ERPOS, spol. s r.o.


Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 14C/5/2002
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5102899682
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Kozáčik
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2017:5102899682.28

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Žiline, v konaní pred samosudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom, v právnej veci žalobcu:
ERPOS, s.r.o., IČO: 31 588 506, so sídlom v Žiline, ul. Vysokoškolákov 4, právne zastúpený Advokátska
kancelária JUDr. Máriou Badová, s.r.o., so sídlom v Žiline, ul. Vajanského 1/2765, IČO 36 851 906,
proti žalovaným: 1/ IQ., 2/ Z., právne zastúpení Karkó s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Sad na
Studničkách 1029/32, Žilina, IČO: 50 158 121, o zaplatenie 18.555,- eur (558.988,- Sk) s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovaným v 1/ a 2/ rade trovy konania v plnom rozsahu.

Žalobca je povinný nahradiť Slovenskej republike trovy konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom zo dňa 5.11.2001 domáhal voči žalovanej zaplatenia 550.727,10 Sk spolu
s 17,6% úrokom z omeškania ročne zo sumy 214.166,- Sk od 25.11.1998 do zaplatenia a úroku z
omeškania vo výške 17,6% ročne zo sumy 336.561,10 Sk od 1.2.1999 do zaplatenia a zaplatenia
zmluvnej pokuty vo výške 8.260,90 Sk ako aj náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou uzavrel zmluvu o dielo podľa § 536 a násl. Obchodného
zákonníka zo dňa 1.7.1996, ktorej predmetom bolo zhotovenie diela pre žalovanú 1/ a to výstavbu
rodinného domu č.s. 112 na KN parc. č. XXX/XX k..ú. N.. Dielo bolo riadne zhotovené a odovzdané, ktoré
žalovaná aj skolaudovala a požiadala o zápis rodinného domu na LV č. XXX k.ú. N.. Dielo zhotovil podľa
zmluvy a preto vystavil žalovanej faktúry, fa.č. 000120 zo dňa 10.11.1998 splatnú 24.11.1998 vo výške
300.000,- Sk a fa. č. 00206 zo dňa 30.1.1999 vo výške 496,329,10 Sk. Zaplatené boli len čiastočne a
to fa. č. 000120 dňa 14.6.1999 vo výške 85.834,- Sk, zostáva uhradiť 214.166,- Sk a fa.č. 00206 dňa
12.2.1999 vo výške 159.768,- Sk, zostáva uhradiť 336.561,10 Sk. Na úhradu bola žalovaná vyzvaná
pokusom o zmier z 22.6.1999, opätovne 17.8.2001 doporučenou zásielkou a obyčajnou zásielkou
19.9.2001, avšak žalovaná zostala nečinná. Nakoľko sa žalovaná dostala do omeškania podľa čl. III.
bod d/ zmluvy o dielo si uplatňuje zmluvnú pokutu za každý začatý deň omeškania z fakturovanej
ceny, najviac jeden mesiac, teda z fa.č. 000120 od 25.11.1998 do 26.12.1998 v sume 3.212,50 Sk a
z fa.č. 00206 od 1.2.1999 do 2.3.1999 v sume 5.048,40 Sk a úroku z omeškania podľa § 369 a § 502
Obchodného zákonníka vo výške o 1% vyššie ako bola úroková sadzba obvyklých úrokov za úvery v
mieste sídla dlžníka, čo bolo 16,6% ročne.

3. Žalovaná vo vyjadrení k návrhu zo dňa 28.2.2002 uviedla, že namieta riadne zhotovenie diela,
pretože si žalobca nesplnil povinnosť podľa § 554 ods. 1 Obchodného zákonníka riadneho ukončenia
diela a odovzdania predmetu diela objednávateľovi. V priebehu vykonávania diela písomne a ústne



upozorňovali na vady diela, ktoré bránili jeho prevzatiu. Poukázala na to, že cena za dielo bola
dohodnutá vo výške 4.099.792,- Sk a hoci počas zhotovovania diela došlo k zmenám a doplnkom v
projektovej dokumentácii, ktorá odôvodňovala zvýšenie ceny diela, mala však odôvodnené pochybnosti
o dôvodnosti výšky fakturovanej ceny a preto žalobcu opakovane vyzývala na doručenie podrobného
vyúčtovania. Pochybnosti o správnosti fakturácie umocnili závady, ktoré sa prejavili v priebehu
zhotovovania diela. Kolaudačné povolenie nie je možné považovať za dôkaz riadneho zhotovenia
diela, toto vybavila žalovaná len z nevyhnutnosti vstúpiť do užívania diela. V rozhodnutí Okresného
úradu v Kysuckom Novom Meste č. ŽP-99/05336 zo dňa 29.10.1999 len bola konštatovaná možnosť
bezpečného nezávadného užívania domu. Revízne správy sa nevzťahujú na reklamované vady, ktoré
spočívajú vo vykonanom systéme odvodnenia a stým súvisiacim maximálnym znížením životnosti
stavby.

4. Na pojednávaní žalobca uviedol, že čiastočné plnenie zo strany žalovanej považuje za uznanie
záväzku. Súčasťou zmluvy bol ponukový rozpočet (14.7.05). Vo vzťahu k vytýkaným vadám o vlhkosti
suterénu uviedol, že žalovaná si dala vyhotoviť geologický prieskum na čo predložila posudok Stavo Geo
Žilina, Ing. Igor Kubo, pretože dom mal byť pôvodne bez podpivničenia, v správe sa neuvádzala tlaková
voda a ani projektant nepočítal s takouto izoláciou. Podľa predloženého posudku mohol byť zhotovený
dom so suterénom. O nutnosti potreby tlakovej izolácie nemohol vedieť, pretože v posudku ani projekte
nebola uvádzaná. Jestvujúci stav riešili odvodnením, drenážami a studňami s prečerpávaním vody.

5. K námietke odovzdania diela poukázal na ust. § 554 ods. 5 Obch. Zák., podľa ktorého odovzdaním
zhotovenej veci sa rozumie okolnosť, že objednávateľ má možnosť disponovať so zhotovenou vecou.
Najneskôr vydaním kolaudačného rozhodnutia má žalovaná vec odovzdanú. Listami z 11.2.2000,
21.2.2000, 13.12.1999, 21.2.2000, 13.12.1999 boli žalovaná a jej manžel niekoľkokrát vyzvaní, aby
sa dostavili k odovzdaniu a prevzatiu diela, aby bola spísaná zápisnica. Tiež uviedol, že znalec v
konaní 23C/5/02 v závere posudku uviedol, že pokiaľ došlo k odlišnostiam zhotovenia diela oproti
projektovej dokumentácii, tieto odlišnosti vyplývajú zo záznamov v stavebnom denníku, čiže boli
odsúhlasené stavebným dozorom ako aj žalovanou a jej manželom. Pokiaľ ide o spôsob voľby
hydroizolácie proti zemnej vlhkosti, projektová dokumentácia sa s touto izoláciou nezaoberala, čo malo
za následok zvýšenie ceny zhotoveného diela oproti cene dohodnutej v zmluve o dielo. Účtované sumy
spornými faktúrami žalovaná nenamietala, namietala len vady, ktoré nesúvisia so sumami, účtovanými
predmetnými faktúrami. Na stavbu na základe faktúr čerpali od Prvej stavebnej sporiteľne a.s., úver,
teda boli im poskytnuté peňažné prostriedky vo výške vystavených faktúr. Uviedol, že podľa čl. 3
zmluvy bod 3 ods. 1 výška čerpania bude dokladovaná odsúhlaseným súpisom vykonaných prác, zmeny
alebo doplnky voči projektovej dokumentácii s dopadom na cenu budú fakturované po vzájomnom
odsúhlasení. Prílohy faktúr a vykonané práce boli vždy odsúhlasené žalovanou a takéto jej boli
fakturované. V čl. 7 ods. 1 bolo výslovne uvedené, že po ukončení stavebných prác vypracuje zhotoviteľ
do 14 dní konečnú faktúru a odovzdá ju objednávateľovi, táto konečná faktúra bola 0206. K uplatnenej
kompenzačnej námietke vznesenej zo strany odporkyne namietal jej dôvodnosť, pretože do podania
žaloby si žalovaná takýto nárok neuplatňovala, nie je dôvodný nakoľko do omeškania s prevzatím
diela po výzvach sa dostala žalovaná a zároveň namietala aj premlčanie. K započítavanej pohľadávke
odporkyne z dôvodu zaobstaranie niektorých vecí pre vykonanie diela poukázal na neexistenciu
pohľadávky, jej spochybniteľnosť a rozpornosť a tým aj nemožnosť započítania.

