riadne
adresované veriteľovi, nakoľko bolo súčasťou dohody, ktorú podpisovala aj žalovaná v 1/ rade ako
veriteľ, záväzok bol dostatočne jasne a určito identifikovateľný a Y. L. sa v dohode zaviazala na úhradu
celého uvedeného záväzku.
Podľa žalovaných je konanie zo strany Y. L., ktorým spochybňuje platnosť dohody a uznania záväzku,
výkonom práva, ktoré je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku podľa § 265 Obchodného
zákonníka, a preto majú za to, že súd by takémuto konaniu nemal poskytnúť právnu ochranu.
Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný v 1/ a 2/ rade navrhli, aby Krajský súd v Bratislave ako súd
odvolací predmetný rozsudok v súlade s ustanovením § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil ako
vecne správny a priznal žalovaným v 1/ a 2/ rade náhradu trov odvolacieho konania.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) po zistení, že účastníci podali odvolanie
včas (§ 204 ods. 1 O. s. p.) prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214
ods. 2 O. s. p. v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 O. s. p. a dospel k záveru,
že odvolaniu je potrebné vyhovieť.



Odvolanie je podané voči rozhodnutiu, ktorým súd prvého stupňa zamietol nárok žalobcov 1/ a 2/ na
zaplatenie zostávajúcej časti ceny za prevod obchodného podielu v spoločnosti v čiastke 34.502,73 eur,
ktorý nadobudol žalovaný v 2/ rade a žalovaný v 1/ rade prevzal ručiteľský záväzok na riadne splnenie.
Žalovaní sa v konaní bránili tým, že pohľadávka na zaplatenie ceny za prevod obchodného podielu
zanikla, a to jednak v časti úhradou a v časti započítaním (žalovaná časť).
Prvostupňový súd mal za to, že započítanie realizované žalovaným v 2/ rade spĺňalo všetky zákonom
požadované podmienky a náležitosti, nakoľko sa jednalo o vzájomné pohľadávky spôsobilé na
započítanie a žalovaný v 2/ rade urobil prejav smerujúci k ich započítaniu.
V nadväznosti na písomné uznanie záväzku obsiahnuté v dohode o úhrade peňažnej pohľadávky vo
výške 33.503,27 eur (ktorej platnosť, resp. existenciu spochybňovali žalobcovia), prvostupňový súd
poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR v obdobných veciach.

Základom argumentácie odvolateľa, keď je odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bol
poukaz na skutočnosť, že Dohoda o úhrade peňažnej pohľadávky zo dňa 02.10.2009 je absolútne
neplatným právnym úkonom, nakoľko Y. L. nebola dlžníkom spoločnosti DUKACSO TRADE, spol. s r. o.,
Bratislava, a preto nemohla platne uznať dlh voči spoločnosti tak, ako je uvedené v čl. II. bod 2 Dohody
o úhrade peňažnej pohľadávky.
Žalobcovia počas konania namietali, že Dohoda zo dňa 02.10.2009 je neplatným právnym úkonom aj z
dôvodu jej neurčitosti z hľadiska označenia pohľadávky.
Odvolatelia poukázali na súdnu prax súdov ČR, podľa ktorej ak sa jedná o právny úkon, pre ktorý je
určená písomná forma, musí určitosť obsahu prejavu vyplývať z textu listiny, na ktorej je tento prejav
vôle zaznamenaný. Podľa súdnej praxe nie je postačujúce, že zmluvnej strane, resp. zmluvným stranám
je napríklad jasné, čo je predmetom zmluvy, ak to nie je objektívne poznateľné osobám, ktoré zmluvnou
stranou nie sú.
Označenie pohľadávky „evidencia v účtovných dokladoch“ nie je možné považovať za jej dostatočnú
identifikáciu.
Odvolatelia opakovane zdôraznili, že Y. L., ktorá dohodu podpísala, nemala žiadne záväzky voči
spoločnosti.
Pokiaľ odporcovia 1/ a 2/ tvrdili, že sa jedná o záväzky predchádzajúceho spoločníka, zomrelého
manžela B.. L. K. Y. L. sa mala stať dlžníčkou z titulu dedenia po B.. L., takýto názor je podľa odvolateľov
nesprávny, vzhľadom na okruh dedičov po B.. L. a neprihlásenie pohľadávky do dedičstva po tomto
poručiteľovi, vo vzťahu k zákonnej požiadavke špecifikácie pohľadávky je aj bezpredmetný, nakoľko
dedenie nie je kauza vzniku pohľadávky, resp. záväzku.
Odvolatelia opakovane zdôraznili, že právny predchodca žalobcov 1/ a 2/ B.. C. L. nemal voči spoločnosti
žalovanému žiadne záväzky, čo potvrdzuje fakt, že v dedičskom konaní po poručiteľovi B.. C. L. nebola
zo strany žalovaného 1/ prihlásená do pasív dedičstva žiadna pohľadávka.