6. Žalovaná uviedla, že z dôvodu zmien na diele má celkom iný dom ako chcela a teda dielo nebolo
zhotovené ani odovzdané podľa zmluvy. Poukázala aj na to, že znalec Doc. Ing. Ján Svrček CSc. v
posudku 052/2004 v konaní 23C/5/02 konštatoval, že podmokanie stavby je spôsobené vnikaním vody
a zamokanie vidno v pivničných priestoroch až do výšky 1,5 m. Preto dielo nemohlo byť vykonané
riadne a žalobca nemôže mať nárok na zaplatenie ceny diela. Poukázala na dohodu v zmluve podľa
čl. 3 bod 3.2 písm. e/ zmluvy, podľa ktorej do preberacieho konania bude zhotoviteľ fakturovať max.
90 % z celkovej ceny za dielo a zostávajúcich 10 % bude tvoriť kolaudačná zrážka, ktorá sa uhradí
po odstránení nedorobkov. Žalobca nebol ochotný dielo dokončiť a musela si ho dokončiť žalovaná.
Žalobca bol povinný vystaviť konečnú faktúru, kde bude vypočítaná a zúčtovaná celá cena za dielo,
preddavky, pretože sa jednalo o zálohové platby podľa čl. 3 zmluvy bod 3.2 písm. a/ zmluvy. Cena
diela bola dohodnutá vo výške 4.099.000,- Sk, žalovaná zaplatila žalobcovi 4.403.935,10 Sk, časť
subdodávateľom a spolu za dielo bolo zaplatené 5.329.735,- Sk (predtým tvrdila 5.891.000,- Sk),
celkovo mala byť žalobcom fakturovaná cena diela 6.858.000,- Sk. Časť ceny diela, ktorá prevyšovala
zmluvne dohodnutú výšku žalovaná uhradila na základe vzájomného odsúhlasenia podľa čl. 3 bod 1



Zmluvy o dielo. Zvyšná časť ceny nebola nikdy odsúhlasená a teda žalobca nemôže mať nárok za
zaplatenie účtovaného zostatku. S poukazom na čl. 5 bod 5.1 si uplatnila formou kompenzačnej námietky
zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 500,- Sk za každý deň omeškania od 30.5.1998, kedy podľa zmluvy
malo byť odovzdané. Zhotoviteľ sa dostal do omeškania do 19.11.1999, kedy nadobudlo právoplatnosť
kolaudačné rozhodnutie, spolu vo výške 269.000,- Sk. V súvislosti so vznesenou námietkou premlčania
poukázala na ust. § 388 Obch. zák. a skutočnosť, že sa jedná o právny vzťah a uplatnené právo z
tej istej zmluvy. Žalobu považuje podanú bez právneho titulu. V priebehu roku 1999 pred vydaním
kolaudačného rozhodnutia, ktoré bolo vydané 8.12.1999, žalovaná musela na vlastné náklady odstrániť
vady diela. Uviedla, že žalobca ako zhotoviteľ neurobil schodisko vnútorné, neurobil zábradlie na
vnútornom schodisku.

7. Vo veci súd rozhodol rozsudkom č.k. 14C/5/2002-442 zo dňa 8.4.2008 tak, že zaviazal žalovanú v 1/
rade (vtedy ako jedinú pasívne legitimovanú stranu) zaplatiť žalobcovi 137.490,30 Sk a úrok z omeškania
zo sumy 61.462,60 Sk vo výške 17,6% ročne od 25.11.1998 do zaplatenia, zo sumy 76.028,70 Sk vo
výške 17,6 % od 1.2.1999 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
8. Súd pri posudzovaní dôvodnosti nárokov vychádzal zo skutočnosti, že ak žalobca vyúčtoval žalovanej
plnenia, ktoré špecifikoval vo výkaze výmer tvoriacom prílohu faktúry a žalovaná (resp. jej manžel) ich
ako objednávateľka uhradila, uznala uvedený rozsah ceny za dielo bez ohľadu na to, či sa jednalo
o plnenie podľa pôvodne dohodnutého rozsahu v zmluve alebo o plnenie nad stanovený rozsah.
Teda ak aj objednávateľ uhradil práce nad pôvodne dohodnutý rozsah, uznal ich dôvodnosť bez
ohľadu na zistenia znalca o celkovej hodnote týchto prác a bez ohľadu na to, či úhradou čiastočného
plnenia pôvodne dohodnutého rozsahu diela a časti prác naviac bola prekročená zistená hodnota
stavebných prác. Pri cene za dielo podľa pôvodne dohodnutého rozsahu diela súd vychádzal z
predpokladu, že táto cena náleží podľa dohody. U zmeneného a rozšíreného rozsahu súd sa riadil
názorom, že z dôvodu nepreukázania dohody o cene patrí pre tento rozsah cena obvyklá a teda
všetky vyúčtovania časti diela vykonané nad pôvodný rozsah spolu s čiastkami účtovanými spornými
faktúrami nesmú presahovať obvyklú cenu určenú znalcom s prihliadnutím na preukázanú výšku cien pri
obstaraní určitých jednotlivých veci (sauna). Teda žalobca má nárok na cenu obvyklú určenú znaleckým
posudkom. Zároveň vychádzal z názoru, že žalovaná nenamietala rozsah vykonania diela vyúčtovaný
faktúrami č. 170 a 206 a ani členenie prác, ktoré mali byť vykonané podľa pôvodne dohodnutého
rozsahu ani tie ktoré boli vykonané nad dohodnutý rozsah. Preto súd ustálil povinnosť žalovanej ako
objednávateľky zaplatiť odmenu za „práce", časť diela zhotoveného podľa dohodnutého rozsahu v
zmluve, teda položky fa.č. 000170, položka č.03 Podkladový betón hr. do 10 cm 6.860,-Sk, položka č.04
B dosiek ZLZ C portl tr.35 23.520,-Sk, položka č.06 Omiet vap vnut muriva štukové 1.125,-Sk, položka
č.07 Pot piescem 600kg bez pris hr. 30mm 9.011,-Sk, položka č. 13 Maľba Jupol 2x 37.460,40 Sk,
položka č. 14 Penetračný náter 9.858,- Sk, položka č. 15 Maľba Primalex 2x 6.981,20 Sk spolu 94.815,60
Sk. U položky č.08 Poter nivel hr 0.3-0.8 cm súd náhradu nepriznal z dôvodu, že celková účtovaná
cena žalobcom presiahla celkovú cenu diela zistenú znaleckým dokazovaním spolu s doplňujúcimi
zisteniami súdu a žalobca nepreukázal dohodu o cene týchto prác naviac tak, ako boli účtované v
spornej faktúre. Súd žalobcovi priznal časť odmeny za zhotovenie sauny a to len z toho dôvodu, že
znalec ju ocenil sumou 54.334,- Sk avšak súd zistil, že jej hodnota podľa vyúčtovania Ing. Juraja Líšku
ako subdodávateľa je vo výške 106.815,- Sk, teda znalec nesprávne túto položku ocenil (resp. v čase
oceňovania nemal preukázanú jej cenu) a preto súd priznal žalovanej doplatok za pol. č. 11 Sauna
atyp SN 20x20 komfort vo výške 106.815,- Sk - 54.334,- Sk = 52.481,- Sk. Od celkového priznaného
plnenia 147.296,60 Sk odpočítal zaplatenú čiastku 85.834,- Sk, teda k úhrade zostalo 61.462,60 Sk.
Súd pri tomto vychádzal zo záverov, že ak nie je preukázaná dohoda o cene pri zmene rozsahu diela,
je možné priznať plnenie len v obvyklej cene, v tomto prípade určenej znalcom. Súd na uhradený
rozsah, ktorý úhradou nepokladal za sporný, teda zaplatením bol rozsah uznaný a nesporný a za
sporný považoval len neuhradený rozsah limitovaný nárokom do výšky všeobecnej ceny, teda zistenej
hodnoty. Ak celkové vyúčtovanie presahovalo hodnotu diela, súd pri „prácach naviac" nemohol priznať
plnenie. Súd z fakturovanej sumy faktúrou 00206 priznal úhradu za položky položka č.03 Drevoexport
výrobky+montáž 88.611,-Sk, položka č.04 Drevoexport podlahy D+M 56.472,-Sk, položka č.06 Soklík
rovný keram MC 6.550,20 Sk, položka č.07 Keramická dlažba 55.510,50 Sk, položka č.08 Keramická
dlažba, lep mrazuvzdorný 28.653,- Sk, spolu 235.796,70 Sk. Od priznanej sumy odčítal zaplatenú
čiastku 159.768,- Sk, teda k úhrade zostáva 76.028,70 Sk. Podobne z dôvodu ako pri fa.č. 170, že
sa jednalo o plnenie podľa dohodnutého rozsahu v dohodnutej cene. Cenu za položky 04, 06, 08 nad
dohodnutý rozsah a položky položka č.09 Lišta protišmyková Gum, kov, položka č. 10 Prechodové lišty
súd náhradu nepriznal z dôvodu ako to uviedol pri fa.č. 170, že sa jednalo o práce navyše u ktorých



nebola preukázaná dohoda o cene a mohli byť priznané najviac do zistenej hodnoty prác navyše. Tak
ako súd uviedol, pri výrobkoch spoločnosti Drevoexport nemal k dispozícii položkový rozpočet pôvodne
dohodnutého rozsahu a z dôvodu, že boli tieto výrobky ocenené súhrnne, tak u výrobkov naviac (nad
dohodnutý rozsah) nebolo možné zistiť porovnania so cenami určenými znalcom a súd vychádzal teda
len z celkového objemu rozsahu nad pôvodne dohodnutý rozsah diela a jeho ocenenia.

9. Na základe odvolania žalobcu a žalovaného Krajský súd v Žiline ako odvolací súd uznesením
č.k. 10Co/227/2008 zo dňa 24.9.2009 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na
nové prejednanie. Osobitne vo vyslovenom právnom názor v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že
písomne uzatvorenú zmluvu o dielo je potrebné považovať za platnú a účinnú. Jej predmetom bol
záväzok zhotoviteľa - žalobcu vyhotoviť pre žalovanú - objednávateľa dielo, spočívajúce vo výstavbe
rodinného domu podľa projektu. Písomná zmluva, uzatvorená medzi žalobcom v postavení podnikateľa
a žalovanou v postavení nepodnikateľa, sa spravuje na základe prejavenej vôle účastníkov o voľbe
Obchodného zákonníka (§ 262 Obchodného zákonníka) režimom Obchodného zákonníka. Vychádzajúc
z ustanovenia § 536 ods. l Obchodného zákonníka, povinnosťou zhotoviteľa, vyplývajúcou z uzatvorenej
zmluvy o dielo, je vykonať určité v zmluve vymedzené dielo a základnou povinnosťou objednávateľa je
zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Podľa ustanovenia § 546 ods. l Obchodného zákonníka, objednávateľ
je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve, alebo určenú spôsobom určeným v zmluve.
Splatnosť ceny za dielo nastáva v zmysle ustanovenia § 548 ods. l Obchodného zákonníka, pokiaľ zo
zmluvy nevyplýva niečo iné vykonaním diela. Za vykonanie diela sa v zmysle ustanovenia § 554 ods. l
Obchodného zákonníka považuje jeho riadne ukončenie a odovzdanie predmetu diela objednávateľovi
v dohodnutom mieste, inak v mieste ustanovenom týmto zákonom. Synalagmatickou povinnosťou
objednávateľa, oproti povinnosti zhotoviteľa dielo odovzdať, je povinnosť objednávateľa zhotovené dielo
prevziať. Vyslovil názor, že splatnosť ceny diela je viazaná na odovzdanie diela. Teda hoci sa zhotoviteľ
zaviazal ukončiť dielo 30. 5. 1998, zmluva obsahovala viaceré mechanizmy na predĺženie termínu
odovzdania diela, najmä ust. bodu II. 4., a to pre prípad, že nesplnením termínov zo strany objednávateľa
dôjde k oneskoreniu plnenia termínov zhotoviteľa a o prípad dohodnutý v bode VII. 11., kedy prípade
veľmi nepriaznivého počasia môže byť termín ukončenia hrubej stavby posunutý nutnú dobu. V prípade,
že teda nastanú okolnosti upravené citovanými ustanoveniami, dochádza k posunu termínu odovzdania
diela bez ohľadu na vôľu objednávateľa. Z dokazovania vykonaného pred I. stupňovým súdom je zrejmé,
že takéto okolnosti nastali, čo vyplýva zo stavebného denníka a pokiaľ žalobca prejavil vôľu dňa 22. 11.
1998 odovzdať dielo odporkyni a jej manželovi, nebol v omeškaní s odovzdaním diela. V tejto súvislosti
poukázal najmä na vykonané dokazovanie korešpondenciou medzi účastníkmi konania, kde žalovaná
bola riadne vyzvaná na prevzatie diela ku dňu 22. 11. 1998, avšak napriek tejto skutočnosti neposkytla
navrhovateľovi potrebnú súčinnosť, na ktorú ju zaväzuje Obchodný zákonník, dielo neprevzala, čím
sa dostala do omeškania s prevzatím diela. Nesplnenie si povinnosti zo strany odporkyne prevziať
dielo, nemôže byť pričítané na ťarchu navrhovateľa, a preto súd správne ustálil, že dňom 22. 11.
1998 bolo odporkyni umožnené nakladať s dielom a tento deň je potrebné považovať za odovzdanie
diela. Z uvedeného vyplýva, že týmto dňom odovzdaním diela nastala aj splatnosť ceny za dielo.
Zároveň stanovenie termínu odovzdania diela má vplyv aj na vznesenú kompenzačnú námietku zo
strany odporkyne vo výške 269.000,- Sk, ktorú si uplatňovala ako zmluvnú pokutu vo výške 500,- Sk
za každý deň omeškania od 30. 5. 1998 do 19. 11. 1999. Z uvedených záverov vyplýva, že žalobca
nebol v omeškaní a neporušil povinnosť, na ktorej porušenie bola zmluvná pokuta viazaná. Krajský súd
konštatoval správnosť úvah prvostupňového súdu, že takýto nárok odporkyni nevznikol.

10. V tomto rozsahu potvrdil závery prvostupňového súdu vo vzťahu k odovzdaniu diela. Súd prvého
stupňa, nakoľko v tejto súvislosti neboli stranami produkované iné skutkové tvrdenia a dôkazy, ktoré by
odôvodňovali možnosť vyvodenia odchýlnych záverov, v tejto súvislosti zotrval na svojich zisteniach.

11. Odvolací súd zároveň uviedol, že súd prvého stupňa sa správne vysporiadal s prípadnou
zodpovednosťou žalobcu ako dodávateľa za vady diela a stotožnil sa so záverom okresného súdu, že
zodpovednosť žalobcu za vady diela nevznikla. Zdôraznil, že pokiaľ je hydroizolácia spodnej stavby
nedostatočná z dôvodu, že použitá izolácia proti zemnej vlhkosti je nedostačujúca a umožňuje vznik
vaňového efektu, tým, že mala byť použitá izolácia protitlakovej vlhkosti, žalobca nie je za tento stav
zodpovedný. Žalobca vykonal izoláciu v zmysle objednávky objednávateľa. Žalovaná si dala vyhotoviť
odborný geologický posudok, z ktorého (zrejme nesprávnym odborným posúdením) vyplývalo, že
postačí suterén izolovať proti zemnej vlhkosti. Žalobca preto nemohol, vzhľadom na takto vykonané



odborné posúdenie, predpokladať nedostatočnosť navrhnutého spôsobu izolácie a za vzniknutý stav
nie je zodpovedný.