Z dokladov tvoriacich obsah spisu mal odvolací súd preukázané, že napriek tomu, že vyššie uvedené
skutočnosti boli základom argumentácie žalobcov počas celého konania, prvostupňový súd nedal
konkrétnu, jasnú a zrozumiteľnú odpoveď, akým spôsobom sa s argumentáciou žalobcov vysporiadal.
Odvolací súd sa preto stotožnil s názorom odvolateľov, že odôvodnenie napadnutého rozsudku
dostatočne nenapĺňa náležitosti vyžadované v ustanovení § 157 ods. 2 O. s. p., najmä v
rovine zrozumiteľnosti dôvodov rozhodnutia, keď napríklad prvostupňový súd reprodukoval výpovede
jednotlivých svedkov vypočutých v konaní, nevyhodnotil však ich obsah a dôkaznú silu, vzhľadom k
nastoleným otázkam.
Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu nie je zrejmé, akými úvahami sa okresný súd pri hodnotení
dôkaznej situácie riadil.
To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého
súdneho procesu, vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Judikatúra tohto
súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola
daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,
vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument.
Rovnako sa Ústavný súd SR vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie v Náleze III.
ÚS 119/03, rovnako IV. ÚS 115/03, kde vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý
proces, je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a
zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.



Podľa ustanovenia § 157 ods. 2 O. s. p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ
(žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník
konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z
ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie
navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Súd prvého stupňa sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi
skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s
poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom
na ním prijaté závery.
Účelom odôvodnenia rozsudku je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Odôvodnenie
rozhodnutia prvostupňového súdu musí byť zároveň aj dostatočným podkladom pre uskutočnenie
prieskumu v odvolacom konaní.
Ak rozsudok súdu neobsahuje náležitosti uvedené v § 157 ods. 2 O. s. p., je nepreskúmateľný.
Odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa záveru odvolacieho súdu nespĺňa
náležitosti rozsudku uvedené v § 157 O. s. p., pretože v ňom chýbajú vyššie uvedené skutočnosti, ktoré
mal súd prvého stupňa pri rozhodovaní naplniť, pretože nestačí reprodukovať priebeh konania a obsah
svedeckých výpovedí bez toho, aby bolo riadne a zrozumiteľne odôvodnené, prečo a na základe akých
skutočností k svojmu názoru súd dospel a rovnako je potrebné vysporiadať sa s argumentáciou strany,
ktorá v konaní nebola úspešná.
Tieto náležitosti napadnutému rozsudku v odôvodnení chýbajú, pretože sa s uplatneným nárokom
dostatočne nevysporiadal z hľadiska odôvodnenia vysloveného výroku o zamietnutí žaloby.

Vzhľadom na vyššie uvedené Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací napadnutý rozsudok Okresného
súdu Bratislava II č. k. 25 Cb/327/2010 - 151 zo dňa 21.05.2013 zrušil v súlade s ustanovením § 221
ods. 1 písm. f/ O. s. p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie, keď bude jeho povinnosťou doplniť rozhodnutie
o odpoveď na otázky v naznačenom smere, t. j. doplniť rozhodnutie o odpoveď na otázky nastolené
navrhovateľom vo vzťahu k dedičskému konaniu po poručiteľovi B.. C. L., keď zo strany žalovaného 1/
nebola prihlásená žiadna pohľadávka, ako aj k posúdeniu dohody o uznaní dlhu z hľadiska jasnej a určitej
špecifikácie pohľadávky (identifikácia záväzku v účtovníctve spoločnosti dostatočne nezameniteľným
spôsobom).

O trovách odvolacieho konania rozhodne prvostupňový súd v súlade s ustanovením § 224
ods. 3 O. s. p..

Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004
Z.z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.