12. Súd druhého stupňa vo svojom uznesení vyslovil v súlade so závermi prvostupňového súdu záväzný
právny názor, že žalobca dielo vykonal a odovzdal, a preto mu vznikol nárok na zaplatenie ceny diela,
ktorým je rodinný dom číslo súpisné 112 v Rudinke. Zdôraznil, že v dôsledku takto vymedzeného
predmetu diela, nemožno izolovane posudzovať nárok na zaplatenie jednotlivých dielčích stavebných
prác, hoc i na diele vykonaných, ale žalobca má nárok na zaplatenie ceny diela ako takého - vystavaného
rodinného domu. V tejto súvislosti poukázal na nedostatočne zistený skutkový stav, keď nemožno
komplexne vyhodnotiť vyúčtovanú cenu diela ako celok. Osobitne poukázal na to, že žalobca si v
konaní uplatňuje cenu za vykonané stavebné práce, vyúčtovanú faktúrami č. 000170 a 00206. Nemožno
vylúčiť ani takéto čiastkové uplatnenie si ceny za dielo. To však nezbavuje súd povinnosti vyhodnotiť
cenu za dielo ako celok. Keďže žalobca si uplatňuje časť vykonaných stavebných prác ako čiastočnú
cenu diela aj v iných konaniach (konanie prebiehajúce pred Okresným súdom Žilina pod sp. zn.
23C/5/2002), nemohol okresný súd správne rozhodnúť v danej veci a zaviazať žalovanú na plnenie,
resp. zamietnuť bez toho, aby sa prejudiciálne zaoberal otázkou komplexnej ceny dodaného a teda
prejudiciálne mal zodpovedať otázku, aký nárok patrí žalobcovi aj z ostatných doposiaľ neuhradených
faktúr neuplatnených v prejednávanej veci. Okresný súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom z
odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty stavebných prác, ktoré vykonal Ing. Peter Bátory a
vyhotovil znalecký posudok č. 3/2007, znalecký posudok však považoval súd druhej inštancie za
nedostačujúci, príliš stručný na vyvodenie právnych záverov o cene a tieto nedostatky neboli odstránené
ani výsluchom znalca. Podľa vysloveného názoru, samotné vykonanie znaleckého dokazovania však
ozrejmí vec len po skutkovej stránke, keď súd zistí, aké práce v akej hodnote boli vykonané, nezbavuje
však súd povinnosti riadne právne posúdiť odôvodniť vznik nároku na cenu za dielo. Zdôraznil, že
Obchodný zákonník upravuje cenu za dielo podrobne v ustanoveniach § 546 - § 549 Obchodného
zákonníka. V zmysle týchto ustanovení môže byť cena dohodnutá ako pevná cena (§ 547 ods. 1
Obchodného zákonníka), alebo ako cena pružná v zmysle ustanovenia § 547 ods.2 Obchodného
zákonníka, ak bola cena určená na základe rozpočtu, ohľadne ktorého zo zmluvy vyplýva, že sa
nezaručuje jeho úplnosť. V danom prípade, vychádzajúc z obsahu zmluvy, sa krajský súd stotožnil so
záverom súdu prvej inštancie, že nebola dohodnutá pevná cena za dielo. Možno to vyvodiť z bodu III.
zmluvy, keď cena za dielo bola stanovená predbežne dohodou a zároveň bolo dohodnuté, že zmeny
alebo doplnky voči projektovej dokumentácii s dopadom na cenu budú fakturované po vzájomnom
odsúhlasení. Medzi účastníkmi bola uzatvorená písomná zmluva, pričom vychádzajúc z dojednania cene
diela, ako aj z bodu VIII. 2. vyplýva povinnosť zmluvných strán akékoľvek zmeny a dodatky zmluvy
uskutočniť len písomnou formou. Nedodržanie takto ustanovenej písomnej formy spája Obchodný
zákonník v ustanovení § 272 ods.2 so sankciou absolútnej neplatnosti právneho úkonu. Ide o kogentné
ustanovenie Obchodného zákonníka, od ktorého sa zmluvné strany nemôžu odchýliť, alebo ho vylúčiť. Z
uvedeného možno vyvodiť záver, že aj v prípade, keď medzi účastníkmi v danej veci nebola dohodnutá
pevná cena, odchýlky od stanovenej ceny bolo možno dohodnúť iba súhlasným písomným prejavom
účastníkov zmluvy. Takýto postup (s výnimkou dodržania písomnej formy, ktorá vyplýva zo zmluvy)
predpokladá aj Obchodný zákonník v ustanovení § 547. Cena určená na základe neúplného rozpočtu
sa môže navýšiť iba vtedy, ak sa pri vykonávaní diela objaví potreba činností nezahrnutých do rozpočtu,
pokiaľ tieto činnosti neboli predvídateľné v čase uzatvorenia zmluvy. Objednávateľ, aby mohlo účinne
dôjsť k navýšeniu ceny, musí s takýmto spôsobom zvýšenia ceny súhlasiť. V opačnom prípade, ak
objednávateľ nesúhlasí so zvýšením ceny, môže určiť jej zvýšenie súd na návrh zhotoviteľa. Podľa
ods. 6 citovaného § 547 Obchodného zákonníka, zhotoviteľovi zaniká nárok na určenie zvýšenia ceny
podľa odsekov 2 a 3, ak neoznámi potrebu prekročenia rozpočtovanej sumy a výšku požadovaného
zvýšenia ceny bez zbytočného odkladu po tom, čo sa ukázalo, že je nevyhnutné prekročenie ceny,
ktorá bola určená na základe rozpočtu. Keďže účastníci zmluvy si dohodli povinnú písomnú formu, bolo
povinnosťou žalobcu v prípade, že sa vyskytla potreba vykonania činnosti, nezahrnutých do rozpočtu
(ide o práce, pri ktorých sa nemení rozsah diela), aby písomne oznámil objednávateľovi tieto zmeny a
výšku požadovaného zvýšenia. Ak takto objednávateľ neučinil, nárok na zvýšenie ceny zanikol.

13. V tejto súvislosti vytkol súdu prvej inštancie, že nezameral dokazovanie na zistenie, či takýto postup
zo strany zhotoviteľa bol zachovaný a či nedošlo k zániku nároku na určenie zvýšenia ceny. Takýto
postup vyplývajúci zo zákona je nutné dodržať aj v danom prípade, keď bola písomne uzatvorená
zmluva o dielo, keďže táto zmluva danú situáciu podrobne neupravuje. Bez včasného upovedomenia
objednávateľa o potrebe prekročenia rozpočtovanej sumy a výšky požadovaného zvýšenia, sa však



žalobca nemôže účinne domáhať zvýšenia ceny z dôvodu nákladov do rozpočtu nezahrnutých.
Zdôraznil, že okresný súd sa nezaoberal dôsledne skutočnosťou, aký rozpočet bol podkladom pre
určenie predbežnej ceny diela. Tento rozpočet podľa výslovného znenia ustanovenia § 547 ods. l môže
byť súčasťou zmluvy, ale nemusí, stačí, ak ho zhotoviteľ objednávateľovi oznámil do uzatvorenia zmluvy.
V danom prípade zmluva neobsahuje žiadne prílohy, teda rozpočet nebol jej súčasťou. Nakoľko v konaní
sa objavili viaceré rozpočty predkladané účastníkmi konania, uložil prvostupňovému súdu jednoznačne
vykonaným dokazovaním stanoviť, ktorý rozpočet bol podkladom pre dohodu o cene diela. Toto ustálenie
je potrebné, aby súd mohol uzavrieť právnu otázku, či sa pri vykonávaní diela objavila potreba činnosti
nezahrnutých do rozpočtu. Zároveň zdôraznil, že pre stanovenie ceny diela je potrebné skutkovo ustáliť,
aký rozpočet bol základom pre určenie predbežnej ceny diela, či nastala potreba činnosti nezahrnutých
do rozpočtu, pokiaľ tieto činnosti neboli predvídateľné v čase uzavretia zmluvy. Ak áno, či boli zo strany
zhotoviteľa objednávateľovi písomne oznámené, s oznámením výšky požadovaného zvýšenia ceny. Až
po preukázaní týchto skutočností sa môže zhotoviteľ domáhať zvýšenia ceny diela.

14. Poukázal tiež na to, že od prípadného možného zvýšenia ceny na základe neúplného rozpočtu
treba dôsledne právne odlišovať zmenu ceny pri zmene rozsahu diela. Navýšenie ceny diela pri
neúplnom rozpočte totiž znamená zachovanie pôvodného rozsahu diela, avšak objaví sa potreba
činností nezahrnutých do rozpočtu, ktoré neboli predvídateľné v čase uzatvorenia zmluvy. Ide väčšinou
o drobné stavebné práce. Zmena rozsahu diela je však inou právnou skutočnosťou, ktorá má odlišný
právny režim a znamená odchýlku od dojednaného diela, v danom prípade odchýlku od projektu stavby.
Obchodný zákonník v ustanovení § 549 ods. l, 2 predpokladá, že zmluvné strany zmluvy o dielo sa
môžu v priebehu vykonávania diela dohodnúť na obmedzení, resp. rozšírení rozsahu diela, alebo na inej
kvantitatívnej zmene diela, a pritom nejednajú dôsledky takejto zmeny diela na výšku ceny. V danom
prípade však takáto dohoda o zmene rozsahu diela má vplyv na cenu diela, bez ohľadu na existenciu,
alebo neexistenciu dohody o zmene ceny diela medzi zmluvnými stranami. Pri zmene rozsahu diela, ak
došlo k jeho obmedzeniu, je objednávateľ povinný zaplatiť zmenu primerane zníženú, ak došlo k jeho
rozšíreniu, je objednávateľ povinný zaplatiť cenu primerane zvýšenú. V prípade iných kvantitatívnych
zmien je povinný objednávateľ zaplatiť cenu zvýšenú, alebo zníženú, s prihliadnutím na rozdiel v rozsahu
potrebnej činnosti a v účelných nákladoch spojených so zmeneným vykonávaním diela. Základom preto,
aby takýto právny režim mohol nastať, je dohoda zmluvných strán o zmene rozsahu diela. Ak takáto
situácie nastane, k zmene ceny za dielo dochádza zo zákona. V tejto súvislosti uložil súdu pre posúdenie
nároku žalobcu a to, či mu vznikol nárok na zvýšenie dohodnutej predbežnej ceny diela, je potrebné
ustáliť, či sa táto zmena má opierať o zmenu rozsahu diela, alebo bez zmeny rozsahu diela, v zmysle
režimu ustanovenia § 547 Obchodného zákonníka.

15. Pri ďalších pojednávaniach strany reagovali na výsledky znaleckého dokazovania vykonaného
Ústavom súdneho inžinierstva, Žilinskej univerzity v Žiline, kde žalobca namietal výšku zistených úhrad
faktúr s tým, že znalec mal považovať za uhradené aj faktúry uplatnené v súdnych konaniach a žalovaní
v 1/ a 2/ rade rozporovali rozsah činnosti žalobcu pri vykonanom diele s poukazom na časti na diele
vykonané samotnými žalovanými a nimi obstaranými osobami.

16. Podľa § 536 Obchodného zákonníka zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a
objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

17. Podľa § 537 ods. 1 Obchodného zákonníka zhotoviteľ je povinný vykonať dielo na svoje náklady
a na svoje nebezpečenstvo v dojednanom čase, inak v čase primeranom s prihliadnutím na povahu
diela. Ak zo zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva niečo iné, môže zhotoviteľ vykonať dielo ešte pred
dojednaným časom.

18. Podľa § 537 ods. 2 Obchodného zákonníka objednávateľ je povinný vykonané dielo prevziať.

19. Podľa § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu
dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo
určiteľná a zmluva je napriek tomu platná ( § 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá
sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.



20. Podľa § 547 ods. 1 Obchodného zákonníka na výšku ceny nemá vplyv, že cena bola určená na
základe rozpočtu, ktorý je súčasťou zmluvy alebo ho objednávateľovi oznámil zhotoviteľ do uzavretia
zmluvy.

21. Podľa § 547 ods. 2 Obchodného zákonníka ak však bola cena určená na základe rozpočtu, ohľadne
ktorého zo zmluvy vyplýva, že sa nezaručuje jeho úplnosť, môže sa zhotoviteľ domáhať primeraného
zvýšenia ceny, ak sa pri vykonávaní diela objaví potreba činností nezahrnutých do rozpočtu, pokiaľ tieto
činnosti neboli predvídateľné v čase uzavretia zmluvy.

22. Podľa § 547 ods. 3 Obchodného zákonníka ak cena bola určená na základe rozpočtu, ktorý sa podľa
zmluvy považuje za nezáväzný, môže sa zhotoviteľ domáhať, aby sa určilo zvýšenie ceny o sumu, o
ktorú nevyhnutne prevýši náklady účelne vynaložené zhotoviteľom, náklady zahrnuté do rozpočtu.
23. Podľa § 547 ods. 4 Obchodného zákonníka ak objednávateľ nesúhlasí so zvýšením ceny, určí jej
zvýšenie súd na návrh zhotoviteľa.

24. Podľa § 547 ods. 5 Obchodného zákonníka objednávateľ môže bez zbytočného odkladu odstúpiť od
zmluvy, ak zhotoviteľ požaduje zvýšenie ceny podľa odsekov 2 a 3 o sumu, ktorá presahuje o viac ako
10% cenu určenú na základe rozpočtu. V tomto prípade je objednávateľ povinný nahradiť zhotoviteľovi
časť ceny zodpovedajúcu rozsahu čiastočného vykonania diela podľa rozpočtu.

25. Podľa § 547 ods. 6 Obchodného zákonníka zhotoviteľovi zaniká nárok na určenie zvýšenia ceny
podľa odsekov 2 a 3, ak neoznámi potrebu prekročenia rozpočtovanej sumy a výšku požadovaného
zvýšenia ceny bez zbytočného odkladu po tom, čo sa ukázalo, že je nevyhnutné prekročenie ceny, ktorá
bola určená na základe rozpočtu.

26. Podľa § 549 ods. 1 Obchodného zákonníka ak sa strany po uzavretí zmluvy dohodnú na obmedzení
rozsahu diela a ak nedojednajú jeho dôsledky na výšku ceny, je objednávateľ povinný zaplatiť len cenu
primerane zníženú; ak sa týmto spôsobom dohodnú na rozšírení diela, je objednávateľ povinný zaplatiť
cenu primerane zvýšenú.

27. Podľa § 549 ods. 2 Obchodného zákonníka ak sa strany po uzavretí zmluvy dohodnú na zmene
diela a ak nedojednajú jej dôsledky na výšku ceny, je objednávateľ povinný cenu zaplatiť zvýšenú alebo
zníženú s prihliadnutím na rozdiel v rozsahu potrebnej činnosti a v účelných nákladoch spojených so
zmeneným vykonávaním diela.

28. Súd po opätovnom vykonaní dokazovania znaleckým dokazovaním Ústavom súdneho inžinierstva
v spojení s predchádzajúcim vykonaným dokazovaním, výsluchom strán, svedkov a znaleckým
dokazovaním znalcom a oboznámením listinných dôkazov dospel k nasledovným skutkovým zisteniam.

29. Dňa 1.7.1996 uzavrela žalovaná v 1/ rade ako objednávateľ a žalobca ako zhotoviteľ zmluvu o dielo
na zhotovenie stavby Rodinný dom Rudinka, ktorý mal byť vyhotovený podľa projektu, avšak bez jeho
špecifikácie. Odovzdanie diela bolo dohodnuté 12.7.1996 a ukončenie 30.5.1998.

30. Nakoľko v čase uzavretia zmluvy žalovaná v 1/ rade a žalovaný v 2/ rade boli manželia, jednalo
sa o vec nadobudnutú do BSM (ktorá je takto vedená aj v katastri nehnuteľností), teda jednalo sa
o vec nadobúdanú do spoločného bezpodielového spoluvlastníctva (nehnuteľnosť vytvorenú počas
trvania manželstva), sú z úkonov vo vzťahu k tejto veci zodpovedný obaja manželia na základe pasívnej
solidarity vyjadrenej v ust. § 145 ods. 2 Obč. zák. Pod pojmom "právny úkon týkajúci sa spoločných
vecí" treba rozumieť každý úkon, ktorý sa týka obsahu vlastníckeho práva ku konkrétnej veci patriacej
do bezpodielového spoluvlastníctva. Len z takéhoto úkonu sú obaja manželia zaviazaní spoločne
a nerozdielne. Solidarita manželov vyplývajúca v týchto prípadoch z právnych úkonov týkajúcich sa
spoločnej veci je založená právnym predpisom (Vojčík, ASPI komentár k Občianskemu zákonníku).
Skutočnosť, že by nehnuteľnosť nemala patriť do BSM žalovaných v 1/ a 2/ rade žiadna zo strán
nenamietala, nepredložila rozhodnutie o zrušení BSM alebo dohodu o odklade jeho vzniku. V tejto
súvislosti však súd poukazuje na fakt, že žalobca počas celého konania nerozšíril návrh voči žalovanému
v 2/ rade, voči ktorému sa však domáha nárokov v inom konaní.



31. Súd z obsahu zmluvy o dielo z 1.7.1996 zistil, že podľa Čl. III. zmluvy o dielo bola cena stanovená
predbežne dohodou. Súd sa ani opätovne nestotožnil s tvrdením žalovanej, že cena za dielo bola
stanovená ako pevná cena na dohodnutý rozsah diela, pričom predchádzajúce závery súdu prvej
inštancie podporuje aj právny názor odvolacieho súdu. Dohodu o pevnej cene vylučuje to jednak
gramatické znenie citovaného ustanovenia zmluvy o dielo a zároveň aj logické ustanovenia ostatných
častí zmluvy o zmene rozsahu diela, najmä čl. III. 1 a dohoda o tom, že zmeny a doplnky budú
fakturované po vzájomnom odsúhlasení, čl. VII ods. 3 o odsúhlasovaní zmien rozsahu diela zápismi
v stavebnom denníku s primeraným dopadom na úpravu ceny. Teda je zrejmé, že účastníci zmluvy
predpokladali zmeny rozsahu diela a teda aj dopad na cenu diela, čo potvrdzuje aj ich konanie (úhrady
dovtedajších faktúr).

32. Súd preto opätovne posúdil stanovenie ceny účastníkmi s poukazom na ust. § 547 ods. 2
Obchodného zákonníka, podľa ktorého ak však bola cena určená na základe rozpočtu, ohľadne ktorého
zo zmluvy vyplýva, že sa nezaručuje jeho úplnosť a môže sa zhotoviteľ domáhať primeraného zvýšenia
ceny, ak sa pri vykonávaní diela objaví potreba činností nezahrnutých do rozpočtu, pokiaľ tieto činnosti
neboli predvídateľné v čase uzavretia zmluvy. Teda účastníci predpokladali možnosť potreby rozšírenia
a zmeny rozsahu diela a pre túto možnosť dohodli úpravu ceny diela aj zápismi v stavebnom denníku.
Uvedené úvahy súdu potvrdil aj odvolací súd.

33. Cena diela bola stanovená účastníkmi zmluvy vo výške 4.099.792,- Sk s DPH, 3.867.728,- Sk bez
DPH a 232.792,- Sk DPH 6%.

34. Pokiaľ odvolací súd uložil povinnosť súdu prvej inštancie ustáliť, ktorý rozpočet bol podkladom pre
vyhotovenie zmluvy a určenie ceny, tento bol predložený znaleckému ústavu, ktorý určil cenu podľa
rozpočtu a túto skutočnosť počas celého konania nenamietala žiadna zo stráv, teda rozpočet prevzatý
znalcom na základe ktorého bola rozpočtovaná hodnota stavby vo výške 4.918.584.30 Sk s DPH,
4.640.173,90 Sk bez DPH a 278.410,40 SK DPH 6% v konaní nebol sporný.

35. Súdom stanovený znalec, Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline vypracoval posudok
č. 101/2015, ktorým zodpovedal na otázky súdu, určiť a položkovite špecifikovať rozsah diela (práce)
na rodinnom dome č.s. 112 na parc. č. 656/10 a príslušenstve (stavby spevnených plôch, terénnych
úprav a susediacich stavbách (garáž)) vykonané podľa zmluvy o dielo zo dňa 01.07.1996 v súlade s
priloženou projektovou dokumentáciou a určiť ich cenu, ďalej určiť, ktoré práce dohodnuté v zmluve
o dielo zo dňa 1.7.1996 neboli vykonané podľa projektovej dokumentácie a v rozsahu dohodnutom
zmluvou, položkovite ich špecifikovať a určiť ich hodnotu podľa rozpočtu obsiahnutého v projektovej
dokumentácii, určiť, ktoré časti diela a v akom rozsahu vrátene položkovitej špecifikácie boli vykonané
odchylne od pôvodného rozsahu zmluvy o dielo a zistiť ich cenu, ďalej zistiť, akými účtovnými dokladmi
a v akom rozsahu bola účtovaná cena diela podľa pôvodne dohodnutého rozsahu v zmluve o dielo.
Zároveň znalecký ústav porovnal u časti diela, ktoré bolo vykonané odlišne od zmluvy o dielo v a inom
rozsahu, vyúčtovanie diela (prác) s ich zistenou cenou.

36. Znalec v posudku určil, že celková cena stavených prác dohodnutých v zmluve o dielo podľa
pôvodnej projektovej dokumentácie bola ÚSI ŽU, cenovou kalkuláciou, rozpočtom č. 1, uvedenom v
prílohe znaleckého posudku určená vo výške 4.918.584.30 Sk s DPH, 4.640.173,90 Sk bez DPH a
278.410,40 SK DPH 6%. Súčasťou každej projektovej dokumentácie je aj rozpočet stavby, teda súd
práve tento rozpočet, ktorý použil znalec pre vyčíslenie ceny prevzal za rozpočet pre určenie ceny diela.
Osobitne však súd poukazuje na skutočnosť, že rozpočet výrazne až o cca 1/5 presahoval dohodnutú
cenu, ktorá bola stanovená dohodou, teda predstavovala pravdepodobne poskytnutú zľavu. Súd za
podstatné považuje aj to, že počas celého konania nepredložil žalobca rozpočet, ktorý by uvádzal
rozpočtovanú cenu stavby vo výške 4.099.792,- Sk s DPH, 3.867.728,- Sk bez DPH a 232.792,- Sk
DPH 6%. Preto súd dospel k záveru, že akékoľvek posúdenie nevykonaných prác či navýšenie ďalších
nepredpokladaných práv v rozpočte (projekte) je potrebné posudzovať v súvislosti so stanovenou cenou,
teda vždy upraviť hodnotu koeficientom pomeru dohodnutej ceny k cene podľa rozpočtu.

37. Znalecký ústav vo svojom posudku zistil, že celková cena nerealizovaných prác dohodnutých v
zmluve o dielo je 599.027,40 Sk s DPH.



38. Súd však výšku ceny pre potreby zmluvného vzťahu upravil, nakoľko celková cena diela bola
stanovená v pomere 4.099.792/4.918.584,30 (dohodnutá cena a cena zistená znalcom), teda v zmluve
bola vedená nižšia cena ako by bola stanovená podľa rozpočtu „zľavnená“. Pomer zmluvnej ceny
k zistenej cene bol 0,8335309003446378. Súd zo zistení znalca, rozpočtov ani z iných dôkazov
nezistil, že by boli odlišne (ako zľavnené) určené len niektoré položky. Teda nakoľko cena bola
určená ako „zľavnená“, súd v tomto pomere (koeficient zľavy 0,8335309003446378) prepočítal aj
sumu nezrealizovaných prác, ktoré odčítal od zmluvne dohodnutej ceny (nie je možné odpočítať cenu
nezrealizovaných prác zistenú cenníkom (bez zľavy) od zľavnenej ceny) a zistil ju vo výške 499.307,85
Sk. Pokiaľ by súd neprepočítal výslednú hodnotu koeficientom mohlo by dôjsť k paradoxu, že ak by
nebola vykonaná prevažná časť rozsahu, hodnota nevykonaných prác by presiahla dohodnutú cenu!

39. Znalec určil nezrealizované časti diela - dodávka dreva na krov rodinného domu a garáže, garážová
brána, ústredné kúrenie rodinného domu (zdroj, rozvody, vykurovacie telesá), dodávka a montáž
zriaďovacích predmetov v sociálnych zariadeniach, dodávka a montáž kuchynskej linky a dodávka a
montáž vnútorných a vonkajších zábradlí s tým, že ocenenie predmetných konštrukcií bolo vykonané
v rámci položkovitého rozpočtu vypracovaného na základe predloženej projektovej dokumentácie v
rozsahu dohodnutého zmluvou.

40. Súd sa pri posudzovaní nárokov uplatnených žalobcom v žalobe riadil pokynmi súdu druhej inštancie.

41. Rámec nároku bol vymedzený petitom v súvislosti s prednesenými skutkovými tvrdeniami.

42. Súd sa podľa záväzných pokynov zaoberal tým, či vznikol nárok na zaplatenie 11171,78 eur
(336.561,10 Sk) v konaní uplatnených na základe zostatku faktúr fa. č. 000120 zo dňa 10.11.1998
splatnej dňa 24.11.1998 na sumu 9958,18 eur (300.000,- Sk) z ktorej bola uhradená dňa 14.6.1999 suma
vo výške 2.849,17 eur (85.834,- Sk), t.j. zostatok 7109,01 eur a fa. č. 00206 zo dňa 30.1.1999 na sumu
16475,11 eur (496.329,10 Sk) z ktorej bola uhradená dňa 12.2.1999 suma 5.303,33 eur (159.768,- Sk),
t.j. zostatok 11171,78 (336.561,10 Sk).

43. V konaní súd nezistil existenciu písomnej zmluvy alebo dodatku k zmluve, ktorým by v zmysle
bodu VIII. 2. a dohodnutej povinnosti zmluvných strán akékoľvek zmeny a dodatky zmluvy uskutočniť
len písomnou formou v spojení s ust. § 272 ods.2 Obch. zák. mohlo dôjsť k zmene obsahu zmluvy.
S poukazom na uvedené závery, súd akékoľvek zmeny nevykonané písomnou formou s náležitosťami
právneho úkonu, vrátene zmeny ceny diela považoval za neplatné.

44. Súd zároveň nezistil ani postup žalobcu ako zhotoviteľa, v nadväznosti na uplatnenie nárokov
na zvýšenie ceny diela z dôvodu výskytu činností nezahrnutých do rozpočtu a napriek výslovnému
názoru súdu druhej inštancie upozorňujúceho na túto povinnosť zhotoviteľa, žalobca neprodukoval
žiadne dôkazy ani skutkové tvrdenia. Skutočnosť, že medzi účastníkmi v danej veci nebola dohodnutá
pevná cena, odchýlky od stanovenej ceny bolo možno dohodnúť iba súhlasným písomným prejavom
účastníkov zmluvy podľa ust. § 547 Obch. zák. podľa ktorého cena určená na základe neúplného
rozpočtu sa môže navýšiť iba vtedy, ak sa pri vykonávaní diela objaví potreba činností nezahrnutých
do rozpočtu, pokiaľ tieto činnosti neboli predvídateľné v čase uzatvorenia zmluvy. Podľa vysloveného
právneho názoru súdu druhej inštancie s poukazom na uvedenú právnu normu a postup, aby mohlo
účinne dôjsť k navýšeniu ceny, musí objednávateľ s takýmto spôsobom zvýšenia ceny súhlasiť. V
opačnom prípade, ak objednávateľ nesúhlasí so zvýšením ceny, môže určiť jej zvýšenie súd na návrh
zhotoviteľa. Podľa § 547 ods. 6 Obchodného zákonníka, zhotoviteľovi zaniká nárok na určenie zvýšenia
ceny podľa odsekov 2 a 3, ak neoznámi potrebu prekročenia rozpočtovanej sumy a výšku požadovaného
zvýšenia ceny bez zbytočného odkladu po tom, čo sa ukázalo, že je nevyhnutné prekročenie ceny,
ktorá bola určená na základe rozpočtu. Podľa vyslovených záverov súdu druhej inštancie, keďže
účastníci zmluvy si dohodli povinnú písomnú formu, bolo povinnosťou žalobcu v prípade, že sa
vyskytla potreba vykonania činnosti, nezahrnutých do rozpočtu (ide o práce, pri ktorých sa nemení
rozsah diela), aby písomne oznámil objednávateľovi tieto zmeny a výšku požadovaného zvýšenia. Ak
takto objednávateľ neučinil, nárok na zvýšenie ceny zanikol. Súd prvej inštancie ani po opätovnom
vyhodnotení dokazovania nezistil u žalobcu takýto postup, žalobca v tejto súvislosti neprodukoval žiadne
skutkové tvrdenia a nepredložil žiadne dôkazy. Súd preto ustálil, že právo žalobcu na zvýšenie ceny
diela nevzniklo a to ani napriek skutočnosti, že faktúry ktoré vystavil žalobca žalovaným v 1/ a 2/ rade
boli uhradené žalovanými bez výhrad (túto skutočnosť nenamietali).



45. Súd ďalej zisťoval nároky, ktoré by vyplývali žalobcovi titulom zmeny diela. Zmena rozsahu diela
je inou právnou skutočnosťou ako navýšenie ceny diela podľa § 547 Obch. zák., má odlišný právny
režim a znamená odchýlku od dojednaného diela, v danom prípade odchýlku od projektu stavby.
Obchodný zákonník v ustanovení § 549 ods.l, 2 predpokladá, že zmluvné strany zmluvy o dielo sa
môžu v priebehu vykonávania diela dohodnúť na obmedzení, resp. rozšírení rozsahu diela, alebo na inej
kvantitatívnej zmene diela, a pritom nejednajú dôsledky takejto zmeny diela na výšku ceny. V danom
prípade však takáto dohoda o zmene rozsahu diela má vplyv na cenu diela, bez ohľadu na existenciu,
alebo neexistenciu dohody o zmene ceny diela medzi zmluvnými stranami. Pri zmene rozsahu diela, ak
došlo k jeho obmedzeniu, je objednávateľ povinný zaplatiť zmenu primerane zníženú, ak došlo k jeho
rozšíreniu, je objednávateľ povinný zaplatiť cenu primerane zvýšenú.

46. V tejto súvislosti s úlohami uloženými prvostupňového súdu súd zistil, že ani v tomto prípade nedošlo
k zmene zmluvy o dielo v písomnej forme, preto do úvahy nepripadá posudzovanie nárokov podľa
zmluvy. Súd však v súlade so znaleckým dokazovaním a na základe jeho výsledkov zistil, že časť diela
bola vykonaná odlišne od projektovej dokumentácie avšak za súhlasu zhotoviteľa a objednávateľov,
na základe pokynov objednávateľa, preto súd tento nárok posudzoval v zmysle ust. 549 Obch. zák. o
zmene rozsahu diela.

47. Znalecký ústav posudkom stanovil rozsah časti zhotoveného diela vrátane položkovitej špecifikácie,
ktoré bolo vykonané odchylne od pôvodného rozsahu zmluvy o dielo zistil jeho cenu. Časti diela
zhotoveného odlišne od rozsahu uvedeného v zmluve boli prístrešok nad vstupom do suterénu -
prístrešok nad vstupom do pivnice je vybudovaný z drevených hranolov, krytina ťažká betónová, podbitie
z tatranského profilu, spevnenie prístupového mosta (zámková dlažba) - spevnenie bolo prevedené s
použitím betónu s vystužením KARI sieťami a položením zámkovej dlažby, schodové stupne v podkroví
ku vikierom - ku oknám vo vikieroch boli vybudované drevené schodíky z dôvodu vysokého parapetu
okien, širšie vstupné schodisko - zmenený tvar schodiska pri vstupe do objektu rodinného domu, prívod
vody ku garáži - ku objektu garáže bola vybudovaná prípojka vody RPE hadicou a vybudovaná šachta,
prípojka vody ukončená výtokovým ventilom, zemné práce na prípojke telefónu - realizovaný výkop a
zásyp pre kábel telefónnej prípojky, zemné práce na plynovej prípojke - realizovaný výkop, zásyp a
obsyp pre vedenie plynovej prípojky, rohové protišmykové lišty na schodoch na terasu a do suterénu -
na rohy schodiskových stupňov osadené lišty proti pošmyknutiu, zmeny rozmerov otvorov okien spojené
so zamurovaním niektorých otvorov - zmenili sa rozmery otvorov okien, niektoré boli zrušené t.j. otvor
bol zamurovaný, balkónové dvere na terasu na prízemí boli zmenené na okná, zmena tvaru terasy,
zmeny osadenia sadrokartónových stienok v podkroví - v podkroví sú posunuté sadrokartónové priečky
po obvode podkrovia bližšie k obvodovému murivu, pozinkované poklopy - boli dodané a namontované
na betónové studne a šachty, rozdiel vo výmere obkladov a dlažieb - pri zmene dispozície v podkroví
a zmene podlahových úprav došlo aj k zmene výmer obkladov a dlažieb, drenážne potrubie popri
oplotení pozemku - realizovaný výkop ryhy, zásyp, obsyp a položenie drenážneho potrubia popri oplotení
pozemku, drenážne potrubie a betónové studne - realizovaný výkop ryhy, zásyp, obsyp a položenie
drenážneho potrubia, výkop šachiet, osadenie skruží a poklopov, namontovanie čerpadla, zmena
materiálu muriva v suteréne - materiál obvodového muriva v suteréne, plánovaný z plnej pálene tehly
zamenený za tehlu SETA 440, zmena konštrukcie stropnej dosky - monolitické železobetónové stropy
boli zamenené za stropy montované z keramických nosníkov s keramickými vložkami a nadbetonávkou,
zmena materiálu klampiarskych výrobkov - klampiarske výrobky z pozinkovaného plechu boli zamenené
za výrobky z medeného plechu a žľaby a zvody z plastu, zmena materiálu obmurovky izolácie - ochrana
izolácie proti vode a zemnej vlhkosti z plnej pálenej tehly je zrealizovaná z tehly dvojdierovej, zmena
materiálu povrchová úprava terasy, zmena materiálu výplní otvorov - plastové okná boli zamenené za
okná vyrobené z drevených europrofilov.

48. V tomto rozsahu súd prvého stupňa zhodne so závermi súdu druhého stupňa vyslovenými v jeho
rozhodnutí je názoru, že na rozdiel od navýšenia ceny diela pri neúplnom rozpočte a objavenia sa potreby
činností nezahrnutých do rozpočtu, ktoré neboli predvídateľné v čase uzatvorenia zmluvy, vykonanie
častí diela odlišným spôsobom podľa ust. § 549 ods. l, 2 Obchodného zákonníka (podľa ktorého zmluvné
strany zmluvy o dielo sa môžu v priebehu vykonávania diela dohodnúť na obmedzení, resp. rozšírení
rozsahu diela, alebo na inej kvantitatívnej zmene diela, a pritom nejednajú dôsledky takejto zmeny diela
na výšku ceny), dohoda o zmene rozsahu diela má vplyv na cenu diela, bez ohľadu na existenciu, alebo
neexistenciu dohody o zmene ceny diela. Nakoľko došlo v uvedených prípadoch k rozšíreniu rozsahu



podľa § 549 ods. 2 Obch. zákonníka podľa ktorého, ak sa strany po uzavretí zmluvy dohodnú na zmene
diela a ak nedojednajú jej dôsledky na výšku ceny, je objednávateľ povinný cenu zaplatiť zvýšenú alebo
zníženú s prihliadnutím na rozdiel v rozsahu potrebnej činnosti a v účelných nákladoch spojených so
zmeneným vykonávaním diela. Súd v tomto prípade z dôvodu absencie dohody o dôsledkoch zmeny
ceny za dielo pri jeho rozšírení určil nároky žalobcu vo výške obvyklej ceny za obdobné dielo, ktorú zistil
zo znaleckého posudku Ústavu súdneho inžinierstva.
49. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, aby súd zistil nároky žalobcu na zaplatenie ceny za
vykonané dielo, súd odčítal sumu rozsahu diela vykonaného odlišne vo výške 499.307,85 Sk s DPH, od
zmluvne dohodnutej ceny za dielo vo výške 4.099.792,- Sk a následne k zistenému rozdielu pripočítal
sumu diela vykonaného nad zmluvne dohodnutý rozsah (iným spôsobom) 457.854,40 Sk, čo predstavuje
sumu 4.058.338,55 Sk s DPH, ktorá po prepočte v zmysle zák. č. 659/2007 Z.z. konverným kurzom
30,1260 SKK/EURO predstavuje sumu 134.712,16 eur. Súd preto ustálil, že žalobcovi vznikol maximálny
nárok na zaplatenie celkovej ceny za vykonané dielo voči žalovaným v 1/ a 2/ rade do výšky 134.712,16
eur.

50. V konaní žalobca a žalovaný uvádzali rôznu výšku úhrad bez riadneho preukázania tvrdení
predložením listinných dôkazov, súd poukazuje na ich vyjadrenia kde žalobca udával, že bolo zaplatené
4.279.824,90 Sk, neskôr 4.403.936,- Sk, pri vyjadrení k znaleckému posudku udával úhradu 4.211.836,-
Sk (žiaden rozpis úhrad či výpis účtovnej evidencie nepredložil), žalovaná udávala úhradu 4.403.935,10
Sk, neskôr 4.526.126,- Sk a následne 4.403.936,-Sk. Znalecký ústav v posudku zistil, že faktúrami bola
vyúčtovaná cena diela vo výške 5.076.853,10 Sk, uhradené bolo 4.526.126,00 Sk. Súd preto v zmysle
ust. 151 ods. 1 CSP považoval tvrdenia strán o úhrade 4.403.936,-Sk čo predstavuje 146.183,89 eur za
nesporné, nakoľko skutkové tvrdenia strán boli v tomto rozsahu zhodné.

51. Z dôvodu, že na úhradu ceny za dielo bolo žalovanými uhradené 146.183,89 eur (najmenšia
tvrdená suma úhrad bola 139,807,34 eur (4.211.836,- Sk)), hoci nárok žalobcu bol zistený len do výšky
134.712,16 eur, teda viac o sumu 11471,73 eur ako boli povinní (pri najnižšej tvrdenej úhrade 5.095,18
eur), súd nárok zamietol. Pokiaľ by súd vychádzal zo zistení znaleckého ústavu o úhrade 4.526.126,00
Sk, čo je vyššia suma, tieto zistenia sú rovnako bez vplyvu na výsledok rozhodnutia súdu obdobne, ako
keby bolo uhradených žalovanými len 4.211.836,- Sk podľa tvrdenia žalobcu vo vyjadrení k znaleckému
posudku, pretože ani za týchto okolností by nevznikol žalobcovi nárok na úhradu, nakoľko aj pri nižšej
úhrade by žalovaní uhradili viac o 5.095,18 eur (celková úhrada by bola nižšia o 6376,55 eur - 192.100,-
Sk). Súd nepovažoval na potrebné vykonávať dokazovanie na skutočnosti, ktoré v žiadnom prípade
nemohli ovplyvniť výsledok rozhodnutia súdu, nakoľko pri všetkých vyššie uvedených a tvrdených
možnostiach uhradili žalovaní v 1/ a2/ rade viac, ako boli povinní.

52. Pokiaľ žalovaní poukazovali na skutočnosti, že v znaleckom posudku č. 101/2015 Ústavu súdneho
inžinierstva ŽU v Žiline sú chyby a nepresnosti spočívajúce v tom, že Ústav súdneho inžinierstva
ŽU v Žiline považoval za žalobcom zhotovené aj také práce, ktoré žalobca nevykonal a čo však
nebolo medzi účastníkmi počas 14 rokov trvajúceho súdneho sporu sporné, takže rozdiel medzi cenou
žalobcom vykonaného diela a úhradami žalovaných je ešte oveľa vyšší v prospech zaplatenej sumy
žalovanými, najmä že nevykonal zdravotechnickú inštaláciu v hodnote 174.026,- Sk, vodovodnú prípojku
v hodnote 65.570,70 Sk a NN prípojku v hodnote 22.228,70 Sk, tak súd poukazuje na skutočnosti,
že znalec vychádzal zo zisteného stavu konfrontovaného s položkovitým výmerom prikladaným k
faktúram, ktorý bol odsúhlasený žalovanými, uvedené položky neboli predmetom sporných faktúr,
nárokov ktorých sa žalovaný domáha a nároky či ich absenciu nemožno odvodzovať len od druhového
určenia. Nepochybne právo pod zdravotechniku nie je možné podriadiť len zriaďovacie predmety sanity
a pod., ale aj rozvody a iné zariadenia pre následnú inštaláciu, pričom tieto práce boli vyúčtované
vo faktúrach č. 142 (zdravotechnika, vnútorný obvod), fa.č. 143(zdravotechnika, zriaďovacie predmety
spolu 21.215,20 Sk), boli uhradené a neboli sporné. Obdobne tomu mohlo byť aj pri stavebných prácach
pre zhotovenie vodovodnej prípojky, kde však súd ani nezistil, že by žalobca takúto prípojku vyúčtoval
(mimo možného vystavenia „proforma faktúry“ za účelom výberu prostriedkov zo stavebného sporenia
či úveru) a obdobne prípojku NN. Súd účtovanie týchto činností v žalobcom vystavených faktúrach
nezistil. Obdobné závery vyslovil aj predchádzajúci znalec Ing. Peter Bátory v posudku č. 3/2007, pričom
konštatoval, že neboli vykonané zriaďovacie predmety (sanita), NN prípojka a vodovodná prípojka,
zriaďovacie predmety v sume 165.780,- Sk, NN prípojka v sume 22.228,70 Sk, vodov. prípojka v sume
65.570,70 Sk. Vo všeobecnosti však takáto otázka ani jej vyriešenie nemohlo mať vplyv na uplatnené
nároky a z hľadiska hospodárnosti konania a rýchlosti konania súd sa ďalej týmto nezaoberal, námietky



len vzal na vedomie (uvedené skutočnosti by boli podstatné len pri závere súdu, že žalovaní sú povinný
žalobcovi plniť a vtedy by žalovaný musel preukazovať aj vykonanie tejto časti, vyúčtovanie faktúrami
a inak).

53. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

54. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

55. Nakoľko úspech žalovaných v 1/ a 2/ rade bol v plnom rozsahu, súd im priznal plnú náhradu trov
konania voči žalobcovi (§ 255 ods. 1 CSP ).

56. Nakoľko do účinnosti zák. č. 160/2015 Z.z. CSP, teda za účinnosti ust. OSP bol účastníkom konania
v časti nároku náhrady trov konania aj štát, Slovenská republika, z ktorej rozpočtových prostriedkov sa
prostredníctvom súdu hradili trovy konania, znalečné, súd jej podľa čl. 4 CSP priznal nárok na náhradu
trov konania tak, že ich úhradu uložil neúspešnému žalobcovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie
možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,
b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,



c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).